Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/59/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8110010687.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov -samosudca- Mgr. Marián Polaček dňa 23.3.2015 na hlavnom pojednávaní

konanom v zmysle § 349 ods.1 Trestného poriadku v Prešove takto

r o z h o d o l :

obž. T. Y. ,

nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvalé bydlisko R., K. č. XXX/XX, okr. Sabinov, t.č. v mieste bydliska,

j e v i n n ý, ž e

dňa 3.9.2009 v čase o 19.55 hod. v Šarišských Michaľanoch, okr. Sabinov, viedol v smere do Sabinova
po ceste č. 1/68 osobné motorové vozidlo značky M. H., EVČ: B. XXX P., v križovatke s ulicou Pod
Lesíkom a pred križovatkou s ulicou SNP predchádzal osobné motorové vozidlo značky H. H., EVČ: B.
XXX P., vyššou rýchlosťou ako bola dovolená a zrazil chodca V. S., nar. X.X.XXXX, tlačiaceho bicykel z
ľavej strany pričom k zrážke došlo v blízkosti prechodu pre chodcov a chodec utrpel zranenia, ktorému
dňa 10.9.2009 podľahol,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za použitia § 138 písm. h/
Trestného zákona

a o d s u d z u j e s a z a t o

Podľa§149 ods.2 Trestnéhozákona,§38ods.2Trestnéhozákona,§39ods.1Trestnéhozákona,§42
ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody na 13 (trinásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu na 3 roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o súhrnnom treste rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 6.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2011, ktorým bol
uznaný vinným z prečinu krádež podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a za to mu bol uložený
trest odňatia slobody na 7 mesiacov nepodmienečne, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkujeobž.T. Y.povinný uhradiť poškodenej spoločnostiVšeobecná
zdravotná poisťovňa a .s. Mamtejová č. 17, Bratislava, Krajská pobočka, Kúpeľná č. 5, Prešov, IČO:35
937 874, škodu vo výške 277,37 € (dvestosedemdesiatsedem € a 37 centov).

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená X. K. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. č. X., so

svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného T. Y. bola podaná obžaloba pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, dňa 3.9.2009 v čase o 19.55 hod. v Šarišských
Michaľanoch, okr. Sabinov, viedol v smere do Sabinova po ceste č. 1/68 osobné motorové vozidlo

značky M. H., EVČ B. XXX P., v križovatke s ulicou Pod Lesíkom a pred križovatkou s ulicou SNP
predchádzal osobné motorové vozidlo značky H. H., EVČ: B. XXX P., vyššou rýchlosťou ako bola
dovolená a zrazil chodca V. S., nar. X.X.XXXX, tlačiaceho bicykel z ľavej strany cez priechod pre
chodcov, pričom chodec utrpel zranenia, ktorému dňa 10.9.2009 podľahol.

V tejto trestnej veci už rozhodnuté bolo, pričom krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu v Prešove
a prikázal vo veci znova konať.

Obžalovaný T. Y. využil svoje právo a v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný. Následne súd vykonal dokazovanie.

Obžalovaný R. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň, večer vchádzal
do obce Šarišské Michaľany s autom značky M. H.. V aute s ním bol ešte W. D. a A. T.. V obci mal
primeranú rýchlosť 50 km, za hodinu, keďže pred ním išlo iné vozidlo. V obci v tej dobe nesvietilo
pouličné osvetlenie a cestou domov zbadal že auto pred ním začalo prudko brzdiť. Následne začal brzdiť

aj on, v tej dobe mal odstup asi 4 metre. Nakoľko auto začalo odbočovať na kraj cesty doprava, tak
dal smerové svetlo doľava na predchádzanie vozidla, ubezpečil sa, „že predo mnou nič nejde a zaradil
som sa pred neho". V tej dobe keď jazdil mal zaradený 2. rýchlostný stupeň a ako predchádzal auto
v protismere, auto bolo predídené a zaraďoval sa, zrazu zacítil náraz a ostal stáť. K nárazu došlo asi
meter a pol v proti smere. V dobe keď sa zaraďoval pred vozidlo, ktoré zastavovalo, zavadil ľavou

prednou časťou vozidla, tam kde sú svetlá do bicykla. Osobu pred zrážkou nevidel. Ďalej uviedol, že
miesto zrážky bolo v križovatke. Pred nehodou nebrzdil. V dobe keď obehoval vozidlo, pridal a v bode
nárazu pribrzdil a išiel na okraj vozovky. Podľa jeho vyjadrenia: „Brzdil som až v dobe nárazu, neviem či
som brzdil až v dobe, keď som videl koleso bicykla". Prechod pre chodcov je pri autobusovej zastávke,
asi 2 metre smerom na Prešov. Až potom je križovatka, napravo ďalej je odbočka. Nevedel popísať,

ako ďaleko je križovatka od prechodu. Vozidlo zastavil asi 10 metrov od zrážky. V tej dobe videl asi na
30 metrov, viditeľnosť bola taká ako v noci. V tej dobe bol suchý povrch vozovky. Vodičský preukaz
mal asi 8 rokov. Jazdil pravidelne. Na záver uviedol, že nebohý bol oblečený v čiernom, mal čierne
nohavice a čiernu bundu. V dobe keď zachytil bicykel, jeho podbralo a narazil hlavou tam, kde je stĺpik
na ľavej časti auta na jeho strane. Jeho potom zobralo akoby dozadu. Miesto nehody som nezabezpečil

ani ja ani nikto z osádky z môjho vozidla, keďže on bol v šoku a nikoho ani o to nepožiadal. Nehodu
on neoznamoval, asi to bol D..

Svedkyňa M. V. vo svojej výpovedi uviedla, že s priateľom išli z Prešova do Sabinova domov, ona
bola spolujazdec, keď boli pred Michaľanmi, obžalovaný ich začal obehovať. Keď boli narovnako, do

cesty mu vošiel ten pán. Vybehli z áut, oni volali záchranku, my sme išli k nemu, ona mal lekárničku.Potom prišli policajti, priateľ stopol náhodnú záchranku. V tej dobe bol večer, bola tma, presný čas si
nepamätala. Nepamätala si, či v tej dobe svietila lampa (pouličné osvetlenie). V tej dobe nešli autá ani
v protismere ani v ich smere, len oni a on. Neskôr tam stáli autá. Ďalej potom uviedla, že sa jej zdalo, že

auto obž. Y. videla už pred zákrutou do Michaľan, nebola si tým istá. V tej dobe išli asi 50 km/h. Vozidlo
ktoré ich obehovalo, asi išlo rýchlejšie. V tej dobe išli priamo na Sabinov a jej priateľ nemal dôvod na
to, aby pribrzdil alebo aby dával smerové svetlá. Ona si potom auto všimla, až keď bolo na ich úrovni.
Chodec vychádzal zo zastávky, ktorá je po ľavej strane. Chodec bol celý v čiernom. K zrážke medzi
autom a chodcom došlo, keď bol tesne pred nimi a ešte ich v tej dobe obehoval. Na záver uviedla, že

prechod pre chodcov je na rohu „búdky", on (nebohý) určite nešiel po prechode pre chodcov. Taktiež
nepočula brzdenia. V tej dobe mali zapnutú hudbu.

Svedok Q. H. vo svojej výpovedi uviedol, že v tej dobe išiel z Prešova smerom do Sabinova, pred
vjazdom do obce si všimol auto pred sebou. Keď už boli obci, spomalil asi na 50 km /h v tesnej blízkosti
autobusovej zastávky ho začalo predbiehať auto, potom počul náraz, obzrel sa doľava a videl, ako letí

bicykel vo vzduchu. Spomalil a zastavil na pravej krajnici. Spolu s priateľkou V. vystúpil a pár metrov
pred nimi zastavilo druhé auto, vybrali reflexné vesty a lekárničku a utekali k poškodenému. Ohľadom
času uviedol, že bolo okolo šiestej siedmej hodiny večer, bola tma po zotmení. Nebol si istý, či v tej
dobe svietili pouličné svetlá na mieste nehody. Autá tam v tej dobe podľa jeho vyjadrenia neprechádzali.
Obidve vozidlá mali v tej dobe rozsvietené stretávacie svetlá. Ohľadom rýchlosti pred obcou uviedol, že

išiel asi 80-90 km/h. Dolu kopcom podradil a spomalil, cez obec išiel 50 km/h. Keď vošli do Michaľan,
nikde neodbočoval, nedával znamenie o zmene smeru jazdy. Nevedel uviesť, či v tej dobe brzdil. Keď
nastala zrážka, boli približne vedľa seba. Nebol si istý, či počul brzdenie. Chodca predtým nevidel a
nevidel ani bicykel. Chodec vyšiel spoza autobusovej zastávky, prechod pre chodcov je vedľa zastávky.
Myslel si, že auto, ktoré ich obehovalo, dávalo znamenia o zmene smeru jazdy. Chodec vychádzal z

bočnej cesty vedľa zastávky. Po zastavení vozidla priateľka zobrala lekárničku a on zobral záchrannú
vestu, potom išli k nebohému. Priateľka mu dávala prvú pomoc. Chodec v tej dobe dýchal, dávala mu
aj obväz na hlavu. Ku chodcovi prišli aj z druhého auta, niekto z nich volal záchranku. Oni sa už potom
nezapájalidozáchrannejakcie,okremjednéhoznich,nevedelvšakuviesť,ktotobol.Potomvidelmodré
blikajúce svetlo a pomocou vesty zastavil sanitku, ktorá išla od Sabinova. Na záver uviedol, že auto ho

začalo obehovať pred prechodom, tam sa to stalo.
Ohľadom chodca ešte spresnil jeho polohu tak, že „chodec mohol byť asi meter za zastávkou. Vedľa
zastávky je ešte jedna cesta, ktorá vychádza na hlavnú cestu. Ako končí hrana prechodu pre chodcov,
asi do polky vozidla prichádzajúceho zľava, to je tá vzdialenosť. Tam bol ten chodec. On s vozidlom
prešiel asi 10-15 metrov, od začiatku predbiehania po moment zrážky. Nevedel uviesť, akým spôsobom

išiel chodec, vôbec si nevšimol. Nevedel uviesť, ako rýchlo išiel chodec.

Svedkyňa V. E., vo svojej výpovedi uviedla, že išla po ceste, okolo hlavnej cesty, bola tma, už bola pri
prvom dome a od zastávky počula tupý náraz, potom sa otočila a videla ako štyri svetlá išli na ňu,
nevedela čo sa stalo, autá hneď zastavili. Trošku počkala a potom prišla na miesto nehody. Smerom

od Sabinova do Prešova prešlo asi pár áut, nevedela uviesť koľko. Svetlá sa začali rozsvecovať, až
keď bola pri ňom.

Svedok W. D. vo svojej výpovedi uviedol, že išli autom z Prešova, vchádzali do obce Šarišské Michaľany,
pred nimi išlo ešte jedno auto. Spomalili a dobehli ho, auto odbočovalo do pravej strany, oni ho išli obísť,

potom došlo k nárazu. Zastavili na boku cesty, vyšli z auta, a išli mu poskytnúť prvú pomoc, zavolali
sanitku. Prišla sanitka a zobrali ho. Autom išli päťdesiatkou, pred nimi išlo to auto, museli spomaliť, k
zrážke došlo na neosvetlenom mieste, lampa tam nesvietila, „bolo to tam vyššie prechodu pre chodcov,
nebolo ho tam vidieť na mieste zrážky". Následne výpoveď spresnil s tým, že miesto zrážky bolo vyššie
prechodu. Chodec išiel cez prechod, bližšie k Sabinovu. On ho vôbec nevidel. Zbehlo sa to veľmi rýchlo.

Bol náraz, išli ďalej, zastavili vozidlo. Išli plynule, v čase nehody stále išli. Po zrážke on videl bicykel,
krv, po zrážke prišla sanitka, zobrali ho preč, bolo tam plno ľudí, stál tam kamión, bolo tam kopu ľudí,
prechádzali autá, motorky. Na vozovke neboli žiadne stopy po šmyku, bola tam čiara po kamióne, stopy
po šmyku nie. Pouličné osvetlenie bolo spustené až po zrážke, až keď prišli policajti. V čase zrážky
tam bola úplná tma. Chodec podľa neho prechádzal asi 10-15 metrov od zastávky. Nevedel uviesť, aká

je široká komunikácia. Jedna sanitka prišla dosť rýchlo, potom prišla druhá, ta druhá prišla po odchode
tej prvej. Druhá sanitka prišla, keď tá práve odišla. Krátko po tom. Na záver svojej výpovede ešte túto
spresnilstým,ževodičautavktorom bolonzačalobrzdiťažkeď bolzrazenýchodec.Onchodcanevidel
prechádzať cez cestu. V tej dobe sedel na sedadle spolujazdca, predbiehanie ukončili za zastávkou.Keď bol zrazený chodec, boli asi v strede predbiehaného vozidla. Pri predbiehaní sa dostali trošku
do protismeru, asi štvrť auta. Nevedel odpovedať na otázku, na akú vzdialenosť bolo v tej dobe vidieť.
Chodec sa vynoril z ľavej časti cesty. V dobe, keď predbiehali vozidlo, pozeral sa na cestu.

Svedok V. B. vo svojej výpovedi uviedol, že si to už bližšie nepamätá, následne bola prečítaná jeho
výpoveď. V tejto výpovedi uviedol, že okolo 19.30 hod. sa dozvedel o tejto nehode. Okolo 20.00 hod
bol na mieste nehody. V tej dobe tam už bola hliadka OO PZ Sabinov. Následne zabezpečil pomocou
príslušníkov OO PZ Sabinov miesto nehody. Zabezpečil vyznačenie jednotlivých stôp. Počas tej doby

umožnil iba mimo stôp prejsť linkovému autobusu. Taktiež ľudia, ktorí vystúpili z autobusu boli poučení,
aby obišli miesto dopravnej nehody. Po vypočutí svedkov určil brzdné stopy. Po premeraní brzdných
stôp a porovnaním s rázvorom vozidla Škoda Felícia sa tieto vzdialenosti zhodovali. Stopy neboli
žiadnym spôsobom zničené, zaprášené, prerušené, alebo inak znehodnotené. Na pneumatikách Škody
Felície nezistil treciu plochu po brzdení, čo pripisoval tomu, že toto auto nezastalo hneď, ale auto
pokračovalo ešte asi 20 metrov a zastalo pri krajnici.

Z prečítaných svedeckých výpovedí svedkov A. T., X. K., B. Y. a Mgr. W. P. vyplynulo, že svedok A. T.
sedel na zadnom sedadle M. H., situáciu pred vozidlom nesledoval a zaregistroval, že idú predbiehať iné
vozidlo, prešli do protismeru, pocítil, že plynule zrýchľujú. Následne pocítil náraz do vozidla. Po náraze
vodič vozidla začal brzdiť, plynule zastavovali. V čase nárazu sa nachádzali na úrovni predchádzaného

vozidla. Podľa jeho odhadu miesto zrážky bolo asi 10 metrov za prechodom pre chodcov. Po zastavení
vozidla vystúpili z vozidla a išli sa pozrieť na miesto dopravnej nehody. Zistili, že 2 metre od bielej čiary,
asi 10 metrov od chodníka, vľavo, leží človek na chrbte, hlavou smerom na mesto Prešov a nohami
smerom na mesto Sabinov. Asi meter od neho bol bicykel v smere na Sabinov. Obž. Y. volal záchranku
a políciu. Asi 3 minúty išla okolo záchranka zo Sabinova do Prešova, ktorá na mieste zastavila.

Svedkovia K., P. a Y. st. neboli svedkami dopravnej nehody a vypovedali ku škodám, ktoré vznikli v
prospech poisťovne (P.) auta M. H. (Y. st), resp. svedkyňa K. ohľadom poškodeného nebohého S..
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že na č.l. 81 je uplatnenie
nároku na náhradu škody, na č.l. 160-162 - sa nachádza záznam z dopravnej nehody, z ktorého
vyplynulo, že vodič Y. viedol motorové vozidlo v Šarišských Michaľanoch, kde na križovatke cesty 1/68

a ulice SNP, pri predchádzaní pred ním jazdiaceho vozidla došlo k zrážke s chodcom S. a to tak,
že v protismernej časti cesty vodič Y. narazil ľavým predným rohom vozidla do bicykla, ktorý pri
pravej časti tela tlačil chodec S., ktorý prechádzal cez cestu 1/68, v smere od ulice SNP na ulicu Pod
Lesíkom, pričom narazil hlavou do čelného skla vozidla vodiča Y. a následne chodca odhodilo vľavo v
smere jazdy vodiča Y. na komunikáciu ulice SNP. Ako príčina dopravnej nehody je uvedené porušenie

povinnosti účastníka cestnej premávky, nedisciplinované a neohľaduplné správanie sa, ďalej nesprávne
predchádzanie, predchádzanie bez ohľadu na vodiča jazdiaceho v protismere alebo iných účastníkov
cestnej premávky, pričom bol porušený záujem Zákon č. 8/2009 Z.z. jeho §§ 3 ods. 2 písm. a/, 137
ods. 1, 15 ods. 5 písm. c/ 137 ods. 1 zodpovedná osoba obž. Y. a porušenie osobitných ustanovení
o chodcoch, nepresvedčenie sa pred vstupom na vozovku, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva

pričom bol porušený záujem Zákon č. 8/2009 Z.z. § 53 ods. 4, § 137 ods. 1 zodpovedná osoba V. S.,
z č.l. 163-166 - zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplýva, že v akom stave bola
cesta, ďalej sú tam rozpísané rôzne stopy, ktoré boli zistené pri dopravnej nehode, z toho bol potom
vyhotovený aj plán na č.l. 167, ako aj fotodokumentácia č. l. 168-186, z č.l. 187 - zápisu o dychovej
skúške vyplýva, že obž. Y. nemal požité alkoholické nápoje, z protokolu o lekárskom vyšetrení k dychovej

skúške na alkohol v krvi č.l. 188 vyplýva, že poškodený nebohý S. mal požité alkoholické nápoje, a to
0,22g/kg, z č.l. 189-195 - zápisnica o dodatočnej obhliadke miesta nehody + fotodokumentácia vyplýva
profil cesty za denného svetla, z č.l. 196-199 - zápisnica o obhliadke bicykla + fotodokumentácia vyplýva
v akom stave bol bicykel po dopravnej nehode, z č.l. 208-210 - evidenčnej karta vozidla vyplýva, že išlo
o vozidlo Škoda Felícia a patrilo B. Y., z č.l. 214-217 - evidenčnej karta vodiča vyplynulo, že obž. Y. bol

5-krát riešený blokovou pokutou za priestupky v doprave, 2-krát riešený za ostatné priestupky a 1-krát
mu bol zadržaný vodičský preukaz a v súvislosti s tým mu bol 1-krát uložený zákaz činnosti.

Z prečítaného znaleckého posudku spracovaného znalcami MUDr. Kálayom a MUDr. Kováčom,
znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvia súdne lekárstvo, vyplynulo, že poranenia zistené pri pitve

vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, pričom bezprostrednou príčinou smrti
M. S. bolo pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny,
zo súdnolekárskeho hľadiska išlo o násilné úmrtie - pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácanímpri zlomenine lebečnej klenby a spodiny u M. S. ako bicyklistu tlačiaceho bicykel, osobným motorovým
vozidlom.

Znalec Ing. Ján Sabo, znalec v odbore doprava cestná, vo svojom znaleckom posudku na hlavnom
pojednávaní uviedol, že vzhľadom na obsah podaných výpovedí na pojednávaní, s poukázaním na
obsah podaných výpovedí je možné potvrdiť, že nezmenia závery znaleckého posudku č. 105/2009 a
jeho prvého doplnku, zapísaného pod znaleckým úkonom č. 42/2010. Ďalej uviedol, že „technickou
príčinou zrážky chodca osobným motorovým vozidlom M. H., EČ SB XXX AS bola technika jazdy vodiča

T. Y., a to predchádzanie pomalšie idúceho vozidla v úseku cesty, kde je to podľa zákona o cestne
premávke zakázané v súbehu s vyššou rýchlosťou ako je v uvedenom úseku maximálne povolená.
Pokiaľ by obvinený dodržal ustanovenia zákona o cestnej doprave, potom by na posudzovanom úseku
nebol vykonal úkon predchádzania a tým by nebolo došlo k prekríženiu koridoru jazdnej dráhy osobného
motorového vozidla nim vedeného a koridoru chôdze chodca tlačiaceho bicykel naprieč vozovkou. Z
pohľadu rýchlosti je stále poukazované na rozpor, či vodič brzdil alebo nie. Chcem poukázať na obsah

podaných výpovedí 2 predchádzajúcich svedkov Q. H. a M. V., ktorí uvádzajú rýchlosť ich jazdy asi
50 km/h a zároveň potvrdzujú, že vozilo M. H. ich prechádzalo. Zákonite v čase vykonávania úkonu
predchádzania vozidlo M. H. musela jazdiť rýchlosťou vyššou ako je 50 km/h, na mieste dopravnej
nehody policajt poznačil stopy, a to konečnú polohu bicykla, krvné stopy na povrchu vozovky, kde s
poukázaním na obsah podaných dnešných výpovedí je možné krvné stopy označiť ako konečnú polohu

chodca ako aj zanechanú dĺžku trecích stôp na povrchu vozovky označenej ako stopa č. 8 v čase
obhliadky a nakoniec aj s prihliadnutím na oblasť črepín, to je poloha prvej až poslednej črepiny, ako aj
na rozsah stôp, zistených na vozidle M. H., je možné potvrdiť, že uvedené vozidlo do chodca narazilo
rýchlosťou približne 44 km/h, čiže rýchlosťou nižšou ako 50 km/h a tým je technicky odôvodnený záver,
že uvedené vozidlo pred samotnou zrážkou muselo byť brzdené. S poukázaním na dĺžku zameraných

brzdných stôp na mieste dopravnej nehody a s poukazom na rýchlosť vozidla v čase zrážky chcem
poukázať na skutočnosť, že vozidlo bolo intenzívne brzdené po dobu približne 0,7 desatín sekundy.
Tu chcem súd upozorniť na to, že je to veľmi krátka doba na to, že od začiatku brzdenia až po
náraz uplynula doba približne 1,24 sekundy, charakteristický zvuk zablokovaných pneumatík ani osoby
nemuseli zaregistrovať. Intenzívne brzdenie pred zrážkou uvádza aj svedok D. vo výpovedi 11.9.2009,

následne vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 5.3.2010 už uvedené brzdenie vypúšťa. Chcem dať na
vedomie, že pred podaním výpovede svedka D. bol som vyšetrovateľom dňa 23.2.2010 vypočutý za
prítomnosti pána advokáta a zrovna na túto skutočnosť som upozornil, že v prípravnom konaní svedok
D. intenzívne brzdenie vozidla opísal ako aj to, že rozchod kolies vozidla pekne zodpovedá rozstupu stôp
zanechaných na vozovke. V posudzovanom prípade nedá sa technicky preukázať, že by vodič reagoval

neskoro na chodca, s poukázaním na osvetlenie vozidlom a svetlami vozidiel, ktorá závisí aj od smeru
jazdy vozidla a jeho smeru jazdy pred zrážkou. V znaleckom posudku č. 105/2009 je vyhodnotené, že
vodič reagoval vo vzdialenosti 40 metrov pred miestom zrážky. V časovom vyjadrení 2,4 sekundy".
Ďalej sa znalec vyjadril aj k tomu či mohli byť premiestnené črepiny, k tomu uviedol, „črepiny
mohli byť premiestnené vozidlom, ale trecie stopy, ako aj konečná poloha vozidla a chodca tie ostali

nepremiestnené. Vykonaná technická analýza nehodového deja vychádza najmä z týchto stôp, ktoré
nemôžu byť premiestnené výjazdom bicykla alebo chodca".
Či postačuje samotná trecia stopa tela poškodeného na zistenie rýchlosti a technického spôsobu
riadenia vozidla obvineným, k tomu znalec uviedol, že „na strane 9 znaleckého posudku je uvedené, že
chodec zanechal treciu stopu o dĺžke 5 metrov. Na základe odbornej literatúry, súčasné a perspektívne

možnosti a analýza dopravných nehôd, vydané Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, profesor
Kasanický, kde sú publikované aj podklady z reálnych nehôd a crash testov, bol spracovaný diagram,
ktorý sa nachádza na strane 10 znaleckého posudku, kde k dĺžke trecej stopy 5 metrov zodpovedá
nárazová rýchlosť 40 km. V znaleckom posudku je počítané s nárazovou rýchlosťou približne 44 km.
Obvinený do výpovedi dňa 15.2.2010 uviedol, že v čase nárazu do chodca, bola rýchlosť jeho vozidla

okolo 50 km/h. Trecia stopa bola vyhodnocovaná pre suchý a mokrý povrch, v posudzovanom prípade
je zohľadnený suchý povrch a osoba oblečená. S poukázaním na vaše detaily chcem povedať to,
že to bolo robené pre suchý a mokrý povrch, je tam prípustná určitá chyba, z uvedeného dôvodu ja
nárazová rýchlosť z uvedeného diagramu asi 40 km/h, potom je určitá rýchlosť vypočítaná z oblasti dĺžky
črepín na vozovke, nárazová rýchlosť v dĺžke odhodenia tela chodca, potom je tam odhodený bicykel a

keď vyhodnotíme určité oblasti, tam je najväčšia nárazová rýchlosť. Človek na krízovú situáciu reaguje
pudovo. V danom prípade aj vodič spozoroval chodca, tak prijímal čo najúčinnejšie opatrenie, čiže ak
stlačil pedál brzdy, tak ho stlačil plnou silou. Vozidlo M. H. nemá okruh prevádzkových bŕzd vybavený
systémomABS,čižezákonitedôjdekzablokovaniukolies.Priebehstôpnavozovke,akojetozakreslenév plánku miesta dopravnej nehody a náčrtku je taký, že stopa bližšie k stredu cesty je dlhšia, začína
skôr. Smerom bližšie s ľavému okraju cesty je kratšia a začína neskôr. Keď vozidlo začalo byť intenzívne
brzdené, jeho vodič už vyrovnal vozidlo do priameho smeru, čiže vplyvom odstredivej sily vozidlo bolo

naklonené vľavo a tým kolesá vozidla na pravej strane boli, čím aj skôr došlo k ich zablokovaniu. Na
uvedenom mieste boli 2 stopy: brzdné, viac ich tam nebolo. Podľa výpovede policajta neboli zaprášené,
znečistené. Ako som už uviedol rozstup medzi stopami zodpovedný rozchodu vozidla M. H., šírka stopy
zodpovedá šírke pneumatiky. Stopy sa nachádzajú v blízkosti nárazu črepín".
Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že k zrážke chodca došlo v ľavom jazdnom pruhu pri tlačení

bicykla v oblasti prechodu pre chodcov.
Dňa 27.4.2012 bol znalec znova vypočutý, pričom vo svojej výpovedi k znaleckému posudku uviedol, že:
Rozsahom a oblasťou poškodenia čelného skla sa zaoberal v znaleckom posudku č. 105 na strane
15, kde uviedol, že oblasť poškodenia čelného skla zodpovedá nárazovej rýchlosti v rozmedzí 40-44
km/hod. na základe poznatkov z vykonávaných crash testov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný uvádza
rýchlosťnárazovú45,čojenepatrnýrozdiel,jeprípustné,ževtomtorozmedzí,že poškodeniesklamôže

zodpovedať, alebo zodpovedá nárazovej rýchlosti v rozmedzí 40-45 km/hod. K otázke, že poškodený
tlačil bicykel pri riešení takejto problematiky technicky, zostáva pozostávajúca z bicykla a osoby tlačiacej
uvedený bicykel prípadne vezúca sa na bicykli, čiže celý ten systém sa posudzuje ako viac telesový
systém. Ide o viac telies spojených do jedného celku pomocou kĺbu. Napr. osoba, ktorá tlačí bicykel, drží
rukou riadítka, bicykel ma uložené otočné kolesá, pedále a podobne. A vzhľadom k tomu, že výpočet

sa vykonáva diferencionálnymi rovnicami, tieto sú zapracované tvorcami simulačného programu, čiže aj
v danom prípade tento postup pri výpočte nárazovej rýchlosti bol použitý. Rozdiel nárazovej rýchlosti
vozidla do bicykla a následne do chodca je z technického hľadiska nepatrný, nakoľko impulz zrazu
je takmer okamžite prenášaný z bicykla na telo osoby, ktorá ho tlačí. Odhadom ide asi pol kilometra
za hodinu. Uvedený pokles rýchlosti je vyvolaný zmenou hybnosti bicykla s poukázaním k okamžitej

hmotnosti vozidla s prepravovanými osobami a hmotnosti vozidla. Poškodenie čelného skla zodpovedá
uvedenej rýchlosti. Na otázky obhajcu: „S akou hmotnosťou bicykla a s akou hmotnosťou cyklistu
počítate v momente zrážky? Vyjadrite sa k tlaku bicykla a cyklistu na čelné sklo v momente zrážky".
Znalec uviedol, že „v znaleckom posudku, čo je uvedené na č. 29, som pri simulácii zrážky počítal s
celkovou hmotnosťou 87 kg. To je spolu hmotnosť chodca a bicykla. K vozidlu počítal som s hmotnosťou

1.160 kg, čo je prevádzková hmotnosť vozidla plus hmotnosť troch prepravovaných osôb. K tlaku bicykla
a osoby tlačiacej bicykel na čelné sklo sa takto vyjadriť nedá, to by som ten tlak musel zmerať, ale počíta
sa impulz rázu, ktorý je súčinom hmotnosti a zmeny okamžitej rýchlosti danej sústavy".
„Či je zistený stret (dotyk) bicykla s vozidlom v mieste čelného skla"?
Znalec k tomu uviedol, že „poškodenie bicykla bolo fotograficky zdokumentované a je súčasťou

fotodokumentácie vyšetrovacieho spisu. Taktiež poškodenie vozidla bolo fotograficky zdokumentované
na mieste dopravnej nehody. Nikde v znaleckom posudku nie je uvedené ani nikde som netvrdil, že
bicykel kontaktoval čelné sklo vozidla. Čelné sklo vozidla bolo kontaktované telom osoby, ktorá tento
bicykel tlačila, najpravdepodobnejšie hlavou".
„Uveďte, prečo ste nevykonali obhliadku vozidla"?

Znalec k tomu uviedol, že „obhliadku som nepovažoval za potrebnú vzhľadom k tomu, že vodič vozidla
sa nevyjadroval k technickej závade vozidla a zároveň rozsah jeho poškodenia bol dostatočne zreteľný
Z predloženej fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody".

Na ďalšie otázky obžalovaného: „policajt do zápisnice uviedol, že nezistil na pneumatikách žiadnu treciu

plochu po brzdení. Ako je potom možné, že vy tu uvádzate, že moje auto bolo v šmyku, čo nebolo"?
Znalec k tomu uviedol, že: „nemám vedomosť o takej výpovedi policajta".
„Prečo nezoberie výpoveď svedka V. a H. a on zoberie len to čo mu pasuje"?
Znalec k tejto otázke uviedol, že „k otázke pokiaľ som dobre porozumel mám za to, že zohľadňujem
všetky podklady, ktoré technicky korešpondujú s prijateľným priebehom nehodového deja, čiže aj s

tým, že ak vozidlo, ktoré pán Y. predchádzal, malo jazdiť rýchlosťou 50 km/hod. potom zákonite, to sú
základné vedomosti všeobecne vzdelaného človeka, je pochopiteľné, že v čase zahájenia úkonu vozidlo
M. H. muselo jazdiť vyššou rýchlosťou. Ja tvrdím, že v čase zrážky vozidlo sa pohybovalo rýchlosťou
v rozmedzí 40-44 km/hod. Vy tvrdíte 45 km/hod. Tam nie je technicky veľký rozdiel. Ďalej mi neostáva
nič iné, iba položiť otázku, ako s vozidlom M. H. ste sa dostali na prednú úroveň vozidla H. Z., ktorý po

celú dobu jazdil priemernou rýchlosti 50 km/hod. a Vy v čase jazdy ste mal 45 km rýchlosť a tvrdíte, že
do zrážky ste vôbec nebrzdil".
„Ako je možné podľa vašej logickej predošlej výpovede, že neviem či 6 alebo 5 svedkov tam bolo a každý
povedal, že som nebrzdil, nepočuli trenie pneumatík, nepočuli piskot pneumatík, auto keď obehovalosvedkov V. a H., oni tvrdia, že zrýchľovalo, logicky a hneď nastal náraz, nevideli oni poškodeného, ja
som ho nevidel, v obci bola tma, nikto ho nevidel, ako je možné, že sú tam brzdy? A že všetci zhodne
tvrdia, že to sa stalo za prechodom pre chodcov".

Znalec k tomu uviedol, že „neostáva mi nič iné, len sa vrátiť k zápisnici o obhliadke miesta dopr. nehody.
Snáď uvedený dokument nebude tuná obžalovaným spochybnený. Chcem poukázať, prvá črepina zo
smerovky je označená ako stopa č. 6 a sa nachádza v polohe 29,3 metra za vyznačeným prechodom pre
chodcov, obžalovaný na mieste dopr. nehody označil miesto zrážky v polohe 32,7 metra od zameraného
bodu merania. Čiže ak budeme vychádzať z jeho tvrdení, tak prvá črepina zo smerovky, ktorá s vozidla

odletela vplyvom nárazu sa neposunula v smere pôvodnej jazdy vozidla, ktoré podľa obžalovaného
malo jazdiť 45 km/hod. v smere pôvodného pohybu technicky zdôvodniteľný pohyb, ale bola odhodená
naspäť o 9 metrov. Čo je, dovolím si povedať, technicky neprijateľné. Čiže na základe aj tohto zistenia
si dovolím tvrdiť, že miesto zrážky sa nachádzalo ešte pred úrovňou tejto črepiny. Policajt na mieste
poznačil celé pole, kde našiel črepiny. Stopy č. 6 až po stopu č. 15. Na základe štatistických podkladov,
publikovanej odbornej literatúry, aj z tejto oblasti sa dá vypočítať nárazová rýchlosť tak ako sa dá určiť

s chybou do 10-percent nárazová rýchlosť z polohy prvej črepiny. Ak sa technicky zosúladia tieto dva
podklady, získané zo stôp zistenej dopravnej nehody, potom je možné vyhodnotiť aj pozdĺžnu polohu
miesta zrážky voči prvej črepine, toto som vypracoval aj v znaleckom posudku".
„Ako ste vypočítali alebo zistili, že som poškodeného zrazil na prechodne pre chodcov? Zasa z tých stôp
dajakých. Tí ľudia čo tam boli tvrdia niečo iné, než Vy čo ste tam nebol".

Znalec na túto otázku uviedol, že „analýza dopravnej nehody vychádza z analýzy najmä stôp
zdokumentovaných na mieste dopravnej nehody, a ďalšie ktoré sú nejasnosti, ktoré môžu vzniknúť,
sú spresnené výpoveďou svedkov. Ja neviem o tom, že by niekto stál na prechode a priamo sa díval
a stopoval časovo ako ten nehodový dej prebieha. Výpovede svedkov sú výpovede ako oni vnímali
nehodový dej, a to každý zo svojej pozície a k týmto výpovediam ich obsahu som sa vyjadril už na

predchádzajúcom pojednávaní. Zdôvodnil som, prečo oni môžu tvrdiť, že náraz vnímajú za vyznačeným
prechodom pre chodcov, nakoľko aj tu na súde sa vyjadrili, vodič tohto vozidla, že on sa otočil až na
buchnutie a to jeho auto nestálo, bolo v pohybe, aj to otočenie hlavy trvá nejaký okamih a samotné
uvedomenie nárazu potom môže byť fixovane posunuté, pretože to auto je v pohybe, to som povedal
už na predchádzajúcom pojednávaní. Za tým si stojím".

V tejto trestnej veci bol spracovaný aj ďalší znalecký posudok, ktorý spracoval znalec Ing. Stanislav
Ondirko, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že po oboznámení sa s celým spisovým
materiálom vo svojej analýze vychádzal z obhliadky miesta nehody, v pláne miesta nehody
vypracovanou políciou boli zakreslené brzdné stopy, ktoré mali patriť vozidlu Škoda H., ktoré v čase

nehody riadil vodič Y.. Nakoľko z jednotlivých svedeckých výpovedí ako aj výpovede samotného
obžalovanéhovyplynulo,ževozidlonemalobyťbrzdenépredzrážkou.V posudku,vanalýzeneuvažoval
s takýmto priebehom nehodového deja. Čo sa týka skutočností uvedených v spise, upozornil na
dôležitú vec, ktorá by pomohla stanoviť možnosť zabránenia nehode a to tú skutočnosť, že na mieste
nehody bola vykonaná obhliadka miesta nehody, pričom táto bola vykonaná v dennej dobe. Podľa

jeho názoru za účelom možnosti stanovenia zabránenia nehode bolo vhodné vykonať vyšetrovací
pokus za účelom zistenia dohľadnosti, viditeľnosti, resp. možnosti rozpoznania prekážky za približne
podobnýchatmosferickýchpodmienokakovčasenehody.Ďalejpoukázalnato,žemiestonehodyprešlo
rekonštrukciou a v súčasnosti už vyzerá úplne ináč. Sú tam ostrovčeky, zmenený asfaltový povrch. Už
by to nezodpovedalo tej situácii, ktorá bola povedzme v čase nehody. Taktiež vykonal obhliadku za

dennej doby. Snaží sa robiť svoju znaleckú činnosť tak, že si vždy prezrie miesto nehody. Avšak miesto
nehody je v súčasnej dobe zmenené. Podstatná rekonštrukcia miesta nehodového deja sa uskutočnila v
priebehu roku 2013. Ďalej popísal križovatku s tým, že za cestou III. triedy vedúcou do Ostrovan je ešte
jedna miesta komunikácia, ktorá vedie z obce na cestu I/68. Vyjadril sa aj k dopravnej značke odbočka
na Ostrovany a následná miestna komunikácia s tým, že uviedol podľa vyhotovenia dodatkovej tabule

nie. Znalec sa vyjadril aj k prechodu pre chodcov, pričom uviedol, že vyplýva to z fotodokumentácie
zo spisu. Prechod pre chodcov je vyznačený dopravnou značkou H13 spolu s dodatkovou tabuľou E2,
ktorá uvádza vzdialenosť 100 metrov. Táto dopravná značka je umiestnená ešte pred obcou Šarišské
Michaľany, približne vo vzdialenosti 100 metrov, podľa spisovej dokumentácie z obhliadky miesta
nehody pred prechodom pre chodcov v smere jazdy Prešov - Sabinov, teda v smere jazdy vozidla škoda

H. nebol prechod pre chodcov vyznačený zvislým značením, t. j. dopr. značkou IP6.
Na otázky obhajca: „Je zistené, v akej vzdialenosti mohol chodec tlačiaci bicykel pozorovať dve
osvetlené blížiace sa vozidlá"?Znalec k tomu uviedol, že "vo svojej analýze som vychádzal zo začiatkov nehodového deja v čase keď
bolo vozidlo M. H. celým svojim obrysom mimo vozidlo H., ktoré jazdilo pred ním, t.j. M. H. bola väčšou
časťou v ľavom jazdnom pruhu a vykonávala predbiehací manéver. Doba trvania priebehu nehodového

deja od tohto bodu bola podľa mojej analýzy 2 a pol sekundy a kolmá vzdialenosť účastníkov dopravnej
nehody približne 40 metrov. Ak schopnosti chodca opticky vnímať neboli nejako znížené, mal možnosť
na túto dráhu a za tento čas zaregistrovať pohyb dvoch vozidiel idúcich vedľa seba z pohľadu chodca
z jeho pravej strany".
„Akú dráhu mal chodec možnosť prejsť, ak vozidlá boli vzdialené vami uvádzaných 40 metrov vo chvíli,

keď ich mal možnosť vidieť"?
Znalec na to odpovedal, že „podľa výpovedí tam chodec stál".
„Je správne chápaný rozdiel medzi vašim názorom a J.. Sabom v tom, že jeden a druhý uvažujete o
pohybe vozidla, ktoré riadil obžalovaný odlišne s tým, že vy neuvažujete s brzdením zatiaľ čo pán Ing.
Sabo áno? To je hlavná vec, prečo ste dospel k inému záveru".
Znalec na to odpovedal „áno, pretože tým že neuvažujem tým brzdením so zrážkou, tak ten pohyb

vozidla ako aj celý priebeh nehodového deja je úplne odlišný".
„Dospeli ste k iným výsledkom aj kvôli tomu, že ste na rozdiel od pána Ing. Saba pracovali s
dvojzložkovým predmetom v čase zrážky? Myslím tým chodec a bicykel".
Znalec k tomu uviedol, že „Nemám posudok znalca Ing. Saba, ale uvádzam vo svojom posudku, že
kolega použil viactelesový systém, avšak podľa mne dostupných informácii to nebol systém chodca

a bicykla, ale len chodca, ku ktorému bola hmotnosť vozidla pripočítaná. Ak si to dobre pamätám.
Simulovaťchodcatlačiacehobicykelpomocouviactelesovéhomodelupodľamnedostupnýchpoznatkov
nebolo jednoznačne možné, preto som vo svojej analýze použil model chodca s bicyklom upraveného
tak, aby čo najviac sa približoval ku skutočnosti v čase zrážky. Vyobrazenie je na strane 26 môjho
znaleckého posudku obrázok č. 1. Považujem z technického hľadiska takýto model mnou použitý ako

prijateľnejší pre riešenie analýzy na rozdiel od modelu chodca ku ktorému je pripočítaná len hmotnosť
bicykla bez uvažovania viactelesového systému modelu bicykla. Tá sústava viactelesová sa potom
úplne ináč správa. Nakoľko som sa nestotožnil s takýmto riešením kolegu, použil som iné technické
riešenie".
„Pracovali ste aj s inými skutočnosťami, inými okolnosťami s možnosťou pohybu vozidla obžalovaného

bez brzdenia, ak áno, s ktorými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré vám mohli byť známe"?
Znalec k tomu uviedol, že „v mojom posudku vychádzam len s nejakým brzdením vozidla až po samotnej
zrážke. Nie pred zrážkou. Ak by som uvažoval, brzdné stopy, ktoré tam boli zakreslené striktne, tak
vozidlo by malo pred zrážkou prudko brzdiť, potom sa do miesta zrážky pohybovať bez brzdenia
alebo zanechávania brzdných stôl a následne po zrážke by prešlo plynule do svojej konečnej polohy

spomaleným pohybom. Ak by som sa mal striktne držať brzdných stôp zakreslených v pláne z miesta
dopr. nehody, pohyb vozidla by bol zložený z viacerých sekvencií, reakcia, nábeh, brzdenie, ďalšia
reakcia neviem, potom nejaké plynulé spomalenie. Ja som ta týmito brzdnými stopami nezaoberal".
„V akom mieste vo vzťahu k prechodu pre chodcov došlo podľa vašich zistení zrážke vozidla a chodca
s bicyklom"?

Znalec k tomu uviedol, že „z mojej analýzy, kde som prihliadal na jednotlivé výpovede, ku zrážke chodca
došlo za prechodom pre chodcov v smere jazdy vozidla M. H., kde podľa vykonanej simulácie bolo
ustálené miesto zrážky chodca tlačiaceho bicykel S. v pozdĺžnom smere vo vzdialenosti 28,9 metra od
východiskového bodu merania a 3,1 metra naľavo od stredovej čiary, t.j. v ľavom jazdnom pruhu v smere
jazdy vozidla M.. Je to viditeľné na obrázku č. 2 a č. 3 môjho znaleckého posudku".

„Pri vašej analýze dospeli ste k záveru, či mohol vodič zabrániť zrážke nehody, alebo či zrážka bola
nevyhnutná"?
Znalec k tomu uviedol, že „pre jednoznačnú odpoveď či mohol vodič zabrániť nehode by bolo nutné
poznať miesto kedy zreteľne rozpoznal prekážku. Z technického hľadiska by vodič Y. pri rýchlosti akou
sa pohyboval na začiatku predbiehacieho manévru, by dokázal zastaviť vozidlo intenzívnym brzdením

na dráhe približne 30 a pol metra, t.j. pred miestom zrážky. Je otázne, či mal vytvorené možnosti na
zaregistrovanie prekážky a viditeľnosť chodca. Vzhľadom na skutočnosť, že bezprostredne po nehode
nebolo miesto nehody uzatvorené, pohybovali sa tam vozidlá podľa spisového materiálu, možno aj iní
chodci, je k veci nutné uviesť, že zaistené stopy na mieste nehody ako znalec nemôžem hodnotiť
ako jednoznačné. Došlo k zavlečeniu črepín, pohybu vozidiel, tým pádom tie stopy nemuseli byť v

takom mieste, kde sa v skutočnosti nachádzali bezprostredne po zrážke. Ide o rôzne úlomky svetla
a podobne. Za najhodnovernejšiu stopu môžem považovať krvnú škvrnu označenú č. 11 ako miesto
konečnej polohy chodca. Podľa môjho názoru zakreslené brzdné stopy v pláne miesta nehody plnenekorešpondujú s fotodokumentáciou vypracovanou s dodatočnej obhliadky miesta dopr. nehody, podľa
plániku pravá brzdná stopa by mala križovať stredovú čiaru, nebolo to viditeľné, nenašiel som to tam".
Na záver znalec uviedol, že pri určovaní miesta zrážky boli vzaté do úvahy všetky dokumentované stopy.

V čase dopravnej nehody poškodený bol chodec, ktorý v čase nehody mal tlačiť bicykel. Mal ho tlačiť
po pravej strane.

Znalec Doc. Ing. Pavol KOHÚT, PhD. (Ústav súdneho inžinierstva ...) v znaleckom posudku uviedol, že
na základe predložených podkladov spracovali komplexnú analýzu nehodového deja. Bola vypočítaná

minimálna a maximálna rýchlosť vozidla M. H. v rozpätí 50-78 km/hod. bolo vyhodnotené miesto zrážky,
ktoré sa nachádzalo v oblasti prechodu pre chodcov a to maximálne 1 meter pred resp. 1 meter za
priechodom pre chodcov. S ohľadom na to, že boli rozpory so zanechanými a zadokumentovanými
stopami, zaoberali sa dvoma variantmi priebehu nehodového deja. Variantom A, ktorý je variantom
minimálnej rýchlosti vozidla M. H. a variantom B, ktorý je variantom maximálnej rýchlosti za predpokladu,
že brzdné stopy boli zanechané vozidlom škoda H. v predmetnom nehodovom deji. V znaleckom

posudkubolospracované zabráneniedopravnejnehodyjednotlivýmiúčastníkmi,posúdenieichtechniky
jazdy osobitne pre variant A, a pre variant B, na základe týchto výpočtov bola vyhodnotená technická
príčina dopr. nehody, a to pri variante A, kedy príčinou nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky
jazdy vodiča vozidla M. H., ktorý vykonával predchádzane vozidla H. v mieste, kde to nie je dovolené
a nesprávneho konania chodca, ktorý vstúpil do ľavého jazdného pruhu v čase, kedy sa v tomto

pohybovalo vozidlo H. a kedy z jeho rýchlosti a vzdialenosti vyplývalo, že po vstupe do vozovky dôjde
k vzniku kolíznej situácie. V prípade variantu B bolo vyhodnotené, že technickou príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla M. H. a to jednak jeho rýchlosť jazdy o cca 28
km/hod. vyššia ako je rýchlosť v danom úseku dovolená a zároveň predchádzanie v úseku, kde to nie
je dovolené to znamená v úseku križovatky.

Ďalej uviedol, že v prípade variantu A, by poukázal na strane 66 znaleckého posudku, z ktorej vyplýva,
že v čase, kedy chodec začína vstupovať do vozovky sa od neho nachádza vozidlo M. H. na vzdialenosť
28 metrov. Vozidlo H. sa pohybuje celou svojou šírkou v ľavom jazdnom pruhu v smere jeho jazdy.
To znamená, že chodec vstupuje do vozovky v takom okamihu, kedy z konkrétnej dopravnej situácie
vyplýva, že chodec nemôže uskutočniť prechod cez vozovku bez nebezpečenstva. V zmysle pravidiel

cestnej premávky by chodec mal vstupovať do vozovky takým spôsobom, aby prechod mohol vykonať
bez nebezpečenstva. Z uvedeného dôvodu je vstup chodca do vozovky v danom okamihu pri variante A,
za technicky nesprávny. Chodec v danom okamihu mal možnosť dopravnej nehode zabrániť a to ak by
nepokračoval v chôdzi v zmysle definície príčin dopravnej nehody sú prvkami príčiny dopravnej nehody,
tie skutočnosti, ktoré by vyvolali kolíznu situáciu alebo znemožňovali odvrátiť zrážku.

Ak by chodec nemusel predpokladať, že v danom úseku môže dôjsť k takému predchádzaniu k akému
došlo, čiže pred vstupom do vozovky by nemusel vyhodnocovať jazdný pruh z jeho pravej strany
teda jazdný pruh, v ktorom sa pohybovalo vozidlo Felícia a mohol by sa spoľahnúť , že k takémuto
predchádzaniu nedôjde, potom by bolo možné vstup chodca do vozovky považovať za správny, chodec
by sa v zmysle pravidiel cestnej premávky mal pred vstupom do vozovky presvedčiť, či ju môže prejsť

bez nebezpečenstva.
Informáciu o dvoch cestách pri odbočovaní doľava mali a podľa názoru spracovateľa znaleckého
posudku bolo predchádzanie vykonávané v oblasti križovatky.
Na otázky obhajcu „aké máte vysvetlenie, prečo obžalovaný vodič svedok predchádzaného vozidla H.
a nik iný nevideli chodca v takej vzdialenosti tak ako uvádzate vy, teda viac ako 28 metrov"?

Znalec k tomu uviedol, že „na danú otázku je potrebné zodpovedať s ohľadom na príslušný variant.
V prípade variantu A je možné konštatovať, že v okamihu, kedy bola vzájomná vzdialenosť vozidla H.
a chodca 28 metrov sa nachádzalo vozidlo H. v pravom jazdnom pruhu pred vozidlom M. H., pričom
ak by mala posádka vozidla H. rozpoznať vstup chodca do vozovky, museli by vyhodnocovať situáciu
tak, že by sa pozreli šikmo doľava. Vodič vozidla H. sa nachádzal už v ľavom jazdnom pruhu a pri

správnomvyhodnotenísituáciemalmožnosťvidieťchodcavstupujúcehodovozovky. Vprípadevariantu
B platí pre vodiča vozidla H. rovnako konštatovanie ako pre variant A, že by musel situáciu vyhodnotiť
pohľadom šikmo doľava, čo s ohľadom na vzdialenosť od prechodu nemusí byť obvyklé a vodič vozidla
M. H. pri variante B rozpoznal chodca na vzdialenosť cca 39 metrov. Vozidlo bolo natočené smerom
na pohybujúceho sa chodca a preto je logické, že mal lepšiu možnosť chodca rozpoznať. Zhrnutím

uvedeného možno konštatovať, že buď sa vodič vozidla M. H. dopravnej situácii nevenoval prípadne
nevyhodnocoval tak ako mal, v prípade variantu A, kedy by bola jeho reakcia oneskorená, alebo sa
pohyboval vyššou rýchlosťou ako je pre daný úsek predpísaná.„Ktorý postup bol správny pri spracovaní znaleckých posudkov ak znalec Ing. Sabol uvažoval len s
jednozložkovým telesom v sumáre poškodený a bicykel a znalec Ing. Ondirko uvažoval s dvojzložkovým
telesom"?

Znalec na to uviedol, že „použitie modelu chodca v danom prípade nezohráva významnú úlohu z
hľadiska správneho posúdenia priebehu nehodového deja. Vo všeobecnosti však vyššiu presnosť je
možné dosiahnuť použitím takého modelu, ktorý obsahuje viacero telies modelujúceho ľudské telo".
„Na strane 139 znaleckého posudku, pre ktorú križovatku sa vzťahuje tu znázornená
zadokumentovaná dopravná značka križovatka s vyznačením tvaru ciest"?

Znalec k tomu uviedol, že „podľa môjho názoru dodatková tabuľa umiestnená pod hlavnou cestou
označuje, že v danom úseku nasleduje križovatka, pričom vedľajšia cesta sa nachádza po ľavej strane.
Daná dodatková tabuľa nešpecifikuje presný tvar križovatky. Neviem zodpovedať aj otázku, či v danom
mieste sa nachádzajú dve križovatky, alebo jedna križovatka, je však zrejmé, že predchádzanie nie je
správne ani v prípade že sa jedná o jednu križovatku ani v prípade ak sa jedná o dve križovatky".
Ďalej znalec uviedol, že sa nevie vyjadriť k problematike toho, či zadokumentovaná poloha čiapky, je

polohoučiapkytesnepodopravnejnehode,respektíve,čidanástopakorešpondujesdanýmnehodovým
dejom. Ak áno, potom by miesto zrážky bolo tesne pred priechodom pre chodcov, pretože pri zrážke
by nemohla čiapka letieť oproti smeru pohybu vozidla. Ak čiapka nesúvisí s nehodovým dejom, resp.
jej poloha, potom s ohľadom na to, kde zanechal prvú stopu na vozovke a s ohľadom na trajektóriu
šmýkania sa chodca do konečnej polohy ako i s ohľadom na trajektóriu bicykla a jeho šmýkanie sa

do konečnej polohy je možné považovať miesto zrážky 1 meter za priechodom pre chodcov ako za
posledné technicky prijateľné miesto zrážky, pričom čím je miesto zrážky bližšie k stredu priechodu pre
chodcov, tým pravdepodobnosť daného miesta zrážky výrazne rastie.
Z polohy zastávky a jednotlivých zanechaných stôp vyplýva, že keď chodec minul zastávku, nemohol
sa pohybovať kolmo na vozovku, ale popri zastávke musel zatočiť doprava, pričom s ohľadom na už

spomínané stopy možno konštatovať, že za najpravdepodobnejšie miesto zrážky považuje približne
stred priechodu pre chodcov, to však platí za predpokladu, že poloha čiapky nesúvisí s danou dopravnou
nehodou.
Ak čiapka súvisí s nehodovým dejom, tzn. že ju chodec mal na hlave tesne pred zrážkou a následne
nebola posunutá, potom miesto zrážky muselo byť tesne pred tou čiapkou, tzn. cca do 1 metra pred

priechodom pre chodcov.
Ohľadom svietenia pouličného osvetlenia v obci znalec uviedol, že čím je viacej svetla, tým sú
rozhľadové podmienky lepšie.
Na otázku či sa dá zmerať sila nárazu do bicykla a následne sila nárazu z bicykla do chodca?
Znalecuviedolže„danásituáciasasícedánamodelovať,avšakneprinášanejakýkonkrétnyúdaj,ktorým

by bolo možné spresniť hodnotu nárazovej rýchlosti vozidla do chodca.
Ďalej k tomu uviedol, že zo všetkých podkladov, ktoré mali k dispozícii bolo ustálené rozpätie nárazovej
rýchlosti 50-60 km/hod. V okamihu kedy vodič vozidla H. rozpoznal kolíznu situáciu sa pohyboval
rýchlosťou 70 km/hod. následne po reakcii začal intenzívne brzdiť, počas intenzívneho brzdenia znížil
rýchlosť svojho vozidla na 60 km/hod., čo je nárazová rýchlosť pri variante B, súčasne sa nachádza

v tomto okamihu vedľa vozidla H., ktoré sa pohybuje 50 km/hod., tzn. že napriek tomu, že vozidlo H.
intenzívne brzdilo, aj počas tohto intenzívneho brzdenia predchádzalo vozidlo H., a to vzhľadom na
rýchlosť vozidla H..

Na otázku obžalovaného: „Viete so 100-percentnou istotou povedať, že tieto stopy sú moje"?

Na to znalec uviedol, že „Ako už bolo uvedené v znaleckom posudku z technického hľadiska nie je
možné jednoznačne zistiť, či dané brzdné stopy, ktoré boli zadokumentované pred miestom zrážky,
vznikli od vozidla škoda H. alebo nesúvisia s nehodovným dejom".

Obhajca obžalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že: „poznatky obžalovaného sú iné ako sú

uvádzané obžalobou, ako boli uvádzané v uznesení o obvinení. Obžalovaný vychádzal pri výpovediach
z prežívaných skutočností, vždy sa vyjadroval, že poškodeného na vozovke nevidel, že ho zbadal až v
momente stretu, a jeho výpoveď v tomto smere je podporená dôkazmi vo výpovediach svedkov, ktorí
tvorili osádku vozidla obžalovaného a aj svedkov z vedľajšieho predchádzaného vozidla, najmä vodiča
predchádzaného vozidla. Nik zo zúčastnených poškodeného ani bicykel poškodeného nevideli. V obci

nebolovtejdobe pouličnéosvetlenie,myslímtedarozsvietené,ohľadom dodatočnéhozisťovania príčin
priebehu a následkov dopravnej nehody poznáme v tomto konaní tri znalecké posudky. Prvý znalecký
posudok bol vypracovaný o obhliadkach znalca vykonaných bez vedomia a prítomnosti obžalovaného
a dospel k nesprávnym záverom. Nesprávnosť vidíme okrem hodnotenia stopy, ktorá mala byť podľanázoru znalca brzdnou stopou vozidla obžalovaného, čo sa nikdy iným dôkazom nepreukázalo, znalec
príliš subjektívne hodnotil pohyb vozidla obžalovaného, znalec zobral do úvahy názor policajta, ktorý
vykonal ohliadku na mieste v súvislosti s pneumatikami vozidla obžalovaného, znalec nebral do úvahy

nikým nezistenú nejakú hlukovú stopu, predovšetkým výpovede svedkyne , ktorá sa v čase nehody
nachádzala v tesnej blízkosti s psíkom. A nebolo zistené, že to by bola osoba s poškodeným sluchom.
Do pozornosti súdu dám vlastnú skúsenosť, keď bol prvý znalec vypočutý vyšetrovateľom v mojej
prítomnosti, kde tento výsluch vzhľadom na dobu jeho trvania a zadokumentované vety bol rozhodne
viac rozhovorom, polemikou, než riadnym vyšetrovacím úkonom. Keď mal znalec pocit, že jeho vec je aj

potvrdená, odchádzal preč a po položenej otázke od dverí zložil tašku, vyzliekol kabát a na moju adresu
sa vyjadril tak, že teda ešte raz a on to svoje preukáže. Ako pre advokáta to nebola dobrá skúsenosť.
Ja som spravil všetko čo bolo potrebné a bolo vecou vyšetrovateľa riadne dokumentovať priebeh
vyšetrovacieho úkonu. Keď som o tejto skutočnosti komunikoval s klientom, tam to stanovisko bolo také,
veď sa preukáže, že ten znalecký posudok nie je správny. Keď boli tie pochybnosti ohľadom prvého
znaleckého posudku, na návrh samotného obžalovaného vec posúdil druhý znalec, ktorý konštatoval z

pohľadu obhajoby vážnu chybu v tom, že prvý znalec pracoval s jednozložkovým telesom, ktorým bol
poškodený a bicykel. Pričom druhý znalec konštatoval, že obidva predmety majú svoju samostatnú
hmotnosť a poškodený nesedel na bicykli a túto okolnosť je treba vyhodnotiť inak ako prvý znalec
a druhý znalec dospel k záveru. Pre rozpory v znaleckých posudkoch je spracovaný tretí znalecký
posudok , ktorý potvrdzuje resp. vyjadruje že tak prvý ako druhý znalecký posudok majú chyby, ale v

zásade nevyjadril výhradu k názoru, že zrazený predmet bol dvojzložkový. Pokiaľ sa mám vyjadriť k
rýchlosti pohybu vozidla obžalovaného, mám za to, že je možné pripustiť jazdu v tolerovanej rýchlosti
v obci. K zraneniam poškodeného uvádzam, že až v priebehu hlavného pojednávania bolo uvádzané,
myslím že aj preukázané, že zrazený vtedy pacient bol na mieste nehody dlhšie ako bolo treba, že
bol prekladaný zo sanitky do sanitky, že na mieste sa pohybovali viaceré osoby, pričom mohlo dôjsť k

posunu stôp z dopravnej nehody, vypichnem pritom čiapku, o ktorú sa opieral ako o dôkaz prvý znalec
a nie sú odstránené pochybnosti, že ak by poškodenému bola poskytnutá zdravotná pomoc lekárska
rýchlejšie mohol byť jeho život zachránený. K poškodenému pohyboval sa po obci bez osvetlenia, bol
pod vplyvom alkoholu, a keďže nikto z vypočutých osôb skôr než došlo k nehode nezbadal ani bicykel,
ani poškodeného dôvodzujem, že do jazdnej dráhy v protismere vstúpil ako náhla prekážka, pričom

je známe, že pomery hlavnej ulice, vedľajšej cesty, autobusovej zastávky, chodníka v súčasnej dobe
sú podstatne zmenené. Vedľajšia cesta odkiaľ údajne mal vychádzať poškodený je teraz prehradená
chodníkom. Autobusová zastávka vtedy plechová, je nahradená presklenou železnou konštrukciou.
K dopravnému značeniu uvádzam, že dopravné značenie hlavnej a vedľajšej cesty v čase dopravnej
nehody bolo neadekvátne k označeniu križovatky, pretože značka križovatka bola umiestnená pred

odbočením vľavo v smere na podnik Imuna a za touto vedľajšou cestou ďalšia dopravná značka po
existencii križovatky s vedľajšou cestou odkiaľ údajne mal vychádzať poškodený taká dopravná značka
ani nebola. Nebolo tam ani vodorovné dopravné značenie, ktoré by pred prechodom pre chodcov
oznamovalo vodičovi v smere z Prešova do Sabinova vedľajšiu cestu vľavo. Pri dopravnej značke
križovatka chýbala dodatková tabuľa o tvare križovatky, ktorá by ako predpis ktorým sa vodič má riadiť,

informovala obžalovaného o ďalšej križovatke. O ďalšej križovatke myslím tej, odkiaľ údajne vyšiel
poškodený. V závere chcem uviesť skutočnosť, že toto dokazovanie o preukazovaní zodpovednosti
ma za následok, ešte v predprípravnom konaní zabezpečilo také vady, pre ktoré bolo treba vec trikrát
znalecky posudzovať. Z obžaloby nevyplýva porušenie predpisu pri predchádzaní, som presvedčený že
toto ani v dokazovaní zistené nebolo. Je zrejmé, že skutok sa nestal na priechode pre chodcov, čo je od

r. 2009 pre obhajobu pozitívne zistenie v akceptovaní obžalobou. Na základe dôkazov zabezpečených
v priebehu konania obhajoba vyjadruje pochybnosti o zodpovednosti obžalovaného za vznik a najmä
následok dopravnej nehody a pripomeniem, že nebol vykonaný ani v jednom prípade znalecký posudok
resp. záver o rýchlosti pohybu motorového vozidla obžalovaného exaktným úkonom a to skúmaním
deformačnej zóny vozidla poškodeného a bicykla, aj keď v čase návrhu bicykel bol v policajnom zaistení

a vozidlo vedené obžalovaným bolo pred opravou. Potom ostalo posudzovať rýchlosť už len zo
svedeckých výpovedí šoféra predchádzaného vozidla, výpovede obžalovaného, a iných vypočutých
osôb, čo do značnej miery uvedie k subjektivizmu, pretože naozaj nie je zistené, či napríklad svedok H.
z vedľajšieho vozidla išiel skutočne takou rýchlosťou ako uvádzal. My sme k tomu nikdy ani nenavrhovali
vykonať nejaký dôkaz, pretože subjektívne prežívanie vodiča nebolo možné nejakým spôsobom

preveriť ale bolo možné rýchlosť vozidla zistiť práve skúmaním dvoch predmetov po zrážke tam kde boli
deformované. Dĺžka konania v prípade uznania zodpovednosti obžalovaného za skutok očakávam že
bude mať odozvu v druhu a výmere trestu v súlade s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, inak
pre pochybnosti ktoré som v záverečnej reči uviedol navrhujem obžalovaného spod obžaloby oslobodiťpodľa § 285 písm. c/, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, resp. písm. d/, skutok
na ktorom mal účasť ako šofér nie je trestným činom. Poškodeného navrhujem odkázať s nárokom na
náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach.

Podľa názoru súdu tento prečin bol preukázaný. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že podľa znalca
z odboru dopravy, chodec bol zrazený v oblasti prechodu pre chodcov, túto skutočnosť však Ústav ....
(znalec Doc. Ing. Kohút. PhD.) upresnil tým spôsobom, že k dopravnej nehode došlo mimo prechodu
pre chodcov. Znalec taktiež poukázal na to, že technickou príčinou zrážky chodca s osobným motorovým

vozidlom M. H., EČ: B. XXX P. bola technika jazdy vodiča T. Y., a to predchádzanie pomalšie idúceho
vozidla v úseku cesty, kde je to podľa zákona o cestnej premávke zakázané v súbehu s vyššou
rýchlosťou ako je v uvedenom úseku maximálne povolená, túto skutočnosť potvrdil aj Ústav ... . Pokiaľ
by obžalovaný dodržal ustanovenia zákona o cestnej doprave, potom by na posudzovanom úseku (v
križovatke) nebol vykonal úkon predchádzania a tým by nebolo došlo k prekríženiu koridoru jazdnej
dráhy osobného motorového vozidla nim vedeného a koridoru chôdze chodca tlačiaceho bicykel naprieč

vozovkou. Taktiež zo záznamu z dopravnej nehody vyplynulo, že vodič Y. viedol motorové vozidlo
v Šarišských Michaľanoch, kde na križovatke cesty 1/68 a ulice SNP, pri predchádzaní pred ním
jazdiaceho vozidla došlo k zrážke s chodcom S. a to tak, že v protismernej časti cesty vodič Y. narazil
ľavým predným rohom vozidla do bicykla, ktorý pri pravej časti tela tlačil chodec S., ktorý prechádzal
cez cestu 1/68, v smere od ulice SNP na ulicu Pod Lesíkom, pričom narazil hlavou do čelného skla

vozidla vodiča Y. a následne chodca odhodilo vľavo v smere jazdy vodiča Y. na komunikáciu ulice
SNP. Ako príčina dopravnej nehody je uvedené porušenie povinnosti účastníka cestnej premávky,
nedisciplinované a neohľaduplné správanie sa, ďalej nesprávne predchádzanie, predchádzanie bez
ohľadunavodičajazdiacehovprotismerealeboinýchúčastníkovcestnejpremávky,pričombolporušený
záujem Zákon č. 8/2009 Z.z. jeho §§ 3 ods. 2 písm. a/, 137 ods. 1, 15 ods. 5 písm. c/ 137 ods. 1

zodpovedná osoba obž. Y. a porušenie osobitných ustanovení o chodcoch, nepresvedčenie sa pred
vstupom na vozovku, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva pričom bol porušený záujem Zákon č.
8/2009 Z.z. § 53 ods. 4, § 137 ods. 1 zodpovedná osoba V. S..
V tomto prípade je potrebné zdôrazniť aj to, že poškodený nebohý S. bol pod vplyvom alkoholických
nápojov a podľa názoru súdu mal podiel na tejto dopravnej nehode (alkohol), kde aj chodec, ktorý tlačí

bicykel je účastníkom cestnej premávky.
Ohľadom obhajoby je súd toho názoru, že nebolo zistené, žeby poškodenému nebohému S. nebola
poskytnutá primeraná zdravotnícka starostlivosť. Svedkovia, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní
ohľadom rýchlosti k tomu súd iba dodáva, že každý človek vníma rýchlosť iným spôsobom, čo sa
jednému zdá veľká rýchlosť, iný ju môže posúdiť ako nízku. Podľa názoru súdu dôkazy boli zabezpečené

primerane a znalec sa ani neriadil podľa rôznych črepín, ale podľa oterov stôp nebohého, brzdných
stôp, ktoré boli totožné s tými, ktoré boli zabezpečené. Taktiež na týchto brzdných stopách neboli
zistené rôzne porušenia, resp. prach a pod. V súvislosti s tým súd ešte dodáva, že obom znaleckým
posudkom (znalecký posudok Ing. Saba a Ing. Ondirka) boli vyčítané pochybenia. Z tohto dôvodu sa
súd potom priklonil k znaleckému posudku Ústavu ..., z ktorého potom vyplýva to čo je uvedené vyššie,

t. j. rozpätie nárazovej rýchlosti 50-60 km/hod., keď vodič vozidla M. H. rozpoznal kolíznu situáciu, tento
sa pohyboval rýchlosťou 70 km/hod., následne po reakcii začal intenzívne brzdiť a počas intenzívneho
brzdenia znížil rýchlosť svojho vozidla na 60 km/hod., čo je nárazová rýchlosť pri variante B, súčasne
sa nachádza v tomto okamihu vedľa vozidla H., ktoré sa pohybuje rýchlosťou 50 km/hod., to znamená,
že aj napriek tomu, že vozidlo H. intenzívne brzdilo, aj počas tohto intenzívneho brzdenia predchádzalo

vozidlo H.. Znalecký ústav vytvoril dve varianty dopravnej nehody, pričom pri variante A, príčinou nehody
bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla M. H., ktorý vykonával predchádzane vozidla H.
v mieste, kde to nie je dovolené a nesprávneho konania chodca, ktorý vstúpil do ľavého jazdného pruhu v
čase,kedysavtomtopohybovalovozidloH.akedyzjehorýchlostiavzdialenostivyplývalo,žepovstupe
do vozovky dôjde k vzniku kolíznej situácie. V prípade variantu B bolo vyhodnotené, že technickou

príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla M. H. a to jednak jeho rýchlosť
jazdy o cca 28 km/hod. vyššia ako je rýchlosť v danom úseku dovolená a zároveň predchádzanie v
úseku, kde to nie je dovolené, to znamená v úseku križovatky.
Na záver k tomu súd dodáva, že pri variante A, má na tom podiel aj chodec, ktorý sa nepresvedčil či
môže bezpečne prejsť cez prechod pre chodcov, resp. v blízkosti neho, z jeho pohľadu podľa názoru

súdu tento sa logicky pozrel doľava, t. j. v smere na Sabinov a začal prechádzať cez vozovku, jeho
pochybením je iba to, že nevenoval pozornosť vozidlám, ktoré išli smerom na Sabinov, aj keď sa mohol
domnievať, že počas toho ako prejde k stredovej čiare vozovky tieto vozidlá (vozidlo, keďže nevieme čividel obe vozidlá) prejdú a on bude môcť plynule pokračovať v svojom smere. Pochybením vodiča M.
H. (obžalovaný) je to, že predchádzal v mieste, na ktorom to nie je dovolené (v križovatke).
Pri variante B, vodič M. H. pochybil nielen v tom, že prebiehal v križovatke, ale aj to, že prekročil rýchlosť

v obci a to dá sa povedať o viac ako 50 %.
Tak ako je to uvedené vyššie pri oboch variantoch, je vina vodiča nespochybniteľná, iba on sa rozhodol
predbiehať vozidlo v križovatke, pričom sa nepresvedčil či tak môže urobiť bezpečne, keďže v protismere
sa nachádzal chodec, ktorý tlačil bicykel a vyššou rýchlosťou, je nelogické ak vodič predchádzaného
vozidla ide 50 km/h a iný vodič ho môže predbiehať iba vyššou rýchlosťou.

Podľa názoru súdu tento prečin bol spáchaný z nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Trestného zákona,
pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí.

Pri výroku o treste súd zistil, že obž. Y. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Súdne
trestaný doposiaľ bol 4-krát. Z toho v roku 2005 bol uznaný vinným Okresným súdom v Prešove trestným
rozkazom sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12.7.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2011, pre
§ 9 ods. 2 k § 202 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený podmienečný trest na 10 mesiacov
s určením skúšobnej doby na 2 roky, keďže v tomto prípade uplynula už viac ako ročná doba súd na

to neprihliadal§ 60 ods. 3 Trestného zákona ( zákon č.140/1961 Zb.). V roku 2008 bol uznaný vinným
trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. XT/XXX/XXXX dňa 12.3.2008 pre § 279 ods. 1
Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia slobody na 1 rok s určením skúšobnej doby do
29.4.2009, z toho bol dňa 2.9.2009 osvedčený a hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený. V druhom
prípade bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa 3.5.2010

v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 3.2.2011, ktorým bol
uznaný vinným z prečinu krádež podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a za to
mu bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne. V treťom prípade bol uznaný
vinným OkresnýmsúdomvPrešoverozsudkomsp.zn.XXT/XX/XXXXzodňa6.5.2011,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 6.5.2011, za skutok spáchaný dňa 27.11.2009, z prečinu podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona a bol mu za to uložený súhrnný trest odňatia slobody na 7 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z toho vyplýva, že sú splnené podmienky
na to, aby mu bol uložený súhrnný trest.

Vjehoprípade súdzistil,žetomutoniejemožnépriznaťžiadnupoľahčujúcu,aleanipriťažujúcuokolnosť

v zmyslel § 36 resp. § 37 Trestného zákona. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného
zákona súd musí prihliadať na pri určení druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe je možné uložiť za prečin usmrtenie podľa § 149

ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov. V jeho prípade zobral súd do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu. Prihliadol na osobné pomery
a možnosti nápravy obžalovaného. K tomu súd poukazuje na to, že tento je ženatý a má jedno dieťa
(predložil súd aj tehotenskú knižku svojej manželky), ďalej k tomu súd poukazuje na to, že nie sú
poznatky o tom, že by tento po páchaní tejto trestnej činnosti spáchal aj inú trestnú činnosť. Preto potom

súd rozhodol aj o použití ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona (pomery páchateľa, je ženatý má
dieťa). Prihliadol potom aj na s článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a preto potom rozhodol,
že v jeho prípade bude dostatočný súhrnný trest na 13 mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu v Prešove sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2011,

za skutok spáchaný dňa 27.11.2009, pričom bol uznaný vinným z prečinu podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona a bol mu za to uložený súhrnný trest odňatia slobody na 7 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na to, že sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s dopravou, uložil mu súd aj trest zákazu

činnosti na 3 roky.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a tento sa v budúcnosti
už nedopustí ďalšej trestnej činnosti.Poškodení si uplatnili nárok na náhradu škody, Túto súd priznal Všeobecnej zdravotnej poisťovni v
plnom rozsahu. U poškodenej pani K. súd mal pochybnosti o tejto škode, ale hlavne súd poukazuje na

alkohol nebohého, preto ju s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Prešove do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.