Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215845
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814215845.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: R. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. O. X. č. XXX, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Dobrovičova 13, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie Všeobecná

ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 2.169,60
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľovisumu1.247,06eurspolusročnýmúrokomzomeškania
vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od
21.10. 2001 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2011 do zaplatenia, vo výške
8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.1. 2012

do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy
27,11 eur od 21.3. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2012 do zaplatenia,
vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od
21.6. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.7. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5
% zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2012 do
zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy

27,11 eur od 21.11. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2012 do zaplatenia,
vo výške 8,5 % zo sumy 27.11 eur od 21.1. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od
21.2. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5
% zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2013 do
zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy
27,11 eur od 21.7. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2013 do zaplatenia,
vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.9. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od

21.10. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2013 do zaplatenia, vo výške
8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.12. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.1.
2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 %
zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2014 do
zaplatenia, vo výške 8,25 % zo sumy 27,11 eur od 21.5. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy
27,11 eur od 21.6. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % zo sumy 27,11 eur od 21.7. 2014 do zaplatenia,

vo výške 8,15 % zo sumy 27,11 eur od 21.8. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od
21.9. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.10. 2014 do zaplatenia, vo výške
8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.11. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.12.
2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.1. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05
% zo sumy 27,11 eur od 21.2. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.3. 2015
do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.4. 2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % zo
sumy 27,11 eur od 21.5. 2015 do zaplatenia a vo výške 8,05 % zo sumy 27,11 eur od 21.6. 2015 do

zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi, odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2.169,60 eur spolu s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.9. 2010 do 11.8. 2013 vo výške 118,89 eur a spolu s
8,5 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.169,60 eur od 12.8. 2013 do zaplatenia a náhrady

trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh zdôvodnil tým, že odporca uzatvoril s jeho
právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Bratislave zmluvu o splátkovom úvere
č. 372960897 dňa 10.5. 2007 (ďalej len „UZ“). Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver
v sume 50.000 Sk (1.659,70 eur) a odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach. Túto povinnosť si však odporca nesplnil a s úhradou dlžnej sumy

sa dostal do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6. 2013, uzatvorenej
medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej len „SLSP“) prešla pohľadávka
voči odporcovi na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlžná suma predstavovala
sumu 2.787,62 eur a pozostávala z istiny vo výške 2.281,21 eur, riadneho úroku vo výške 418,75 eur,
úroku z omeškania v sume 72,71 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 14,95 eur. Navrhovateľ si

voči odporcovi uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 2.169,60 eur, ktorá predstavuje neuhradené splátky
úveru v počte 80, ktorých splatnosť mala nastať v období od 20.9. 2010 do 20.4. 2017, s tým, že splátky
pôvodnesplatnéod20.8.2013do20.4.2017sastalisplatnýmidňa11.8.2013,kedynavrhovateľvyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.

Odporca vo svojom prvom vyjadrení k meritu veci (úradný záznam zo dňa 11.12. 2014) uviedol, že si je
vedomý svojho dlhu voči navrhovateľovi a svoj dlh je ochotný mu zaplatiť, pokiaľ tento nie je premlčaný.
Pokiaľ časť dlhu premlčaná je, žiadal, aby v tejto časti nárok navrhovateľovi priznaný nebol. V ďalšom
priebehu konania súhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. V celom rozsahu
sa stotožnil s vyjadrením vedľajšieho účastníka a žiadal súd, aby návrh zamietol. Tvrdil, že v čase

uzavretia UZ mali doma finančné problémy. UZ uzavrel tak, že prišiel do pobočky banky a v ten istý
deň mu bol aj úver v požadovanej výške 50.000 Sk poskytnutý. Vedel, k čomu sa v UZ zaviazal, bol
oboznámený s výškou úrokovej sadzby, vedel, akú sumu bude musieť navrhovateľovi vrátiť. Vedel aj o
tom, že v súvislosti s UZ bude musieť navrhovateľovi platiť poplatky. Potvrdil, že dlhuje navrhovateľovi
splátky v rozsahu ako ich navrhovateľ žaluje; tieto prestal splácať z dôvodu, že mal zdravotné problémy

a nebolo z týchto dôvodov vhodné aby naďalej vykonával prácu u jeho vtedajšieho zamestnávateľa, s
ktorým sa dohodol na skončení pracovného pomeru. Splátky mu zrážal zo mzdy jeho zamestnávateľ,
po skončení pracovného pomeru sa snažil nejaké splátky ešte zaplatiť. Skutočnosť, že prišiel o prácu
SLSP neoznámil. Nepamätal si, či v čase uzatvorenia UZ bol zo strany SLSP oboznámený aj s nejakými
inými písomnosťami okrem UZ. Nepamätal sa, či mu boli zo strany SLSP v minulosti doručené nejaké

písomnosti.

V priebehu konania, písomným podaním zo dňa 26.9. 2014, oznámil vstup do konania vedľajší účastník
na strane odporcu, Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 4.11. 2014 poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah,

na ktorý platí trojročná premlčacia doba podľa § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Citujúc aj čl. 7 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“): „ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a/ ak je klient v
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo b/ ak je
klient v omeškaní so splatením Poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je

oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,...“, tvrdil, že podľa súdnej praxe (R28/1984), „ak
veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať“. Z tohto dôvodu súdna
prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr
o splnenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že odporca bol v
omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní. Od tohto momentu zároveň začala plynúť

premlčacia doba. S navrhovateľom predloženého dôkazu, konkrétne Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpenípohľadávok zo dňa 27.6. 2013 - aktíva je v riadku počet dní omeškania uvedené číslo 1193. Z tohto
vyplýva, že odporca bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní so splatením celého záväzku o 1193
dní. Od postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby uplynulo ďalších 427 dní. Z toho vyplýva, že

ku dňu podania žaloby predstavovalo omeškanie odporcu spolu 1620 dní, čo je viac ako 4 roky a teda
v čase podania žaloby na súd uplynula všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka aj
podľa Obchodného zákonníka. Podaním zo dňa 4.2. 2015 vedľajší účastník uviedol, že zo žiadneho
predloženého ani navrhnutého dôkazu nevyplýva, kedy a ako žalovaný účet reálne vyčerpal (keďže
k čerpaniu nedošlo podpisom zmluvy, ale malo dôjsť k nemu bezhotovostne), ktoré splátky a kedy

žalovaný splatil a v akej výške (v dôsledku čoho nebolo možné zistiť, či sa dostal do omeškania a kedy).
Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako SLSP alebo navrhovateľ vyzvali odporcu na zaplatenie zvyšného
dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Za zosplatnenie celého úveru nemožno považovať oznámenie o
postúpení pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden takto interpretovaný prejav vôle SLSP.
Citujúc ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky)
tvrdil, že predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto

pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne
zakázané, neprípustné), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,

ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pretože navrhovateľ nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi v čase
jej postúpenia na navrhovateľa bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z., v dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že navrhovateľ
je oprávnený pohľadávku voči odporkyni uplatňovať pred súdom. Nepreukázanie vyššie uvedených
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím právnych zástupcov navrhovateľa, odporcu a
vedľajšieho účastníka na strane odporcu a odporcu, oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom úvere
č. 0372960897 zo dňa 10.5. 2007, Všeobecných obchodných podmienok, Oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 9.7. 2013, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6. 2013, prílohy č. 1 k Zmluve

o postúpení pohľadávok, pokusu o zmier zo dňa 8.8. 2014, Výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.1. 2012, písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa
4.11. 2014, 4.2. 2015 a 18.6. 2015, písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 5.12. 2014, 9.12. 2014
a 13.4. 2015, Oznámenia SLSP o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5. 2013, Oznámením
SLSP zo dňa 10.12. 2014, platobnej histórie k úverovému účtu, amortizačnou tabuľkou k započítaniu

splátok, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu, mal súd zistený tento skutkový
a právny stav:

Odporca uzatvoril dňa 10.5. 2007 s právnym predchodcom navrhovateľa - SLSP, zmluvu o splátkovom
úvere č. 0372960897, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver v sume 50.000 Sk, t.j. 1.659,70

eur. V zmluve si dohodli premenlivú úrokovú sadzbu 11,75 % ročne. Odporca sa zaviazal úver
splácať v mesačných splátkach po 817 Sk, t.j. po 27,11 eur (nie 27,12 eur ako nesprávne v návrhu
uvádza navrhovateľ), splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 20.6. 2007, konečná splatnosť úveru
bola určená dňom 20.4. 2017, splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a úroky v posledný
deň kalendárneho mesiaca. Odporca sa v zmluve takisto zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi

navrhovateľa poplatok za poskytnutie úveru vo výške 33,19 eur (1.000 Sk) a platiť mesačne poplatok
za správu úveru vo výške 1,99 eur (60 Sk). Ročná percentuálna miera nákladov bola stranami úverovej
zmluvy dohodnutá na 15,61 %.

Z návrhu navrhovateľa, z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, z platobnej histórie k

úverovému účtu ako i zo samotnej výpovede odporcu na pojednávaní vyplýva, že odporca čerpal
peňažné prostriedky od právneho predchodcu navrhovateľa v celkovej výške 50.000 Sk, t. j. vo výške
1.659,70 eur (čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „Bezhot. čerpanie
úveru“).

Z platobnej histórie účtu mal súd zistené, že z poskytnutého úveru uhradil odporca právnemu
predchodcovi navrhovateľa sumu v celkovej výške 785,70 eur (úhrady sú v platobnej histórii označené
ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezh. splátka úveru“). Z doteraz odporcom realizovaných úhrad
bola na istinu započítaná suma 657,64 eur, na poplatky suma 33,19 eur a na úrok z omeškania suma94,87 eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 334,92 eur sú v platobnej
histórii označené ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Zmluvný úrok v celkovej výške 944,23 eur
je v platobnej histórii označený ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“.

Z navrhovateľom predložených písomností mal súd preukázané, že odporca neuhrádzal splátky riadne
a včas a s ich plnením sa dostal do omeškania.

Dňa 27.6. 2013 došlo medzi SLSP a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z

prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporcovi. Podľa údajov
uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo výške
2.787,62 eur. Táto suma pozostávala z istiny po splatnosti vo výške 2.281,21 eur, úrokov spolu vo výške
491,46 eur (zmluvné úroky a úroky z omeškania) a z poplatkov vo výške 14,95 eur. V prílohe je uvedený
dátum poslednej úhrady odporcom vo výške 50 eur dňa 31.12. 2012 a počet dní omeškania 1193.

Listom zo dňa 9.7. 2013 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcovi postúpenie pohľadávky
na navrhovateľa.

Navrhovateľ tvrdil, že dňa 11.8. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Následne listom zo dňa 8.8.
2014 odporcovi zaslal pokus o zmier, v ktorom odporcu vyzval na zaplatenie sumy 3.046,14 eur do 15

dní, ktorá suma mala pozostávať z neuhradeného úveru 2.445,87 eur, zmluvného úroku 512,61 eur,
úroku z omeškania 22,46 eur, zmluvného úroku 50,26 eur a nákladov klienta 14,95 eur.

Z oznámenia SLSP zo dňa 15.12. 2014 mal súd zistené, že SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
vzniknutého z UZ ku dňu 17.5. 2013 (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je založené

v spise na č. l. 58).

Listom zo dňa 15.7. 2009 SLSP odporcovi oznámila, že splácanie pohľadávky je v omeškaní ku dňu
30.6. 2009 vo výške 116,72 eur s príslušenstvom a požiadala odporcu, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr
do 10 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy vo vyššie uvedenej

lehote SLSP pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.

Navrhovateľ si v konaní voči odporcovi uplatnil iba nárok na neuhradené splátky, ktorých splatnosť
nastala v období od 20.9. 2010 do 20.4. 2017 (t.j. splátky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli podľa
jeho názoru premlčané) v sume celkom 2.169,60 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania

odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do konečnej splatnosti úveru, resp. od
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že mimoriadna splatnosť úveru
bola vyhlásená dňa 11.8. 2013, hoci z podania jeho právneho predchodcu jednoznačne vyplýva, že
SLSP vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého z UZ ku dňu 17.5. 2013.

Navrhovateľ na podanom návrhu v priebehu celého konania zotrval s tým, požaduje len nepremlčané
splátky úveru, pričom má za to, že otázku premlčania je nutné posudzovať podľa ust. Obchodného
zákonníka (štvorročná premlčacia doba), pretože ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. K
vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom, uviedol, že vedľajší účastník sám, bez súhlasu
odporcu nemôže vzniesť námietku premlčania. Uviedol, že čo z každej jednotlivej splátky tvorí istinu,

úroky a prípadne poplatky, je možné zistiť z platobnej histórie. Aká časť tej ktorej splátky bola započítaná
na istinu a aká na úroky je zrejmé z amortizačnej tabuľky započítania splátok predloženej navrhovateľom
v priebehu konania (č. l. 67, 68). V písomnom vyjadrení zo dňa 13.4. 2015 okrem iného uviedol, že z
gramatickéhovýkladunielenprvejaleajdruhejvetyust.§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchje
zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného

záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca
jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej
vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť
záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením
druhej vety cit. ustanovenia, v ktorom sa uvádza: „Toto právo banka nemôže uplatniť, ak klient ešte

pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jej
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok“. Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu
prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časťzáväzku,splnenímktorejbolvomeškaní,atovčasepredpostúpenímpohľadávky,právobankypostúpiť
celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Podľa dôvodovej správy k ust. § 92 ods. 7
(teraz ods. 8) zákona č. 483/2001 Z.z., v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Je zrejmé, že pod
slovným spojením „nesplácaný dlh“ je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého
úveru veriteľovi, pretože tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť
v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok. Tvrdil, že vzhľadom na vyššie
uvedené je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva.

Poukázal tiež na názor JUDr. Kristiána Csacha., LL.M. publikovaný v časopise Súkromné právo č.
1/2015, podľa ktorého účelom § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. je úprava výnimiek z bankového tajomstva.
Ust. § 92 ods. 8 nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účel § 92 bol aj podľa dôvodovej
správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom
na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky

tak, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 nevedie k súkromnoprávnej
sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, alebo k sankciám, predpokladaným zákonom č. 483/2001 Z.z..
Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne vyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia

pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce
zo zákona č. 483/2001 Z.z. Na preukázanie svojich tvrdení citoval právny zástupca navrhovateľa z
viacerých odôvodnení rôznych rozhodnutí okresných súdov vydaných v obdobných veciach (písomné
podanie zo dňa 18.6. 2015) a z článku JUDr. Andrey Tomlainovej, PhD., „Aktívna vecná legitimácia
postupníka BSA - Bulletin Slovenskej advokácie, rok 2007, číslo 10.“, ktorá uviedla, že o dobrej viere

dlžníka nemožno hovoriť v prípade, ak postúpenie pohľadávky je absolútne neplatné podľa § 39 OZ
pre zjavný rozpor s ust. zákona, ktoré obmedzujú možnosti postúpenia pohľadávok. Dlžník totiž v
takomto prípade nemôže byť v dobrej viere, že plní dlh svojmu novému veriteľovi, aj keď mu postúpenie
pohľadávky nebolo preukázané postupníkom zmluvou o postúpení pohľadávky. Prípadná neznalosť
zákona pritom dlžníka neospravedlňuje. O absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky môže

ísť v takomto prípade pre rozpor s kogentným § 525 ods. 4 OZ alebo s ustanoveniami iných osobitných
predpisov. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 alebo podľa
osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom
(§39). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú
ex tunc a jej neplatnosť ne je možné zhojiť. Vzhľadom na to v týchto prípadoch nie je možné hovoriť

o platnej cesii vôbec, „cedent“ zostáva naďalej veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na „cesionára“ pre
neplatnosť zmluvy neprechádza a dlžník má povinnosť plniť tomu, kto zostáva jeho veriteľom. Ak dlžník
plní „cesionárovi“, potom jeho dlh nezaniká, pretože „cesionárovi“ plnil bez právneho dôvodu. Postupník,
ktorému veriteľ postúpil svoju pohľadávku aj napriek zákazu dohodnutému s dlžníkom, nie je chránený
ani v prípade, že konal v dobrej viere a o tomto zákaze nevedel. Zmluva o postúpení pohľadávky

uzatvorená v rozpore s ust. § 525 je absolútne neplatná podľa § 39. Dlžník je naďalej povinný plniť
pôvodnému veriteľovi. Plnením tomu, na koho mala pohľadávka podľa neplatnej zmluvy prejsť, jeho dlh
nezaniká.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na jeho strane vzniesol na pojednávaní dňa 26.2.

2015 námietku premlčania každej splátky poskytnutého úveru, ktorej splatnosť nastala v čase skoršom
ako 3 roky pred podaním návrhu na súd.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní 22.6. 2015 uviedol, že trvá na právnom názore, že
navrhovateľom v konaní uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Takisto dal do pozornosti súdu

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ncdo 9/2014, v zmysle ktorého by
sa UZ mala posudzovať ako tzv. absolútny obchod a taktiež v zmysle právnej úpravy na základe
vyššie uvedeného uznesenia by sa mala počítať premlčacia lehota v 4 rokoch. K aktívnej legitimácii
navrhovateľa v konaní uviedol, že dňa 15.7. 2009 bola odporcovi zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa doručená výzva na doplatenie omeškaných splátok. Následne SLSP vyhlásila mimoriadne

zosplatnenie úveru ku dňu 17.5.2013 vzhľadom na nečinnosť odporcu s úhradami omeškaných splátok,
ktoré postúpenie bolo vykonané platne. Je pravda, že navrhovateľ opätovne vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru aj napriek tomu, že túto už predtým vyhlásila SLSP. V danom prípade je to výhodné pre
odporcu. Potvrdzujem, že navrhovateľ vedel predtým, ako takisto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveruo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. Po postúpení
pohľadávky zo strany SLSP im boli ako postupníkovi doručené zo strany SLSP všetky tie písomnosti,
ktoré sú obsiahnuté v spise. Inými písomnosťami k predmetnej UZ okrem tých, ktoré už založili do spisu,

nedisponujú. Nedisponujú ani doručenkou ani poštovým podacím hárkom k výzve adresovanej SLSP
odporcovi zo dňa 15.7.2009, je však možné, že prípadne v archíve SLSP sa nachádzajú aj nejaké iné
písomnosti ohľadne tejto veci.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka na pojednávaní pred súdom dňa 22.6. 2015 uviedol,

že čo sa týka odovzdania zmluvnej dokumentácie pri postúpení pohľadávky z banky na tretiu osobu,
má za to, že navrhovateľ ani nemôže disponovať nejakými inými dôkazmi, pretože ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách ukladá banke odovzdať postupníkovi všetky doklady vzťahujúce sa k postupovanej
pohľadávke. Výzva SLSP adresovaná odporcovi zo dňa 15.7. 2009 odporcovi doručená nebola a pokiaľ
navrhovateľ nepreukáže jej doručenie odporcovi, má za to, že nebola splnená podmienka uložená v
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno,

nepreukázal zaslanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách odporcovi a teda je návrh v dôsledku
absencie jeho aktívnej legitimácie potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

Na pojednávaní pred súdom dňa 22.6. 2015 sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdeniami jeho právneho
zástupcu. Výzva SLSP zo dňa 15.7. 2009 mu doručená nebola. Je pravda, že spočiatku tvrdil, že pokiaľ

nárok navrhovateľa premlčaný nie je, je ochotný tento zaplatiť. Nevedel však v tom čase o „nezhodách
v papieroch“. Vzhľadom na vyjadrenia jeho právneho zástupcu sa rozhodol inak a návrh navrhovateľa
žiada zamietnuť. Nepamätal sa, či mu v minulosti zo strany SLSP boli doručované nejaké písomnosti.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskými zmluvami

sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 OZ (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase
uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom
úvere), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o
splátkovom úvere), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť.Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“ ), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;

to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov právny vzťah medzi účastníkmi konania
založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa

ustanoveníObchodnéhozákonníka,považovalzaspotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52ods.1vspojenís
§ 879j Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia UZ. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a

je vo vzťahu k OZ lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne
v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené
zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia OZ, vrátane všeobecných
ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Takisto na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
až 60 OZ je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do OZ aplikovať všeobecné ustanovenia

o občianskoprávnych vzťahoch.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný, i keď nie v celom rozsahu.

Z vykonaného dokazovania tiež bolo zistené, že odporca podmienky zmluvy nedodržal, dohodnuté
splátky nesplácal riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že odporca
neuhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa pohľadávku v celkovej výške 2.787,62 eur a táto
pohľadávka v dôsledku postúpenia prešla na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok
na zaplatenie posledných 80 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.9.

2010 do 20.4. 2017, resp. do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti navrhovateľom dňa 11.8. 2013
navrhovateľom v celkovej sume 2.169,60 eur (správne sa malo jednať pri správnom prepočte Sk na eurá
o sumu 2.168,80 eur - 817 Sk = 27,11 eur), nárok ktorý bol ohľadne 12 splátok úveru za obdobie od 20.9.
2010 do 20.8. 2011 v celkovej výške 325,32 eur (podľa nesprávnych prepočtov navrhovateľa 325,44
eur) podľa § 101 OZ premlčaný v trojročnej premlčacej dobe. Na zvyšnú časť nároku navrhovateľom v

konaní uplatnenú by navrhovateľ mal nárok v prípade, ak by úverová zmluva bola platná, resp. ak by
obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti ak by aj splátky úveru pôvodne splatné po vyhlásení
tohto rozhodnutia sa stali predčasne splatnými.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi z úveru sumu 50.000 Sk (1.659,70 eur),

pričom odporca mal vrátiť navrhovateľovi úver aj s navýšením vo výške 2.927,88 eur. Vyššie uvedená
suma nie je v Zmluve o splátkovom úvere vôbec uvedená, vyplýva však zo súčinu výšky mesačnej
splátky úveru (27,11 eur) a počtu splátok (108).Ako už bolo uvedené vyššie, UZ uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
treba považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, i keď bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere má pritom všetky zákonné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom na odporcom a vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania súd prioritne
posudzoval,kedynastalasplatnosťjednotlivýchsplátokúveru.Vychádzajúcztrojročnejpremlčacejdoby
podľa § 100 ods. 1 a § 101 OZ, sú splátky uplatnené navrhovateľom splatné tri roky pred podaním

návrhu dňa 28.8. 2014 nepremlčané, pričom ide o splátky splatné od 20.9. 2011 do dňa rozhodovania
súdu 29.6. 2015, teda vrátane splátky splatnej 20.6. 2015, pretože splatnosť splátok bola dohodnutá do
20. dňa v mesiaci. V tomto ohľade je námietka premlčania vznesená odporcom a vedľajším účastníkom
nedôvodná. Odporca a vedľajší účastník založili námietku premlčania na tom názore, že premlčacia
doba plynula veriteľovi od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho
vôľu. Súd sa s týmto záverom v danej veci nestotožňuje. Vo Všeobecných obchodných podmienkach

v bode 7.6.1 sú upravené prípady porušenia zmluvných povinností klientom, ktorý ak je v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky so zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.
Uvedené zmluvné dojednanie súd považuje za neplatné zmluvné dojednanie podľa § 53 ods. 4 OZ,

pretože oprávňuje veriteľa už pri omeškaní s jednou splátkou, ktoré omeškanie trvá viac ako 10 dní,
žiadať vrátenie celého úveru s príslušenstvom v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Ide o mimoriadne krátku dobu omeškania, ktorá v neprospech spotrebiteľa ho zaväzuje pri využití
dojednaného práva veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k zaplateniu celého úveru, i keď
by napríklad išlo o omeškanie len jednej splátky a napríklad len po dobu 11 dní. Uvedenému názoru

zodpovedá i nasledujúca právna úprava, ktorá bola zakotvená do § 53 ods. 8 OZ, a to zákonom č.
379/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2008, podľa ktorého „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Preto podľa názoru súdu nemohol tak právny predchodca

navrhovateľa, ako i navrhovateľ pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a tým zosplatniť všetky splátky
tak, ako predpokladá § 565 OZ. Právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorejsplátkymožnoakceptovaťlenvtedy,keďbolototoprávoplatnedojednané(§565OZ),čovšakv
danej veci nebolo. V prípade, že veriteľ pristúpi k mimoriadnej splatnosti, musí zároveň upozorniť dlžníka
na využitie tohto práva v lehote 15 dní, čo v danej veci navrhovateľ listom zo dňa 15.7. 2009 (žiadal

odporcu o zaplatenie dlhu najneskôr do 10 dní) nerealizoval. Právny úkon, a to vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, ktorý vykonal právny predchodca navrhovateľa listom adresovaným odporcovi ku dňu
17.5. 2013, a od ktorého odvíja splatnosť všetkých splátok, nemôže byť platným právnym úkonom už
i z dôvodu neurčitosti tohto úkonu (§ 37 OZ). Z uvedeného vyhlásenia vôbec nevyplýva, v súvislosti s
ktorou omeškanou splátkou alebo splátkami veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť, pretože uvedené

má význam pre posúdenie včasnosti využitia tohto práva a nakoniec i pre plynutie premlčacej doby (§
103 OZ). Okrem toho, odhliadnuc od uvedeného, súd zastáva názor, že právo veriteľa predpokladané v
§ 565 OZ je jeho právom a nie povinnosťou a možno očakávať od veriteľa i také správanie, že nepristúpi
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, alebo k predčasnému jednostrannému ukončeniu zmluvy, čo je
výrazom zmluvnej voľnosti. Podľa názoru súdu nejde o situáciu, keď veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu

sám, pretože splácanie úveru bolo zmluvne dojednané, a to v jednotlivých splátkach a v danej veci nešlo
o situáciu, keď splatnosť dlhu mohol vyvolať veriteľ sám. V predmetnej veci nešlo teda o situáciu, kedy
doba plnenia bola ponechaná na vôli dlžníka a ani o situáciu, keď dlžník je povinný plniť po tom, čo ho
veriteľ vyzval. Ako súd uviedol vyššie, v UZ bola dojednaná splatnosť úveru v jednotlivých splátkach,
teda doba plnenia bola zmluvne upravená a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predstavuje inú skutkovú

okolnosť, ktorá okrem iného je právom osobitne upravená.

Súd preto posudzoval splatnosť jednotlivých splátok podľa pôvodne dojednanej zmluvnej splatnosti, a
to u každej jednotlivej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľovi súd priznal omeškané splátky
počnúc splátky splatnej od 20.9. 2011 do splátky splatnej ku dňu rozhodovania súdu, t.j. do 20.6. 2015,

t.j. 46 splátok po 27,11 eur, spolu 1.247,06 eur, sumu ktorú uložil súd odporcovi zaplatiť.

Spolu s vyššie uvedenou istinou, keďže odporca si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnil, v
súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mal navrhovateľ aj nárok na úroky z omeškania, ktorési v spore takisto uplatnil. V súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení noviel, súd priznal
navrhovateľovi aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok osobitne za každú jednotlivú
splátku vzhľadom na to, že nepriznal účinky zosplatnenia splátok v dôsledku mimoriadnej splatnosti.

Navrhovateľovi patrí úrok z omeškania z každej omeškanej splátky počnúc dňom nasledujúcim po jej
splatnosti, t.j. vždy od 21. dňa v mesiaci až do zaplatenia. Súd priznal navrhovateľovi z každej splátky
úrok z omeškania, pričom u každej jednotlivej splátky vychádzal zo zákonnej úrokovej sadzby. Za dobu
od 13.7.2011 do 8.11.2011 boka výška úroku z omeškania 9,50 % ročne, navrhovateľ si však zo splátok
splatných v tomto období uplatnil len úrok vo výške 8,5 % ročne, preto mu súd priznal úrok v tejto výške.

Za dobu od 9.11.2011 do 13.12.2011 bola výška úroku z omeškania 9,25 % ročne, navrhovateľ si však
zo splátok splatných v tomto období uplatnil len úrok vo výške 8,5 % ročne, preto mu súd priznal úrok
z omeškania v tejto výške. Za dobu od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola výška úroku z omeškania 9 %,
navrhovateľ si však zo splátok splatných v tomto období uplatnil len úrok z omeškania vo výške 8,5 %
ročne, preto mu súd priznal úrok v tejto výške. Za dobu od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola výška úroku
z omeškania 8,75 % ročne, navrhovateľ si však zo splátok splatných v tomto období uplatnil len úrok

z omeškania vo výške 8,5 % ročne, preto mu súd priznal úrok v tejto výške. Za dobu od 8.5. 2013
do 12.11.2013 patrí navrhovateľovi z jednotlivých splátok úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne,
v tejto výške si ho navrhovateľ zo splátok splatných v tomto období aj uplatnil a preto mu ich súd v
tejto výške priznal. Za dobu splátok od 13.11.2013 do 10.6.2014 patrí navrhovateľovi z jednotlivých
splátok splatných v tomto období úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne, za dobu splátok splatných

od 11.6.2014 do 10.9.2014 patrí navrhovateľovi úrok z omeškania 8,15 % ročne a za dobu splátok
splatných od 9.9.2014 patrí navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne až do zaplatenia.
Pokiaľ si navrhovateľ z jednotlivých splátok uplatnil úroky vyššie, než mu v zákonnej výške patrili, súd
navrhovateľov návrh v tejto časti zamietol.

Časť v konaní navrhovateľom uplatnených splátok úveru bola ku dňu podania návrhu na súd premlčaná
v trojročnej premlčacej dobe (splátky splatné v období od 20.9. 2010 až 20.8. 2011) a preto súd návrh v
tejto časti (spolu splátky vo výške 325,32 eur) zamietol. Takisto, pokiaľ si navrhovateľ v konaní uplatňoval
aj splátky, ktoré v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia ešte neboli splatné, a síce splátky splatné v období
od 20.7. 2015 do 20.4. 2017, súd aj v tejto časti návrh (ako predčasne podaný) zamietol. Takisto súd

navrhovateľovi zamietol aj nárok na sumu 0,01 eur aj s príslušným zákonným úrokom z omeškania
z každej zo splátok priznaných navrhovateľovi súdom z dôvodu nesprávneho prepočtu kurzu Sk na
euro. Zo žalovanej istiny 2.169,60 eur súd navrhovateľovi zamietol nárok na istinu vo výške 922,54 eur
(2.169,60 eur - 1.247,06 eur). Takisto súd zamietol v celom rozsahu aj nárok navrhovateľa na zaplatenie
úroku z omeškania z vyššie uvedených, navrhovateľovi v konaní nepriznaných splátok.

Pokiaľ vedľajší účastník namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, keď spochybnil platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6. 2013 s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, podľa ktorého „Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta“,
keď tvrdil, že nie je preukázané, že pred postúpením pohľadávky banka vyzvala klienta na splnenie
záväzku, a že tento zostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní, súd sa s týmto názorom

vedľajšieho účastníka nestotožnil. Vychádzajúc z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol dlžník
(odporca) v omeškaní 1193 dní a výška omeškaných splátok predstavuje 2.787,62 eur, čo predstavuje
omeškanie odporcu viac ako 3 roky. Počet dní omeškania 1193 dní predstavuje taktiež omeškanie aspoň
3 roky, i keď zrejme dlžník plnil čiastočne dlh, pretože v prílohe sa uvádza posledné plnenie 50 eur
dňa 31.12. 2012. V zmluve o postúpení pohľadávky v čl. IV. bod 4.2.d/ SLSP vyhlásila, že pohľadávky

spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedených
skutočností a za situácie, že odporca ako dlžník postúpenie ako také nenamietal, súd považoval
postúpenie pohľadávky za platné, pretože omeškanie dlžníka bolo evidentne dlhšie ako 90 dní. Len
samotné nepreukázanie písomnej výzvy za stavu, že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve
o postúpení pohľadávky, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa názoru súdu nestačí

samo o sebe len spochybniť tvrdením vedľajšieho účastníka, že nebola preukázaná písomná výzva
na plnenie, keď nedoručenie písomnej výzvy nenamieta samotný dlžník. Je nepravdepodobné, že by
sporiteľňa pri tak dlhom omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných
splátok. S ohľadom aj na situáciu predpokladanú v § 92 ods. 8 citovaného zákona, podľa ktorého aksúčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac
ako jeden rok , je súd názoru, že postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V konaní si náhradu trov konania uplatnil
navrhovateľ, odporca i vedľajší účastník na strane odporcu. Všetci účastníci boli v konaní úspešní, resp.
neúspešní približne v rovnakom rozsahu a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

V písomnom podaní zo dňa 6.2. 2015, právny zástupca navrhovateľa vzniesol námietku neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, poukazujúc na novelizované ust. § 93 ods. 3 O.s.p. a to
aj napriek tomu, že odporca so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane súhlasil,
skutočnosť ktorá bola navrhovateľovi známa z dôvodu účasti na predchádzajúcom pojednávaní. Pretože
ďalším písomným podaním zo dňa 13.4. 2015 navrhovateľ súdu oznámil, že netrvá na námietke
neprípustnostivedľajšiehoúčastníctva,súdopôvodnomprocesnomnávrhunavrhovateľanerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia
alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno
zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.