Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224676
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114224676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: L. U., O.. XX.X.XXXX,

V. Š. XX, XXX XX N. O. X., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený advokátom JUDr. Igorom
Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Consumer Finance
Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast. Beňo & partners
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a,

vstup VÚB, a. s. ako ďalšieho účastníka na strane žalovaného n e p r i p ú š ť a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 10.9.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 709,03 eura, aby určil, že zmluvné podmienky uvedené v obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a. s. vydávaných v spolupráci
s SKK, a. s. k žiadosti / zmluve č. XXXXXX: podľa čl. II bod. 3. žiadateľ nemá na vydanie kreditnej
karty právny nárok a správca má právo odmietnuť schválenie žiadosti bez uvedenia dôvodu, podľa čl.

V. bod 5. klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikne použitím karty neoprávnenou osobou v dôsledku
nedodržania zásad uvedených v čl. II. bod 10. a 11. týchto obchodných podmienok, sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.
Žalobca žiadal taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že právnemu predchodcovi žalovaného, VÚB, a. s. Bratislava,
zaslal žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. „Triangel“, kde si zvolil výšku mesačnej
splátky 2 500,- Sk s tým, že počet splátok bude 30, teda výška úverového rámca bude 75 000,-

Sk. Následne sa mu vrátila podpísaná žiadosť VÚB, a. s. a SKK, a. s. s dátumom 29.12.2003 s
tým, že schválený úverový rámec bol 6 000,- Sk a schválená štandardná mesačná splátka bola
vo výške 200,- Sk. Z karty za obdobie od januára 2004 do októbra 2012 vyčerpal 2 269,21 eura
a poukázal úhrady vo výške 2 978,24 eura. Nakoľko sa mu nezachovali doklady o platbách k
pôžičkovej karte, kontaktoval spoločnosť EOS KSI Slovensko o zaslanie platobnej histórie, kde mu
bolo oznámené, že jeho dlh je vo výške 941,74 eura. Zmluva, na základe ktorej čerpal peňažné
prostriedky, neobsahuje zákonné náležitosti, jednou z ktorých je aj úroková sadzba. Nakoľko zmluva

úrokovú sadzbu neobsahuje, dôsledkom toho je to, že veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené. Platbami, ktoré realizoval na úhradu záväzku
z úverovej zmluvy, sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Zmluva obsahuje aj neprijateľné
zmluvné podmienky, napr. rozhodcovskú doložku, ako aj ustanovenia, určenia neprijateľnosti ktorýchsa petitom žalobného návrhu domáha. Dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl.
II. bod 3. zmluvy je to, že spotrebiteľ by mal poznať dôvod zamietnutia nároku na vydanie kreditnej
karty, môže to viesť k opakovaným márnym pokusom o získanie produktu, niekedy za poplatky a

premárnený čas a to už je poškodzujúce. Dôvodom neprijateľnosti podmienky uvedenej v čl. V. bod 5.
je to, že ide o nedôvodné zavedenie objektívnej zodpovednosti. Podľa tohto dojednania by zodpovedal
namiesto škodcu klient. Zmluvou nie je možné rozširovať prípady objektívnej zodpovednosti. Žalobca
poukázal na to, že podľa Smernice 93/13/EHS zmluvné podmienky, ktoré napriek požiadavke dôvery
spôsobiaznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,vzniknutýchnazákladezmluvykuškode

spotrebiteľa, sa považujú za nekalé.
Žalobca uviedol, že na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok má naliehavý právny záujem,
pretože si mieni uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa
v súdnom konaní.

Žalovaný žiadal žalobný návrh zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaným.

Žalobca uzatvoril zmluvu s VÚB, a. s., žalovaný nie je zmluvnou stranou ani dodávateľom finančnej
služby. Nie je ani veriteľom a vydavateľom kreditných platobných kariet, neposkytol úver, na ktorý sa
žalobcavžalobeodvolávaaaniodžalobcuneprijímalfinančnéplnenie,keďženiejeprávnymnástupcom
veriteľa.
V priebehu konania žalovaný pre doplnenie dôvodov, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť uviedol, že

okrem základného dôvodu pre zamietnutie žaloby - nedostatku pasívnej legitimácie, ktorým je potrebné
z dôvodu hospodárnosti sa zaoberať v prvom rade, vznáša, ak by sa súd s argumentáciou o nedostatku
pasívnej legitimácie nestotožnil, námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ sa žalobca
domáha vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, na požadovanom určení nemá naliehavý
právnyzáujem.Súdnysporsavedielenvtedy,keďtomávýznam.PokiaľžalobcapoukazujenaSmernicu

93/13/EHS, ide o hmotnoprávny predpis, ktorým nie je možné argumentovať pred súdom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zmluvou o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s.,
obchodnýmipodmienkamiprevydanieapoužívaniekreditnýchkarietVÚB,a.s.vydávanýchvspolupráci
s SKK, a. s., výpisom z pôžičkovej karty Triangel a zistil tento skutkový stav:

Písomnosťou zo dňa 24.11.2003 žalobca požiadal o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. s výškou
úverového rámca 75 000,- s tým, že peňažné prostriedky zo schváleného úverového rámca chce splácať
v 30 mesačných splátkach po 2 500,- Sk; jeho žiadosť bola vybavená tak, že schválený mu bol úverový
rámec 6 000,- Sk a mesačná splátka ako štandardná vo výške 200,- Sk. Žiadosť bola VÚB, a. s. prijatá

dňa 29.12.2003; z písomnosti vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a. s. sa táto
žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. vydávanej v spolupráci
s SKK, a. s., uzatvorenou medzi VÚB, a. s. na strane jednej a klientom na strane druhej. Zmluva má
číslo XXXXXX.

Podľa obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a. s.,
vydávaných v spolupráci SKK, a. s., je SKK, a. s. správcom v zastúpení banky prijímajúcom,
vyhodnocujúcom a spracúvavajúcom žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. SKK, a. s. v
mene banky na základe splnomocnenia podpisuje zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
VÚB, a. s., vydávanej v spolupráci s SKK, a. s.

Z čl. I. obchodných podmienok vyplýva, že kreditná platobná karta je platobným prostriedkom,
prostredníctvom ktorého jej držiteľ vykonáva bezhotovostné platby za tovar a služby u obchodníka
a hotovostné platobné operácie (výber hotovosti z bankomatu banky alebo zmenárne) na miestach
akceptujúcich kreditnú kartu. Z čl. I. obchodných podmienok taktiež vyplýva, že kartový účet je interným
účtom banky, spravovaným v informačnom systéme správcu, určeným na účtovanie všetkých transakcií

príslušných poplatkov a úrokov, spojených so správou a použitím karty, vrátane poistného, ako aj na
zaúčtovanie pohľadávok správcu voči klientovi.

V čl. II. bod 3 obchodných podmienok a čl. V. bod 5 podmienok nachádza sa text zmluvných podmienok,
ktoré podľa žalobného návrhu majú byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Podľa výpisu z pôžičkovej karty Triangel, výpisu z kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., žalobca počínajúc
dňom 22.1.2004 aktívne využíval oprávnenia vyplývajúce mu zo záväzkového vzťahu vzniknutého
na základe zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., a to poväčšine výbermi peňažnýchprostriedkov z bankomatov. Z kreditných účtovných transakcií vyplýva, že žalobca realizoval úhrady
priebežne, poslednú úhradu realizoval dňa 2.2.2012.

Žalobca vo výsluchu pred súdom uviedol, že na základe zmluvy, ktorú podpísal, žiadal o poskytnutie
peňažných prostriedkov vo výške 75 000,- Sk. Obratom bola mu poskytnutá peňažná suma, ale nie v
žiadanej čiastke, ale v čiastke nižšej. Pri podpisovaní zmluvy si všímal údaje uvedené v jej „hlavičke“,
zmluvu čítal, kedy zaplatil poslednú splátku na základe zmluvy, to nevie. Myslel si však, že to, čo vyčerpal
kartou zaplatil, má to však tzv. preplatené, preto podal žalobu na súd, ide o rozdiel medzi sumou,

ktorú vyčerpal a tou, ktorú zaplatil. Žalobca taktiež uviedol, že nevie o tom, že by sa stalo, že jeho
žiadosť o vydanie kreditnej karty bola zamietnutá. Taktiež nebolo mu oznámené, že by niekto jeho kartu
neoprávnene použil.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Žaloba je úkonom, ktorým žalobca vymedzuje predmet, obsah žalobou začatého súdneho konania a
subjekty konania; predpokladom úspechu v konaní je zhoda príčin a následkov, ktoré žalobca pokladá
za skutkový dôvod nároku so štruktúrou príčin a následkov upravených zákonom, a to vo vzťahu ku
konkrétne žalobou označenému subjektu.

Žalobca svoj žalobou uplatnený nárok identifikoval ako nárok na vydanie plnenia, ktoré sa malo stať
bezdôvodným obohatením v majetkovej sfére žalovaného, nakoľko plnil zo zmluvy, ktorá neobsahovala
zákonné náležitosti vyžadované pre spotrebiteľskú zmluvu a suma jeho plnenia prevýšila sumu, na ktorú
má osoba zo zmluvy oprávnená nárok, t. j. domáhal sa nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 451
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

1. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať,
2. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Povinnosťou súdu je, ako vyplýva z ustanovenia § 6 O. s. p., postupovať v konaní tak, aby ochrana práv
bola rýchla a účinná. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní, súd
sa preto v prvom rade zaoberal tým, či žalobou identifikovaný nárok - nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, smeruje voči subjektu, ktorý by tvrdené bezdôvodné obohatenie mal vydať.

Žalobca potvrdil, že zmluvu, na základe ktorej mu bola vydaná kreditná karta podpísal, čítal ju, súdu
predložil nielen samotnú zmluvu, ale aj obchodné podmienky k zmluve.
Nielen zo záhlavia zmluvy, ktoré si žalobca, ako uviedol, osobitne všímal, ale aj z textu zmluvy a
pripojenej odtlačky pečiatky subjektu, s ktorým zmluvu uzavrel vyplýva, že zmluvnou stranou bola VÚB,
a. s. Pripojením podpisu a odtlačky banky vznikla zmluva medzi žalobcom a VÚB, a. s., tento text je v

zmluve uvedený bez možnosti vyvolať akýkoľvek omyl alebo pochybnosti o určitosti.

Pri podpise zmluvy mal žalobca k dispozícii aj obchodné podmienky pre používanie kreditných a
platobných kariet VÚB, a. s., súdu ich predložil. V podmienkach je výslovne uvedené, že správca
kreditných kariet SKK, a. s. vykonáva správu kariet v mene banky. Správca v informačnom systéme

spravuje kartový účet, čo je interný účet banky slúžiaci k účtovaniu všetkých transakcií spojených so
správou a použitím karty (čl. I podmienok).
Vzájomnýzáväzkovývzťah,VÚBa.s.,sktoroužalobcauzavrelzmluvu,asprávcom,zodpovedáznakom
mandátnej zmluvy podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mandatár vykonáva na
účet a v mene mandanta obchodnú záležitosť.

Ak pri disponovaní týmito listinnými dôkazmi podal žalobca žalobu voči žalovanému, podal ju voči
subjektu, ktorý pasívne legitimovaným nebol. Žalobca síce tvrdil, že žalovaný má byť právnym
nástupcom osoby, s ktorou zmluvu uzavrel, k tomuto svojmu tvrdeniu však nepredložil ani neoznačil
žiaden dôkaz.

Ak žalobca disponuje výpisom z kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., na ktorom je uvedené obchodné
meno žalovaného, nepreukazuje to, že žalovaný prijal do vlastnej majetkovej sféry peňažné prostriedky
žalobcu bez právneho dôvodu. Na výpise je č. XXXXXX, čo korešponduje s číslom zmluvy, ktorú žalobcauzavrel s VÚB, a. s. Účet na výpise v SEPA tvare je účtom, ktorý vedie VÚB, a. s. (svedčí o tom kód
tejto banky uvedený na 5. až 8. pozícii čísla účtu, ktorý je tam uvedený ako F.). Ak by to aj nebol interný
účet banky, na ktorom majú byť podľa obchodných podmienok evidované a účtované transakcie, ide

o platobné miesto a účet, na ktorý žalobca nielen platil a zaznamenávané boli na ňom jeho kreditné
transakcie, ale bol aj účtom zaznamenávajúcim jeho výbery - debetné transakcie a išlo teda o platobné
miesto.
Z uvedeného dôvodu ani nebolo potrebné vykonávať dokazovanie zisťovaním vlastníctva účtu v zmysle
návrhu žalobcu, preto súd tento dôkaz ani nevykonal.

V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že ak v medziobdobí došlo k zmenám v právnom vzťahu medzi
VÚB, a. s. a správcom kartového účtu alebo iným zmenám v súvislosti s pohľadávkou VÚB, a. s.
voči žalobcovi, na podstate nároku, ktorý bol predmetom konania to nič nemení. Ak žalobcovi poskytla
peňažné prostriedky VÚB, a. s. a ak sa žalobca zaviazal plniť a plnil tomuto veriteľovi, je jeho právom
domáhať sa vydania prípadného bezdôvodného obohatenia od subjektu v prospech ktorého plnil, t. j.

voči veriteľovi zo záväzkového vzťahu. Žalovaný ním, ako z dôkazov vyplynulo, nebol, nebol pasívne
legitimovaným, a preto súd žalobný návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Pri nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu bolo nevýznamné zaoberať sa
vznesenou námietkou premlčania.

Žalobca sa domáhal aj určenia neprijateľných podmienok zo zmluvy. K námietke žalovaného ohľadne
absencie jeho vlastnej pasívnej legitimácie vo vzťahu k tomuto nároku uviedol, okrem iného aj to, že
žalovaný je subjektom, v predmete činnosti ktorého je poskytovanie úverov.

Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem a že

v konaní pred súdom sa nemôže odvolávať na Smernicu 93/13/EHS, je potrebné, to však len vo
všeobecnosti, uviesť, že spotrebiteľ, pokiaľ sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok na
požadovanom určení naliehavý právny záujem mať nemusí, nakoľko tento vyplýva z právneho predpisu
- § 153 ods. 4 Občianskeho zákonníka a v konaní môže argumentovať aj Smernicou 93/13/EHS, je totiž
povinnosťou súdu interpretovať vlastné národné právo vo svetle a účele smernice, aby bol dosiahnutý

výsledok, na ktorý odkazuje (Európsky súdny dvor v rozsudku XX/XX X. N. R. M. X. G. O. - S.).

Ak aj spotrebiteľ, t. j. žalobca, nemusel preukazovať naliehavosť právneho záujmu, neznamená to, že
na požadovanom určení nemusí mať právny záujem, a to právny záujem voči žalovanému. Iný ako
tento výklad by viedol k absurdnosti v tom zmysle, že účastník spotrebiteľskej zmluvy v pozícii zmluvnej

strany-spotrebiteľa,bymoholdaťžalobuourčenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienokvočiľubovoľnej
osobe, ktorú by v žalobe označil. Žalobca neuzavrel zmluvu so žalovaným, nebolo preukázané, že by
žalovaný bol právnym nástupcom veriteľa zo zmluvy, za tejto situácie bolo bez akéhokoľvek významu
zaoberať sa tvrdenou neprijateľnosťou zmluvných podmienok, preto súd žalobný návrh aj v tejto časti
zamietol a pre svoje rozhodnutie tak nepotreboval ani v úplnosti čitateľnú kópiu zmluvy, predloženie

ktorej navrhol žalovaný, vykonanie tohto dôkazu mal za nadbytočné.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Žalobca v konaní úspech nemal, nemá právo na náhradu trov. Úspešný žalovaný náhradu trov konania
nežiadal, náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

V priebehu pojednávania konaného 10.3.2015 žalobca po oboznámení sa s argumentáciou žalovaného

okrem iného uviedol, že podá v písomnej forme návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, že
návrh rozširuje, bez prednesenia konkrétneho návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 92 ods. 1
O. s. p., ktorému, ak je riadne procesne realizovaný, súd môže, ale aj nemusí vyhovieť.

Aj v záujme eliminácie pochybností súd, súc vedený zásadou zbytočného neakcentovania formalizmu

konania pred súdom vyhodnotil informácie právneho zástupcu žalobcu ako návrh žalobcu na pripustenie
ďalšieho účastníka do konania, VÚB, a. s. Pre vyhovenie tomuto návrhu však neboli splnené
predpoklady.Ako vyplýva z teórie procesného práva a ustálenej súdnej praxe, právo na dispozícii s predmetom
konania, vrátane označenia okruhu účastníkov, nie je možné žalujúcej strane uprieť vtedy, keď k zisteniu
nových skutočností, ktoré sú dôvodom jeho procesnej aktivity smerujúcej k zmene na strane žalovaných,

sú také skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo počas konania, bez zavinenia žalobcu. Povinnosť
sformulovať žalobu bez vád je síce povinnosťou procesnou, kohokoľvek je však možne legitímne zaťažiť
len takou povinnosťou, o ktorej dotyčný vie a ktorú je schopný objektívne naplniť. Práve preto musí platiť,
že za vadné alebo nedostatočné vymedzenie predmetu sporu, vrátane označenia účastníkov, môže
žalobca niesť procesné následky vtedy, keď ich subjektívne (aspoň nevedomou nedbanlivosťou) zavinil

(obdobne J. Macur: Kompenzace informačního deficitu procesní strany v civilním soudním sporu, Brno,
Masarykova univerzita, 2000).
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názory vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Českej republiky týkajúce sa obdobnej procesnej situácie, v zmysle ktorých ak je pri rozhodovaní o
navrhnutom pristúpení ďalšieho účastníka do konania zrejmé, že doterajší žalovaný už v čase začatia
konania nebol vecne legitimovaný, nie sú splnené podmienky pre to, aby súd pripustil pristúpenie

ďalšieho účastníka na jeho stranu, nápravu v tomto prípade je možné zjednať len prostredníctvom
zámeny účastníka (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX K. XX.X.XXXX, XXOdo
XXX/XXXX K. XX.X.XXXX).

Žalobca, kvalifikovane právne zastúpený, podal žalobu s predmetom a voči subjektu, ktorý zjavne z

listinnýchdôkazov,ktorýmipredpodanímžalobydisponoval,nemoholbyťpasívnevecnelegitimovaným,
odstraňovať tieto následky vlastného pochybenia po začatí konania, požiadavkou na pripustenie
ďalšieho účastníka do konania, ktorý by mohol byť pasívne legitimovaným, by bolo v rozpore so zásadou
procesnej ekonómie konania pred súdom, ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 6 O. s. p., preto súd
rozhodol tak, že návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania VÚB, a. s., zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.