Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221494
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114221494.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. IČO 35 792 752, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., IČO 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcom: X. U. B., D.
X.X.XXXX, N. P. XXXX/X, H., X. V. B., D. X.X.XXXX, R. X.X.XXXX, D. N. P. XXXX/X, H., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcov: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO 42

362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so
sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 1.241,64 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.3.2014 doručeným súdu dňa 18.8.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu
1.241,64 eur s príslušenstvom.

Podaním zo dňa 18.12.2014 doručeným súdu dňa 30.12.2014 oznámilo občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo námestie 7,

811 02 Bratislava, že z vlastného podnetu vstupuje ako vedľajší účastník do konania na strane odporcov,
v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Uznesením č.k. 10C/71/2015-25 zo dňa 18.2.2015 súd konanie o návrhu navrhovateľa voči odporkyni
v 2. rade zastavil a v konaní o návrhu navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 5.3.2015 doručeným súdu dňa 6.3.2015 sa vyjadril k návrhu na začatie konania, pričom
navrhuje, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných
podmienok v zmluve o úvere, neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, ktoré sú v
rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Vedľajší účastník uvádza, že nakoľko odporcovia vrátili
navrhovateľovi sumu 3.311,04 eur, zanikla tým ich povinnosť vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej

výške, keďže si odporcovia svoj záväzok už splnili. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania
vo výške 187,08 eur.

Podaním zo dňa 9.6.2015 doručeným súdu dňa 12.6.2015 navrhovateľ zobral predmetný návrh v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu úhrady žalovanej sumy.Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Hoci navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť potom, čo do konania vstúpil vedľajší účastník

na podporu odporcov, ktorý v podaní zo dňa 5.3.2015 doručenom súdu 6.3.2015 navrhuje návrh
navrhovateľa zamietnuť vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere,
neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, súd zastáva názor, že konanie vedľajšieho
účastníka neprispelo k zastaveniu konania, nakoľko navrhovateľ zobral svoj návrh späť a žiadal konanie
zastaviť z dôvodu úhrady všetkých záväzkov odporcov.

Nakoľko vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania vo výške 187,085 eur, musel sa súd zaoberať
aj otázkou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30.8.2012 sp. zn. 6Cdo/357/2012, konanie nadobudne
povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu

žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. S prihliadnutím
na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv, treba preto podmienku
odôvodnenia odporu považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou
uloženou platobným rozkazom. Až po takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného,
ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho

účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane
jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.) prípadne aj svojich vlastných
práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade
vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O.s.p.). Vyššie uvedené znamená, že oznámením tretieho
subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného

(rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to
zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného
konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.
Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t. j. právo urobiť uplatnený nárok sporným, má v zmysle §
174 ods. 2 O.s.p. výslovne len žalovaný. Ide o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce

jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje
o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude
pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo
právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto
dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky),

má podanie odporu okamžité a nezvratiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta
prvá O.s.p.). Tu by bolo stanovisko žalovaného k takémuto procesnému úkonu vedľajšieho účastníka
bezpredmetné, pretože účinky podaného odporu by nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo
nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p. Súd by tu už nemal priestor na žiadnu
úvahu. Preto najvyšší súd prisvedčil záverom súdov nižších stupňov, že združenie nebolo oprávnené na

podanie odporu, lebo nie je účastníkom konania v tomto konaní.

Nakoľko v tomto štádiu konania, kedy súd nerozhodol ani vydaním platobného rozkazu, nemohol byť
odporcami podaný proti nemu odpor a preto ani nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, pretože
možno povedať, že konanie je stále v štádiu skráteného (rozkazného) konania. Vzhľadom nato, súd

vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

Konajúci súd pritom nespochybňuje skutočnosť, že aplikujúc § 47 ods. 2 Ústavy SR, aj v skutkovo
jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci je akceptovateľné, aby bol účastník (aj vedľajší)
zastúpený advokátom. Združenie ako vedľajší účastník v súdnom spore malo právo na zastúpenie

advokátom, ale ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom k tomu, že konanie vedľajšieho účastníka nebolo
účelným bránením práva žalovaného, na podporu ktorého vedľajší účastník vstúpil do konania, trovy,
ktoré vedľajšiemu účastníkovi v tejto súvislosti z dôvodu právneho zastúpenia vznikli, neboli vynaloženéúčelne, a preto žalobkyni nevznikla povinnosť podľa § 142 ods. 1 a 146 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.
Súd taktiež poukazuje na fakt, že vedľajší účastník si uplatňuje právo na náhradu trov konania za

opakujúcesa,takmeridenticképodania,bezhlbšiehooboznámeniasaspredmetomkonania,doktorého
vstupuje, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol o zastavení konania, pričom o náhrade trov konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keďže

konanie voči odporcom bolo zastavené vzhľadom na správanie navrhovateľa, ktorý s podaným návrhom
na začatie konania disponuje a návrh na začatie konania vzal späť a týmto späťvzatím z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania. Odporcom súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu
trov konania výslovne nežiadali a žiadne trovy konania im ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.