Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214871
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2512214871.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: B. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, G., právne zastúpený advokátom Mgr. Radovanom Ulehlom, so sídlom
Winterova 62, Piešťany proti odporcovi: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XXX/XX, C. L. E., právne
zastúpený advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, o zaplatenie 7
306,39 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 306,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 %
denne zo sumy 2 987 eur od 01.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 1 000 eur od 01.01.2011 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 0,023% denne zo sumy 3 319,39 eur od 01.01.2013 do zaplatenia, a to do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu
100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.12.2012, sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 3 987 eur s prísl. titulom nevrátenej pôžičky, a to na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa
22.03.2010, na základe ktorej požičal odporcovi sumu 1 000 eur, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť do
31.12.2010 a na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2008, na základe ktorej požičal

odporcovi sumu 6 638,78 eur (200 000 Sk), ktorú sa odporca zaviazal vrátiť v splátkach po 331,94 eur
od júla 2010, pričom účastníci sa dohodli, že splátky môžu byť aj nižšie, avšak celá pôžička je splatná
do septembra 2010. Obe pôžičky boli dojednané ako bezúročné.

Navrhovateľ uviedol, že napriek ústnej dohode a viacerým výzvam navrhovateľa, odporca z ústne
uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.03.2010 (v sume 1 000 eur), ktorá sa stala splatnou 01.01.2011
neuhradil žiadnu sumu a z písomne uzavretej pôžičky zo dňa 15.07.2008, ktorá sa stala splatnou

01.09.2010zaplatilodporcaibasumu3644,70eur,vsplátkach,akosúšpecifikovanévpodanomnávrhu.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 2
987 eur od 01.09.2010 do zaplatenia a zo sumy 1 000 eur od 01.01.2011 do zaplatenia. Z nevrátenej
pôžičky zo dňa 15.07.2008 si teda navrhovateľ uplatnil nižšiu sumu než je jej nesplatený zostatok, a to
vo výške 2 987 eur.
Okresný súd Piešťany vydal vo veci dňa 14.08.2013 platobný rozkaz č.k. 12Ro/329/2012 - 16, ktorým

vyhovel podanému návrhu. V dôsledku včas podaného odporu odporcom bol uvedený platobný rozkaz
zrušený. Odporca v podanom odpore spochybnil uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2008, pretože
v jej článku 2 bod 1 sa uvádza, že veriteľ sa zaväzuje požičať dlžníkovi 6 638,78 eur (200 000 Sk) a táto
peňažná suma bude odovzdaná pri podpise zmluvy jednorazovo zložením v hotovosti. Právny vzťahzo zmluvy o pôžičke vzniká dohodou zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane
veci určené podľa druhu a druhá strana po určitom čase vráti veci toho istého druhu. Ak predmetná
zmluva je koncipovaná v čase budúcom, je potrebné ju posudzovať ako zmluvu o budúcej zmluve o

pôžičke, ktorou sa veriteľ zaviazal, že požičia v budúcnosti a predmet zmluvy o budúcej zmluve bude
i skutočne odovzdaný pri podpise tejto zmluvy, čo si vyžaduje samostatný doklad o tom, že skutočne
k tomuto prenechaniu došlo.

Ďalším návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.12.2013 sa navrhovateľ domáhal od odporcu

zaplatenia sumy 3 319,39 eur s prísl. titulom nevrátenej pôžičky, ktorú uzavreli účastníci písomne dňa
11.01.2006anazákladektorejnavrhovateľpožičalodporcovisumu3319,39eur(100000Sk),zaúčelom
kúpy auta. Uvedenú pôžičku sa odporca zaviazal vrátiť najneskôr po predaji kupovaného auta, alebo
pri nečakanej životnej situácii, alebo pri rodinnej zmene. Navrhovateľ uviedol, že k úplnému splateniu
pôžičky vyzval odporcu prvýkrát SMS správou 02.11.2010 a následne v byte odporcu v decembri
2010. Na tieto výzvy odporca nereagoval, preto navrhovateľ listom zo dňa 18.03.2012 vyzval odporcu

k splateniu do 30.04.2012. Okresný súd Piešťany vydal vo veci dňa 10.10.2014 platobný rozkaz č.k.
12C/135/2014 - 28, ktorým vyhovel podanému návrhu. V dôsledku včas podaného odporu odporcom
bol aj uvedený platobný rozkaz zrušený. Odporca v podanom odpore vzniesol okrem iného námietku
premlčania, v rámci ktorej poukázal na § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak čas plnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť

dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, avšak všeobecná trojročná premlčacia lehota
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmluva o pôžičke bola uzavretá 11.01.2006
a podľa odporcu sa teda právo mohlo prvýkrát vykonať v deň nasledujúci po vzniku právneho vzťahu,
pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky, t.j. 12.01.2006 a premlčacia doba tak uplynula
12.01.2009. Keďže právo bolo na súde uplatnené až 02.12.2013 je premlčané. Zároveň uviedol, že

ak by sa aj pripustila relevanciu splatností, tak žiadna zo skutočností ešte nenastala, t.j. ani definitívny
predaj posledného auta, ani odobratie vodičského oprávnenia, ani zlý zdravotný stav, ani nečakaná
životná zmena alebo rodinná zmena, odhliadnuc od toho, že nie je možné ani jednoznačne určiť čo je
obsahom týchto skutočností a u koho majú tieto podmienky nastať - či na strane veriteľa alebo dlžníka.
Zároveň odporca uviedol, že veriteľovi je nutné v zmysle § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka odmietnuť

ochranu uplatneného práva, a to nielen s poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.
zn. 5C/371/2012, ale najmä na nedôvodne dlhú dobu uplatnenia na súde t.j. takmer 8 rokov po vzniku
záväzku.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 12C/265/2013 - 37 zo dňa 15.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť

13.05.2015, súd obe konania (začaté na základe dvoch vyššie špecifikovaných návrhov) spojil na
spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 12C/265/2013.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov, svedkov ako aj
oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/371/2012 a zistil nasledovný

skutkový stav:

Z písomne uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2008 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s
odporcom ako dlžníkom predmetnú zmluvu o pôžičke. Podľa článku 2 bod 1 veriteľ sa zaviazal požičať
dlžníkovi sumu 6 638,78 eur (200 000 Sk), ktorá v zmysle článku 2 bod 2 bude odovzdaná pri podpise

tejto zmluvy jednorazovo zložením v hotovosti. Podľa článku 2 bod 3 dlžník sa zaväzuje týmto celú
požičanú sumu vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 000 Sk od mesiaca júl 2008. Pôžička
bola uzavretá ako bezúročná a v zmysle článku 3 bod 3 sa dlžník zaviazal, že celú požičanú sumu
splatí najneskôr do septembra 2010. V zmysle článku 4 bod 1 zmluva sa stáva platnou a účinnou
podpisom zmluvy. Podpisy oboch zmluvných strán na tejto zmluve sú osvedčené overovacou doložkou

Mesta Piešťany.

Písomným potvrdením zo dňa 29.03.2010, označeným ako „prebratie finančnej pôžičky“, odporca
potvrdil, že si dňa 22.03.2010 vypožičal od navrhovateľa bezúročnú finančnú sumu 1 000 eur vyplatenú
v hotovosti. Uvedenú finančnú čiastku sa zaviazal vrátiť veriteľovi podľa jeho pokynov a podmienok,

najneskôr do konca tohto kalendárneho roka (roka 2010).

Z rukou písaného dokladu označeného ako „finančný príspevok na kúpu osobného automobilu“ vyplýva,
že na základe vzájomnej dohody navrhovateľ prispel odporcovi sumou 3 319,39 eur (100 000 Sk)na kúpu osobného automobilu podľa jeho vlastného výberu k rodinnému využitiu. Uvedenú finančnú
sumu odovzdal k prebratiu odporcovi v hotovosti v plnej výške dnes, t.j. dňom výberu z Dexia banky, čo
potvrdzuje svojim podpisom. Uvedená listina je podpísaná navrhovateľom a odporcom.

Z rukou písaného dokumentu označeného ako „prevzatie financií na kúpu automobilu - podmienky“
vyplýva, že na základe vzájomnej dohody dňa 11.01.2006 odporca prevzal od navrhovateľa v hotovosti
jednorazovo finančnú sumu 3 319,39 eur (100 000 Sk) na kúpu osobného automobilu podľa jeho
vlastného výberu a rozhodnutia k obojstrannému spoločnému používaniu. V prípade neskoršieho

predaja tohto auta uvedené poskytnuté financie sa môžu použiť k ďalšej kúpe iného auta. V prípade
definitívneho predaja posledného auta t.j. nekúpi už žiadneho - odobratie vodičského oprávnenia, zlý
zdravotný stav a podobne alebo ako aj pri nečakanej životnej alebo rodinnej zmene, dlžník vráti celú
túto dlžnú čiastku v hotovosti veriteľovi podľa jeho pokynu k čomu sa čestne zaväzuje a obsahu tejto
dohody rozumie, čo potvrdzuje svojim podpisom. Aj táto listina je podpísaná obomi zmluvnými stranami.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/371/2012 súd zistil, že návrhom doručeným tunajšiemu
súdu dňa 03.12.2012 sa navrhovateľ domáhal určenia splatnosti vyššie uvedenej pôžičky zo dňa
11.01.2006, na základe ktorej poskytol odporcovi pôžičku vo výške 3 319,39 eur (100 000 Sk) za účelom
kúpy automobilu.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 5C/371/2012 - 34 zo dňa 03.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
26.11.2013 podaný návrh zamietol, keď dospel k záveru, že z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa
11.01.2006, pomenovanej ako „Prevzatie financií na kúpu automobilu - podmienky“, hodnotiac ju podľa
jej obsahu ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, mal súd za preukázané, že
navrhovateľ poskytol odporcovi ako odporcovi sumu 100 000 Sk na kúpu osobného automobilu. Čas

vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, bol v zmluve určený tak, že odporca ako dlžník vráti
celú túto prebranú finančnú čiastku bezúročne v hotovosti navrhovateľovi ako veriteľovi, a to v prípade
definitívneho predaja posledného auta, t.j. nekúpy už žiadneho, odobratia vodičského oprávnenia, zlého
zdravotného stavu a podobne, alebo ako aj pri nečakanej životnej alebo rodinnej zmene, podľa pokynu
veriteľa.

Z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že odporcovi poskytoval pôžičky pravidelne, keďže sa jednalo o
partnera jeho dcéry. Dňa 22.03.2010 bola medzi účastníkmi uzavretá ústna zmluva o pôžičke, pričom
tieto peniaze boli skutočne odporcovi poskytnuté a z tejto pôžičky nebola splatená žiadna časť. To, že k
uzavretiu tejto zmluvy došlo, vyplýva aj z písomného potvrdenia odporcu. Ďalšia zmluva a to písomná,

bola účastníkmi uzavretá resp. podpísaná na matrike v Piešťanoch a sumu v nej uvedenú odporca
prevzal za prítomnosti dvoch svedkov, a to manželky navrhovateľa a bývalej manželky odporcu. Peniaze
odporcovi odovzdal priamo v uvedenom úrade v obálke, do ktorej obálky odporca nahliadol a prevzal
si ju. Z tejto písomne uzavretej zmluvy o pôžičke odporca do podania návrhu na súd zaplatil sumu 3
651,33 eur (110 000 Sk), pričom táto pôžička sa celá stala splatnou 01.09.2010. Peniaze z tejto pôžičky

odporca vracal postupne s tým, že väčšinou mi ich nosila dcéra, t.j. jeho bývalá manželka a takýmto
spôsobom v hotovosti mi z predmetnej pôžičky vrátil sumu 3 651,33 eur (110 000 Sk). Tieto peniaze si
odporca bral napr. na kúpu auta, motorky, garáže, atď.

K ústnej zmluve o pôžičke na sumu 1 000 eur, odporca uviedol, že nakoľko mu manželka povedala,

že potrebujú peniaze, tak napísal predmetné písomné potvrdenie, ale suma 1 000 eur mu reálne
odovzdaná nebola, a to ani hotovostne ani bezhotovostne. K písomne uzavretej zmluve o pôžičke na
sumu6638,78eur(200000Sk)odporcauviedol,ževtomčasesasmanželkoudohodlinakúpeniečoho,
s tým, že navrhovateľ mu predložil túto písomnú zmluvu o pôžičke, išli na mestský úrad, kde ju podpísali,
avšak ani v tomto prípade mu peniaze reálne odovzdané neboli. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o

tom, že mu mal z tejto pôžičky vrátiť doposiaľ sumu 3 651,33 eur (110 000 Sk), o tom nemá vedomosť,
pretože on navrhovateľovi žiadne peniaze neodovzdával. Všetky peniaze držala vtedajšia manželka.
Skutočnosť, že predmetné zmluvy resp. potvrdenia podpísal v takomto znení, odôvodnil odporca tým, že
dôveroval manželke, ktorá mu vždy hovorila čo sa ide kúpiť, čo sa nejde kúpiť, ale pritom stále hovorila,
že nie sú peniaze.

Pokiaľ ide o potvrdenie o prevzatí financií zo dňa 11.01.2006, odporca potvrdil, že uvedené potvrdenie
podpísal, čo odôvodnil tým, že dôveroval, keďže manželstvo (s dcérou navrhovateľa) vtedy fungovalo,
žiadne peniaze však od navrhovateľa neprevzal. Predmetné potvrdenie mu predložil navrhovateľ u nichdoma, odporca si to pred podpisom v rýchlosti prečítal. Nepýtal sa komu boli tieto peniaze vyplatené,
kedy a v akej sume. Odporca zároveň potvrdil, že obsah tejto listiny, ktorú podpísal potvrdzoval ich
dohodu s navrhovateľom, obsahom ktorej (dohody) boli peniaze na kúpu auta, ktoré sa išlo kupovať.

V konaní vypočutá svedkyňa Y. T., ktorá je manželkou navrhovateľa a bývalou svokrou odporcu,
potvrdila, že 15.07.2008 sa s navrhovateľom stretli s odporcom a jeho vtedajšou manželkou (dcérou
navrhovateľa a svedkyne) pred Mestským úradom v Piešťanoch. Navrhovateľ vytiahol zmluvu, dal ju
prečítať odporcovi, ktorý si ju prečítal a obaja túto zmluvu potom podpísali na matrike. Po podpise zmluvy

navrhovateľ vytiahol obálku ešte v kancelárii pred pracovníčkou a odovzdal ju odporcovi. V obálke 6
638,78 eur (200 000 Sk), o čom vie od manžela (navrhovateľa). Odporca si to prepočítal, dal si ju do
vrecka a s vtedajšou manželkou odišli preč. O túto pôžičku požiadal odporca, u nich doma, že tieto
peniaze potrebuje.

V konaní vypočutá svedkyňa D. J., ktorá je dcérou navrhovateľa a bývalou manželkou odporcu uviedla,

že 15.07.2008 prišli s odporcom pred Mestský úrad v Piešťanoch, boli dohodnutí s jej rodičmi, že ich
tam budú čakať. Navrhovateľ predložil odporcovi zmluvu, tento si ju prečítal, povedal, že všetkému
rozumie a následne oni dvaja, teda navrhovateľ a odporca, išli túto zmluvu podpísať pred úradníčku.
Potom navrhovateľ vytiahol z tašky obálku, odporca ju prevzal, a svedkyňa videla, že v nej boli peniaze.
Poďakovali sa a išli (s odporcom) preč. K tejto pôžičke došlo tak, že odporca jej povedal, že k práci

potrebuje nové auto a že si na to požičia peniaze od navrhovateľa. Svedkyňa uviedla, že ona z
týchto peňazí nepoužila nič a odporca za ne kúpil auto. Nežiadala odporcu, aby požiadal o peniaze
navrhovateľa. Medzi navrhovateľom a odporcom bola dohoda, že táto pôžička sa bude vracať po 10
000 Sk mesačne. Väčšinou tieto peniaze odovzdávala rodičom ona, ale viackrát bol pri tom prítomný aj
odporca. Svedkyňa zároveň uviedla, že vie o tom, že odporca si bral od navrhovateľa aj iné pôžičky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh

bol podaný dôvodne.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol dňa 22.03.2010 odporcovi peňažnú
pôžičku 1 000 eur, ktorú skutočnosť odporca potvrdil v písomnom podaní zo dňa 29.03.2010 označenom
ako „prebratie finančnej pôžičky“, vrátane toho, že mu bola vyplatená v hotovosti. Zároveň sa v tomto

potvrdení odporca zaviazal uvedenú pôžičku navrhovateľovi vrátiť najneskôr do konca predmetného
kalendárneho roka t.j. roka 2010. Z uvedenej sumy odporca doposiaľ navrhovateľovi nesplatil žiadnu
čiastku.

Zároveň mal súd vykonaným dokazovaním a to ako písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 15.07.2008,

akoajsvedeckýmivýpoveďamipreukázané,žedňa15.07.2008navrhovateľposkytolodporcovipeňažnú
pôžičku vo výške 6 638,78 eur (200 000 Sk), ktorú sa odporca zaviazal vrátiť najneskôr do septembra
2010. Z uvedenej pôžičky zostala nesplatená časť 2 987,45 eur. Odporca potvrdil, že predložené zmluvy
si prečítal a vlastnoručne podpísal.Rovnako považuje súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že dňa 11.01.2006 bola medzi
účastníkmi uzavretá zmluva o pôžičke vo výške 3 319,39 eur (100 000 Sk), ktorú sa odporca zaviazal

vrátiť za podmienok ako sú špecifikované vyššie, podľa pokynov navrhovateľa. Uvedená skutočnosť
vyplýva z listiny označenej ako „prevzatie financií na kúpu automobilu - podmienky“. Vo vzťahu k tejto
pôžičke má súd za preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na jej vrátenie písomnou výzvou zo
dňa 18.03.2012 (adresovanej vtedajšej právnej zástupkyni odporcu), v ktorej vyzval odporcu na vrátenie
požičaných peňazí do 30.04.2012.

Pokiaľ ide o určenie splatnosti poslednej z citovaných pôžičiek (zo dňa 11.01.2006 v sume 100 000
Sk), súd poukazuje na závery tunajšieho súdu vysloveného v právoplatne skončenom konaní vedenom
pod sp. zn. 5C/371/2012, v ktorom sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal určenia času splatnosti
tejto pôžičky. V uvedenom konaní súd rozhodol rozsudkom č.k. 5C/371/2012-34 zo dňa 03.10.2013
(právoplatným dňa 26.11.2013), ktorým podaný návrh zamietol. Súd uviedol, že z určenia času vrátenia

peňazí ako je definovaný v tejto zmluve o pôžičke (zo dňa 11.01.2006) nemožno výkladom dospieť k
záveru, že by bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, teda odporcu. Tento záver podporuje i samotné
správanie navrhovateľa (veriteľa), ktorý sám v návrhu ako i vo svojom výsluchu (v konaní 5C/371/2012)
uviedol, že vyzval odporcu na vrátenie požičanej sumy po tom, čo sa dozvedel o údajnom útoku odporcu
na jeho dcéru, resp. nevhodnom sa správaní k jeho osobe a osobe jeho manželky, čo považoval za

takú zmenu rodinných pomerov, ktorá ho oprávňuje žiadať o splatenie predmetnej pôžičky. Výkladom
predmetnej zmluvy o pôžičke preto nemožno dospieť k záveru, že by čas plnenia bol ponechaný na vôli
dlžníka, a to i s prihliadnutím na to ustanovenie predmetnej zmluvy, ktoré hovorí o tom, že dlžník vráti
prebranú finančnú čiastku veriteľovi, podľa jeho pokynu. Čas plnenia by bol ponechaný na vôli dlžníka
napr.vtomprípade,akbybolouvedené,žepeniazedlžníkvrátiažbudechcieťalebomôcť.Žiadnetakéto

ustanovenie sa však v predmetnej zmluve o pôžičke nenachádza. Naopak v zmluve sú ustanovenia
určujúce čas vrátenia peňažných prostriedkov naviazaný na určité skutočnosti. Pri niektorých týchto
ustanoveniach možno mať pochybnosti o ich určitosti, no všetky tieto uvádzané skutočnosti sú ukončené
tým, že dlžník vráti celú prebranú finančnú čiastku podľa pokynu veriteľa. Výkladom tohto ustanovenia
nemožno dospieť k záveru, že pri takomto ustanovení možno hovoriť o čase plnenia ponechanom na

dlžníkovi.

Potom v nadväznosti na uvedené, pokiaľ ide o námietku premlčania vrátenia pôžičky zo dňa 11.01.2006
v sume 100 000 Sk, ktorú odporca vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu
č.k. 12C/135/2014-28 zo dňa 10.10.2015, túto súd považuje za nedôvodnú. Vo vyššie citovanom

právoplatne skončenom konaní tunajšieho súdu, totiž súd dospel k záveru, že v prípade pôžičky zo
dňa 11.01.2006 sa nejedná o prípad, kedy by nebol určený čas jej splnenia, ako to predpokladá § 563
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní
právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom
má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2012 sp. zn. 1 Cdo 44/2010 publikované v Zbierke stanovísk
NS a súdov SR 3/2013, pod č. 40).

Súd teda pri posúdení času splatnosti predmetnej pôžičky zo dňa 11.01.2006 vychádzal z právneho
posúdenia vysloveného tunajším súdom v konaní 5C/371/2012, t.j. že čas splnenia pri predmetnej

pôžičke bol určený tak, že odporca ako dlžník vráti celú prebratú finančnú sumu bezúročne v hotovosti
navrhovateľovi v prípade definitívneho predaja posledného auta t.j. nekúpy už žiadneho auta, odobratia
vodičského oprávnenia, zlého zdravotného stavu a podobne, alebo pi nečakanej životnej alebo rodinnej
zmene, podľa pokynu veriteľa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané že navrhovateľ vyzval na
vrátenie predmetnej pôžičky (poskytnutej na kúpu auta) písomnou výzvou zo dňa 18.03.2012, v ktorej

vyzval odporcu na vrátenie poskytnutých pôžičiek do 30.04.2012. Nakoľko návrh na začatie konania
(vedený pôvodne pod sp. zn.12C/135/2014) bol súdu doručený dňa 02.12.2013, nie je právo na
vrátenie predmetnej pôžičky (zo dňa 11.01.2006 v sume 100 000 Sk na kúpu auta) premlčaný, keďže
s poukazom na vyššie uvedené, nie je možné tvrdiť, že právo sa mohlo prvýkrát vykonať nasledujúci
deň po poskytnutí tejto pôžičky. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že navrhovateľ preukázal

poskytnutie pôžičiek odporcovi, ako sú špecifikované vyššie t.j. dňa 11.01.2006 v sume 3 319,39 eur
(100 000 Sk), dňa 15.07.2008 v sume 6 638,78 eur (200 000 Sk) a dňa 22.03.2010 v sume 1 000 eur. Z
pôžičiek zo dňa 11.01.2006 a 22.03.2010 odporca neuhradil žiadnu sumu a z pôžičky zo dňa 15.07.2008
predstavuje nesplatený (v konaní uplatnený) zostatok sumu 2 987 eur.Odporca v konaní žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že by účastníci neuzavreli
tri vyššie špecifikované pôžičky, hoci ich vlastnoručne podpísal resp. podpísal potvrdenie o prijatí
finančných prostriedkov. Taktiež odporca nepreukázal, že by mu zo strany navrhovateľa pri podpise

zmlúv resp. pri uzavretí týchto pôžičiek neboli navrhovateľom odovzdané peniaze, ktoré sú v nich
špecifikované. Jeho tvrdenia sú vyvrátené predloženými listinnými dôkazmi, ktoré sám podpísal a ako
sám uviedol, pred podpisom sa s týmito listinami resp. ich obsahom oboznámil, ako aj výsluchom
svedkýň i samotného navrhovateľa.
Listiny, ktoré odporca predložil súdu na poslednom pojednávaní spočívajúce vo výpisoch z účtov, z

daňového priznania, kúpnej zmluvy k autu (kde bola ako kupujúca uvedená jeho vtedajšia manželka)
resp. prehľad príjmov a výdavkov podnikateľského subjektu, považuje súd vo vzťahu k predmetu
prejednávanej veci za irelevantné, nakoľko tieto listiny žiadnym spôsobom nepreukazujú, tvrdenia
odporcu, že pri uzavretí vyššie uvedených zmlúv o pôžičke mu neboli peniaze zo strany navrhovateľa
poskytnuté; pričom akým spôsobom následne odporca s týmito peniazmi naložil (či za ne niečo kúpil on
sám alebo ich poskytol niekomu ďalšiemu) je v tejto veci nepodstatné.

Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní ( § 120 ods. 1 O.s.p.) t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že v občianskom súdnom konaní sa uplatňuje

zásada prejednacia, podľa ktorej sú účastníci konania povinní tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia); sú tiež povinní plniť dôkaznú povinnosť a teda označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Dôsledkom nesplnenia týchto povinností je vynesenie nepriaznivého
rozsudku pre účastníka, ktorý tieto povinnosti nesplnil; súd nie je sám povinný po významných
skutočnostiach pátrať.

Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia dospel súd k záveru, že odporca neuniesol dôkazné
bremeno a ním tvrdené skutočnosti nepreukázal.

Súd preto podanému návrhu vyhovel v celom rozsahu a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 7 306,39 eur s úrokom z omeškania určeným podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, odo dní nasledujúcich po splatnosti jednotlivých pôžičiek.
Priznaná istina pozostáva zo sumy 2 987 eur (titulom nesplatenej časti pôžičky zo dňa 15.07.2008
poskytnutejvovýške6638,78eur),ktorábolasplatnánajneskôrdoseptembra2010,ďalejzosumy1000
eur (na základe pôžičky zo dňa 22.03.2010 poskytnutej v sume 1 000 eur), ktorá bola splatná do konca
kalendárneho roka 2010 a sumy 3 319,39 eur (na základe pôžičky zo dňa 11.01.2006 poskytnutej v sume

3 319,39 eur), na splatenie ktorej vyzval navrhovateľ odporcu písomným podaním zo dňa 18.03.2012
a poskytol mu lehotu na plnenie do 30.04.2012. Nakoľko si však pri poslednej z uvedených pôžičiek
uplatnil navrhovateľ úroky z omeškania až od 01.01.2013, súd jeho návrhu vyhovel.

V závere súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov

konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 a § 157 ods. 1
O.s.p. mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu
100%, s tým, že samotná výška náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia bude vyčíslená
v samostatnom uznesení.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručeniajeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.