Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206749
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206749.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: Sociálna

poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, IČO: 30 807 484, proti
odporcovi: F.Y.. W. Z. - súdny exekútor, nar. XX. XX. XXXX, E.: XX XXX XXX, so sídlom A. X, XXX XX
C., trvale bytom F. XX, XXX XX A., o zaplatenie sumy 281,08 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 12. 05. 2014 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy
281,08 €. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa vydal rozhodnutie, ktorým

bolo predpísané povinnej E.. W. D. úhrada príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktorú povinnosť
si však nesplnila. Z toho dôvodu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 02. 04. 2003 a to u
odporcu. Odporca na základe poverenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 04. 2003 vydal
dňa 21. 05. 2003 upovedomenie o začatí exekúcie, ktorá bola vedená pod č. Ex 729/2003. V zmysle
§ 291 ods.2 Zákona č. 461/2003 Z. z., od 01. 01. 2004 navrhovateľ vykonáva kontrolu a vymáhanie
príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004. Povinná navrhovateľovi
predložila doklad o zaplatení pohľadávky vyplývajúcej z uvedených exekučných titulov. Povinná uhradila

priamo súdnemu exekútorovi dňa 25. 09. 2003 sumu 2.000,-- Sk a dňa 22. 05. 2006 realizovala platbu
v prospech účtu súdneho exekútora vo výške 9.578,50 €, ktorý bol uvedený v upovedomení o začatí
exekúcie. Nástupca súdneho exekútora X.. X. V. oznámil navrhovateľovi, že uvedená exekúcia je
vedenáakoukončenávymoženímvroku2006.Navrhovateľpoukázal,ževočiodporcovisavedietrestné
stíhanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa pod ČVS:ORP 63/OEK-ZV-2010.
Odporca napriek písomnej výzve navrhovateľa na vydanie finančných prostriedkov nereagoval. Je
nesporné, že odporca po vymožení finančného nároku oprávneného nepostupoval v zmysle Zákona

č. 233/1995 Z. z. a ako súdny exekútor sa svojím konaním dopustil bezdôvodného obohatenia, keď
finančné prostriedky získané právnym dôvodom plnenia povinnou osobou v rámci exekúcie nevydal po
odpočítaní trov exekúcie oprávnenému navrhovateľovi.

Súdvovecirozhodoldňa02.09.2014platobnýmrozkazomtak,ženávrhunavrhovateľavcelomrozsahu
vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca včas odpor s odôvodnením, v ktorom
vzniesol námietku premlčania s tým, že ide o nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 33 ods.1

Exekučného poriadku a nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 17. 03. 2015 výsluchom navrhovateľa, listinnými
dokladmi. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods.2 O.s. p. Odporca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil
zo zdravotných dôvodov, k čomu doložil lekárske správy. Zároveň súhlasil, aby súd rozhodol vo veci
aj bez jeho prítomnosti. Poukázal aj na to, že uplatňovaná pohľadávka je premlčaná, nakoľko právo

na náhradu škody navrhovateľa sa premlčalo v objektívnej premlčacej lehote podľa §106 ods.2
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu škody voči nemu ako fyzickej osobe
napriek tomu, že je stále súdnym exekútorom a preto nemôže zodpovedať ako občan - fyzická osoba.
Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľnapojednávanízotrvalnapodanomnávrhu.Poukázalnato,žeodporcaviedolexekúciupod
č. Ex 729/2003 na podklade exekučného titulu a na návrh právneho predchodcu navrhovateľa. Exekúcia
bola vedená proti povinnej E.. D. na vymoženie pohľadávky vo výške 281,08 €. Povinná navrhovateľovi
doložila doklady, z ktorých vyplynulo, že pohľadávku uhradila v rámci exekučného konania, avšak
súdny exekútor vymoženú sumu navrhovateľovi nevyplatil. Navrhovateľ má zato, že týmto konaním u
súdneho exekútora došlo k bezdôvodnému obohateniu a preto žiada, aby súd zaviazal odporcu uhradiť

mu žalovanú sumu. K námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, pretože
nárok bol uplatnený v rámci objektívnej premlčacej lehoty 10 rokov, pretože zo strany odporcu sa jedná
o úmyselné konanie.

Na podklade listinných dokladov predložených navrhovateľom mal súd za preukázané, že právny

predchodca navrhovateľa podal dňa 02. 04. 2003 u odporcu návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnej E.. W. D. na vymoženie pohľadávky vo výške 8.484,-- Sk, na podklade právoplatných
rozhodnutí oprávneného, ktorými bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v
nezamestnanosti. Dňa 21. 05. 2003 vydal odporca upovedomenie o začatí exekúcie.

Podľa dokladov predložených navrhovateľovi povinnou a to výdavkový pokladničný doklad zo dňa 25.
09. 2003 a príjmový pokladničný doklad vydaný odporcom dňa 25. 09. 2003, bola prijatá od povinnej
suma 2.000,-- Sk na úhradu exekúcie č. Ex 279/2003. Podľa výpisu z účtu povinnej v OTP banka
Slovensko, došlo dňa 22. 05. 2006 k úhrade čiastky 9.578,50,-- Sk na č. účtu súdneho exekútora
uvedené v upovedomení o začatí exekúcie a to na úhradu Ex 729/2003. Podľa potvrdenia OTP banky

bola realizovaná platba v prospech uvedeného účtu.

Podľa e-mailovej správy X.. V. - nástupcu súdneho exekútora F.. W. Z., bolo navrhovateľovi oznámené,
že exekučná vec pod č. Ex 729/2003 bola ukončená vymožením v roku 2006.

Listom zo dňa 13. 05. 2003 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, výzvu odporca
prevzal dňa 20. 05. 2013.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C 135/2014 súd zistil z oznámenia Slovenskej komory
exekútorov, že odporca je stále vedený v zozname súdnych exekútorov. Z oznámenia Ministerstva

spravodlivosti SR súd mal preukázané, že odporca ako súdny exekútor má od roku 2009 pozastavený
výkon funkcie súdneho exekútora, ktoré doposiaľ trvá.

Podľa oznámenia Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica ČVS: ORP 343/OEK-ZV-2009, prebieha
trestné stíhanie proti obvinenému F.. W. Z., vec je v štádiu prípravného konania, ktoré doposiaľ nebolo

ukončené vzhľadom na to, že dochádza k opakovanému rozšíreniu obvinenia.

Navrhovateľka svoj nárok považovala za občiansko-právny vzťah, v rámci ktorého odporca zodpovedá
za bezdôvodné obohatenie, ktoré na jej úkor získal. V kontexte tohto právneho hodnotenia súd
konštatuje, že Najvyšší súd SR sa vo viacerých svojich rozhodnutiach venoval problematike výkladu

vzťahu medzi exekútorom a účastníkmi exekučného konania, ktorý bol vyjadrený okrem iného aj v
rozhodnutiach - uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 199/2009 zo dňa 18. 02. 2010, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 4/2011 zo dňa 08. 08. 2012. Súd cituje právne zhodnotenie
uvedené v predmetných rozhodnutiach nasledovne.

Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (viď § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahysú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov;
práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov
vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom

právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach
účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

Pre vyriešenie otázky, či ten - ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné
predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet

súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Za účelom
zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy
už v žalobe rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods.1 O.s.p.), ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny
vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných nielen pre
posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom
konania), ale aj pre posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho

však právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho
ale predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“). Podľa § 3

Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej
činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom (viď

vyššie) vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie
exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na
súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán,
ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným

poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie
§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť
jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z.z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je
výkonom verejnej moci.

V danom prípade žalobkyňa svoj nárok „na vydanie bezdôvodného obohatenia“ vyvodzuje z právneho
vzťahu, ktorý: 1. vznikol medzi ňou ako účastníčkou exekučného konania a súdnou exekútorkou
vykonávajúcou exekučnú činnosť, 2. sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej
osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo tu o verejnoprávny
vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne

postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah
sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému (účastníkovi
exekučného konania) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu
jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (v tejto súvislosti viď napr. ustanovenie § 47 ods. 1
písm. b/ Exekučného poriadku oprávňujúce súdneho exekútora zakázať povinnému, aby odo dňa

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii, ako
aj ustanovenie § 54 ods. 2 Exekučného poriadku oprávňujúce súdneho exekútora predvolať povinného
a vyzvať ho na vyhlásenie o jeho majetku). Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného
konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah.

Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a
súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k
bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že exekútor nesplní povinnosť
uhradiť oprávnenému vymoženú pohľadávku.

Ďalej súd uvádza, že žalobca je povinný žalobou uplatnený nárok (iba) skutkovo vymedziť. Právne
posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu
(„iura novit curia“). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, sozreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia
žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne
posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený)

právny dôvod požadovaného plnenia.

V danom prípade - so zreteľom na to, ako a čím žalobkyňa vymedzila skutkový rámec, z ktorého
vyvodzovala jej nárok na zaplatenie požadovanej sumy je potrebné vyriešiť otázku, či žalobou uplatnený
nárok vyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú účastníkovi konania v

zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v prípade, že osobitný zákon
neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti
s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ( ďalej len EP), ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak,
exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s

činnosťou podľa tohto zákona.

Súd skúmal, či iný osobitný zákon ustanovuje zodpovednosť za konanie exekútora. Citované ust.
odkazuje priamo na zák.č.514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci.

Podľa§1zák.č.514/2003Z.z.tentozákonupravujea)zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 zák.č.514/2003 Z. z. na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 zák.č.514/2003 Z. z. ods.1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák.č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 zák.č.514/2003 Z. z. ods. 1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ods. 4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.Súd konštatuje, že pokiaľ súdny exekútor prijal plnenie od povinnej a toto plnenie nevyplatil
oprávnenému, t. č. navrhovateľke, hoci na to bol povinný, jeho konanie sa posudzuje ako nečinnosť pri
výkone verejnej moci a z tohto dôvodu patrí navrhovateľovi nárok na náhradu škody voči štátu, ktorý je

pre tento konkrétny prípad zastúpený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Na podporu tohto záveru súdu svedčí aj súčasná právna úprava EP, kedy novelou č. 299/2013 Z. z.
účinného od 1.11.2013 bolo rozšírené ust. § 36 o ods. 8 až 12, ktoré znejú:

(8) Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne,
najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo
ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov
nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak
exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej
vety uplynutím 14-dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského

úradu.

(9) Lehota na poukázanie plnení podľa odseku 8 sa uplatní, ak prijaté čiastkové plnenie presiahne päť
eur a pri platbách poukazovaných exekútorom oprávnenému do zahraničia 50 eur.

(12) Porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.

(13) Ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd na
návrh oprávneného a po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať
peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Uvedené konanie exekútora zákon považuje za neplnenie povinností exekútora vyplývajúce z činností
pri výkone štátom zverenej verejnej moci a preto je exekútor za neplnenie povinností disciplinárne
zodpovedný, avšak voči oprávnenej osobe, ktorej vznikne škoda konaním, resp. opomenutím konania
exekútorom, je zodpovedným subjektom štát.

Vzhľadom na uvedené závery súd konštatuje, že odporca, tak ako je označený v návrhu na začatie
konania nie je nositeľom povinností splniť pohľadávku, ktorej sa domáha navrhovateľ v tomto konaní a
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p. V tomto prípade bol úspešným účastníkom
odporca, odporca si však náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).