Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1028/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208546
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312208546.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 6C/265/2012-57
z 16.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o sťažnosti žalobcu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol, nepovažujúc ho za dôvodný, pretože
otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, čo v danom prípade
aj urobil Krajský súd Banská Bystrica.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/ a

f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.), pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, majúcu za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôvod na prerušenie konania on súdu preukázal; súdu doručil
elektronickynazverejnenúe-mailovúadresunávrhnazrušeniepojednávaniaspolusprílohou-ústavnou
sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným

súdom. Už v žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného, keďže je
sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená žalobcovi
škoda. Žalobca s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou

praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s .p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutiami krajského súdu o

nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Rozhodnutiami krajského
súdu, ktoré hodnotí žalobca ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do základného práva žalobcu,
zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne
práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na prerokovanie
veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného článkom

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. práva na nestranný
súd, zriadený zákonom. Žalobca tvrdí, že rozhodnutiami krajského súdu boli porušené jeho základné
práva a slobody. Okresný súd teda mal k dispozícii všetky listiny, predkladané žalobcom spolu s
návrhom na prerušenie konania. Napriek tomu možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že
nebolo preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie

podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušiť, pretože by toto konanie mohlo ovplyvniť rozhodnutie
súdu o náhrade škody a majetkovej ujmy. Odvolací súd poukazuje okrem argumentov, uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí, aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo
727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z
prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej

veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že prvostupňový súd
v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie
konania.
O námietkach zaujatosti, vznesených žalobcom v žalobách vo veci samej, rozhodol krajský súd tak, že
zákonného sudcu nevylúčil.

Sťažnosť žalobcu, adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky, sa má týkať týchto uznesení
krajského súdu. Jej podanie na Ústavný súd však žalobca nijako nepreukázal. Ale ani to nie je, podľa
názoru odvolacieho súdu, dôvod na prerušenie konania, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta

porušeniesvojichzákladnýchprávpodľačlánku46ods.1ačlánku48ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky
a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva
z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I.
ÚS 89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že nevylúčil

všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci a návrh žalobcu odmietol pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.
Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola uplatnená dôvodne.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.