Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234855
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113234855.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasamosudkyňouJUDr.ZuzanouPribulovouvprávnejvecižalobcu:TM-PLUS,spol.s

r.o., IČO: 31 444 644, Trhovisko 235/7, 929 01 Dunajská Streda, zastúpený: Mgr. Marek Laktiš, advokát,
Mariánska 8, Nitra, proti žalovaným: 1. P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, S., 2. P. C. rod. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, S., obaja zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 3.488,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade súp o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.148,00 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.148,00 eur od 21.12.2010 do zaplatenia,
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania vo výške 80%, ktorá suma bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 06.12.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu

3.448,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.148,00 eur od 21.12.2010
do zaplatenia a zo sumy 340,00 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť mu trovy
konania.

Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 16Ro/309/2013-27 zo dňa
04.02.2014. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní v lehote odpor s odôvodnením vo
veci samej, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.01.2015 súd pripustil zmenu návrhu, na základe ktorej
došlo k zmene požadovanej istiny zo sumy 3.448,00 eur na sumu 3.488,00 eur.

Žalobca žalobcu odôvodnil tým, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX . v znení dodatku
č.1 zo dňa XX.XX.XXXX, žalovaní nadobudli od žalobcu do podielového spoluvlastníctva vo výške

spoluvlastníckych podielov 1/2-ica z celku byt č. XX a podiel na nebytovom priestore č. X (garáž) vo
výške XXXX/XXXXX každý, nachádzajúce sa v polyfunkčnom bytovom dome súp. č. XXXX na O. ul.
XX v S.. Všetky nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX k.ú. S., obec S.. Zároveň na základe
Kúpnej zmluvy žalovaní nadobudli od žalobcu príslušný spoluvlastnícky podiel (XXXX/XXXXXX akovlastníci bytu a XXXXXX/XXXXXX ako vlastníci garáže) k pozemkom na parcelách reg. I. na ktorých
je postavený predmetný polyfunkčný bytový dom súp. č. XXXX na O. XX v S.. Predmetné pozemky
sú špecifikované v čl. 1 ods. 3 dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve. Nadobudnutie vlastníctva žalovanými

k pozemkom preukazuje aj výpis z LV č. XXXXX čiastočný. Kúpnu cenu za nadobudnutie vlastníctva
k predmetným pozemkom, dohodnutú v súlade s ustanoveniami o platobných podmienkach podľa čl.
4. ods. 3 Kúpnej zmluvy, fakturoval žalobca na základe nasledovných faktúr: fa. č. 300062 v sume
3.148,- eur splatná 20.12.2010 a fa. č. 900037P v sume 340,- eur splatná 20.12.2010, spolu 3.488,-
eur. Žalovaní vyššie uvedenú fakturovanú cenu za nadobudnutie podielu k pozemkom v celkovej sume

3.448,- eur žalobcovi včas (v dohodnutom termíne splatnosti) a riadne (v plnej výške) neuhradili, čím sa
dostali do omeškania, v dôsledku čoho im vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi popri fakturovanej istine
aj ročný úrok z omeškania v sadzbe 9%. Žalovaní napriek výzve žalobcu žalovanému v 1. rade zo dňa
09.05.2011 a 19.09.2011 a písomnej výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.08.2013 pohľadávku
žalobcu do dnešného dňa neuspokojili, vzhľadom na čo je žalobca nútený uplatniť svoj oprávnený nárok
na úhradu predmetnej pohľadávky a jej príslušenstva voči žalovaným súdnou cestou.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili v podanom odpore, kde namietali, že kúpna zmluva, ani dodatok
neobsahujú podpisy žalovaných, a teda žalobca nepreukázal vznik záväzku žalovaných na uhradenie
žalovanej sumy. Ďalej namietali, že ak by aj kúpna zmluva bola platná, záväzok na uhradenie kúpnej
ceny v sume 3.488,00 eur by zrejme nebol vôbec platný z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a zmätočnosti,

keď podľa názoru žalovaných, ustanovenia článku 4. ods. 3 zmluvy sú celkom nezrozumiteľné, keďže z
nichvôbecjasnenevyplýva,naprevodakýchnehnuteľnostísavzťahujeuhradeniekúpnejceny.Žalovaní
ďalej v odpore vzniesli námietku premlčania, keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 20.12.2013. Zo
spornýchustanovenízmluvyjezrejmé,žetuúplneabsentujelehotanasplneniedlhu,ktorájeponechaná
na vôli veriteľa (kúpna cena bude uhradená na základe vystavenej faktúry zo strany predávajúceho).

Uvedená zmluvná úprava je teda úplne zhodná so zákonnou úpravou pri absentujúcej lehote na
splnenie dlhu podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca tu teda žalovaných mohol (prostredníctvom
vystavenej faktúry) na splnenie dlhu požiadať ihneď, teda ku dňu vzniku záväzku/dlhu, čiže splatnosť
dlhu by nastala nasledujúci deň po uzavretí zmluvy, keďže práve v tento deň vznikol dlh. Odo dňa
nasledujúceho po uzavretí zmluvy, resp. po vzniku záväzku začína teda plynúť aj lehota na premlčanie

dlhu, ktorá je trojročná (ide o občianskoprávny vzťah). Z uvedených dôvodov k premlčaniu dlhu došlo už
dňa 05.06.2013, pričom premlčanie tu taktiež nastáva aj v prípade začatia plynutia trojročnej premlčacej
lehoty odo dňa nasledujúceho po podpise dodatku (ak by za deň vzniku záväzku považovali práve
uzavretie dodatku). Rovnaký právny záver podľa žalovaných vyplýva aj z publikovaného rozhodnutia
NS SR, R 91/2004.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že ním reaguje na odpor, ktorý považuje v celom
rozsahu za neodôvodnené a účelové podanie. Vzhľadom na doloženie podpísanej Kúpnej zmluvy
považuje námietku žalovaných ohľadom absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy za irelevantnú. Žalovaní
až do uplatnenia pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny súdnou cestou nenamietali neplatnosť

kúpnej zmluvy ako nadobúdacieho úkonu. Námietku žalovaných ohľadom údajnej nezrozumiteľnosti
a zmätočnosti kúpnej zmluvy považuje žalobca v celom rozsahu za špekulatívnu a bezpredmetnú,
nakoľko z obsahu čl. 4 Kúpnej zmluvy celkom jednoznačne vyplýva predmet prevodu vlastníctva. S
uvedeným znením Kúpnej zmluvy a dodatku č.1 žalovaní pri ich podpise bez výhrad súhlasili a zároveň
boli oba právne úkony schválené v rámci vkladového konania príslušnej správy katastra. Žalovaní

celkom nepochybne nadobudli predmetné pozemky do podielového spoluvlastníctva, do dnešného
dňa ich nerušene užívajú, pričom účelovú námietku vzniesli až po tom, keď bol žalobca nútený
vymáhať svoj oprávnený neuspokojený nárok na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny súdnou cestou.
Námietku premlčania žalobca považuje tiež za neopodstatnenú. V ustanoveniach článku 4. ods. 3
Kúpnej zmluvy o platobných podmienkach bola jasne deklarovaná tak vôľa účastníkov, aj časový okamih

(spôsob jej určenia) ohľadne povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu na základe faktúry
vystavenej žalobcom, a to v lehote jej splatnosti. Žalobca dáva do pozornosti fakt, že v súlade s
dohodnutými platobnými podmienkami bola najprv uzatvorená Kúpna zmluva a následne podaný návrh
na vklad do katastra nehnuteľností; až na základe úspešného vkladového konania (teda po účinnosti
Kúpnej zmluvy) bola v primeranej lehote vystavená faktúra dňa 18.11.2010, zaslaná žalovaným dňa

06.12.2010. Akýkoľvek iný časový okamih než pred splatnosťou faktúry by mohol byť považovaný za
predčasné uplatnenie pohľadávky. Zároveň poukázal žalobca na to, že vo faktúrach bola stanovená
dlhšia splatnosť, čo je však vzhľadom na výšku pohľadávky nutné považovať za skutočnosť v prospech
žalovaných. Zo strany žalobcu došlo k riadnemu a včasnému uplatneniu nároku súdnou cestou v rámcitrojročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti reakciu žalovaného v 1. rade v
rámci snahy žalobcu o mimosúdne vysporiadanie záväzku, ktorou žalovaný v 1. rade uznal existenciu
svojho dlhu voči žalobcovi (čo do dôvodu), pričom na druhej strane irelevantne podmieňoval jeho úhradu

riešením iných záležitostí ohľadne bytového domu (odstránenie údajných závad), ktoré však nemajú s
existenciou jeho dlhu absolútne žiaden súvis.

Vo vyjadrení zo dňa 03.02.2015 žalovaní uviedli, že ustanovenia článku 4. bodu 2 kúpnej zmluvy a
článku 4. bodu 3 dodatku č. 1 sú celkom nezrozumiteľné, keďže z nich vôbec jasne nevyplýva, na

prevod akých nehnuteľností sa vzťahuje uhradenie kúpnej ceny. Ďalej podali námietku premlčania, s
poukazom na to, že podľa ich názoru bola splatnosť ponechaná na vôli veriteľa, pričom záväzok vznikol
09.08.2010 (kúpna zmluva), príp. 27.10.2010 (dodatok č. 1). Poukázali na argumentáciu v rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/534/2013 zo dňa 16.10.2013. Z dôvodu právnej istoty
žalovaný v 1. rade podal ďalšiu námietku premlčania aj z dôvodu, že faktúry mu boli doručené zrejme v
období od 08.12.2010 - 09.12.2010, v zmysle § 563 OZ sa teda kúpna cena stala splatnou nasledujúci

deň po doručení faktúr, teda najneskôr dňa 10.12.2010, pričom žaloba bola podaná na súd až po troch
rokoch od zákonnej splatnosti kúpnej ceny. Je síce pravda, že faktúry boli splatné dňa 20.12.2010,
lenže táto splatnosť nebola dohodnutá ani v kúpnej zmluve, ani v dodatku č. 1, z uvedených dôvodov
nemožno akceptovať splatnosť kúpnej ceny ku dňu 20.12.2010.Ustanovenia kúpnej zmluvy a dodatku
boli uskutočnené v písomnej forme, čiže jednostranné určenie splatnosti alebo konkludentná dohoda

o splatnosti faktúr do 20.12.2010 je v rozpore s § 40 ods. 2 OZ. Z článkov kúpnej zmluvy aj dodatku
jednoznačne vyplýva, že medzi predávajúcim a kupujúcimi nebolo v žiadnom prípade dohodnuté, že
na úhradu kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely sú obaja žalovaní povinní spoločne a nerozdielne. Z
uvedených dôvodov je potrebné uplatniť § 511 ods. 2 prvá veta OZ, čo znamená, že každý zo žalovaných
bol povinný žalobcovi uhradiť časť kúpnej ceny v sume 1.574,- eura, pretože v občianskoprávnych

vzťahoch nie je založená vyvratiteľná domnienka solidarity dlžníkov, ako je tomu v § 293 Obchodného
zákonníka. Z uvedených dôvodov je možné spochybniť faktúru č. 300062 ako právne relevantnú výzvu
na úhradu dlhu, keď tá v zmysle kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 mala znieť len na sumu 1.574,- eur, a nie
na sumu 3.148,- eur. Ďalej uviedli, že žalovaná v 2. rade bola vyzvaná žalobcom na plnenie až v deň,
keď obdržala žalobu (t.j. v roku 2014). Z uvedeného dôvodu podáva námietku premlčania z dôvodu, že

žaloba nebola podaná do troch rokov od vzniku nároku na zaplatenie kúpnej ceny , a tiež z dôvodu,
že žalovaná do troch rokov od vzniku nároku na úhradu kúpnej ceny nebola dokonca ani vyzvaná na
úhradu kúpnej ceny. Uvedené vyplýva aj z podacieho hárku, kde je uvedený len žalovaný v 1. rade. Na
časť kúpnej ceny v sume 340,- eur nevznikol žalobcovi právny nárok, keďže spoluvlastnícke podiely za
časť kúpnej ceny v sume 340,- eur neboli prevedené do vlastníctva žalovaných. Žalovaní ďalej uviedli,

že žalobca im byt predal s viacerými vadami, a to najmä so značnými vadami na spoločných priestoroch,
pričom aj z týchto dôvodov nezákonného konania žalobcu podávajú žalovaní vyššie uvedené námietky
premlčaniakúpnejceny.Vlastnícivšetkýchbytovsasvojichnárokovztitulunáhradyškodyvočižalobcovi
a iným osobám domáhali prostredníctvom uplatnenia záložného práva, pričom konania sú vedené na
Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 8C/156/2014 a 19C/1/2014.

Vo vyjadrení zo dňa 13.03.2015 žalovaní uviedli, že kúpna zmluva bola uzavretá v mesiaci Y. XXXX, teda
v čase, keď neboli manželmi, preto záväzok na úhradu kúpnej ceny vznikol pred uzavretím manželstva
a nemôže ísť o spoločný záväzok manželov v zmysle § 144 OZ, ale o ich delený záväzok. Žalobca bol
povinný vyzvať každého zo žalovaných na sumu 1.574,- eura, čo neurobil, pričom právo žalobcu vyzvať

žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade každého na úhradu dlhu v sume 1.574,- eur sa premlčalo,
keďže od vzniku oboch záväzkov už uplynuli viac ako 3 roky. Z uvedeného dôvodu podávajú obaja
žalovaní námietku premlčania. Z dôvodu škody spôsobenej vlastníkom bytov (vrátane žalovaných) zo
strany žalobcu nemajú žalovaní záujem na uspokojení pohľadávok žalobcu, ak môžu zákonne namietať
premlčanie pohľadávok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 06.12.2013, Kúpnou zmluvou zo
dňa 04.06.2010, Dodatkom č. 1 zo dňa 27.10.2010, čiastočným výpisom z LV č. XXXXX na č.l. XX až XX,
faktúrou č. 300062 zo dňa 18.11.2010, faktúrou č. 900037P zo dňa 18.11.2010, Upomienkami zo dňa
09.05.2011, Upomienkami zo dňa 19.09.2011, Výzvou na zaplatenie zo dňa 18.08.2013, Odporom proti

platobnému rozkazu zo dňa 14.03.2014, Vyjadrením k odporu zo dňa 19.12.2014, Kúpnou zmluvou zo
dňa 09.08.2010, Návrhom na vklad do katastra zo dňa 09.08.2010, podacím hárkom, listami žalovaného
v 1. rade zo dňa 11.09.2013 a 03.10.2013, Vyjadrením žalovaných zo dňa 03.02.2015, Rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/534/2013, sobášnym listom č.l. 85, vyjadrením žalovanýchzo dňa 13.03.2015, Vyjadrením žalobcu zo dňa 01.03.2015, Zmluvou o dielo zo dňa 04.12.2008,
Dodatkom č. 4 zo dňa 06.11.2009, Vyjadrením žalovaných zo dňa 10.04.2015, listom spoločnosti X.
zo dňa 26.08.2008, faktúrami č. 380040, 390021, 390066, 390102, výpismi z účtu, ako aj ostatným

obsahom spisu, výsluchom žalovaných, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 09.08.2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 27.10.2010 ku kúpnej zmluve zo
dňa 09.08.2010 vyplýva, že ju uzavreli žalobca ako predávajúci a žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci.
Obe listiny sú účastníkmi podpísané. Predmetom kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 mal byť prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. S., zapísané na LV č. XXXXX ako
X. byt č. XX, č. vchodu O. XX, na X. nadzemnom podlaží, súp.č. stavby XXXX a spoluvlastnícky podiel
o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch
registra I. (podrobne popísaných v odseku 3 článku 1 zmluvy) v podiele 1/1,
2. nebytový priestor - garáž č. X . a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXXX/XXXXXX na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch registra I. (podrobne popísaných v odseku

3 článku 1 zmluvy) v podiele XXXX/XXXXX.
V článku 4. bode 3. dodatku sa uvádza, že v zmysle čl. 4 odsek 1, 2 podľa spoluvlastníckych podielov
kupujúcemu prislúcha - k bytu č. XX výmera pozemku vo veľkosti XX m2 + (3 m2), garáž č. X - ku
garážovému státiu č. XXX výmera pozemku vo veľkosti 7 m2 + (1 m2). Predávajúci predáva pozemky
spolu o výmere 37 m2 a kupujúci ich kupuje za dohodnutú kúpnu cenu celkom 3.148,- eur, ktorá

bude uhradená kupujúcim predávajúcemu na základe vystavenej faktúry. V dodatku je ďalej v článku
4. ods. 2 dojednané, že po uzavretí Kúpnej zmluvy medzi stavebníkom a SR zastúpenou správcom
Slovenským pozemkovým fondom bude uzavretá ďalšia Kúpna zmluva s kupujúcim na výmeru, ktorá je
označená zátvorkou v odseku 3. tohto článku zmluvy. Zároveň sa kupujúci zaväzuje, že samostatnou
kúpnou zmluvou odkúpi pozemok p.č.. XXXX/XXX, XXXX/XXX podľa prislúchajúceho spoluvlastníckeho

podielu, keď ho stavebník nadobudne do svojho vý1učného vlastníctva. V článku 4. odseku 3. dodatku
sa uvádza, že po uzavretí Kúpnej zmluvy medzi stavebníkom a SR zastúpenou správcom SPF a jej
následnom zavkladovaní v katastri nehnuteľností bude uzavretá ďalšia Kúpna zmluva na výmeru 4m2
(ktorá je označená zátvorkou) za dohodnutú kúpnu cenu 340,- eur, ktorá kúpna cena je splatná vopred
na základe faktúry vystavenej predávajúcim. Predávajúci sa zaväzuje previesť na kupujúceho pozemky

špecifikované v čl. 4 bod 3. tejto Kúpnej zmluvy najneskôr v lehote do 31.05.2011.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. S. vyplýva, že žalovaní sú okrem iného vedení
ako podieloví spoluvlastníci (každý v podiele 1) spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX
ako vlastníci bytu, a zároveň každý z nich je vedený ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu o

veľkosti XXXX/XXXXXX ako vlastníci nebytových priestorov, k pozemkom na parcelách registra „C“, a to
parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. Podľa čiastočného výpisu z LV sa
žalovanístalivlastníkmipredmetnýchspoluvlastníckychpodielovnazákladeKúpnejzmluvyprávoplatnej

dňa 18.11.2010 evidovanej pod Q

Z Faktúry č. 300062 vyplýva, že ju vystavila spoločnosť žalobcu, adresovaná bola žalovanému v 1. rade
a predmetfaktúryboluvedenývznení„NazákladekúpnejzmluvyVámvystavujemfaktúruzapozemok“.
Faktúra bola vyhotovená dňa 18.11.2010 s dátumom splatnosti 20.12.2010 a znela na celkovú sumu

3.148,00 eur vrátane DPH.

Z Faktúry č. 900037P vyplýva, že ju vystavila spoločnosť žalobcu, adresovaná bola žalovanému v 1.
rade a predmet faktúry bol uvedený v znení „Na základe kúpnej zmluvy Vám vystavujem zálohovú
faktúru za pozemok“. Faktúra bola vyhotovená dňa 18.11.2010 s dátumom splatnosti 20.12.2010 a znela

na sumu 340,00 eur.

Zo sobášneho listu na č.l. 85 vyplýva, že žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade uzavreli manželstvo
dňa 11.09.2010.

Žalovaný v 1. rade pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 28.04.2015 uviedol, že so žalovanou v 2.
rade sú partnermi od marca XXXX., v spoločnej domácnosti žijú, odkedy nadobudli byt na O. ulici, asi
od roku XXXX, manželmi sú od roku XXXX. P., vtedy partnerka, si brala úver, preto chceli, aby sa stali
podielovými spoluvlastníkmi uvedeného bytu, pretože sa aj podieľali spoločne na jeho nadobudnutí achceli to mať právne ochránené do budúcnosti, aby boli vlastníkmi 50 na 50. Nevie sa presne vyjadriť
k tomu, prečo Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve uzavrela manželka pod priezviskom L., domnieva sa, že
to bolo z dôvodu, že si pod uvedeným priezviskom brala úver. Pokiaľ ide o komunikáciu so žalobcom,

resp. so spoločnosťou X. gro bolo na žalovanom v 1. rade, ale boli niektoré doklady, ohľadom ktorých
komunikovala aj žalovaná v 2. rade. K zaplateniu kúpnej ceny za pozemky nedošlo z dôvodu, že po
nasťahovaní do bytu sa objavili závady na byte, resp. na bytovke, týkajúce sa viacerých vlastníkov bytov,
žalovanísadomáhalinápravy,následnesaspojilisadvokátskoukanceláriou,ktoráimodporúčalanejaké
možnosti, ako nájsť riešenia. Vady sa týkali sa aj pozemkov, do dnešného dňa nemá spôsob vypočítania

pozemku, do dnešného dňa je vo faktúre časť pozemku, ktorá im nepatrí, ktorú majú platiť. Vady sú v
garážovom státí, zateká cez elektriku. Vady, čo sa týkajú pozemkov, neboli uplatňované súdnou cestou.
Vie, že ich bolo 22, ktorí nezaplatili za pozemky. Ďalej nevie, prečo bola faktúra na meno C., keďže sú
podieloví spoluvlastníci. Faktúru vystavenú na kúpnu cenu za pozemky prevzal, po doručení ju nevrátil
ako nesprávne vystavenú. Nepamätá si, či mu bola doručená v tejto súvislosti ešte nejaká upomienka
za nezaplatenie zo strany žalobcu. On mal za to, že faktúra je nesprávne vystavená, preto navštívil

advokátsku kanceláriu, kde mu povedali, že došlo k premlčaniu. Zmluva o dielo a kúpna zmluva neboli
pred podpisom kontrolované právnikom. V tom čase ešte advokátsku kanceláriu nenavštívil, nemal
dôvod. Na otázku protistrany, akým spôsobom bolo dohodnuté a realizované platenie za byt, kto sa
zaviazal platiť túto cenu, uviedol, že faktúra bola vystavená na neho, ale platená bola podielovými
spoluvlastníkmi. Vystavenú faktúru nespochybňoval. Na otázku, či boli faktúry, ktoré boli vystavené za

byt, hradené v takom podiele, aké boli podiely k bytu, uviedol, že každý z nich zaplatil 50%. Nepamätá
si, či skutočnosť, že bolo uzatvorené manželstvo, oznámil žalobcovi ako zmluvnej strane.

Žalovaná v 2. rade pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 28.04.2015 uviedla, že partnermi so
žalovaným sú od roku XXXX, manželmi sú od septembra XXXX. K uzavretiu Dodatku č. 4 k Zmluve

o dielo došlo, predpokladá, z dôvodu, že chceli nadobudnúť byt do podielového spoluvlastníctva.
Byt najskôr financovali z prostriedkov manžela, neskôr si žalovaná v 2. rade zobrala úver. Nevie sa
vyjadriť, prečo je v dodatku ku kúpnej zmluve označená ešte za slobodna. Pokiaľ ide o komunikáciu
so spoločnosťou X., komunikovali obaja. Pričom poukázala na list spoločnosti X. zo dňa 26.08.2008, z
ktorého vyplýva, že X. komunikovala v tomto prípade výhradne s ňou. Pokiaľ ide o nezaplatenie faktúry

vystavenej žalobcom, myslí si, že boli 2 faktúry, prvá prišla skôr, druhá neskôr, druhá bola asi na sumu
300,- eur. Nezaplatili ich z viacerých dôvodov. V tom čase už bývali v byte, boli závady v byte, ale aj v
celom bytovom dome, bolo tam niekoľko vád, napr. krivé podlahy, zlá podlaha v garáži, do niektorých
bytov zatekalo, vzduchotechnika, následne sa rozhodli tieto vady reklamovať a rozhodli sa počkať so
zaplatením faktúry, pretože žiadali, aby boli vady odstránené. Ďalej žiadali, aby bolo vysvetlené, ako boli

urobené výpočty pozemkov, toto im tiež nebolo poskytnuté. Neskôr zistili, že sú tam ešte iné okolnosti
ako premlčanie, a preto sa rozhodli, že nezaplatia. Na otázku protistrany, čo sa týka vád pozemkov, či sa
uplatnili nejako súdnou cestou alebo bola zo strany žalovaných zaslaná žalobcovi konkrétna reklamácia,
žalovaná v 2. rade uviedla, že vtedy posielali hromadnú reklamáciu ako viacerí majitelia bytov, toto bolo
súčasťou tejto reklamácie. Neskôr posielali aj list, mali pochybnosti, že to nie je správne vyrátané, išlo

o list zo dňa 03.10.2013. Iný list, kde by bol konkrétny výpočet, ako by to malo podľa správnosti byť,
nezasielali.Mávedomosťešteoinýchvlastníkoch,ktorínezaplatilizapozemkykúpnucenu,alenamená
si momentálne nespomína. Úver získala v roku 2010, odvtedy boli faktúry platené z jej úveru. Na otázku
protistrany, pokiaľ ide o nadobudnutie bytu, aká suma bola uhradená z jej strany, žalovaná v 2. rade
uviedla, že išli pol na pol. Mali dohodu so žalovaným v 1. rade, že pokiaľ nebude zamestnaná, bude on

hradiťfaktúryzabytaneskôr,keďdostaneúver,sumumuvráti.Vtedynevedeli,žebudúmanželia.Chceli
byť krytí, chceli do toho investovať každý polovicu. Prvú splátku zaplatil manžel, oni dvaja sa dohodli, že
keď žalovaná získa úver, z toho, čo zaplatil manžel, mu vráti polovicu. Platila polovicu z kúpnej ceny bytu.
Brala si úver 40.000,- eur. Tieto skutočnosti nežiadali uviesť v kúpnej zmluve alebo v zmluve o dielo,
ale v zmluve boli uvedení ako podieloví spoluvlastníci. Nespomína si, či oznámili skutočnosť uzavretia

manželstva žalobcovi.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo
trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. b), c), d), e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí
byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovať
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a

nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,

e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu.

Podľa § 516 ods. 1 a 2 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody
nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový

záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní

jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,
protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu

upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.
Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto
rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja

manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 38 písm. i) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., na vykonanie
záznamu na návrh podľa § 34 ods. 1 zákona, ak právo k nehnuteľnosti
vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo zo zákona, sú spôsobilé najmä vyhlásenie manželov s úradne

osvedčenými podpismi, ak nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov12) a sobášny list.Podľa § 50a ods. 1 a 2 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k
uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené

súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Podľa§451ods.1a2OZ,ktosaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 558 veta prvá OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa

za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko žalovaní v konaní vzniesli námietku premlčania, súd sa pred posúdením merita veci zaoberal
najskôr opodstatnenosťou tejto námietky, pričom dospel k záveru, že námietka premlčania nie je
dôvodná.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v

dôsledku čoho sa povinný subjekt môže brániť voči súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho
nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená

na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať
subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci
neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany
súdov.

Medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá kúpna zmluva vrátane dodatku k nej, ktorej predmetom
bol okrem bytu a nebytových priestorov aj prevod vlastníckeho práva k prislúchajúcim spoluvlastníckym
podielom na pozemkoch. Kúpna cena za spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, ktorých prevod bol
predmetom kúpnej zmluvy, bola dojednaná vo výške 3.148,00 eur a mala byť uhradená kupujúcimpredávajúcemu na základe vystavenej faktúry. Kúpna cena za spoluvlastnícke podiely na pozemkoch,
ktorých prevod mal byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy, bola dojednaná vo výške 340,00 eur, ktorá
kúpna cena bola dojednaná ako splatná vopred na základe faktúry vystavenej predávajúcim. Žalobca

dňa 18.11.2010 vystavil na meno žalovaného v 1. rade faktúru č. 300062 na kúpnu cenu v sume 3.148,00
eur so splatnosťou dňa 20.12.2010 a toho istého dňa faktúru č. 900037P na zálohu kúpnej ceny v sume
340,00 eur so splatnosťou dňa 20.12.2010.

Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním

žaloby na súde. Pri záväzkových právnych vzťahoch je prvým dňom možného uplatnenia práva na súde
deň nasledujúci po splatnosti pohľadávky, ktorá doba splatnosti je daná dňom, keď mal dlžník splniť
dlh. V kúpnej zmluve vrátane jej dodatku si zmluvné strany výslovne dohodli fakturáciu kúpnej ceny a
preddavku zo strany žalobcu ako predávajúceho, čím sa de facto dojednali na tom, že splatnosť kúpnej
ceny a preddavku nenastáva pri podpise, ani v určitý deň po podpise zmluvy, ale bude stanovená vo
faktúrach vystavených žalobcom. Obe vyššie uvedené faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatňuje

svoj nárok, boli splatné dňa 20.12.2010, čo znamená, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na
súde dňa 21.12.2010, pričom všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 23.12.2013 (21.12.-
sobota, 22.12.-nedeľa). Žalobca podal žalobu na súde dňa 19.12.2013, teda v rámci plynutia trojročnej
premlčacej doby.

Súd si neosvojil argumentáciu žalovaných, podľa ktorej začala premlčacia doba plynúť nasledujúci deň
po uzavretí zmluvy resp. dodatku. Záver, že žalobca mohol o splnenie dlhu požiadať ihneď, teda ku dňu
vzniku záväzku, by bol popretím zmluvného dojednania účastníkov zmluvy, pretože ak si strany dohodli
splatnosť na základe vystavenej faktúry, museli byť (a súd má za to, že aj boli) uzrozumení s tým, že
faktúra bude vystavená v určitý deň a bude z nej vyplývať určitý dátum splatnosti, čo predpokladá určitý

časový horizont. Žalovaní pritom ako kupujúci vyslovili s takýmto postupom svoj súhlas podpísaním
zmluvy resp. dodatku k nej. Súd dáva do pozornosti aj fakt, že rovnakým spôsobom bolo dojednané aj
plnenie štvrtej splátky ceny za dielo v zmysle Dodatku č. 4 k zmluve o dielo (č.l. 103). Ak by bolo úmyslom
strán, aby kupujúci uhradili kúpnu cenu a preddavok ihneď pri podpise zmluvy/dodatku alebo v určitý deň
po podpise zmluvy/dodatku, nedojednali by sa na fakturácii, ale konkrétnom dátume splatnosti. Treba

pritom vziať do úvahy okolnosti prípadu, a síce, že išlo o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
k účinnosti ktorého je potrebné povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, vo svetle čoho sa dohoda o
fakturácii javí ako logická a jednoznačne v prospech kupujúcich z nasledovných dôvodov.

Žalobcafaktúruvystavildňa18.11.2010sdátumomsplatnostidňa20.12.2010.ZčiastočnéhovýpisuzLV

č.XXXXXprek.ú.S.vyplýva,žedňa18.11.2010bolvkatastrinehnuteľnostípovolenývkladvlastníckeho
práva k prevádzanému bytu, k nebytovému priestoru, ako aj k podielom na pozemkoch (pozn. okrem
podielov na pozemkoch, ktorých sa týkal preddavok). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca kúpnu
cenu a preddavok fakturoval až po nadobudnutí účinnosti kúpnej zmluvy, t.j. právoplatnom povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedený spôsob považuje súd jednoznačne za

výhodný iba pre žalovaných. Žalovaní totiž v čase výzvy na zaplatenie kúpnej ceny a preddavku formou
vystavenej faktúry neboli v neistote, či k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k bytu, nebytovému
priestoru a podielom na pozemkoch v katastridôjde alebo nie. V prípade, že by boli žalovaní ako kupujúci
povinní zaplatiť kúpnu cenu pri podpise zmluvy/dodatku alebo hneď po podpise, boli by v nevýhode,
pretože by zaplatili žalobcovi kúpnu cenu, pričom by nebolo isté, či vkladové konanie bude úspešné a

či vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bude povolený.

Súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 146/2008 zo dňa 31. júla
2008, podľa ktorého „Možnosť takého riešenia spornej otázky, podľa ktorého by premlčacia doba
začala plynúť od splatnosti dlhu, bola v rozhodnutí R 28/84 odmietnutá s poukazom na to, že by

znamenala neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom
inštitútu premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu. Voči tomuto argumentu však možno namietať,
že v prípade zreteľného odďaľovania výzvy na plnenie a v závislosti na konkrétnych okolnostiach
by súd mohol s použitím § 3 ods. 1 Obč.zák. odmietnuť ochranu práva veriteľa uplatneného až po
neodôvodnene dlhej dobe po vzniku záväzku. Okrem toho taký výklad ustanovenia § 101 Obč.zák.,

ktorého výsledkom je záver o začatí plynutia premlčacej doby, ak čas plnenia nebol dohodnutý ani inak
stanovený, dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu, nie je súladný so zásadou dôvery v právo,
pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa
v jeho práve vyplývajúcom v § 563 Obč.zák. požiadať o plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku podľajeho slobodnej vôle, resp. ho núti konať spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným záujmom
účastníkov právneho vzťahu. V dôsledku toho sa právu, ktoré veriteľovi zaručuje § 563 Obč.zák., odníma
reálny obsah.“

Súd má aj s poukazom na vyššie uvedené za to, že skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu,
ktorý možno odvodiť jednak zo zmluvy/dodatku a tiež z okolností prípadu, bolo vyvolať splatnosť kúpnej
ceny a preddavku po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a preto bola
dohodnutá ich fakturácia zo strany žalobcu.

Súd zároveň dáva do pozornosti, že vo vyššie uvedenom prípade prejednávanom pred Najvyšším
súdom SR išlo o zmluvu o pôžičke, kde dokonca absentovala akákoľvek zmienka o dobe splatnosti,
napriek tomu Najvyšší súd dospel k záveru, že začiatok premlčacej doby je daný až výzvou veriteľa
na plnenie (za použitia § 3 ods. 1 OZ v prípade neodôvodnene dlhej doby po vzniku záväzku). V tu
prejednávanom prípade ide o kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti (keď z už opísaných okolností prípadu je

zrejmé, že fakturácia bola na prospech jedine žalovaným) vrátane dojednania o fakturácii kúpnej ceny
(teda žalovaní s takýmto spôsobom určenia splatnosti súhlasili), a možno teda uzavrieť, že sa účastníci
dojednali na tom, že splatnosť vyvolá žalobca vystavenými faktúrami.

Lehotu splatnosti kúpnej ceny uvedenú vo faktúre pritom súd vzhľadom k výške kúpnej ceny považuje

za primeranú a v súlade s dobrými mravmi, a preto nie je dôvod na odmietnutie ochrany práva žalobcu
ako veriteľa, ktoré právo by si uplatnil až po neodôvodnene dlhej dobe po vzniku záväzku, pričom súd
znovu poukazuje na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR a jeho závery o možnosti použitia
§ 3 ods. 1 OZ v takomto prípade.

Pokiaľ ide o odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, R 91/2004, súd uvádza, že sa
stotožňuje so závermi citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/146/2008, ktorým došlo
k odklonu od skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu, a má za to, že záver o začatí plynutia premlčacej
doby ihneď po vzniku záväzku by nebol rešpektovaním skutočného záujmu účastníkov právneho vzťahu
(t.j. vyvolať splatnosť po povolení vkladu).

Žalovaní ďalej poukazovali na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/534/2013 zo dňa
16.10.2013. Tento rozsudok však rieši otázku premlčania nároku na zmluvnú pokutu s poukazom na
skutočnosť, že medzi účastníkmi neexistovala dohoda o fakturácii zmluvnej pokuty (cit. „z obsahu spisu
okresného súdu (osobitne zo zmluvy o pripojení v znení dodatku k nej) nevyplýva žiadna dohoda o

splatnosti zmluvnej pokuty, z predložených všeobecných podmienok vyplýva len dohoda o fakturácii
poskytnutých služieb, medzi ktoré zmluvná pokuta nepatrí“). Z uvedeného je pritom možné vyvodiť, že
krajský súd by považoval dohodu o fakturácii zmluvnej pokuty za dohodu týkajúcu sa jej splatnosti. Na
rozdiel od uvedeného prípadu v tu prejednávanej veci bola fakturácia kúpnej ceny 3.148,00 eur a kúpnej
ceny 340,00 eura dojednaná, čím sa v rámci zmluvnej voľnosti účastníci zmluvy dohodli, že konkrétny

deň splatnosti bude vyplývať z faktúr vystavených žalobcom.

Pokiaľ ide o druhú námietku premlčania vznesenú žalovanými v podaní zo dňa 03.02.2015 (keď
žalovaní vychádzajú zo dňa predpokladaného doručenia faktúr a § 563 OZ), k tejto súd uvádza, že
ju tiež nepovažuje za dôvodnú, a to z dôvodu, ako už bolo už uvedené vyššie, premlčacia doba v

prejednávanom prípade začala podľa názoru súdu plynúť dňa 21.12.2010. Bolo tomu tak z dôvodu
dojednania účastníkov o fakturácii kúpnej ceny a preddavku, keď obsahom dohody bolo ponechanie
určenia konkrétneho dňa splatnosti na žalobcu, keďže tento mal vystaviť faktúry. Žalobca vystavil faktúry
v deň povolenia vkladu s primeranou lehotou splatnosti pri oboch - dňa 20.12.2010. Tým, že žalovaní
súhlasili so zaplatením kúpnej ceny a preddavku po vystavení faktúr zo strany žalobcu, súhlasili de facto

aj so skutočnosťou, že dátum splatnosti bude vyplývať z faktúr, ktorá skutočnosť je všeobecne známou.
Argument žalovaných, že mali plniť nasledujúci deň po doručení faktúr, je preto neopodstatnený, a
nemožno preto uznať za dôvodnú ani námietku premlčania z neho vychádzajúcu.

K poukazu žalobcu na uznanie dlhu žalovanými súd uvádza, že kvalifikované uznanie v konaní

preukázané nebolo, keď v listoch adresovaných žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi sa žalovaný
v 1. rade vyjadruje len v tom zmysle, že má eminentný záujem svoj dlh voči spoločnosti žalobcu uhradiť,
a že nemá v úmysle za pozemok nezaplatiť. V listoch však dlh uznáva len čo do jeho dôvodu, nie však
do jeho výšky, nakoľko z listov je zrejmé, že sa chce dohodnúť so žalobcom na riešení, kedy by tentozohľadnil niektoré reklamačné námietky žalovaného. Z uvedeného dôvodu nešlo preto o uznanie dlhu,
a preto nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na desať rokov v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta
druhá OZ.

Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov posúdil súd námietky premlčania vznesené žalovanými za
nedôvodné, neprihliadal na ne, a pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku,
pričom dospel k záveru, že žaloba je z väčšej časti dôvodná.

Námietky žalovaných, že ich záväzok nebol písomne dojednaný ako solidárny, t.j. že neboli výslovne
zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne, a teda, že neboli riadne vyzvaní na plnenie (každý v polovici) a
zároveň žalovaná v 2. rade bola vyzvaná až doručenou žalobou, súd nepovažuje za opodstatnené.

Povinnosť žalovaných plniť žalobcovi kúpnu cenu spoločne a nerozdielne vyplýva z ustanovenia článku
4. bodu 3. Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, podľa ktorého uhradí predávajúcemu kúpnu cenu „kupujúci“.

Súd má za to, že z použitia jednotného čísla je zrejmé, že sa účastníci dohodli na solidárnom plnení v
zmysle § 511 ods. 1 OZ, i keď to nie je uvedené výslovne. Po tom, čo tak žalobca aj urobil a vyzval na
plnenie žalovaného v 1. rade, tento takýto spôsob plnenia vôbec nespochybňoval, preto súd námietky
vznesené až počas súdneho konania považuje len za účelové. Treba poukázať aj na skutočnosť, že
v Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, ktorou sa objednávateľom diela stala aj žalovaná v 2. rade, a ktorý

dodatok bol uzavretý dňa 06.11.2009, bol v článku V. odst. 1 písm. d dojednaný rovnaký spôsob platby
ako v Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve. Faktúra č. 390102 na štvrtú splátku vo výške 4.596,98 eura splatnú
dňa 01.03.2010 (t.j. po tom, čo sa objednávateľom stala aj žalovaná v 2. rade) bola pritom vystavená na
meno žalovaného v 1. rade, ktorý takéto vystavenie nenamietal, keď následne faktúru uhradila žalovaná
v 2. rade dňa 02.03.2010, ako to vyplýva z výpisu z účtu žalobcu. Je preto zrejmé, že žalovaní si boli

dohody o solidárnom záväzku vedomí, ako v prípade zmluvy o dielo, tak aj v prípade kúpnej zmluvy a v
zmysle tejto dohody aj plnili. Vyplýva to aj z vyjadrenia žalovanej v 2. rade na pojednávaní, keď uviedla,
že mali dohodu so žalovaným v 1. rade, že pokiaľ nebude zamestnaná, bude on hradiť faktúry za byt a
neskôr, keď dostane úver, sumu mu vráti, z čoho vyplýva, že primárne mal spomedzi žalovaných plniť
žalovaný v 1. rade a neskôr sa mali medzi sebou vysporiadať.

Okrem uvedeného je treba poukázať na to, že v prípade povinnosti uhradiť kúpnu cenu za pozemky
došlo k vzniku spoločného záväzku manželov, a to z nasledovných dôvodov.

V článku 4. bode 1. Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve došlo v zmysle ustanovenia § 516 ods. 2 OZ k

dohode o zmene záväzku, pričom z dodatku jednoznačne vyplýva, že znenie článku 4. zmluvy sa ruší a
nahrádzasanovýmznením,tedadojednanímnovéhozáväzkumádoterajšízáväzokzaniknúťavzniknúť
nový záväzok. Nakoľko tento nový záväzok vznikol v čase, keď boli žalovaní už manželmi (uzavretie
manželstva dňa 11.09.2010; uzavretie dodatku dňa 27.10.2010), došlo k vzniku spoločného záväzku
manželov, z ktorého sú zaviazaní spoločne a nerozdielne v zmysle § 145 ods. 2 OZ. Totiž napriek tomu,

že žalovaní sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako podieloví spoluvlastníci, z dôvodu, že k povoleniu
vkladu (18.11.2010) došlo až po uzavretí manželstva (11.09.2010), platí, že v zmysle § 143 OZ nadobudli
byt, nebytový priestor i pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto v zmysle §
144 OZ majú spoločne uhradzovať náklady vynaložené na veci v bezpodielovom spoluvlastníctve a
v zmysle § 145 ods. 2 OZ sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení a povinní

obaja žalovaní ako manželia spoločne a nerozdielne. Vyššie citované ustanovenie § 38 písm. i) vyhlášky
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z. pritom situáciu, keď dôjde k zápisu iného ako
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v skutočnosti bola nehnuteľnosť nadobudnutá manželmi
do ich BSM (tak ako sa tomu stalo v prejednávanej veci), pripúšťa a rieši.

Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva záver, že žalovaní boli povinní plniť žalobcovi spoločne a
nerozdielne jednak z dôvodu, že takáto dohoda medzi nimi a žalobcom vyplývala z kúpnej zmluvy
a dodatku k nej, ako aj z dôvodu, že išlo o spoločný záväzok manželov týkajúci sa ich majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zároveň bolo v konaní preukázané, a to ako z výpovedí
žalovaných, tak z výpisov z účtov žalobcu, že odporcovia si boli solidárneho záväzku vedomí

(skutočnosť, že nemajú právnické vzdelanie, je pritom irelevantná), pričom neskôr malo dôjsť medzi nimi
k vysporiadaniu. Žalobca bol preto oprávnený požadovať zaplatenie celej kúpnej ceny od ktoréhokoľvek
zo žalovaných a výzva adresovaná žalovanému v 1. rade postačovala.V zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 09.08.2010 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 27.10.2010 bol predmetom
prevodu okrem iného spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5075/710702 na pozemkoch registra C KN v
podiele 1/1, prislúchajúci k bytu č. 78 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1330/51076 na pozemkoch

registra C KN v podiele 1/1, prislúchajúci ku garáži (nebytový priestor č. 6). Pozemky boli špecifikované
v článku 4. odseku 1 zmluvy v znení jej dodatku. Z návrhu na vklad zaevidovaného pod č. V 5447/10
a z predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 10076 pre k.ú. Trnava vyplýva, že na
základe vyššie uvedenej zmluvy nadobudli žalovaní spoluvlastníctvo v podieloch 1 k spoluvlastníckym
podielom na predmetných pozemkoch. Žalobca v deň povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností vystavil faktúru č. 300062 na kúpnu cenu dojednanú v zmluve vo výške 3.148,00 eur
s dátumom splatnosti dňa 20.12.2010, ktorú faktúru doručil žalovanému v 1. rade. V deň splatnosti
predmetná kúpna cena nebola žalovanými uhradená. Z uvedeného dôvodu, zaviazal súd žalovaných k
povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.148,00 eur.

Námietky žalovaných, týkajúce sa neurčitosti splatnosti kúpnej ceny a neurčitosti vymedzenia predmetu

kúpy, považoval súd za účelové. Súd, ako už vyššie uviedol, považuje dojednanie o fakturácii kúpnej
ceny za platne dojednané a zároveň za dojednané v prospech žalovaných. Rovnako považuje predmet
prevodu pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely za určitý, špecifikovaný v zmluve v znení jej dodatku, a
to v článku 1. odseku 1. a 2. (veľkosť podielov) a 4. (dojednanie prevodu), pričom jednotlivé parcely
sú špecifikované v odseku 3.. Nesprávna terminológia v článku 4. odseku 3., kde sa hovorí o predaji

„pozemkov“ namiesto predaja „spoluvlastníckych podielov na pozemkoch“ nespôsobuje neurčitosť
vymedzenia predmetu prevodu, nakoľko sa táto časť týka len zaplatenia kúpnej ceny a nie vymedzenia
predmetu prevodu. Výhrady žalovaných týkajúce sa vád prevádzaného bytu a spoločných častí a
zariadenínemajúvplyvnaichpovinnosťuhradiťžalobcovikúpnucenu,keďvkonanínebolopreukázané,
že by z akéhokoľvek dôvodu došlo k započítaniu akejkoľvek pohľadávky žalovaných voči pohľadávke

žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny.

Žalovaní tým, že svoj dlh z kúpnej zmluvy v lehote splatnosti faktúry, t.j. do dňa 20.12.2010 nesplnili, s
jehoplnenímsadňa21.12.2010dostalidoomeškania,ažalobcovisúpretopovinníokremistiny3.148,00
eur zaplatiť aj úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia

vlády SR je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovaným právo na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 9 % (8 + 1%) ročne zo sumy 3.148,00 eur od 21.12.2010 do zaplatenia,
nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 21.12.2010 bola 1 %.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Z dôvodu vyššej sumy istiny, na zaplatenie ktorej boli žalovaní zaviazaní, súd v zmysle § 160 ods. 1 veta
prvá OSP určil žalovaným lehotu na plnenie 30 dní, ktorú lehotu súd považuje za primeranú.

Včastižalobyozaplateniesumy340,00eursúdpovažovalžalobuzanedôvodnú.Včlánku4.odseku2.a
3. zmluvy v znení jej dodatku je medzi zmluvnými stranami dojednané, že medzi účastníkmi zmluvy bude
uzavretá ďalšia kúpna zmluva, ktorej predmetom bude prevod príslušného spoluvlastníckeho podielu
na pozemkoch parc.č. 5680/25, 5680/502, 5680/497 (s výmerou 4m2), keď tieto pozemky nadobudne

stavebník (pozn. žalobca) do svojho vý1učného vlastníctva, pričom kúpna cena bola dojednaná vo výške
340,00 eur a mala byť splatná na základe faktúry vystavenej predávajúcim. Žalobca ako predávajúci sa
pritom zaviazal previesť na kupujúcich pozemky špecifikované v čl. 4 bod 3. zmluvy najneskôr v lehote
do 31.05.2011. Uvedené dojednanie je svojim charakterom zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorá
budúca zmluva mala byť uzavretá do 31.05.2011. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k

uzavretiu tejto budúcej zmluvy neprišlo. Žalobca k tomu uviedol, že pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely,
ktoré mali byť predmetom neskoršieho predaja, kúpna zmluva ešte uzavretá nebola.

Nakoľko do dohodnutej doby (31.05.2011) nedošlo k uzavretiu budúcej zmluvy, bolo možné sa do
jedného roka v zmysle § 50a ods. 2 OZ domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle zmluvnej strany

bolo nahradené rozhodnutím súdu. Keďže žalobca ani žalovaní sa takéhoto rozhodnutia v lehote do
31.05.2012 nedomáhali, právo na uzavretie konečnej kúpnej zmluvy zaniklo. Plnenie preddavku vo
výške 340,00 eur žalovanými by preto bolo bezdôvodným obohatením žalobcu, nakoľko by išlo o plnenie
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže išlo o preddavok na kúpnu cenu za spoluvlastnícke podielyna pozemkoch, ohľadom ktorých bola síce uzavretá zmluva o budúcej zmluve, pričom však k uzavretiu
budúcej (konečnej) zmluvy nedošlo a nedôjde. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie
sumy 340,00 eur s príslušenstvom zamietol, nakoľko by išlo o priznanie plnenia žalobcovi, ktorým by

sa tento bezdôvodne obohatil.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 7 OSP, súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti

tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1
OSP. Žalobcovi bola z uplatnenej istiny 3.488,00 eur s príslušenstvom priznaná suma 3.148,00 eur s
príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 90% a hrubý úspech žalovaných 10%, a teda

konečný čistý úspech žalobcu je 80% (90 - 10), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

Nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, pričom v konaní úspešnejší žalobca
má v zmysle § 151 ods. 1 OPS lehotu na vyčíslenie trov konania 3 dni od vyhlásenia rozsudku, súd

vyjadril priznanú náhradu trov konania žalobcu v percentách, pričom v súlade s § 151 ods. 7 OSP
rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.