Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 1T/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010408
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Chuda

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:8313010408.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - predseda senátu JUDr. Andrej Chuda a prísediaci Anna Hudáková a Viliam

Kicka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalované mladistvé

1. T. v Michalovciach, trvale bytom H., t.č. na materskej dovolenke
2. U. v Michalovciach, trvale bytom K.
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod skutku obžaloby kvalifikovaného ako
spolupáchateľstvo prípravy zločinu ublíženia na zdraví podľa § 20 Tr. zák., § 13 ods. 1 k § 155 ods.

1 Tr. zák. ktorého sa mali dopustiť tak že,
v období najneskôr od 3.11.2012 do 5.11.2012 plánovali útek z W. pre maloleté matky s deťmi na
ulici A. v Medzilaborciach pričom počas úteku pomocou pripraveného tĺčika na mäso, ktorý si dňa
4.11.2012 z kuchynky na oddelení kde bývajú zabezpečila obvinená ml. T. a pomocou nožníc, ktoré
si v presne nezistenom čase zabezpečili, chceli v nočných hodinách, keď budú ostatní spať, najprv
omráčiť vychovávateľku, ktorá by mala mať službu v čase ich úteku a to tým spôsobom, že by ju udreli
tĺčikom po hlave a nožnicami pichli do krku, aby nekričala, vzali by jej kľúče a následne by ušli z

reedukačného centra, pričom k realizácii svojho plánu nepristúpili jednak preto, že zaspali, ako aj preto
že pracovníci centra prijali opatrenia smerujúce k zvýšeniu bezpečnosti personálu, zvýšili ostražitosť a
snažili sa zabezpečiť situáciu tak, aby v maximálnej miere obmedzili styk ml. T. a pri vykonaní kontroly
dňa 5.11.2012 pracovníkmi centra bol nájdený u obv.. tĺčik na mäso a u obv. U. nožnice,

lebo tento skutok nie je prípravou na zločin .

o d ô v o d n e n i e :

Námestníčka Okresného prokurátora v Humennom podala obžalobu na obžalované mladistvé T. pre
spolupáchateľstvo prípravy zločinu ublíženia na zdraví podľa § 20 Tr. zák. § 13 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr.

zák. na takom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním pred súdom nebolo preukázané, aby sa obžalované mladistvé dopustili
prípravy zločinu ublíženia na zdraví podľa § 13 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák. ako spolupáchateľky
podľa § 20 Tr. zák..

Obžalovaná mladistvá T.á na hlavnom pojednávaní vypovedala, že spolu so U. počas pobytu v
Reedukačnom centre sv. Nikolaja v Medzilaborciach plánovali útek, lebo im nevyhovovalo prostredie,
nakoľko všetky ostatné chovankyne boli Rómky. Chovankyňou C. bola fyzicky napadnutá a preto sizaobstarala tĺčik na mäso. Uvažovala, že ho použije v prípade, že na ňu znova zaútočí H.. Útek plánovali
uskutočniť v noci cez okno. Mala vedomosť o tom, že v minulosti z centra ušla N. a tej sa pýtala akým
spôsobom útek uskutočnila, ale na útek ju nenahovárala. Keďže na oknách neboli kľučky zaobstarali si

aj nožnice, ktoré mienili použiť na otvorenie okna. Uviedla, že pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala
ináč tak urobila to preto, lebo policajt, ktorý ich vypočúval ešte v reedukačnom centre jej hovoril, že
pokiaľ sa ku všetkému prizná, tak z toho nič nebude a ak nie, tak dostane dvadsať rokov basy a zoberú
jej deti. Keďže v tom čase bola tehotná, zo strachu potom vypovedala rovnako aj pred vyšetrovateľom
a tiež pred sudcom keď rozhodoval o jej väzbe.

Obžalovaná mladistvá U. uviedla rovnako ako obžalovaná mladistvá Kandupová, že chceli spolu ujsť z
Reedukačného centra v Medzilaborciach a to preto, že boli tam psychicky utláčané, ublížiť ale nikomu
pri tom nechceli. Tĺčik a nožnice doniesla J. lebo Rómky ich napádali, takže to už nemohli vydržať. J.
aj fyzicky niekoľkokrát napadla. Ďalej uvádzala, že na samom začiatku bola dvakrát vypočúvaná. Pri

prvom výsluchu sa k ničomu nepriznala, lebo nebolo pravdou, že pri úteku by chceli niekomu ublížiť.
Potom bola vypočutá Kandupová a po jej výsluchu znova vypočúvali ju. Vtedy jej povedali, že sa má ku
všetkému priznať a ak tak neurobí pôjde na dvadsať rokov do väzenia. Dokonca obhajca jej hovoril, že
sa má priznať a že dostane šestnásť mesiacov basy.

Svedkyňa E. vypovedala, že v kritickom čase pracovala v W.h ako zdravotná sestra. Od chovankyne
sa dozvedela, že obžalované mladistvé T. sa chystajú niečo urobiť, preto si na nich dávala väčší
pozor. Počas nočnej zmeny ich kontrolovala a obžalovanú mladistvú J.ašla oblečenú pod paplónom.
Chovankyne N. jej hovorili, že obžalované mladistvé sa chystajú na útek. Po nočnej zmene odišla ráno

o šiestej domov a potom u obžalovaných boli nájdené tĺčik a nožnice. Počas toho ako obžalované
mladistvé boli v ústave nesprávali sa agresívne a ona s nimi nemala žiaden konflikt.

Svedok W., otec obžalovanej mladistvej T. vypovedal, že bol informovaný o tom, že dcéra spolu so ZB.

chceli utiecť z reedukačného domova a že mali nachystaný tĺčik a nožnice a chceli omráčiť pracovníčku.
Podľa neho jeho dcéra by nebola schopná to urobiť. Mali s ňou problémy, lebo utekala z domu.

Svedkyňa N. vypovedala, že už skoro tri roky je umiestnená v Reedukačnom centre v Medzilaborciach.

Do tohto ústavu prišla najprv U., ktorá sa správala slušne a neboli s ňou žiadne problémy. Keď tam
neskôr prišla aj T., začali sa s Q. kamarátiť. Obžalované vedeli o tom, že predtým ušla z ústavu a pýtali
sa jej ako to urobila a nahovárali ju na útek. Ona už nechcela z ústavu utiecť a o všetkom informovala
E. a O. S obžalovanými nemala žiadne problémy, nehádali sa, ani sa nenapádali. J. napadla H., pretože
mala udrieť jej dieťa.

Svedkyňa A. uviedla, že ako chovankyňa Reedukačného centra v Medzilaborciach išla raz na poradňu
spolu s obžalovanými v doprovode vychovávateľky. Počas toho ako čakali na chodbe lekára, obidve
ju začali nahovárať na útek a to tak, že pôjdu na WC a tam ju omráčia. Z ich návrhom nesúhlasila a

vychovávateľku informovala čo chcú s ňou urobiť. Vychovávateľka jej to nechcela veriť.

SvedkyňaO.uviedla,žeakovychovávateľkavReedukačnomcentrevMedzilaborciachrobilaprehliadku
izby na ktorej bola ubytovaná T.. Našla tĺčik na mäso ukrytý v paplóne. O tom, že obžalované pripravujú

útek z ústavu predtým nemala žiadnu vedomosť. Opatrenia na zabránenie úteku chovankýň boli prijaté
až po nájdení tĺčika. Predtým nikto neinformoval, že obžalované sa chystajú na útek. Ona s nimi v
ústave nemala žiaden problém.

Svedkyňa O., pracovníčka Reedukačného centra v Medzilaborciach v svojej výpovedi uviedla, že bola
s obžalovanými a A. na lekárske ošetrenie. Vtedy jej A. hovorila, že ju chcú zobrať na WC a zbiť ju.
Predtým ešte ale obžalovaná U. chcela ísť na WC fajčiť, ale ona jej to nedovolila. Tam kde boli na
ošetrení boli WC zatvorené, zamknuté a nemala obavu, že jej obžalované niečo urobia a A. ani neverila.Hovorila jej, aby sa nebála, že jej nič nespravia. Potom išli spolu na iné oddelenie, kde už WC boli
otvorené a dovolila Q.sť na WC. Odišla a po chvíli sa vrátila. S obžalovanými nemala žiadne problémy a
nezistila, aby sa pripravovali na útek. Neskôr sa dozvedela od kolegýň, že obžalované mali prichystané

tĺčik aj nožnice. Uviedla tiež, že skôr obžalované nadávali Rómkam ako Rómky im a pokiaľ išlo o Rómky
väčšina z nich je mentálne zaostalá.

Svedkyňa A., sociálna pracovníčka v Reedukačnom centre v Medzilaborciach uviedla, že N. ju

informovala o tom, že obžalované chcú ujsť z ústavu. K tomu sa vyjadrila, že nech ujdú, polícia ich aj
tak chytí. Hovorila jej aj to, že chcú ujsť tak, že prípadne aj zavraždia vychovávateľku, ale ona tomu
neverila. Keď sa ale našiel tĺčik v paplóne Kandupovej a tiež sa našla zbalená taška obžalovanej Q., tak
už to brala vážne. Osobne s obžalovanými rozprávala a obe popierali, aby chceli ujsť a niekomu ublížiť.
Obžalovaná mladistvá Q. zbalenú tašku odôvodnila tým, že má plnú skriňu a nemá kde dávať veci. V
taške mala veci svojej dcéry. Potom povyberali kľučky z okien, aby nemohli ujsť cez okná a posilnili

nočné služby. Na políciu nič nehlásili. Na druhý deň pracovníčka Čičváková počas kontroly kúpeľne
počula ako obžalovaná U. sa vyjadrila, že aj keď sú zosilnené bezpečnostné opatrenia, vychovávateľka
sa dá uškrtiť aj podprsenkou. Po tomto už vec nahlásila na Okresnú prokuratúru v Humennom. Hneď v
ten deň došli do reedukačného centra dvaja policajti, ktorí vypočúvali najprv obžalovanú mladistvú U.,
ktorá sa ale k ničomu nepriznala a potom bola vypočutá obžalovaná mladistvá T., ktorá sa pri výsluchu

rozplakala, priznávala sa, že chceli ujsť, ale počas výsluchu tvrdila, že aj keď zobrala tĺčik, ona by
nedokázala nikomu ublížiť. Potom znova vypočúvali policajti obžalovanú U., ktorá sa pri tomto výsluchu
priznala a uviedla, že na všetko ju nahovorila T.. Uviedla aj to, že pokiaľ by sa obžalované hneď priznali,
nikde by nevolali, dostali by iba znížené body za správanie.

Z výpovede svedkyne J. vyplýva, že obžalovaná mladistvá T. jej často rozprávala o úteku.

Svedkyňa A., riaditeľka W. uviedla, že od vychovávateliek sa dozvedela, že obžalované plánovali útek
z ústavu a tiež aj o tom, že počas úteku chceli ublížiť niektorej z vychovávateliek. Našli u nich tĺčik a
nožnice a preto informovali políciu. Celý prípad riešila sociálna pracovníčka C.

Svedkyňa H. uviedla, že obžalovaná T. chcela z ústavu ujsť a jej sa pýtala ako to má urobiť. V periňáku
našla tĺčik, dala ho tam J. a jej sa priznala, že vychovávateľku nechcela zabiť, iba ju omráčiť. Uviedla
aj to, že s obžalovanou J. nevychádzali dobre, hádali sa a dala jej aj facku. Obžalovaná U. podľa nej
nechcela ujsť.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že obžalovaná mladistvá T. má priemerné
intelektové a rozumové schopnosti. Jedná sa osobnosť nezrelú, disharmonickú, vnútorne nekľudnú,
instabilnú s citovou plytkosťou a poruchovou sociabilitou. Z posudku je zrejmé aj to, že sa u nej
prejavovala snaha po neobvyklom a odvážnom konaní, avšak dokáže sa kontrolovať, aby sa vyhla
zbytočným problémom. Vzhľadom na vek má nedostatok skúseností, je nezrelá vo svojom úsudku a

konaní, ľahko ovplyvniteľná emóciami a druhými osobami. V podmienkach reedukačného centra sa cítila
stiesnene, bola nespokojná, frustrovaná, chýbali jej kamaráti, priateľ i rodičia, preto hľadala spôsob, ako
sa dostať z reedukačného centra.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie ohľadne obžalovanej mladistvej U. vyplýva,
že táto má priemerné intelektové a pamäťové schopnosti. Ako osobnosť sa vyvíjala disharmonicky s
poruchami emocionality a sociálneho správania. V popredí je afektívna labilita, dráždivosť, sklony k
výbušnosti s agresívnymi prejavmi. Vo vzťahu k sebe je nekritická, vylepšuje sa v sociálne pozitívnom
svetle. V bežnom živote jej správanie podlieha náladám, prekážky ju rozčuľujú, ľahko sa dostáva

do sporov a problémov, je neprispôsobivá, tvrdohlavá, vyhýba sa zodpovednosti, má sklon rýchlo sa
vzdať. Svoju vnútornú zraniteľnosť maskuje obranným správaním, vonkajšou drzosťou, popudlivosťou,
prudkosťou a násilnosťami, cholerickým správaním. Rada sa predvádza, dramatizuje, potrebuje byť v
centre pozornosti.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie ohľadne obžalovanej mladistvej T. vyplýva, že
rozpoznávacia a ovládacia schopnosť v kritickom čase bola zachovaná, prejavuje sa u nej
disharmonický, osobnostný vývoj.Rovnako aj u obžalovanej mladistvej U. závery znaleckého psychiatrického posudku uvádzajú, že mala

zachovanú ovládaciu aj rozpoznávaciu schopnosť.

Súd vyhodnotil vo veci vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj súhrne a dospel k záveru, že konaním
ktorého sa obžalované mladistvé dopustili, nedošlo k príprave na spáchanie zločinu tak ako toto konanie
kvalifikovala obžaloba.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Tr. zák. príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom
organizovaní zločinu, zadovažovaní, alebo prispôsobovaní prostriedkov, alebo nástrojov na jeho
spáchanie v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní, alebo pomoci na takýto zločin, alebo v inom
úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie ak nedošlo k pokusu ani k dokonaniu zločinu.

Pre prípravu na zločin sa vyžaduje konkrétna činnosť pričom prejav ( ústny, alebo písomný ) úmyslu
spáchať zločin nemožno považovať za konkrétne konanie a v takomto prípade nejde o prípravu.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obe obžalované mladistvé neboli spokojné s
podmienkami v akých sa ocitli v Reedukačnom centre sv. Nikolaja v Medzilaborciach a rozprávali medzi
sebou aj s inými chovankyňami o prípadnom úteku. To, že sa u nich našiel tĺčik na mäso a nožnice
pred súdom vysvetlili za akým účelom si tieto veci zadovážili. Tvrdili, že mali nezhody s chovankyňami
rómskeho pôvodu a tĺčik mienili použiť ak by boli nimi napadnuté a nožnice chceli použiť na otvorenie

okna.

Nebolo ničím preukázané, aby obžalované mladistvé sa pripravovali na útek takým spôsobom, aby
tento chceli uskutočniť za použitia násilia a spôsobenia závažného poranenia, alebo smrti pracovníčke
reedukačného ústavu. Aj pokiaľ bolo preukázané, že obžalovaná mladistvá sa v sprche vyjadrila, že

vychovávateľku je možné zaškrtiť aj podprsenkou, ani tento jej prejav nemožno považovať za prípravu
na zločin.

Skutočnosť, že bol nájdený tĺčik aj nožnice u obžalovaných mladistvých a že niektoré chovankyne hlásili

pracovníčkam reedukačného centra, že chcú ujsť, pracovníčky reedukačného centra tomu nepripisovali
nejakú mimoriadnu pozornosť, pretože ako uviedla svedkyňa A., ak by sa obžalované mladistvé doznali,
dostali by iba znížené bodovanie za správanie a nikde by sa to nehlásilo.

Podľa názoru súdu výsluchy obžalovaných mladistvých pokiaľ boli robené príslušníkmi polície pred

začatím trestného stíhania mali za cieľ iba to, aby obžalované mladistvé sa priznali a to aj k tomu čo
nemienili a neplánovali urobiť. Svedčí o tom aj opakovaný výsluch obžalovanej mladistvej U..

Súd vzhľadom na vyššie uvedené obe obžalované mladistvé oslobodil spod skutku obžaloby, lebo tento

skutok nie je prípravou na zločin ublíženia na zdraví podľa § 13 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké

chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou

oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.