Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202686
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514202686.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, Rovinka 578,
900 48 Rovinka, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a. s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31
318 916, o zaplatenie 3.865,43 eur s prísl. a odmeny zo zmenky, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/364/2014-73 zo dňa 14.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/364/2014-73 zo dňa
14.04.2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh odporcu na prerušenie konania do
právoplatnéhoskončeniavecivedenejnaNajvyššomsúdeSRpodsp.zn.2Obdo/19/2014.Vodôvodnení
súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom bol odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil

zmenkovú sumu 3.865,43 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 31.07.2013 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 12,88 eur a náhradu trov konania. Odporca podal v zákonnej trojdňovej lehote námietky.
Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.04.2015, odporca navrhol, aby súd konanie podľa § 109
ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) prerušil až do právoplatného
skončeniavecivedenejnaNajvyššomsúdeSRpodsp.zn.2Obdo/19/2014.NajvyššísúdSRsavkonaní
o dovolaní zaoberá otázkou, či v konaniach pred súdmi nižšieho stupňa, nedošlo k vadám a zmätočnosti,

keď sa súdy nižšieho stupňa vôbec nevysporiadali s námietkou výkonu práva v rozpore so zásadami
ekvity, kauzálnou námietkou spochybňujúcou kauzu zmenky a námietkou výšky zmenkovej sumy, čo
malo za následok aj ich nesprávne rozhodnutie vo veci.
Návrh odôvodnil tým, že na súdoch vyššieho stupňa prebiehajú konania, v ktorých sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Na základe jeho dovolania zo dňa 10.12.2012,
uznesením sp. zn. 1Obdo/4/2013 zo dňa 16.04.2013 zrušil iný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

3CoZm/6/2012-156 zo dňa 30.10.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca uviedol, že Najvyšší
súd SR zrušil tento rozsudok na podklade dovolania odporcu, ktorý namietal námietku uplatňovania
práva navrhovateľa vrozpore s poctivým obchodným stykom a šikanózny výkon práva, kauzálnu
námietku spochybňujúcu kauzu zmenky a námietku výšky zmenkovej sumy, čo malo za následok aj
ich nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom Najvyšší súd SR považoval tieto námietky za zásadné a
relevantné, s ktorými sa odvolací súd nevysporiadal. Odporca uviedol, že totožnými, podľa Najvyššieho

súdu SR zásadnými a relevantnými námietkami, ako sa bude zaoberať Krajský súd v Košiciach, sa
zaoberá v predmetnom konaní aj prvostupňový súd. Ak by tunajší súd dospel k iným právnym záverom,
nežopármesiacovčitýždňovzaujmúsúdyvyššiehostupňavuvedenýchkonaniach,viedlobytonielenk
stavu právnej neistoty účastníkov konania, ale vytvoril by sa chaotický stav vyžadujúci hromadné revízie
veľkého množstva súdnych rozhodnutí, čo by bolo nehospodárne.
Súd prvého stupňa uviedol, že prerušenie konania je namieste najmä vtedy, kedy súd určitú otázku,

významnú pre jeho rozhodnutie (predbežnú otázku), je síce oprávnený posúdiť aj sám, ale vzhľadom
na to, že rovnaká otázka sa už rieši v inom konaní, nie je účelné vkonanípokračovať,najmävzáujmehospodárnosti,abysapredišloduplicitnémudokazovaniutýchistých
skutočností. Ak bude príslušným orgánom o takejto otázke vydané rozhodnutie, súd z neho vychádza
(§ 135 ods. 2 O.s.p.). Riešenie otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nie je podľa

neho možné pre účely prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamieňať
s právnym posúdením (ne)dôvodnosti námietok, ku ktorému dospeje iný súd, a to ani v prípade, ak
odporca námietky v obdobných veciach odôvodňuje vždy tými istými skutočnosťami.
Súd prvého stupňa poukázal na čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú
sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Uviedol, že nie je viazaný
právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho alebo dovolacieho súdu v inej veci, než ktorej
sa ich rozhodnutia týkajú. Ak by dovolací súd vo veci sp. zn. 2Obdo/19/2014 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, právny názor dovolacieho súdu by bol v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. záväzný len
pre súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Rovnako to podľa súdu platí aj v prípade uznesenia č. k.
1Obdo/4/2013 zo dňa 16.04.2014, v ktorom prípade bol navyše rozsudok odvolacieho súdu zrušený

nie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti, ale preto, že odôvodnenie rozsudku považoval dovolací súd za
nepreskúmateľné.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2

písm. f) O.s.p.. Uviedol, že Najvyšší súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2Obdo/19/2014 rieši v konaní,
ktoré sa z hľadiska procesných štádií nachádza podstatne ďalej (už v konaní o mimoriadnych opravných
prostriedkoch, zatiaľ čo v konaní pred Okresným súdom Bratislava V prebehlo len prvé pojednávanie),
rovnaké otázky, ako bude musieť riešiť v tomto konaní Okresný súd Bratislava V, a preto by nepochybne
bolo účelné, najmä v záujme hospodárnosti konania, aby Okresný súd Bratislava V toto

konanie prerušil, kým nebude právoplatne skončená vec vedená pred Najvyšším súdom SR.
Odporca mal za to, že uvedené dve konania sú konaniami, v ktorých sa rieši otázka (a nie jedna),
ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Podľa neho by bolo nehospodárne,
aby tieto otázky riešil duplicitne Okresný súd Bratislava V, ak sa nimi už dlhšie zaoberá aj Najvyšší súd
SR.

Odporca poukázal na to, že v uvedenom konaní sa súd zaoberá napr. jeho kauzálnou námietkou
spochybňujúcou existenciu kauzy zmenky uplatnenej navrhovateľom. Táto námietka je hlavnou
námietkou odporcu aj v tomto konaní na prvostupňovom súde. Nakoľko táto kauzálna námietka
je založená na vzťahoch odporcu k predchádzajúcim majiteľom zmenky, v súlade s § 17 Zákona
zmenkového a šekového musia súdy ako predbežnú otázku posúdiť, či sa navrhovateľ v čase

nadobúdania zmenky dopustil vedomého konania na škodu odporcu. Zmenku uplatnenú navrhovateľom
v tomto konaní pritom navrhovateľ nadobudol súčasne so zmenkami, ktorých sa týka konanie vedené
na Najvyššom súde SR, teda skutkové okolnosti nadobudnutia týchto zmeniek navrhovateľom boli
identické.
Odporca zdôraznil, že jeho návrh sa nezakladá len na tom, že by viaceré súdy naraz posudzovali

dôvodnosť totožných námietok, ale aj na tom, že Najvyšší súd SR ako predbežnú otázku bude musieť
posúdiť naplnenie podmienky vedomého konania na škodu dlžníka, pričom táto predbežná otázka má
význam aj pre rozhodnutie prvostupňového súdu.
Podľa odporcu nemožno vylúčiť, že ak by prvostupňový súd v konaní pokračoval, dospel by k iným
právnym záverom (napr. inak by posúdil predbežnú otázku, či navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek konal

vedome na škodu odporcu) než o pár mesiacov či týždňov v uvedenej veci zaujme Najvyšší súd SR.
Mohlo by tak dôjsť k narušeniu právnej istoty účastníkov konania, pričom toto narušenie by bolo možné
odstrániť len nehospodárnym iniciovaním veľkého množstva revízií, čomu by bolo možné predísť, ak by
súd prvého stupňa vyčkal do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
Odporca tiež uviedol, že sudcovská nezávislosť pri rozhodovaní o veciach ako znak právneho štátu

nemôže byť absolutizovaná, svojvoľná a neohraničená, naopak, v záujme dosiahnutia reálneho (a nielen
formálneho) právneho štátu musí byť limitovaná ostatnými znakmi právneho štátu, vrátane požiadavky
právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.
Odporca ďalej uviedol, že netvrdí, že by mal Okresný súd Bratislava V automaticky v pomere
jedna ku jednej prevziať rozhodnutie a záver, k akému dospeje Najvyšší súd SR v uvedenom konaní

o mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože medzi predchádzajúcimi konaniami medzi odporcom
a navrhovateľom a konaniami vedenými v súčasnosti na prvostupňovom súde môže byť rozdiel
v kvalite námietok, právnej argumentácie či v rozsahu navrhovaného a vykonaného dokazovania.
Odporca poukázal na to, že len považuje za hospodárne a účelné, aby Okresný súd Bratislava V vrámci ním prejednávanej veci mal možnosť oboznámiť sa s odôvodnením rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR skôr, než sám vo veci rozhodne, aby nemusel duplicitne posudzovať všetky otázky a aby
sa vylúčilo narušenie princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Považoval za vhodné, aby súd

prvého stupňa skôr, než sám vo veci rozhodne, mal možnosť vedieť, či súd vyššieho stupňa neodhalil
vedomé konanie navrhovateľa na škodu dlžníka už v samotnom texte zmlúv o postúpení pohľadávok,
a aby ho tak nemusel ďalej hľadať prvostupňový súd aj vo výpovediach svedkov. Zachovanie princípu
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia za daného stavu (desiatky paralelne prebiehajúcich totožných
konaní medzi odporcom a navrhovateľom) podľa odporcu vyžaduje, aby mal súd prvého stupňa možnosť

vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe dostatočne precíznych argumentov aj s
otázkou komparácie svojho rozhodnutia s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týka skutkovo
a právne totožnej veci.
Ďalej uviedol, že nie je vinou odporcu, že navrhovateľ voči nemu uplatnil zmenky, ktoré nadobudol ešte v
roku2008vpočteniekoľkostovákkusov,nienarazjednýmnávrhomnavydaniezmenkovéhoplatobného
rozkazu, ale ich uplatňuje šikanóznym spôsobom po jednej zmenke, samostatnými návrhmi na vydanie

zmenkovéhoplatobnéhorozkazu.Rovnakoniejejehovinou,žeOkresnýsúdBratislavaVuprednostňuje
samostatné vedenie niekoľko desiatok totožných konaní o prakticky identických námietkach.
Odporca tiež odmietol akékoľvek zľahčovanie významu uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k.
1Obdo/4/2013 zo dňa 16.04.2014. Keďže dovolaním napádal potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu, nemal možnosť napadnúť dovolaním toto druhostupňové rozhodnutie priamo z dôvodu vecnej

nesprávnosti. Zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti však
neznamená, že toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vecne správne, naopak, znamená to, že toto
rozhodnutie bolo výsledkom protiústavného postupu, keď súd rozhodol bez toho, aby sa riadne zaoberal
kľúčovou argumentáciou odporcu, v dôsledku čoho mohol dospieť aj k nesprávnym
záverom v odôvodnení a vecne nesprávnemu rozhodnutiu vo výroku.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie preruší do
právoplatného skončenia veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Obdo/19/2014.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení
sa s dôvodmi odvolania odporcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená
také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť
iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie

prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania,
riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení
príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej
ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého
je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada

hospodárnostikonania,pretoprerušeniekonaniapredstavujevovšeobecnostiskôrvýnimkuakopravidlo
(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. 3Cdo/150/2010).

Pritom nevyhnutným predpokladom pre postup v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a teda
pre to, aby súd bez urobenia iného vhodného opatrenia prerušil konanie, je to, že v inom prebiehajúcom

konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. za uvedených okolností umožňuje súdu prerušiť konanie najmä vtedy, ak predmet iných konaní
vecne súvisí s konaním, v ktorom sa navrhuje prerušenie konania, resp. ich výsledok môže
relevantne ovplyvniť výsledok prerušeného konania.

Po preštudovaní spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na prerušenie
predmetného konania nie je daný dôvod podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Súdy vyššieho stupňa
v skutkovo a právne obdobných veciach (v konaní sp. zn. 2Obdo/19/2014 vedenom na Najvyššom
súde SR a v konaní sp. zn. 3CoZm/21/2014 vedenom na Krajskom súde v Košiciach) posudzujú otázkytýkajúcesauplatnenýchzmeniekzhľadiska(ne)dôvodnostinámietok,ktoréodporcapodalvoznačených
veciach. Riešenie týchto otázok (vrátane v odvolaní odporcu uvedených otázok) v iných konaniach o
žalobách na plnenie, a to v prebiehajúcom súdnom konaní na Najvyššom súde SR však nemá význam

prerozhodnutievpredmetnejveci,keďžepredmetnéotázkyjekonajúcisúdoprávnenývprípadepotreby
vyriešiť si sám v tomto konaní ako predbežné otázky, a to priamo vo vzťahu k posúdeniu (ne)dôvodnosti
námietok uplatňovaných odporcom v tomto konaní. Ani najvyššia možná miera, do akej by mohol
výsledok uvedených iných konaní ovplyvniť výsledok predmetného konania v prípade jeho prerušenia
by preto v intenciách vyššie uvedeného, ako aj s poukazom na § 135 O.s.p. nepostačila pre účelné a

hospodárne prerušenie predmetného konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., v dôsledku
čoho je potrebné považovať zákonné podmienky na prerušenie konania v danom prípade za nesplnené.
Uvedený záver pritom zohľadňuje aj odvolacie námietky odporcu, ktoré však nie sú spôsobilé ovplyvniť
jeho správnosť, keď z hľadiska výberu najvhodnejšieho postupu súdu pri vedení predmetného
súdneho konania sú tieto námietky právne irelevantné v zmysle vyššie uvedených kritérií.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.