Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218906
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3812218906.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich
Paľko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Grősslingova4,IČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 16.4.2015 z a m i e t a .

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom (označenom navrhovateľom ZE) podaným dňa 27. 9. 2012 domáhal, aby
súd a) medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. rozhodol o základe
veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3460470 dlžníkom (povinným): N. W., nar. X.X.XXXX, vo

veci EX14627/2011, v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a b) rozsudkom rozhodol tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 387,24 eur. Súčasne žiadal priznať trovy súdneho konania.

Uznesením č. k. 8C/170/2012-76 zo dňa 30.10.2013 súd spojil na spoločné konanie s vecou sp.zn.
8C/170/2012 tunajšieho súdu veci vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16C/187/2012,
8C/161/2012, 16C/211/2012, 15C/166/2012, 15C/149/2012, 15C/198/2012, 15C/183/2012 s tým, že súd

bude ďalej vo veci konať pod sp. zn. 8C/170/2012.

V spojených veciach sp. zn. 16C/187/2012, 8C/161/2012, 16C/211/2012, 15C/166/2012, 15C/149/2012,
15C/198/2012, 15C/183/2012 (označených navrhovateľom ZE) sa navrhovateľ domáhal rovnakého
rozhodnutia ako vo veci sp. zn. 8C/170/2012 s tým rozdielom, že vo veci sp. zn. 16C/187/2012 podal
návrh v súvislosti s exekučnou vecou EX 14624/2011, so Zmluvou o úvere č. 1231262 a osobou dlžníka:
C. I., nar. XX.X.XXXX a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej škody vo výške 175 eur a

nemajetkovejujmyvovýške331,92eur,vovecisp.zn.8C/161/2012podalnávrhvsúvislostisexekučnou
vecou EX 1017/2010, so Zmluvou o úvere č. 3460668 a osobou dlžníka: XXXa I., nar. XX.X.XXXX a
žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 eur, vo veci sp. zn. 16C/211/2012 podal návrh v súvislosti s exekučnou vecou EX 15971/2010so Zmluvou o úvere č. 3281094 a osobou dlžníka: F. D., nar. XX.X.XXXX a žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eur, vo veci sp.
zn. 15C/166/2012 podal návrh v súvislosti s exekučnou vecou EX 8325/2010, so Zmluvou o úvere č.

3280242 a osobou dlžníka: W. H., nar. XX.X.XXXX a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej
škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur, vo veci sp. zn. 15C/149/2012 podal
návrh v súvislosti s exekučnou vecou EX 2073/2006, so Zmluvou o úvere č. 3460447 a osobou dlžníka:
Y. V., nar. 6.X.XXXX a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie majetkovej škody vo výške 175 eur a
nemajetkovejujmyvovýške331,92eur,vovecisp.zn.15/198/2012podalnávrhvsúvislostisexekučnou

vecou EX 4516/2011, so Zmluvou o úvere č. 3280912 a osobou dlžníka: I. W., nar. XX.X.XXXX a žiadal
zaviazaťodporcunazaplateniemajetkovejškodyvovýške175euranemajetkovejujmyvovýške497,88
eur, vo veci sp. zn. 15C/183/2012 podal návrh v súvislosti s exekučnou vecou EX 48/2007, so Zmluvou
o úvere č. 3460332 a osobou dlžníka: F. W., nar. XX.X.XXXX a žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie
majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eur.

Návrh vo veci sp. zn. 8C/170/2012 a vo vyššie uvedených spojených veciach odôvodnil rovnako a to
tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt (veriteľ z príslušných zmlúv o úver) navrhol písomným
podaním postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
z príslušných Zmlúv o úvere (vyššie uvedené) dlžníkmi (vyššie uvedenými). Súdny exekútor predložil

návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Prievidza a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonanímexekúcieaudelil mupoverenie. Navrhovateľ podalpostupompodľa§44ods.8Exekučného
poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora a legitímne očakával, že súd mu svojou
činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene

exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.

Navrhovateľ v návrhu poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci
rozhodovania o zmene súdneho exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1. 9.
2005 a § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1. 12. 2006. V exekučnom konaní vedenom

podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe a postup
exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku,

resp. od 1. 12. 2006 s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. O okolnostiach priebehu skutkového

deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného
súdu o zmene súdneho exekútora.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí o ňom vo výške 175 eur.

V tomto období navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému

sumu 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur.Suma 175 eur by navrhovateľa nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní
o zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

Navrhovateľ si ďalej uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ÚstavySRaprávanaprejednanievecivprimeranomčasezaručenéhočl.6ods.1Európskehodohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru
navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa.

Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky

predpokladané § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku
povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného.

Na podporu svojho návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol ako ďalšie dôvody: a. neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo

a rovnosť v spoločnosti, b. úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane, ale aj na
strane jeho majiteľov, c. nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské

postupy a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR,
podľa ktorého pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur.

Alikvotný pomer nároku za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu predstavuje sumu
55,32 eur, t. j. 663,88 eur za rok. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume rovnajúcej sa súčinu
sumy 55,32 eur a počtu mesiacov zodpovedajúcim zbytočným prieťahom v súdnom konaní.

Navrhovateľ uzavrel, že podaným návrhom sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza.

Uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ale odporca do podania návrhu

na žiadosť pozitívne nereagoval. Potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je podľa navrhovateľa založené v súdnom spise Okresného súdu Prievidza účastníkov
POHOTOVOSŤ, s.r.o. c/a Slovenská republika, zast. MS SR, č. exekučnej veci EX 41/2007.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu v tejto i v spojených veciach zo dňa 26.8.2013 v

rámci procesných námietok poukázal na to, že v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky,
napr. sú zmätočne označení povinní, odlišne sú uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové
značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz,

ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
žalobca sám.Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní,
sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože sám navrhovateľ
uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene exekútora, pričom tieto uznesenia

museli byť v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych rozhodnutí označené
spisovými značkami dotknutých exekučných konaní. Neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostranyexekučnéhosúdu,bolojedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp.

zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Z takto formulovaných návrhov nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu
si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhoch sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu /titulov si uplatňuje svoj nárok.

Vo vzťahu k tvrdeným prieťahom odporca poukázal na to, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol
na ich odstránenie. Neuviedol,, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. V tejto súvislosti poukázal na
Nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 69/2011 - 25 zo dňa 3.5.2011, podľa ktorého sťažovateľ má

predovšetkým postupovať podľa zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak
navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu. Poukázal i na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde uviedol, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27. 9. 2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že
navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, v rozpore s § 15 ods. 1 a § 16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení

neskorších predpisov. Preto odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal
i na to, že navrhovateľ napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol
ochotný priložiť príslušné návrh na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene
súdneho exekútora, uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú

majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti,
ani nedoplnil doklady preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie ním podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z týchto dôvodov
odporca nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol, že všeobecné podmienky, pri
splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci,
ustanovuje zákon č. 514/2003 Z. z. takto: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným

postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3
podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť

oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť
pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti
o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na
vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný
súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k

zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom
realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku.
Odporca pripúšťa, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného
na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhotonávrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť.
V takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie o
návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj

o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. V prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal, navrhovateľovi
nič nebránilo podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju
všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 OZ, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode

na jeho majetku. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za

nesprávny úradný postup. Pôvodný súdny exekútor totiž vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. Preto v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

K nesprávnemu úradnému postupu existenciou prieťahov v konaní odporca vo svojom písomnom
vyjadrení poukázal na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 v
tom zmysle, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia ESĽP,

ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z
právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR.
Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov a

odporca nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom s poukazom
na§19ods.1zákonač.514/2003Z.z.ktorúzdôvodniltak,ževprípade,akmalanavrhovateľovivzniknúť
škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí súdu o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po 3 rokoch od momentu
uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Odporca tak vznáša
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy
boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K materiálnej škode, k jej vyčísleniu odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody
ani jej výšku. Nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať hypotetické. Navrhovateľ v návrhoch
neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú

škodu alebo ušlý zisk. Odporcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za
zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať
sa ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázal na to, že navrhovateľ by v tomto konaní
na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej
pohľadávke. Odporca má za to, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými

úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Takýto systém navrhovateľ musel využívať nielen počas domnelých prieťahov,
ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom
exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietanýchnedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala
navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporca považoval za účelové.
Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na

každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady navrhovateľa na administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. Z tohto dôvodu odporca uplatnenie nároku
na majetkovú škodu navrhovateľom považoval za nepodložené, uplatňovanie si paušálnej sumy 175 eur
na každého dlžníka považoval za nadhodnotené a nepreukázané.

K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a
vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je podľa
názoru odporcu nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je

odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú
irelevantné, pretože nároky uplatňuje právnická osoba. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú
ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa
na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im priamo nevzniká ujma priamo.
Poukázal na to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom

záujmu Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva
pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca

zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad
postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.
Odporca považuje konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.

K príčinnej súvislosti odporca uviedol, že v zmysle § 5 ods.1 a § 9 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z. je
pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného
postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a

bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

Záverom odporca zhrnul, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej

nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Návrh žiadal v celom
rozsahu zamietnuť a navrhovateľovi nepriznať náhradu trov konania. Odporca si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

Uznesením č. k. 6NcC/415/2012 - 16 zo dňa 2.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca
JUDr. Valéria Píšová (sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/170/2012.

Uznesením č. k. 6NcC/57/2013 - 22 zo dňa 25.2.2013 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca JUDr.
Ľubica Chmelanová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/170/2012.

Uznesením č. k. 17NcC/653/2012-14 zo dňa 6.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Prievidza JUDr. Jarmila Schromová (sudca, ktorému bola vec pridelená na
rozhodnutie) je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn.
16C/187/2012. Sudcovia Okresného súdu Prievidza, okrem iného i JUDr. Ľubica Chmelanová, nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 16C/187/2012.Uznesením č. k. 6NcC/433/2012 - 16 zo dňa 2.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca
JUDr. Valéria Píšová (sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/161/2012.

Uznesením č. k. 6NcC/56/2013-22 zo dňa 25.2.2013 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudca JUDr.
Ľubica Chmelanová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie) nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/161/2012.

Uznesením č. k. 19NcC/651/2012-14 zo dňa 5.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Prievidza JUDr. Jarmila Schromová (sudca, ktorému bola vec pridelená na
rozhodnutie) je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn.
16C/211/2012. Sudcovia Okresného súdu Prievidza, okrem iného i JUDr. Ľubica Chmelanová, nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 16C/211/2012.

Uznesením č. k. 17NcC/601/2012-12 zo dňa 6.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Prievidza JUDr. Eva Kiššová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie)
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 15C/166/2012.
Sudcovia Okresného súdu Prievidza, okrem iného i JUDr. Ľubica Chmelanová, nie sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/166/2012.

Uznesením č. k. 4NcC/597/2012-12 zo dňa 30.10.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Prievidza JUDr. Eva Kiššová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie)
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 15C/149/2012.

Sudcovia Okresného súdu Prievidza, okrem iného i JUDr. Ľubica Chmelanová, nie sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/149/2012.

Uznesením č. k. 4NcC/608/2012-12 zo dňa 30.10.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Prievidza JUDr. Eva Kiššová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie)

je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 15C/198/2012.
Sudcovia Okresného súdu Prievidza, okrem iného i JUDr. Ľubica Chmelanová, nie sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/198/2012.

Uznesením č. k. 19NcC/608/2012-12 zo dňa 5.11.2012 Krajský súd v Trenčíne rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Prievidza JUDr. Eva Kiššová (sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie)
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 15C/183/2012.
Sudcovia Okresného súdu Prievidza, okrem iného i JUDr. Ľubica Chmelanová, nie sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/183/2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojimi uzneseniami č.k. 4 Cdo 156/2014-174 zo dňa 23.10.2014
dovolacie konanie o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25.2.2013
sp.zn. 6 NcC 57/2013, 4Cdo 38/2014-175 zo dňa 23.10.2014 o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 2.11.2012 sp.zn. 6 NcC 415/2012, 4 Cdo 157/2014 zo dňa 23.10.2014 o
dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 6.11.2012 sp.zn. 17 NcC 653/2012,

4 Cdo 159/2014 zo dňa 23.10.2014 o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 25.2.2013 sp.zn. 6NcC 56/2013, 4 Cdo 158/2014 zo dňa 23.10.2014 o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2.11.2012 sp.zn. 6 NcC 433/2012, 4 Cdo 160/2014 zo dňa
23.10.2014 o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 5.11.2012 sp.zn.
19NcC 651/2012, 4 Cdo 161/2014 zo dňa 23.10.2014 o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 6.11.2012 sp.zn. 17 NcC 601/2012, 4 Cdo 162/2014 zo dňa 23.10.2014 o
dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30.10.2012 sp.zn. 4 NcC 597/2012,
4 Cdo 163/2014 zo dňa 23.10.2014 o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
z 30.10.2012 sp.zn. 4 NcC 608/2012, 4 Cdo 164/2014 zo dňa 23.10.2014 o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 5.11.2012 sp.zn. 19NcC 596/2012 zastavil.

Súd vo veci nariadil v tejto i v spojených veciach pojednávanie na deň 24.10.2013, v prípade ktorého
splnomocnený zástupca navrhovateľa podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvoduobjektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a súčasne navrhol, aby súd konanie v
tejto veci prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva

na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednávaním veci. Pojednávanie nariadené na deň 24.10.2013 súd odročil za
účelom rozhodnutia o procesnom návrhu navrhovateľa a následne uznesením č. k. 8C/170/2012 - 77
zo dňa 30.10.2013 (po spojení vecí na spoločné konanie) návrh navrhovateľa na prerušenie konania
zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením

č. k. 17Co/1210/2014 - 212 zo dňa 11.2.2015 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Následne súd nariadil pojednávanie na deň 23.4.2015, v prípade ktorého navrhovateľ opäť podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania až do konečného ústavne konformného rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného a navrhol, aby súd konanie v tejto veci prerušil (podľa § 109 ods. 1

písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.) a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Toto procesné podanie navrhovateľa
bolo doručené súdu 16.4.2015. Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 16.4.2015 podal tiež návrh,

aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s odôvodnením, že pred Okresným
súdom Prešov prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrh dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní
vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu

transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Podľa navrhovateľa
zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší
priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon

exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. V
danom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená MS SR a
v 2. rade POHOTOVOSŤ, s.r.o., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa
- HOOS. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych

otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená MS SR. Súd mailom
splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa na jeho elektronickú adresu dňa 17.4.2015 oznámil, že súd
pojednávanie nariadené na deň 23.4.2015 neruší, neodročuje, že vo veci bude pojednávať a že jeho
žiadosť na zrušenie pojednávania neakceptuje.

Navrhovateľ i jeho splnomocnený zástupca mali doručenie na pojednávanie nariadené na deň 23.4.2015
vykázané, na pojednávanie sa napriek oznámeniu súdu nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a
nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na pojednávanie sa napriek vykázanému
doručeniu nedostavil ani odporca. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil,

nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a zástupcu
navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listom navrhovateľa zo dňa 10.6.2013,

21.2.2014, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 21.10.2013, listom Európskej komisie Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D(2010) /1360, zoznamom fyzických osôb s údajom
o výške majetkovej, nemajetkovej škody a škody celkom v súvislosti s predbežným prerokovaním
nároku navrhovateľa MS SR, úradným záznamom zo dňa 24.10.2013, znaleckým posudkom č.
1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave, obsahom spisov sp.zn. 9Er/1590/2006, 9Er/859/2006, 16E/

r543/2007, 9Er/550/2007, 16Er/2777/2006, 16Er/2883/2006, 15Er/96/2007 tunajšieho súdu, na základe
čoho zistil tento skutkový stav:V liste navrhovateľa zo dňa 10.6.2013 k výzve súdu na predloženie podania (návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody s vykázaním dátumu podania) navrhovateľ uviedol, že
navrhovateľ nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

podaným odporcovi, navrhovateľ podal originál návrhu odporcovi, pričom odporca potvrdil prijatie tohto
návrhu, a že tunajšiemu súdu bola predložená príloha - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní o návrhoch súvisiacimi s vecami EX 41/2007, EX
7446/2011, EX 11017/2008 a EX 7446/2011.

Z listu navrhovateľa zo dňa 21.2.2014 (Spr 273/14) v súvislosti s doloženým znaleckým posudkom
č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave vyplýva, že znalecký posudok preukazuje minimálnu
výšku spôsobenej škody, a to v prípade majetkovej škody v každom konkrétnom individuálnom prípade
neskorého rozhodovania súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 30,76 eur a
v prípade majetkovej škody v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmene súdneho exekútora vo výške 31,68 eur.

Z úradného záznamu súdu zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že v súvislosti s označeným dôkazom
navrhovateľom v jeho návrhu, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody je založené v súdnom spise vedenom pred tunajším súdom vo veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaného Slovenská republika, zast. MS SR o náhradu škody a nemajetkovú

ujmu zapríčinenú nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1010034 dlžníkom: AXXXX/XXXX,
nar. XXC/XXX/XXXX, navrhovateľa, že tunajšiemu súdu bola predložená príloha - potvrdenie MS SR
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní o týchto žalobách: 1.
ZE-5397-293, XX.XX.XXXXar. 3XC/XXX/XXXX, EX41/2007, 2. 5817-NZP, Z. D., nar. XX. XX. XXXX, EX

XXXX/XXXX, 3. NP - XXXX- XXX, D. H., nar. XX. 2. XXXX, EX XXXXX/XXXX, 4. XXXX- V. RS, I. nar.
XX. XX. XXXX, EX 7446/2011 bolo zistené, že s 1. súvisia spisy sp. zn. 10C/222/2012, 15Er/99/2007
tunajšieho súdu, že s 2. a 4. súvisia spisy sp. zn. 15C/192/2012, 16Er/2355/2011, 10C/193/2012,
16Er/2355/2011 tunajšieho súdu a s 3. súvisia spisy sp. zn. 5C/158/2012 a 9Er/22/2009 tunajšieho súdu.
Ani v jednom z týchto spisov sa horeuvedená príloha nenachádza.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 21.10.2013 z veci sp. zn. 8C/140/2012 vyplýva, že Ministerstvu
spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručených viac ako 43.000 žiadostí
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. MS SR neviedlo osobitný spis
pre každú podanú žiadosť. Navrhovateľ neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú

súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré MS SR adresovalo navrhovateľovi
po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola MS
SR doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil
žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom

doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov

vzniku zodpovednosti štátu z a škodu, resp. zmaril možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len
posudzovať, žiaden z nárokov uplatnených žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody uspokojený nebol.

V zozname fyzických osôb s údajom o označenom súde (OS Prievidza), výške majetkovej, nemajetkovej

škody a škody celkom v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku navrhovateľa MS SR sú
uvedení pod por. č. 105 BaN.á W., č. 157 W. F., č. 188 W. JXXXč.199 F. č. 219X/XXXXV súvislosti
s navrhovateľom avizovaným zadaním objednávky na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli
výšku vzniknutej škody, navrhovateľ doložil tunajšiemu súdu Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
Ekonomickou univerzitou v Bratislave ako znaleckým ústavom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že

jeho zadávateľom bol navrhovateľ, ZP bol vypracovaný dňa 17.1.2014 vo veci stanovenia majetkovej
škody navrhovateľa za účelom súdneho konania. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody,
ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov
SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou,či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Znaleckým ústavom bola
majetková ujma u žalôb označených NZP a NP (podľa navrhovateľa pre prípad neskorého rozhodovania

súduoudelenípoverenianavykonanieexekúcie)ustálenána30,76euraužalôboznačenýchZE (podľa
navrhovateľa pre prípad neskorého rozhodovania súdu o zmene exekútora) na 31,68 eur.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1590/2006, EX 428/2006 (vec 8C/170/2012) súd zistil, že
v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný JN.á, nar. D.. Dňa 21.7.2006

podal súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná s navrhovateľom na
vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na vykonanie exekúcie,
právoplatný exekučný titul - platobný rozkaz OS Prievidza. Dňa 4.8.2006 tunajší súd poveril súdneho
exekútora JUDr. Pavla Šajánka vykonaním exekúcie. Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o.
podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd listom zo dňa 27.10.2010 požiadal JUDr. Pavla

Šajánka o oznámenie, či súhlasí so zmenou exekútora a o doručenie exekučného spisu v lehote 10
dní. Súdny exekútor reagoval odpoveďou doručenou súdu dňa 29.11.2010. Súčasne podal návrh na
zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie. Následne súd uznesením č.k. 9Er/1590/2006-15 zo
dňa 4.4.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie
navrhovaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému postúpil exekučnú vec spolu s

exekučným spisom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2011. Exekučný súdny spis je na
dlhodobej lehote, exekúcia doposiaľ nie je skončená. V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie
oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/859/2006, EX 509/2006 (spojená vec sp.zn. 16C/187/2012)
súd zistil, že v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný S. nar. XX.X.XXXX.
Dňa 16.3.2006 podal súdny exekútor JUDr. Vladimír Sucháček žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná
s navrhovateľom na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na

vykonanie exekúcie, právoplatný exekučný titul - platobný rozkaz OS Prievidza. Dňa 7.4.2006 tunajší
súd poveril súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčka vykonaním exekúcie. Dňa 11.10.2010
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd listom zo
dňa 27.10.2010 požiadal JUDr. Vladimíra Sucháčka o oznámenie, či súhlasí so zmenou exekútora a
o doručenie exekučného spisu v lehote 10 dní. Súdny exekútor reagoval odpoveďou doručenou súdu

dňa 13.12.2010. Následne súd uznesením č.k. 9Er/859/2006-17 zo dňa 11.4.2011 návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému postúpil exekučnú vec spolu s exekučným spisom. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2011. Dňa 8.12.2014 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie
exekúcievzhľadomnato,žeexekučnékonaniesaskončilovymoženímpohľadávky,príslušenstva atrov

exekúcie. V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/543/2007, EX 782/2007 (spojená vec sp.zn. 8C/161/2012)
súd zistil, že v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný S.nar.

XX.X.XXXX. Dňa 28.3.2007 podal súdny exekútor JUDr. Milan Strieška žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná
s navrhovateľom na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na
vykonanie exekúcie, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 6103/06. Dňa 11.4.2007 tunajší
súd poveril súdnehoexekútoraJUDr.MilanaStriešku vykonanímexekúcie.Dňa15.10.2009oprávnený,

POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd listom zo dňa 22.10.2009
požiadal JUDr. Milana Striešku o zaslanie špecifikácie trov exekučného konania spolu s exekučným
spisom v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súdny exekútor požiadal listom doručeným súdu dňa
3.11.2009opredĺženielehotyo30dní.Tunajší súduznesenímč.k.16Er/543/2007-13zodňa22.12.2009
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vec postúpil spolu s exekučným spisom

navrhnutému exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2010.
Dňa 5.1.2010 tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie.
Exekučný spis je na dlhodobej lehote. V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie oprávnenéhoadresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/550/2007, EX 778/2007 (spojená vec sp.zn. 16C/211/2012)
súd zistil, že v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný ZXX.X.XXXX.XXX.,
nar. XX.X.XXXX. Dňa 26.3.2007 podal súdny exekútor JUDr. Milan Strieška žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného
- osoba totožná s navrhovateľom na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia

doložil návrh na vykonanie exekúcie, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 6055/06.
Dňa 11.4.2007 tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie.
Dňa 15.10.2009 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší
súd listom zo dňa 2.11.2009 požiadal JUDr. Milana Striešku o zaslanie špecifikácie trov exekučného
konania spolu s exekučným spisom v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súdny exekútor požiadal
listom doručeným súdu dňa 16.11.2009 o predĺženie lehoty o 30 dní. Súdny exekútor na výzvu

súdu reagoval zaslaním spisu dňa 11.12.2009. Tunajší súd uznesením č.k. 9Er/550/2007-15 zo dňa
2.7.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vec postúpil spolu s exekučným
spisom navrhnutému exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
9.7.2010. Následne tunajší súd uznesením č.k. 9Er/550/2007-24 zo dňa 18.7.2011 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju s odôvodnením že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vzhľadom

na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Oprávnený podal odvolanie. Uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/93/2011-33 zo dňa 9.1.2012 bolo uznesenie okresného súdu
potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.1.2012. Z exekučného spisu bolo zistené, že
v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal žiadosť o informáciu o stave konania doručenú

súdu 24.5.2010, v nej žiadal o informáciu v akom stave sa nachádza konanie, keď do dnešného dňa
neobdržal rozhodnutie súdu o zmene exekútora. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/96/2007, EX 54/2007 (spojená vec sp.zn. 15C/166/2012)

súd zistil, že v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný Lenka Barčáková,
nar. 28.4.1982. Dňa 26.1.2007 podal súdny exekútor JUDr. Milan Strieška žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba
totožná s navrhovateľom na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil
návrh na vykonanie exekúcie, právoplatný rozsudok OS Prievidza a rozsudok KS v Trenčíne. Dňa

29.1.2007 tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie. Dňa
15.10.2009 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd
listom zo dňa 22.10.2009 požiadal JUDr. Milana Striešku o zaslanie špecifikácie trov exekučného
konania spolu s exekučným spisom v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súdny exekútor požiadal
listom doručeným súdu dňa 3.11.2009 o predĺženie lehoty o 30 dní. Tunajší súd uznesením č.k.

16Er/96/2007-17 zo dňa 8.2.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vec
postúpil spolu s exekučným spisom navrhnutému exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2010. Exekučný spis je na dlhodobej lehote. V exekučnom spise
sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo
zistené, že oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2777/2006, EX 2073/2006 (spojená vec sp.zn.
15C/149/2012) súd zistil, že v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný
KS. V., nar. X.X.XXXX. Dňa 13.12.2006 podal súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerová žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného

- osoba totožná s navrhovateľom na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia
doložil návrh na vykonanie exekúcie, právoplatný platobný rozkaz OS Prievidza. Dňa 14.12.2006
tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Evu Šteinerovú vykonaním exekúcie. Dňa 24.9.2010
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd listom zo
dňa 1.2.2011 požiadal JUDr. Evu Šteinerovú o zaslanie špecifikácie trov exekučného konania spolu

s exekučným spisom v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súdny exekútor zaslal dňa 29.9.2010
návrh na zastavenie exekučného konania a vyjadrenie k návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora a dňa 18.10.2010 návrh na zastavenie exekučného konania a vyúčtovanie trov exekučného
konania. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2777/2006-15 zo dňa 3.3.2011 návrhu oprávneného nazmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému postúpil exekučnú vec spolu s exekučným spisom. Uznesenie
nadobudloprávoplatnosťdňa13.4.2011.OdvolaniepodalaJUDr.EvaŠteinerová.UznesenímKrajského

súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/285/2011-32 zo dňa 19.10.2011 bolo odvolanie JUDr. Evy Šteinerovej
odmietnuté.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa4.11.2011.Exekučnýspisjenadlhodobejlehote.
V exekučnom spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej
činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2883/2006, EX 3837/2006 (spojená vec sp.zn.
15C/198/2012)súdzistil,ževtejtoveciboliúčastníkmikonaniaoprávnený- navrhovateľ apovinnýMilan
Laluha, nar. 23.9.1960. Dňa 27.12.2006 podal súdny exekútor JUDr. Milan Strieška žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného -
osoba totožná s navrhovateľom na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil

návrh na vykonanie exekúcie, právoplatný platobný rozkaz OS Prievidza. Dňa 8.1.2007 tunajší súd
poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie. Dňa 15.10.2009 oprávnený,
POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd listom zo dňa 22.10.2009
požiadal JUDr. Milana Striešku o zaslanie špecifikácie trov exekučného konania spolu s exekučným
spisom v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súdny exekútor požiadal listom doručeným súdu dňa

3.11.2009 o predĺženie lehoty o 30 dní. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2883/2006-12 zo dňa 7.7.2010
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vec postúpil spolu s exekučným spisom
navrhnutému exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2010.
Dňa 29.1.2013 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie vzhľadom na to, že exekučné
konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Z exekučného spisu bolo

zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal žiadosť o informáciu o stave konania
doručenúsúdu24.5.2010,vnejžiadaloinformáciuvakomstavesanachádzakonanie,keďdodnešného
dňa neobdržal rozhodnutie súdu o zmene exekútora. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/96/2007, EX 48/2007 (spojená vec sp.zn. 15C/183/2012)
súd zistil, že v tejto veci boli účastníkmi konania oprávnený - navrhovateľ a povinný ZS.. N.. Dňa
25.1.2007 podal súdny exekútor JUDr. Milan Strieška žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe doloženého exekučného titulu a návrhu oprávneného - osoba totožná s
navrhovateľom na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doložil návrh na

vykonanie exekúcie, právoplatný rozsudok OS Prievidza. Dňa 29.1.2007 tunajší súd poveril súdneho
exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie. Dňa 15.10.2009 oprávnený, POHOTOVOSŤ,
s.r.o. podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd listom zo dňa 21.10.2009 požiadal JUDr.
Milana Striešku o zaslanie špecifikácie trov exekučného konania spolu s exekučným spisom v lehote
10 dní od doručenia výzvy. Súdny exekútor na výzvu reagoval dňa 11.12.2009. Tunajší súd uznesením

č.k. 15Er/96/2007-30 zo dňa 12.1.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
vec postúpil spolu s exekučným spisom navrhnutému exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2010. Dňa 12.1.2010 tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Exekučný spis je na dlhodobej lehote. V exekučnom spise
sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo

zistené, že oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 16.4.2015 podal návrh, aby súd konanie prerušil a to do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.Návrh odôvodnil tým, že už v podanom návrhu na začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré
má byť vylúčený sudca poverený systémom súdneho manažmentu prejednaním a rozhodnutím veci.
Tieto skutočnosti sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu

z prejednávania a rozhodovania vo veci. Navrhovateľovi bolo doručené uznesenie krajského súdu o
tom, že sudcovia Okresného súdu Prievidza nie sú z veci vylúčení, ale s týmto rozhodnutím navrhovateľ
zásadne nesúhlasí, tvrdí, že sú objektívne dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov tunajšieho súdu.
Z dôvodu dosiahnutia ochrany vymenovaných práv podal navrhovateľ sťažnosť na Ústavný súd SR.
Navrhovateľ trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná a je závažne

podporená tiež tým, že pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z
právneho záujmu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich
právach, že vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania
na konaní a že do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

Toto podanie navrhovateľa (návrh na prerušenie konania) je obsahovo totožné s jeho podaním zo dňa

16.10.2013,oktoromnávrhunaprerušeniekonaniatunajšísúdrozhodoluznesenímč.k.8C/170/2012-77
zo dňa 30.10.2013 tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 16.10.2013 zamietol.
Toto odvolaním (odvolanie podané navrhovateľom) napadnuté uznesenie odvolací súd uznesením
č.k.17Co/1210/2014-212 zo dňa 11.2.2015 potvrdil.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 16.4.2015 zamietol s odôvodnením, že povinnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy,
ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť súdu prerušiť konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy, ak prebieha konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto otázkou môže byť

len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci
samej a nie vo veci týkajúcej sa ústavnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že sudca nie je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. V tejto veci bolo pritom rozhodnuté odvolacím súdom o
nevylúčení zákonného sudcu, pričom zákonný sudca je takýmto rozhodnutím viazaný. Preto podanie
sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu, ktorým sudca nebol

vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, pretože
rozhodnutie vo veci samej nezávisí od tejto skutočnosti, rovnako v uvedenom konaní sa nerieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Samotné podanie ústavnej sťažnosti a
tvrdenie navrhovateľa o porušení jeho základných práv bez ďalšieho nezakladá žiadny právny následok
so začatým súdnym konaním, nespôsobuje automaticky odklad vykonateľnosti uznesenia odvolacieho

súdu, ktorý rozhodoval o nevylúčení zákonného sudcu. Nemožnosť rozhodnúť vo veci samej nastáva
len v prípade podanej námietky zaujatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté nadriadeným súdom /§ 16 ods.
3 O.s.p./, pričom o túto situáciu v tomto prípade nejde.

Navrhovateľ elektronickým podaním zo dňa 16.4.2015 podal tiež návrh, aby súd konanie prerušil

podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. s odôvodnením, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod
sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa
žalobného návrh dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými

na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V danom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1.
rade Slovenská republika zastúpená MS SR a v 2. rade POHOTOVOSŤ, s.r.o., za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením
zo dňa 7.10.2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská

republika, zastúpená MS SR takto: 1/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie
komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky práve prostriedky prislúchajúce
mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, vzhľadom na skutkový
stav veci môže v tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením
konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného

obohatenia? 2/ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva
konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy
umožnených právom členského štátu? 3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné poručeniekomunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský
štát, možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným
obohatením? 4/ Má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred

náhradou škody? Podľa navrhovateľa zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca
i žalovaná v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre
vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného
súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný

rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa zistenia tunajšieho súdu Okresný súd Prešov vo veci Milena Tomášová c/a 1/ Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, 2/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., o náhradu škody pre porušenie práva EÚ
uznesením č. k. 7C/6/2010-269 zo dňa 7.10.2013 rozhodol tak, že konanie do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach prerušil. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva,

že súd má za to, že v predmetnom konaní je nevyhnutné požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o
predbežných otázkach predložených žalovanou 1/. Súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. Podľa oznámenia OS Prešov Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 22.12.2014 zrušil
uzneseniesúduprvéhostupňa(uznesenieoprerušeníkonaniazodňa7.10.2013), okresnýsúdrozhodol
uznesením č.k. 7C/6/2010-316 dňa 12.3.2015 o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

o prejudiciálnych otázkach. Toto uznesenie nie je dosiaľ právoplatné.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 16.4.2015 (odôvodnený vyššie) zamietol s
odôvodnením, že povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho
poriadku vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť

súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vzniká len vtedy,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Takouto
otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. V konaní pred Okresným súdom Prešov je navrhovateľ v tomto konaní
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) v opačnom postavení, a to v postavení žalovaného a žalobcom je zrejme

povinný z príslušného exekučného konania. V exekučnej veci pred Okresným súdom Prešov podľa
návrhu na prerušenie konania sa viedlo proti žalobkyni (ako povinnej) exekučné konanie, v ktorom
sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danom prípade bol teda postup
Okresného súdu Prešov v príslušnej exekučnej veci iný ako v posudzovanej exekučnej veci pred
tunajším súdom. Tunajší súd totiž vo veci sp.zn. 16Er/2619/2006 predmetnú exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a zastavil ju s odôvodnením, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul. Navyše súd dodáva, že v tomto konaní sa navrhovateľ domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup tunajšieho
súdu, pretože tento nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom

konaní.

Podľa názoru súdu akýkoľvek výsledok prípadného zodpovedania prejudiciálnych otázok Súdnym
dvorom EÚ v danom konaní pred Okresným súdom Prešov podľa názoru súdu nemá žiaden význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v tejto veci a v spojených veciach domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza v predmetnej
exekučnej veci, a to nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote. V návrhu uviedol, že postupoval podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., za odporcu vo veci
označil Slovenskú republiku (štát).

Právnym predpisom, ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci, je zákon č. 514/2003 Z.z. Pojem verejná moc zahŕňa v sebe výkon moci
orgánmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci (a teda i súdu) je daná aj pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Vo veci náhrady škody vzniknutej v občianskom súdnom konaní koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do
31.12.2012 (platného v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu) za nesprávny úradný postup
považovalo aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú a) nesprávny úradný
postup, b), vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Zodpovednosť štátu za škodu podľa tohto

zákona je objektívnou zodpovednosťou. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa za nesprávny
úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku

navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa
nezmenšil.

Ku vzneseným procesným námietkam odporcu k návrhu na začatie konania, súd konštatuje, že návrh
navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom

neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu takou vadou návrhu, ktorá by bránila
súdu vo veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii odporcu, že navrhovateľ by mal
jasným spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, o to zvlášť, že
v namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej okrem iného aj
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v tejto veci bez
doloženia príslušného dôkazu tvrdil, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú

odporca pozitívne nereagoval. Pokiaľ navrhol vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný
spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie nároku, súd tento dôkaz nevykonal, keďže odporca
vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2013 nepoprel, že navrhovateľ mu takéto žiadosti predložil, pričom
prvé žiadosti mu boli doručené dňa 23.4.2012. Z vyjadrenia odporcu tiež vyplynulo, že navrhovateľ
mu neposkytol ani napriek opakovaným výzvam v rámci predbežného prerokovania požadovanú

súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený. Keďže požadované údaje k žiadosti o predbežné prerokovanie navrhovateľ nedoplnil,
nepovažuje MS SR ako orgán príslušný na prerokovanie žiadosti nárok navrhovateľa za predbežne
prerokovaný. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že predložil prílohu - potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní v žalobách týkajúcich sa exekučných

konaní EX/41/2007, EX/7446/2011, EX/11017/2008, EX/7446/2011, nie je pravdivé, pretože súd tak ako
to vyplýva z úradného záznamu súdu zo dňa 27.11.2013 úradnou činnosťou zistil, že takého potvrdenia
sa v príslušných spisoch nenachádzajú.

Za stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca

potvrdil, že navrhovateľ takéto žiadosti na MS SR doručil, súd uzavrel, že žiadosti o predbežné
prerokovanie navrhovateľom bolipodanévdeň23.4.2012až25.9.2012,nárokboluplatnenýnazáklade
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a to aj v tejto veci (viď zoznam povinných), a s ohľadom na
skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za splnenú. Súd nevidel v podaní

predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaní o nároku navrhovateľa,
pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že
k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1
citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi právo
obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkami

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok
zániku nároku na náhradu škody.K tvrdeniam navrhovateľa ku zbytočným prieťahom v konaní exekučného súdu súd uvádza, že
navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s Čl. 127 ods. 1 Ústavy

SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým
i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona

č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na
podkladesťažnostinaprieťahyvkonaní.Opačnývýkladbyznamenal,žebyexistovaloniekoľkoorgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu

inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, Najvyšší súd SR. V prípade,
ak by sa zbytočných prieťahov dopustil, napr. NS SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na okresný
súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho

stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.
Navrhovateľ sa tiež mohol domáhať nápravy podaním sťažnosti predsedovi súdu proti porušovaniu jeho
práva v exekučnom konaní podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch.
Toto právo navrhovateľ nevyužil ani v jednej predmetnej exekučnej veci.

V kontexte horeuvedeného nebolo preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním
sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva
vlastniť majetok a práva na ochranu majetku a podobne a to v súvislosti s predmetnou exekučnou vecou.

Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by tu existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd z úradnej
činnosti zisťoval, či navrhovateľ podal v predmetných exekučných veciach sťažnosť predsedovi súdu na
prieťahy v konaní. Ani v jednej z predmetných exekučných vecí takáto sťažnosť podaná nebola. V dvoch

veciach (sp.zn. 9Er/550/2007, sp.zn. 16Er/2883/2006) podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave
konania. Takéto podanie žiadosti o informáciu o stave exekučného konania súd považuje za bežný
postup účastníka exekučného konania. Súd potom uzatvára, že nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní.

V predmetnej exekučnej veci súd postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) (ďalej len „Exekučný poriadok „).

Navrhovateľ v tejto veci namietal, že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu

exekútora v zákonom stanovenej lehote. Zamietnutie návrhu súd ďalej odôvodňuje takto:

Podľa§44ods.7Exekučnéhoporiadkuvznení od1.9.2005do30.11.2006oprávnenýmôžekedykoľvek
vpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení od 1.9.2005 do 30.11.2006 súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa§44ods.8Exekučnéhoporiadkuvznení od1.12.2006do31.5.2010oprávnenýmôžekedykoľvek
vpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku v znení od 1.9.2005 do 30.11.2006 súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa prechodných ustanovení účinných od 1. septembra 2005, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku,
konania začaté pred 1.septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak
odsek 2 neustanovuje inak. V odseku 2 sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na

konania začaté pred 1.9.2005, medzi ktorými § 44 ods. 7, 8 nie je. Podľa prechodných ustanovení
účinnýchod1.decembra2006,§240ods.1,2Exekučnéhoporiadku,konaniazačatépred1.decembrom
2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis
neustanovujú inak. Ustanovenia § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom
2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach

začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie
exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku
na žiadosť exekútora. Právna úprava o rozhodnutí súdu o zmene súdneho exekútora platila teda v
Exekučnom poriadku aj po novele vykonanej Zákonom č. 585/2006 Z.z. účinnej od 1.12.2006, ktorou
bol do ustanovenia § 44 vsunutý nový odsek 7, pričom doterajšie odseky 7 a 8 boli prečíslované na

odseky 8 a 9.

V horeuvedených exekučných veciach bolo exekučné konanie začaté v období od 16.3.2006 do
28.3.2007, t.j. za účinnosti Exekučného poriadku v znení od 1.9.2005 do 30.11.2006 a od 1.12.2006 do
31.5.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie v nich súd udelil v období od 7.4.2006 do 11.4.2007, t.j.

za účinnosti Exekučného poriadku v znení od 1.9.2005 do 30.11.2006 a od 1.12.2006 do 31.5.2010. Vo
všetkých exekučných veciach exekučný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
a vec postúpil spolu s exekučným spisom novému navrhnutému exekútorovi, len v jednom prípade
(sp.zn. 9Er/550/2007) po vyhovení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd následne
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s odôvodnením, že exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Aj napriek tomu,
že vo všetkých predmetných exekučných veciach, ktorých obsah je v odôvodnení tohto rozsudku
vyššie uvedený, súd o zmene súdneho exekútora rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v
tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda.

Navyše v exekučných konaniach v čase, keď bol podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode
dôjsť nemohlo, pretože pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Exekučný súd pre rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora potrebuje
aj súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách súd pri zmene súdneho exekútora
rozhoduje. Exekučný súd je povinný spolu s uznesením o zmene exekútora postúpiť aj exekučný spis,

pričom pri priznávaní trov exekútora musí preskúmať uplatnené trovy pôvodného súdneho exekútora.
Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že exekučný súd po podaní návrhu na zmenu exekútora vyzval
pôvodného exekútora na špecifikáciu trov exekúcie a zaslanie spisu. V mnohých prípadoch pôvodný
exekútor požiadal súd o predĺženie súdom určenej lehoty na splnenie jeho výzvy. Exekučný súd mohol
rozhodnúť až po splnení výzvy pôvodným exekútorom. Vzhľadom teda na povahu rozhodnutia o zmene

súdnehoexekútora,zákonomustanovenúlehotunarozhodnutie,lehotu,vktorejexekučnýsúdrozhodol,
nečinnosť oprávneného i nevyhnutnosť vykonať pred alebo súčasne s rozhodnutím i iné úkony -
výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov,
doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného
exekútora, nemožno nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej

zákonom považovať za zbytočné prieťahy a za nesprávny úradný postup.

Vzhľadom na horeuvedené nemožno nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za nesprávny úradný postup.V súvislosti s exekučnou vecou sp.zn. 9Er/550/2007) súd dodáva, že v tejto exekučnej veci sa vymáhalo

plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy na podklade rozhodcovského rozsudku. Skutočnosť, že okresným
súdom bolo v tejto veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, neznamená samo o sebe, že súdny
exekútor aj pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený
a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených
v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez
ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, prípadne vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či prípadné
vydanieexekučnéhopríkazuasamotnéuskutočňovanieexekúciesúztohtopohľaduprávneirelevantné.
Znamená to, že aj po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku so zákonom a poverení
súdneho exekútora po tomto preskúmaní, má exekučný súd právo a aj povinnosť exekúciu vyhlásiť za
neprípustnú a zastaviť ju, ak sú na to splnené podmienky. V súvislosti s horeuvedeným súd poukazuje
na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na

návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

odseku 1 písm. b) alebo c).

Za tejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej neistoty,
keďže súd vo veci riadne rozhodol. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez
návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú

povahu rozhodcovskej doložky či priebeh rozhodcovského konania tak, ako to vyplýva i z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010, 5Cdo/291/2010 a rozhodnutí Ústavného súdu
SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Súd teda oprávnene preskúmaval exekučný titul v exekučnom konaní
tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov a dostupnej judikatúry Najvyššieho súdu SR,
Ústavného súdu SR a stanovísk Súdneho dvora Európskej únie. Napríklad z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ďalej
napríklad rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM TELECOMUNICACIONES

SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08) Súdny dvor rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky
v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle,
že súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného
rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V

takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu
a to existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v prejednávaných exekučných

veciach, súd sa samotným nárokom na náhradu škody nezaoberal. Navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní,
by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a tým teda k naplneniu účelu exekučného
konania. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosťpohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila
škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Napokon dôvodom nevymoženia pohľadávky
oprávneného bolo v jednom prípade vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie, v

dvoch prípadoch už došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia
o zmene exekútora v zákonnej lehote potom nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody
navrhovateľovi. I keď je pravdou, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora došlo po uplynutí
zákonnej 30-dňovej lehoty, len v tejto skutočnosti nemožno vidieť nesprávny úradný postup, ktorý by
založil nárok navrhovateľa na náhradu škody.

K uplatnenému nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy súd uvádza, že nemajetková
ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj
od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel
dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepreukázal, že by povinný
subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v

takom prípade umožňuje uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné
vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie
kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase
pred rozhodnutím v základnom konaní a aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto

všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik
podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež navrhovateľ nespresnil, v čom

a ako situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy. Poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Okolnosti každého prípadu sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha.
Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
vychádza aj z významu sporu pre navrhovateľa a aj z toho, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k

náprave. Priuplatňovanínárokunanáhradunemajetkovejujmyjepotrebnépreukázať,žekonštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva, pretože
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v
peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa

a povedomia, ktoré je okolo neho s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Navrhovateľ a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európske komisie. Navrhovateľ je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné zmluvné podmienky, jeho praktiky sa dotýkajú najmä
občanov s nízkymi príjmami (viď vyššie uvedený list EK). S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ si

uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej
a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia
práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a
vylučuje možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora
pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. Navrhovateľ sa predbežného prerokovania najskôr domáhal dňa 23.4.2009, kedy
boli odporcovi doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

čo potvrdil aj samotný odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej. Nárok navrhovateľa na náhradu
škody súd nepovažoval za premlčaný s poukazom na cit. ust. § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa
ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie. V danom prípade mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym
úradným postupom spočívajúcom v tom, že okresný súd nerozhodol o jeho návrhu ako oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho
exekútora podaniami doručeným súdu dňa 24.9.2010, resp. 11.10.2010, resp. 15.10.2009. Od momentuuplynutia 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora by oprávnenému začala
plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá v čase podania návrhu vo veci samej na súd ešte neuplynula,
preto jeho právo na náhradu škody nie je možné považovať za premlčané.

Záverom súd uvádza, že podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené
súčasne. V tomto prípade podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
v predmetnej veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej

súvislosti medzi neprávnym úradným postupom a škodou. Pre nepreukázanie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu u odporcu, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody a chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému navrhovateľovi nevzniklo

právo na náhradu trov konania. Úspešný odporca nevyčíslil trovy konania, zo spisu nevyplývajú žiadne
jeho iné trovy konania ani trovy právneho zastúpenia, súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od

doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.