Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/116/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111215738
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111215738.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci žalobkyne: Ing. R. E., bytom

G. XXX/XX L., zastúpená Centrom právnej pomoci, advokátkou JUDr. Máriou Jakubíkovou, Fraňa
Mojtu 43, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka v prvom rade: X. C., bytom G. XXX/XX L., v druhom
rade: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS so sídlom Važecká 16, Prešov, zastúpený
E. K., Potočná 37, Prešov, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO:
00686930, za účasti Okresného prokurátora v Nitre, o určenie neplatnosti zmluvy o bezúčelovom
splátkovom úvere a neplatnosti zmluvy o záložnom práve, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.6 Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 9. 4. 2008, v ktorej sa
uvádza: "Veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy alebo v
súvislosti so zmluvou alebo zo zabezpečovacej zmluvy alebo v súvislosti so zabezpečovacou zmluvou
vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované s konečnou platnosťou v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave
jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie

rozhodcovského súdu bude záväzné pre veriteľa aj dlžníka, pričom veriteľ a dlžník sa zaväzujú v
stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Dlžník súhlasí, aby
veriteľ jeho zamestnanci a zástupcovia pre potreby uvedeného rozhodcovského konania sprístupnili
a použili všetky dokumenty a informácie, na ktoré sa inak vzťahuje bankové tajomstvo. Dlžník má
právo písomne odstúpiť od takto dohodnutej rozhodcovskej doložky a následne doručiť toto odstúpenie
veriteľovi v lehote do tridsiatich dní od podpisu zmluvy", je neprijateľná.
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 6.2 Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 9. 4. 2008, v ktorej sa uvádza:

" Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia niektorého z vyššie uvedených záväzkov dlžníkom,
máveriteľprávopožadovaťoddlžníkazaplateniezmluvnejpokutyvovýškeuvedenejvbode7.2zmluvy,
s výnimkou porušenia záväzkov uvedených v bode 6. 1.5 a 6. 1.6, kedy má veriteľ právo požadovať
od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Sk a to aj opakovane a dlžník je povinný zmluvnú
pokutu zaplatiť veriteľovi bezodkladne po doručení výzvy veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Veriteľ
bude oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty vždy po tom , ako dlžník poruší
ktorýkoľvek z vyššie uvedených záväzkov. V prípade porušenia záväzkov uvedených bodoch 6. 1.5 a 6.

1.6 zmluvy zašle veriteľ dlžníkovi najprv výzvu na odstránenie uvedených porušení a až po nesplnení
uvedených záväzkov v dodatočnej lehote, určenej vo výzve, je veriteľ oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu
na zaplatenie zmluvnej pokuty", je neprijateľná.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :Žalobkyňa sa písomne podanou žalobou dňa 26. 5. 2011 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o
bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo
dňa 9. 4. 2008 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Zároveň žiadala určiť neplatnosť aj

Zmluvy o záložnom práve zo dňa 9. 4. 2008, ďalej žiadala zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 5 000 eur a nahradiť trovy konania žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi. Žalobkyňa žalobu
odôvodnila tým, že dňa 9. 4. 2008 uzavrela zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti (ďalej len "zmluva o úvere"). Úver zobrala, pretože
chcela splatiť skoršie úvery, ktoré mali nepomerne vyššiu úrokovú sadzbu a chcela splniť svoje dlhy.

Pod tlakom týchto okolností a vo finančnej tiesni pristúpila na ponuku banky a uzavrela uvedenú zmluvu
o úvere. Je presvedčená, že zmluva o úvere obsahuje prinajmenšom neprijateľné zmluvné podmienky,
a to:
1. Úročenie úveru - namieta dohodnutú dobu fixácie úrokovej sadzby, nakoľko žalovaný po uplynutí
dohodnutej doby fixácie bez jasného objektívneho a váženého dôvodu môže jednostranne meniť výšku
úrokovej sadzby, čím vystavuje spotrebiteľa značnej neistote a zakladá hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je neprijateľné. Fixácia bola dohodnutá na jeden rok,
žalobkyňa nemá nijakú istotu o výške úrokovej sadzby, o výške RPMN a teda vlastne ani o výške svojho
dlhu.
2. Zabezpečenie pohľadávky - aj túto podmienku považuje za neprijateľnú, nakoľko žalovaný vystavil
žalobkyňu režimu Obchodného zákonníka v tak citlivej otázke aj je zabezpečenie pohľadávky a

celú zmluvu o úvere podriadil režimu Obchodného zákonníka. Ide o neprijateľnú podmienku podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v rozpore s kogentným ustanovením § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý neumožňuje so spotrebiteľom dohodnúť horší právny režim ako mu
garantuje Občiansky zákonník. Tým, že žalovaný podriadil celú zmluvu Obchodnému zákonníku, porušil
aj povinnosť odbornej starostlivosti podľa § 2 písm. u/ zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

zároveň nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná.
3.Splácanieúveru,úrokovapoplatkov-žalobkyňajepresvedčenážeideohrubonemorálnupodmienku,
ktorá nepatrí do vzťahov medzi podnikateľmi a už vôbec nie do spotrebiteľských právnych vzťahov.
Požadovať úroky z príslušenstva je hrubo nemorálne. Úroky, sankcie a ďalšie budúce náklady sa už v
čase podpisu zmluvy majú považovať akože za pripísané k pohľadávke - ide o hrubú nerovnováhu v

neprospech spotrebiteľa. Namieta splatnosť splátok úveru tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, konkrétne
podmienku dňa splatnosti splátky, ak tento pripadne na deň pracovného pokoja, alebo pracovného
voľna, je dlžník povinný zabezpečiť na účte peňažné prostriedky už v najbližší predchádzajúci pracovný
deň. Túto podmienku považuje za neprijateľnú, znevýhodňujúcu spotrebiteľa v okamihu plnenia dlhu
a to s dosahom na vážne následky spočívajúce v omeškaní dlžníka s úhradou jeho splátky. Celá táto

podmienka je v neprospech spotrebiteľa. Namieta i podmienku zosplatnenia dlžnej sumy, vrátane úrokov
za celú dobu úveru, ktorú považuje za hrubo nemorálnu, neprimeranú a skrytú civilnú sankciu, ktorou sa
chce žalovaný bezdôvodne obohatiť a dosiahnuť, aby mu patrila celá odplata, a to iba preto, že napríklad
spotrebiteľ z nedbanlivosti alebo dokonca nevedomosti uvedie nesprávne údaje.
4. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán - žalobkyňa namieta, že podmienky uvedené v

bode 6.1.1 a 6.1.2., podľa ktorých má zabezpečiť na účte finančné prostriedky najneskôr v deň
splatnosti splátky do uplynutia "cut-off time", predložiť veriteľovi do 10 dní od doručenia písomnej výzvy
akýkoľvekdokladtýkajúcisaschopnostidlžníkasplácaťúver,nespĺňajúzákladnépožiadavkynajasnosť,
zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky, spôsobujú neistotu spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a zakladajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nezistila, čo znamená "cut-

off time", napriek tomu má byť touto podmienkou viazaná. Taktiež podmienka uvedená v bode 6.1.4.
týkajúca sa povinnosti dlžníka predložiť každú nájomnú zmluvu k založenej nehnuteľnosti a aj inú
zmluvu do 7 dní od jej podpísania veriteľovi spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľky
a predstavuje neprimeraný zásah do zmluvnej slobody.
5. Žalobkyňa namieta ustanovenie bodu 6.2. zmluvy o úvere, podľa ktorého v prípade porušenia

niektorého z vyššie uvedených záväzkov dlžníkom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka zaplatenie
zmluvnej pokuty z dôvodu, že ide o neprimerané sankcie, neprijateľné zmluvné podmienky, ktorým
spotrebiteľ v slušnej spoločnosti nemôže byť vystavený. Sankciami dochádza iba k ďalšiemu
navyšovaniu dlhu spotrebiteľky a tým k umelému navyšovaniu pohľadávky žalovaného voči žalobkyni.
6.Zaneprijateľnúpodmienkupovažujetiežustanoveniebodu6.3.zmluvy,podľaktoréhomáveriteľprávo

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak vkladové konanie bude zastavené alebo prerušené, dôvodiac,
že je neprípustné, aby bola žalobkyňa vystavená strate výhody splátok a mimoriadnemu zosplatneniu
úveru iba z dôvodu, že dôjde k prerušeniu alebo zastaveniu vkladového konania napríklad aj z dôvodu
zavinenia žalovaného, ktorý neposkytne súčinnosť.7. Za neprimerané zmluvné ustanovenie považuje ustanovenie bodu 6.4.2. zmluvy, nakoľko na
spotrebiteľa sa neprimerane prenáša dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, či proti spotrebiteľovi nie
je vedené súdne konanie, ktoré by mohlo ohroziť majetkové záujmy veriteľa. V čase podpisu zmluvy

spotrebiteľ vôbec nemusí vedieť, či je alebo nie je proti nemu podaný návrh na začatie súdneho konania,
z ktorého dôvodu je podmienka neprimeraná a orientovaná ku škode spotrebiteľa.
8. Žalobkyňa namieta tiež ustanovenie bodu 6.5. zmluvy o úvere, podľa ktorého dlžník nemá právo
zmluvu vypovedať ani od nej odstúpiť s výnimkou výpovede dlžníka podľa bodu 3.7. všeobecných
podmienok, nakoľko touto podmienkou sa spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane odopiera jeho

zákonné právo vypovedať zmluvu. Ustanovenie je nielenže v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale zakladá aj rozpor so zákonom, keďže bráni uplatneniu práva účastníka zmluvného
vzťahu, čo spôsobuje nevyváženosť práv a povinnosť v neprospech spotrebiteľa v prípade ukončenia
zmluvného vzťahu.
9. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje ustanovenie bodu 6.6. zmluvy o úvere, podľa ktorého
dlžník môže kedykoľvek písomne požiadať veriteľa o predčasné splatenie nesplatenej časti úveru.

Stanovisko k danej žiadosti oznámi veriteľ dlžníkovi do 30 dní od doručenia žiadosti a v prípade
schválenia žiadosti umožní dlžníkovi predčasné splatenie úveru po písomnom súhlase veriteľa s
predčasným splatením úveru dôvodiac, že podľa § 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. má spotrebiteľ právo
splatiť svoj úver predčasne. Ak žalovaný podmieňuje toto právo predchádzajúcim súhlasom, ide o
podmienku, ktorá bráni uplatneniu tohto práva, resp. Toto právo podstatne sťažuje a zakladá hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
10. Žalobkyňa namieta ustanovenie bodu 6.7.2. zmluvy, podľa ktorého dlžník nie je bez
predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzajúceho alebo tretej osoby, ktorej pohľadávka je
zabezpečená záložným právom k zakladanej nehnuteľnosti... oprávnený požiadať veriteľa o zníženie
úveru v takom rozsahu, aby nová výška úveru bola nižšia ako vinkulované peňažné prostriedky,

nakoľko touto podmienkou sa spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane neprípustným spôsobom
a neodôvodnene obmedzuje dispozičné právo s peňažnými prostriedkami, podmienka je naviac
nezrozumiteľná a pre priemerného spotrebiteľa aj nejasná.
11. Za neprijateľné považuje žalobkyňa ustanovenie bodu 7 zmluvy, upravujúce poplatky, a to bod
7.1. zmluvy, podľa ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka poplatky podľa Sadzobníka

poplatkov, ďalej bod 7.2.8 poplatok za predčasné splatenie, bod 7.2.10 poplatok za upomienku, resp.
výzvu pri omeškaní splátky alebo plnenia iných záväzkov, 7.2.11. zmluvná pokuta vo výške 3% z výšky
poskytnutého úveru, 7.2.12 poplatky za iné úkony (výpisy, listy na požiadanie klienta) vo výške 200,- Sk/
kus, z dôvodu, že ide o neprimerané sankcie, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
12. Žalobkyňa namieta bod 7.3. zmluvy, podľa ktorého má veriteľ právo počas trvania úverového vzťahu

jednostranne zmeniť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a výšku a druh poplatkov, ak sa splní
niektorá z podmienok: uplynie doba fixácie úrokovej sadzby, zmena likvidnej pozície veriteľa, uplynie
posledného dňa v kalendárnom roku. Sadzobník poplatkov je súčasťou zmluvy dôvodiac, že uvedená
zmluvná podmienka nemá racionálny základ a je v rozpore s požiadavkami smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednostranná zmena podmienok je

v zásade akceptovateľná iba vtedy, ak existuje vážny a objektívny dôvod na strane dodávateľa služieb,
inak je potrebné zmenu podmienok kontrahovať formou dohody zmluvných strán. Z tohto dôvodu
je zmluvná podmienka neprijateľnou, spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech žalobkyne.
13. Za neprimeranú zmluvnú podmienku považuje žalobkyňa podmienku uvedenú v bode 7.4. zmluvy,

podľa ktorého všetky náklady, ktoré dlžníkovi vzniknú v súvislosti so splnením podmienok alebo
záväzkov dlžníka zo zmluvy alebo VPÚN, alebo ktoré súvisia s úverom znáša dlžník z dôvodu
neprimeraného prenosu bremena všetkých poplatkov na spotrebiteľa. Žalovaný zároveň obmedzuje
výber poisťovne, v ktorej je oprávnený uzavrieť poistenie, ukladá spotrebiteľovi povinnosť uzavrieť
poistenie nehnuteľnosti a naviac si nemôže zvoliť poisťovňu podľa svojho výberu. Nedovolené viazanie

službe spôsobuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ mal u žalovaného vedený účet,
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
14. Žalobkyňa namieta i ustanovenie bodu 8.2. zmluvy o úvere, podľa ktorej doporučené oznámenie
prostredníctvom pošty sa budú považovať za doručené uplynutím lehoty troch dní od odoslania
doporučeného oznámenia na adresu uvedenú v zmluve bez ohľadu na úspešnosť doručenia,

ktoré považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech žalobkyne, nakoľko zavádza jednostrannú fikciu doručenia, ktorá sa uplatní
jednostranne v neprospech spotrebiteľa.15. Podľa žalobkyne je neprijateľná aj zmluvná podmienka uvedená v bode 8.6. zmluvy o úvere, ktorá
rieši prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy a to pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie v Bratislave dôvodiac, že rozhodcovská doložka upiera právo obrátiť sa na

všeobecný štátny súd.
16. Za neprijateľnú podmienku považuje i ustanovenie bodu 8.9. zmluvy o úvere, podľa ktorého ak
sa stane niektoré ustanovenie zmluvy celkom alebo sčasti neplatným, nemá táto skutočnosť vplyv
na platnosť a uplatniteľnosť zostávajúcej časti zmluvy, čo odporuje kogentnému ustanoveniu § 41
Občianskeho zákonníka núti zmluvné strany, teda aj spotrebiteľa, aby za každú cenu zotrval v zmluvnom

vzťahu. Pri dojednávaní tejto podmienky žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a v súlade s
odbornou starostlivosťou, pretože práve uvedená zmluvná podmienka má za cieľ, aby spotrebiteľ pre
množstvo nemorálnych zmluvných podmienok nemohol napadnúť zmluvu ako celok a aby sa tak naplnil
účel, aby nekalé podmienky spotrebiteľa nezaväzovali.
17. Žalobkyňa namieta podmienku uvedenú v bode 8.11 zmluvy o úvere, podľa ktorej má dlžník žiadať o
poskytovanie relevantných informácií, materiálov a ponúk, ktorú považuje za neprijateľnú, spôsobujúcu

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, nakoľko skutočný význam
tejto podmienky je maskovaný fikciou požiadania o poskytovanie ponúk a materiálov spotrebiteľom. Ide
zároveň o zneužitie slabšieho postavenia spotrebiteľky žalovaným a nekalú obchodnú praktiku zo strany
žalovaného.
Okrem vyššie uvedených zmluvných podmienok, namieta v podanej žalobe žalobkyňa i všeobecné

podmienky pre poskytovanie bezúčelových úverov (ďalej len "všeobecné podmienky"), a to konkrétne
podmienky:
18. podmienky poskytnutia a splácania úveru (bod 3.6 a 3.7 všeobecných podmienok), podľa ktorých je
banka oprávnená jednostranne zmeniť výšku splátky písomným oznámením ak dôjde ku zmene výšky
úrokovej sadzby podľa bodu 3.7. všeobecných podmienok - podľa tohto bodu úroková sadzba nemôže

byť jednostranne zmenená. Po uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby má banka právo jednostranne určiť
ďalšiu dobu fixácie úrokovej sadzby a výšku úrokovej sadzby, ktorú banka oznámi dlžníkovi písomným
oznámením najneskôr štyri týždne pred nadobudnutím jej účinnosti. Najneskôr do uplynutia výpovednej
doby je dlžník povinný jednorazovo splatiť pohľadávku banky, pričom v takomto prípade dlžník nie
je povinný zaplatiť banke poplatok za predčasné splatenie. Žalobkyňa túto podmienku považuje za

neprijateľnú, v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore so Smernicou Rady.
19. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku všeobecných podmienok považuje podmienku uvedenú v
bode 3.10, podľa ktorej má banka právo započítať svoje pohľadávky, najmä pohľadávku banky voči
pohľadávke dlžníka na poskytnutie úveru a to v bankou určenom poradí dôvodiac, že takto definovaná
podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, ktorá

umožňuje jednostranné započítanie pohľadávok banky voči dlžníkovi, dokonca v bankou určenom
poradí. Na rozdiel od banky spotrebiteľ takéto právo nemá, čo je neprijateľné.
20. Neprijateľnou je podľa žalobkyne i podmienka uvedená v bode 5.3. všeobecných podmienok,
podľa ktorej je dlžník povinný banke bezodkladne písomne oznámiť všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho
majetkovej, resp. príjmovej situácie a zmeny adresy a iných osobných údajov dlžníka z dôvodu, že táto

spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, nakoľko vystavuje
spotrebiteľa svojvôli zo strany žalovaného. Spotrebiteľ je povinný hlásiť žalovanému zmeny osobného
stavu a situácie a je pritom odkázaný na svojvôľu žalovaného, či sa tento so spôsobom ohlásenia zmien
uspokojí alebo či ho vyhodnotí ako nedostatočný a pristúpi k sankcionovaniu spotrebiteľa. Zmluvná
podmienka postráda primeranosť a ratio a zavádza hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach na

úkor spotrebiteľa.
21. Za neprijateľné považuje navrhovateľka i postup banky pri omeškaní dlžníka so splácaním úveru
aleboúrokov(bod6.1.zmluvyoúvere)zdôvodu,žeideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,spôsobujúcu
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne, ktorá zakladá až svojvôľu pri
zosplatnení a strate výhody splátok spotrebiteľa. Na mimoriadnu splatnosť pritom stačí, ak spotrebiteľ

je v omeškaní s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 60 dní, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach a postráda akúkoľvek primeranosť.
22. Ďalšie neprijateľné podmienky sú uvedené v bode 7 všeobecných podmienok, ktoré upravujú
mimoriadnu splatnosť, odstúpenie od zmluvy alebo jej výpoveď, a to za splnenia podmienok uvedených
v bode 7.1. písm. a/ - omeškanie so splatením po dobu dlhšiu ako 60 dní, b/ - podstatné zhoršenie

majetkových pomerov dlžníka, d/ - nesplnenie alebo porušenie povinností vymedzených zmluvou,
zabezpečovacou zmluvou, e/ - nesplnenie povinností garanta, f/ - zánik, zhoršenie, zníženie hodnoty
doplnkového zabezpečenia, h/ - vznik poistnej udalosti týkajúcej sa založenej nehnuteľnosti, ktorá
ohrozí plnenie povinností dlžníka, i/ - odvolanie plnomocenstva obsiahnutého v zmluve, zabezpečovacejzmluve, j/ - súdne, exekučné alebo správne konanie na návrh inej osoby ako banky, týkajúcej sa zmluvy
o úvere, zabezpečovacej zmluvy alebo založenej nehnuteľnosti, l/ - podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu alebo vyrovnania, n/ - začatie exekučného konania alebo výkon rozhodnutia na základe

návrhu tretej osoby voči majetku dlžníka, alebo vznik exekučného titulu napr. výkazu nedoplatkov v
súvislosti s neplnením daňových, colných, odvodových povinností dlžníka. Žalobkyňa považuje tieto
zmluvné podmienky za najzávažnejšie, v ktorých sa najvýraznejšie prejavila nadvláda žalovaného nad
žalobkyňou. Uvedené podmienky postrádajú primeranosť a zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech žalobkyne, vystavujú ju neistote a neprimeranému postupu žalovaného.

Podmienka uvedená v bode 7.1. obsahuje výpočet dôvodov, ktoré napĺňajú znaky ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. V podmienke uvedenej v bode 7.3. je spotrebiteľovi uložená povinnosť zaplatiť dlh pri
zosplatnení úveru počas výpovednej doby, ktorá však nie je poskytnutá. Je tak zjavne neprimerané,
aby žalovaný požadoval okamžité zaplatenie dlhu spotrebiteľom. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
čo iba dokresľuje skutočnosť, že spotrebiteľ nemôže zmluvu vypovedať, aj keď veriteľ má celú paletu

dôvodov, pre ktoré môže zmluvu so spotrebiteľom zrušiť.
23. Za jednostrannú a neprijateľnú podmienku považuje ďalej žalobkyňa i podmienku uvedenú v bode 9.
všeobecných podmienok , a to zmeny všeobecných podmienok z dôvodu, že táto podmienka neponíma
oporu v ustanoveniach Smernice Rady, pričom so zmenou podmienok sa spotrebiteľ reálne nemôže ani
len oboznámiť, z ktorého dôvodu ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nemôže byť viazaný

podmienok, s ktorou nevyslovil súhlas, mlčanie predsa nie je súhlasom.
Žalobkyňa zistila, že nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o záložnom práve z 9. 4. 2008 obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, prinajmenšom tieto:
1. podmienky uvedené v bode 2.3. zmluvy o záložnom práve, a to nepreviesť bez predchádzajúceho
písomného súhlasu (2.3.1.), nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu (2.3.2.), umožniť

záložnému veriteľovi (2.3.3.), nevykonať bez predchádzajúceho písomného súhlasu (2.3.6.), nezriadiť
bez predchádzajúceho písomného súhlasu (2.3.7.), nezmeniť bez predchádzajúceho písomného
súhlasu (2.3.8.), strpieť výkon záložného práva na základe tejto zmluvy ako exekučného titulu.
Tieto zmluvné podmienky sú hrubo nevyvážené, neprimerane obmedzujú žalobkyňu v dispozícii s jej
nehnuteľnosťou a keďže ide o záložné právo, veriteľ nebude ukrátený a neexistuje nijaký racionálny

dôvod, aby akým zásadným spôsobom zasahoval do vlastníckych oprávnení spotrebiteľa a naviac aj do
jeho slobodnej vôle, bez akejkoľvek vyváženosti a ochrany práv spotrebiteľa. Ako úplne neprimeranú
zmluvnú podmienku je potrebné posúdiť aj podmienku 2.3.9. zmluvy, ktorá má pre veriteľa akože
znamenať exekučný titul, čo má nahradiť notársku zápisnicu, rozsudok súdu, takéto konanie je
neprípustné, priemerný spotrebiteľ, ktorý si nevie urobiť úsudok o zmluvnej podmienke sa oprávnene

zľakne, pretože si bude myslieť, že voči nemu začne exekúcia už podpisom zmluvy.
2. zmluvná pokuta (3.2. zmluvy) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neprimeranou sankciou, 15%
z úveru je pre spotrebiteľa likvidačných a neprimeraných.
3. rozhodcovská doložka (3.7. zmluvy) podobne ako k bodu 8.6. zmluvy o úvere.
Žalobkyňa a vedľajší účastníci sú presvedčení, že zmluva ako celok nemôže obstáť práve z dôvodu

značného množstva neprijateľných zmluvných podmienok. Je nepredstaviteľné, aby zmluva obsahovala
viac ako 25 neprijateľných zmluvných podmienok. Je presvedčená, že je to predovšetkým banka, ktorá
by mala postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi v spotrebiteľských zmluvách.
Poukazuje ďalej na praktiky nebankových spoločností, odkazujúcich na podmienky bánk pri obhajovaní
svojho nekalého konania. Takýto stav je na finančnom trhu pre spotrebiteľa krajne nevyhovujúci a

neudržateľný.
Žalobkyňa ďalej v podanej žalobe uvádza, že bola vystavená značnému množstvu neprijateľných
podmienok, neprimeranému postupu žalovaného, ktorý sa za každú cenu snažil vykonať záložné právo
na jej obydlie a obydlie jej detí. Urobil tak napriek tomu, že pri dojednaní spotrebiteľskej zmluvy
postupoval bez odbornej starostlivosti. Obydlie je jedinou istotou žalobkyne, ktorá minulý rok prišla o

prácu a nepodarilo sa jej doteraz získať stabilné zamestnanie. Žalobkyňa úver riadne splácala a to až
do času, kedy neprišla o zamestnanie, žalovanému oznámila svoju platobnú neschopnosť, žiadala o
povolenieodkladusplátokareštrukturalizáciuúveru,avšakbezodozvyzostranyžalovaného.Nažiadosť
o reštrukturalizáciu úveru dostala iba trojriadkovú nezdôvodnenú zamietajúcu odpoveď. Žalovaný
nerešpektoval jej situáciu a takéto konanie pri súčasnej existencii ochranného vládneho programu

dlžníkov postihnutých stratou zamestnania pre krízu a rušenie pracovných miest, zakladá vážnu nekalú
obchodnúpraktiku.Stresspotrebiteľkybolprivodenýnajmäoznámenímovýkonezáložnéhopráva,ktorý
ju priviedlo do strachu o strechu nad hlavou, ďalej bol stres spôsobený neistotou, či jej zmluvný vzťah je
platný alebo nie, pociťovala beznádej, že si nevie poradiť, banka ju odmietala, nepomohla jej, nechcelaakceptovať ani primeranejšie spôsoby úhrady dlhu spotrebiteľky. Zanedbanie odbornej starostlivosti
žalovaného je v poradí ďalším dôvodom, ktorý oprávňuje spotrebiteľku na poskytnutie primeraného
finančného zadosťučinenia zo strany žalovaného vo výške 5 000 eur.

Na návrh žalobkyne na začiatku konania vstúpil do konania okresný prokurátor v Nitre.
Súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/116/2011-395 zo dňa 2.4.2012 tak, že žalobu zamietol. Žalovanému
súd náhradu trov konania nepriznal. Voči rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.
Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/232/2012 - 465 zo dňa 28.5.2014 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v prvom

rade sa súd prvého stupňa nevyporiadal s tým, či zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, boli dojednané individuálne, alebo ide o formulárovú
zmluvu, pri ktorej žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jednotlivé zmluvné dojednania. Neposúdil, ktoré
zmluvné podmienky boli individuálne dojednané a ktoré nie. Formulárová (štandardná) zmluva môže
obsahovať aj zmluvné ustanovenia, ktoré mohli byť individuálne dojednané. Súd môže preskúmať
zmluvné podmienky ex offo, aj bez námietok spotrebiteľa. Ak niektoré zmluvné podmienky spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, najmä v neprospech spotrebiteľa,
potom tieto podmienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a sú neplatné. Súd však musí
posúdiť, či prípadné neprijateľné zmluvné podmienky možno oddeliť od samotnej zmluvy, alebo nie
a či potom ide o takú neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje neplatnosť celej základnej zmluvy.
Nedostatočne sa zaoberal aj posúdením každej namietanej zmluvnej podmienky, a to samostatne a

najmä podrobne. V danej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa
09. 04. 2008 je v časti hlavných podmienok zmluvy a predmetu plnenia jasná a zrozumiteľná, preto
sa javí, že nemôže byť neplatná. Súd prvého stupňa správne sa nedostatočne vyporiadal s námietkou
žalobkyne ohľadne podriadenia zabezpečenia pohľadávky podľa bodu 4 zmluvy režimu obchodného
zákonníka, zameral sa na zdôvodnenie oprávnenia žalovaného zabezpečiť si návratnosť úveru a nie

na zdôvodnenie správnosti dohodnutého právneho režimu zabezpečenia pohľadávky. Neprijateľnosť
časti namietaných zmluvných podmienok zdôvodnil tým, že žalobkyňa neuviedla konkrétne dôvody,
prečo považuje namietané podmienky za neprijateľné, neozrejmila a nepreukázala na základe čoho
ich pokladá za neprijateľné. Takýto právny názor súdu prvého stupňa je nesprávny. Spotrebiteľ
nemá povinnosť uviesť konkrétny dôvod, pre ktorý považuje zmluvné podmienky za neprijateľné.

Súd neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách skúma ex offo. Neposúdil ani
primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 3 % z poskytnutého úveru s ohľadom na okamih
porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá zakladá právo na zmluvnú pokutu. Je podstatný rozdiel, ak by
došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku, keď by spotrebiteľ uhradil iba pár splátok a ak by k
porušeniu zmluvnej povinnosti došlo po riadnom splatení väčšiny splátok. Je zrejmé, že v danej úverovej

zmluve podmienky nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty neboli dostatočne upravené s ohľadom na
uvedené skutočnosti. Pokiaľ ide o spotrebiteľskú doložku, súd prvého stupňa sa nezaoberal úpravou
v ustanovení § 93b zákona o bankách, podľa ktorého spotrebiteľ nemusí prijať návrh rozhodcovskej
doložky, môže ju odmietnuť. Nevyporiadal sa s touto právnou úpravou a ani so zmluvným dojednaním
v predmetnej zmluve o úvere bod 8.6., že dlžník má možnosť od zmluvy písomne odstúpiť do 30

dní odo dňa podpisu zmluvy. S námietkou neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa nedostatočne
vyporiadal. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nereagoval na návrh žalobkyne na predloženie
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru, pričom prejudiciálne otázky presne špecifikovala. Ak tieto
prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru nepredložil, bolo jeho povinnosťou odôvodniť túto skutočnosť a
s návrhom na predloženie prejudiciálnych otázok sa procesne vyporiadať. Žalobkyňa sa domáhala

aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5.000 eur podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa v tejto časti vec nesprávne právne posúdil
podľa iného právneho predpisu (§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka), v rozpore s podaným návrhom.
Naviac nesprávne uviedol, že žalobkyňa ani na výzvu súdu nešpecifikovala titul, na základe ktorého
sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy. Tento titul je uvedený priamo v návrhu na začatie konania.

Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal judikatúrou Súdneho dvora
i Najvyššieho súdu SR, ani smernicou 93/13/EHS, ktorá bola začlenená do nášho právneho poriadku
v roku 2004.
Po zrušení a vrátení veci prvostupňovému súdu, uznesením č.k. 14C/116/2011-488 zo dňa 30.1.2015
súd návrh vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vystupujúceho v

konaní na strane navrhovateľky, na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru ES, zamietol.
Žalobkyňa sa na pojednávaniach pridržiavala písomne podanej žaloby, dôvodov a skutočností v nej
uvedených. Potvrdila, že žalovaný jej poskytol úver v sume uvedenej v zmluve o úvere, sama požiadala
žalovaného o poskytnutie úveru, potvrdila tiež, že jej banka poskytla nižší úrok z tohto úveru, ako malapri poskytnutí iných úverov, avšak aj tento úrok, ktorý jej banka poskytla, sa jej zdal vysoký. Vzhľadom
na svoju činnosť, ako samostatne zárobkovo činná osoba, vykonávajúca účtovníctve a činnosť pre
maklérsku spoločnosť, sa domnievala, že bude vedieť úver poskytnutý žalovaným splácať. Keďže

však prišla o klientov a tým aj o províziu a príjem, nebola schopná tento úver splácať, oslovila aj
žalovaného, požiadala o odklad splátok, avšak banka jej nevyhovela. Žalobu podala z dôvodu, že
bola v bezvýchodiskovej situácii, nakontaktovala sa na Združenie na ochranu spotrebiteľa a začala sa
dožadovať svojich práv. Od septembra 2010 bola neustále stresovaná zo strany banky vyhrážkami o
exekúcii, dražbe, súdom, bála sa o strechu nad hlavou nielen pre seba ale aj pre jej deti. K uzavretiu

zmluvy o úvere ju nikto nenútil, pred podpísaním si ju prečítala, mala pripomienky k zmluve, avšak
pracovníčka banky jej povedala, že ide o štandardnú zmluvu. Priznala, že z jej strany to brala na
ľahkú váhu, nakoľko si myslela, že bude schopná úver splácať. Ďalej uviedla, že žiadne podstatné
náležitosti zmluvy nenamietala, výška úveru bola taká, o akú banku požiadala, banka jej úplne vyhovela,
úroková sadzba, ktorá je v zmluve uvedená sa jej zdala vysoká, avšak pri predchádzajúcom úvere
mala úrok 8% ročne, nemala preto voči tejto úrokovej sadzbe žiadne námietky, taktiež k splácaniu a

jednotlivým mesačným splátkam nemala žiadne pripomienky, vedela, že úver je zabezpečený záložným
právom, súhlasila s tým, nakoľko nemala inú možnosť. Potvrdila dohodu o fixácii úroku, táto bola
dohodnutá na jeden rok, kolísala tak nahor, ako aj nadol a domnieva sa, že ide o nerovnováhu medzi
spotrebiteľom a bankou, nakoľko banka to má ošetrené a ona pre prípad vzniku takejto situácie to
ošetrené nemá a príde o dom. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že vzhľadom na výšku fixácie úrokovej

sadzby nebolo možné určiť, aká skutočná výška úveru jej bola poskytnutá a mala ňou byť zaplatená.
Potvrdila prevzatie sumy 1 540 000 Sk od žalovaného na základe zmluvy o úvere, pričom žiadne
podstatné náležitosti zmluvy nenamietala. Namietala iba bod 5.3. zmluvy (zaplatenie splátky v posledný
pracovný deň, ak vyjde splátka na sobotu a nedeľu), 5.7. zmluvy (uviesť banke pravdivé údaje), 6.1.1.
zmluvy (nemožnosť vypovedať zmluvu o účte). Na otázku súdu ako sa mieni vyporiadať s nesplateným

úverom iba poznamenala, že chcela úver splácať, nedokáže to v rámci splátok ani jej finančných
možností. Majetkovú ujmu si uplatňuje z dôvodu spôsobeného stresu bankou a z dôvodu ohrozenia jej
bývania a majetku, keďže banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Na poslednom pojednávaní
( po zrušení veci druhostupňovým súdom) uviedla, že súhlasí s tým, že s tým, že hlavne náležitosti
zmluvybolisňouindividuálnedojednávané.Čosatýkarozhodcovskejdoložky,onavtomčasenevedela,

čo je to rozhodcovská doložka. Ani jej nebolo vysvetlené čo to je a ani to, že to môže byť vypustené zo
zmluvy. Hlavne jej nebolo vysvetlené aké dôsledky má pre ňu prijatie rozhodcovskej doložky. Keby jej
bolo v tom čase vysvetlené čo je rozh.doložka, tak by som ju žiadala vypustiť zo zmluvy. Momentálne
úver nespláca, pretože berie sociálne dávky a nie je zamestnaná, nemá ho z čoho splácať.
Zástupca žalovaného sa v priebehu konania vyjadril tak písomne, dňa 21. 7. 2011 (č.l. 39 spisu),

ako aj na pojednávaniach. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení
neplatnosti napadnutých zmlúv z dôvodu, že v prípade, ak by sa žalovaný domáhal uplatnenia nárokov
zo zmluvy o úvere, v príslušnom konaní by sa prihliadalo na prípadnú neplatnosť ex offo. Namieta tiež
nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré v čase
rozhodovania súdu nemajú žiadny vplyv na právne postavenie žalobkyne, teda ju nezaväzujú a to z

dôvodu, že žalobkyňa je vo fáze mimoriadnej splatnosti úveru, pričom v súčasnej dobe majú vplyv na jej
právne postavenie výlučne ustanovenia, ktoré mali vplyv na výšku a splatnosť pohľadávky žalovaného
voči žalobkyni, ďalej tie, ktoré upravujú možnosti jej prípadného vymáhania a niektoré ďalšie, ktorých
účinky stále trvajú. Žalobkyňa sa domáha ochrany svojich práv v čase, keď sama porušila zmluvné
podmienky, bola dlhodobo v omeškaní so splácaním úveru a preto považuje jej obranu za účelovú.

Nestotožnil sa s námietkami žalobkyne k jednotlivým ustanoveniam zmluvy o úvere, k ustanoveniu
o fixácii úrokovej sadzby uviedol, že okolnosti podmieňujúce zmenu úrokovej sadzby, uvedené v čl.
3.7. všeobecných podmienok, sú dostatočnou zárukou na to, aby prípadné zvýšenie úrokovej sadzby
bolo primerané, teda aby zodpovedalo zmeneným podmienkam na finančnom trhu. Cieľom definovania
okolností nie je presné určenie zmenenej úrokovej sadzby, ale informovanosť klienta, aké skutočnosti

budú ovplyvňovať prípadnú zmenu úrokovej sadzby a zároveň toto definovanie dáva mantinely pre
neprimerané zvýšenie úrokovej sadzby. Krátka lehota fixácie je zároveň nástrojom pre zníženie
úrokovej sadzby za predpokladu, že pôvodná úroková sadzba bola dojednaná v čase nepriaznivého
ekonomického vývoja. Po uplynutí druhého roku žalovaný určil žalobkyni úrokovú sadzbu na 5,59% a po
uplynutítretiehoroku6,45%,čojevobochprípadochnižšiaúrokovásadzbaakotá,ktoráboladohodnutá

pri uzavretí zmluvy o úvere. Fixácia úrokovej sadzby je v každom úverovom prípade individuálne
dojednaná. Nesúhlasí s námietkou režimu Obchodného zákonníka, nakoľko vzájomný vzťah založený
zmluvou o úvere sa vždy riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy, ich
postavenie či ochranu. Nešlo o tzv. voľbu práva.V rámci pravidiel obozretného podnikania je žalovaný povinný dojednávať so zmluvnými partnermi
také podmienky, ktoré zabezpečia aby pre druhú zmluvnú stranu nebolo výhodné byť v omeškaní s
akoukoľvek peňažnou čiastkou. Namietané ustanovenie zmluvy o splatnosti jednotlivých splátok, ktoré

žalobkyňa namieta (5.3. zmluvy) nie je ničím iným, ako určením, kedy má dlžník plniť dohodnuté
splátky úveru a takáto dohoda je plne v súlade s ustanovením § 122 Občianskeho zákonníka. Námietka
žalobkyne týkajúca sa ustanovenia bodu 5.7. zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka poskytnúť veriteľovi
pravdivé údaje pre účely zistenia, či nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa zákona o
bankách č. 483/2001 Z.z. je neopodstatnená, nakoľko práve tento zákon o bankách v ustanovení § 35

ukladá podmienky bankám pri výkone činnosti s osobami, ku ktorým majú osobitný vzťah. Napadnuté
ustanovenie je odrazom zákonnej povinnosti banky a tiež zákonnej úpravy, ktorú je banka pod hrozbou
sankcií povinná dodržiavať. Taktiež námietku žalobkyne voči ustanoveniu bodu 6.1. zmluvy o úvere
považuje za neopodstatnené, nakoľko všetky tieto záväzky sú vyvážené, vychádzajú v prvom rade z
operačnýchmožnostížalovaného,ktorejautomatizovanésystémyspracúvajajplatbynaúčelysplácania
úverov a tiež aj s poukazom na zákon číslo 492/2009 Z.z. o platobných službách.

K námietke žalobkyne o predloženie dokladu schopnosti dlžníka splácať úver na základe výzvy veriteľa
(6.1.2.) uviedol, že banka má zo zákona povinnosť monitorovať stupeň rizikovosti bankových obchodov.
Požiadavka veriteľa na monitorovanie platobnej schopnosti dlžníka je elementárnym právom, ktoré
vychádza z podstaty bankového úverovania a samotná skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
na tom nič nemení. K ustanoveniu o zmluvnej pokute, ktorú žalobkyňa považuje za neprijateľnú zmluvnú

podmienku a neprimeranú sankciu uviedol, že uvedené zmluvné dojednanie nie je neprijateľnou
podmienkou, nakoľko tieto záväzky žalobkyne voči žalovanému, ktorých nesplnenie je prípadne
sankcionovateľné zmluvnou pokutou, je takým záväzkom, ktorý má podstatný vplyv na základnú
podmienku fungovania úverového vzťahu, a to na zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako banky. V
tejto súvislosti dodal, že význam a hodnota povinností, ktorých dodržanie je zabezpečené predmetnými

sankciami, je daná v prvom rade výškou úveru, ako aj hodnotou zabezpečenia pohľadávky veriteľa.
Všetky povinnosti, ktorých porušenie je v zmysle zmluvy o úvere sankcionované majú podstatný vplyv
na fungovanie úverového vzťahu. Výklad ustanovenia o mimoriadnom zosplatnení úveru z dôvodu
prerušenia alebo zastavenia vkladového konania týkajúceho sa záložného práva k nehnuteľnosti, je
výkladom nelogickým, nakoľko žalovaný vždy mal a bude mať záujem na riadnom vzniku zabezpečenia

jeho pohľadávok a preto žalovaný vyvinul maximálne úsilie k tomu, aby jeho pohľadávka bola riadne a
dostatočne zabezpečená. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o prenesení dôkazného bremena uvedeného
v bode 6.4.2. (ohľadom skutočnosti, či proti dlžníkovi je vedené súdne konanie, ktoré by mohlo ohroziť
majetkové záujmy veriteľa) uviedol, že z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, že by žalovaný prenášal
na žalobkyňu dôkazné bremeno a požadoval preukázať, či je alebo nie je voči dlžníkovi vedené

súdne konanie. Zmluvné ustanovenie obsahuje vyhlásenie dlžníka, že si nie je vedomý vedeného
súdneho konania voči nemu, týmto ustanovením si žalovaný opätovne iba zabezpečuje dodržiavanie
zákonných povinností ako obozretnosť podnikania a v jeho rámci monitorovanie bonity dlžníka a
hodnoty zabezpečenia poskytnutého úveru. K namietanému bodu 6.5. zmluvy o úvere uviedol, že
žalobkyňa nepoukázala z akého právneho predpisu jej vyplýva právo vypovedať zmluvu o úvere

a ani nepreukázala, že mala a prejavila záujem zmluvu o úvere vypovedať. Žalobkyňa zrejme
nerozlišuje medzi právom zmluvu o úvere vypovedať, právom vypovedať poskytnutie úveru, právom
splatiť poskytnutý úver predčasne, resp. právom vypovedať zmluvu o úvere pri uplynutí tzv. doby fixácie.
Zástupca žalovaného poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že faktickým účelom poskytnutého úveru
žalobkyni bolo okrem iného aj splatenie pohľadávok iného veriteľa žalobkyne a preto žalovaný mal

podstatný záujem na tom, aby po poskytnutí úveru nedošlo k žiadnym takým úkonom, ktoré by mohli
mať za následok, že žalobkyňa nebude viazaná zmluvou o úvere a teda ani záväzkami na jej základe
prevzatými. Preto dohoda zmluvných strán o vylúčení oprávnenia žalobkyne vypovedať zmluvu o úvere
nebráni v uplatňovaní práv žalobkyne vypovedať poskytnutie úveru v zmysle § 500 ods. 2 Obchodného
zákonníka ešte pred jeho poskytnutím či v práve úver predčasne splatiť v zmysle bodu 3.7. všeobecných

podmienok. Námietka ustanovenia bodu 6.6. zmluvy o úvere, v ktorom žalovaný podmieňuje právo
predčasne splatiť úver svojim predchádzajúcim súhlasom, je neopodstatnená, nakoľko žalobkyňa mala
právopredčasnesplatiťúverpodľazákonačíslo258/2001Z.z.,zákonvšakponechávakonkrétnuúpravu
na zmluvnú dohodu veriteľa a dlžníka a preto úprava obsiahnutá v tomto bode nie je v rozpore so
zákonom. Napadnutá zmluva o úvere umožňuje žalobkyni predčasne splatiť úver a to bez poplatku

za predčasné splatenie pri alebo po uplynutí tzv. doby fixácie úrokovej sadzby, ale aj z iniciatívy
žalobkyne, ktorá okolnosť je úpravou smerujúcou k poskytnutiu výhodnejšieho postavenia žalobkyne.
Účelom ustanovenia 6.7.2. namietaného žalobkyňou je naplniť faktický účel úveru. Nielen žalovaný mal
podstatný záujem na tom, aby po poskytnutí úveru nedošlo k žiadnym takým úkonom, ktoré by mohlimať za následok nesplatenie pohľadávky iného veriteľa, ale toto bolo aj v záujme žalobkyne, pretože
splatenie iných skôr poskytnutých úverov, jej znížilo dlhové zaťaženie. Podmienky, uvedené v bode
7.3. zmluvy, ktoré žalobkyňa napadla ako neprijateľné podmienky, ktoré nemajú racionálny základ a

sú v rozpore s požiadavkami smernice o nekalých obchodných podmienkach, považuje za legitímne,
zákonné dôvodiac, že banka pristupuje k úprave sadzobníka poplatkov iba výnimočne, z dôvodu
zvýšenia nákladov, ktoré poplatky kryjú. Aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka
považuje za neprijateľnú podmienku, podmienku, ktorá dodávateľa oprávňuje na zvýšenie ceny tovaru
aleboslužbybeztoho,abyspotrebiteľmalprávoodzmluvyodstúpiť,akcenadohodnutávčaseuzavretia

zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Banka v žiadnom prípade nepristupuje k podstatnému
prekročeniu výšky poplatkov a napadnuté zmluvné ustanovenie ju k tomu ani neoprávňuje, preto nie je
dôvod na ich neplatnosť. Nestotožnil sa ani s námietkami žalobkyne k bodu 7.4. zmluvy o úvere, nakoľko
nie je pravda, že by žalovaný obmedzoval dlžníkov, resp. vlastníkov založených nehnuteľností pri
výbere poisťovne, v ktorej sú povinní založenú nehnuteľnosť poistiť. Naopak, úveroví klienti žalovaného
majú poistené nehnuteľnosti vo všetkých poisťovniach, ktoré ponúkajú poisťovacie služby na území

SR. Ohradil sa i voči podozreniu zo zakázaného viazania služieb, vôbec netrvajú na tom, aby dlžník
mal zároveň účet vedený žalovaným, naopak, zmluvne aj procesne je zabezpečený slobodný výber
klienta, akým spôsobom chce úver splácať. V oblasti dodržiavania zákazu viazania služieb už prebehli
u žalovaného kontroly, vykonané príslušnými kontrolnými orgánmi, ktoré nekonštatovali porušenie tohto
zákazu. Zmluvná podmienka uvedená v bode 8.2., ktorá podľa žalobkyne spôsobuje hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a fikcia doručenia nemôže byť podmienkou
neprijateľnou z dôvodov, ktoré uvádza žalobkyňa. V tejto súvislosti poznamenal, že už samotné
postavenie dodávateľa a spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere je v nerovnováhe. Dodávateľ, v
tomto prípade banka, žalovaný, je stabilný subjekt na bankovom trhu s 20-ročnou úspešnou nepretržitou
existenciou, na rozdiel od dlžníka, klienta, ktorým je fyzická osoba, častokrát nezastihnuteľná na

uvedenej adrese. Na druhej strane spotrebiteľ, ako fyzická osoba je mobilnejší, nezastihnuteľnejší skôr,
ako banka, ktorá má sídlo ako "kamenná" inštitúcia. Taký istý problém vyvstáva vo vzťahu k štátu, resp.
súdnejmociaúčastníka,resp.občana,ktorýproblémriešiObčianskysúdnyporiadok.Niejepretomožné
predmetné ustanovenie posudzovať ako neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu
zmluvných strán, ale práve naopak ako ustanovenie naprávajúce počiatočné nerovnaké postavenie

zmluvných strán. K namietanej rozhodcovskej doložke - bod 8.6. všeobecných podmienok uviedol,
že s argumentáciou žalobkyne nesúhlasí, nakoľko podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách je banka
povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy sú banky povinné predložiť klientom

najneskôr pri uzatváraní obchodu, klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa
bola poučená o následkoch rozhodcovskej doložky a zároveň vedela o jej zákonnom práve odmietnuť
rozhodcovskú doložku bez akýchkoľvek sankcií, napriek tomu s touto doložkou súhlasila. Okrem toho
poukázal na spornú povahu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vo vzťahu k
novelizovanému § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní. Novelizované ustanovenie

zavádza pre spotrebiteľa možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku v súdnom konaní na základe
toho, že tento namieta samotný obsah rozhodcovského rozsudku a to v zásade v neobmedzenom
rozsahu, porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa je totiž
natoľko široká formulácia, že v sebe zahŕňa totálnu ochranu spotrebiteľa pred akýmkoľvek nepriaznivým
protizákonným zásahom do jeho práv. K námietke žalobkyne k podmienke uvedenej v bode 8.9 zmluvy o

úvere,oktoromtvrdí,žeodporuje§41Občianskehozákonníkaanútizmluvnéstranyzotrvaťvzmluvnom
vzťahu, uviedol, že ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS práve naopak predpokladá
existenciu a trvanie záväzku pre zmluvné strany zo spotrebiteľskej zmluvy aj v prípade, že by niektoré
ustanovenia zmluvy boli posúdené ako neprijateľné podmienky a tým aj neplatné ustanovenia. Tento cieľ
sleduje aj toto napadnuté ustanovenie zmluvy o úvere a preto nie je ho možné posúdiť ako neprijateľnú

podmienku.Žalobkyňanamietapodmienkuuvedenúvbode8.11.zmluvyoúverestým,žeideozmluvnú
podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne s
tým, že skutočný význam tejto podmienky je maskovaný fikciou požiadania o poskytovanie ponúk a
materiálov spotrebiteľom a zároveň ide o zneužitie slabšieho postavenia spotrebiteľa žalovaným. Toto
tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé, ide o podmienku individuálne dojednanú, pretože zmluvné strany

sa mohli so znením zmluvy o úvere vrátane uvedeného ustanovenia oboznámiť pred uzavretím zmluvy
a v prípade nesúhlasu by takého ustanovenie bolo zo zmluvy o úvere vymazané. Nemožno preto
konštatovať, že žalovaný zneužil slabšie postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ má na
základe takto dojednanej podmienky - ponuky banky možnosť oboznámiť sa s novými produktmi aleboponukami,ktorébyboliprenehovýhodnejšie.Ztohtodôvodunemôžetedaísťopodmienkuspôsobujúcu
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa vôbec neuviedla a nepreukázala
ako uvedené ustanovenie spĺňa zákonné znaky nekalej obchodnej praktiky a či je v rozpore s

požiadavkami odbornej starostlivosti. K námietke žalobkyne k bodu 3.10 všeobecných podmienok
žalovaný uvádza, že konštatovanie prípustnosti započítania nie je ničím iným ako zopakovaním platnej
právnej úpravy ktorá v zásade započítanie pripúšťa. Určenie poradenia pohľadávok osobou ktorá
iniciuje započítanie tiež nie je ničím iným ako zopakovanie skutočností že v započítacom úkone určuje
táto osoba právne dôvody oboch vzájomných pohľadávok. Je pravdou, že v ďalšej časti zmluvná

úprava obsahuje vo vzťahu k započítaniu asymetrickú úpravu v neprospech spotrebiteľa avšak ani
táto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Rovnováhu v
právach a povinnostiach nemožno vážiť aritmeticky teda postupom, že ak má dodávateľ nejaké právo,
tak ho musí mať aj spotrebiteľ,. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje výlučne
situáciu kedy je navodená nerovnováha intenzívna o ktorú sa v danej situácii nerovná. Zdôraznil, že
pre banku je umožnenie započítania absolútne nevyhnutné jednak v základnej fáze úverového vzťahu

a tiež následne kedy si banka aj týmto spôsobom vytvára určitú zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k
uspokojeniu pohľadávky banky. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou žalobkyne k bodu 5.3 všeobecných
podmienok - oznámenie zmien týkajúcich sa majetkovej a príjmovej situácie dlžníka z dôvodu, že
toto ustanovenie nie je možné považovať za ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, práve naopak mechanizmus oznamovania

zmeny adresy na doručovanie písomností uľahčuje spotrebiteľovi postup zmeny takejto adresy tak, že
po oznámení novej adresy banka bez ďalšieho doručuje písomnosti už na túto novú adresu. Spotrebiteľ
môžetaktobyťokamžiteinformovanýovšetkýchpodstatnýchnáležitostiachvsúvislostisjehozmluvným
vzťahom s bankou. Taktiež presne dohodnutá forma oznámenia nezakladá svoju vôľu žalovaného.
K bodu 6.1 všeobecných podmienok ktoré považuje žalobkyňa za neprijateľné a ktoré upravuje

postup žalovaného pri omeškaní dlžníka so splácaním úveru, žalovaný pri koncipovaní tohto bodu
vychádzal z výslovnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý ako zákonnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v ustanovení § 4 ods. 2 písm. o) požaduje upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru. V napadnutom ustanovení je iba popísaný zo zákona vznikajúci
nárok veriteľa na úrok z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatí pohľadávku banky riadne a včas.

Ako prvý krok banka ponúka uzatvorenie dohody o urovnaní omeškaných záväzkov a deklaruje ochotu
prispôsobiť znenie zmluvy novým finančným pomerom dlžníka. Až následne ak dlžník na vzniknutú
situáciu nereaguje banka iba upozorňuje na svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Práve
takéto deklarovanie postupu banky v prípade omeškania dlžníka je znakom rovnovážneho postavenia
zmluvných strán a nemôže ani jednu zo strán znevýhodňovať, preto tvrdenia žalobkyne neobstoja. Nie

je zrejmé na základe čoho žalobkyňa nadobudla predstavu, že dohoda na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru v prípade ak je spotrebiteľ v omeškaní s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 60 dní, nie
je primeraná a zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj podľa § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo zavedené novelou zákona s účinnosťou od 1.11.2008 teda po
uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere a ktoré výslovne ustanovuje že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Táto právna úprava však v čase uzavretia zmluvy
o úvere neplatila a teda toto ustanovenie nemôže by v rozpore s právnou úpravou platnou v čase vzniku
záväzkového vzťahu. Popísané omeškanie iba zakladá právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť,
pričom veriteľ toto právo využíva až po zohľadnení všetkých okolností prípadu. V prípade žalobkyne

táto bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní od 27.7.2010 pričom mimoriadna
splatnosť bola vyhlásená listom zo dňa 18.3.2011 a žalovaný žalobkyňu na omeškanie niekoľkokrát
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti upozorňoval. V súvislosti s uvedenou novelou Občianskeho
zákonníka žalovaný zmenil bod 7.1 písm. a) všeobecných podmienok tak, že právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru vzniká v prípade, že dlžník je v omeškaní so splácaním pohľadávky po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace oproti pôvodnej lehote 60 dní. Žalovaný taktiež neakceptuje námietky žalobkyne k
bodu 7 všeobecných podmienok, ktorý upravuje mimoriadnu splatnosť, odstúpenie od zmluvy, alebo jej
výpoveď. Je potrebné si uvedomiť, že nie je v záujme banky, ktorá je podľa zákona o bankách povinná
postupovať pri výkone svojej činnosti obozretne, požadovať predčasné splatenie úveru bez dôvodu,
ktorý je tak závažný, že vyváži obchodné straty ktoré pre banku predčasným splatením úveru vzniknú.

Preto je vylúčené, aby banka svojvoľne trestala dlžníkov požadovaním predčasného splatenia úveru
bez vážneho dôvodu. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na povinnosť obozretného podnikania
banky je táto povinná skúmať a zodpovedajúcim spôsobom reagovať na zmenu majetkových pomerov
dlžníka ako aj na prípadné ohrozenie predmetu zabezpečenia pohľadávky banky. Výpovedná lehotasa v zmysle tohto ustanovenia chápe ako lehota v ktorej nadobudne výpoveď účinnosť a nie ako
lehota v ktorej je prípadne dlžník povinný uhradiť pohľadávku banky. K namietanej neplatnosti článku 9
všeobecných podmienok - oprávnenie žalovaného zmeniť alebo úplne nahradiť všeobecné podmienky

žalovaný uvádza, že s uvedenou argumentáciou žalobkyne - spotrebiteľ sa so zmenou podmienok
reálne nemôže ani len oboznámiť, nemôže byť viazaný podmienkou s ktorou nevyslovil súhlas s tým,
že mlčanie nie je súhlasom - z toho dôvodu, že podľa § 37 Zákona o bankách je banka povinná na
svojej internetovej stránke a v prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou
v slovenskom jazyku o podmienkach banky, bankových obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia

príkladov. O každej zmene obchodných podmienok je banka povinná informovať najmenej 15 dní pred
nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny. Vyššie uvedená forma oznámenia o zmene obchodných
podmienok je dostatočná na to, aby sa klient banky mal možnosť oboznámiť sa so znením návrhu
na zmenu obchodných podmienok. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a)
Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie nevyžaduje aby bol spotrebiteľ oboznámený so zmluvnou
podmienkou, ktorou má byť viazaný ale iba aby mal možnosť sa s ňou oboznámiť. Obchodné podmienky

žalovaného ako aj ich zmeny sú zverejňované na internetovej stránke banky, ktorá je dostupná 24 hodín
denne. Vzhľadom na možnosť klienta nesúhlasiť s navrhovanou zmenou bez akýchkoľvek negatívnych
konzekvencií má za to, že postavenie zmluvných strán vo vzťahu k tejto podmienke je vyvážené.
K námietkam žalobkyne k ustanoveniam zmluvy o záložnom práve zástupca žalovaného uvádza, že
žalovaný ako záložný veriteľ vzhľadom na existenciu záložného práva z výpisu z listu vlastníctva

zistil, že žalobkyňa previedla nehnuteľnosť na svoju dcéru vedľajšieho účastníka v 1. rade pričom
zároveň zriadila vecné bremeno v prospech žalobkyne a v prospech B.S.. Žalovaný podal návrh
na vykonanie dražby, avšak dražobník návrh vrátil žalovaného z dôvodu, že vzhľadom na vyššie
uvedené vecné bremeno je nehnuteľnosť nepredajná. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá právne
možnosti obmedziť dispozíciu vlastníka s nehnuteľnosťou a je iba primerané, že sa snaží hrozbou

dohodnutej zmluvnej pokuty obmedziť účelové konania ktoré obmedzia resp. znemožnia uspokojenie
jeho pohľadávky tak, ako sa to stalo aj v tomto prípade.
Zároveň zástupca žalovaného v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že vyvinula maximálne úsilie v
komunikácii so žalovaným uvádza, že žalovaný prijal od júna 2010 do júna 2011 spolu 2.302 žiadostí
o reštrukturalizáciu z ktorých 1.869 žiadostí schválil a umožnil časovo limitovaný odklad resp. zníženie

dlžnýchsúm.Zuvedenéhovyplýva,žežalovanýmalamázáujemriešiťsituáciuklientov,jevšak zároveň
oprávnený po posúdení konkrétnych okolností prípadu v odôvodnených prípadoch reštrukturalizáciu
odmietnuť. Vzhľadom na predmet podnikania a prísnu zákonnú reguláciu bankových činností nemôže
žalovaný bezdôvodne zvyšovať počet nesplácaných pohľadávok najmä ak nie je predpoklad, že k
ozdraveniu neplatiča dôjde v dohľadnom čase, čo sa v prípade žalobkyne aj potvrdilo, nakoľko do

dnešného dňa nesplnila svoje záväzky voči žalovanému ani čiastočne. V súvislosti so snahou žalobkyne
riešiť vzniknutú situáciu poukázal na list žalobkyne zo dňa 12.5.2011, ktorý zaslala žalovanému a ktorým
reaguje na výzvu žalovaného na osobné stretnutie so žalobkyňou za účelom vyriešenia vzniknutej
situácie, kde žalovaný ponúka osobné stretnutie za účelom riešenia situácie, pričom žalobkyňa
neprejavila ani najmenšiu snahu svoje omeškanie riešiť vecne a na stretnutie sa bez ospravedlnenia

nedostavila.
Na poslednom pojednávaní ( po zrušení veci) zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka aplikácie
Obchodného zákonníka v rámci zabezpečenia pohľadávky odporcu, v tomto poukazuje na rozhodnutie
Najvyššiehosúdu6Mcdo/4/2012arozhodnutieKSTrnava24Co242/2013,ktorérozhodnutiavychádzajú
z toho, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a tým pádom aj zabezpečovacie právne úkony sa

riadna Obchodným zákonníkom. Takáto právna úprava spotrebiteľom neuberá žiadne práva. Čo sa týka
zmluvnej pokuty, tak v bode zmluvy č. 7 konkrétne 7.2.11 je upravená výška zmluvnej pokuty, pričom vo
všeobecnostiideosankciupre dlžníkavprípade,žeporušízmluvnépovinnosti.Pričomtýmtospôsobom
aj banka chráni svoje finančné prostriedky a snaží sa predchádzať tomu, aby sa tieto zmluvné povinnosti
neporušovali. Dôvody na uplatnenie zmluvnej pokuty sú upravené v čl. 6.1 a 6.2 samotnej zmluvy, kde

sú vymedzené prípady, kedy si banka uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 3 % z výšky poskytnutého
úveru a osobitne v dvoch prípadoch vo výške 10.000 Sk. Čo sa týka rozhodcovskej doložky uvedenej
v bode 8.6. zmluvy uviedol, že bežne sa stáva, že spotrebitelia nesúhlasia s rozhodcovskou doložkou
a keďže ide o individuálnu zmluvnú podmienku, tak nie je problém ju zo zmluvy vypustiť. V prípade,
že táto v zmluve zostane, že ju klient nenamieta, môže ešte v lehote 30 dní zaslať banke odstúpenie

od tejto rozhodcovskej doložky. Čiže v tomto prípade má klient právo výberu. Žalobkyňa uvádza, že
nebola poučená, čo bude per ňu znamenať rozhodcovská doložka, pričom podpísala zmluvu o úvere, v
ktorej článku 8.6. nie je iba samotné strohé znenie rozh.doložky, ale je tam tiež veľmi zreteľne popísané,
že v tomto rozhodcovskom konaní sa budú riešiť spory, ktoré vzniknú v súvislosti so zmluvou aleboso zabezpečovacou zmluvou vrátane sporov o ich platnosť, výklad a zrušenie. Že budú rozhodované
s konečnou platnosťou, jediným rozhodcom, určeného rozhodcovského súdu, že sa bude tento spor
riešiť v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto rozhodcovského súdu.....tým chcel zdôrazniť,

že tvrdenie žalobkyne o tom, že nemala predstavu čo rozhodcovské konanie znamená, považuje za
účelové, pretože z tejto formulácie musí byť osobe, ktorá svojím podpisom prezentovala súhlas s danými
zmluvnými podmienkami zrejmé, čo rozhodcovské konanie je a s čím súhlasí. Ďalej v bode 6.1.1 a 6.1.2.
VOP je uvedená definícia "Cut-off time", ktorá je uvedená vo Všeobecných podmienkach Tatra banky,
a jedná sa o čas do ktorého banka prijíma príkazy v rámci platobného styku s dátumom splatnosti v ten

istý bankový pracovný deň. Význam podmienky v úverovej zmluve je upozornenie pre dlžníka, aby stihol
vyplatiť splátku riadne a včas s ohľadom na podmienky platobného styku v banke. Tento termín "Cut-
off time" je definovaný hneď v článku 1 VOP. Má za to, že táto zmluva je štandardnou zmluvou, typovou
zmluvou, ktorú využívame s viacerými klientmi s tým, že klient je pred jej uzatvorením oboznámený s
viacerými zmluvnými podmienkami špeciálne a má možnosť ich modelovať. Napr. ide o viazanosť alebo
o dĺžku fixácie úrokovej sadzby, ktorú si klient určuje sám pred uzatvorením zmluvy. Základné podmienky

uvedené v zmluve, sú klientovi "šité na mieru" tak, ako to požaduje on v žiadosti o poskytnutie úveru. Tiež
ich ustanovenie ohľadom rozhodcovskej doložky vykazuje znaky individuálneho dojednania. Zmluva je
celá dynamická, pokiaľ sa mení spôsob splácania úveru. Jednoznačne sú individuálne dohodnuté všetky
podmienky na ktorých je založená samotná žiadosť o poskytnutí úveru, nakoľko tieto sa prispôsobujú
samotnému klientovi, ostatné zmluvné podmienky predstavujú súčasť štandardnej zmluvy, ktorá sa

uzatvára aj s inými klientmi.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa uvádza, že
podmienky uvedené v predmetnej zmluve sú jednostranné a zvýhodňujú veriteľa napríklad bod 7.2.8
poplatok za predčasné splatenie úveru ktorý odporca vyčíslil navrhovateľke vo výške 2.378 eura nemá
žiadnu logiku, nakoľko pri predčasnom splatení ide o splatenie na základe súhlasu veriteľa ale v prípade

žalobkyne sa jedná o zosplatnenie celého úveru. Táto podmienka je preto neprijateľná a dostáva
navrhovateľku do nepriaznivej situácie.
Okresný prokurátor v záverečnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na vykonané dôkazy v priebehu tohto
konania žalobu žalobkyne považuje za nedôvodnú. Podstatné náležitosti zmluvy hlavný predmet zmluvy
bol vymedzený určite, jasne a zrozumiteľne. Žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s touto zmluvou a

jej podmienkami, neuzatvárala ju v tiesni, sama nevedela prezentovať či by zmluvné podmienky napadla
aj v prípade, ak by vo finančnej tiesni nebola. Navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie a to najmä výsluchom účastníkov konania, zástupcu
vedľajšieho účastníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä so zmluvou o bezúčelovom
splátkovom úvere, všeobecnými podmienkami poskytovania úverov, zmluvou o záložnom práve,

uznesením o nariadení predbežného opatrenia, písomným vyjadrením žalovaného, oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámením o začatí výkonu záložného práva, vrátením návrhu na
vykonanie dražby, podmienkami fixácie zo dňa 12.3.2010, žiadosťou o poskytnutie americkej hypotéky,
upomienkami, predvolaním, dokladmi o majetkových pomeroch žalobkyne, výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX, spisovými materiálmi správy katastra L. V XXXX/XX, dokladmi predloženými žalobkyňou,

oznamom o neschopnosti splácania úveru, žiadosťou o reštrukturalizáciu, stanoviskom žiadosti o
reštrukturalizáciu, rozhodnutiami iných súdov, stanovami občianskeho združenia vedľajšieho účastníka,
výpisom zo súkromného účtu žalobkyne, záverečným návrhom vedľajšieho účastníka a rozhodnutiami
súdov, písomným vyjadrením žalovaného, výpisom z daňového priznania žalobkyne, oznámením o
povolenom prečerpaní účtu, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru spolu so zmluvou o bežnom

účte a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 9.4.2008 zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
podľa § 409 až 507 Obchodného zákonníka. V predmetnej zmluve si účastníci zmluvy dohodli, že
žalovaný ako veriteľ poskytne žalobkyni ako dlžníčke bezúčelový úver v sume 1.540.000,-Sk. Poplatok
za spracovanie žiadosti bol 8.390,-Sk, konečná splatnosť na 18 rokov od splatnosti prvej splátky.

Zároveň bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 6,49 % ročne s dobou fixácie úrokovej sadzby
na jeden rok. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov ("RPMN") bola vo výške 6,89 %, úrok z
omeškania 15 % ročne, výška splátky 12.105,-Sk mesačne, frekvencia splátok mesačná, deň splatnosti
splátok 27-dňa v mesiaci, počet splátok 216. Výška celkových nákladov dlžníka spojených s úverom
bola vyčíslená na sumu 2.644.454,-Sk. Zároveň v tejto zmluve boli dohodnuté podmienky poskytnutia

úveru, jeho spôsob poskytnutia a čerpania, úročenie, splácanie úveru, úrokov a poplatkov, práva a
povinnosti zmluvných strán, ďalej poplatky súvisiace s úverom a záverečné ustanovenia v rámci ktorých
bola dohodnutá i rozhodcovská doložka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky pre poskytovanie bezúčelových úverov. Na zabezpečenie úveru poskytnutého žalovanýmžalobkyni si účastníci tohto vzťahu dohodli zabezpečenie záložným právom, ktoré uzavreli v zmluve
o záložnom práve podľa § 151 a nasledujúce Občianskeho zákonníka dňa 9.4.2008. V tejto zmluve
bol jasne špecifikovaný predmet tejto zmluvy a teda predmet záložného práva a povinnosti zmluvných

strán medzi ktorými sa v bode 2.3.1 záložca t.j. žalobkyňa zaviazala nepreviesť bez predchádzajúceho
písomného súhlasu záložného veriteľa predmet záložného práva alebo podiel na ňom na inú osobu, až
do času splatenia pohľadávky.
Žalobkyňa zo začiatku zmluvu o úvere so všetkými podmienkami rešpektovala, nakoľko na jej základe
splácala žalovanému v mesačných splátkach poskytnutý úver a to až do roku 2010. Z dôvodu zmeny jej

finančných pomerov (prišla o riadny príjem), prestala splácať predmetný úver a žalobou podanou dňa
26.5.2011 sa domáha určenia neplatnosti tejto úverovej zmluvy a zároveň neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Žalobkyňa vytýka zmluve a všeobecným obchodným podmienkam žalovaného celkom 23
podmienok, ktoré považuje za neprijateľné podmienky a v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho
zákonník a v rozpore so zákonom číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa je toho
názoru, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom práve z dôvodu, že obsahuje veľké

množstvo neprijateľných podmienok a preto žiada, aby ju súd vyhlásil za neplatnú. Zároveň ponechala
na zváženie súdu, či vyhlási za neplatné iba naznačené zmluvné podmienky, alebo celú zmluvu.
Žalobkyňa zároveň namieta aj neplatnosť uzavretej zmluvy o záložnom práve, ktorá má vzťah práve
k zmluve o úvere, ktorú považuje za neplatnú. Ďalej žalobkyňa žiada, aby jej súd priznal primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 eur s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré je

povinný zaplatiť žalovaný a to z dôvodu, že banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou, v dôsledku
čoho jej spôsobila neúmerný stres, bolo ohrozené jej bývanie a spochybnené jej základné právo na
bývanie.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, platný
v čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 9. 4. 2008, ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom

rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľaods.2tohtoustanovenia,akvšakzpovahyzmlúvalebostranámznámehoúčeluzmlúvuvedených
v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s

obdobnými právnymi účinkami.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon o

spotrebiteľských úveroch"), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ
písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru
formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 3 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a

poplatkov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola
implementovaná do slovenského právneho poriadku 1. apríla 2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. z 2. marca

2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(do ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka).
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétnapodmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že čl. 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť.

Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol, že
vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k
dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len
obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho konania
a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú platné zmluvné

ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa, a preto
nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice
93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia
považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že predmetná rozhodcovská
doložka sa z uvedených dôvodov javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá. Zatiaľ, čo veriteľ má
zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, tak v
danej veci oprávnený ani v odvolaní neuvádza, aké výhody z predmetnej rozhodcovskej doložky plynú

pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými
zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. 03. 1998 o zásadách platných pre orgány
príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne
záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní
o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych

zásadách.
Súd prvého stupňa v súlade so všeobecnými poznatkami poukazuje na to, že za nekalú možno
považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k

dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Ochranuspotrebiteľapredneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkamizabezpečísúdbezohľadunapovahu
spotrebiteľského vzťahu a dokonca, aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Zmluvná podmienka
vo formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy,

ktorá od spotrebiteľa vyžaduje v prípade, ak s ním nebolo individuálne dojednané, aby spory s druhou
zmluvnou stranou -
dodávateľom, riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe tejto zmluvnej
podmienky bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom."
V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o záložnom

práve. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Smernica 93/13/EHS k tomu uvádza, že
spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne, bez ohľadu
na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo viacerých dokumentoch. Na to, aby
zmluva mohla byť označená ako spotrebiteľská, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa

uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľom, pričom tieto obchodné
podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným
podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Na základe týchto podmienok súd zmluvu
zavretú medzi žalobkyňou a žalovaným vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a posudzoval ju podľa
platných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v čase jej uzavretia.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorú
je potrebné bez ďalšieho aplikovať na právny režim všetkých zmlúv, ktorých stranami sú spotrebiteľ a
dodávateľ. V zmysle tohto ustanovenia je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia,
ktoré môžu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz " neprijateľná podmienka" a tieto sú uvedené v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základom charakteristikou neprijateľných podmienok
je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že

dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní
je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia zo zmluvy na všetky okolnosti v
dobe uzavretia zmluvy, všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, od ktorej je táto spotrebiteľská
zmluva závislá. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ak bola navrhnutá
vopred, a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Ak spotrebiteľ návrh dodávateľa ktorý obsahuje jeho podmienky
príjme, potom je potrebné obsah zmluvy posúdiť z hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré môžu spôsobiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a teda či
zmluva neobsahuje niektorú z podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Vdanejvecisúddospelkzáveru,žepredmetnázmluvaještandardnou,typovouzmluvou,ktorúžalovaný
uzatvára s viacerými klientmi s tým, že klient pred jej uzatvorením si v žiadosti o poskytnutie úveru

určí základné podmienky a tieto sú potom v zmluve vymedzené podľa požiadaviek spotrebiteľa, napr.
dobu splácania, výšku splátky, dĺžku fixácie úrokovej sadzby... Individuálne sú teda dohodnuté všetky
podmienky na ktorých je založená samotná žiadosť o poskytnutí úveru, nakoľko tieto sa prispôsobujú
samotnému spotrebiteľovi a ostatné zmluvné podmienky predstavujú súčasť štandardnej zmluvy, ktorá
sa uzatvára aj s inými klientmi.

Žalobkyňa žiadnu z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, t.j. ani výšku poskytnutého úveru, výšku
mesačných splátok, výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ani dobu splácania nenamietala, preto
nie je možné konštatovať, že by zmluva nebola platne uzavretá. Po preskúmaní jednotlivých ustanovení
zmluvy súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že zmluvy obsahujú podmienky,
ktoré by zakladali určenie absolútnej neplatnosti zmlúv. Taktiež súd nezistil podmienky, ktoré by boli v

rozpore s dobrými mravmi, alebo by obchádzali zákon, a preto nie je možné ani jednu napadnutú zmluvu
podľa § 39 Občianskeho zákonník určiť za absolútne neplatný právny úkon. Súd však podľa § 52 ods.
2 a § 53 Občianskeho zákonníka posudzoval jednotlivé ustanovenia zmluvy a dospel k nasledovným
záverom:
Žalobkyňa v podanej žalobe namietala predovšetkým dohodnutú dobu fixácie úrokovej sadzby uvedenú

v základných podmienkach zmluvy, ktorá bola dojednaná na jeden rok vo výške 6,49 % ročne.
Podľa názoru žalobkyne táto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že po uplynutí doby fixácie bez jasného objektívneho dôvodu
mohol žalovaný meniť výšku úrokovej sadzby. Je pravdou, že v predmetnej zmluve takáto podmienka
dohodnutá bola, avšak táto podmienka nemôže spôsobovať neistotu a nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že napriek tomu, že žalovaný mohol po uplynutí
jedného roka výšku úrokovej sadzby meniť, nemohol tak urobiť v neobmedzenej výške ale s ohľadom
na zmeny na peňažnom a kapitálovom trhu. Na druhej strane bola to práve žalobkyňa, ktorá si vybrala
dobu fixácie na jeden rok, pričom mala možnosť si zvoliť aj fixáciu úrokov na dlhšiu dobu a vtedy by mala
istotu nemennej úrokovej sadzby bez ohľadu na výkyvy na finančných trhoch. Okolnosti podmieňujúce

zmenu úrokovej sadzby, ktoré sú konkretizované v článku 3.7. všeobecných podmienok sú dostatočnou
zárukou, aby prípadné zvýšenie úrokovej sadzby bolo primerané a nebolo v neprospech spotrebiteľa.
Súd poukazuje na skutočnosť, že fixácia úrokovej sadzby je v každom prípade individuálne dojednaná,
nemôže teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka byť považovaná za neprijateľnú podmienku,
keďže žalovaný dobu fixácie s každým žiadateľom o poskytnutie úveru dojednáva individuálne. Súd

poukazuje tiež na skutočnosť, že v predmetnej veci žalovaný po prvom roku (na rok 2010) znížil výšku
úrokovej sadzby na 5,59% a na rok 2011 ju zvýšil na 6,45% ročne, čo je však stále nižšia úroková
sadzba, ako bola pôvodne dohodnutá v zmluve o úvere zo dňa 9. 4. 2008. Z uvedeného dôvodu nie je
preto možné uvedenú zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú spôsobujúcu hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

Žalobkyňa ďalej namieta zabezpečenie pohľadávky podľa bodu 4 zmluvy, podľa ktorej ju vystavil režimu
Obchodného zákonníka. V zmluve o úvere je v bode 4. Zabezpečenie pohľadávky výslovne uvedené:
Pohľadávku veriteľa zo zmluvy zabezpečujú v celej jej výške vrátane jej príslušenstva a súčastí dlžník
a/alebo tretie osoby podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka a to: Záložným právom
zriadenýmZmluvouozáložnompráveknehnuteľnostiam:bytč.2(atď.špecifikácianehnuteľnosti).Ďalej

však v zmluve o záložnom práve je uvedené, že je uzatvorená podľa § 151a Občianskeho zákonníka.
Je preto nesporné, že zabezpečovací inštitút k zmluve o úvere, teda Zmluva o záložnom práve je
podriadená práve Občianskemu zákonníku a nie Obchodnému zákonníku, ako to uvádza žalobkyňa,
keď navyše ustanovenia o záložnom práve sú upravené len v Občianskom zákonníku. Navyše žalovanývzhľadom na skutočnosť, že poskytol žalobkyni úver vo výške 1 540 000,- Sk (51 118,64 eura), v súlade
so zásadou odbornej starostlivosti a obozretnosti uvedenej v zákone o bankách, bol povinný zabezpečiť
úver spôsobom zodpovedajúcim výške poskytnutého úveru. Preto súd podmienku uvedenú v bode 4

zmluvy o úvere, v zmysle ktorej zriadil záložné právo na nehnuteľnosť - byt vo vlastníctve žalobkyne,
nepovažuje za neprijateľnú podmienku uzavretú v neprospech spotrebiteľa, ale za podmienku, ktorou
si veriteľ zabezpečoval návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov.
Súd nepovažoval za neprijateľnú ani podmienku uvedenú v bode 5.1 zmluvy o úvere, ktorá vyjadruje
dohodu zmluvných strán, že splatné úroky, splatné úroky z omeškania, či ďalšie náklady a poplatky

sa dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Žalobkyňa
namieta túto podmienku ako neprijateľnú z dôvodu, že požadovať úroky z príslušenstva je hrubo
nemorálne. Súd však poznamenáva, že v tomto bode nie je uvedené, že banka bude takto splatnú istinu
aj celú úročiť úrokmi z omeškania! V tom je zásadný rozdiel. Je zrejmé, že veriteľ nemôže požadovať
úroky z omeškania už zo splatných úrokov z omeškania a ani zo zmluvnej pokuty, nič také sa však v
uvedenom bode neuvádza. Preto súd túto zmluvnú podmienku nepovažoval za neprijateľnú.

Ďalej žalobkyňa namietala bod 5.3 - dohodu zmluvných strán o povinnosti dlžníka zabezpečiť dostatok
finančných prostriedkov na účte už v najbližší predchádzajúci pracovný deň v prípade, ak deň splatnosti
splátky pripadne na deň pracovného pokoja, alebo pracovného voľna. Zmluvné strany, ktoré uzavreli
zmluvu o úvere podľa obchodného zákonníka neboli v tomto prípade povinné riadiť sa ustanovením §
122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré možno považovať iba za výkladovú normu pre počítanie času.

Zmluvné strany nie sú povinné riadiť sa týmto ustanovením, nakoľko nejde o kogentné ustanovenie,
ktoré by bolo potrebné do jednotlivých zmlúv aplikovať, preto súd nepovažuje tento bod za neprijateľnú
podmienku a nijako zvlášť nespôsobuje ani nerovnováhu v zmluvných vzťahoch.
Podmienku uvedenú v bode 5.7., ktorú žalobkyňa namieta a považuje za neprijateľnú, týkajúcu sa
prehlásenia dlžníka o poskytnutí pravdivých údajov pre účely zistenia, či nie je osobou s osobitných

vzťahom k banke, súd za neprijateľnú nepovažuje z dôvodu, že podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka nesmie vykonávať s osobami ktoré majú osobitný vzťah k banke
obchody ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Preto je
banka povinná pred uzavretím každej obchodnej zmluvy skúmať, či druhá strana nie je osoba, s ktorou
by mohla mať osobitný vzťah. Z tohto dôvodu uvedenú zmluvnú podmienku nie je možné považovať za

neprijateľnú, nakoľko si banka iba plnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o bankách.
Žalobkyňa namieta aj zmluvné podmienky uvedené v bode 6 zmluvy o úvere - ostatné práva a
povinnosti zmluvných strán a to bod 6.1.1., 6.1.2.,6.1.4. Podmienka 6.1.1. nadväzuje na bod 5.7.
a v podstate tiež hovorí o zabezpečení fin.prostriedkov na účte včas a v potrebnej výške, pričom
žalobkyňa namieta termín" cut off time" , ktorému nerozumie a nie je v zmluve nikde vysvetlený.

Uvedené konštatovanie je nesprávne, nakoľko tento termín je presne vysvetlený v článku 1 VOP.
Námietky žalobkyne predložiť veriteľovi na základe písomnej výzvy doklad o schopnosti dlžníka
splácať úver, predložiť veriteľovi nájomnú zmluvu týkajúcu sa založenej nehnuteľnosti veriteľovi,
súd za neprijateľné podmienky nepovažoval, nakoľko žalovaný týmito podmienkami iba zabezpečuje
dodržiavanie zákonných povinností v rámci obozretnosti podnikania a v jeho rámci monitorovanie bonity

dlžníka a vhodnosti a dostatočnosti zabezpečenia poskytnutého úveru.
V namietanom bode 6.2. je uvedené : " zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia niektorého
z vyššie uvedených záväzkov dlžníkom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške uvedenej v bode 7. 2 zmluvy, s výnimkou porušenia záväzkov uvedených v bode 6. 1.5
a 6. 1.6, kedy má veriteľ právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 10 000 slovenských korún

a to aj opakovane a dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť veriteľovi bezodkladne po doručení výzvy
veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Veriteľ bude oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie
zmluvnej pokuty vždy potom , ako dlžník poruší ktorýkoľvek z vyššie uvedených záväzkov. V prípade
porušenia záväzkov uvedených bodoch 6. 1.5 a 6. 1.6 zmluvy zašle veriteľ dlžníkovi najprv výzvu na
odstránenie uvedených porušení a až po nesplnení uvedených záväzkov v dodatočnej lehote, určenej

vo výzve, je veriteľ oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmluva pokuty". Z uvedeného je
zrejmé, že veriteľ môže žiadať zmluvnú pokutu vo výške 3% z výšky poskytnutého úveru v prípade, ak
by dlžník vypovedal zmluvu o účte v čase trvania úverového vzťahu ( 6.1.1), alebo by nepredložil na
výzvu veriteľa doklad týkajúci sa schopnosti dlžníka splácať úver ( 6.1.2), alebo by neoznámil veriteľovi
vznik rozväzovacej podmienky špecifikovanej v bode 7 všeobecných úverových podmienok a to hneď

ako sa o nej dozvie ( 6.1.3), alebo by im na výzvu veriteľa nepredložil nájomnú zmluvu týkajúcu sa
zabezpečovanej nehnuteľnosti (6.1.4), prípadne by neposkytol veriteľovi ním požadovanú súčinnosť
potrebnú pre povolenie vkladu záložného práva na zakladanú nehnuteľnosť zo zmluvy o záložnom
práve ( 6.1.7). Zmluvnú pokutu vo výške 10 000 slovenských korún môže veriteľ požadovať v prípadeporušenia bodov 6. 1.5 a 6.1. 6, to znamená, ak si dlžník nesplní povinnosť, predložiť veriteľovi najneskôr
do tridsiatich dní od dátumu povolenia vkladu záložného práva všetky zmluvy o záložnom práve s
vyznačeným právoplatným rozhodnutím príslušnej správy katastra o povolení vkladu záložného práva, a

tiež predložiť veriteľovi najneskôr do tridsiatich dní od dátumu povolenia vkladu záložného práva originál
výpisu z listu vlastníctva k zakladanej nehnuteľnosti sa veriteľom akceptovateľným zápisom záložného
práva.
Túto podmienku súd vyhodnotil ako neprijateľnú a to z dôvodu, že sankcia v podobe zmluvnej pokuty
vo výške 3% z výšky poskytnutého úveru je naozaj neúmerne vysoká pre zabezpečenie vyššie

požadovaných povinností dlžníka. Je nesporné, že banka ako veriteľ môže sankcionovať dlžníka pre
nesplnenie jeho povinností, avšak výška tejto sankcie by mala zodpovedať zabezpečovanej povinnosti.
V danom prípade by bol dlžník sankcionovaný zmluvnou pokutou vo výške 3% ( v tomto prípade úver
vo výške 51 118 eur - 3% predstavujú 1533 eur) napr. pre vypovedanie zmluvy o účte v čase trvania
úverového vzťahu, nepredloží na výzvu veriteľa doklad týkajúci sa schopnosti dlžníka splácať úver, na
výzvu veriteľa nepredloží nájomnú zmluvu týkajúcu sa zabezpečovanej nehnuteľnosti. Naopak zmluvná

pokuta vo výške 332 eur ( 10.000,-Sk) v prípade porušenia bodov 6. 1.5 a 6.1. 6, keď dlžník nereaguje
ani na výzvu na odstránenie uvedených porušení a až po nesplnení uvedených záväzkov v dodatočnej
lehote, je veriteľ oprávnený zaslať dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmluva pokuty, je v súlade s obsahom
povinností, ktoré je dlžník si povinný splniť vo vzťahu k veriteľovi.
V bode 6.4.2 dlžník prehlasujem že ku dňu podpisu zmluvy tretia osoba nevedie voči nemu súdne

konanie, v dôsledku, ktorého by mohla byť ohrozená schopnosť dlžníka splatiť pohľadávku veriteľa alebo
ohroziť vlastníctvo k predmetu zabezpečenia podľa článku 4 zmluvy. Podľa žalobkyne je toto zmluvné
ustanovenie neprimerané, keď sa na spotrebiteľa prenáša dôkazné bremeno pohľadom skutočností, či
sa proti spotrebiteľovi vedie súdne konanie, ktoré by mohlo ohroziť majetkové záujmy, pričom spotrebiteľ
vôbec nemusí vedieť či je alebo nie je proti nemu podaný návrh na začatie súdneho konania. K

uvedenému súd poznamenáva, že spotrebiteľ v zmysle tohto bodu iba uvedie či má vedomosť o tom, že
jevočinemuvedenésúdnekonanie.Akbyajvtomčaseužvočinemubolapodanážalobaaspotrebiteľo
tom ešte nevie, ľahko túto skutočnosť preukáže veriteľovi podľa dátumu doručenia súdnych písomností.
Podľa namietaného bodu 6. 5., zmluvné strany sa dohodli, že dlžník nemá právo zmluvu vypovedať
ani od nej odstúpiť s výnimkou výpovede dlžníka podľa bodu 3. 7. Podľa žalobkyne sa touto zmluvnou

podmienkou spotrebiteľovi odopiera jeho zákonné právo vypovedať zmluvu. Súd tu poukazuje na to, že
výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy by sa celý úver stal splatným a v tom prípade by dlžník musel
celý úver zaplatiť naraz. Na druhej strane dlžníkovi veriteľ nebráni predčasne splatiť celý poskytnutý
úver v zmysle bodu 3.7. Dokonca spotrebiteľ môže splatiť úver predčasne bez akýchkoľvek poplatkov za
predčasné splatenie. Súd preto v tejto zmluvnej podmienke nevidí žiadne oslabenie práv spotrebiteľa.

Ďalej namietala znenie bodu 6.6. podľa ktorého dlžník môže kedykoľvek písomne požiadať veriteľa o
predčasné splatenie nesplatenej časti úveru. Stanovisko k danej žiadosti oznámi veriteľ dlžníkovi do
tridsiatich dní od doručenia žiadosti o predčasné splatenie úveru a v prípade schválenia žiadosti dlžníka
umožňuje dlžníkovi predčasné splatenie úveru. žalobkyňa poukazovala na § 6 zákona číslo 258/2011
podľa, ktorého má spotrebiteľ bezvýhradné právo splatiť svoj úver pre včasne. Žalovaný toto právo

spotrebiteľa nesmie podmieňovať svojím predchádzajúcim súhlasom. Súd poukazuje na to, že napriek
zneniu uvedeného bodu 6.6, zmluva o úvere umožňuje žalobkyni predčasne splatiť úver bez poplatku
za predčasné splatenie, po uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby, čo vyplýva z bodu 3. 7 všeobecných
podmienok, v zmysle ktorého je žalovaná povinná žiadosti o predčasné splatenie úveru vyhovieť. Preto
súd ani túto zmluvnú podmienku nepovažoval za neprijateľnú.

Žalobkyňa následne namietala aj ustanovenie Poplatky, body 7.1. - nárok veriteľa požadovať od dlžníka
poplatky uvedené v bode 7.2., bod 7.2.8 - poplatok za predčasné splatenie ( 2% z predčasne splácanej
istiny x počet dní do ukončenia doby fixácie/365 , bod 7.2.10 - poplatok za upomienku 750,-Sk/kus,
bod 7.2.11 - zmluvná pokuta 3% z výšky poskytnutého úveru, bod 7.2.12 poplatok za iné úkony na
požiadanie klienta - 200,-Sk/kus. Uvedené poplatky v bode 7 zmluvy o úvere, ktoré žalobkyňa považuje

za neprijateľné, súd za neprijateľné nevyhodnotil, okrem vyššie zdôvodnenej neprijateľnosti zmluvnej
pokuty 3% z výšky poskytnutého úveru, nakoľko ide o poplatky ktoré nie je možné považovať za
neprimerané, resp. v neprimerane vysokej výške uplatňovanej zo strany veriteľa. Výška poplatkov
uvedených v tomto bode zodpovedá primeraným a bežným poplatkom používaných v bankovom
sektore.

Podľa bodu 7.3. veriteľ má právo počas strelenia úver vzťahu jednostranne zmeniť výšku RPMN a výšku
a druh poplatkov, uvedených v predchádzajúcom bode a novú výšku a druh poplatkov v sadzobníku
poplatkov, ak sa splní niektorá z týchto po odmien: uplynie doba fixácie úrokovej sadzby, zmena likvidnej
pozicíe veriteľa, uplynie posledný deň v kalendárnom roku. Žalobkyňa uviedla, že jednostranná zmenapodmienok hraničí až so svojou vôľou v zmluvnom vzťahu a s vazalským postavením spotrebiteľa,
ktorému ho žalovaný vystavuje. Je nesporné že banka môže pristúpiť k úprave sadzobníka poplatkov
iba výnimočne, najmä z dôvodu zvýšenia nákladov, ktoré poplatky kryjú. Na druhej strane nemožno od

banky požadovať aby výška poplatkov bola rovnaká napríklad po dobu 10 rokov, keďže výška nákladov
na tieto poplatky sa v tomto období určite mení.
Ďalej žalobkyňa napáda ustanovenie bodu 7. 4., pretože neprimerane prenáša bremená všetkých
poplatkovnaspotrebiteľaazároveňspotrebiteľaobmedzujevovýberepoisťovne,vktorejjeoprávneným
uzavrieť poistenie založenej nehnuteľnosti a tiež ho núti, aby mal u žalovaného účet. Takýto výklad

uvedeného ustanovenia nemožno považovať za správny, nakoľko vôbec neviaže výber poisťovne
na poisťovňu určenú bankou, úveroví klienti majú môžu mať poistenej nehnuteľnosti vo všetkých
poisťovniach. Tiež z tohto ustanovenia nevyplýva, že by úveroví dlžníci museli mať účet vedený
žalovaným.
Súd námietky žalobkyne k bodu 8.2. zmluvy o úvere týkajúce sa zasielania zásielok a fixciu doručenia
nepovažujezaneprijateľnúpodmienku,nakoľkotakýtospôsobdoručeniaumožňujeajvšeobecnýprávny

predpis, ktorým je občiansky súdny poriadok, a ktorým sa riadia súdy pri riešení sporov.
Žalobkyňa namietala tiež rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 8.6. zmluvy o úvere, kde sa
uvádza: "Veriteľ a dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy alebo v
súvislosti so zmluvou alebo zo zabezpečovacej zmluvy alebo v súvislosti so zabezpečovacou zmluvou
vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované s konečnou platnosťou v

rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave
jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie
rozhodcovského súdu bude záväzné pre veriteľa aj dlžníka, pričom veriteľ a dlžník sa zaväzujú ju
stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Dlžník má právo
písomne odstúpiť od takto dohodnutej rozhodcovskej doložky a následne doručiť do toto odstúpenie

veriteľovi v lehote do tridsiatich dní od po zmluvy".
Podľa § 93b ods. 1, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j)o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. 88k)

Podľa ods. 2, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk
povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá
rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z
obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 88l)

Žalovaná uviedla, že jej z § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o bankách") vyplynula povinnosť
ponúknuť klientom "neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom zmysle, že ich
prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. Pritom zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že i keby

ju spotrebiteľ v zmluve podpísal, stále mal 30 dní na odstúpenie od rozhodcovskej doložky. Podľa
žalovaného spotrebiteľ nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a o tejto možnosti musela
žalovaná vedieť.
Súd má za to, že uvedené ustanovenie § 93b ods. 1, zákona č. 483/2001 Z. z. nijako nezbavovalo
žalovaného povinnosti predložiť žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom,

aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyni - spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo
z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Keďže žalovaný takto nepostupoval, je treba konštatovať
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácieotom,čotáktorávoľbakonkrétneznamená. Súdpretodospelkzáveru,žetaktokoncipovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa.
Predmetná doložka ako podmienka vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom

na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané,
že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve banka a
povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán
podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy,ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhu a neurčitého počtu, a obsah tejto zmluvy nemala žalobkyňa ako spotrebiteľ reálnu možnosť
ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá

je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira, bod č. 37, o potrebe stability práva a právnych
vzťahov. V predmetnom rozhodnutí Súdny dvor v nemenej dôležitej časti vyslovil, že nerovný stav
medzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľommôžebyťkompenzovanýibapozitívnymzásahom,

vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (bod 31), ako aj to, že vnútroštátny súd má
aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky (bod 32). Súdny dvor vyslovil, že
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Žalobkyňa tiež napadla ustanovenie bodu 8.9. Zmluvy o úvere s tým, že toto ustanovenie odporuje §
41 občianskeho zákonníka a núti zmluvné strany zotrvať v zmluvnom vzťahu. Žalobkyne ďalej tvrdím,
že uvedené ustanovenie je v rozpore s článkom 6 ods. 1 smernice rady. Podľa uvedeného ustanovenia
smernice " členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." uvedené ustanovenie smernice teda práve naopak
predpokladá existenciu a trvanie záväzku pre zmluvné strany zo spotrebiteľskej aj v prípade, že by
niektoré ustanovenia zmluvy boli posúdené ako neprijateľné podmienky a tým aj neplatné ustanovenia.

Tentocieľvšaksledujeajnapadnutéustanoveniezmluvy,pretonie je možnéhoposúdiťakoneprijateľnú
podmienku.

Ďalšie napadnuté ustanovenie 8.11, podľa ktorého, "v prípade ak sa veriteľ rozhodne realizovať právo
v zmysle predchádzajúcej vety, dlžník týmto žiada o poskytovanie relevantných informácii, materiálov

a ponúk", nepovažoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takéto ustanovenie mohla
žalobkyňa odmietnuť. V prípade, ak by ho aj neodmietla, takéto ustanovenie nemožno považovať za
spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, práve
naopak, na základe ponuky banky by sa mohol spotrebiteľ oboznámiť s takými novými produktmi alebo
ponukami, ktoré by boli pre neho výhodnejšie.

Žalobkyňa namieta tiež Všeobecné podmienky pre poskytovanie bezúčelových úverov ( VPÚN ), a to
bod 3.6, bod 3.7. ktoré, sa zaoberajú zmenou úrokovej sadzby vo vzťahu k zmene fixácie, ktorými sa
súd už zaoberal vyššie pri namietanom bode 3.2 zmluvy.
Tiež namieta bod 3.10.VPÚN, ktoré upravuje možnosť započítania pohľadávok žalovaného vo vzťahu
k pohľadávkam žalobkyne. Započítanie jednotlivých pohľadávok v bankou určenou poradí, súd za

neprijateľné nepovažoval, nakoľko, aj keď ide o nerovnováhu spočívajúcu v tom, že tak jednostranne
určil veriteľ a dlžník nemal možnosť túto podmienku namietať, veriteľ tak konal s ohľadom na vytvorenie
určitej zabezpečovacej funkcie vo vzťahu k uspokojeniu pohľadávky a v súlade so zásadou obozretnosti
a odbornej starostlivosti. S poukazom na túto zásadu, súd podmienku uvedenú v bode 5.3. nepovažoval
za neprijateľnú.

Žalobkyňa napadla aj bod 5. 3 VPUN, podľa ktorého, dlžník je povinný banke bezodkladne písomne
oznámiť všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho majetkovej resp. príjmovej situácie a zmeny, ako aj iných
osobných údajov dlžníka ... Podľa žalobkyne táto podmienka vystavuje spotrebiteľa svojvôli zo strany
žalovaného.Súdmázato,žeoznamovaniezmenyadresynadoručovaniepísomnostipopísanývdanom
bodeuľahčujespotrebiteľovivprípadežesiželá,abymubankadoručovalapísomnostinainúadresuako

doterajšiu, postup zmeny takejto adresy tak, že po oznámení novej adresy banka doručuje písomnosti
na novú adresu bez ďalšieho.
Namietaný bod 6.1. VPÚN, upravujúci postup žalovaného pri omeškaní spotrebiteľa so splácaním
úveru, súd nevyhodnotil ako neprijateľný z dôvodu, že ustanovenie § 4 od. 2 písm. o/ zákona ospotrebiteľských úveroch výslovne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí, obsahovala aj upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. V
tomto ustanovení je iba popísaný zo zákona vznikajúci nárok veriteľa na úrok z omeškania v prípade, ak

dlžník nezaplatí pohľadávku banky riadne a včas. Žalobkyňa tiež namieta, že na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru postačuje, ak je spotrebiteľ v omeškaní s jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 60
dní. Neozrejmila na základe čoho je takáto dohoda neprimeraná, nakoľko až právna úprava po 1. 11.
2008 v ustanovení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykovať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V čase uzavretia napadnutej
zmluvy o úvere takáto práva úprava neexistovala.
Tiež namietala bod 7.1. VPÚN - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pričom ide o najzávažnejšie
zmluvné podmienky, v ktorých sa najvýraznejšie prejavila nadvláda žalovaného nad žalobkyňou -
spotrebiteľom, pričom uvedené podmienky postrádajú primeranosť a zakladajú hrubú nerovnováhu
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že banka ako

veriteľ (žalovaný), je podľa zákona o bankách, povinná postupovať pri výkone svojej činnosti obozretne,
požadovať predčasné splatenie úveru iba z dôvodu, ktorý je tak závažný, že vyváži obchodné straty.
Preto ustanovenie všeobecných podmienok upravujúcich mimoriadnu splatnosť, nemôže byť v rozpore
so zásadou prijateľnosti podmienok, nakoľko ak by banka pristúpila k bezúčelovému zosplatneniu úveru
a takto svojvoľne trestala dlžníkov, išla by proti svojim záujmom. Banka má predovšetkým záujem na

dlhodobom splácaní úveru, pretože s takýmto zámerom pristúpila k poskytovaniu úverov.
Zmena všeobecných podmienok vykonaná jednostranne zo strany žalovaného - bod 9. VPUN,
namietaná žalobkyňou, nezakladá neprijateľnosť všeobecných podmienok z dôvodu, že banka je
povinná zmenu všeobecných podmienok oznámiť dostupným spôsobom na verejnom mieste v banke,
na internetovej stránke a iným vhodným spôsobom. Klient má preto možnosť, vždy sa s obchodnými

podmienkami banky oboznámiť a aj z tohto dôvodu súd námietku žalobkyne za nevyvážené postavenie
strán, neakceptuje.
V kontexte so zmluvou o úvere namietala žalobkyňa i neprijateľnosť zmluvy o záložnom práve, uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným na zabezpečenie úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni na základe
zmluvy o úvere. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru - 1 540 000,- Sk (51 118,64 eura), nie je možné

považovať záloh - byt, ktorého vlastníčkou je žalobkyňa, za neadekvátny, resp. neprimerane vysoký.
Žalobkyňa považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 2.3, v ktorej sa záložca
napr. zaväzuje - nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa predmet
záložného práva alebo akýkoľvek podiel na ňom na inú osobu ž do času úplného splatenia pohľadávky;
nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k predmetu záložného práva

vecné bremeno, inú ťarchu alebo nájomné, podnájomné práva v prospech tretej osoby; strpieť výkon
záložnéhoprávanazákladetejtozmluvyakoexekučnéhotitulupodľaust.§258ods.3zákonač.99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, alebo § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Uvedené zmluvné podmienky určite nemožno považovať za neprijateľné a nevyvážené, keďže napriek
týmto ustanoveniam, ktoré sa žalobkyňa zaviazala dodržiavať, tieto napriek tomu obišla, keď pri začatí

záložného práva na nehnuteľnosť žalovaný zistil, že žalobkyňa previedla vlastnícke právo k zálohu
- bytu č. X v L. na G. XX na svoju dcéru, vedľajšiu účastníčku v prvom rade s tým, že obdarovaná
zriadila v prospech darcu (žalobkyne) a svojho brata B. E. (syna žalobkyne) bezplatne vecné bremeno
zodpovedajúce právu užívania bytu a to bez súhlasu veriteľa (žalovaného). Správa katastra rozhodnutím
číslo V XXXX/XX zo dňa 2. 12. 2010 povolila tento vklad vlastníckeho práva v prospech vedľajšej

účastníčky v prvom rade a vecné bremeno v prospech žalobkyne a jej syna B.. Žalobkyňa týmto svojim
konaním, ktoré bolo jednoznačne v rozpore so zmluvou o záložnom práve, ktorú uzavrela, porušila
jednak zmluvné podmienky a jednak zavinila nemožnosť realizácie výkonu záložného práva. Súd toto jej
konanie, ktoré je v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, považuje jednoznačne za účelové v
snahe vyhnúť sa realizácii záložného práva a nesplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmluva o bezúčelovom splátkovom a
zmluvaozáložnompráve,obezodňa9.4.2008,niesúneplatné.Súdpodrobnýmpreskúmanímvšetkých
namietanýchzmluvnýchpodmienokdospelkzáveruoneprijateľnostidvochzmluvnýchpodmienok,ktoré
sú vyššie zdôvodnené a uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Nakoniec sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala i náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5000 eur,

ktorú sumu žiada, aby jej žalovaný uhradil dôvodiac, že žalovaný nerešpektujúc žiadne jej argumenty
o nemožnosti splácania poskytnutého úveru, oznámením o výkone záložného práva, ktoré ju priviedlo
do strachu o strechu nad hlavou, ktorá je jedinou životnou istotou a istotou jej detí, ďalej neistotou, či
zmluvný vzťah je platný alebo nie, beznádejou, že si nevie poradiť, banka jej nepomohla, zanedbanímodbornej starostlivosti žalovaného, v dôsledku ktorého správania žalovaného jej spôsoboval stres,
zakladá oprávnenie žalobkyni domáhať sa uvedenej nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa uviedla, že sa
domáha náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že prípadný nárok na primerané finančné zadosťučinenie

má ten spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo
zákonov na ochranu spotrebiteľa. V danom konaní súd musí konštatovať, že návrh navrhovateľky bol
zamietnutý, pričom súd zároveň vyhlásil dve zmluvné podmienky za neprijateľné. Žiadna z uvedených
neprijateľných podmienok sa žalobkyne nedotkla a nebola voči nej zo strany žalovaného praktizovaná
( ani rozhodcovská doložka, ani zmluvná pokuta). Súd má za to, že v danom prípade nie je dôvod na

priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni, nakoľko konanie banky- žalovanej doposiaľ žiadnym
spôsobom neporušilo práva žalobkyne ako spotrebiteľa v danom zmluvnom vzťahu. Žalovaný iba
postupom, ktorý bol riadne zmluvne dohodnutý, sa domáhal plnenia týchto zmluvných podmienok,
predovšetkým základnej, a to splácania úveru zo strany žalobkyne. Skutočnosť, že na jednej strane
žalobkyňa úver poskytnutý žalovaným prijala, s týmto nakladala podľa svojho uváženia a použila podľa

svojich potrieb, na druhej strane, že žalovaný sa zákonným a dohodnutým spôsobom domáha plnenia
podmienok, nemohlo spôsobiť zásah do právom chránených záujmov žalobkyne, nakoľko táto si musela
byť vedomá skutočnosti, že žalovaný jej požičal finančné prostriedky, ktoré jednoducho musí vrátiť.
Ani skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobkyni realizáciu výkonu záložného práva na základe platne
uzavretejzmluvyozáložnompráve,nemôžebyťposudzovanáakozásahdoprávomchránenéhozáujmu

- práva na obydlie a súkromie, nakoľko žalobkyňa tým, že zmluvu riadne uzavrela si musela byť vedomá
skutočnosti, že v prípade porušenia zmluvných podmienok z jej strany, k tomuto úkonu môže žalovaný
pristúpiť. Keď potom banka pristúpila k výkonu záložného práva, tohto sa však nedomohla, nakoľko
ako bolo vyššie uvedené žalobkyňa hrubým spôsobom porušila svoju zmluvnú povinnosť nepreviesť
a nezaťažiť vecným bremenom založenú nehnuteľnosť, čim vlastne žalovanému znemožnila výkon

záložného práva. Súd tiež poukazuje na to, že žalobkyňa po celý čas poukazovala na neprijateľné
správanie a konanie žalovanej pri vytváraní zmluvných podmienok, ale bola to práve žalobkyňa, ktorá
tieto zmluvné podmienky porušila a zároveň konala v hrubom rozpore s dobrými mravmi, preto by aj
bolo neprijateľné priznávať jej akúkoľvek inú právnu ochranu v danej veci.
Súd preto ani v tejto časti žaloby žalobkyni nevyhovel a žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy ako

nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnej veci si úspešný účastník, žalovaný, náhradu trov
konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,