Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215125
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714215125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:

B. O., H.. C., A.. XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX W., H.Č. XX, občianka SR proti odporcovi: S. O., A..
XX.XX.XXXX,W.XXXXXČ.XXX,občanSR,ourčeniepríspevkunavýživurozvedenéhomanžela,takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.10.2014 domáhala toho, aby súd
uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 120,-- € mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatného rozhodnutia Okresného súdu vo Zvolene vo veci

výživnéhonarozvedenúmanželkupoštovoupoukážkounajejadresuatonatomzáklade,žemanželstvo
s odporcom uzavrela dňa 02.02.1988 vo Zvolene. Ich manželstvo bolo rozvedené dňa 22.10.2014
rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene. V čase podania návrhu bola bez zamestnania a odporca
dostával výsluhový dôchodok, kde jeho priemerný mesačný príjem z dôchodku činí približne 400,-- €. Z
dôvodu pretrvávajúcich nezhôd medzi ňou a odporcom sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti
v auguste roku 2013, prispieval jej na domácnosť a energie, a to formou nákupov potravín a platením
faktúr za elektrickú energiu. Od mája 2014 si neplní voči nej vyživovaciu povinnosť, pričom nemá vôbec

žiadnypríjemazatiaľpoberádávkyvhmotnejnúdzivovýške11,60€.PožiadalaOkresnýsúdopriznanie
výživného na manželku, ktorej bol rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene č. 10C 77/2014-49 zo dňa
30.07.2014 priznané vo výške 50 €. Navrhovateľka musí mesačne pokryť mesačné nájomné 80,-- €,
stravu, ošatenie, hygienické potreby, cestovné a podobne vo výške približne 80,-- €. Keďže tieto náklady
nemá z čoho uhrádzať, bola nútená presťahovať sa do prenájmu k svojmu synovi a riešiť to zatiaľ malými
pôžičkami od svojich známych.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a navrhol predmetný návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k.
10C 120/2014 a s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. 10C 77/2014 a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu navrhovateľky zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené s tým, že

rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.12.2014. K veci uviedla, že je pravda, že tento návrh si podala
dňa 22.10.2014 v čase, keď ich manželstvo nebolo ešte právoplatne rozvedené, ale v tento deň bol
vyhlásený rozsudok o rozvode ich manželstva a z toho dôvodu si v ten istý deň podala návrh na
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. K veci uviedla, že v súčasnosti je už zamestnaná,o čom predložila pracovnú zmluvu a zamestnávateľ je obec W.. Pracovný pomer sa začal dňom
01.05.2015 tým, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 04.05.2015 ako pomocný pracovník na plný
pracovný úväzok. Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 30.09.2015. Zároveň predložila

súdu aj rozhodnutie o plate s tým, že jej bol určený funkčný plat vo výške 380,-- €. Navrhovateľka
predložila súdu predmetnú pracovnú zmluvu, ako aj rozhodnutie o plate a pracovnú náplň, z ktorej
vyplynulo, že popis pracovných činností obsahuje: donáška obedov, vykonávanie nákupov pre starších
a bezvládnych obyvateľov, sprievodcovská činnosť pre návštevníkov obce, turistov a pre základné školy
vrámci regionálnej výchovy po kultúrnych pamiatkach v obci a návštevy kostolov, dozoru v obecnej

telocvični pri športových aktivitách, pomocné práce pri organizovaní rôznych kultúrno-spoločenských a
športových akcií a jednoduché pomocné práce pri ochrane a zlepšovaní životného prostredia v obci.
Navrhovateľka ďalej k veci uviedla, že v čase podania návrhu mala len príjem a to dávky v hmotnej núdzi
vo výške 61,60 € s tým, že v súčasnosti samozrejme má plat vo výške 380,-- € mesačne na obdobie
do konca septembra 2015. Napriek týmto skutočnostiam trvala na podanom návrhu.

Súd z prednesu odporcu zistil, že on je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 370,-- € mesačne
s tým, že má spojené zvýšené výdavky so svojim zdravotným stavom, a to najmä s tým, že je sociálnou
poisťovňou uznaný, že vo výške 45 % nemôže vykonávať pracovné činnosti, avšak keďže poberá
výsluhový dôchodok, tak nepoberá klasický dôchodok, resp. invalidný dôchodok. K veci ďalej uviedol,
že on nevedel o tom, že bývalá manželka nastúpila do práce. K veci ďalej uviedol, že v deň keď podala

navrhovateľka tento návrh, ale aj pred podaním tohto návrhu ho nekontaktovala, žeby sa s ním chcela
dohodnúť na príspevku na výživu rozvedenej manželky. Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.
Na záver k veci uviedol, že je pravda, že bolo určené manželské výživné pre navrhovateľku, v tom čase
dokladoval isté veci, avšak vzhľadom nato, že si uvedomoval, že manželka nemá žiadne príjem, tak
súhlasil s tým, že bude platiť manželské výživné po 50,-- € mesačne.

Súd zo správy Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia zistil, že odporcovi je vyplácaný
výsluhový dôchodok vo výške 370,23 €. Výsluhový dôchodok je mu vyplácaný od 01.09.1999.

Súd ďalej zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi

zo dňa 17.02.2015 zistil, že navrhovateľka v tom čase bola v evidencii poberateľov pomoci v hmotnej
núdzi od 26.05.2014 a pomoc jej bola vyplácaná mesačne vo výške 61,60 €.

Súd u rozvodového rozsudku účastníkov konania č. k. 10C/120/2014-24 zistil, že týmto rozsudkom
bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Rozsudok bol vydaný dňa 22.10.2014 a rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 09.12.2014.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C 77/2014-49 zo dňa 30.07.2014 zistil, že týmto
rozsudkombolodporcazaviazanýplatiťnavrhovateľkemanželskévýživnévovýške50,--€počnúcdňom
01.06.2014.

Podľa § 72 ods.l Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods.2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah
príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov medzi manželmi.

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov,
alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi nevzniká zo zákona, ale len na základe
dohody rozvedených manželov, alebo rozhodnutia súdu. Zákonnou podmienkou na rozhodovanie súdu
jeskutočnosť,žebývalímanželiasanedohodli.Zákonorodineajrozsahomzreteľneodlišujevyživovaciu
povinnosť medzi rozvedenými manželmi od vyživovacej povinnosti medzi manželmi, kedy výšku

príspevku na výživu rozvedeného manžela popri schopnostiach, možnostiach povinného rozvedeného
manžela určujú len nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný živiť sa sám. Súd
predovšetkým skúma, či navrhovateľka je schopná sama sa živiť a zároveň prihliada na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery odporcu. Posudzuje subjektívne, objektívne skutočnosti na stranenavrhovateľky, týkajúce sa aj schopnosti sama sa živiť. Ak pred podaním návrhu na priznanie príspevku
na výživu rozvedeného manžela navrhovateľka nepožiadala bývalého manžela o príspevok, resp. z jeho
strany nedošlo k pokusu o dohodu s bývalým manželom na poskytovaní príspevku, ide o predčasne

podaný návrh na súd, pretože uvedená zákonná hmotno-právna podmienka je obsiahnutá v § 72 ods.2
Zákona o rodine.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa nepokúšala pred podaním návrhu s
odporcom dohodnúť na určení príspevku na výživu rozvedenej manželky. Podľa ustálenej judikatúry

rozvedená manželka (manžel), nie je schopná sama sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará
o deti do 3 rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné, alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť,
alebo keď nie so zreteľom na svoj vek, alebo zdravotný stav schopná zárobkovej činnosti, alebo
za danej situácie nemá možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Navrhovateľka
nepreukázala, žeby nebola schopná sama sa živiť, čo je predovšetkým preukázané skutočnosťou,
že v čase rozhodovania súdu už bola zamestnaná, o čom predložila súdu pracovnú zmluvu, kde je

jej zamestnávateľom Obec W., pracovný pomer sa začal dňom 01.05.2015 a je uzatvorený na dobu
určitú do 30.09.2015 a bol dohodnutý funkčný plat vo výške 380,-- €. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
navrhovateľkajeschopnásasamaživiťapretosúdnávrhnavrhovateľkyakonedôvodnývcelomrozsahu
zamietol, pričom súd poukazuje na princíp ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode s
tým, že sa má vždy uprednostňovať zabezpečenie uspokojovanie potrieb bývalých manželov v 1.

rade: spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku, alimentačná povinnosť by preto
mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v
životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľke klesla
životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže
zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou

relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť. Životná úroveň
bývalýchmanželovsavšakneskúma,anineporovnáva.Zuvedenéhodôvodusúdnávrhvplnomrozsahu
zamietol, pretože má zato, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia; v predmetnom prípade odporca bol úspešný, avšak žiadne trovy konania si neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).