Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 6, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/324/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213636
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113213636.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO 35 838 825,
zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti odporkyni:
H. Ž., X.. XX.X.XXXX, L. X. X, o zaplatenie 280,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 21,58 eur s úrokom vo výške 17,70 % ročne zo

sumy 14,13 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 21,58 eur od
21.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.4.2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým

by zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 1.622,82 eur s úrokom vo výške 17,70 % p.a. z istiny
1.240,38eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 1.240,38 eur od
22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka
bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 postúpená Slovenskou sporiteľnou
a.s. na navrhovateľa. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom z 28.12.2010. Právny
predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili 15.6.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,

na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 663,88 eur pri
úrokovej sadzbe 17,70 % p.a. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k
20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín
20.7.206 a konečná splatnosť na termín 20.5.2010. Odporca svoj záväzok nesplnil a poskytnutý úver
nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do 20.5.2010. Celkový zostatok pohľadávky bol
1.622,82 eur, ktorý pozostával z istiny 1.240,38 eur, riadneho úroku 131,15 eur a úrokov z omeškania

251,29 eur.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.

Výzvou zo dňa 16.1.2015 súd oznámil navrhovateľovi, ako sa mu javí právne posúdenie a to najmä s
poukazom na ustanovenie § 5b zák. 250/2007 Z.z., keďže predmet konania a základ nároku sa odvíja

od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň ho vyzval na predloženie prehľadu splátok s vymedzením
ich skladby spolu s platobnou históriou s uvedením, koľko odporcovia uhradili a na čo bola táto suma
započítaná, ako i akým spôsobom boli vyčíslené jednotlivé uplatňované nároky.
Podaním doručeným súdu dňa 20.2.2015 sa navrhovateľ vyjadril k výzve súdu. Poukázal na to, že ide o
zmluvu o úvere, ktorá patrí medzi tzv. absolútne obchody a je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka
bezohľadunapovahuúčastníkov.Taktiežpoukázalnadefiníciuspotrebiteľskejzmluvyv§52ods.1OZv

časeuzatvoreniaúverovejzmluvy,avšakajnaustanovenie§23ods.1zákonač.634/1992Zb.oochrane
spotrebiteľa, kde bol verejnoprávnym predpisom pojem spotrebiteľská rozšírený tak, že spotrebiteľskýmizmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Trval na tom, že je potrebné aplikovať

na právnu úpravu úverovej zmluvy Obchodný zákonník, ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce s ochrany spotrebiteľa. V ďalšom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Namietol
postup súdu pri výklade a aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Ustanovenie § 29b zákona
o ochrane spotrebiteľa predstavuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.5.2014 a možno
ho považovať za zakotvenie nepravej retroaktivity vo vzťahu k taxatívne vymenovaným ustanoveniam.

Medzi týmito ustanoveniami sa však § 5b nenachádza. Poukázal na znaky právneho štátu a to princíp
právnej istoty a zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Podľa navrhovateľa sa nejedná o normu
procesnoprávnej povahy. Pokiaľ bola posledná splátka splatná 20.5.2010 a žaloba bola súdu doručená
po 21.4.2013, 4 ročná premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 20.5.2009
do 20.5.2010 (celkom 13 splátok po 21,58 eur) nemôžu byť premlčané. Vzhľadom na uvedené upravil
návrh tak, že sa domáhajú voči odporcovi zaplatenia sumy 280,54 eur (13 splátok po 21,58 eur splatných

v období od 20.5.2009 do 20.5.2010), riadneho úroku vo výške 17,70 % p.a. zo sumy 80,54 eur od
21.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. Zo sumy 280,54 eur od 21.12.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V prevyšujúcej časti zobral návrh späť.
Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.3.2015 súd konanie v časti o zaplatenie 1.342,28 eur,
úroku 17,70 % ročne zo sumy 959,84 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania 9 % ročne

zo sumy 959,84 eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 OSP.
Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.3.2015 súd zároveň pripustil zmenu žalobného petitu tak,
ako ju navrhovateľ vymedzil v podaní doručenom súdu dňa 20.2.2015.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný
spor, nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur (§ 200ea, ods. 1 O. s. p.), súd na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

úradnej tabuli dňa XX.X.XXXX.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to oznámením o postúpení
pohľadávky, zmluvou o splátkovom úvere, zmluvou o postúpení pohľadávok, výpisom z úverového účtu,
ako i celým spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 15.6.2006 medzi Slovenskou
sporiteľňoua.s.Bratislavaakoveriteľomaodporkyňouakodlžníkommalsúdpreukázané,žepredmetom
tejto zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru veriteľom dlžníkovi vo výške 20.000,- Sk s pevnou úrokovou
sadzbou 17,70% p.a. ako MINIúver do 10 minút. Splácanie bolo dohodnuté v 47 splátkach po 650,-

Sk mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.7.2006 a s konečnou splatnosťou úveru 20.5.2010. Ročná
percentuálna miera nákladov predstavovala 11,17 %.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenou dňa 21.12.2010 medzi Slovenskou
sporiteľnoua.s.Bratislavaakopostupcomanavrhovateľomakopostupníkompostupcaodplatnepostúpil
na postupníka pohľadávky voči dlžníkom, vrátane ich príslušenstva, uvedené a špecifikované v prílohe

1 k tejto zmluve, ktoré vznikli z bankových činnosti vykonávaných postupcom. Listom zo dňa 28.12.2010
postupca oznámil odporcom postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 2, písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z.,

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.
z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa§1ods.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľatentozákonupravujeprávaspotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa ods. 2 tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza
na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 vety prvej Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31.januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Predmetom konania je nárok navrhovateľa, ktorý uplatňuje na základe zmluvy o úvere poskytnutého
právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni. Zároveň táto zmluva má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a charakter

spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, na ktorú je potrebné primerane použiť ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (§ 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb.)
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere, obsahom ktorého bol záväzok

právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver v dojednanej výške a záväzok odporkyne
tento vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Odporkyňa svoju povinnosť porušila.
Splácanie bolo dohodnuté v mesačných splátkach od 20.7.2006 do 20.5.2010, t.j. 47 splátok po 650,-
Sk (21,58 eur). Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ mohol dňom nasledujúcim po splatnosti každej
neuhradenej splátky po prvý raz uplatniť svoje právo na súde na zaplatenie jednotlivých splátok a
zároveň začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd

dňa 25.4.2013, to znamená, že pri splátkach splatných pred týmto dátumom bol návrh podaný po
uplynutí premlčacej doby. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt
môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade

s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva
v dôsledku premlčania. Nepremlčaná zostala splátka splatná 20.5.2010 vo výške 21,58 eur. Zvyšné
splátky, ktoré navrhovateľ po zmene návrhu uplatňuje, sú premlčané.
Pokiaľ sa týka nesúhlasného stanoviska navrhovateľa s aplikáciou § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, súd má za to, že citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri

rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na
premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne
konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie
upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo
na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy. Pre určenie dĺžky premlčacej lehoty súd

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o dĺžke všeobecnej premlčacej doby a to s poukazom na
ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka (viď aj rozhodnutie NS SR sp.zn. XMcdoXX/
XXXX)

Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd dospel k tomu, že dôvodný je len návrh

navrhovateľa na zaplatenie jednej nepremlčanej splátky splatnej 20.5.2010 vo výške 21,58 eur a vo
zvyšku návrh pokiaľ s týka ďalších uplatňovaných splátok zamietol.
Ďalej si navrhovateľ uplatnil aj úrok vo výške 17,70 % p.a. od 21.12.2010 do zaplatenia. Úrok predstavuje
odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov a spravidla býva vyjadrený percentuálnou sadzbou.
Nakoľko z predmetnej zmluvy nie je zrejmé, z čoho sa jednotlivé splátky skladajú, teda aj aká časť

je použitá na úhradu istiny úveru, pričom navrhovateľ na výzvu súdu na vymedzenie skladby splátok
nereagoval, súd túto určil priemerne, t.j. pri úvere 663,88 eur a 47 splátkach pripadá na jednu
splátku 14,13 eur istiny úveru. Súd preto priznal navrhovateľovi úrok vo výške 17,70 % z neuhradenej
nepremlčanej istiny úveru v poslednej splátke, t.j. zo sumy 14,13 eur od 21.12.2010 (viazaný žalobným
návrhom) a vo zvyšku návrh na zaplatenie úroku zamietol.

Taktiež navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 280,54 eur od 21.12.2010 do
zaplatenia. Tým, že odporkyňa neuhradila poslednú splátku v lehote jej splatnosti, t.j. 20.5.2010, dostala
sa nasledujúcim dňom do omeškania a splnením svojho peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania
bola uplatnená v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ku dňu vzniku omeškania, pričom súd
viazaný žalobným návrhom priznal navrhovateľovi úrok z omeškania až od 21.12.2010. Z uvedených

dôvodov súd o uplatnenom nároku na zaplatenie úroku z omeškania rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Odporkyňa mala v konaní väčší úspech a to aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo v časti o zaplatenie 1.342,28

eur s príslušenstvom zastaviť, preto má právo na náhradu pomernej časti trov konania. Nakoľko si však
táto náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ju nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).