Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210693
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814210693.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zast. advokátom
JUDr. Ján Šoltés so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti odporkyni: E. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., I. XX/X za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 363 962, zast. JUDr. Patrik
Podhorský, advokát so sídlom Bratislava, Zámocká 36 o zaplatenie 658,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 13.6.2014 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 658,40 eur
s úrokom 8,5% ročne od 9.10.2013 do zaplatenia. Dňa 27.10.2004 uzavrel právny predchodca
navrhovateľa s odporkyňou zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu
odporcovi č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dodatkom č. 2. k zmluve o bežnom účte došlo k zmene zmluvy a
oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 28.2.2006 navrhovateľ oznámil odporcovi, že
v zmysle Obchodných podmienok s účinnosťou od 28.2.2006 poskytuje povolené prečerpanie k jeho
bežnémuúčtudovýškyúverovéhorámca18.000,-Sk.Povolenéprečerpaniesabudeúročiťpremenlivou

ročnou úrokovou sadzbou vo výške 15% a konečná splatnosť povoleného prečrpania bola dohodnutá
dňa 20.10.2022.

Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 5.4.2013 oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky.
Navrhovateľ listom zo dňa 1.10.2013 oznámil odporkyni vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k
30.10.2013 a zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy 821,66 eur do 8.10.2013.

Dňa 10.11.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so
sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42362962, ktorý žiadal doručiť návrh s prílohami s tým, že
súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania, právny zástupca sa pojednávaní nezúčastní
a tým ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní.

Súd vydal v zmysle návrhu navrhovateľa platobný rozkaz sp. zn. 18Ro 39/2014 z 21.11.2014, voči
ktorému podala v zákonnej lehote odporkyňa odpor, v ktorom uvádzala, že prišla už o všetok majetok. Na

pojednávaní vzniesla námietku premlčania a zároveň mala za to, že dlh navrhovateľovi dávno zaplatila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne , listinnými dôkazmi, zmluvou o bežnom účte z
27.10.2004, Dodatkom k zmluve o bežnom účte z 28.2.2006, oznámením o poskytnutí povolenéhoprečerpania z 28.2.2006, výzvou na zaplatenie pohľadávky z 1.10.2013, Obchodnými podmienkami
Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, písomnými vyjadreniami účastníkov, ftc. časti transakcií

na účte - č.l. 45-58, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 27.10.2004 uzavreli účastníci zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v súlade s §
708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, predmetom ktorého bolo zriadenie účtu bankou pre
odporkyňu. Dodatkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 28.2.2006 bolo medzi účastníkmi dohodnuté

poskytnutie Povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných
podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Z oznámenia banky z 28.2.2006 vyplýva
oznámenie, že vzhľadom k tomu, že odporca splnil podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania,
oznamujú mu, že od 28.2.2006 poskytujú povolené prečerpanie k účtu vo výške 18.000,- Sk, pričom
pohľadávka sporiteľne z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku

dňu vyhotovenia tohto oznámenia bola 15%, typ premenlivá. Povolené prečerpanie sa poskytuje do
20.10.2022.

Zpísomnéhovyjadrenianavrhovateľaz9.3.2015vyplýva,žeúčetodporkynebolzablokovanývdôsledku
prekročenia rámca povoleného čerpania peňažných prostriedkov.

Pokiaľ ide o výšku pohľadávky 658,40 eur tá pozostáva z úverovej istiny 597,49 eur rovnajúcej
sa poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu a sumy 60,91 eur sa rovná výške čerpania
finančných prostriedkov nad rámec povolenej sumy. Navrhovateľ uplatňuje od odporkyne sumu 658,40
eur od 9.10.2013 do zaplatenia t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky.

Navrhovateľ v priebehu konania trval na podanom návrhu. Z prehľadu transakcií vyplývajú jednotlivé
výbery vykonané odporcom alebo realizácia príkazov na úhradu. Povolené prečerpanie bolo dojednané
až do roku 2022, pričom v prípade ak odporkyňa nemala záujem o takúto zmluvu mohla požiadať
o výpoveď. Túto službu využívala, dostala sa aj do nepovoleného prečerpania, čo nastalo vtedy, keď

prečerpala sumu 18.000,- Sk a následne neuhrádzala úroky a poplatky, nebolo možné realizovať ani
zriadené príkazy na úhradu. Odporkyňa mala povinnosť vždy na konci mesiaca zaplatiť zmluvné úroky
zo sumy, ktorú využívala a pokiaľ sa dostala do nepovoleného prečerpania, z toho mala platiť aj úrok z
omeškania.Povinnosť dlžníkasplatiťpohľadávkuzpovolenéhoprečerpaniajenajneskôrvdeňkonečnej
splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania, a to ku

dňu zrušenia účtu, pričom účet bol zrušený zo strany banky ku dňu 22.7.2011. Ukončenie zmluvy alebo
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je podľa navrhovateľa pre dlžníka výhodné, pretože nemusí už platiť
úroky a poplatky, ale len úroky z omeškania.

Vedľajší účastník vyjadrením z 3.3.2015 namietal poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom, pričom

nebolo dokázané či a ako odporkyňa úver vyčerpala, nebolo dokázané, ktorou splátkou a kedy sa
dostala do omeškania. Ďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, pretože postúpenie
pohľadávky musí byť v súlade s§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Postupník musí tvrdiť a
preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie svojho záväzku
a klient zostal v omeškaní aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie

aktívnej legitimácie postupníka. Medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky v predmetnej veci
uplynulolen39dní,pričompreplatnosťpostúpeniasavyžadujelehota90kalendárnychdní,pretonebolo
postúpenie platné. Navrhol preto návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Z prehľadu transakcií na účte odporkyne za obdobie od 18.4.2006 do 27.3.2013 vyplýva prehľad

jednotlivých účtovaných transakcií na účte odporkyne. Ku dňu 27.3.2013 bol stav na účte - 658,40
eur. Posledná transakcia zo strany odporkyne bola dňa 17.10.2009. Až do ukončenia povoleného
prečerpania boli účtované bankou len poplatky, debetné úroky, úrok z omeškania a celé účtovanie
bolo ukončené 27.3.2013 s mínusovým stavom 658,40 eur. Splatnosť vychádza z čl. 11.1. úverových
podmienok, pričom dlžník nebol povinný splatiť prečerpané peňažné prostriedky skôr, avšak s

určitosťou bol vyzývaný bankou k úhrade dlhu aj pred 5.4.2013, kedy už bol mínusový stav na účte
viac ako 821,66 eur.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere /§ 497 Obchodného zákonníka a nasl. ustanovenia/.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytnevjehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitej sumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy o povolenom prečerpaní prostriedkov, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na
bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty

(§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vedľajší účastník namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, keď spochybnil platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 1409/2013/CE zo dňa 13.12.2013 s poukazom na § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, podľa ktorého „Ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou,
aj bez súhlasu klienta“. Vedľajší účastník tvrdil, že nie je preukázané, že pred postúpením pohľadávky
banka vyzvala klienta na splnenie záväzku, a že tento zostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň

90 dní. V konaní bolo preukázané, že sporiteľňa pred samotným postúpením písomne vyzývala odporcu
ako dlžníka k zaplateniu omeškaných splátok, pričom navrhovateľ doložil ako dôkaz písomnú výzvu z
5.4.2013, ktorou sporiteľňa vyzývala na zaplatenie 821,66 eur. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky
až zmluvou z 28.3.2013, pričom odporca úver nepretržite nesplácal. Námietka vedľajšieho účastníka,
že medzi výzvou, ktorá predchádzala k zosplatneniu a samotným zosplatnením, resp. postúpením

pohľadávky neprešla doba 90 dní je nedôvodná, pretože lehota 90 kalendárnych dní sa odvíja od
písomnej výzvy banky na plnenie s omeškaním akejkoľvek splátky, teda i časti peňažného záväzku,
pričom nie je vylúčené po takejto výzve pristúpiť k zosplatneniu celého úveru a tento následne ako
nesplatenú pohľadávku postúpiť. Súd ďalej konštatuje, že § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z.z. o bankách
je systémovo začlenený do 14.časti zákona s názvom Ochrana klientov a bankové tajomstvo. Celé

ustanovenie upravuje postup banky pri poskytovaní údajov o klientovi, jeho účte, platobnej disciplíne a
podobne, ďalej postup banky pri porušení zmluvných povinností z úverového vzťahu a s tým súvisiace
nakladanie s informáciami o klientovi, s informáciami, ktoré tvoria bankové tajomstvo. V § 92 ods. 8
citovaného zákona je upravený postup banky v súvislosti s postúpením pohľadávky, ktoré ako také
je zásadne upravené v § 524 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka , a to možnosť banky

postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke aj bez súhlasu klienta, čím dochádza taktiež k nakladaniu
s informáciami o klientovi, teda informáciami tvoriacimi bankové tajomstvo. Z uvedeného aj podľa
názoru súdu vyplýva, že uvedený postup neupravuje podmienky platného postúpenia pohľadávky banky
voči inej osobe, ale upravuje podmienky banky pri dodržiavaní bankového tajomstva pri postúpení
pohľadávky. Samotné nedodržanie tohto postupu podľa názoru súdu nezneplatňuje zmluvu o postúpení

pohľadávky. V zásade je potrebné pripustiť, že v prípade napríklad vopred daného súhlasu účastníka
zmluvy o úvere s postúpením pohľadávky aj inej osobe , kedy teda klient banky súhlasí vopred s
nakladaním informácií o jeho osobe, postup v zmysle citovaného ustanovenia sa nevyžaduje /viď čl. I
bod 8 zmluv/. Citované ustanovenie nerieši možnosť alebo nemožnosť postúpenia, ale možnosť banky
postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom

vysloveným v odbornom článku doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M, pod názvom Postúpenie
pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov bankového tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany
spotrebiteľa - 1.časť, uverejneného v odborný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe Súkromné
právo č. 1/2015.Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd sa najskôr
zaoberal povahou zmluvného vzťahu účastníkov, ktorého rámec je daný zmluvou o bežnom účte z

27.10.2004 a následne dodatkom k zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu po splnení
podmienok banky počnúc 28.2.2006. Dodatok k zmluve je síce uzavretý ako dvojstranný právny úkon,
ktorýjevšakvymedzenýlensamotnýmzriadenímpovolenéhoprečerpaniastým,žebankajednostranne
oznamujeklientovilimitpovolenéhoprečerpania18.000,-Skpriúrokovejsadzbe,ktorejvýškajeaktuálna
ku dňu vyhotovenia oznámenia 15,00% ročne s typom úrokovej sadzby ako premenlivá. Zo zmluvy je

nepochybné, že odporkyňa uzatvárala zmluvu s bankou ako fyzická osoba nepodnikateľ. Navrhovateľ
tvrdil, že celý zmluvný vzťah je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom, na ktorý sa výlučne
vzťahuje Obchodný zákonník. Súd tejto argumentácii prisvedčuje len potiaľ, že zmluva o bežnom účte
je pomenovanou typovou zmluvou uzavretou podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka
s tým, že poskytnutie limitu peňažných prostriedkov na účte odporkyne formou povoleného prečerpania
sa podľa § 710 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, teda

zmluvou o úvere. Keďže išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov bankou na účet odporkyne, ktoré
čerpala iným spôsobom ako kreditnou kartou, nevzťahuje sa na daný vzťah ani zákon č. 258/2001 Z.z.,
ktorý uvedené vylučuje v § 1 ods. 3 v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z čl. 9.1 Obchodných
podmienok vyplýva, že banka poskytuje povolené prečerpanie do výšky stanovenej bankou s tým, že
„umožní dlžníkovi využívať povolené prečerpanie tak, že bude realizovať Platobné príkazy Dlžníka

na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova
pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka“. Z uvedeného teda vyplýva, že
odporkyňa úverové prostriedky nečerpala kreditnou kartou, preto sa uvedený zákon až na § 3 ods. 6
citovaného zákona na daný úver nevzťahoval. Navrhovateľ ale ako veriteľ mal povinnosť v zmysle § 3

ods. 6 citovaného zákona informovať dlžníka ako spotrebiteľa o nákladoch spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti navrhovateľ v konaní nepreukázal. V oznámení o povolení

úverového limitu je uvedený napríklad len údaj o aktuálnej úrokovej sadzbe, typ úrokovej sadzby
je uvedený ako premenlivá s tým, že v čl. 12. Úročenie Obchodných podmienok je upravená, že
banka úročí pohľadávku banky sadzbou, ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené s tým, že banka
je oprávnená jednostranne meniť typ a výšku úrokovej sadzby, pričom zmena typu a výšky úrokovej
sadzby je účinná rozhodnutím banky a banka oznamuje tieto zmeny bez zbytočného odkladu po jej

účinnosti zverejnením.

Je pravdou, že v rozhodnom období § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvu o bežnom účte, resp.
zmluvu o úvere neuvádzal. Až s účinnosťou od 1.1.2008 novelou č. 568/2007 Z.z. bola spotrebiteľská
zmluva definovaná ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Podľa názoru súdu definíciu spotrebiteľskej zmluvy v znení platnom do 1.1.2008
nemožno vykladať tak, že išlo o taxatívny výpočet zmlúv, len ktoré majú charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súdy za spotrebiteľské zmluvy s následnou aplikáciou
spotrebiteľského práva považovali aj také zmluvy, ktoré neboli výslovne upravené v uvedenom
ustanovení, pretože išlo len o nedôslednú transpozíciu Smerníc Rady ES do nášho právneho poriadku

vykonané zákonom č. 150/2004 Z.z, predovšetkým Smernice 87/102/EHS v znení smernice 90/88/
EHS o spotrebiteľskom úvere, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a podobne. Okrem toho podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Dôležité preto aj podľa názoru súdu v danej veci bolo, aby zmluvu bolo možné označiť za spotrebiteľskú,
musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok

s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Uvedenú definíciu pritom predmetná zmluva spĺňa,pretože navrhovateľ ak veriteľ mal vopred pripravené a stanovené podmienky povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov, keď jednostranne určuje výšku úverového limitu, úročenie, zmenu úročenia,
RPMN, poplatky a podobne a odporca nemal možnosť uvedené podmienky ovplyvniť v čase akceptácie

zmluvy.

Súd preto podriadil uvedenú zmluvu v časti dohodnutého povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov aplikácii § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. I keď svojim charakterom ide
o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného
zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi
a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi bankou a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj
aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp.zn. 6Co
81/2012 z 14.2.2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z
19.6. 2013. Z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania

v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu
oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú
právnu veci spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so
zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je

však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi
obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd SR pritom
konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa. S ohľadom na uvedené

preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ ide o navrhovateľom citované uznesenie NS SR vo veci 6Mcdo 4/2012 z 27.3.2013, ktorý
upravuje posudzovanie premlčania Obchodným zákonníkom, súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie

sa zaoberá vzťahom ručiteľa a dlžníka, keď plnil ručiteľ za dlžníka zo zmluvy o úvere uzavretej
podľa Obchodného zákonníka. Rozhodnutie sa nezaoberá tým, či išlo o spotrebiteľský úver, podstatou
rozhodnutia je záver, že na premlčanie práva ručiteľa na plnenie od dlžníka sa použije Obchodný
zákonník. Je teda evidentné, že uvedené rozhodnutie je bez skutkovej súvislosti s predmetnou vecou.

Vychádzajúc z uvedeného súd po oboznámení sa s prehľadom transakcií na účte odporkyne zistil,
že najmenej od 17.10.2009 boli na účte odporkyne účtované výlučne len úroky, poplatky za vedenie
účtu, zmluvné úrok y z omeškania, poplatok za správu KTK úveru, ďalej sa na účte nachádzajú len
údaje o neúspešnom pokuse o realizáciu trvalých príkazov, a to z dôvodu, že na účte nemala odporkyňa
žiadne svoje finančné prostriedky, ku dňu 17.10.2009 mala prečerpané prostriedky v sume - 592,75

eur, čo znamená, že už v tomto čase mala vyčerpaný úplný limit povoleného prečerpania 18.000,- Sk
a dostala sa do nepovoleného prečerpania v dôsledku úročenia vyčerpaných prostriedkov. Odporkyňa
od 17.10. 2009 tak ako vyplýva z tlače transakcií na účte, preukázateľne na účet nevložila žiadne
finančné prostriedky, navrhovateľ účtoval len pripísanie debetného úroku, poplatkov a podobne až do
ukončenia zmluvy 27.3.2013. Uvedená obchodná praktika banky podľa názoru súdu nemôže požívať

právnu ochranu. Za stavu, že najmenej tri roky nie sú na účte dlžníka evidované žiadne vklady, na účte
je evidovaný len úver z titulu povoleného prečerpania najmenej tri roky a banka nepristúpi k ukončeniu
úverovania v primeranej dobe, ale „živí“ účet viac rokov, pričom dlh sa navyšuje o poplatky za vedenie
účtu, úverového účtu, debetných úrokov a podobne, tieto sa stávajú súčasťou úverovej istiny a následne
z nich banka uplatňuje zmluvný úrok, úrok z omeškania, teda uplatňuje úrok z úroku, ide o obchodnú

praktiku v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože k uvedenému konaniu banky došlo po účinnosti uvedeného zákona, ide teda o neplatné
právne konanie podľa § 39 Obchodného zákonníka pre rozpor s uvedeným ustanovením. Uvedený
výklad zodpovedá i § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. I z
uvedeného dôvodu nebolo možné priznať navrhovateľovi plnenie predovšetkým v časti pripisovaných

úrokov, debetných úrokov, poplatkov a podobne za dobu od vyčerpaného povoleného prečerpania
odporkyňou do ukončenia zmluvy.Súd však zamietol návrh z dôvodu, že posudzoval, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný a zaoberal
sa splatnosťou dlhu odporkyne z titulu prečerpaných úverových prostriedkov. Navrhovateľ tvrdil, že
podľa bodu 11.1 Obchodných podmienok dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky spôsobom podľa

bodu 11.4 najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku
povoleného prečerpania t.j. v danej veci 20.10.2022, alebo deň uvedený v Oznámení banky o
zastavení povoleného prečerpania. Pre úroky, ktoré sa však stávajú súčasťou istiny podľa bodu 11.2
Obchodných podmienok platí primerane i bod 6.8 /viď čl. 12.2 Obchodných podmienok/, podľa ktorého
úroky z omeškania a úroky z prečerpania sú splatné denne. Súd vyhodnotil dojednanie o splatnosti

pohľadávky banky upravené v § 11.1 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú podľa § 53
ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvné dojednanie jednostranne nadstavené bankou,
ktoré oprávňuje banku svojvoľne udržiavať mínusový stav na účte dlžníka bez akéhokoľvek časového
obmedzenia,resp.obmedzeniavdanomprípade doroku 2022,pričomsasplatnosťpohľadávkyposúva
až do zániku povoleného prečerpania stanoveného bankou, ktorý zánik v tomto prípade môže iniciovať
len banka. Týmto dochádza k predlžovaniu splatnosti dlhu a tým predlžovaniu doby neistoty dlžníka

a vzhľadom na charakter bankovej služby, keď služba banky je úročená, spoplatnená poplatkami tak
na bežnom účte ako i úrokovom účte s možnosťou navyšovania debetných úrokov ako i úrokov z
omeškania a to až do zaplatenia, ide o nerovnovážny stav medzi dodávateľom služby a dlžníkom
ako spotrebiteľom. Uvedené vyznieva o to zvlášť výraznejšie v danej veci, keď odporkyňa tvrdila, že
nebola viac rokov bankou upozorňovaná a vyzývaná na plnenie vznikajúceho dlhu, práve naopak bola

exekútorom informovaná, že účet zanikol.

Pokiaľtedaplatí,že navyčerpanúúverovúistinu/niena zmluvnéúroky,ktoré sú splatné denne/nemali
účastníci platne dojednanú splatnosť, nebola odporkyňa podľa zmluvy povinná vrátiť úverovú istinu
skôr, než došlo k ukončeniu zmluvy, a to v danej veci vyhlásením mimoriadnej splatnosti k 30.9.2013,

pokiaľnebolaveriteľomvyzvaná.Tupotom vyvstávaotázka,akéúrokyzomeškania navrhovateľúčtoval
odporkyni tak ako prehľadne vyplýva z transakcií, keď podľa tvrdení navrhovateľa, nemala odporkyňa
povinnosťplniťdlhskôrakozánikompovolenéhoprečerpania.Počasvznikajúcehomínusovéhozostatku
nebola odporkyňa bankou vyzývaná na úhradu dlhu, čas plnenia dlhu nebol účastníkmi zmluvy
dohodnutý /§ 563 Občianskeho zákonníka, resp. § 504 Obchodného zákonníka/. Uplynula trojročná

premlčacia doba vzhľadom na dátum podania návrhu 13.6.2014 podľa § 101 Občianskeho zákonníka
navrhovateľovi už uplynutím troch rokov, pretože je preukázané, že odporkyňa vyčerpala celý úverový
limit z povoleného prečerpania už pred rokom 17.10.2009 /viď prehľad transakcií/. Ak teda navrhovateľ
ani odporkyňu nevyzval na takéto plnenie a veriteľ z objektívneho dôvodu mohol dlh od dlžníka žiadať
už pred rokom 2010, t.j. hneď ako postupne vznikal prečerpaním prostriedkov, plynie začiatok

premlčacej doby veriteľovi ohľadom práva vyzvať dlžníka na plnenie nasledujúci deň po vzniku dlhu,
teda postupným čerpaním, ktoré vzniklo pred rokom 2010 /napr. rozsudok NS SR 1Cdo 25/03 z 24.6.
2003/. Okrem toho úroky a úroky z omeškania boli splatné denne tak ako súd uviedol vyššie, preto
pre úroky a úroky z omeškania plynula trojročná premlčacia doba od ich každodennej splatnosti.
Pokiaľ však došlo k premlčaniu istiny, nemožno z premlčanej pohľadávky priznať príslušenstvo, ktoré

by inak premlčané nebolo.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá

náhradu trov konania neuplatnila, preto súd o jej trovách nerozhodoval. Náhradu trov konania uplatnil
navrhovateľ, ktorý však úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.