Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 49P/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213232531
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213232531.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou A.. W. Č. vo veci starostlivosti o maloleté

deti: W. I., nar. X.X.XXXX a E. I., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul.č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: U. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. Q..Č.. X, I., zastúpenej Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27,
Bratislava a I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Č..XX/B, I. o návrhu matky na určenie výživného na maloleté
deti za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala určenia výživného otcovi na
mal. W. vo výške 180 eur mesačne a mal. E.P. vo výške 240 eur mesačne za obdobie od 1.1.2012 do
23.5.2013 z dôvodu, že s otcom detí nie sú manželia, rozsudkom súdu právoplatným dňa 23.5.2013
bolo ich manželstvo rozvedené, deti boli zverené do starostlivosti matky. Pred rozvodom manželstva
zabezpečovala starostlivosť o deti matka, otec sa o deti a spoločnú domácnosť nestaral, čo je zrejmé
z návrhu na rozvod manželstva, ktorý sám podal. V návrhu poukázala na skutočnosť, že dňa 27.8.2013
podala na otca trestné oznámenie a dňa 12.9.2013 sa začalo trestné stíhanie vo veci neznámeho

páchateľa, ktorý je stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona. V dôsledku napadnutia otcom dňa 17.4.2013 bola práceneschopná. Dôvody hodné
osobitného zreteľa na určenie výživného spätne sú dané zastrašovaním, fyzickým a psychickým násilím
otca.

Otec nesúhlasil s určením výživného spätne z dôvodu, že s manželkou a deťmi žil v spoločnej
domácnosti, na deti prispieval. Nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými matkou.

Kolízna opatrovníčka navrhla návrh zamietnuť. Uviedla, že má za to, že vykonaným dokazovaním neboli
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s vyjadrením právneho
zástupcu matky a kolíznej opatrovníčky, oboznámením sa s obsahom spisu a to: rodnými listami
maloletých detí, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XXX, návrhom na rozvod
manželstva, zápisnicou z pojednávania konanom na Okresnom súde Bratislava II dňa X.XX.XXXX pod
sp. zn. XXP/XX/XXXX, upovedomením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II /ďalej len

"OR PZ Bratislava II"/ z 12.9.2013, Zápisnicou o trestnom oznámení z XX.X.XXXX, uznesením OR PZ
Bratislava II č. Č.-F.-XXXX/X-K.-I.-XXXX, oznámeniami a potvrdeniami OR PZ Bratislava II, žiadosťou
o podanie lekárskeho posudku, lekárskymi správami, záznamom o podaní vysvetlenia z XX.XX.XXXX,
vyhláseniami Z. I., Y. Z., U.. A. Z., Rozkazom Obvodného úradu Bratislava z XX.X.XXXX, správouOkresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy z XX.X.XXXX, potvrdeniami o návšteve
školy a zdravotnom stave detí, dokladmi o výdavkoch na deti, potvrdením o príjme matky a otca za rok
2012, písomnou informáciou O.. D. A. z X.X.XXXX, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo

XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, emailovou korešpondenciou právneho zástupcu matky adresovanej
otcovi, fotografiami mal. detí, návrhmi na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením Okresného
súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX a XXP/XXX/XXXX-XX, platobným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II č.k. XXRoB/XXX/XXXX-XX, Zmluvou o prenájme nehnuteľností a jej dodatkami a zistil
nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX súd rozviedol
manželstva účastníkov Branislava Bránika a Ivany Bránikovej, mal. deti Andreja I. a E. I. zveril na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok bude matka, otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. W. výživným vo výške 180 eur
mesačne a mal. E. výživným vo výške 240 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, styk otca s maloletými deťmi

určil bez obmedzenia, účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. V návrhu na rozvod manželstva podanom otcom detí otec uvádza, že
manželia spoločne hospodárili a kupovali spoločne stravu pre rodinu do januára 2012, avšak matka od
uvedené obdobia odmieta nákupy potravín od navrhovateľa. Spoločnú domácnosť vedú už len fiktívne,
otec platí všetky šeky, ktoré mu odporkyňa predloží k platbe.

OR PZ Bratislava II listom zo dňa XX.X.XXXX oznámilo matke, že dňa XX.X.XXXX bolo vo veci ňou
podaného oznámenia začaté trestné stíhanie vo veci neznámeho páchateľa, ktorý je stíhaný pre zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, vyšetrovanie je vedené
pod Č.:XXXX/X-F.-I.-XXXX.
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.X.XXXX vyhotovenej Okresným riaditeľstvom Policajného

zboru Bratislava II Č.:F.-XXXX/VK-I.-XXXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX podala matka trestné
oznámenie na bývalého manžela Branislava Bránika za ublíženie na zdraví dňa 10.6.2013 /fyzické
napadnutie/.
Uznesením OR PZ Bratislava II č. Č.-F.-XXXX/X-K.-I.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo postúpené trestné
stíhanie vo veci Týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona Okresnému úradu v Bratislave, S. X, I., odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky
vyšetrovaniapreukazujú,ženejdeotrestnýčin,aleideoskutok,ktorýbymoholbyťpriestupkom.Trestné
stíhanie bolo založené na skutkovom základe: páchateľ od presne nezisteného dňa a času roku 2008
až do XX.X.XXXX v Bratislave na G. Č.. XXB, psychicky a fyzicky týral svoju manželku poškodenú
U. I. v nepravidelných intervaloch ju bezdôvodne bil, najmä dňa XX.XX.XXXX ju zavrel v izbe a mlátil

po hlave, dňa XX.X.XXXX ju fyzicky napadol, v dôsledku napadnutia bola uznaná práceneschopnou
od XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX poškodenú sotil do steny, pádom na zem utrpela poranenia, ktoré
si vyžiadali 14-dňovú práceneschopnosť, dňa 11.6.2012 sa vyhrážal poškodenej, že jej zoberie auto,
zastrašoval ju aj deti tým, že ich zmláti, poškodenej a deťom vnucoval svoje stravné návyky proti ich vôli,
čím manželke spôsobil psychické a fyzické utrpenie. V odôvodnení uznesenia sa konštatuje, že znalec,

ktorý bol v trestnom konaní ustanovený za účelom vypracovania znaleckého posudku vo výpovedi
uviedol, že u poškodenej nezistil syndróm "tzv. týranej ženy", v súčasnej dobe znalec u poškodenej
nezistil znaky posttraumatickej stresovej poruchy.
OR PZ Bratislava II dňa X.X.XXXX potvrdilo, že matka podala na otca I. I. oznámenie vo veci priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu.

Z lekárskych sprav A.. O. K. a A.. Š. nečitateľný podpis súd zistil, že dňa XX.X.XXXX matka absolvovala
vyšetrenia u lekárov z dôvodu napadnutia manželom /poškriabanie, kopnutie, bitie/. Lekárky nález bol
podaný z dôvodu žiadosti OR PZ Bratislava II. Zo správy A.. A. Ž. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že matka
navštívila lekára s prejavmi atopickej dermatitídy na krku, ich vznik súvisí aj s psychickým stresom.
Dňa XX.X.XXXX OR PZ Bratislava II Vrakuňa oznámilo poškodenej U. I., že vo veci podaného

oznámenia zo dňa X.X.XXXX /na manžela I. I./ proti občianskemu spolunažívaniu bola vec odstúpená
na Obvodný úrad Bratislava, ktorý je oprávnený ďalej vo veci konať.
Zo záznamu o podaní vysvetlenia z XX.XX.XXXX súd zistil, že K. Z. podala vysvetlenie týkajúce sa toho,
že bola svedkom, keď dňa XX.XX.XXXX v dome na G. XXB jej dcéra U. I. mala fyzicky napadnúť I. I. /
facka a škriabance na krku/.

Dňa XX.X.XXXX OR PZ Bratislava II potvrdilo podanie ústneho oznámenia matky o schválnostiach jej
manželom I. I., ktorý na bránke rodinného domu na
G. XXB vymenil zámok, čím jej znemožnil vstup k spoločnému majetku. Záznam bol spísaný matkou
toho istého dňa.Dňa XX.X.XXXX OR PZ Bratislava II Vrakuňa matke oznámilo, že vo veci podaného oznámenia zo dňa
XX.X.XXXX na I. I. sa nepodarilo preukázať, že sa skutok stal, vec bola podľa § 60 ods. 3 písm. a/
Zákona o priestupkoch odložená.

Dňa 20.4.2013 podala matka na OR PZ Bratislava II Vrakuňa oznámenie na manžela I. I. z dôvodu jej
fyzického napadnutia dňa XX.X.XXXX v čase o 17.30 hodine.
Z lekárskej správy A.. Ľ. D. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že U. I. bola ošetrená po útoku manželom,
práceneschopná od 18.4.2013, boli jej spôsobené ťažké poranenia, otras mozgu a psychická ujma, je
predpoklad dlhodobej liečby depresie. Zo správy A.. S. Z., psychiater, zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že

U. I. bola vyšetrená u psychiatra s diagnostickým záverom: ťažká depresia bez psychózy, konštatované
je depresívne ladenie, prejavy porúch spánku ako následok celkového negatívne sa vyvíjajúceho stavu
v rodine, následok agresívneho sa správania manžela pri rozpadávajúcom sa matrimóniu.
ZosprávyORPZBratislavaIIVrakuňazodňaXX.X.XXXXsúdzistil,žematkebolooznámené,ževoveci
podaného oznámenia na I. I. zo dňa XX.X.XXXX proti občianskemu spolunažívaniu bola vec odstúpená
na Obvodný úrad Bratislava Staromestská ul.č. 6, ktorý je oprávnený vo veci ďalej konať.

Dňa XX.X.XXXX podala matka oznámenie na OR PZ Bratislava II Vrakuňa vo veci fyzického napadnutia.
Zo správy A.. M. a A.. D. zo dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX je zrejmé, že dňa XX.X.XXXX bola matka
napadnutá manželom, bola ošetrená na chirurgickom oddelení, predpokladá dĺžka liečby je 10-14 dní.
Zo správy A.. S. Z. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že matka navštívila lekára psychiatra s pretrvávaním
depresívneho ladenia nálady a s poruchami koncentrácie.

Zo zápisnice OR PZ Bratislava II Vrakuňa zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že matka podala trestné
oznámenie na bývalého manžela I. I. z dôvodu psychického tyrania od roku 2008, kedy sa manžel začal
venovať vegánstvu, matku nútil variť vegánsku stravu, každý týždeň menil štýl stravovania a nútil aj
ju prispôsobiť sa, v decembri 2010 ju zavrel do izby a zmlátil, dcéra videla posledný úder, deti plakali.
Na druhý deň jej napísal ospravedlňujúci list. Na dovolenke v roku 2009 jej zakazoval jesť. Od roku

2012 sa slovné útoky stupňujú. Fyzické útoky boli nepravidelné, pripojila lekársku správu z 31.3.2012
a 17.4.2013. Kontaktuje ju aj po rozvode kvôli deťom a vyhráža sa.
Z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Obvodným úradom Bratislava, odbor všeobecnej
vnútornej správy č. F.-I.-.F.-XXXX/XXXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že obvinený I. I. bol uznaný
vinným zo spáchania priestupku "Proti občianskemu spolunažívaniu" podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona

o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že dňa 31.3.2012 v čase cca o 20.00 hod. v
Bratislave na ul. G. XXB v jedálni rodinného domu fyzicky napadol v tom čase svoju manželku U.
I. tak, že jej dal facku po pravom líci, čím jej spôsobil mierne začervenanie v oblasti pravého líca spojené
s bolestivosťou, ktorého liečenie si nevyžiadalo práceneschopnosť. Za spáchanie priestupku mu bolo
uložené pokarhanie.

Z výpisu evidencie priestupkov Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo
dňa XX.X.XXXX súd zistil, že I. I. má záznam o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo
dňa XX.X.XXXX /fyzické napadnutie svojej manželky tak, že jej dal facku po pravom líci, čím jej
spôsobil drobné poranenie, ktoré si nevyžiadalo práceneschopnosť/, priestupok bol prejednaný, I. I. bola
uložená sankcia pokarhanie, konanie bolo ukončené dňa XX.XX.XXXX, priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu zo dňa XX.X.XXXX /podozrivý I. I. mal v uvedený deň v rodinnom dome na G. XX/B
fyzicky napadnúť manželku U. I., s ktorou sú v rozvodom konaní/, vec bola odložená, konanie ukončené
dňa X.X.XXXX a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spáchaný v rodinnom dome na G. Q..
XX/B K. I. /v čase od roku 2008 do XX.X.XXXX fyzicky a psychicky týral svoju manželku U. I./, konanie
bolo odložené, vec skončená dňa XX.X.XXXX. Zvyšné priestupky sa vzťahujú k porušovaniu pravidiel

cestnej premávky.
Z vyhlásenia Z. I., bratranca matky, z XX.X.XXXX súd zistil, že menovaný vyhlásením potvrdzuje, že
počas rozvodového konania sa U. I. viackrát vyjadrila, že bola zastrašovaná, aby nepodala návrh na
určenie výživného na deti, bola napádaná manželom, keď zavolala políciu, vždy sa situácia zhoršila,
nejedenkrát ju manžel napadol. Od februára 2013 bol s U. I. na ich spoločnom dome, bála sa ísť sama.

Vo februári 2013 už bola s deťmi odsťahovaná. V čestnom vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX Y. Z., švagriná
U. I., uviedla, že počas jedných vianočných sviatkov jej deti povedali, že otec mamu napadol. Aj počas
roku 2012 a 2013 počas rozvodového konania sa viackrát zdôverila, že je psychicky zastrašovaná.
Po telefonáte s manželom bola U. I. rozrušená, musela volať políciu, bola napadnutá a zastarašovaná
manželom, žiadala, či môže u nej s deťmi prespať. V júni 2013 bola s U. na spoločnom dome zobrať veci.

Mala možnosť osobne vidieť zmenu správania I.. U. I. bola manželom psychicky týraná. Z vyhlásenia A..
A. Z., triednej učiteľky, zo dňa 9.9.2014 súd zistil, že menovaná potvrdila, že U. I. pri návšteve v škole
v rokoch 2012 a 2013 sa viackrát vyjadrila, že bola v čase konania o rozvod manželstva zastrašovaná,
napádaná, aby nepodala návrh na určenie výživného do rozvodu. Kvôli bývalému manželovi zostalana dlhodobej PN z dôvodu napadnutia. Jej dcérka Natália prišla do školy viackrát rozrušená, uplakaná
a roztrasená, čo zase robil otec. Neprispieval jej finančne na deti počas rozvodu a už nejaké obdobie
pred tým.

Z potvrdenia O.. D. A., mediátorka, zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že listom oznámila otcovi, že mediácia
vo veci uzavretia rodičovskej dohody o výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom nezačala
pre nezáujem matky maloletých Ivany Bránikovej o mediáciu.
Uznesením č.k. XCo XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnuté
uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým bolo

odporcovi I. I. zakázané zasahovať do užívania rodinného
domu nachádzajúceho sa na G. Q..Č.. XX/Bm I. a to, dom prenajímať, vykonávať stavebné úpravy, ktoré
menia dispozičné riešenie domu, vynášať osobné veci vo vlastníctve navrhovateľky U. I. a jej maloletých
detí, prenechávať miestnosti do užívania tretím osobám alebo im umožňovať vstupovať do domu bez
súhlasu navrhovateľky, inzerovať predaj domu bez súhlasu navrhovateľky. V časti, ktorou bolo odporcovi
zakázané uskladňovať autosúčiastky a opravovať motorové vozidlá v dome a prístavbách napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti
zamietol.
Emailom zo dňa 28.5.2014 právny zástupca matky navrhol otcovi uzavretie dohody o vyporiadaní BSM,
do ktorej sa súčasne zapracuje aj späťvzatie návrhu zo dňa XX.XX.XXXX.
Z korešpondencie medzi účastníkmi súd zistil, že otec sa matke ospravedlňoval za včerajší večer /

XX.XX.XXXX/, žiadal o odpustenie. Uviedol, že jeho mamu nebude pozývať k nim na návštevu. Z
emailov z obdobia apríl 2012 je zrejmé, že otec navrhoval matke riešenia ohľadne zmrzlinárne, riešil
problémsosvojoumatkou, otázkybývania,plateniezaprenájom.Matkažiadalaotcaoprístupdopivnice
a dodržanie nesprístupnenia ich domácnosti starej matke zo strany otca. Listom z 22.3.2012 matku
žiadal, aby na neho pred deťmi nekričala. Listom z 25.3.2012 matka upozornila otca, že po víkende

s ním bolo dieťa choré, otec nedal synovi potrebné lieky, riadne ho neobliekol. Dňa 23.4.2014 opäť
žiadala otca, aby dal synovi potrebné lieky.
Dňa 16.4.2012 otec podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletých detí I.
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a
úprave práv a povinností k mal. deťom. Uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX tunajší

súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa X.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadala mal. deti I. predbežne na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva zveriť do
osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť výživné na deti. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.X.XXXX súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
Matka vo výpovedi uviedla, že manželstvo s otcom mal. detí bolo rozvedené rozsudkom zo dňa
XX.X.XXXX. Poukázala na návrh na rozvod manželstva, ktorý podal otec mal. detí a v ktorom
sám uviedol, že od januára 2012 spolu nehospodárili. V období roku 2012 B. XX.X.XXXX nebola
hospitalizovaná ani vycestovaná. Dňa XX.X.XXXX ju manžel fyzicky napadol, od toho času bola

práceneschopná. Dňa XX.X.XXXX podala na otca trestné oznámenie. V konaní o rozvod manželstva ju
zastupoval právny zástupca, ktorý vypracoval aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na určenie
výživného na deti s tým, že tento návrh bol súdom zamietnutý. Jej bývalý právny zástupca spomínal, že
nebude podávať nový návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva,
keďže v rámci rozvodového konania sa rieši aj otázka výživného. Nevedela preto, čo má robiť. Od

januára 2012 do konca januára 2013 bývali v jednom dome. Otec jej nedával žiadne peniaze. V decembri
2012 prispel deťom na darčeky sumou 250 eur. Matka uviedla, že výdavky na domácnosť uhrádzal z
väčšej časti otec, potraviny kupovala ona. Otec si kupoval stravu sám
pre seba. Poplatky deťom do školy, škôlky a krúžky platila matka. Otec doložil šeky o platbách, avšak
tieto sú vyplnené jej rukou, mohol jej ich zobrať. V období, keď mal syna dva týždne a nechcel jej ho dať,

mohli mu dať učiteľky šeky na zaplatenie. Dňa X.X.XXXX ukončila živnosť a v októbri alebo v novembri
2011 nastúpila do práce na dohodu. Od X.X.XXXX mala trvalý pracovný pomer, v tom čase zarábala
okolo 420 eur mesačne. Ak bol syn chorý, dostala plat vo výške 230 eur. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX
pracovala. Dňa 18.4.2013 nastúpila na práceneschopnosť z dôvodu fyzického napadnutia manželom.
Mala psychické problémy, vždy, keď išla na políciu, otec detí sa jej a jej matke vyhrážal. Od februára

2013 do mája 2013 s deťmi bývala v byte, ktorý si prenajala jej matka. Ešte pred rokom 2012 jej matka
predala svoj byt, peniaze dala jej, z peňazí zabezpečili kúpu pozemku v A.. V období od februára do
mája 2013 otec neprispieval na výživu detí, robil jej problémy, deťom nič nekupoval, žiadne potraviny,
oblečenie, neplatil žiadne príspevky do školy. Uviedla, že najnovšie otec uvádza, že deti klamú. Keďsa chce s deťmi rozprávať o otcovi, nechcú ísť k nemu, boja sa ho. Uviedla, že učiteľky zo školy by
mohli uviesť, čo sa stalo v decembri 2013, keď syn sa pred otcom schoval. Otec ich v roku 2013 a 2014
prenasledoval na ulici, deti kričali, aby im dal pokoj. V rámci trestného konania bolo nariadené znalecké

dokazovanie za účelom posúdenia otca detí. Videla prístup znalkyne, videla, že to nemá cenu. Pokiaľ
ide o výživné, otec žiadne neplatil, preto podala návrh na exekúciu. Otec neustále porušuje rozhodnutie
súdu, vydané predbežné opatrenie na dom, a marí výkon tohto rozhodnutia. Rada by odstúpila od tohto
sporu, chcela sa s otcom dohodnúť na majetkovom vyporiadaní, ale zo strany otca nebola snaha, aby
mohol užívať dom alebo načierno ho prenajímať.

Právny zástupca matky vo svojom prednese a písomnom vyjadrení uviedol, že v konaní o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom matku nezastupoval, nemal vedomosť
ako postupoval predchádzajúci právny zástupca. Medzi rodičmi boli konflikty, vzťahy medzi nimi boli
veľmi zlé, bolo podaných viacero trestných oznámení, matka bola zastrašovaná. Uvedené považuje
za existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matke nebolo umožnené podať návrh skôr. Právny
zástupca matky poukázal na čestné prehlásenia, okrem iného aj rodinného príslušníka a učiteľky

mal. Natálie, ktorá potvrdila, že matka detí sa jej v jednom období zdôverila, že je zastrašovaná
otcom. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tiež potvrdil pán I.Ú.. Poukázal na prebiehajúce
trestné konania, keďže boli podané procesné opravné prostriedky, na prebiehajúce trestné konanie
pre porušenie práv k domu, keďže otec matku nepúšťal do domu k veciam a dokumentom v roku
2013, ktoré pokračovalo aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Uviedol, že v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vydané predbežné opatrenie a otcovi
uložený zákaz prenajímať dom. Toto priestupkové konanie prebiehalo už pred rozvodom. Uviedol, že
pokiaľ otec tvrdí, že prispieval na domácnosť od januára 2012, je pravdou, že platil energie, avšak v
uvedenom dome má aj miesto podnikania. Všetky tieto platby si dával do nákladov. Tiež si účtoval platby
za internet, ktorý deti nemohli využívať. V neskoršom období po rozvode manželstva podpísal dodatok

s podnikateľským subjektom E. S..X..F.., ktorá mala v prenájme nebytové priestory v spoluvlastníctve
manželov maloletých, kde prevádzkovala zmrzlinový stánok. Toto urobil bez súhlasu matky, čím sa
navýšili poplatky za energie. Podľa Nájomnej zmluvy čl. 4 náklady na služby súvisiace s užívaním
priestorov, t.j. spotreba plynu, elektrickej energie, vodné a stočné predúčtuje prenajímateľ nájomcovi po
doručení faktúry od

dodávateľov týchto služieb a energií. Polovicu platby za prenájom uhradil matke až neskôr po vydaní
platobného rozkazu. Tvrdenia o platbách za energie preto považuje za účelové. Pokiaľ ide o kúrenie
v dome, v roku 2012 v zimnom období, otec spustil kúrenie až 10.10.2012, napriek pretrvávajúcemu
chladnému počasiu, zámerne vypínal radiátory, ako aj centrálne podlahové kúrenie, čo sa prejavilo na
ochoreniach detí, čo spôsobilo zníženie príjmu matky v súvislosti s práceneschopnosťou a ošetrovaním

členov rodiny. Otec neprispieval na domácnosť, potraviny kupoval len pre seba, vegánske, pre deti
nepoužiteľné. Otec kúpil synovi v secondhande nejaké ošatenie a deravé topánky /fotodokumentácia/.
Deťomprispievallenpríležitostnevčasestykusnimi.Lyžovačkuvjanuári2012/stravovanie,ubytovanie,
lístky na vleky a vstupy do aquaparku/ uhradila matka. Po upozornení sudkyne v konaní o rozvod
manželstva zaplatil výživné na deti v decembri 2012 vo výške 250 eur, v januári 2013 vo výške

250 eur a vo februári 2013 vo výške 125 eur. Výživné platil len vtedy, keď mu bolo súdom dané. V
spornom období matka pracovala ako fakturantka v Bille, teraz v ZSE. Pomáha jej stará matka, spolu
bývajú v 4-izbovom byte, náklady na bývanie hradí stará matka. Právny zástupca matky potvrdil, že na
termínovanom účte manželov sa nachádzala suma 21.000 eur, tieto úspory vybrala matka v priebehu
roku 2012, polovicu z nich nechala v obálke otcovi, čo svedčí o rozdelenom hospodárení manželov.

Právny zástupca matky poukázal na skutočnosť, že týranie blízkej osoby je veľmi ťažko preukázateľné.
Uviedol, že nie je zrejmé, prečo len v jednom prípade bol otec detí v rámci priestupkového konania
postihnutý, pričom matka neobdržala žiadne rozhodnutie Okresného úradu o priestupkoch. V zmysle
relevantnej judikatúry sprísňujúca úprava ust. § 77 Zákona o rodine vyžaduje od oprávnených, aby návrh
na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však

z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného spätne
a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výnimočne priznať aj
výživné spätne. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva dňa XX.X.XXXX, pričom žiadala o vydanie predbežného opatrenia. Hneď v prvom odseku
uviedla, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. XXP/XX/XXXX o rozvod manželstva a ÚPP.

Úradný záznam zo súdu zo dňa XX.X.XXXX spísaný tajomníčkou oddelenia v súvislosti s predmetným
návrhu obsahuje zistenie, že na súde sa viedlo konanie v tej istej veci pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. Vzhľadom k uvedenému tento návrh evidovala tajomníčka
ako návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci ÚPP do rozvodu manželstva. Tento krok súdupovažuje za pochybenie, nakoľko spomínané právoplatné rozhodnutie sa vzťahovalo k návrhu otca na
vydanie predbežného opatrenia, pričom nebolo zobraté v úvahu, že na súde prebieha konanie o rozvod
manželstvaaÚPPkdeťom. MatkasavýživnéhonadetidomáhalaužpodanímzodňaX.X.XXXX.Možno

s odstupom času považovať za chybu, že vtedajší právny zástupca matky neuplatnil nárok na výživné
do rozvodu manželstva priamo v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, avšak nemožno hovoriť
o zneužívaní práva zo strany matky. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX súd zamietol návrh matky
na nariadenie predbežného opatrenia, pričom vychádzal iba z toho, že v návrhu absentovali dôvody v
zmysle ust. § 65 Zákona o rodine. Aj keď v konaní o PO nebol priestor na zistenie skutkového stavu

ohľadom žitia respektíve nežitia manželov v spoločnej domácnosti, súd v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX
sa mal riadiť zásadou vyšetrovacou charakteristickou pre konanie o ÚPP k maloletým deťom a skutkový
stav čo najúplnejšie zistiť, pričom súd túto zásadu nectil a osvojil si iba zhodné tvrdenia rodičov mal.
detí, z ktorých dedukoval, že keď bývajú v rodinnom dome na G. Q..XXB
v Bratislave, tak nie je naplnená hypotéza právnej normy podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. V návrhu na rozvod manželstva otec sám uviedol, že od januára

2012 účastníci spolu hospodárili, spoločnú domácnosť vedú už len fiktívne. Keďže konanie o určenie
výživného maloletým deťom je zo zákona spojené s konaním o rozvod manželstva, bolo potrebné, aby
tieto tvrdenia konajúci súd prešetril, pretože ak by sa ukázali ako pravdivé, bola by splnená podmienka
pre priznanie výživného pre čas do rozvodu manželstva, a to, že rodičia spolu nežijú. Aplikačná prax sa
jednoznačne priklonila k záveru, že slovné spojenie "nežijú spolu" nemožno obmedzovať na spoločné

bývanie rodičov. V tomto prípade už išlo o rozvrátený vzťah. Rodičia bývali v jednom dome, nebolo v ich
silách vyriešiť otázku bývania v inom byte. Tieto skutočnosti súd v konaní o rozvod manželstva a ÚPP
nevzal vôbec do úvahy. V zmysle ustálenej judikatúry sa za relevantný dôvod hodný osobitného zreteľa
považuje konanie, ktoré má znaky trestného činu v bránení uplatnenia nároku na výživné. Listinnými
dôkazmi matka preukázala, že konanie otca maloletých detí takéto znaky vykazovalo, pričom sa striktne

nevyžaduje, aby bol otec maloletých detí aj odsúdený za násilný trestný čin respektíve za vyhrážanie.
Násilné trestné činy ako je týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, kde aj bolo
začatétrestnéstíhanieprotiotcovimaloletýchdetí,jeťažkéspoľahlivopreukázaťaodhaliťjehonásledky,
preto konanie otca nebolo posúdené ako trestný čin, ale iba ako skutok, ktorý mohol byť priestupkom.
Uvedené nemení nič na tom, že matka bola fyzicky a psychicky zastrašovaná ohľadom uplatnenia

nároku na výživné maloletých detí a toto konanie vykazovalo znaky viacerých trestných činov. K tvrdeniu
otca o psychologickom posudku na matku uviedol, že otec účelovo podčiarkol niektoré spojenia znalca,
podľa zistenia znalca neboli u poškodenej zistené sklony ku konfabulácii, matka nemá sklony skresľovať
skutočnosti. Právny zástupca matky poukázal na skutočnosť, že otec si v roku 2013 uplatnil daňový
bonus na deti vo výške 509,28 eur, na ktorý sa mu započítala jeho daňová povinnosť vo výške 382,53

eur s tým, že na účet matky poslal iba rozdiel vo výške 126,75 eur, čím je deťom dlžný sumu 382,53
eur. Dňa XX.X.XXXX vybral z účtu matky sumu 1.072,61 eur, kde bola zahrnutá aj výplata. Pokiaľ ide
o sumu 21.000 eur, otec polovicu tejto sumy si zobral v hotovosti, aj keď túto skutočnosť popiera. Táto
suma predstavovala spoločné úspory manželom, nemala charakter dobrovoľného príspevku na výživu
maloletých. Tento podiel na spoločných úsporách je predmetom vyporiadania BSM. O tom, že otec

disponoval touto sumou svedčí aj fakt, že mohol spoločnosti E., S..X..F.. poskytnúť pôžičku vo výške
10.000 eur a uhradiť za nich dlh vo výške 1.800 eur.
Otec vo svojej výpovedi a písomnom vyjadrení uviedol, že aktuálne má prerušenú živnosť, je
nezamestnaný. V priebehu rokov 2012 do konca januára 2013 žil s matkou detí v spoločnej domácnosti,
kým sa matka s deťmi neodsťahovali. Poplatky za bývanie hradil otec. Potvrdil, že miesto podnikania

bol dom, v ktorom bývali. Nevykonával však živnosť, išlo len o sídlo podnikania. Náklady na bývanie
nezapočítaval do nákladov v rámci živnosti. Platil poplatky za energie, stravu kupoval normálnu, dával
ju k dispozícii všetkým, nerozlišoval čo je pre neho a čo pre ostatných. V období od decembra 2012 do
februára 2013 poukázal matke príspevky na deti vo výške 625 eur. Od marca do mája 2013 nezaplatil
ďalšie príspevky, keďže mali spoločný účet, na ktorom bola suma 21.000 eur. Tieto peniaze boli určené

pre rodinu, len matka mala prístup k účtu. Peniaze mohla použiť pre deti. Väčšinou peniaze na účet
vložil otec, pretože on zarábal. V období roku 2012 do mája 2013 synovi kupoval veci, v máji a júni 2012
býval syn s ním. Natáliu vozil na tréningy, platil jej poplatky
za tréningy, keď mu tréner povedal. Poukázal na emailovú komunikáciu medzi matkou a ním. Cez
prázdniny od leta 2012 nemal možnosť byť s deťmi a podieľať sa na ich financovaní. V januári 2012

boli spolu na lyžovačke, ktorú financoval otec. Mal. W. s ním chodil na výlety do leta 2012. V decembri
2012 uhrádzal mal. Natálii platbu za školu v prírode vo výške 100 eur /potvrdenie triednej učiteľky/.
Otec poukázal na psychologický posudok, z ktorého je zrejmé, že matka detí má tendenciu skresľovať
a zatajovať veci. Aj svojho právneho zástupcu týmto spôsobom klame. Matka ho obviňuje z týrania,pritom ona týra jeho. Súhlasí, že týranie je ťažko dokázateľné. Práve to bolo dôvodom na podanie
návrhu na rozvod manželstva. Ak bola matka týraná, prečo ona nepodala tento návrh. Dôkazom týrania
je aj skutočnosť, v akom stave sú deti. Nemá možnosť sa s nimi stretávať tri roky. Zlyhala výchova zo

strany matky, ktorá neviedla deti k tomu, aby mali možnosť byť s otcom. Tiež im upierala možnosti do
rozvodu s odôvodnením, že nemá peniaze, pričom peniaze boli uložené na spoločnom účte, určené
pre potreby detí. Peniaze mohla použiť. Vybrala ich v hotovosti, boli to peniaze, ktoré on zarobil
pre rodinu. K výdavkom na energie uviedol, že zmrzlinári musia mať vlastné merače energií. Tiež
poukázal na emailovú komunikáciu, ktorá obsahuje ochotu matky odstúpiť od tohto návrhu v prípade

dohody o vyporiadaní BSM. Ďalej uviedol, že u matky bola zistená materiálna závislosť na jeho osobe.
Ako rodina žili vysokým konzumným spôsobom, chodili na drahé dovolenky, mali drahé autá, matka
robila nadbytočné nákupy. V čase, keď bola na materskej dovolenke využívala k deťom opatrovateľku.
Dôkazom toho, že zarábal dosť peňazí je aj konanie o vyporiadanie BSM. Financie na takýto život
zabezpečoval otec. Uvedomil si, že takéto utrácanie peňazí je choré a vrátil sa k morálnych hodnotám,
ktoré matka nepochopila. Na začiatku manželstva si zaviedli financovanie systémom obálok, do ktorej

dával všetky peniaze, ktoré zarobil a ktoré spravovala matka. Na účet do banky vkladali úspory. Účet
bol otvorený na meno matky, ktorá mala k účtu dispozičné právo. Z úspor prestavili nepotrebný dom,
kupovali nepotrebné nehnuteľnosti a veci. On peniaze vkladal a matka nakupovala, preto na platbách
väčšinou figuruje jej meno. Po istom čase sa peniaze minuli. To, aby sa matka zamestnala jej doporučila
psychologičkap.Č.,kuktorejchodilinasedenia. Vyjadrilasa,žematkepomôžeajpopsychickejstránke.

Matku donútil pracovať, začala byť nevraživejšia a stupňoval sa jej negatívny postoj voči nemu. V čase
hospodárskej krízy prenajal časť objektu zmrzlinárne. Z dokladov je zrejmé, že príjem z prenájmu bol
už pred rozvodom manželstva. Pohyby na účte nikdy nekontroloval, na účte bola suma 21.000 eur.
Časť peňazí bola určená na podnikanie. Keď chcel peniaze použiť, pracovníčka banky mu oznámila,
že časť peňazí predisponovala U. I. z účtu na podúčet, ku ktorému on nemal dispozičné právo. Na

hlavnom účte zostalo 1.000 eur, ktoré bol nútený zobrať, keďže nemal finančnú hotovosť. V tom čase
odišiel do podnájmu, kde brával syna, keď ho vyzdvihol zo škôlky. Tiež si musel požičať peniaze aj na
auto, ktoré si privlastnila matka. Od septembra 2011 platil výdavky za dom otec, platí ich doposiaľ. V
čase do rozvodu manželstva mala matka dostatočný finančný obnos, z ktorého mohla peniaze použiť
pre potreby detí. V roku 2012 zaplatil Natálii týždenný denný tábor, v máji-júni 2012 bol mal. Andrej v

jeho starostlivosti, platil mu náklady, lieky, poplatok za škôlku. Uhrádzal poplatky za poistky za autá a
havarijné poistenie. Dňa 21.3.2012 matka vybrala z účtu sumu 21.000 eur. Navyše poukázal jej daňový
bonus na deti vo výške 486,36 eur dňa 22.3.2013 Pri odsťahovaní sa z domu vo februári 2013 zobrala
matka takmer celé zariadenie domu a všetky veci z domácnosti, ako aj veci pre potreby detí. Matka detí
neprispievala na náklady na bývanie, celú réžiu domu platil otec, bol nútený dať časť domu do prenájmu.

Bol nútený dočasne
prerušiť živnosť, keďže mu vydaním predbežného opatrenia bolo zabránené dom riadne užívať, pritom
k podnikateľskej činnosti v rámci domu musela dať matka súhlas.
Z dokladov predložených oboma účastníkmi konania súd zistil, že poplatky za bývanie v roku 2011
elektrika vo výške 77,80 eur, voda vo výške 27,43 eur, plyn 134 eur, UPC 59,80 eur, rozhlas a televízia

4,64 eur, v roku 2012 elektrika v rôznych výškach 91,62 eur a auguste 2012 vo výške 175,90 eur, UPC
vo výške 31 eur, voda vo výške 225,90 eur v júli 2012 a v decembri 2012 vo výške 45,70 eur, poplatok
za plyn vo výške 134 eur boli vedené na meno otca. Platba za povinné poistenie vozidla vo výške 46
eur, platba za havarijné poistenie vozidla vo výške 367 eur v roku 2012, poistenie osôb Allianz vo
výške 20 eur, poistenie Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. vo výške 19,79 eur, poistenie Generali vo

výške 46,25 eur, poplatok za poistenie domácnosti a nehnuteľnosti vo výške 32,83 eur a 8,37 eur,
poplatok Orange za telefón vo výške 18,98 eur boli vedené na matku. Poistku mal. E. vo výške 20,38 eur
mesačne uhrádzala matka v roku 2012 a 2013. Z dokladov o úhrade poplatku za mal. E. /strava v škole/
je zrejmé, že v roku 2011, 2012 poplatok činil od 14 do 25 eur. Poukážka je vystavená na meno E. I.. Mal.
Natália navštevovala v roku 2011, 2012 tanečný krúžok, poplatok činil 35 eur mesačne , z predložených

dokladov nie je zrejmé, kto platbu realizoval. Matka v poznámke uvádza, že v novembri 2011 platil otec.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že mal.W. v roku 2012 a 2013 navštevoval materskú škôlku,
platba za stravu v škôlke činila cca 20 eur mesačne, poplatok za škôlku 13 eur mesačne. Poukážky
sú vystavené na meno dieťaťa. W. navštevoval krúžok angličtiny, platby za krúžok sa uhrádzali priamo
učiteľke. Mal. E. a W. v roku 2012 a 2013 navštevovali alergológa a stomatológa, mali predpísanú liečbu,

užívali lieky, výdavky na deti vznikali aj v súvislosti s týmito ošetreniami.
Z listov matky je zrejmé, že žiadala otca o príjmový doklad z tanečnej E.. Z nákupných blokov z obdobia
rokov 2012, 2013 súd zistil realizáciu platieb účastníkov a ich výdavky.Z výpisu účtu vedeného v Tatra banke , a.s. je zrejmé, že na meno U. I. je vedený účet č. XXXXXXXXXX,
ročný termínový účet so zostatkom k XX.X.XXXX vo výške 21.101,90 eur. Podľa vkladu hotovosti
vykonaného dňa XX.X.XXXX otec vložil na účet č. 2619762294 s menom U. I. sumu 486,36 eur s

označenímpopisutransakcie:daňovýbonusnadeti.Nauvedenýúčetvložilrodičovskýpríspevoknadeti
za mesiac december 2012, január a február 2013 vo výške 250 eur, 250 eur a 125 eur. Dňa 22.3.2012
otec z uvedeného účtu vybral sumu 1.072,61 eur.
Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 20.4.2011 súd zistil, že prenajímateľ I.
I. a U. I. prenajali ako vlastníci nehnuteľnosti na G. XXB v Bratislave časť priestoru kanceláriu za

účelom využitia rýchle občerstvenie s nájomcom E., S..X..F.. Účastníci si dohodli výšku nájomného
400 eur mesačne s tým, že náklady za služby a vyúčtovanie energií /plyn, elektrika, vodné a stočné/
preúčtuje prenajímateľ nájomcovi po doručení faktúry od dodávateľov služieb a energií. Z Dodatku k
zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretého dňa X.X.XXXX, dňa X.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX
medzi prenajímateľom I. I. a nájomcom E. S..X..F.. súd zistil, že zmluvné strany dohodli dobu platenia
nájomného od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške

400 eur s DPH mesačne. V roku 2011 /od mája do septembra/ bola na meno otca poukázaná za každý
mesiac suma 400 eur od spoločnosti E., S..X..F.. ako platba za nájom. Z príjmových pokladničných
dokladov z obdobia mesiacov apríl až september 2012 je zrejmé, že otcovi bola mesačne vyplatená
suma 400 eur spol. E. S..X..F.., z dokladov o vklade v hotovosti vykonaných v Tatra banka a.s. Bratislava
súd zistil, že otec vložil na účet na meno matky vedený pod č. XXXXXXXXXX v období od apríla do

septembra 2012 sumu po 200 eur mesačne ako nájom zmrzlinárne. Poplatok za prenájom priestorov
bol uhrádzaný aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Z dokladov predložených otcom
súd zistil, že platby titulom výživného na deti boli otcom uhrádzané po rozvode manželstva a platby
nákladov na bývanie boli realizované aj po rozvode manželstva v roku 2013 a 2014.
Z potvrdenia Okresného úradu Bratislava zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že I. I. má od XX.X.XXXX do

XX.X.XXXX pozastavené prevádzkovanie živnosti.
Zo Zmlúv o prenájme uzatvorených v roku 2014 medzi I. I. a viacerými nájomcami súd zistil, že otec
prenajímal priestory: izbu na rodinnom dome na G. Q.. XXB v Bratislave za nájom vo výške od 60 do
120 eur mesačne . Zmluvné vzťahy boli ukončené dohodou o ukončení nájomnej zmluvy.
Z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II č.k. XXRoB/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd

zistil, že odporca I. I. bol zaviazaný na zaplatenie sumy 1.200 eur s príslušenstvom navrhovateľke U. I..
Z oznámenia O.. D. A., mediátor, zo dňa 1.7.2013 súd zistil, že mediácia vo veci uzavretia dohody
o výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom nezačala z dôvodu nezáujmu matky U. I. o
mediáciu.
Z daňového priznania otca súd zistil, že v roku 2013 vykazoval základ dane vo výške 2.345,21 eur, v

roku 2012 základ dane vo výške 2.405,65 eur a v roku 2011 základ dane vo výške 960 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2, 3 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

budestriedaváosobnástarostlivosťvzáujmedieťaťa.Rozhodnutieoúpravevýkonurodičovskýchpráva
povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitnéhozreteľa.Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva
na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom súdu
právoplatne rozvedené v máji 2013. Matka sa v danom konaní domáha určenia výživného spätne
za obdobie od januára 2012 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Podmienkou pre

priznanie výživného na maloleté deti spätne je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Súd mal nesporne preukázané zo samotného vyjadrenia matky, že matka nebola v spornom období
dlhodobo vycestovaná ani hospitalizovaná. Dňa 17.4.2013 bola napadnutá manželom, pričom od
uvedeného dňa nastúpila na čerpanie práceneschopnosti. Pokiaľ matka argumentuje skutočnosťami
vzťahujúcimi sa k pochybeniam súdu pri podávaní návrhov a riešení konania o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je potrebné uviesť, že z obsahu pripojených rozhodnutí

a spisov je nepochybné, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom súdu pod sp. zn. XXP/
XX/XXXX. V konaní o rozvod manželstva rodičov mal. detí súd skúmal dôvody rozvratu manželstva
a vykonal dokazovania vo vzťahu k rozhodovaniu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd dáva do pozornosti matke, že predmetom
uvedeného konania bola úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva

a v žiadnom prípade nemohlo byť predmetom konania určovanie výživného spätne, keďže s konaním
o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom po rozvode manželstva. Námietky vo vzťahu k riešeniu tohto nároku v konaní o rozvod
manželstva sú preto neopodstatnené a v danom konaní irelevantné. Povinnosťou súdu v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom nebolo určiť výživné za obdobie pred

rozvodom manželstva. Pokiaľ ide o inštitút predbežného opatrenia a námietky matky vo vzťahu

k rozhodovaniu súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenie, ktorý podala v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, súd konštatuje, že o predmetnom návrhu bolo rozhodnuté v
zmysle jeho označenia, obsahu a uplatneného nároku. Matka voči rozhodnutiu súdu nepodala opravný

prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Námietku ohľadne nesprávnosti zapísania tohto
návrhu tajomníčkou súdu ako samostatného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keď na
tunajšom súde prebiehalo konanie o rozvod manželstva je neopodstatnená, nakoľko zákon nepripúšťa
v konaní o rozvod manželstva riešiť predbežnú otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Takéto konanie je konaním samostatným vedeným

a zapísaným do registra poručenského. Matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala dňa
10.5.2012, opravný prostriedok proti rozhodnutiu nepodala, uznesenie nadobudlo právoplatnosť v júni
2012.Matkatedamalamožnosťdomáhaťsasúdnoucestouriadnepodanýmnávrhomnaúpravuvýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva v prípade, že rodičia
nežili v spoločnej domácnosti a spolu nehospodárili. Dôvody ňou uvádzané týkajúce sa nesprávneho

poučenia jej predchádzajúcim právnym zástupcom v žiadnom prípade nemožno akceptovať ako dôvody
hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Tak ako matka podala návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, tak mala možnosť a právo podať návrh vo veci samej, čo neurobila. Vyjadrenie,
že nevedela čo má robiť, nie je akceptovateľné.
Pokiaľ ide o ďalšie matkou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie nároku, a to týranie

blízkej osoby a spoločné nehospodárenie manželov súd mal z vykonaného dokazovania preukázané
nasledovné skutočnosti. Je nesporné, že medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, čoho dôkazom sú
podávané trestné oznámenia, ich mailová komunikácia a samotné konanie o rozvod manželstva a snaha
o mediáciou v priebehu rozvodového konania. Taktiež je nesporné, že spolužitie manželov nebolo
ideálne. V prípade, že matka poukazuje na skutočnosti ohľadne ukončenia hospodárenia uvádzané v

návrhu na rozvod manželstva samotným otcom, je potrebné skonštatovať, že otec v návrhu uviedol, že
"manželia spoločne hospodárili a kupovali spoločne stravu pre rodinu do januára 2012, avšak matka od
uvedené obdobia odmieta nákupy potravín od navrhovateľa. Spoločnú domácnosť vedú už len fiktívne,
otec platí všetky šeky, ktoré mu odporkyňa predloží k platbe.". Toto vyjadrenie otec potvrdil aj v priebehu
konania a napokon aj z vyjadrenia matky je zrejmé, že odmietala stravu kupovanú otcom ako podľa jej

názoru nevyhovujúcu. Naviac, matka sama vo výpovedi potvrdila, že otec uhrádzal platby na bývanie.
Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že platby na domácnosť a náklady na bývanie
boli evidované na meno matky a otca, pričom otec realizoval platby za plyn, elektriku, vodné a stočné.
V prípade, že matka namieta existenciu nájomnej zmluvy k prenájmu priestorov na prevádzkovaniezmrzlinárne, súd mal preukázané, že takáto zmluva uzatvorená bola, otcovi boli poukazované platby
titulom prenájmu, pričom polovicu z týchto platieb otec prevádzal na účet vedený na meno matky.
Realizácia týchto platieb prebiehala aj v roku 2012 a 2013. K námietke matky o finančnom obnose

vo výške 21.000 eur súd uvádza, že obaja účastníci potvrdili existenciu tejto hotovosti, čo preukázali i
výpisom z účtu, pričom matka uviedla, že polovicu z tejto sumy si ponechala a druhú časť finančných
prostriedkov si zobral otec. Uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala, len konštatovala.
Otec s jej vyjadrením nesúhlasil a uviedol, že tieto finančné prostriedky mala matka k dispozícii práve na
účely platieb pre deti. Je nesporné, že výdavky na obe deti vznikali, či už v súvislosti so zabezpečením

ich bežných potrieb na nákup stravy, ošatenia, úhrady liekov alebo zaplatenia poplatkov za
škôlku, školu a krúžky. Z predložených listinných dôkazov však nie je zrejmé, ktorý z rodičov platby
realizoval, keď matka sama potvrdila, že mohlo sa stať, že aj otec zaplatil poplatky, ak ho učiteľka o
platbu žiadala. Taktiež namietala, že šeky sú písané jej rukou, otec ich mohol zobrať. Takéto tvrdenia
však nie sú hodnoverným dôkazom preukazujúcim realizáciu platieb výhradne matkou. Otec poukazoval
na skutočnosť, že v období od mája do júna 2012 zabezpečoval starostlivosť o mal. Andreja, čo matka

nepoprela. Taktiež mal súd preukázané úhrady príspevkov na deti otcom v mesiaci december 2012 a
január a február 2013. V prípade, že sa matka odvoláva na neplnenie si vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom v čase, kedy rodičia spolu bývali v dome, ale nehospodárili spolu, súd má za to, že
na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že otec sa podieľal na nákladoch na bývanie, ktoré
predstavujú i podiel nákladov na maloleté deti, ktorú skutočnosť matka sama potvrdila, keď uviedla,

že výdavky na domácnosť uhrádzal z väčšej časti otec. Deťom prispel aj inými príspevkami. Kvalitu
a charakter príspevkov na oblečenie, nákup odevov a obuvi zo secondhandu súd v danom prípade
nehodnotí. Naviac v konaní bolo preukázané, že otec realizoval i platbu z daňového bonusu a matke
poukazoval na účet i polovicou platieb nájomného z nebytových priestorov.
Súd vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k otázke fyzického a psychického týrania matky ako prioritného

dôvodu hodného osobitného zreteľa na priznanie nároku. Súd mal preukázané, že matka opakovane
podávala na otca trestné oznámenia, pričom tieto konania neboli ukončené rozhodnutím súdu, ktorým
by bol otec uznaný vinným. Z evidencie priestupkov Okresného úradu Bratislava je však nesporné,
že otec bol v marci 2012 uznaný z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu /fyzické napadnutie
svojej manželky tak, že jej dal facku po pravom líci, čím jej spôsobil drobné poranenie, ktoré si

nevyžiadalo práceneschopnosť/, priestupok bol prejednaný uložením sankcie pokarhaním. V ďalších
prípadoch, ktoré iniciovala matka, nebolo voči otcovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného
činu, či priestupku. Ďalšie konania boli ukončené odložením veci v rámci priestupkového konania.
Je nepochybné, že situácia medzi manželmi bola výrazne napätá a ich vzťahy nie dobré, o čom
svedčí jednak potvrdenie o mediácii, jednak spomínané trestné oznámenia a jednak lekárske správy

potvrdzujúce psychické problémy matky v súvislosti s rozvodom manželstva. Skutočnosť, že bola
napadnutá manželom preukazovala lekárskou správou a podaným trestným oznámením, pričom k
tomuto napadnutiu došlo už v čase, kedy bolo manželstvo rodičov rozvedené a plynula lehota na
podanie odvolania voči rozsudku. Naviac, z uznesenia OR PZ Bratislava II č. Č.-F.-XXXX/X-K.-I.-
XXXX zo dňa 10.3.2014 vzťahujúcemu sa ku konaniu, trestnému stíhaniu vo veci Týrania blízkej osoby

a zverenej osoby je nesporné, že vec bola postúpená Okresnému úradu Bratislava na prejednanie,
pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom. Z obsahu uznesenia je zrejmé, že znalec, ktorý bol v trestnom konaní ustanovený za
účelom vypracovania znaleckého posudku vo výpovedi uviedol, že u poškodenej nezistil syndróm "tzv.
týranej ženy", v súčasnej dobe znalec u poškodenej nezistil znaky posttraumatickej stresovej poruchy.

Predmetom konania bol skutok zo dňa 17.4.2013 a trestné konanie voči neznámemu páchateľovi za
skutokzobdobiaodroku2008do10.6.2013,tedavzťahujúcesanaspornéobdobie.Ďalšiepriestupkové
konania riešené po spornom období súd nevyhodnocoval. Súd sa stotožňuje s názorom právneho
zástupcu matky o ťažkom preukazovaní týchto trestných skutkov, avšak poukazuje na prezumpciu
neviny, na skutočnosť, že spory medzi manželmi síce existovali, avšak

z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by matka nemala možnosť podať návrh na určenie
výživného na maloleté deti skôr, t.j. už v čase, kedy si otec prestal podľa jej vyjadrenia plniť vyživovaciu
povinnosť. Nič nemení na veci skutočnosť, že pokiaľ vedela riešiť veci podaním návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia /výživné a zákaz nakladania s nehnuteľnosťou/, mala možnosť podať aj návrh
vo veci samej. Ak poukazuje na ďalšie predložené dôkazy, t.j. čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov

a učiteľky maloletej Natálie Mgr. Mariany Pilátovej, ktorá potvrdila, že matka sa jej sťažovala, že je
manželom zastrašovaná, aby nepodala návrh na určenie výživného na deti, súd vyhodnocuje tieto
tvrdenia uvedené v čestnom prehlásení ako sprostredkované informácie, ktoré matka poskytla učiteľke.
Matka žiadnym priamym dôkazom nepreukázala zastrašovanie otcom v súvislosti s podávaním návrhu.Taktiež prehlásenie Z. I., bratranca matky a Y. Z., švagriny, potvrdzujú problémy a nezhody manželov,
keď menované osoby mali informácie od matky o zastrašovaní a nemožnosti podať návrh na určenie
výživného. Problémy v manželstve a konflikty medzi manželmi smerujúce aj fyzické útoky zo strany

matky potvrdzuje i vyhlásenie K. Z., ktorá podala na polícii vysvetlenie týkajúce sa svedectva svedkom,
keď jej dcéra U. I. mala fyzicky napadnúť I. I..
Na základe uvedených dôvodov vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že matka
nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného na maloleté deti spätne.
V predmetnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že ešte pred podaním návrhu matky na

nariadenie predbežného opatrenia prebehlo priestupkové konanie voči otcovi, v ktorom bol postihnutý
uložením sankcie pokarhaním. Pokiaľ matka prezentuje dlhodobé týranie, zastrašovanie zo strany
otca a nemožnosť podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva, súd konštatuje, že matka právo rodiča využila, keď následne podala návrhy na nariadenie
predbežného opatrenia. Možno len konštatovať, že s rozhodnutím súdu sa uspokojila, keďže nepodala
opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia

a nepodala ani návrh vo veci samej. Dôvody nepodania tohto návrhu sú neopodstatnené. Taktiež
súd nemal v konaní jednoznačne preukázané skutočnosti vo vzťahu k zastrašovaniu matky otcom a
neprispievanie otca na maloleté deti v danom období.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že
18.
49P/188/2013

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.