Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26CbZm/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207436
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113207436.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsamosudcomJUDr.RóbertomZsigom,vprávnejvecinavrhovateľa:CDConsulting

s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zastúp. spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o. , so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, proti odporcovi: Y. M., A.. XX.XX.XXXX, W. C. XXX/XX, XXX XX O., zastúp. opatrovníkom T.
T., N. Okresného X. O. G. o zaplatenie 779,86 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom došlým súdu dňa 28.03.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia

zmenkovej sumy 777,27 EUR, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 777,27 EUR od
19.12.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 777,27 EUR od 15.3.2011 do zaplatenia a
zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,59 EUR. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal
náhradu trov konania.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil odporca dňa 10.6.2009 na zmenkovú sumu 777,27 EUR.

Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Odporca mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkové-
ho veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporca doposiaľ nezaplatil nič. Uviedol, že odporca
neuhradil zmenkovú sumu 777,27 EUR, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 777,27 EUR
od 19.12.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 777,27 EUR od 15.3.2011 do zaplatenia a
zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,59 EUR, preto žiadal, aby ho súd v zmysle
čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Odporca ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3
bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva

návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Košice I nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor
uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanievo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odporca má bydlisko v obvode Okresného súdu Košice I, ktorý
je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená
právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o

právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR

v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Navrhovateľ v podaniach z dní 30.6.2014 a 7.10.2014 uviedol, že konanie inicioval postupom podľa čl.
4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a preto nie sú splnené podmienky na

nariadenie ústneho pojednávania. Tvrdil, že v preskúmavanej veci sa nejedná o prípad uplatňovania
pohľadávky zjavne neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu. Poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v
skutkovo a právne zhodnej veci, v ktorom sa uvádza: „Vzhľadom k platnosti § 17 Zákona zmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. môže dlžník ( vystaviteľ zmenky ) uplatniť námietku, ktorá by inak patrila

voči pôvodnému majiteľovi zmenky - remitentovi len v prípade preukázania, že terajší majiteľ zmenky
pre jej nadobúdaní konal vedome a škodu dlžníka. Pokiaľ táto námietka zo strany žalovaného dlžníka
nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod, na základe ktorého by súd mohol opodstatnene
vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky.
Povinnosť tvrdenia takýchto námietok, ale aj dôkazné bremeno na ich preukázanie je na žalovanom

vystaviteľovi zmenky - dlžníkovi. “ „ Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok, že zákon
neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje.
Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a teda ani na hospodárske
dôvody jej vzniku. “ „ Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri
predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že

je vlastníkom zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho
konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok
nevylučuje § 17 ZZŠ.“ Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý
existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v
predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia zmenkových vzťahov.

V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný
záväzok všeobecno-právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Aj takáto zabezpečovacia zmenka
má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu.“ „ Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa
zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom ( rubopisom ) prevedie zmenku
na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky práva zo zmenky a to nie ako právny nástupca

predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy
zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa
zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Ust. § 17 ZZŠ v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je žalovaný
zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k výstavcovi alebo neskorším majiteľom okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky jedná

vedome na škodu dlžníka. Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového
záväzku tvorí preukázaná námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal
vedome na škodu dlžníka ( napr. v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu ). Len v prípade,
že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť
aj kauzálnej námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky.

“ „ Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať
výlučne len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
Vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek
iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly

Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak navrhovateľ ako aj odporca predkladať v priebehu celého
prvostupňového konania. Pokiaľ však samotná odpoveď odporcu k podanému návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi musí súd vydať
rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke teda rozhodnúť vo veci samej. Ustanovenie v čl. § 7ods. 3 Nariadenia, ktorý ustanovuje takúto koncentračnú zásadu má za dôsledok, že v prípade pasivity
odporcu, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí
súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených navrhovateľom a teda nevykonáva dokazovanie

uvedenévčl.§7ods.1Nariadenia.Tentozávervyplývazprvejvetyuvedenéhočlánku,ktorýpodmieňuje
vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením
odpovede odporcu. Nemôže teda takéto dokazovanie vykonávať v štádiu pred doručením odpovede
odporcu súdu. “ Poukázal taktiež na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, v ktorom sa uvádza: „ Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec prejedná ústne
len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán. V odpovedi odporcu ako
reakcie na návrh navrhovateľa, ktorý odporcovi súd zaslal
s výzvou na vyjadrenie na tlačive C odporca uviedol, že dlh odporcovi sčasti uhradil. Vo vyjadrení nie
je ani zmienka o tom, že by voči navrhovateľovi a nároku zo zmenky vzniesol relevantné námietky,
prípadne, že by navrhol vykonať nejaké dôkazy. Napriek tomu súd účastníkov konania predvolal na

ústne pojednávanie s poučeniami obsiahnutými v predvolaní aj keď navrhovateľ s prejednaním veci
na ústnom pojednávaní nesúhlasil a ani odporca pojednávanie vo veci nenavrhol. Okresný súd bol
oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia a pokiaľ zistil, že
nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom
v súlade s čl. 4 ods. 1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, nebol daný

dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie
je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý
z účastníkov konania. Postup okresného súdu, keď predvolal účastníkov na pojednávanie bez toho, že
by to bol ktorýkoľvek z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov
konania sám, ex offo a že skúmal spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom

tohto konania, nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného
papieru, ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať
záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s
Nariadením , ale aj s Občianskym súdnym poriadkom a to najmä preto, že účastníci nenavrhli vykonať
žiadne dokazovanie a toto vykonával súd bez akýchkoľvek námietok zo strany odporcu, ktoré jedine

by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s ust. § 17 Zákona
zmenkového a šekového. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu o tom, že k
prejednaniu veci pristúpil preto, že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože neopodstatnenosť
návrhu, rovnako ako jeho neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie z
hmotnoprávneho. Z obsahu návrhu navrhovateľa však jednoznačne vyplýva, že si uplatnil nároky zo

zmenky, ktorú odporca podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na navrhovateľa rubopisom, preto
nemôže byť navrhovateľom uplatnený nárok neprípustný. Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že
prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli
z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však
je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a

zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom,
ale je indosatárom, ale ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne
námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina
nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia
namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda
musia preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s

vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným vyplňovacím právom čo sa v prejednávanej veci nestalo.
Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol
by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na
iného majiteľa tak, ako je tomu v prejed-
návanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že

sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Odvolací súd považuje zmenku predloženú navrhovateľom,
z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „ zaplaťte pri predložení “ za
zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového.
Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods.1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote
4 rokov nastáva jej splatnosť. Nie je preto daná žiadna postupná splatnosť tak, ako to okresný súd v
odôvodnení nesprávne uviedol. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal,

že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky
vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa
zmenka viazala a teda voči remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad
okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí
sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok

ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné.
Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči
majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať a to napriek
tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/ a v § 4 ods.
6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 11.6.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou.

Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak
šlo o zabezpečovaciu zmenku
a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Skutočnosť , že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú

sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore
so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmenky. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.

Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku , ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu
s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa názoru odvolacieho súdu
je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky
skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca potom má
podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť a to na všetky svoje tvrdenia. Z ust. § 17 Zákona

zmenkového a šekového
jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky,
ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo
zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že
nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Záväzky zo zmenky aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných

záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie je preto možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú
závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho
v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou
súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom okresného súdu, že odčlenenie zmenkového
abstraktného vzťahu od

vzťahu spotrebiteľského nie je možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené zákonom. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený
skúmaťlento,čizmenkaobsahujevšetkynáležitosti,ktorésamusiapretojejplatnosťzozákonapovinne
do nej uviesť, nie však podmienky jej vytavenia a ani jej neprípustnosť.“

V podaní doručenom súdu dňa 3.7.2015 navrhovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, podľa ktorého je zmenka v právnej teórii obvykle definovaná
ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí
vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky
v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Jej abstraktný charakter spočíva v tom, že právny

dôvod nie je pre jej existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je celkom
samostatný a oddelený od prípadného záväzku, na základe ktorého vznikol. Navrhovateľ mal za to, že
tento judikát je aplikovateľný aj na prejednávanú vec. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil preto s názorom okresného súdu, podľa
ktorého sú závislé na úverovom vzťahu. Tvrdil, že podľa zákona zmenkového a šekového bol súd

oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Tunajšiemu súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu bol ustanovený opatrovník.Opatrovník žalovaného, hoci bol na pojednávanie dňa 8.9.2015 riadne predvolaný, na pojednávanie sa
nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

prejednal v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní dňa 8.9.2015 žiadal ospravedlniť, ale nežiadal o jeho
odročenie.

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: 6770304
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu

Miesto vystavenia: vo Zvolene
Dátum vystavenia: 10. júna 2009
Zmenková suma: 777,27 EUR
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 19. decembra 2010“

Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka
obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke

zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka
môže byť vystavená:
na nahliadnutie;
na určitý čas po nahliadnutí;

na určitý čas po dátume vystavenia;
na určitý čas.

Podľa ods. 2 cit. zák. zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou
postupnou sú neplatné.Podľa§34ods.1cit.zák.zmenkanavideniejesročnápripredložení.Musíbyťpredloženánaplateniedo
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoZm/3/2014-73 zo dňa 13.6.2014 súd zistil, že bol ním
zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 26CbZm/2/2013-47 zo dňa
10.12.2013. Odvolací súd uviedol, že: „Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o návrhu
navrhovateľanavydanierozsudkupodľajehonávrhuapodľaNariadeniaeurópskehoparlamentuaRady

(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.Samotná
zmenka nie je jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd vo veci rozhodnúť rozsudkom, pretože
navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať podľa predloženej zmenky zmenkový platobný rozkaz,
navrhol vydať rozsudok.“ „ Odvolací súd považoval v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú
vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že

ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4.
tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný,
že nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť
v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené

v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto
Nariadenia, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd
prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku, môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej
zmenky aj iné listinné dôkazy. Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je

známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba,
ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje
spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike
o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok
zo spotrebiteľských úverov, vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho

pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008 kedy tento Zákon o spotrebiteľských
úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka
bola vystavená dňa 12.11.2009, teda v tomto období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010

neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani platobnú, ani zabezpečovaciu
funkciu. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou
úpravou, ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom
ajObčianskymzákonníkom,pretožezmenkovéprávopatrídooblastisúkromnéhoprávakedyingerencia
štátu a súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou

súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom je Občiansky zákonník a
Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť zmenky neumožňuje aby zmenkovo zaviazaná osoba sa
bránila tým, že bola pri podpise zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-
právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže

byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy,
ak pôjde o konanie úplne zakázané - v
rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach kde sú uplatňované
práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov, na základe prvopisu zmenky,

má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,
ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm.

k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, v
prejednávanej veci - zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý
je uvedený priamo na zmenke. Odvolací súd poukázal aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatádo právneho poriadku Slovenskej republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie o veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporuje Zákonu
č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská
republika viazaná Ženevskou zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.
Aj keď Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie musí zabezpečiť, aby
proces bol spravodlivý a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto
nariadenia.Súdvšakmusízabezpečiť,abybolaajvtýchtocezhraničnýchkonaniachvoveciachsnízkou
hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho
poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov
prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. “

Zo zmluvy o úvere č. 6770304 zo dňa 10.6.2009 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom súd zistil,
že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 600 EUR a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576 EUR, t.j. celkom zaplatiť čiastku 1 176 EUR v 12

mesačných splátkach po 98 EUR počnúc dňom 10.8.2009 na účet veriteľa. Dlžník v zmluve vyhlásil, že
súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy.
Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku
v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je
uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý

úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou.
Podľa bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru Dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj

ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.

Vzhľadom na platné právne predpisy Slovenskej republiky ako aj Európskej únie vo veciach ochrany
spotrebiteľov sa súd nestotožnil s právnymi názormi vyslovenými v citova-
ných rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu
ČR a má za to, že v záujme zabezpečenia spravodlivého procesu je úlohou súdu v prvom rade prihliadať
na ochranu práv spotrebiteľa tak, ako mu to uložil Krajský súd v Košiciach v citovanom uznesení.

Nerešpektovaním vnútroštátnych právnych predpisov a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by
došlo k obchádzaniu týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52a Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ak
sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny,
posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu

zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme
vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

Podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť

práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo
ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady
alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal

ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej
odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu
a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú
spotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i)umožňujú

dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že
cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie
ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby
spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup
k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného
nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa
domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči

dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na
ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhod-
núť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba
dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom,

alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebi-

teľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami
za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Zabezpečenie splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je
pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať vsplátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Podľa ust. § 54 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o

poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy do-
končených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na
nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa
neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru

do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom
úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v
lehote ne-
presahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o

sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. Zákon
sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere na

účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s
výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný
zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je
spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny

služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie
platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov,
keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s
obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad
alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre

profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých
poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo
nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského
úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka
poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje

na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jednovyhotoveniezmluvyospotrebiteľskomúvere.Zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné čísloveriteľa,akideofyzickúosobu,b)meno,priezviskoaadresutrvaléhopobytuspotrebiteľa,c)identifikáciu
osoby, ktorej vlast-
nícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe
spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru, h) ročnú úro-
kovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za

príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob
výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na

spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,s)názovaadresupríslušnéhokontrolnéhoorgánupodľa§8ods.1. Prinesplnení

podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b),
d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok ale-

bo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku,
len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu,
postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Navrhovateľ podal na okresné súdy v Slovenskej republike niekoľko stoviek identických návrhov. Z

rozhodovacej činnosti súdu je známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej
vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných
sporov na súdoch v SR o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na
zabezpečenie týchto

pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky. Zmenky sa týkajú formulárových úverových zmlúv s
identickým obsahom. Boli použité rovnaké predtlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú úver poskytnutý
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. V tomto
konkrétnom prípade sa jedná o úver poskytnutý odporcovi na základe zmluvy č. 6770304 zo dňa10.6.2009. Úver bol odporcovi poskytnutý bez akejkoľvek súvislosti s jeho prípadnou podnikateľskou
činnosťou.

Podľa čl. I § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.
Súd mal za to, že navrhovateľ vzhľadom na niekoľko stoviek prevedených zmeniek musel vedieť

o podnikateľskej činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda o tom, že rubopisom prevedené
zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného je teda i vo vzťahu
k navrhovateľovi na mieste posúdenie záväzkového vzťahu odporcu voči remitentovi, ktorý viedol k
vydaniu predmetnej zmenky. Súd mal za to, že navrhovateľ konal pri nadobudnutí predmetnej zmenky
vedome na škodu dlžníka (odporcu), lebo vedel (musel vedieť) z okolností svojich vzťahov k remitentovi,
že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.

Aj podľa vyššie uvedeného názoru Krajského súdu v Košiciach zásada abstraktnosti zmenky môže
byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané - v rozpore so zákonom. V takom prípade
neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.Súdpretovkonaniachkdesúuplatňovanéprávaveriteľovzospotrebiteľskýchzmlúv,vrátane

spotrebiteľských úverov, na základe prvopisu zmenky má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať,
či uplatnenie práv veriteľa
zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnézmluvnépodmienkypodľa§53ods.4Občianskehozákonníkaapretobytakétoneprijateľné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné.

Súd mal za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom odporca je spotrebiteľom a menovaná spoločnosť dodávateľom. Súd dospel k záveru, že

predmetná úverová zmluva je nevyvážená, jednostranná a úžernícka a v rámci podmienok zmluvy (úrok
vo výške 1/3 zo sumy 576 EUR, t.j. viac ako 25%, poplatky vo výške 384 EUR, zmenkový úrok 0,25%
denne, čo predstavuje 91,25% ročne) je značne nemravná aj ďalšia požiadavka na zabezpečenie úveru
blankozmenkou. V rozpore s dobrými mravmi je aj postup spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., spočívajúci v hromadnom prevode zabezpečovacích zmeniek na navrhovateľa vrátane

predmetnej zmenky, pričom obe spoločnosti museli byť vedomí toho, že tým bránia klientom -
spotrebiteľom v účinnom uplatnení kauzálnych námietok.
Je nepochybné, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď sa predmetnou zmenkou
požaduje od odporcu ako spotrebiteľa zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25%-ný úrok

ročne.
V danej veci je potrebné prihliadnuť tiež na to, že aj zmenková dohoda (dohoda o zabezpečení úveru
zmenkou a o vyplnení zmenky) je v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou.
Nemožnosť uzavrieť zmenkovú dohodu a dohodu na vyplnenie zmenky aká bola vystavená v tomto
konkrétnom prípade vyplýva aj z ust. § 4 ods.

6 zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého “V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v roz-
pore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky.”, nakoľko “príslušenstvo” v zmenkovej sume bolo vo výške presahujúcej 30% istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru. Istina spotrebiteľského úveru bola 600 EUR a celková zmenková
suma predstavovala 1 176 EUR. To znamená, že zmenka bola prijatá remitentom v rozpore s ust. § 4
ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z..Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmenková dohoda uzavretá medzi odporcom
a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka je neplatná aj predmetná zmenka.
Navrhovateľ uplatnil svoj nárok titulom vystavenej zmenky.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi nepriznal
náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )