Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 6, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113221560
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113221560.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: D.

G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX Q., N., občan SR, práv. zast.: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so
sídlom: Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný rozhodcom JUDr.
Michalom Škriabom dňa 19.1.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 3C 2026/2012.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke na účet právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania

titulom trov právneho zastúpenia vo výške 386,31 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2013 domáhala, aby súd zrušil Rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn.: 3C/2026/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaný rozhodcom JUDr.
Michalom Škriabom.

Žalobuodôvodnilatým,žerozhodcovskýrozsudokprevzaladňa26.06.2013.Uviedla,žedňa28.06.2008
uzatvorila s odporcom poistnú zmluvu č. 4469500006, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné
podmienky a ide o spotrebiteľskú zmluvu, formulárovú, ktorej ustanovenia nemohla meniť. Má za to, že

rozhodcovská doložka uvedená v č.l. XV VPP poistnej zmluvy je neplatná, a preto rozhodcovský súd
nemal právomoc rozhodnúť o návrhu. Poukázala na to, že prijatie rozhodcovskej doložky bez umožnenia
voľby pri uzatváraní právneho úkonu nereprezentuje jej vôľu, keď nemá ani možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy, a preto nemožno hovoriť o dohode účastníkov. Podľa § 37 ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka
je rozhodcovská doložka preto neplatná. Táto rozhodcovská doložka nebola navrhovateľkou výslovne
individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných poistných podmienok, z čoho je
zrejmý úmysel odporcu zakryť túto doložku. Formulácia rozhodcovskej doložky odopiera navrhovateľke

možnosť brániť práva v konaní pred štátnym súdom, podpisom poistnej zmluvy a poistných podmienok,
ktorýchsúčasťoubolarozhodcovskádoložka,savoprednavrhovateľkavzdalaprávanaúčinnúprocesnú
obranu. Navrhovateľka nemala na výber, mohla formulárovú zmluvu aj s poistnými podmienkami ako
celok len odmietnuť alebo prijať, a tým aj podrobiť sa rozhodcovskej doložke. Zo strany odporcu došlo
k jednostrannému určeniu rozhodcovského súdu, možno mať preto pochybnosti o jeho objektívnosti,
navyše je rozhodcovský súd vzdialený od miesta bydliska navrhovateľky. Poukázala na rozsudky iných
súdov v obdobných veciach a judikatúru a zdôraznila, že rozhodcovské konanie prebehlo bez riadneho

zmocnenia zmluvných strán.Uznesením č.k. 4C/192/2013-36 zo dňa 27.09.2013 na žiadosť navrhovateľky odložil vykonateľnosť
napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
10Co/69/2014-113 zo dňa 26.02.2014.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 71 a nasl.) namietal najmä, že žaloba má
vady a neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, že dôvod, pre ktorý sa navrhovateľka
domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, možno len vyvodiť. V ďalšom odporca vo svojom
písomnom vyjadrení uviedol, že zo žaloby je možné len analýzou vyvodiť, že hlavným dôvodom na

zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku má byť dôvod, že navrhovateľka popiera platnosť
rozhodcovskej doložky a následne v tejto súvislosti uvádzal rozsiahle argumenty, pre ktoré je potrebné
považovať v prejednávanej rozhodcovskú doložku za dojednanú individuálne a platne a poukazoval
na judikatúru tak všeobecných súdov SR, ako i Súdneho dvora. Poukázal na to, že navrhovateľka
mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvnej podmienky, podpisom na konci všeobecných poistných
podmienok potvrdila, že si ich prečítala, obdržala ich vyhotovenie. Okrem toho sprostredkovateľ

poistenia bol povinný ešte pred uzavretím zmluvy informovať klienta o všetkých poistných podmienkach
úplne, jasne a pravdivo, a to aj o možnosti mimosúdneho vyrovnania v prípade sporov. Následne
bol vyhotovený záznam o potrebách klienta, podpisom ktorého navrhovateľka potvrdila, že konala
dobrovoľne, že bola riadne poučená o všetkých súvislostiach s poistením, navrhovateľka bola poučená
pred uzavretím zmluvy, nekonala v časovej tiesni. Po platnom uzatvorení poistnej zmluvy nastala fáza

dojednania osobitnej podmienky - umiestnenej na konci listu, pod deklaratórnym podpisom klienta,
že prevzal vyhotovenie poistných podmienok, táto časť je graficky odlíšená, písaná väčším písmom
než zvyšok textu, čo znamená, že „Osobitné zmluvné dojednanie“ nebolo súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Tvrdenie navrhovateľky, že si nebola vedomá čo obsahovo znamená dojednanie
rozhodcovskej doložky, je v rozpore so záznamom o potrebách klienta, z ktorého vyplýva, že bola

riadne poučená aj o mimosúdnom riešení sporov. Podľa odporcu Osobitné zmluvné dojednanie vo
forme rozhodcovskej doložky bolo uzatvorené platne, konštitutívnym podpisom klienta, pričom tieto
navrhovateľka podpísať nemusela a nemalo by to žiaden vplyv na trvanie poistnej zmluvy a jej práva
a povinnosti vyplývajúce zo všeobecných poistných podmienok. Navrhovateľka mala na výber, či
rozhodcovskú doložku podpíše alebo nie, navrhovateľka mala možnosť vylúčiť jej aplikáciu, preto bola

individuálne dojednaná a nemôže byť preto neprijateľná.

Navrhovateľka sa následne vyjadrila k tomuto podaniu odporcu, uviedla, že namieta platnosť
rozhodcovskej doložky a je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. c/, j/ zák. č. 244/2002 Z.. Rozhodcovská doložka je súčasťou neprehľadného textu, splývajúceho

s ostatnými zmluvnými podmienkami. Spôsob, akým bola zmluva navrhovateľke predložená, je skôr
o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok a sleduje tým ich vylúčenie spod súdnej kontroly,
odporca nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky. Navyše, znenie rozhodcovskej
doložky navodzuje klamlivý dojem, že rozhodcovské konanie v porovnaní so súdnym má samé výhody
a že je v záujme spotrebiteľa, čo nie je pravda.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2014 právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu,

navrhol zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, keďže táto bola
zahrnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré mali 12 strán, boli písané drobným
písmom, kde sa jednalo o poistnú zmluvu, ktorá bola vyhotovená formou predtlače, takže navrhovateľka
nemala akúkoľvek možnosť uvedenú rozhodcovskú doložku zrušiť, resp. namietať jej obsah. Boli
tiež porušené práva na ochranu spotrebiteľa, rozsudok bol založený len na tvrdeniach odporcu, kde

zároveň bola znížená zákonná lehota na podanie riadneho opravného prostriedku voči rozhodcovskému
rozsudku oproti Občianskemu súdnemu poriadku a taktiež podľa dostupných informácií, rozhodca Dr.
Škriab v uvedený deň vydal niekoľko desiatok takýchto obdobných rozsudkov. Vzhľadom na uvedené
nebolo reálne, aby tento rozhodca v rámci jedného dňa vydal niekoľko desiatok takýchto rozhodnutí.
Takže uvedený rozsudok je vydávaný len na základe tvrdení odporcu, bez preskúmania veci. Poukázal

na to, že podľa § 53 ods. 4 pís. r/ OZ je neprípustné, aby v spotrebiteľských zmluvách boli dohodnuté
rozhodcovské doložky, kde nie je možné riešiť súdne spory na štátnom súde. Právny zástupca uviedol i
to, že osobitné zmluvné dojednania ako i všeobecné poistné podmienky sú vzájomne prepojené, nie je
možné ich nejakým spôsobom oddeliť a brať tieto osobitné zmluvné dojednania ako samostatnú zmluvu,tieto dve časti sú medzi sebou vzájomne prepojené, čiže navádza to samotného spotrebiteľa na to, že i
túto časť je potrebné podpísať, lebo odkazuje na všeobecné poistné podmienky.

Zástupca odporcu na tomto pojednávaní uviedol, že má za to, že napadaná rozhodcovská doložka
bola dojednaná platne, v zmysle § 3 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, ustanovenie rozhodcu
je plne v súlade s § 8 ods. 1 predmetného zákona. Poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrice,
13CoE/176/2011, podľa ktorého vzdialenosť bydliska spotrebiteľa k miestu rozhodcovského konania má
význam len vtedy, ak by bol spotrebiteľ prizvaný pred rozhodcovský súd, nie keď konanie prebehlo v

písomnej forme. Všeobecné poistné podmienky, ktoré sú predtlačené alebo formulárové, sú v zmysle
§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy. Poukázal tiež na to, že žalobou
o vydanie rozhodcovského rozsudku nežiadal poistné, ale osobitný provízny náklad podľa časti
17 bodu 7a Všeobecných poistných podmienok, na ktorý vzniká poisťovni osobitný nárok. Zdôraznil,
že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, všeobecné poistné podmienky sú ukončené
podpisom navrhovateľky, ktorý sa nachádza nad osobitnými zmluvnými dojednaniami (čl. 21 spisu),

vedľa dátumu 28.6.2008, podpis i dátum sú v osobitných kolónkach. Poukázal na bod 12 článku XVII
VPP, kde je uvedené, že poistník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu poistnej
zmluvy a týchto VPP, pričom pokiaľ sa nachádza pod týmto bodom 12 podpis navrhovateľky, jedná sa len
o určitý deklaratórny podpis potvrdzujúci prevzatie VPP. Následne však pod týmto podpisom sú osobitné
zmluvné dojednania, č. 01/2007 k poistnej zmluve, ktoré však boli už osobitne dojednané a podpísané,

v danom prípade nemôže dôjsť k splynutiu s ostatným textom.

Na pojednávaní konanom dňa 06.03.2015 navrhovateľka uviedla, že bola vyzvaná sprostredkovateľkou
na uzatvorenie zmluvy o životnom poistení, sprostredkovateľka bola jej kamarátka. Po stretnutí
sprostredkovateľka doniesla zmluvu, povedala, že sa jedná o štandardnú poistnú zmluvu, do ktorej

sa dopisujú len údaje navrhovateľky a výška poistnej sumy, keďže navrhovateľka sprostredkovateľku
poznala, nemala dôvod jej nedôverovať. Následne sa zmluva uzatvorila tým spôsobom, že jej ju
predložila na podpis, sprostredkovateľka povedala doslovne: Tuto to podpíš. Navrhovateľka zmluvu
podpísala a táto jej prišla potom poštou domov, potom zmluvu vypovedala v roku 2008. Predpokladala,
že všetko je uzatvorené, následne jej prišiel v roku 2013 z rozhodcovského súdu rozsudok, pričom vôbec

nevedela, o čo sa jedná, že vôbec nejaký rozhodcovský súd existuje, až právny zástupca navrhovateľke
vysvetlil, o čo sa jedná. Navrhovateľka tvrdila, že si absolútne nie je vedomá toho, že by podpisovala
niečo, čo sa týka rozhodcovského súdu, stretnutie so sprostredkovateľkou trvalo možno 10 minút, o
možnosti rozhodcovského konania poučená nebola, nemala možnosť zasahovať do poistnej zmluvy,
nemala vedomosť, že podpísala rozhodcovskú doložku. Bolo jej povedané, že podmienky musia byť

podpísané, pretože sú súčasťou zmluvy, o priebehu rozhodcovského konania informovaná nebola.
Uviedla, že všeobecné poistné podmienky si pri uzatváraní poistnej zmluvy nečítala, pretože stretnutie
trvalo krátko, keďže sprostredkovateľku poznala, nemala dôvod jej neveriť alebo si myslieť, že ju v
niečom zavádza, neprečítala si ani text na poslednej strane všeobecných poistných podmienok.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

Vkonanínebolosporné,že vdanomprípadeboladňa28.06.2008medziúčastníkmikonaniauzatvorená
poistná zmluva. Vo všeobecných poistných podmienkach (ďalej aj len ako „VPP“) v článku XV. je
dojednanie o rozhodcovskej doložke. Na konci zmluvných podmienok ako osobitné zmluvné dojednanie

číslo 01/2007 k tejto poistnej zmluve, je dojednaná taktiež rozhodcovská doložka odkazujúca na článok
XV. Všeobecných poistných podmienok.

Čl. XV VPP v bode 1 uvádza, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory
a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Rozhodcovské konanie sa riadi zásadne zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. VPP boli podpísané s tým, že týmto podpisom
poistník potvrdil prevzatie jedného vyhotovenia zmluvy a VPP.

V osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 v bode 2 sa uvádza, že poistník (poistený) a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto VPP. Totoustanoveniechápuzmluvnéstranyakorozhodcovskúdoložku.Poduvedenýmtextomjeuvedenýpodpis
navrhovateľky.

Na základe tejto rozhodcovskej doložky bol dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. 3C/2026/2012 vydaný
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, ktorého zrušenia sa
navrhovateľka v konaní domáhala. Rozhodcovským rozsudkom bola navrhovateľka zaviazaná na
zaplatenie sumy 164,91 eur a na náhradu trov rozhodcovského konania.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania
návrhu na začatie konania:
(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania
návrhu na začatie konania: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §

40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy, (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1, 2,3 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia poistnej
zmluvy, (1)Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ichobsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý
vznikol na základe poistnej zmluvy zo dňa 28.06.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom je vzťahom
občianskoprávnym.Odporca vdanomprípadepriuzatváranípredmetnejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojejpodnikateľskejčinnosti,navrhovateľkazmluvuuzatváralaakospotrebiteľ,keďžesajednáofyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo

zamestnania. Uvedená zmluva má potom vzhľadom na tieto atribúty charakter spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V prvom rade súd ex offo skúmal, či je zachovaná lehota na podanie žaloby podľa § 41 ods.1 zákona č.
244/2002 Z.z., ktorá je prekluzívna a je 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. V konaní nebolo

rozporované tvrdenienavrhovateľky,že predmetnýrozhodcovskýrozsudokbolnavrhovateľkedoručený
dňa 26.06.2013, s tým, že žaloba bola súdu doručená dňa 04.07.2013, teda v zákonom stanovenej 30
dňovej prekluzívnej lehote.

Ďalej súd ex offo skúmal, či je daný dôvod niektorý z taxatívne vymenovaných dôvodov podľa § 40 ods.1

zákona č. 244/2002 Z.z., pre ktorý sa možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku a konštatuje,
že je daný dôvod podľa § 40 ods.1 písm. c/ citovaného zákona, nakoľko navrhovateľka popiera platnosť
rozhodcovskej doložky.
V prvom rade súd uvádza, že pokiaľ sa odporca sa bránil tým, že žaloba nespĺňa náležitosti podľa §
79 O.s.p., túto otázku posudzuje výlučne súd s tým, že v prejednávanej veci je zo žaloby jednoznačne

zrejmé, že navrhovateľka sa domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku tvrdiac, že
rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko nebola individuálne dohodnutá a i preto, že boli porušené
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, je teda zrejmé čoho sa domáha a na základe akých skutočností a
k žalobe sú pripojené všetky dôkazy, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva, najmä predmetná poistná
zmluva vrátane VPP. Takisto je vecou súdu posúdenie otázky poplatkovej povinnosti navrhovateľky.

Zásadnouprávnouotázkou vpredmetnejvecijetedaotázka,čirozhodcovskádoložka,nazákladektorej
rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP odporcu v spojení s osobitnými zmluvnými
dojednaniami, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil odporca) a v negatívnom prípade, či
zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol,
je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou
neprehľadnéhotextu splývajúcehosostatnýmizmluvnýmipodmienkami.Podľauvedenejrozhodcovskej
doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu
a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

Navrhovateľka uzatvorila s odporcom poistnú zmluvu dňa 28.06.2008. Zmluvu dojednávala so

sprostredkovateľkou a vo VPP v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom
je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Vo Všeobecných podmienkach (č.l.
21) je ako osobitné zmluvné dojednanie pod číslom 01/2007 znovu dojednaná rozhodcovská doložkavo forme samostatnej tabuľky, s uvedením textu: „Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja
spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti

podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto VPP.“

Práve na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol dňa 19. 01.2012 pod
sp. zn. 3C/2026/2012 vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice,
ktorého zrušenia sa navrhovateľka domáhala. Rozhodcovská doložka sa tak stala súčasťou obsahu

formulárovej zmluvy, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil

postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli vybrať, do akej
miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom
prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča
smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
voblastiobsiahnutejtoutosmernicouscieľomzabezpečeniamaximálnehostupňaochranyspotrebiteľa“,

(čl. 8 smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni

judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na
ostatné zmluvné podmienky posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie,
teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri

preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je
obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. O doložku, ktorá

vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na tento problém reaguje L. V.: „Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu

„vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str.
214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej doložke ,,...vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní“. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa

podrobiť sa nezvratné arbitráži.

Ako je zrejmé zo Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvnýchpodmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v predmetnej právnej veci.
Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Poskytovanie
spravodlivosti musí mať svoje limity a musí aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o

právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú
akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami
vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu
predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodná voľba vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.
Odporca si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola musí platiť aj vtedy,
keď zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvodu súdnu
kontrolu formulárovej zmluvy vylúčiť iba preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne
preukázané vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná

bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
spotrebiteľom predkladajú na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali sami spotrebitelia.

Súd zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná
a spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou a VPP, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej

doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým odporca sledoval
vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Odporca, z vyššie uvedených dôvodov
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si navrhovateľka osobitne
vymienila jej dojednanie. Podľa obsahu spisu odporca preukázateľne nevysvetlil navrhovateľke význam
rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil jej pravidlá,

podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal jej po preukázateľnom poučení na
výber rozhodnúť sa, pričom preukázateľné poučenie sa vždy musí týkať aj pravidiel rozhodcovského
konania. Súd si vlastne ani nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej
perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (ako navrhovateľka
potvrdila, v čase uzatvárania poistnej zmluvy netušila, že existuje nejaké rozhodcovské konanie,

ťažko si potom možno predstaviť, že si za takéhoto stavu rozhodcovskú doložku výslovne vymienila).
Odporca opakovane zdôrazňoval, že navrhovateľka podpísala VPP, a teda bola oboznámená s ich
obsahom, a teda rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za dojednanú individuálne, platne. Je
takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa sprostredkovatelia nezmieňujú
o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Teda tvrdenie o tom, že si

takýto proces vyjednal spotrebiteľ, súd považuje za účelové a túto tendenciu za neudržateľnú. Odporca
uviedol, že navrhovateľka mala možnosť rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, pretože bola poučená aj o
možnostiach mimosúdneho riešenia sporov, a teda mala možnosť sa rozhodnúť po riadnom poučení.
Jej poučenie by malo vyplývať zo „záznamu o potrebách klienta“ (č.l. 60), pričom však len zakotvenie
prípadného vyhlásenia odporcu o tom, že bol poučený o možnosti rozhodcovského konania, nesvedčí

o reálnom, vyčerpávajúcom poučení navrhovateľky pred uzatvorením zmluvy, vyhlásenie má čisto
formálny charakter, najmä za stavu, keď aj samotná navrhovateľka potvrdila, že žiadne poučenie v tomto
smere od sprostredkovateľky poistenia nedostala. Z takéhoto vyhlásenia prípadne ani nevyplýva rozsah
poučenia a to, že poučenie bolo dané správne, objektívne, bez zamlčania prípadných negatív tohto
druhu konania tak, aby mal spotrebiteľ reálnu možnosť vybrať si medzi spôsobmi rozhodovania budúcich

sporov.
Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v
Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú
pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru (keďže primárnou
sférou záujmu v tomto prípade bolo dojednať si poistenie, na ktorý úkon sa navrhovateľka sústredila

prioritne), sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera a so samostatným
podpisom.Ak by malo platiť, že všetky rozhodcovské zmluvy (doložky) dohodnuté so spotrebiteľom sú individuálne
vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac, úplne by sa strácal

cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nejako
zmeniť. Navrhovateľka mohla rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, a na otázku,
či si rozhodcovskú doložku vymienila, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže jej obsah, vrátane
relevantných pravidiel rozhodcovského procesu, zjavne nepoznala. Tu rovnako platí, že za podmienku,
ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola vopred naformulovaná a

spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Vo formulároch môžu byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj
nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností je, že spotrebiteľ nemá možnosť meniť
obsah formulára. Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne, na obsahu formulára navrhovateľka
nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie odporcu, že ide o
individuálny návrh navrhovateľky na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Na tomto
závere nič nemení ani skutočnosť samostatného podpisu navrhovateľky, o čom sa súd už zmienil vyššie.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice). V danom prípade opäť ide o predtlačený text, kde navrhovateľka nemala na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky.

Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného odporcu, ako už bolo uvedené, nevyplýva, že by
ako odporca - dodávateľ vysvetlil navrhovateľke význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých
sa bude viesť tento proces a po preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak
napríklad spotrebiteľ mal vyjednať tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať.

Preto tvrdenie odporcu o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade navrhovateľka)
a pritom nepoznala jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné. Súd sa preto
nestotožnil s tým, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

Navyše v predmetnej veci napr. trovy rozhodcu prevyšujú niekoľkonásobne vymáhanú istinu pohľadávky

vo výške 164,91 Eur, pričom trovy rozhodcovského konania predstavujú 276 Eur. Už len táto skutočnosť
predstavuje neprimeranosť arbitrážneho procesu. Predkladanie takto dohodnutých rozhodcovských
doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže, nevenujú pozornosť tejto časti
formuláru, pretože táto doložka je zakotvená do všeobecných zmluvných podmienok vyhotovenej v
štandardnej rozhodcovskej zmluve, na samostatnom liste - hárku papiera, súd považuje za nevhodné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora a na tú skutočnosť, že priemerný
spotrebiteľnepoukáženanekalosťzmluvnejpodmienky(MostazaClaro,bod25.-27.,C168/05,Océano
Grupo Editoria, Asturcom, a iné).
Ďalej súd dodáva, že záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložke vidí aj v geografickej vzdialenosti
do miesta konania rozhodcovského konania. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského

konania do miesta bydliska navrhovateľky má výrazne odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu
k uplatňovaniu práva, a to bez ohľadu na to, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania
(čo pripúšťa aj OSP). Občianske súdne konanie však priznáva účastníkom aj také práva, ktoré
sú účastníkovi - spotrebiteľovi dostupnejšie, ak je sídlo orgánu rozhodujúceho o jeho právach a
povinnostiach bližšie k jeho bydlisku. Takýto účastník sa napr. bez nutnosti vyšších výdavkov na

cestovné môže oboznámiť so spisom, realizovať procesné podania priamo na súde do podateľne (bez
poštovného), čo je už samo osebe pre spotrebiteľa výhodnejšie. Preto argument odporcu týkajúci sa
toho, že vzdialenosť k miestu rozhodcovského konania má význam, len keby bol spotrebiteľ predvolaný
na pojednávanie pred rozhodcovským súdom, neobstojí.

Zhrnúc teda dôvody, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie v prejednávanej veci:

Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, spôsobovala nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda navrhovateľky, je formulovaná vo
všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu

splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami. Znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Listiny predložené navrhovateľkou takýto záver umožňujú prijať, nakoľko z poistnej zmluvyuzatvorenej dňa 28.06.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, ktorej súčasťou sú ako predtlačený
formulár Všeobecné poistné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. v časti týchto

podmienok. Na tom nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu obe strany podpísali aj formulárovú
časť označenú ako „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4469500006“,
odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach v zmysle
XV.článkuVPP.Inštitútindividuálnedohodnutejpodmienkyjetrebavykladaťvsúladescieľomsmernice,
podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a

spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). V prejednávanej veci bola doložka pripravená vopred
ako súčasť textu Všeobecných poistných podmienok, a teda navrhovateľka ju mohla buď prijať ako
celok alebo odmietnuť. Z hľadiska dôkazného bremena platí, že nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo
k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne
vyjednanie (§ 53 ods. 3 OZ) a dôvodne možno konštatovať, že odporca si dôkazné bremeno o

individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
sp.zn.: 3C/2026/2012 zo dňa 19. januára 2012 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom ako
nezákonný zrušil podľa ust. § 40 ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. teda z dôvodu neplatnosti

rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, a to bez
potreby skúmania prípadných iných zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., bude
v konaní pokračovať po právoplatnosti tohto rozsudku podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Keďže navrhovateľka bola v celom rozsahu úspešná, súd jej proti odporcovi priznal plnú náhradu trov
konania. Navrhovateľka si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uplatnila náhradu trov
právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 6 úkonov právnej služby
v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.), a to za:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania
3. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti uzneseniu

4. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k podaniu odporcu
5. účasť na pojednávaní 10.12.2014
6. účasť na pojednávaní 06.03.2015

Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnený nárok a priznal jej proti odporcovi náhradu trov konania

titulom trov právneho zastúpenia (tarifnej odmeny a režijného paušálu), za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 13a
ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 60,07 eur, režijný paušál podľa
§ 19 ods. 3 vyhl., vo výške 7,81 eur3. úkon právnej služby: písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 13a ods. 2 písm. b) v
nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 30,04 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl.,
vo výške 7,81 eur (súd priznal len 1 odmeny, nakoľko šlo o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu,

ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej)

4. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - písomné podanie vo veci samej -
vyjadrenie sa k podaniu odporcu podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/
vyhl., vo výške 61,85 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 8,04 eur

5. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní 10.12.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v nadväznosti na
§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 61,85 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 8,04 eur

6. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní 06.03.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v nadväznosti na
§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl., vo výške 64,53 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 8,39 eur

Trovy právneho zastúpenia spolu: 386,31 eur.

Odporca je povinný zaplatiť priznanú náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky
č. 2685083003/5600 vedený v Prima banka, a.s., a to v súlade s § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého

ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.