Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Roman Reištetter

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/148/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206434
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115206434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa P.

X A.. M.., so sídlom B. XXX, XXXXXX P., S. K.Y., registračné číslo: XXX XX XXX, v konaní zastúpenom
Advokátska kancelária X. X. B.. T.. Y.., so sídlom W. XXX/XX, C., IČO: XX XXX XXX, adresa pre
doručovanie: C. XXXX/XXX, W., proti odporcovi Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, S., o zaplatenie
749,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31. 03. 2015 domáhal zaplatenia sumy 749,79 Eur s

príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho
zákonníka boli pohľadávky S. E. B., P.. B.., so sídlom C. XXXX/XXX, W., IČO: XX XXX XXX (ďalej len ako
„právny predchodca navrhovateľa“) vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 12. 2010,
na základe zmluvy zo dňa 28. 05. 2014, postúpené na obchodnú spoločnosť P. X A.. M.. (navrhovateľa).
Právny predchodca navrhovateľa s odporcom dňa 03. 12. 2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky. Súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy
bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č.

XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením
aktivácie karty zo strany odporcu. Na základe riadneho plnenia si povinností vyplývajúcich z úverovej
zmluvy zo strany odporcu zaslal právny predchodca navrhovateľa odporcovi úverovú kartu spolu s
Metodickou príručkou, ktorá obsahovala okrem charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie
karty v prípade, že odporca prejaví vôľu, aby sa platná zmluva o revolvingovom úvere stala aj účinnou
a bola viazaná právami a povinnosťami z nej plynúcimi. Neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky
bol Sadzobník poplatkov, ktorý upravoval okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku poplatkov, ktoré

môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním revolvingového úveru. Odporca podpisom úverovej zmluvy a
úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie
sa s Metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov. Prostredníctvom úverovej karty
čerpal odporca poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 1 484,40 Eur a právnemu predchodcovi
navrhovateľa vrátil len sumu vo výške 734,61 Eur. Odporca porušil zmluvne dohodnuté podmienky
vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého úveru a dostal sa do omeškania s
úhradou svojho zmluvného záväzku, v dôsledku čoho bol odporca vyzvaný listom právneho predchodcu

navrhovateľa zo dňa 28. 05. 2014 na zaplatenie zvyšku úveru vo výške 1 410,11 Eur. Vyčíslený úrok z
omeškania vo výške 47,04 Eur predstavuje 8,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 749,79 Eur odo
dňa 17. 06. 2014 do 24. 03. 2015. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 749,79 Eur, vyčíslenéhoúroku z omeškania vo výške 47,04 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 749,79
Eur odo dňa 25. 03. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a v neprítomnosti odporcu, ktorý sa dostavil pred
súd po pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva označená ako úverová zmluva č. XXXXXXXXXX
bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dňa 03. 12. 2010. Táto zmluva
však nebola predmetom konania. Predmetom konania by mala byť zmluva o revolvingovom úvere podľa
hlavy 8. Úverových zmluvných podmienok spoločnosti S. E. B., P.. B..

Ako uviedol navrhovateľ, odporca riadne a včas nesplácal revolvingový úver č. XXXXXXXXXX. K

tomuto svojmu tvrdeniu predložil navrhovateľ súdu výpis čerpania, splátok a úhrad (č. l. 28 spisu).
Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporca viackrát čerpal finančné prostriedky poskytnuté
navrhovateľomvrôznejvýškeprostredníctvomvýberuzbankomatualeboplatboukartou.Spoluvyčerpal
odporca sumu 1 484,40 Eur, čo súd zistil súčtom položiek označených ako „výber z bankomatu...“
a „platba kartou...“ Odporca vrátil navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 734,61 Eur, ako bolo

zistené súčtom všetkých prijatých platieb od odporcu v položke splátkového kalendára označeného ako
„úhrada“.

Odporca úver riadne a včas nesplácal. Odporca uhradil prvých sedem splátok a potom dvanástu a
trinástu splátku. Splátky boli uhrádzané v rôznej výške. Odporca je v omeškaní so zvyšnými splátkami

a tiež je v omeškaní so zaplatením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. V súlade s hlavou 7. § 3
písm. a) úverových zmluvných podmienok je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Odporca bol v omeškaní so splatením splátky č. 8., 9,
10. a 11. a nasledujúcich, a teda bol v omeškaní s jednou splátkou po dobu dlhšie ako tri mesiace.

Preto právny predchodca navrhovateľa dňa 28. 05. 2014 zosplatnil istinu vo výške 1 484,40 Eur a úrok
z omeškania vo výške 47,04 Eur.

Úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého bola
uzatvorená. Účelom predmetnej úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ

poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných
splátkach. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Úverová zmluva však nebola
predmetom konania, ale bola ním zmluva o revolvingovom úvere, ktorá mala byť uzavretá spoločne

s úverovou zmluvou. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi finančné prostriedky vo výške 1 484,40 Eur. Súd mal vykonaným dokazovaním
za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb
(odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov ide o vzťah občianskoprávny.

Právny predchodca navrhovateľa mal navrhovateľovi postúpiť pohľadávku voči odporcovi zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014, ktorú v konaní navrhovateľ (napriek výzve súdu) nepredložil.
Navrhovateľ v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 11. 2014, ktorého
obsahom je oznámenie Advokátskej kancelárie X. X. B.. T.. Y.. splnomocnenej právnym predchodcom
navrhovateľa (č. l. 14 spisu), že bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka právneho predchodcu

navrhovateľa z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 12. 2010. K tomu predložil aj podací hárok
o rozpise zásielok, na ktorom je uvedené aj meno odporcu s číslom zásielky T..

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Súd predtým, ako skúmal, či úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 12. 2010 má všetky
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, skúmal vecnú legitimáciu navrhovateľa na
podanie návrhu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že mu zo strany právneho predchodcu bola postúpená
pohľadávka odporcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 08. 2013, ktorú v konaní
ani napriek opakovanej výzve súdu nepredložil. Na výzvu súdu v tomto prípade nereagoval, avšak súdu

je známa argumentácia navrhovateľa z iných konaní v tom smere, že súdu má stačiť oznámenie o
postúpení pohľadávok, ktoré preukazuje, že došlo k postúpeniu pohľadávky a teda, že navrhovateľ je
aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Okrem toho ako listinný dôkaz navrhovateľ predložil podací
hárok č. Z., z ktorého má byť zrejmé, že odporcovi bolo postúpenie pohľadávok oznámené. Ďalej
navrhovateľ tvrdí aj to, že uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej legitimácie, keď tvrdil, že
došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom“ a bremeno dôkazu

uniesol priložením listinného dôkazu „Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že
oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané na adresu odporcu. Podľa názoru navrhovateľa
predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok konajúcemu súdu nie je dôvodné, keďže zmluva o
postúpení pohľadávok osvedčuje právne skutočnosti v právnom vzťahu medzi postupcom (právny
predchodca navrhovateľa) a postupníkom (navrhovateľom) a nie medzi navrhovateľom a odporcom.

Konajúcemu súdu navrhovateľ dal do pozornosti aj konštantný názor publikovaný v zbierke rozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 119/2003: „Relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne

dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

Súd konštatuje, že z podacieho hárku č. Z. nevyplýva, čo bolo odporcovi doručované (t. j. či skutočne
šlo o oznámenie o postúpení pohľadávky) a či uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky bolo

odporcovi aj skutočne doručené, teda či sa odporca vôbec dozvedel, že pohľadávka z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 12. 2010 bola postúpená právnym predchodcom ako postupcom na
navrhovateľa ako postupníka.

Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa

(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení
a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa
nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto
postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.

Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo
svojom právnom postavení dotknutý, je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení
pohľadávky dozvedel. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez
vedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia

aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon
neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie pohľadávky oznámi
akýmkoľvek spôsobom, nevyhnutú však je, aby sa dlžník vôbec dozvedel, že má plniť novému veriteľovi.
Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník
môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Postupca je povinný takéto plnenie prijať,

ale po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).

V prejednávanej veci navrhovateľ ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej
by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať návrh voči odporcovi. Oznámenie o postúpení
pohľadávok bolo síce urobené právnym predchodcom navrhovateľa (postupcom), ale súdu nebolo

predložené ani plnomocenstvo na postúpenie pohľadávok od postupcu, ktoré malo byť prílohou tohto
oznámenia o postúpení pohľadávok. Súd nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné predložiť zmluvu
o postúpení pohľadávok, pretože ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu, avšak následky
tohto úkonu sa ho týkajú (týkajú sa jeho postavenia), a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bolo postúpení pohľadávky upovedomený postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru súdu sa však
upovedomenie o postúpení pohľadávky musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý
toho, že došlo k zmene v osobe veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V tejto veci

navrhovateľ nepreukázal, že by bol odporca upovedomený o postúpení pohľadávok takým spôsobom,
aby vedel, komu má plniť. Navrhovateľ nepreukázal, že upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo
odporcovi skutočne doručené, pretože takéto jeho tvrdenia z podacieho hárku priloženého k návrhu
nevyplývajú.

Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v zbierke stanovísk a
rozhodnutí č. 119/2003, navrhovateľ zrejme opomenul tú skutočnosť, že z citovaného rozhodnutia
okrem iného vyplýva, že navrhovateľ súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok a teda súd mal
možnosť posúdiť, či v tom konaní má alebo nemá navrhovateľ aktívnu legitimáciu. Tiež bolo súdu
zrejmé, čo bolo predmetom postúpenia pohľadávok, keďže disponoval zmluvou o postúpení pohľadávok
(ktorá sa týkala zmluvy o dielo). Tiež navrhovateľ opomenul, že len relevantné oznámenie postupcu

zakladá aktívnu legitimáciu. Relevantným oznámením môže byť len také oznámenie, ktoré sa dostalo do
dispozície odporcu - dlžníka a s ktorým mal možnosť sa oboznámiť. Ako navrhovateľ uviedol, zmluva o
postúpení pohľadávok je vzťahom medzi postupcom a postupníkom, dlžník nemá možnosť do takéhoto
konania zasahovať. Avšak z tohto nevyplýva, že by súd nemal mať možnosť sa so zmluvou o postúpení
pohľadávokoboznámiťavykonaťvtomtosmereajdokazovanie.Navrhovateľsizrejmeneuvedomuje,že

rozsahdokazovaniaurčujesúdanieúčastníkkonania.Súdtiežkonštatuje,ženavrhovateľopakovanevo
viacerých konaniach nie je ochotný predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, z čoho vzniká podozrenie,
že navrhovateľ takou zmluvou pravdepodobne ani nedisponuje. V opačnom prípade súd nevidí dôvod
na opakované odmietanie navrhovateľom predložiť súdu potrebné dôkazy.

Vzhľadom na uvedené má samotný súd pochybnosti o tom, kto je veriteľom odporcu, pretože
navrhovateľ ani súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej
predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky
voči odporcovi.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o
sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotno
- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,

ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom
hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 192/2004)

Keďže navrhovateľ, na podnet ktorého začalo konanie, nepreukázal, že je veriteľom odporcu a že je

nositeľomhmotno-právnychoprávnenívprávnomvzťahu,zktoréhojevyvodzovanýnávrhomuplatnený
nárok, nie je vo veci potrebné skúmať, či úverová zmluva č. XXXXXXXXXX má alebo nemá všetky
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a či bola uzavretá v písomnej forme. Napriek
tomu však súd konštatuje, že zmluva zo dňa 03. 12. 2010 nemá ani písomnú formu. Uzavretie
zmluvy o revolvingovom účte právny predchodca navrhovateľa umiestnil do úverových zmluvných

podmienok, ktoré majú formulárovú podobu, t. j. sú predtlačené a ich obsah nemôže klient ovplyvniť.
Na úverovej zmluve je uvedené, že úverové zmluvné podmienky sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Z
uvedeného postupu právneho predchodcu navrhovateľa potom plynie, že klient nemá inú možnosť, ako
prijať úverové zmluvné podmienky aj so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú ani nechce uzavrieť.
Takýto postup navrhovateľa by súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. V konečnom dôsledku z uvedeného

nevyplýva nič iné, než to, že na žiadosť zákazníka, sa iba môžu v budúcnosti dohodnúť o prípadnom
takomto úvere. Ak teda veriteľ týmto spôsobom písomný prísľub splní tým, že niekomu požičia peniaze
a za zmluvu o úvere považuje súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej
zmluvy,vktorejbytentozáväzkovývzťahbolindividualizovanýsovšetkýmináležitosťami,ktorévyžaduje
§ 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná forma. Preto je takáto

zmluva neplatná v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže § 4 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá písomne. Ďalej
takáto zmluva by neobsahovala ani obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákonao spotrebiteľských úveroch, pretože neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Plnenie,
ktoré by mal potom odporca vrátiť, by mohlo byť priznané iba z titulu bezdôvodného obohatenia.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ nebol aktívne
legitimovaný na podanie návrhu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný, pretože návrh súd zamietol. Odporca bol
úspešný v celom rozsahu, avšak trovy konania si ani neuplatnil, ani nevyčíslil, preto súd rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Odporca sa po vyhlásení rozhodnutia vzdal práva na podanie odvolania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že sa vzdáva práva podať
vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.

Toto rozhodnutie voči odporcovi nadobúda právoplatnosť dňom doručenia účastníkom.

Banská Bystrica 15. 07. 2015

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.