Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211680
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211680.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne S. K., N..

X.X.XXXX, A. XXX XX Š. Č.. XXX, občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Providen Financial, s.r.o., so
sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, právne zastúpenému De minimis, spol.
s r.o., so sídlom Mateja Bela 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 868 949, o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 1.2.2012, v
ktorej je uvedený administratívny poplatok, je n e p r i j a t e ľ n á.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 1.2.2012 v bode
1.2, podľa ktorej zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi
celkovú odmenu vo výške 618,- eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných
splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 10,30 eura a poslednú
splátku vo výške 10,30 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, je n e p r i j a t e ľ n á.

III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.4.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia, že administratívny
poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a odmena za hotovostný výber v zmluve o zabezpečení
splátok, sú neprijateľné zmluvné podmienky. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 1.2.2012 uzavrela
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Podľa zmluvy jej poskytol žalovaný
bezúčelový úver vo výške 1.200,- eur. Zároveň došlo k podpisu Zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
podľa ktorej má zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu. Spolu má tak

zaplatiť, vrátane úrokov, administratívneho poplatku a služby - odmeny spočívajúce v preberaní splátok,
sumu 2 231,97 eura (naviac o 85,99 %).

Nakoľko sa dostala do finančných problémov, vo finančnej tiesni bola nútená prijať aj neprimerané
podmienky žalovaného. Neprimerané poplatky však len zväčšili jej finančnú tieseň. Za neprimerané
považuje úverovanie za tak vysokú cenu. Za neoprávnené považuje poskytovanie úverov na základe
poplatkov, ktoré sú neprijateľné, pretože sa nimi má platiť fiktívne plnenie žalovanému, resp. sa za

uvedené poplatky neposkytlo spotrebiteľovi skutočné plnenie a sú neprimerané. Práve poplatky navýšili
spotrebiteľský úver do netolerovateľnej výšky. Poplatky sú v rozpore s dobrými mravmi.Poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 21.2.2013 sp. zn. 9C 94/2012/201, rozsudok
OS Vranov nad Topľou sp. zn. 3C 169/13 z 19.8.2013, uznesenie KS NR sp. zn. 6Co 18/13, rozsudok
OS Lučenec sp. zn. 12C/63/20, v ktorých sa súdy podrobne vysporiadali s neprijateľnosťou poplatkov

používaných žalovaným. Ide o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch, preto nech sú
dôvodyvuvedenýchrozhodnutiachpovažovanézadôvodyžalobkyne,sktorýmisastotožňuje.Obdobne
poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 36C 69/11, uznesenie KS Košice sp. zn. 11Co
363/2012. Tieto rozhodnutia nie sú právoplatné, no argumentačne sú pre ňu využiteľné. Viaceré súdy
zisťujú, že úverovanie žalovaného má vážne trhliny. Právoplatný je rozsudok KS v Banskej Bystrici sp.

zn.41Cob 139/12.

Dôvody neprijateľných zmluvných podmienok spočívajú v neurčitosti predmetu administratívneho
poplatku. V zmluve sa nenachádza predmet vedľajšieho plnenia, iba cena vedľajšieho plnenia -
administratívnypoplatok.Písomnáformajezákonomvyžadovanáanedásadodatočneurčovaťpredmet
plnenia spojený s administratívnym poplatkom.

Odmena za zabezpečenie splátok úveru je neprimeraná a odporuje dobrým mravom. Iba nepatrnú časť
z tejto odmeny (5 %) inkasuje díler, ktorý zabezpečuje kompletný servis tejto doplnkovej služby a zvyšnú
časť približne 95 % používa žalovaný na neznámy účel. Neprijateľnosť zmluvných podmienok musí byť
posúdená objektívne a je zjavná zo zmluvy.

Na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok má naliehavý právny záujem, pretože si mieni uplatniť aj
primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní. Naliehavý
právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež potrebuje poznať
skutočnúvýškudlhu.Aksúdvyhoviežalobe,takbudejasnáajvýškadlhupozostávajúcazistinyaúrokov.

Úroky sú akceptovateľné a nenapadá ich. Problém má s neprimeranými poplatkami, ktoré navýšili cenu
úveru na viac ako cca 85%. V tomto smere poukázala na odôvodnenie naliehavého právneho záujmu
v uznesení NS SR 1MCdo 1/2009.

K neprimeranosti ceny úveru dala do pozornosti rozhodnutia NS SR 5 Cdo 26/2011, 1 MCdo 1/2009, NS

ČR 21 Cdo 1484/04. K neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázala na rozsudok Krajského súdu v
Prešove 18Co 109/2011.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa namieta, že dôvodom neprijateľnej
podmienky je neurčitosť predmetu plnenia administratívneho poplatku (str. 4) a vychádza z toho, že

administratívny poplatok je predmetom plnenia. Podľa žalovaného ide zo strany žalobkyne
o základné nepochopenie zákona č. 129/2010 Z. z., pretože nejde o predmet, ale o cenu plnenia.
Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. „na účely tohto zákona sa rozumie ... celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe“.

Zo zákona vyplýva, že pri spotrebiteľských úveroch môžu (na rozdiel od pôžičky podľa Občianskeho
zákonníka) cenu tvoriť nielen úrok, ale aj provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu. Všetky uvedené
položky (úrok, provízie, dane a poplatky) spolu vytvárajú celkové náklady spotrebiteľa, t. i. vytvárajú

spolu jednu cenu, za ktorú je poskytovateľ spotrebiteľského úveru úver poskytnúť. V danom prípade
odplatu žalovaného za poskytnutie úveru tvoril úrok 172,77 eura a administratívny poplatok 241,20 eura.

Administratívny poplatok si žalovaný účtuje v zmluve o úvere za administráciu, t. j. správu úveru.
Správa úveru je pojem v právnej úprave všeobecne známy, ani sám zákonodarca ho nešpecifikuje,

používa ho napr. § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Ide pritom o jediný poplatok účtovaný
žalovaným. Z hľadiska obsahu možno správu úveru charakterizovať ako „činnost úvěrového věřitele,
která není krytá jinými sjednanými platbami (úrokem jako cenou poskytnutého kapitálu a ostatními
poplatky za konkrétní služby), a kterou úvěrový věřitel na podklade smlouvy o úvěru zajišťuje služby
(typicky poradenství a klientsky servis, informace o úvěrovém vztahu, změny smlouvy, vydávání různých

potvrzeni) úvěrovému dlužníku po dobu trvaní úvěrového vztahu" (stanovisko občanskoprávního a
obchodního kolegia Nejvyššího soudu ČR z 23.4.2014 k některým otázkám ujednání o poplatku za
správu úvěru ve smlouvách o úvěru, sp. zn. Cpjn 203/2013).Administratívny poplatok je teda v zmluve o úvere vyjadrený jasne, určito a zrozumiteľne. Potvrdzuje
to aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Michalovce z 27. júna 2012, č. k. 19C/164/2010-230, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. marca 2014, č. k. 6Co/323/2012-345, týkajúci sa

zmlúv žalovaného, podľa ktorého „v časti, ktorá obsahuje údaje o výške úveru a výške nákladov úveru
je čitateľná, zrozumiteľná a oddelená od ostatných častí zmluvy. Z týchto údajov si aj bežný spotrebiteľ
dokáže prečítať aká je výška úveru ..., aké sú celkové náklady úveru ... a akú celkovú sumu bude
musieť spotrebiteľ za úver zaplatiť ... Zmluva neobsahuje žiadne skryté poplatky, ktoré by dodatočne
mohol žalovaný po žalobkyni požadovať .... Žalobkyňa teda už pri uzavretí zmluvy vedela, akú konečnú

sumu bude musieť za úver zaplatiť. Takisto mala možnosť v lehote 7 dní od zmluvy odstúpiť, .... Teda
počas jedného týždňa si mohla zmluvu riadne prečítať, porovnať výšku úveru a výšku odplaty za úver
a rozhodnúť sa či takéto podmienky prijíma alebo nie“.

Podľa českého Najvyššieho súdu „ujednání o poplatku za správu úvěru ve smlouvě o úvěru není neurčité
jen proto, že neobsahuje úplný výčet činností, za než je poplatek sjednán. Na ujednání o poplatku za

správu úvěru ve smlouvě o úvěru se nevztahuje zákaz těch ujednání ve spotřebitelských smlouvách,
která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech
a povinnostech straň" (cit. stanovisko z 23.4.2014, sp. zn. Cpjn 203/2013).

Uvedený záver treba akceptovať z dôvodu, že v oblasti finančných služieb neexistuje a ani sa nedá

špecifikovať ponuka týchto služieb, ani ich cena jediným ustanovením s označením „hlavný predmet
plnenia" tak, aby ho bolo možné oddeliť od skupiny vedľajších predmetov plnenia. Bankové produkty
„typicky predstavujú ucelené balíčky plnení, ktorých súčasťou je rad navzájom súvisiacich služieb ...
tomutobalíčkuplnenízodpovedáiucelenýbalíčekprotiplnenínastraneklientov,ktorýmôžebyťvnútorne
štruktúrovaný do rôznych poplatkov, úrokov a ďalších platieb, ktorých ich jednotlivé zložky nemôžu

byť vytrhávanú z kontextu oného celého balíčku. V rámci týchto balíčkov sú všetky plnenia vzájomne
prepojené" (Bejček, J.: Právni rozhledy, roč. 21, č. 13-14, 2013, s. 479).

Aj podľa českého Najvyššieho súdu „poplatek za spravování úvěru je ve smyslu občanského práva
cenou plnění, proto se na ujednání o něm nevztahuje možnost soudního přezkumu její přiměřenosti

ve smyslu ustanovení o ochraně spotřebitele" (cit. stanovisko z 24.4.2014). V skratke, administratívny
poplatok nepodlieha podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 40/1964 Zb.") súdnemu prieskumu prijateľnosti jeho výšky, pretože ide
len o jednu časť ceny úveru.

Žalovaný však akceptuje, že v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka súdnemu prieskumu podlieha
celková odplata za úver, pričom v danom prípade ale žalobkyňa nijako nepreukazuje, že by celková
odplata za úver podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch (treba zohľadniť, že žalobkyňa do „ceny úveru" zahrnula aj náklady
na doplnkovú službu, pričom je štandardné, že tieto sa nezahŕňajú do celkových nákladov). Tvrdenie

žalobkyne o vysokej cene úverovania v danom prípade úveru sa teda javí ničím nepodložené.

Na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru poskytuje žalovaný zákazníkom, ktorí sa rozhodnú
túto ponuku využiť, splácanie splátok úveru priamo v ich domácnosti (ďalej len „doplnková služba").
Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená (ako je zo zmluvy o úvere zrejmé,

žalobkyňa mohla bez tejto služby splácať splátky úveru bezhotovostne - platobné údaje sú uvedené v
zmluve o úvere vľavo v dolnej polovici prvej strany zmluvy). Odmena za doplnkovú službu je cenovým
dojednanímaneboladohodnutápercentuálneakoúčelovotvrdížalobkyňa,alepevnousumouuvedenou
v bode 1.2 zmluve o zabezpečení splátok úveru. Možnosť posudzovať primeranosť ceny existuje podľa
právnej úpravy v súčasnosti len v prípade uplatnenia opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového

vývoja podľa § 4 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a v prípade skúmania
výšky odplaty za úver (§53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). V prípade doplnkovej služby nejde o ani
jeden z uvedených prípadov. Podľa právnych aktov EÚ a judikatúry Súdneho dvora z nich vychádzajúcej
nie je možné takéto posúdenie cien vykonávať (napr. rozsudok so sp. zn. C-484/08, bod 49). Závery
žalobkyne o neprijateľnosti odmeny za doplnkovú službu preto nemajú oporu v právnej úprave ani

judikatúre Súdneho dvora.

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 14. marca 2013 vo veci Mohamed Aziz pri posudzovaní „značnej
nerovnováhy", ktorá je pojmovým znakom neprijateľnosti zmluvnej podmienky, súd má „zohľadniťprávne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými
stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či
a prípadne do akej miery je právnepostavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než

právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve" (bod 68). Zmluvná podmienka o odmene
za službu zabezpečenia splátok úveru nijako neznevýhodňuje postavenie žalobkyne vyplývajúce z
právnych predpisov. Nemôže ísť preto o neprijateľnú podmienku.

Nepravdivým je tiež vyjadrenie žalobkyne o tom, že v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre so sp. zn.

6Co/18/2013 sa „súd podrobne vysporiadal s neprijateľnosťou poplatkov", pretože žiaden takýto záver
z tohto rozhodnutia nevyplýva (naopak, právny názor krajského súdu doviedol pre nesprávne podanú
žalobu spotrebiteľku k zmene žaloby, ktorá bola opäť zamietnutá rozsudkom z 10. júna 2014, sp. zn.
16C/70/2011). Za nepoužiteľný považuje žalovaný tiež odkaz žalobkyne na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR so sp. zn. 21 Cdo 1484/2004, pretože súd v tejto veci posudzoval v zmluve o pôžičke uzatvorenej
medzi dvoma fyzickými osobami primeranosť úroku 60 % p. a. pri 3-ročnej viazanosti v spojení so

záložným právom. V rozsudku najvyššieho súdu so sp. zn. 1 MCdo 1/2009 išlo tiež o neporovnateľne
vyššiuúrokovúsadzbu60%p.a.Orovnakýprípadnepoužiteľnostirozsudkunadanúvecideajvprípade
rozsudku 5 Cdo 26/2011. Nepoužiteľný z hľadiska záverov je aj odkaz na rozsudok Okresného súdu
Revúcasosp.zn.6Cb/92/2008z9.mája2012,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici z 27. júna 2013, sp. zn. 41Cob/139/2012. Dôvodom je, že tento spor sa týka takej právnej

skutočnosti, ktorá sa v predmetných zmluvných vzťahoch medzi účastníkmi konania nevyskytovala.
Závery tohto súdu sú preto nepoužiteľné z hľadiska § 153 ods. 3 a 4 OSP a § 53a Občianskeho
zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový

stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 1.12.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 476641194 na sumu
1.200,- eur. Celkové náklady úveru boli tvorené súčtom úroku vo výške 172,77 eura vyjadrené
v percentách 23,57% p.a. a administratívneho poplatku vo výške 241,20 eura, pri RPMN 70,38%.

Žalobkyňa sa zaviazala splatiť celú dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach po 26,90 eura a poslednú
splátku vo výške 26,87 eura.

V rovnaký deň uzavreli účastníci zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaná
zaviazala, že za odmenu počas platnosti tejto zmluvy bude poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí

finančnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobkyni poskytnutí na
základe zmluvy č. XXXXXXXXX a v jej neodkladnom doručení do pobočky spoločnosti. Žalobkyňa sa
zaviazala za poskytnutú službu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 618,- eur, ktorú sa zaviazala splácať
v 60 pravidelných týždenných splátkach po 10,30 eura.

Svedkyňa C. D., ktorá je dcérou žalobkyne, vo svojej výpovedí uviedla, že strany obchodnej zástupkyne
nedošlo k vysvetleniu jednotlivých zmlúv a v prípade, ak by mali možnosť platiť cez internetbanking
alebo šekom, tak by tak urobili, čo však nemohli, nakoľko obchodná zástupkyňa im povedala, že ona
musí chodiť vyberať jednotlivé splátky.

Svedkyňa Q. H., ktorá je obchodná zástupkyňa žalovaného, vo svojej výpovedí uviedla, že z jej strany
došlo k vysvetleniu jednotlivých zmlúv a to, že keď uzavrú zmluvu tak bude k ním chodiť a vyberať
splátky. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru využíva 70 % jej klientov, pričom ona má z toho províziu
vo výške 5,25%. Klientom, ktorí túto službu využijú, poskytne kartu klienta.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej
ako „OZ“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatváradodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1,2,3,4,5 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 567 OZ Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto
určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe dôvery.

Podľa39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, žalobkyňa ovplyvniť nemohla,

nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov, pričom žalobkyni nebol poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez
ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnymobchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi
spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom
nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobkyňa v

postavení spotrebiteľa.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s námietkou žalovaného ohľadne nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení neprijateľných zmluvných podmienok. Vychádzajúc z ustanovení zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý
právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľovi na určení neprijateľných zmluvných podmienok, a to bez

toho,abyžalobkyňamuselatentonaliehavýprávnyzáujemnaurčeníosobitnýmspôsobompreukazovať,
pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

Súd sa ďalej zaoberal tým, či administratívny poplatok podlieha preskúmavacej právomoci súdu. Podľa
názorusúduadministratívnypoplatok,ktorýjeuvedenývzmluve,niejedojednanímohlavnompredmete
plnenie, ktorý pri zmluve o úvere je záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Na základe uvedeného teda administratívny poplatok podlieha
prieskumu, či jeho dojednaním nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne, že nie je zrejmé, čo tento
poplatok poskytuje spotrebiteľovi a teda, či je tento v jeho prospech. Poskytnutie úveru je podmienené
aj týmto administratívnym poplatkom, pričom nie je zrejmé, či spotrebiteľ dostane naviac nejakú službu.
Súd má zo to, že tento poplatok je len v záujme žalovaného a nie spotrebiteľa. Rovnako je potrebné
poukázať na to, že výška súdneho poplatku je skoro 60% z poskytnutej čiastky a teda je nepochybné,

že takýto poplatok značne prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný s vypracovaním a uzatvorením zmluvy,
a preto je takýto poplatok neprimeraný a aj z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd je preto toho názoru, že administratívny poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľný.

Ďalej súd uvádza, že rozhodnutím Okresného súdu v Revúcej zo dňa 9.5.2012, sp. zn. 6Cb/92/2008
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.6.2013, č.k. 41Cob/139/2012, súd
nepriznal žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) plnenie z administratívneho poplatku. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca dojednanie poplatku tvoriaceho podstatnú časť odplaty za
poskytnutý úver bez bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti tohto poplatku vyhodnotil ako neplatný z

dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie zákona videl
súd v tom, že dojednaním tak vysokého administratívneho poplatku nie je ničím iným ako snahou obísť
ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými. Súd má preto za to,
že žalovaný sa musí zdržať používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v
zmluvách so všetkými spotrebiteľmi podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj napriek skutočnosti,

že administratívny poplatok v tejto veci presahuje úrok „iba“ 1,5 krát, na rozdiel od poplatku vo veci
6Cb/92/2008, ktorý bol vo výške 5 násobku úroku, tak podľa názoru súdu sa v danom prípade sa
jedna o podmienku s rovnakým významom a teda o snahu žalovaného o obchádzanie ustanovenia
o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (výška RPMN prekročená
nebola). Samotné dojednanie administratívneho poplatku protizákonné nebolo a v čase uzavretia

úverovej zmluvy právnym predpisom nebola ani stanovená resp. obmedzená výška úroku pri úveroch.
Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je však zrejme, že dojednanie úrokov v neprimeranej výške
bola a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na uvedené súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX, v ktorej je uvedený administratívny poplatok, je neprijateľná.

Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v zmluve o zabezpečení splátok, tak odmena za službu bola stanovená
vo výške 618,- eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splácať v 60 pravidelných týždenných splátkach po10,30 eura. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že tento je cenovým dojednaním a nebola dohodnutá
percentuálne ako účelovo tvrdí žalobkyňa, ale pevnou sumou uvedenou v bode 1.2. Toto jeho tvrdenie je
však v rozpore s rozhodnutiami, ktoré predložil. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že odmena závisí od výšky

úveru a je vo výške 51,5% z poskytnutého úveru a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ nachádza v
mieste podnikania obchodného zástupcu, ktorý chodí vyberať platby alebo nie. Podľa vyššie citovaného
ustanovenia § 567 ods. 1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto
plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Zo zákona teda vyplýva, že dlh sa platí, ak
sa nedohodnú inak, v mieste bydliska dlžníka (spotrebiteľa). Súdny dvor v bode 68 rozsudku C-415/11

uviedol: Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje
„značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa,
treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie
dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže
vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo
zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho

sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek
požiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj
generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, že, vnútroštátny súd má na tento účel

preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a
rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po
individuálnom dojednaní. Žalobkyňa platí odmenu za službu, ktorou žalovaný vyberá splátky v jej mieste
bydliska, vo výške 51,5% poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorá skoro 5 - násobne prevyšuje
dohodnutý úrok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom z ustanovenia § 567 ods. 1 OZ jej takéto

právo vyplýva bezplatne. Je nepochybné, že žalobkyňa by nesúhlasila s takouto podmienkou po
individuálnom dojednaní, pokiaľ by mal vedomosť o tom, že táto služba by mala byť zadarmo a
teda takouto zmluvnou podmienkou dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Dojednanie odplaty
zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Je potrebné uviesť, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza výpočet RPMN, pretože odmena za tuto

službu sa nezahŕňa do RPMN a týmto je vlastne spotrebiteľ klamaný na výške RPMN. Z uvedeného
dôvodusúdvyhlásilzmluvnápodmienkuvbode1.2,podľaktorejzákazníksazaväzuje,žezaposkytnutie
služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 618,- eur. Zákazník sa
zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem
poslednej splátky) vo výške 10,30 eura a poslednú splátku vo výške 10,30 eura počas doby splácania

spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
aj bez návrhu uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v
spotrebiteľskej zmluve.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle

ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

V Prešove dňa 27. februára 2015