Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Štubniak

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212459
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414212459.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky:

E. Q.Ö., F.. XX.XX.XXXX, T. Č. XXX, U. F. U., v konaní právne zastúpená JUDr. Evou Považanovou,
advokátkou, Jiráskova 400/21, Žiar nad Hronom, proti odporcovi: SPOLBYT 337, so sídlom ČSA 337,
Hliník nad Hronom, IČO: 31 906 311, v konaní právne zastúpený Mgr. Martinom Štoffom, advokátom,
Strojárska 359/8, Hliník nad Hronom, v konaní o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o spoločenstve,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 303,- Eur ich
zaplatením právnemu zástupcovi odporcu Mgr. Martinovi Štoffovi, advokátovi, Strojárska 359/8, Hliník
nad Hronom, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadala navrhovateľka pôvodne vysloviť, že zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov uzavretá dňa 01.12.1997 medzi Obcou Hliník nad Hronom a vlastníkmi bytov v
bytovom dome súp. č. 337 na ulici ČSA v Hliníku nad Hronom je neplatnou v článku 12 bode 4, v ktorom
je dojednaný poplatok z omeškania pre prípad omeškania s plnením vlastníka vo výške 2,5 promile
denne z dlžnej sumy, najmenej však 25,- Sk za každý aj začatý mesiac omeškania.

Návrh zdôvodňovala tým, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu č. 9 v bytovom dome súp.
č. 337 na ul. ČSA v Hliníku nad Hronom, ktorý na základe predmetnej zmluvy spravuje odporca
ako bytové spoločenstvo. Ako členke spoločenstva jej odporca účtuje na základe zmluvy poplatok z
omeškania (označený ako zmluvná pokuta), ktorý je však vzhľadom na spotrebiteľskú povahu zmluvy
o spoločenstve neprimerane vysokou sankciou a preto ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je dotknuté zmluvné ustanovenie neplatným podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní dňa 15.05.2015 žiadala navrhovateľka vysloviť, že je
neprijateľnou zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových
priestorovuzavretejdňa01.12.1997medziObcouHliníknadHronomavlastníkmibytovvbytovomdome
súp. č. 337 na ulici ČSA v Hliníku nad Hronom v znení dodatku č. 4 v čl. X bod 8, v ktorom je dojednaná
zmluvná pokuta pre prípad omeškania s plnením vlastníka vo výške 2,5 promile denne z dlžnej sumy,
najmenej 0,83 Eur za každý aj začatý mesiac omeškania.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s tvrdením, že zmluva o spoločenstve nie je zmluvou spotrebiteľskou,
lebo medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a spoločenstvom nie je nerovnovážny
dodávateľsko-spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to,že či už navrhovateľka žiadala vysloviť neplatnosť časti zmluvy alebo po zmene určiť neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, nie je zmluvnou stranou zmluvy o spoločenstve a preto návrh navrhovateľky
nemôžebyťúspešný.Napokonnamietalajnedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunanavrhovateľkou

požadovanom určení.

Súd po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi zistil nasledovné:

V konaní nebolo sporným, že navrhovateľka je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu č. 9 v bytovom

dome súp. č. 337 na ulici ČSA v Hliníku nad Hronom, ktorého správu realizuje odporca. Odporca je
spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ako právnická osoba bol založený zmluvou
o spoločenstve zo dňa 01.12.1997 uzavretou medzi Obcou Hliník nad Hronom a jednotlivými vlastníkmi
bytov v bytovom dome vrátane navrhovateľky s manželom.

Nebolotiežmedziúčastníkmisporným,žepoprijatíviacerýchdodatkovobsahujezmluvaospoločenstve

v čl. X bode 8 ustanovenie, podľa ktorého v prípade omeškania s plnením úhrady za plnenia je vlastník
bytu alebo nebytového priestoru povinný zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo výške 2,5 promile denne
z dlžnej sumy, najmenej 0,83 Eur za každý aj začatý mesiac omeškania. Vzhľadom na to, že išlo o
nespornú skutočnosť súd považoval za nadbytočné dopĺňať dokazovanie navrhované navrhovateľkou
oboznámením všetkých dodatkov k zmluve o spoločenstve.

I keď vzhľadom na určovací charakter podaného návrhu navrhovateľka explicitne svoj naliehavý právny
záujem neodôvodnila, tento podľa názoru súdu bol daný. Z listinného dôkazu označeného ako „Konto
vlastníka“ - stav konta za rok 2014 vyplynulo, že odporca vyúčtoval navrhovateľke ako vlastníčke bytu
č. 9 za rok 2014 zmluvnú pokutu vo výške 190,09 Eur (v mesiaci január 97,91 Eur a v mesiaci február

92,99 Eur) s tým, že z roku 2013 bola prenesená neuhradená zmluvná pokuta vo výške 1.673,38 Eur.

Naliehavý právny záujem navrhovateľky podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku na určení
neprijateľnosti ustanovenia o zmluvnej pokute zakotveného v čl. X bode 8 zmluvy o spoločenstve
preto spočíval v tom, že pokiaľ jej odporca ako subjekt vykonávajúci správu bytového domu vyúčtoval

podľa tohto zmluvného ustanovenia k úhrade zmluvnú pokutu, nemá navrhovateľka v tejto situácii iný
právny nástroj na odstránenie svojej neistoty v otázke, či jej odporca túto sankciu vyúčtoval na základe
platného zmluvného dojednania. Povedané aj inak, podaný žalobný návrh je spôsobilým právnym
prostriedkom predstavujúcim do budúcnosti možnosť vytvorenia právneho rámca, v ktorom už nebude
medzi sporovými stranami odlišný pohľad na možnosť účtovania spornej zmluvnej pokuty v prípade

omeškania s plnením úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu.

Súd sa preto nestotožnil s tvrdením odporcu o absencii naliehavého právneho záujmu. Avšak jeho
argumentácia ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie bola namieste a práve primárne nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie bol dôvodom, pre ktorý bolo potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť.

Kategória tzv. spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zavedená s
účinnosťou od 01.04.2004 v § 52 a nasledujúcich vrátane ust. § 53 ods. 3, ktorý v tom čase (v súčasnosti
účinnéust.§53ods.4OZ)demonštratívneuvádzaltzv.neprijateľnézmluvnépodmienky.Tietodefinuje§
53 ods. 1 OZ ako zmluvné ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom od 01.04.2004 (v
súčasnosti účinné ust. § 53 ods. 5 OZ) sú neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách neplatnými. Súčasne prechodné ustanovenie § 879f ods. 3 a 4 OZ účinné od 01.04.2004 určilo
ako postupovať vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám uzavretým pred dátumom 01.04.2004.

Zuvedenéhoprávnehorámcavyplýva,žekategórianeprijateľnostizmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskej
zmluvejenerozlučnespätásosankciouabsolútnejneplatnostitakejtozmluvnejpodmienky.Toznamená,
že každá neprijateľná zmluvná podmienka je automaticky absolútne neplatnou.

Judikatúra v otázkach určovacích žalôb ohľadne neplatnosti právnych úkonov je úplne jednotná v tom,

že v prípade takejto žaloby musia byť účastníkmi konania všetci účastníci právneho úkonu (resp. ich
právni nástupcovia), lebo jeho neplatnosť sa dotýka všetkých jeho účastníkov. V prípade neoznačenia
niektorého z účastníkov právneho úkonu za účastníka súdneho konania by súdne rozhodnutie nemalo
účinky voči tomu, kto nebol účastníkom súdneho konania o neplatnosť, keďže podľa § 159 ods. 2Občianskeho súdneho poriadku je výrok právoplatného rozsudku záväzný iba pre účastníkov a pre
všetky orgány a len rozhodnutie o osobnom stave je záväzné pre každého.

Z uvedeného súd potom uzatvára, že pokiaľ v konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu
musia byť účastníkmi konania všetci účastníci právneho úkonu, platí to aj v prípade, kedy má súd
vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, lebo ako už bolo uvedené, každá
neprijateľná zmluvná podmienka je neplatnou.

V súdenej veci bolo preukázané, že zmluvnou stranou zmluvy o spoločenstve, ktorá v čl. X bode 8
obsahuje sporné ustanovenie o zmluvnej pokute nie je odporca. Účastníkmi zmluvy bola navrhovateľka
s manželom, Obec Hliník nad Hronom a ďalších 14 osôb ako nadobúdatelia jednotlivých bytov v bytovom
domu súp. č. 337, ktorí však za účastníkov tohto súdneho konania navrhovateľkou označený neboli.
Súd preto z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, ktorá v danom prípade svedčí všetkým
ostatným účastníkom zmluvy o spoločenstve, musel návrh navrhovateľky zamietnuť. V tomto smere

odporca dôvodne poukazoval na rozhodnutie R 69/1996.

Okrem uvedeného treba ešte uviesť, že podľa názoru súdu zmluva o spoločenstve, ktorou vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome kreujú spoločenstvo vlastníkov podľa zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako jednu z foriem správy bytového domu (§ 6 ods. 1

cit. zákona), nie je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. OZ. Pre spotrebiteľskú zmluvu je totiž
charakteristický vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na druhej strane, ktorý v
tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov takýmto subjektom (dodávateľom) nie je, pretože
pri správe bytového domu nevykonáva ani obchodnú ani podnikateľskú činnosť. Spoločenstvo je podľa

§ 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. právnická osoba, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné
zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a
obnovy a zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Poslaním
spoločenstva teda nie je obchodná ani podnikateľská činnosť v smere dosahovania zisku ale správa
bytového domu. To vyplýva aj z predloženej zmluvy o spoločenstve, podľa ktorej bol odporca založený

za účelom zabezpečenia správy bytového domu súp. č. 337 v Hliníku nad Hronom a ďalších činností
so správou spojených.

Preto aj v prípade, ak by navrhovateľka správne označila v konaní všetkých dotknutých účastníkov
zmluvy o spoločenstve, nebolo by možné vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky už len preto, že

sa nejednalo o zmluvu spotrebiteľskú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi ako
úspešnému účastníkovi priznal voči neúspešnej navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za
tri účelne vynaložené a včas vyčíslené úkony právnej pomoci (pri základnej sadzbe jedného úkonu

právnej pomoci určenej podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov): 1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 29.01.2015, 2. písomné vyjadrenie
zo dňa 27.02.2015, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 15.05.2015. Základná sadzba za jeden úkon
predstavuje 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál = 72,93 Eur x 3 úkony = 218,79 Eur. Súd tiež priznal
náhradu cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) cit vyhlášky) za cestu na trase Hliník nad Hronom - Žiar

nad Hronom a späť (2 x 12 km) pri spotrebe motorového vozidla 4,6 litra/100 km a cene paliva 1,234 Eur/
liter, čo predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 1,36 Eur a náhrada za opotrebenie motorového
vozidla (0,183 Eur/km x 24 km) 4,39 Eur, čo je 5,75 Eur a náhradu za stratu času (§ 15 písm. b) a § 17
cit. vyhlášky) za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,98 Eur, čo
je 27,96 Eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú 252,50 Eur plus 20% DPH v sume 50,50

Eur, čo spolu predstavuje 303,- Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľka trovy konania povinná
zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.