Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/222/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217768
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713217768.8

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľa J.
J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX S., zast. JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou, so sídlom T.
G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa Združenie
na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 01 Nitra, IČO: 42 205 735 proti
odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a. s., IČO: 31690904, Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom: Alžbetina 41, Košice, sp. zn.
3C/2602/2012 zo dňa 19.01.2012.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 479,37 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur na účet tunajšieho súdu,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.10.2013 doručeným súdu dňa 15.10.2013 domáhala zrušenia
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/2602/2012 zo dňa
19.01.2012 a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že dňa 30.07.2008 uzatvorila navrhovateľka
ako poistník a zároveň poistený poistnú zmluvu s odporcom ako poistiteľom. V zmluvnom vzťahu
vystupovala ako spotrebiteľ v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je táto zmluva spotrebiteľskou. Zo strany odporcu bolo

navrhovateľke doručené oznámenie zo dňa 12.09.2008 o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku
dňu 21.09.2008. Horeuvedeným rozhodcovským rozsudkom bola odporkyni uložená povinnosť, aby do
piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške
41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu, alebo aby v tej istej
lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Odporca navrhovateľku dovtedy
žiadnym spôsobom o existencii pohľadávky neinformoval. Spolu s rozhodcovským rozsudkom jej bol

doručený aj návrh na začatie konania zo dňa 02.01.2012 podaný odporcom dňa 04.01.2012 na uvedený
arbitrážny súd a taktiež upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012.
Odporca uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti
XV. všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých určil odporca na prejednanie všetkých sporov
rozhodcovskýsúd.Vodôvodnenírozhodcovskéhorozsudkusaktomutouvádza:Zosobitnýchdojednaní
vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom odporcu s tým, že tento ju

nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. Odporca mal možnosť zmluvnú podmienku
neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu častiXV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Podanie tejto žaloby odôvodňuje navrhovateľka § 40 ods. 1
pís. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, podľa ktorého účastník
rozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanomnapríslušnomsúdedomáhaťzrušeniatuzemského

rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné prepisy na
ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 41 ods. 1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka
napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 03.10.2013. Navrhovateľka namieta, že rozhodcovská

doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej
práv ako spotrebiteľky, pretože k vydaniu rozhodcovského rozsudku nemalo dôjsť, nakoľko právomoc
rozhodcovského súdu nebola daná. Podľa § 53 ods. 4 pís. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné
zmluvné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To neplatí,
ak je doložka dojednaná individuálne, čomu tak v tomto prípade nebolo, nakoľko rozhodcovská doložka

tvorí súčasť poistnej zmluvy. to platí aj napriek tomu, že rozhodcovská doložka tvorí aj poslednú časť
všeobecných poistných podmienok. Najvyšší súd v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012
uvádza, že rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky) nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne... z dôvodu, že nebola dojednaná
individuálne a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej.Rozhodcovskádoložkabolamedzizmluvnýmistranamidohodnutáužpodpisomzmluvy,keďže
sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár Všeobecné poistné podmienky
pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na
tomtofakteničnemenískutočnosť,ževdeňpodpisuzmluvypodpísalizmluvnéstrany(akopokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú

rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje
s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej
doložky. Taktiež Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 13.03.2013 sp. zn. 6Cdo 3/2013 uvádza totožnú
argumentáciu. Z rozhodnutia KS v Prešove zo dňa 31.05.2011 č. k. 20CoE/24/2011 vyplýva, že súd
neuznal argumenty poisťovne o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že

spôsob, akým poisťovňa predložila spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky,
zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod
režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Viaceré súdy už rozhodli, že rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Zákaz používania
tejto rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve v obdobných prípadoch podľa § 53a ods. 4

Občianskeho zákonníka však odporca nedodržal. Taktiež spomenul čl. 3 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS,
ktorá uvádza, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 26.03.2014 doručeným súdu dňa 28.03.2014, v ktorom
uviedol, že napadnutý rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, pričom bol vydaný v skrátenom konaní, kde by včasným podaním odporu došlo k jeho
automatickému zrušeniu. Podľa § 35 uvedeného zákona, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmavať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako

právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 40 uvedeného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
ak sú splnené podmienky uvedené v § 40 ods. 1 pís. a/ až j/. Podaná žaloba však na konkrétne
dôvody podľa zákona neodkazuje a absentuje tu jednoznačne pravdivé uvedenie skutočností a návrhy
dôkazov. Podľa § 41 ods. 1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno

podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu. Táto lehota je prekluzívna. Žaloba podľa odporcu neobsahuje úplné
a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a jej žalobný návrh je neurčitý. Uviedol, že žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, preto by mala navrhovateľka zaplatiť
súdny poplatok z návrhu. Ak vo veci došlo k vydaniu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,

spotrebiteľ stráca svoje postavenie spotrebiteľa. Taktiež nie je možné sa stotožniť s právnym názorom
navrhovateľky, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý
rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách je potrebné posudzovať
z hľadiska ich neprijateľnosti prísne individuálne (C-40/08 Asturcom, bod 53). Uznesenie sp. zn. 20CoE24/2011, na ktoré navrhovateľka poukazuje, bolo na základe dovolania zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie. rozhodnutie 6 Cdo 1/2012 ako aj 6 Cdo 3/2013, 2 Cdo 5/2012, boli vydané v exekučnej
veci, kde neprebehlo riadne dokazovanie, čo odporca aj namietal na Ústavnom súde. Upriamil súd

na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013, ktorý v prípade obdobnej
rozhodcovskej doložky, aká bola uzatvorená v predmetnej veci, rozhodol o porušení práva odporcu
zaručené v čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Čo sa týka smernice č. 93/13/EHS, poukázal
na to, že smernice nemajú horizontálny priamy účinok medzi jednotlivcami, majú priamy účinok voči
občanom na území štátu len v prípade, ak štát ju neimplementoval do svojho právneho poriadku

vnútroštátnym právom, smernica zakladá právo občana a jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát.
Smernica je určená k tomu, aby jej obsah pred jej aplikáciou v horizontálnych vzťahoch prešiel národným
parlamentom. Navyše, uvedená smernica sa nemá aplikovať na podmienky v poistných zmluvách, ak
tieto vchádzajú do kalkulácie poistného (bod 19 odôvodnenia smernice). Taktiež poukázal na nesprávny
preklad uvedenej smernice, ktorej právna veta správne znie: „najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní neupraveným právnymi normami“. Pritom rozhodcovské

konanie v SR je upravené právnymi normami - zákonom č. 244/2002 Z. z. Vynechanie slovného
spojenia - neupraveným právnymi normami - môže mať potom za následok, že akákoľvek rozhodcovská
doložka je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo je v rozpore so zámerom európskeho
práva prenášať rozhodovanie v spotrebiteľských sporoch na mimosúdne prostriedky. Pritom výlučne
rozhodcovskými súdmi v prostredí práva SR riešiť spory nemožno, nakoľko je tu žaloba o zrušenie

rozsudku, ktorá sa podáva na súd. Čo sa týka individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky,
uviedol, že podľa Európskych princípov zmluvného práva, podmienka je individuálne dojednaná, ak bola
výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. tieto podmienky môžu viesť k zmene alebo vypusteniu
podmienky navrhnutej druhou stranou. Môže viesť aj k tomu, že podmienka zostane nezmenená.
rozhodcovská doložka nemohla byť súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, nakoľko VPP boli

podpísané pred touto doložkou a ako také boli týmto podpisom uzatvorené. Druhý podpis klienta pod
VPP bol len potvrdením prevzatia týchto VPP a poistnej zmluvy. Zmluva nebola uzatvorená priamo
odporcom, ale prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia podľa zák. č. 340/2005 Z. z., preto obomi
podpismi na Listine o potrebách klienta navrhovateľka a tento sprostredkovateľ potvrdili, že došlo k
individuálnedojednanejdoložke.Navrhovateľkamohlavylúčiťaplikáciuuvedenejrozhodcovskejdoložky

jednoducho jej nepodpísaním.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Na pojednávaní vo veci dňa 26.03.2015 sa navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila,

že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 pís. j/ z dôvodu nerovnováhy
práva, t. j. že boli porušené spotrebiteľské práva navrhovateľky. Namieta aj § 40 ods. 1 pís. c/ a to
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Pretože rozhodcovská doložka nebola s navrhovateľkou výslovne
dojednaná a zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi účastníkmi konania. V oznámení
o zániku poistenia zo dňa 12.09.2008 je navrhovateľke uvedený preplatok 26 Sk. pred podaním

návrhu na rozhodcovský súd odporca nijakým spôsobom neupozornil navrhovateľku, že má nejaký
nedoplatok. Poistná zmluva zanikla v roku 2008, pričom odporca si až po 4 rokoch v roku 2012 uplatnil
41,16 Eur. Čo sa týka toho, že navrhovateľka nepodala odpor v rozhodcovskom konaní, poukázala
na to, že navrhovateľka nemá právnické vzdelanie, lehota na podanie odporu bola 5 dní, sama tomu
nerozumela. Aj z dôvodu nepomeru dĺžky lehoty voči občianskemu súdnemu konaniu (15 dní) sa dostala

do nerovnovážneho postavenia. Uviedla k dodatku č. 2 k všeobecným obchodným podmienkam, že
tento je platný od 15.12.2008, avšak navrhovateľka ukončila poistný vzťah ku dňu 21.09.2008. Teda
tento dodatok sa na ňu nevzťahuje.

Navrhovateľka sama po nahliadnutí do spisu uviedla, že podpis na VPP je jej podpis. Ona nevie, prečo to

podpisovala dvakrát, jej to pani, ktorá s ňou uzatvárala zmluvu, nevysvetlila. Ona VPP nečítala, ani jej tá
pani o nich nič nehovorila. Nehovorila jej nič ani o osobitných zmluvných dojednaniach. Ona ich nečítala.
Nehovorila jej nič ani o rozhodcovskom konaní. V čase uzatvárania zmluvy boli v byte len ony dve. Vie,
že táto pani sa volala pani Krnáčová. Je to jej známa, ona ju oslovila, či nechce uzatvoriť zmluvu, mala
to byť nejaká poistka. Mali sme iba jedno sedenie. Ja som sa potom dozvedela, že je to záväzok na dlhé

roky, študovali mi ešte deti, ja som potom zistila, že to nebudem jednoducho zvládať, snažila som sa
to rýchlo zrušiť. šla som potom za touto pani s tým, že to chcem zrušiť. Uviedla, že si už nepamätá, čo
bolo obsahom Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta.Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že podľa nich rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko nespôsobuje hrubý nepomer medzi zmluvnými stranami. Nie je pravda,
že by táto doložka nebola dojednaná individuálne. Taktiež oponujeme tvrdeniu, že platnú rozhodcovskú

doložku možno dojednať len individuálne. Predkladáme rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C 342/2013,
na základe ktorého nekalá rozhodcovská doložka je len taká, ktorá bráni podať spotrebiteľovi opravný
prostriedok, resp. žalobu proti jednostupňovému rozhodnutiu rozhodcovského súdu. nie je podstatné,
či boli oznámené skutočnosti pred uzatvorením rozhodcovskej doložky, nakoľko toto samo o sebe
nespôsobuje nekalosť podmienky. Uviedol, že klient mal možnosť pri spisovaní záznamu o potrebách

klienta uviesť a opýtať sa, čo mu nie je jasné. Uviedol, že odmieta splývanie VPP a Osobitného
dojednania, nakoľko podpisom VPP bolo potvrdené len prevzatie VPP, tento podpis má len deklaratórny
charakter. Podpis na Osobitných zmluvných dojednaniach však má konštitutívny charakter. Predložil
súduuznesenieÚstavnéhosúduIVUS394/2012-13análezuÚstavnéhosúduIIIUS162/2011,zktorých
vyplýva, že v našich podmienkach rozhodcovské konanie poskytuje dostatok možností právnej ochrany
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Môže do toho vstúpiť aj Ústavný súd. Poukázal na rozhodnutie

NS SR č. 3MCdo 14/2011, podľa ktorého lehota na odstúpenie od rozhodcovskej doložky má význam
pre posúdenie právoplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky ako individuálne dojednanej. Poukázal
na rozhodnutie NS SR 6Cdo 1/2012, ktoré je totožné s rozhodnutím 2Cdo 5/2012, ktoré bolo Ústavným
súdom zrušené pre protiústavnosť. Rozhodnutie 6Cdo 3/13 bolo vydané v exekučnej veci. 2Coe 24/2011
bol na dovolanie rozhodnutím NS SR 5Cdo 221/2011 zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie.

Podľa kópie Návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy odporca predložil navrhovateľke návrh na
uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 30.07.2008. Prvé poistné 468 Sk bolo zaplatené
pri podpise zmluvy. Podľa Vyhlásenia na strane 2 zmluvy osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila, táto
vyhlasuje, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie odporcu,

ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Podľa XV. časti týchto podmienok - rozhodcovské konanie,
bod 1., poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a vzájomné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami
a odchylnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím

poriadkom. Podľa bodu 2. tejto časti, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením
alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný
súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Podľa bodu

7a VPP, s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe
úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza
poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške
vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorý sa vysporiada pri
ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu.

Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou
dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad
dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Na konci všeobecných poistných podmienok na tej istej strane sú uvedené Osobitné dojednania č.

01/2007 k poistnej zmluve, kde v bode 2. je uvedené, že zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1,
prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a
každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku.

PodľakópieOznámeniaozánikupoisteniazodňa12.09.2008,odporcaoznamujenavrhovateľke,žedňa
12.09.2008 im bola doručená žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy č. 4480190003, ktorá bola uzatvorená
dňa 30.07.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom. Odporca navrhovateľke oznámil, že na základe tejto

žiadosti dôjde dňa 21.09.2008 k zániku poistenia. Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku
dňu zániku poistenia je preplatok 26 Sk, ktoré jej bude vyplatené do 14 dní po ukončení poistenia.Podľa Návrhu na začatie konania o zaplatenie 41,16 Eur a návrh na splátkový kalendár zo dňa
02.01.2012 adresovaným odporcom navrhovateľke, podľa časti XVII. ods. 7a všeobecných poistných
podmienok, vzniká podpisom poistnej zmluvy odporcovi osobitná pohľadávka voči navrhovateľke, ktorá

zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Voči navrhovateľke vznikla v
sume 41,16 Eur. Dlžnú sumu navrhovateľka dodnes neuhradila a nedošlo ani k jej zápočtu. Odporca
navrhol, aby rozhodcovský súd postupoval skráteným konaním a vydal rozhodcovský rozsudok na
sumu 41,16 Eur istiny a 276 Eur trov konania pozostávajúcich z poplatku za konanie, paušálu na
správne náklady a paušálnej odmeny za právne zastúpenie, to všetko do piatich dní od doručenia tohto

rozhodcovského rozsudku. Podľa kópie Upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom
zo dňa 09.01.2012, navrhovateľka bola upovedomená o začatí konania pred rozhodcovským súdom.
Podľa kópie Rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.01.2012sp. zn. 3C/2602/2012, rozhodcovský súd
uložil navrhovateľke ako žalovanej, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku
zaplatila odporcovi ako žalobcovi peňažnú sumu vo výške 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276 Eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok

vydal. V odôvodnení je uvedené, že podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie poplatku za podanie
odporu vo výške 72 Eur.

Podľa kópie uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012, dovolanie
odporcu v tomto konaní ako navrhovateľa v uvedenom konaní bolo odmietnuté, pričom v konaní

išlo o zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku vydaného v obdobnom konaní ako bolo konanie voči navrhovateľke. Dovolací súd konštatoval,
že dovolanie v tomto konaní nebolo prípustné, avšak uviedol, že sa musel zaoberať otázkou, či k
odňatiu možnosti konať pred súdom odporcovi nedošlo samotným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia, nakoľko jeho dôsledkom je zastavenie exekučného konania, teda nesprávne

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti by malo za následok odopretie možnosti výkonu vykonateľného
rozhodnutia, čím by došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Podľa názoru súdu však exekučný i odvolací
súd posúdili podmienky pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia správne. Exekučný súd má
oprávnenie skúmať, či exekučný titul je alebo nie je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade
so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzatvorená, alebo bola
uzatvorenáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúdumávexekučnomkonanízanásledok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní konštatovali
neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná
a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne

uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte
nič nemení ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie
predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožnil

aj s dôvodmi nevyváženosti rozhodcovskej doložky, ktorú uviedli v konaní nižšie súdy. Správnym
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia preto oprávnenej (odporcovi
v predmetnom konaní) neodňali možnosť konať pred súdom. K rovnakým záverom dospel aj v konaní
sp. zn. 6 Cdo 3/2013.

Podľa Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007, bod. 7, XVII. časť VPP sa
dopĺňa o ods. 11b, ktorý znie: Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.5.2007 a pokiaľ k právnemu
režimu podľa XV. časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2. osobitných zmluvných
dojednaní pristúpil, má právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2
k VPP.

Podľa predloženého prekladu uznesenia Súdneho dvora vo veci C-342/13, príslušnému vnútroštátnemu
súdu prináleží určiť, či doložka obsiahnutá v zmluve o hypotekárnom úvere uzatvorenej medzi bankou
a spotrebiteľom, ktorá priznáva výlučnú právomoc na rozhodovanie všetkých sporov týkajúcich sapredmetnej zmluvy stálemu rozhodcovskému súdu, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými
prostriedkami podľa vnútroštátneho práva - má byť s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia
predmetnej zmluvy považovaná na nekalú v zmysle daných ustanovení.

Podľa odpovede Národnej banky Slovenska zo dňa 26.06.2014, podľa § 35 ods. 1 zák. č. 186/2009 6 Z.
z. finančný agent alebo finančný poradca je povinný zistiť a zaznamenať požiadavky a potreby klienta.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení ku 31.12.2014 - Dôvody na podanie žaloby, účastník

rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa ods. 2 cit. ust., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka
konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona - lehota na podanie žaloby, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona - postup po zrušení rozhodcovského rozsudku, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa ods. 2 cit. ust., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku

1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.Podľa článku 3 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa bodu 2. cit článku, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. v znení do 31.10.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľaods.2cit.ust.,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ust., spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 cit. ust., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 cit. ust., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ods. 4 cit. ust., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ods. 5 cit. ust., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd posúdil návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku a dospel k nasledovným
záverom: Navrhovateľka žiadala súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice,

so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/2602/2012 zo dňa 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 pís. j/
zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko podľa jej názoru boli porušené jej práva ako spotrebiteľky. Ďalej
však namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá podľa nej nebola individuálne dojednaná a
spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej, čo je
dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 pís. c/ uvedeného zákona. Právne

následky vyhovenia návrhu na zrušenie rozsudku podľa pís. c/ a podľa pís. j/ uvedeného ustanovenia sú
rozdielne.Kýmvprípadezrušeniarozhodcovskéhorozsudkupodľapís.j/cit.ustanovenia rozhodcovská
zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z
nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú
noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 (§ 43 ods. 2 cit. zákona), v prípade pís. c/ pokračuje súd

v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Nakoľko súd bol toho názoru, že nemožno rozsudok zrušiť len podľa pís. j/, ak rozhodcovská doložka
má vady, ktoré spôsobujú, že nie je možné spor rozhodnúť na rozhodcovskom súde, k čomu by pri
zrušení rozsudku podľa pís. j/ opätovne došlo, zaoberal sa aj týmto dôvodom zrušenia rozhodcovského
rozsudku. Predovšetkým súd konštatoval, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola

podaná v zákonnej lehote 30 dní od jeho doručenia účastníkovi konania, ktorý rozsudok napadol
(dňa 03.10.2013, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 15.10.2013). Jedným z dôvodov možnosti
domáhaťsaúspešnezrušeniarozhodcovskéhorozsudkujeteda,žejedenzúčastníkovrozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, § 40 ods. 1 pís. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. Platnosť
rozhodcovskej zmluvy bola napadnutá z dôvodov podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka z toho

dôvodu, že ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná. Súd teda skúmal, či rozhodcovská zmluva/
doložka v tomto konkrétnom prípade je resp. obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré by
bola neplatná. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka ako poistník a zároveň poistená a odporca
uzatvorili dňa 30.07.2008 poistnú zmluvu č. 4480190003. Navrhovateľka tu vystupuje ako spotrebiteľkaa odporca ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 a 4 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko nebolo
preukázané, že by navrhovateľka konala v rámci jej predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a naopak odporca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Za odporcu vystupoval sprostredkovateľ poistenia p. Krnáčová. Podpis navrhovateľky ako osoby
uzatvárajúcej zmluvu je na liste 2 zmluvy, pričom nad jej podpisom je uvedené vyhlásenie osoby,
ktorá poistnú zmluvu uzatvorila, že návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy prijíma, vyhlasuje, že bola
oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami odporcu, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.
Všeobecné poistné podmienky obsahujú XV. časť - Rozhodcovské konanie, kde v bode 1 je uvedené,

že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom,. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou
týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Z uvedeného mal súd za
preukázané, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená už podpisom na liste 2 zmluvy, nakoľko podľa
tejto zmluvy sú VPP jej súčasťou, hoci sú radené až za zmluvou a obsahujú aj informatívny podpis

navrhovateľkyotom,žeprevzalajedenrovnopiszmluvyatýchtoVPP.Ďalej,naposlednomlisteVPPsúd
uvedené tzv. Osobitné zmluvné dojednania č 01/2007, kde je uvedené, že zmluvné stravy sa z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd mal za to, že ak samotné osobitné
zmluvné dojednanie hovorí, že strany sa podrobia VX. časti „týchto VPP“, pričom toto dojednanie je

radené na rovnakej strane, nemožno hovoriť o tom, že by tieto osobitné dojednania neboli súčasťou VPP,
hoci sú opatrené osobitným podpisom. Na posúdenie zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky je
potrebné skúmať nasledovné podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka: 1. spôsobenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnosť) 2.
neexistencia individuálnosti dojednania, pričom podľa ods. 2 cit. ust., za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy,aknemoholovplyvniťichobsah,apodľa ods.3cit.ust.,akdodávateľnepreukážeopak,zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Súd mal za to, že prvá podmienka zákona bola splnená, a to nasledovným spôsobom: V dôsledku
uplatnenia tejto rozhodcovskej doložky si odporca uplatnil podľa bodu 7a VPP úhradu osobitného

provízneho nákladu vo výške 41,16 Eur na rozhodcovskom súde. Už toto ustanovenie VPP možno
považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, lebo spôsobuje ten stav, že v prípade skončenia poistnej zmluvy je
spotrebiteľ sankcionovaný dodatočným nahradením zaplatenia províznej odmeny poisťovni, ktorá, ak
sa nezapočítala z odkupnej hodnoty alebo z poistného plnenia, je priamo uplatňovaná odporcom na

rozhodcovskom súde bez akéhokoľvek upozornenia spotrebiteľa alebo výzvy na zaplatenie, čo je v
hrubom rozpore so zásadou hospodárnosti riešenia sporov a pohľadávok medzi zmluvnými stranami.
Toto ustanovenie ako neprijateľná podmienka je na základe rozhodcovskej doložky uplatnené na
rozhodcovskom súde, ktorý koná síce na základe zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý zákon však stanovuje
len všeobecný rámec na konanie rozhodcovských súdov, ktorých konanie prebieha predovšetkým na

základeichštatútuarokovaciehoporiadku,sktorýminavrhovateľkaakospotrebiteľkapripodpisezmluvy
nebola zo strany odporcu, resp. sprostredkovateľa poistenia oboznámená. Uvedená rozhodcovská
doložka teda mala ten dopad, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, nakoľko jej uplatnením rozhodcovský súd priznal v skrátenom konaní, bez toho, aby sa oboznámil
s tým, či sa odporca vôbec pokúsil s navrhovateľkou kontaktovať ohľadom zaplatenia tejto pohľadávky,

pričom odporcovi priznal okrem pohľadávky 41,16 Eur aj náhradu trov konania vo výške 276 Eur, ktoré
niekoľkonásobne prevyšujú hodnotu uplatnenej pohľadávky, pričom na civilnom súde by mu náhrada
takýchto trov bez preukázania toho, že sa pokúsil uplatnenú pohľadávku žiadať od navrhovateľky
pred začatím konania, priznaná nebola. Nehovoriac o tom, že po ukončení zmluvného vzťahu bola
odporcom písomne informovaná o tom, že voči nej eviduje preplatok 26 Sk. Rozhodcovský súd rozhodol

v skrátenom konaní, pričom navrhovateľka mala po doručení rozsudku 5 dní na podanie odporu so
súčasným zaplatením poplatku za odpor vo výške 72 Eur, čo prevyšuje skoro dvojnásobne priznanú
istinu (v civilnom konaní by bol poplatok 16,50 Eur a nebol by podmienkou platnosti podaného odporu).
Všetky uvedené skutočnosti boli následkom rozhodcovskej doložky, ktorá teda spôsobila uplatnenie
takých neprijateľných podmienok uvedených v zmluve a takých podzákonných, resp. vnútorných noriem

rozhodcovského súdu, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Práve tu sa uplatňuje eurokonformný výklad smernice 93/13/EHS, čo sa týka
účinkov a dôsledkov vnútroštátneho práva. Súd preto nemusel skúmať príkladmo uvedené neprijateľné
zmluvné podmienky uvedené v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je pod pís. r) uvedené, ženeprijateľnou zmluvnou podmienkou je napríklad taká, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ide o výlučnú
rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskom práve. Túto formuláciu napáda odporca pre nesprávny preklad

do slovenského jazyka, a síce že v zákone bol zo smernice vynechaný dovetok, „neupraveným právnymi
predpismi“ a v preklade bol nesprávne umiestnený takto „aby riešil spory neupravené právnymi normami
výhradne arbitrážou“. K tomuto súd uvádza, že je vecou každého štátu, akým spôsobom prenesie
do vnútroštátneho práva smernice EU, rozhodujúci je ich účinok. Ak teda zákonodarca pri prenose
zmyslu a účinku smernice do vnútroštátneho práva sprísnil zmluvné podmienky v spotrebiteľskom práve,

súd má za to, že konal len v prospech spotrebiteľa a súd je takýmto zákonom vyhláseným v zbierke
zákonov viazaný. Avšak aj v prípade, ak by došlo k chybe v prenose do vnútroštátneho práva, možno
polemizovať s tým, že konanie upravené zákonom len rámcovo, spravujúce sa predovšetkým štatútom
a rokovacím poriadkom arbitrážneho súdu, ktoré sú síce k dispozícii na webovej stránke tohto súdu,
ale ktoré neboli verejne vyhlásené a teda u nich neplatí nevyvratiteľná domnienka ich znalosti, a s
ktorými nebola navrhovateľka oboznámená pri podpise zmluvy, má charakter konania spravujúceho sa

právnymi predpismi. Na námietku odporcu, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, a
teda sa uplatní ods. 2 § 53 Občianskeho zákonníka, keď netreba skúmať značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach, súd uvádza, že na konci v časti XVII - záverečné ustanovenia, bod 12 je uvedené,
že poistník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto VPP.
Na tej istej strane je ako predtlač uvedené - Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, kde sa v bode

2 uvádza, že zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistník
(poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Pod uvedenými

dojednaniami je podpis navrhovateľky i osoby sprostredkujúcej poistenie pre odporcu, miesto a dátum
podpisu. Z uvedeného mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka bola aj obsahom zmluvy, ak
by aj navrhovateľka nepodpísala Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, nakoľko na liste 2 zmluvy
je jasne uvedené vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila, že návrh na uzatvorenie poistnej
zmluvy prijíma, vyhlasuje, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami odporcu,

ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Ak by odporca právomoc rozhodcovského súdu opieral o
Osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú opatrené osobitným podpisom, k tomuto súd uvádza, že nakoľko
boli uvedené na strane spoločne s inými časťami VPP a boli vyhotovené ako predtlač, evidentne
navrhovateľka nemohla zasahovať do ich obsahu, ide o situáciu podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, kedy sa táto zmluvná podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú, pričom na neuplatní

ani ods. 3 cit. ust., že by odporca preukázal, že by bola táto zmluvná podmienka individuálne
dojednaná, ba práve naopak, podľa výpovede navrhovateľky na súde dňa 26.03.2015, táto o tomto so
sprostredkovateľkou poistenia pred uzatvorením zmluvy vôbec nerokovala. Odporca na pojednávaní
dňa 26.03.2015 predložil súdu Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam, v ktorých je uvedené,
že bolo možné odstúpiť od tejto doložky do 30 dní, čo podľa neho má dôsledky na posúdenie tejto

rozhodcovskej doložky ako individuálne dojednanej. Tento však bol vydaný dňa 15.12.2008, pričom
navrhovateľka zmluvu uzatvorila dňa 30.07.2008 a od tejto podľa výpovede na pojednávaní odstúpila
dňa 12.09.2008, t. j. na tento zmluvný vzťah sa už nevzťahoval.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve ako neprijateľná

zmluvná podmienka bola neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a teda nebola daná právomoc rozhodcovského súdu
vo veci rozhodnúť. Preto súd návrhu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko súd návrhu vyhovel, súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi, aby nahradil trovy konania
navrhovateľke, ktorá si uplatnila náhradu trov konania prostredníctvom právneho zástupcu vo výške
479,41 Eur, a to trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. JUDr. Kožiakovej v sume
173,61 Eur - 2,5 úkonu á 60,07 Eur podľa § 11 ods. 1 pís. b/ cit. vyhl. (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie návrhu na začatie konania 14.10.2013, podanie odvolania dňa 02.12.2013 1/2), režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. 3 x 7,81 €, spolu 173,61 Eur, ďalej JUDr. Mochnackej - 2014 prevzatie
a príprava zastúpenia 61,87 Eur, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania 16.06.2014 30,94 Eur,
vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania a k vstupu vedľajšieho účastníka 30,94 Eur, 2015 zastúpeniena pojednávaní dňa 26.03.2015 64,53 Eur, strata času 4 x 13,98 Eur, cestovné náhrady podľa zákona
č. 283/2002 Z. z. na trase Lučenec - Zvolen a späť 2 x 56 km, spotreba 6 l/100 km, cena PHM 1,279 E/l,
spolu [0,183 + (6 x 1,279)/100] x 112 = 29,09 Eur, režijný paušál 3 x 8,04 Eur + 1 x 8,39 Eur, spolu 305,80

Eur. Súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia nasledovne: JUDr. Kožiakovej v sume 173,61
Eur - 2,5 úkonu á 60,07 Eur podľa § 11 ods. 1 pís. b/ cit. vyhl. (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
návrhu na začatie konania 14.10.2013, podanie odvolania dňa 02.12.2013 1/2), režijný paušál podľa §
16 ods. 3 cit. vyhl. 3 x 7,81 €, spolu 173,61 Eur, ďalej JUDr. Mochnackej - 2014 prevzatie a príprava
zastúpenia 61,85 Eur, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania 16.06.2014 - 30,93 Eur, vyjadrenie k

návrhu na prerušenie konania a k vstupu vedľajšieho účastníka 27.06.2014 - 30,93 Eur, 2015 zastúpenie
na pojednávaní dňa 26.03.2015 - 64,53 Eur, strata času 4 x 13,98 Eur, cestovné náhrady podľa zákona
č. 283/2002 Z. z. na trase Lučenec - Zvolen a späť 2 x 56 km, spotreba 6 l/100 km, cena PHM 1,279
E/l, spolu [0,183 + (6 x 1,279)/100] x 112 = 29,09 Eur, režijný paušál 3 x 8,04 Eur + 1 x 8,39 Eur, spolu
305,76 Eur. Spolu navrhovateľke priznal k náhrade sumu 479,37 Eur.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľky vyhovel, vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa. Nakoľko však tento nebol právne zastúpený
a súd nijaké trovy konania, ktoré by v konaní vynaložil, nezistil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Keďže navrhovateľka bola ako spotrebiteľka osobne oslobodená z poplatku za návrh podľa § 4 ods.
2 pís. za/ cit. zákona a súd jej návrhu vyhovel, podľa § 2 ods. 2 cit. zákona zaplatí poplatok z návrhu
odporca., ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Nakoľko odporca nie je od poplatku osobne oslobodený
podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a súd ani počas konania nezistil, že by uňho boli pomery odôvodňujúce

oslobodenie od súdnych poplatkov, súd mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške
99,50 Eur podľa Položky 1 pís. b/ Sadzobníka cit. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).