Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205000
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114205000.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci navrhovateľky: X. U., O..
XX.X.XXXX, V. V. XX, M.Š., proti odporcovi: P. X., O.. X.XX.XXXX, V. M. XX, M., o určenie otcovstva
a o výchove a výžive maloletých detí U. U., O.. XX.XX.XXXX R. G. U., O.. XX.XX.XXXX,zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Maloleté deti U. U., O.. XX.XX.XXXX R. G. U., O.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí U. U., O.. XX.XX.XXXX a G. U., O..

XX.XX.XXXX, od 13.10.2011 do 30.11.2011 sumou po 40,- Eur, od 1.12.2011 do 28.2.2012 sumou po
26,- Eur, od 1.3.2012 do 31.7.2012 sumou po 70,- Eur, od 1.8.2012 do 30.11.2012 sumou po 30,- Eur,
od 1.12.2012 do 31.12.2012 sumou po 40,- Eur, od 1.1.2013 do 31.12.2013 sumou po 60,- Eur, od
1.1.2014 do budúcna sumou po 70,- Eur, a to na každé dieťa určenou sumou osobitne, vždy k 15. dňu
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 13.10.2011 do 31.5.2015 vo výške 5.525,02 Eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 130,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 66,- Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom na začatie konania domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom
maloletých detí U. U., O.. XX.XX.XXXX R. G. U., O.. XX.XX.XXXX K. U. X. U., O.. XX.X.XXXX. Zároveň,

aby určil, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky a aby odporcu zaviazal k povinnosti
prispievať na ich výživu od ich narodenia, t.j. od 13.10.2011 po 100,- Eur mesačne na každé maloleté
dieťa do budúcna. Zároveň požadovala náhradu trov konania. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým,
že je matkou maloletých detí U. U. R. G. U., O.. XX.XX.XXXX a poukázala na to, že v čase rozhodnom
pre počatie detí mala intímny styk s odporcom. Uviedla, že nakoľko odporca svoje otcovstvo popieral,
dala si vypracovať DNA analýzu, ktorá otcovstvo odporcu potvrdila. Uviedla, že s otcom maloletých

nežije v spoločnej domácnosti, nie sú manželmi a má za to, že je v danej veci potrebné upraviť aj výkon
rodičovských práv a povinností.K návrhu na začatie konania sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 26.3.2014, v ktorom uviedol,
že navrhuje, aby súd konanie o určenie otcovstva zastavil, aby maloleté deti U. U. R. G. U., D. O..

XX.XX.XXXXzverildoosobnejstarostlivostimatkyaabyjehoakorodičapovinnéhozaviazalkpovinnosti
prispievať na výživu obidvoch maloletých detí mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima, počnúc dňom 24.2.2014 na obidve maloleté deti. Uviedol, že s navrhovateľkou mal krátku
polročnú známosť, ktorá prerástla do intímneho zblíženia. Uviedol, že o tehotenstve navrhovateľky, ako
aj o narodení maloletých detí nemal žiadnu vedomosť. Poukázal na to, že keďže výsledky DNA analýzy

preukázali jeho otcovstvo, súhlasne vyhlásil, že je otcom maloletých detí poukazujúc na § 90 v spojení
s § 91 ods. 2 zákona o rodine a navrhol podľa § 108 O.s.p. konanie o určenie otcovstva zastaviť.
Poukázal ďalej na § 113 ods. 2 O.s.p. a na ustanovenia zákona o rodine ( § 62 ods. 2, § 62 ods. 3,
§ 65 ods. 1 ). Uviedol, že má záujem, keďže súhlasne vyhlásil, že je otcom maloletých detí, plniť aj
vyživovaciu povinnosť rodiča v rozsahu svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uviedol,
že od 10.12.2012 je zamestnaný v spoločnosti DEKORT, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 42, Košice,

IČO: 36 191 833 v pracovnej pozícii skladník s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 400,-
Eur. Uviedol, že inými príjmami nedisponuje, nemá žiadne úspory a ani nevlastní žiadny majetok. Jeho
mesačné výdavky predstavujú náklady na bývanie vo výške 185,- Eur, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť
na prenájom jednoizbového bytu a zvyšný príjem vynakladá na ostatné základné životné náklady -
stravu, cestovné a telefón. Zároveň uviedol, že navrhovateľkou v danom prípade nie sú preukázané

dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného, preto navrhol súdu, aby ho zaviazal
na platenie výživného až od podania návrhu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom kolízneho opatrovníka,
oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z rodných listov maloletej G. U. R. U. U., D. O.. XX.XX.XXXX súd zistil, že matkou maloletých detí je
navrhovateľka, otec v rodných listoch maloletých detí uvedený nie je.

ZDNAanalýzyzaúčelomurčeniaotcovstva,ktorésidalavypracovaťnavrhovateľka,aktorévypracovala

RNDr. Angelika Vasiľová, znalkyňa v odbore Genetika, odvetvie DNA analýza, Dénešova 68, Košice,
IČO: 42 243 904 súd zistil, že odporca na základe zisteného nálezu pri DNA je biologickým otcom
maloletých detí, jeho otcovstvo bolo prakticky dokázané na 99,99 %.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako zamestnancom a zamestnávateľom DEKORT, spol.

s r.o., Štefánikova 42, Košice, IČO: 36 191 833 súd zistil, že odporca u predmetného zamestnávateľa
pracuje ako skladník od 10.12.2012. Jeho príjem v pracovnej zmluve bol určený na 331,94 Eur brutto
mesačne, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú v zmysle dodatku k pracovnej zmluve č. 3
zo dňa 25.2.2014.

Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako nájomcom a R. B. ako prenajímateľkou zo dňa
1.8.2013 súd zistil, že prenajímateľka R. B. prenajala odporcovi ako nájomcovi jednoizbový byt
nachádzajúci sa na X. P.. V. Y. O. H. G. O. X. M., X. X. F. Č.. X, a za ktorý predmet nájmu bola dohodnutá
výška nájmu na sumu 185,- Eur, nájom bytu bol uzatvorený na dobu neurčitú. Z potvrdení o zadaní
platieb vyplýva, že odporca prenajímateľke uhrádza platbu nájomného vo výške 185,- Eur.

Z potvrdenia o výške príjmu odporcu od terajšieho zamestnávateľa DEKORT, spol. s r.o., Štefánikova
42, Košice, vyplýva, že v roku 2012 za mesiac december odporca dosiahol príjem 284,20 Eur, v roku
2013 jeho priemerný mesačný zárobok činil sumu 423,- Eur, v roku 2014 sumu 475,80 Eur a v roku
2015 sa mesiace január - apríl 2015 sumu 470,60 Eur mesačne. V období od 3.10.2011 do 4.11.2011

odporca bol zamestnancom spoločnosti TETRA CV, a.s. a za uvedené obdobie dosiahol príjem 325,83
Eur, za obdobie február - jún 2012 bol odporca zamestnaný v spoločnosti HRC Slovakia, s.r.o., za ktoré
obdobie priemerne dosiahol príjem 477,80 Eur mesačne.

Z oznámenia ÚPSVaR Košice súd zistil, že odporca bol v období od 30.6.2012 do 9.12.2012 vedený v

evidenciiuchádzačovozamestnanie,dňom10.12.2012bolvyradenýprenástupdopracovnéhopomeru,
následne bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 16.2.2012 do 27.2.2012, dňom
28.2.2012 bol vyradený pre nástup do pracovného pomeru a opätovne bol v období od 14.11.2011 do
31.1.2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a dňom 1.12.2012 bol vyradený pre nástup dopracovného pomeru. Dávku v hmotnej núdzi odporca poberal v období od 1.12.2011 do 29.2.2012 a od
1.8.2012 do 31.12.2012. Dávka v hmotnej núdzi činila sumu 62,50 Eur a spolu za obdobie, za ktoré bol
odporca vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie bola odporcovi vyplatená dávka spolu v sume

500,57 Eur, čo vyplýva z potvrdenia ÚPSVaR Košice.

Z listinných dôkazov doložených navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka bola v období roku 2012
zamestnaná v spoločnosti Cyclone Telecom s.r.o. v období od septembra do decembra a za uvedené
obdobie úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov navrhovateľky činil sumu 60,- Eur, v roku 2013 bola

navrhovateľka v mesiaci marec 2013 zamestnaná v spoločnosti ŠARIŠ „PUB“, Tibor Peticzký, Tatarkova
10, Košice, IČO: 32 685 939 a za uvedené obdobie úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov činil sumu
338,- Eur, v období mesiacov apríl - júl 2013 bola navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti PROGRAM
spol. s r.o. a úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov za uvedené obdobie navrhovateľky činil spolu
sumu 2.515,54 Eur. Súd uvedené zistil z potvrdení o zdaniteľných príjmov fyzickej osoby zo závislej
činnosti za roky 2012 a 2013.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.9.2014 súd zistil, že matka maloletých detí v čase šetrenia
žila v spoločnej domácnosti so svojimi maloletými deťmi a svojou matkou, v tom čase bola na rodičovskej
dovolenke s príjmom vo výške 254,- Eur a poberala aj prídavky na maloleté detí spolu v sume 47,04
Eur. Z uvedenej sumy v tom čase prispievala matke na výdavky súvisiace s bývaním a domácnosťou

vo výške 120,- Eur. Odporca v čase šetrenia žil sám v jednoizbovom byte, ktorý mal v nájme, v tom
čase pracoval v spoločnosti DEKORT v supermarkete Mila ako skladník s čistým mesačným príjmom
400,- Eur, a z ktorej sumy mal mesačné výdavky pozostávajúce z platby nájomného a inkasa vo výške
160,- Eur, náklady na stravu 100,- Eur mesačne, platba mobilného tel. 40,- Eur, platba pôžičky 60,- Eur,
náklady na ošatenie a hygienu vo výške 30,- Eur. Uviedol, že má vedomosť o testoch DNA, avšak matka

ho neinformovala o ich výsledkoch, styk s deťmi sa realizuje po vzájomnej dohode. Kolízny opatrovník
uviedol, že odporca súhlasí s tým, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a výšku
výživného navrhol určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima. V čase šetrenia obidve maloleté deti
nenavštevovali predškolské zariadenie, ich celodennú starostlivosť zabezpečovala matka a mesačné
výdavky na maloleté deti v tom čase činili sumu 225,- Eur na každé maloleté dieťa, pozostávajúce

z ošatenia vo výške 50,- Eur, voľno-časové aktivity 75,- Eur, poplatok za škôlku 100,- Eur pre každé
maloleté dieťa. Kolízny opatrovník navrhol určiť odporcu za otca maloletých detí, navrhol maloleté deti
zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých
detí, ako aj na majetkové a príjmové schopnosti a možnosti rodiča povinného, styk nenavrhol upraviť.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom k tomu, že zo strany odporcu došlo k uznaniu
otcovstva, navrhuje úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, ako uviedla vo svojom
návrhu. Poukázala na to, že v čase, keď ostala tehotná s odporcom nebola zamestnaná, poberala
finančnú podporu vo výške 300,- Eur mesačne. Potom, čo došlo k otehotneniu, odporca odmietal uznať
otcovstvo. Po narodení maloletých detí bola na materskej dovolenke s príjmom 300,- Eur, pričom celú

výbavičku pre maloleté deti jej zabezpečila jej matka za sumu cca 1000,- Eur, a ktorá pozostávala z
kúpy dvoch postieľok, plienok, periniek, sunaru, čaju, dvoch vaničiek, dvoch sedačiek do auta, z kočiaru
pre dvojčatá, z detského nábytku a oblečenia. Dodala, že svoj príjem výlučne vynakladala na výživu
maloletých detí a následne vzhľadom pre nedostatok finančných prostriedkov sa zamestnala a v tom
čase sa o maloleté deti staral jej brat, ktorému za starostlivosť platila sumu 150,- Eur mesačne. V tom

čase bývala v podnájme, za ktorý platila 300,- Eur mesačne a vzhľadom na nedostatok finančných
prostriedkov jej v tom čase vypomáhala jej matka, ako aj jej sestra, ktorá jej finančne prispievala sumou
100,- Eur mesačne, a z ktorej sumy si splácala dlh vo výške 50,- Eur, ktorý jej vznikol zo zdravotného
poistenia. Dodala, že v roku 2014 maloleté deti nastúpili do predškolského zariadenia, za ktorý pobyt
platila sumu 200,- Eur mesačne na obidve maloleté deti, a ktoré navštevovali tanečný krúžok, kde za

obidve deti vynakladala 40,- Eur mesačne. V tom čase sa odsťahovala z podnájmu naspäť k svojej
matke. Dodala, že v júni 2014 maloleté deti prestali chodiť do predškolského zariadenia, a to z dôvodu,
že mala nedostatok finančných prostriedkov. Uviedla, že od 13.5.2015 je zamestnaná na dohodu o
pracovnej činnosti s príjmom 150,- Eur mesačne, do uvedenej doby bola nezamestnaná s príjmom 45,-
Eur mesačne, pričom s výživou maloletých detí jej pomáhali jej matka a jej otčim. Dodala, že odporca

sa s maloletými deťmi stretáva sporadicky a v podstate záujem o maloleté deti majú jeho rodičia, ktorí aj
po predchádzajúcej dohode maloleté deti navštevujú. Dodala, že otec maloletých detí od ich narodenia
na ich výživu poukázal sumu 300,- Eur a následne uhradil sumu 180,- Eur na vkladnú knižku maloletých
detí.Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že uznáva otcovstvo voči maloletým deťom. Poukázal na svoje
príjmy, ktoré mal v období od narodenia maloletých detí, poukázal na to, že z uvedených príjmov si hradí

bývanie mesačne v sume 185,- Eur, mesačne vydá na stravu sumu 100,- Eur, platí pôžičku vo výške 68,-
Eur mesačne, ktorú si vzal v roku 2014 v sume 1.500,- Eur od VÚB banky na opravu svojho motorového
vozidla Škoda Felícia, ktoré si zakúpil v roku 2012 za 1.000,- Eur. Ďalšie jeho výdaje predstavujú platbu
za užívanie mobilného tel. vo výške 40,- Eur, mesačne na pohonné hmoty vydá sumu 60,- Eur, je
fajčiarom a za nákup cigariet mesačne vydá sumu 20,- Eur. Poukázal na to, že o maloleté deti má záujem

a od doby, od kedy sa dozvedel, že je otcom maloletých detí, na nákup rôzneho ošatenia vydal sumu
300,- Eur. Dodal, že s maloletými deťmi sa stretáva sporadicky - jeden až dvakrát za mesiac. Zároveň
uviedol, že na vkladnú knižku maloletých detí vložil sumu 180,- Eur.

Predmetom tohto konania je určenie otcovstva a s tým spojené konanie o výchove a výžive maloletých
detí.

Podľa § 91 ods. 1 Zákona po rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným

úradom alebo pred súdom.

Podľa § 108 O.s.p., súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na to, že odporca uznal otcovstvo poukazujúc na DNA analýzu za účelom určenia otcovstva,
na základe ktorého bolo prakticky dokázané, že je na 99,99 % otcom maloletých detí, súd v súlade s §
108 O.s.p. konanie o určenie otcovstva zastavil.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive

maloletého dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

predpisu.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada sa na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 2 písm. c) zákona číslo 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom do 29.6.2013, za životné minimum sa považuje suma 86,65 Eur mesačne, ak
ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 2 písm. c) zákona číslo 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 30.12.2013, za životné minimum sa považuje suma 88,82 Eur mesačne,

ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 2 písm. c) zákona číslo 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, za životné minimum sa považuje suma 90,42 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté
dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

Pretože rodičia maloletých detí spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť o tom, komu budú maloleté deti
zverené do výchovy ( osobnej starostlivosti ) a ako má každý z rodičov prispievať na ich výživu. O
maloleté deti sa od ich narodenia až doposiaľ stará výlučne matka sama a vzhľadom k tomu, že súd
nevzhliadol žiadne dôvody pre zmenu doposiaľ výchovného prostredia maloletých detí, súd rozhodol

tak, že maloleté deti Mariána a Laru zveril do osobnej starostlivosti matky.

Súd pri určení vyživovacej povinnosti otcovi prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
odporcu, vychádzal z jeho zárobkových možností, ako aj prihliadol na odôvodnené potreby maloletých
detí. Pri určení vyživovacej povinnosti odporcu súd prihliadol jednak na tú skutočnosť, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará, jednak aj na to, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
nevzal do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou maloletého
dieťaťa, na ktorú sú povinní prispievať obidvaja rodičia maloletého dieťaťa, sa rozumie zaobstarávanie,
resp.uspokojovanievšetkýchživotnýchpotriebprevšestrannýtelesnýaduševnývývojdieťaťa,zahrnuté

je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov, sú závislé predovšetkým
od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho majetku a
výnosovzneho,akoajodvýškyprípadnýchvlastnýchpríjmovdieťaťa.Výživnépredieťatedaslúžinielen

na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv ), ale aj ďalších
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod. ). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú danénielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou
pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov.

Medzi odôvodnené potreby novonarodeného dieťaťa obvykle patrí výbavička a pri určovaní výživného
pre dieťa treba rátať aj s týmito nákladmi a výživné od narodenia dieťaťa určiť takou sumou, aby sa v
primeranom čase uhradil aj príspevok otca na tieto náklady. Za odôvodnenú potrebu maloletého dieťaťa
možno podľa okolností považovať aj zabezpečenie starostlivosti o dieťa inou osobou za odmenu v čase,
keď je matka dieťaťa v zamestnaní a inú možnosť zaopatrenia dieťaťa nemá.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka ( matka maloletých detí ) od ich
narodenia bola na materskej dovolenke s príjmom spolu v sume 254,- Eur a je poberateľkou prídavkov
na maloleté deti spolu v sume 47,04 Eur. V období od narodenia maloletých detí navrhovateľka bola
v roku 2012 zamestnaná 4 mesiace s príjmom celkovo 60,- Eur, bola zamestnaná aj v roku 2013 s
príjmom za 7 mesiacov spolu vo výške 2.853,54 Eur. V uvedenom období navrhovateľka v čase, keď

maloleté deti navštevovali predškolské zariadenie, a to do júna 2014 platila sumu 200,- Eur mesačne
na obidve maloleté deti + vynakladala sumu 40,- Eur mesačne na obidve maloleté deti v súvislosti s
návštevou tanečného krúžku. Zároveň v čase, keď bola zamestnaná, sa o maloleté deti sa staral jej brat,
ktorému platila za uvedenú starostlivosť mesačne sumu 150,- Eur, v tom čase bývala v podnájme, za
ktorý platila sumu 300,- Eur mesačne. Zároveň splácala aj svoj dlh v zdravotnej poisťovni vo výške 50,-

Eur mesačne. V súčasnosti matka maloletých detí je od 13.5.2015 zamestnaná na dohodu o pracovnej
činnosti s príjmom 150,- Eur mesačne

Je pravdou to, že matka maloletých detí pre ne nenakúpila zo svojich vlastných finančných prostriedkov
výbavičku, na to jej prispela matka cca sumou 1.000,- Eur, avšak je potrebné aj uvedenú sumu zahrnúť

do odôvodnených potrieb maloletých detí ( viď R 25/1967).

Otec maloletých detí vo svojej výpovedi poukázal na to, že v jeho možnostiach a schopnostiach je
prispievať na obidve maloleté deti v minimálnej výške, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného mimina.
V konaní bolo preukázané, že otec maloletých detí od ich narodenia vydal na nákup oblečenia pre

maloleté deti sumu 300,- Eur a zároveň si začal dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť poukázaním
spolu sumy 180,- Eur na vkladnú knižku maloletých detí. Otec maloletých detí je toho času zamestnaný
v spoločnosti DEKORT, spol. s.r.o., Štefánikova 42, Košice s priemerným mesačným zárobkom 470,60
Eur. V uvedenej spoločnosti je odporca zamestnaný od 10.12.2012 a od uvedeného dňa za rok 2013
priemerný mesačný zárobok u odporcu dosiahol sumu 423,- Eur, v roku 2014 - 479,80 Eur mesačne a za

mesiac december 2012 po nástupe do zamestnania u predmetného zamestnávateľa činil jeho mesačný
príjem sumu 184,20 Eur. V roku 2011 bol odporca zamestnaný od 3.10.2011 do 4.11.2011 v spoločnosti
TETRA CV, a.s. s priemerným mesačným zárobkom 325,83 Eur a v období od 28.2.2012 do 29.6.2012
u zamestnávateľa HRC Slovakia, s.r.o. odporca dosiahol príjem 447,80 Eur mesačne. V období od
1.12.2011 do 29.2.2012 a od 1.8.2012 do 31.12.2012 odporca poberal dávku v hmotnej núdzi a za

uvedenéobdobiemubolivyplatenédávkyspoluvsume500,57Eur.Nutnýmivýdajmiotca,ktorésúdvzal
do úvahy, je platba za bývanie v sume 185,- Eur mesačne, ďalej sú to výdaje v súvislosti so stravovaním
sa, a ktorú výšku odporca vyšpecifikoval na sumu do 100,- Eur mesačne. Odporca uviedol aj ďalšie svoje
výdaje, a to platba pôžičky mesačne vo výške 68,- Eur, ktorú si vzal v roku 2014 vo výške 1.500,- Eur od
VÚB, a.s. na opravu motorového vozidla Škoda Felícia, ktoré kúpil v roku 2012 za sumu 1.000,- Eur, t.j. v

období po narodení maloletých detí. Ďalšie výdaje odporca uviedol : platbu za užívanie mobilného tel. vo
výške 40,- Eur, nákup pohonných hmôt vo výške 60,- Eur, výdaj na cigarety vo výške 20,- Eur. Uvedené
výdaje však súd nevzal do úvahy, majúc za to, že tieto výdaje nie sú výdajmi nutnými. Súd pri výpočte
odôvodnených potrieb maloletých detí vychádzal z výpovede navrhovateľky, pričom súd mal na zreteli,
že dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnenými

potrebami maloletých detí je tak, ako bolo vyššie uvedené nákup výbavičky v sume 1.000,- Eur pri
ich narodení , v roku 2014 do konca júna 2014 platba za návštevu predškolského zariadenia v sume
200,- Eur mesačne na obidve maloleté deti + suma 40,- Eur v súvislosti s ich návštevou tanečného
krúžku. Ďalšími odôvodnenými potrebami maloletých detí je výdaj na ich stravu, na ich ošatenie, ktoré
navrhovateľka vyšpecifikovala v priemere na 100,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa.

Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie, zhrnúc zistený skutkový stav dospel k záveru, že otec
maloletých detí je povinný prispievať na ich výživu sumami tak, ako je to určené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, v jednotlivých obdobiach poukazujúc pritom na špecifikáciu týchto jednotlivých období,berúc do úvahy jeho v tom čase dosiahnuteľné príjmy, t.j. súd pri určení výšky výživného vzal do úvahy
obdobie, kedy bol otec maloletých detí nezamestnaný, čo sa odzrkadlilo vo výške výživného v období od
1.12.2011 do 28.2.2012, v období od 1.8.2012 do 30.11.2012, v období decembra 2012 majúc aj za to,

že v tom čase, t.j. v roku 2012 príjem matky maloletých detí bol vo výške 315,- Eur mesačne ( rodičovský
príspevok + prídavky na deti + príjem za rok 2012 za štyri mesiace spolu v sume 60,- Eur, t.j. na jeden
mesiac 15,- Eur ). V období, kedy bol otec maloletých detí zamestnaný, súd prihliadol na jeho priemerné
mesačné zárobky odrátajúc jeho nutné výdaje ( platba za byt a strava ) a prihliadol aj na príjem matky
v roku 2013 odrátajúc taktiež jej výdaje v súvislosti s platbou za byt. Zhrnúc vyššie uvedené, pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti odporcovi ako povinnému rodičovi, súd vychádzal z jeho zárobkových
možností, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletých detí a dospel k záveru, že súdom stanovená
výška výživného zodpovedá záujmu maloletých detí, ich odôvodneným mesačným potrebám a platenie
výživného v súdom stanovenej výške je v schopnostiach odporcu ako rodiča povinného, a táto výška v
žiadnom prípade nemôže ohroziť existenčné pomery otca ako rodiča povinného.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd zároveň zaviazal otca, okrem povinnosti platiť bežné výživné, aj k povinnosti zaplatiť matke
maloletých detí dlžné výživné za obdobie od narodenia maloletých, t.j. od 13.10.2011 do 31.5.2015
vo výške 5.525,02 Eur v mesačných splátkach po 130,- Eur splatných vždy spolu s bežným výživným
k rukám matky maloletých detí s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Pri vyčíslení

nedoplatkuvýživnéhozaurčenúdobusúdvychádzalztoho,žeotecmaloletýchdetísapodieľalnavýžive
maloletých detí spolu sumou 480,- Eur, a ktorú sumu od dlžného výživného za uvedené obdobie odrátal.

Styk otca s maloletými deťmi súd neupravil, nakoľko v danom prípade úpravu styku nebolo potrebné
upraviť vzhľadom na to, že rodičia maloletých detí sa vedia dohodnúť o stretávaní sa.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti na náhradu trov konania
rozhoduje súd na návrh, a to spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie na ňom končí.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. Vo veci mala navrhovateľka plný úspech
aj napriek tomu, že odporca súhlasne vyhlásil svoje otcovstvo voči maloletým deťom a preto je povinný

nahradiť trovy konania navrhovateľke, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na
začatie konania v sume 66,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).