Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513245225
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513245225.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti odporkyni: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916,
so sídlom Štúrova 5, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/
B, Bratislava, o zaplatenie 6.272,84 eur s príslušenstvom a odmenou 20,91 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXXX/XXXX-XX zo dňa 17.1.2014 sa ponecháva v platnosti.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania,

ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 1.576,98 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 5.12.2013, navrhovateľ žiadal, aby bola odporkyňa zmenkovým
platobným rozkazom zaviazaná zaplatiť mu zmenkovú sumu 6.272,84 eur s úrokom 6% ročne z nej od
1.8.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 20,91 eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že na základe zmluvy o úvere poskytla odporkyňa R. F. úver, dlžník úver riadne a včas nesplácal a
odporkyňa svoju pohľadávku postúpila spoločnosti BBF capital, a.s., tá ju postúpila spoločnosti LICITOR
factoring, s.r.o., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s

postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech odporkyne
na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke,
ktorú dlžník uzavrel s odporkyňou, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce
údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil
a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke ku dňu 31.7.2013, v ktorý deň právo vykonal.
Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil,
a keďže dlžník povinnosť nesplnil, zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky

a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Odporkyňa príslušnou doložkou nevylúčila svoju
zodpovednosť za zaplatenie zmenky, ako indosant je jednou zo solidárne zaviazaných zmenkových
dlžníkov, preto proti nej uplatňuje postih.
K návrhu pripojil prvopis zmenky, kópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi na
zaplatenie zmenky, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s dokladom o doručení a
správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy.
Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju vystavil R. F. v S. 25. augusta 2005 a zaviazal sa ňou zaplatiť na rad

odporkyne v S., u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka S., C. XX, S., dňa 31. júla 2013, bez protestu,
zmenkovú sumu 6.272,84 eur. Ako aval je na zmenke označená U. ktorej podpis sa nachádza pod
podpisom vystaviteľa, mimo zmenkového prehlásenia.Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané tri idosamenty, prvý z
26.9.2006 na rad BBF capital, a.s., druhý tiež z 26.9.2006 na rad LICITOR factoring, s.r.o. a tretí z

18.12.2008 na rad navrhovateľa.
Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
riadnymmajiteľom,akpreukážesvojeprávonepretržitýmradomindosamentov,atoajvtedy,akposledný
z nich je blakoindosamentom. Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí
aj pre vlastné zmenky.

Navrhovateľ predložením prvopisu zmenky, ktorá bola rubopisom prevedená na jeho rad, preukázal,
že je riadnym majiteľom zmenky. Má preto podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1
zmenkového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi,
ak boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy.
Odporkyňa zmenku indosovala, a keďže zodpovednosť za zaplatenie zmenky nevylúčila príslušnou

doložkou, ani ďalšie indosovanie zmenky nezakázala (čl. I. § 15 zmenkového zákona), je podľa čl. I.
§ 47 ods. 1 zmenkového zákona spolu s vystaviteľom a s ostatnými indosantmi zaviazaná majiteľovi
rukou spoločnou a nerozdielnou. Výber dlžníka, od ktorého bude plnenie žiadať, ponecháva zmenkový
zákon v čl. I. § 47 ods. 2 len na vôľu majiteľa zmenky.
Pre zachovanie postihových práv zo zmenky s doložkou „bez protestu“ proti nepriamym dlžníkom,

ktorými sú aj indosanti, je v zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ povinný dať správu
o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní po predložení
zmenky na platenie. Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu, súd zistil, že navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 1.8.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR
factoring, s.r.o. o odopretom zaplatení zmenky, upovedomenie mu bolo doručené 5.8.2013.

Správu o nezaplatení poslal navrhovateľ aj vystaviteľovi zmenky. Podľa názoru súdu tak urobil
nadbytočne. V zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí ustanovenie § 45 pre vlastné
zmenky len ak to neodporuje povahe vlastnej zmenky. Vystaviteľa vlastnej zmenky nemožno považovať
za vystaviteľa v zmysle § 45, nakoľko je zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky (čl. I. § 78 ods.
1 zmenkového zákona).

Vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať,
a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXXX/XXXX-XX
zo dňa 17.1.2014 odporkyňu na zaplatenie zaviazal.
Odporkyňa podala námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadala zrušiť. Namietala, že kauzálny

vzťah medzi ňou a navrhovateľom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje. Zmenku vystavil
dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nej ako veriteľke mal zo zmluvy o úvere a zmenka
preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpila zmluvou z 26.9.2006
spoločnosti BBF Capital, a.s., ktorej súčasne indosovala zabezpečovaciu zmenku. Za prevod
zmenky nedostala žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnila a ani nezabezpečovala nijaký svoj

vlastný záväzok voči navrhovateľovi, ani jeho predchodcom. V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení
pohľadávky sa s postupníkom dohodla, že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani
za plnenie zabezpečovacích prostriedkov a v čl. VII. ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade
dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mala za
to, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jej škodu, keďže mu bol známy obsah

zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008,
ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom
prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou,
stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky
vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca

za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám,
ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok,
je potrebné považovať aj ju tým, že na právneho predchodcu navrhovateľa zmenky indosovala,
je preto jednoznačné, že navrhovateľ vedel, že ona za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a
zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok. Pohľadávky

boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa navrhovateľovi podarí vymôcť od
dlžníka,jejehopodnikateľskýmrizikom.Konanienavrhovateľahodnotíakozlomyseľné,prostredníctvom
indosovaných zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny
predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, aký bol primárny úmysel navrhovateľa, zmenkynadobudol bez toho, aby si uvedomil, že jej tým spôsobí škodu vo výške 74% hodnoty postúpenej
pohľadávky a nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. § 17 zmenkového
zákona postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky, ku ktorej úverový

dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku, hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo postúpenie
úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže navrhovateľ od nej
získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca navrhovateľa, tobôž teda
navrhovateľ samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od
úverového dlžníka. Navrhovateľ uplatnením zmenky voči nej len zneužíva abstraktný charakter

zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosovala bez doložky „sine obligo“, ju nezbavuje práva na
ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci
zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok
indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon
práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť
povinnú osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu

medzi účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ),
právnu ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému
majiteľovizmenkyzamateriálnukvalitupredávanéhocennéhopapiera.Zmenkuindosovalabezodplatne

a len v súvislosti s odplatným postúpením úverovej pohľadávky. Považovala preto za odporujúce
elementárnej spravodlivosti a základným princípom civilného práva, ak by mala ručiť za vymožiteľnosť
takto indosovanej zmenky. Navrhovateľ podľa nej zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva
nemôže požívať právnu ochranu. Právne normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne
a striktne, bez prihliadnutia na mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo

potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus
pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie
základných práv.
Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, odporkyňa namietala neexistenciu
vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku

a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Preto navrhovateľ blankozmenku doplnil neoprávnene, len
s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietala, že ju zmenka
nezaväzuje, keďže ona navrhovateľovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelila, vyplňovacie právo
mohol navrhovateľ využiť len voči vystaviteľovi, ona by mohla byť zaviazaná len podľa textu, ktorý na
listine bol v čase, kedy sa na ňu podpísala. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný

právny úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť
dojednanými právami a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na
základe zákona a zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že
povinnosť strpieť vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo
prechádza aj na indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od toho

považovala právo navrhovateľa vyplniť blankozmenku za premlčané a premlčania sa dovolala. Právo
mohlo byť prvý krát využité nasledujúci deň po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, úverový dlžník
sa do omeškania dostal 15.10.2005 a trojročná premlčacia doba uplynula 15.10.2008, Navrhovateľ
blankozmenku vyplnil až po uplynutí premlčacej lehoty dňa 31.7.2013. Právo vyplniť blankozmenku sa
premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom

alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom práva nie je možné zákon
dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým existuje blankozmenka,
existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesla námietku premlčania samotného
zmenkového nároku proti nej ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona Dátum splatnosti
v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a § 340

ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý navrhovateľ do blankozmenky
doplnil,aleodokamihu,kedy takmoholurobiťprvýkrát.Malazato,žeakbyprávovyplniťblankozmenku
nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych v podstate nepremlčateľných práv, a v
prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať
od dlžníka prostredníctvom zmenky plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná. Ďalej

namietala výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že navrhovateľ nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška
vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o
vyplňovacom práve. Mala za to, že dôkazné bremeno ťaží navrhovateľa nie len vzhľadom na to, že ona
už nie je majiteľkou kauzálnej pohľadávky a nie je v jej možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovejpohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil navrhovateľ a v konaní
sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietla zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie,
lebo navrhovateľ nepreukázal, že zmenku predložil dlžníkovi na platenie a ten ju odmietol zaplatiť,

zmeškaním lehoty navrhovateľ podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom.
Odporkyňaknámietkamokreminéhopripojilazmluvuopostúpenípohľadávok,ktorúuzavrela26.9.2006
s postupníkom BBF Capital, a.s. a potvrdenie, ktoré vystavila 24.1.2014, podľa ktorého bol úverový
dlžník ku dňu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok v omeškaní so splácaním úveru 345 dní a
najstaršia neuhradená splátka bola k 15.10.2005. Dodatočne predložila zmluvu o postúpení pohľadávok,

ktorú uzavreli LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľ dňa 18.12.2008.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon
nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier, práva
a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len zmenkovou listinou a existovať môžu
len v súvislosti s ňou. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce
údaje doplniť, toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo

na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči odporkyni, ale voči vystaviteľovi, ktorý
oprávnenie udelil . Ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo
v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek
tvrdenie odporkyne o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti
s indosovaním zmenky považoval len za účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej

nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu, nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym
dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a
nepriameho dlžníka tak, ako sa toho odporkyňa dovoláva. Zodpovednosť odporkyne vyplynula priamo
zo zákona a skutočnosť, či sú jej kauzálne námietky prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú
funkciu indosamentu. Odporkyňa sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručila, a keďže garančný

účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčila, je ex lege nepriamou zmenkovou dlžníčkou, čo
znamená, že ak vystaviteľ ako priamy dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v
podobepostihuzaneplatenie.Zatakýchtookolnostíniejemožnépovažovaťjehokonaniezaodporujúce
dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, ako odporkyňa v námietkach nesprávne
uviedla. On konal v zmysle platných právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v

súdnom konaní uplatnil a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie.
Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné
vylúčiť mimozmenkovou dohodou a pre zmenkový záväzok odporkyne nie je podstatný obsah zmluvy
o postúpení kauzálnej pohľadávky. Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho
práva, nejde o majetkové právo, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie

je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho
vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom odporkyňa
vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo
sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v
mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie

bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Lehoty na
predloženie zmenky boli dodržané, preto je námietka zmeškania lehôt len účelová. Zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto v zmysle
§ 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje odporkyňu dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli
dodržané, len samotné jej tvrdenie nepostačuje.

K vyjadreniu k námietkam navrhovateľ pripojil kópiu notárskej zápisnice, osvedčujúcej, že zmenka
nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Dodatočne predložil fotokópiu neprevzatej obálky, v
ktorej vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok, rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-1861 z 22.2.2010, ktorým bol
úverový dlžník zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi kauzálnu pohľadávku a oznámenie exekútora JUDr.

A. C. o nevymožení pohľadávky.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 OSP nariadil pojednávanie. Dokazovanie
bolo vykonané výsluchom navrhovateľ - konateľa Ing. O. F., výsluchom svedka JUDr. A. H., ktorý je
štatutárnym zástupcom BBF Capital, a.s. a LICITOR factoring s.r.o., a listinnými dôkazmi, založenými
v súdnom spise.

Odporkyňa navrhla ako svedka vypočuť aj vystaviteľa zmenky, a to jednak na preukázanie, či mu bola
výzva na zaplatenie zmenky doručená, jednak na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti
do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel a nakoniec k
tomu, či sa navrhovateľ alebo jeho predchodcovia pokúsili voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňouzabezpečenú pohľadávku vymáhať. Keďže skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené, už
boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Iné dôkazy účastníci
vykonať nežiadali.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad navrhovateľa,
neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil navrhovateľ na
základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel s odporkyňou.
Odporkyňa namietala, že navrhovateľ nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nej, ona mu takéto
oprávnenie neudelila, vyplnená zmenka ju preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona

môžebyťzaviazanálenpodľa pôvodnéhotextu,akeďželistinavtomčaseešteneobsahovalapodstatné
náležitosti zmenky, zmenkovou dlžníčkou sa nestala.
Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Odporkyňa bola priamou účastníčkou dohody o vyplňovacom
práve, preto, aj keď ona sama oprávnenie neudelila, musela pri indosovaní blankozmenky počítať s
možnosťou,ženeúplnálistinamôžebyťdoplnená zapodmienokaspôsobom,ktorýsamasvystaviteľom
blankozmenky dojednala. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len

neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie
vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu
listiny. Odporkyňa pri inodosovaní vedela, že je zmenka neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka,
ktoré súdu predložila, už v tom čase vedela, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo
blankozmenku vyplniť. Musela preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ

doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísala bez toho, aby príslušnou
doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčila, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za
konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nej.
Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke odporkyňa označila za absolútne neplatnú pre neurčitosť v
identifikáciiblankozmenky,vdôsledkučohonevedno,vktorejzmenkebolnavrhovateľoprávnenýdoplniť

chýbajúce údaje.
Preto podľa nej navrhovateľ doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene, len s účinkami
zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú.
Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, zákon nepredpisuje.
Okrem označenia účastníkov je, vzhľadom na účel dohody, nevyhnutné, aby v nej bol vymedzený

kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, aby boli určené podmienky vyplnenia,
t.j. bezprostredný dôvod, ktorý majiteľa blankozmenky oprávňuje doplniť chýbajúce údaje, a aby bol
dojednaný rozsah vyplnenia a spôsob, akým majú byť doplňované údaje stanovené.
Rovnako žiadny právny predpis neurčuje, s akou presnosťou má byť blankozmenka v dohode o jej
vyplnení identifikovaná. Nie je preto nevyhnutné vždy popísať všetky údaje, ktoré listina obsahuje, ak

iný spôsob jej označenia nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej listine majú byť chýbajúce
údaje vyplnené.
Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke uzavrela odporkyňa ako zmenková veriteľka s vystaviteľom
zmenky ako zmenkovým dlžníkom dňa 25.8.2005. Podľa článku I. ods. 1 vystavil zmenkový dlžník v
prospech zmenkového veriteľa zmenku, ktorá neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti.

Napriek tomu, že účastníci dohody v čl. I. ods. 1 dohody neidentifikovali blankozmenku údajmi o
dátume a mieste vystavenia, platobným miestom a domicilom, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu,
nie je možné považovať popis blankozmenky za neurčitý. Prihliadnuť je potrebné k obsahu dohody
ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a
aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený. Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom,

v ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu,
najmä ak odporkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by ten istý dlžník v jej prospech vystavil aj inú
blankozmenku, ktorá zabezpečovala iný kauzálny vzťah.
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že odporkyňa dohodu o vyplňovacom práve k zmenke s
rovnakým obsahom používala opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný je

preto záver, že dohodu ona koncipovala a v tom čase považovala identifikáciu blankozmenky v dohode
za dostatočne určitú.
Ako nedôvodné hodnotil súd aj všetky námietky premlčania.
Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva.
Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, iba k nej sa viaže, od

nej je závislé a iba k nej je akcesorické. Toto právo nie je možné previesť samostatne, bez listiny, ku
ktorej sa viaže, aj vykonať ho môže len vlastník blankozmenky.
V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon
vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojhovlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne
jeho výkonom, keďže využitím bolo právo konzumované. Ak sa využitím vyplňovacieho oprávnenia
stala listina riadnou zmenkou, dlžník sa proti vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10

zmenkového zákona.
Vzhľadom na to, že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania
dovolá (§ 100 ods. 1 OZ a obdobne aj § 388 ods. 1 ObZ), námietka premlčania musí byť uplatnená len
v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo navrhovateľa zaniklo skôr, než
sa toto súdne konanie začalo (právo sa skonzumovalo). Možnosť dovolať sa premlčania práva, ktoré

zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej, keďže už niet
práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať.
Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako by
nikdy blankozmenkou nebola. Preto sa premlčanie zmenkových práv, vyplývajúcich z takejto listiny,
môže posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods.
2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v

jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže
začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné
túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka ani v prípade, ak
pôvodne bola listina blankozmenkou.
Navrhovateľ bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v

blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a ako
dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Vzhľadom na to, že oprávnenie nebolo časovo
obmedzené, nič navrhovateľovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady
vyplnenia naplnili. Skutočnosť, že v tom čase už od splatnosti najstaršej nezaplatenej pohľadávky
uplynula doba, v ktorej sa právo premlčiava, nemá na vyplňovacie právo vplyv, premlčaním právo

nezaniká a vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nemá prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky
na zmenkový záväzok vplyv.
Ďalej odporkyňa namietala výšku sumy, ktorú navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale námietku
skutkovo vymedzila len tým, že navrhovateľ nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy
zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, a vzhľadom na to, že ona už nie je veriteľkou zabezpečovanej

pohľadávky, označila argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že ona musí preukazovať obsah a
výšku zabezpečovanej pohľadávky. Mala za to, že ak blankozmenku vyplnil navrhovateľ, je prirodzené,
že on musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha.
Podľačl.I.§10zmenkovéhozákona,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,ako
bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak

majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Námietku vymedzenú iba tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy
zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového
zákona, keďže podstata námietky nespočíva v tvrdení, že navrhovateľ nedodržal dojednania o vyplnení
blankozmenky, ale v tom, že navrhovateľ dodržanie dojednaní nepreukázal.

V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu
vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie
postihovýchprávzozmenkymázmenkovýveriteľpovinnosťpreukázať,žejeriadnymmajiteľomzmenky,
o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1
OSP). Keďže zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, jej majiteľ nie je v zmysle § 495 OZ

povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ani to, ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška.
Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich
údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať,
či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu,
že zmenka nie je verejná listina, takže pri jej hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z

prezumpcie pravdivosti jej obsahu (§ 134 OSP), nie je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. §
10 zmenkového zákona ako predpisu osobitnej povahy, ktoré tým, že dáva dlžníkom z takejto zmenky
právo namietať proti jej vyplneniu, zároveň dlžníkov zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce
údaje neboli vyplnené podľa dojednania.
Zmenkou zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody o vyplňovacom práve k zmenke

definovaná ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre
obyvateľstvo č. 0079 3019 05 RSU zo dňa 25.8.2005 alebo z odstúpenia od nej. Navrhovateľ bol preto
oprávnený doplniť do blankozmenky nie len dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v
zmysle § 121 ods. 3 OZ úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Navrhovateľ predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2009-1861 zo dňa 22.2.2010, ktorým bol R. F. zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil istinu 2.049,58
eur s úrokom 360,37 eur, úrok vo výške 17,73 % ročne zo sumy 1.949,28 eur od 27.9.2006 do zaplatenia,

úrok z omeškania 203,12 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.949,28 eur od 16.8.2008 do
zaplatenia a náhradu trov konania 389,80 eur.
Týmto rozsudkom odporca výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže odporkyňa v námietkach
správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietala, nemohol by sa súd jej výškou
zaoberať ani v prípade, ak by navrhovateľ do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané

rozhodcovským rozsudkom prekračuje.
Odporkyňa tiež namietala, že navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nej
zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky vystaviteľovi na platenie.
Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na
platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola
zmenka splatná v pobočke OTP Banky Slovensko, a.s., na C. XX v S. (čl. I. § 4 v spojení s §

77 ods. 2 zmenkového zákona). Podľa notárskej zápisnice, osvedčujúcej inú skutočnosť, navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste
zaplatil, ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil.
Odporkyňa nepovažovala tento dôkaz za dostačujúci, lebo si vystaviteľ výzvu na zaplatenie zmenky na
pošte v odbernej lehote neprevzal, t.j. nedozvedel sa, kedy mu bude zmenka na platenie predložená.

Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku
v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods.1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie.
Navrhovateľpreukázal,želehotydodržal,pretobezohľadunato,žesavystaviteľoprezentovanízmenky
z vlastnej viny nedozvedel, navrhovateľ zmenkové práva proti odporkyni nestratil. Od navrhovateľa,
ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo

žiadať, aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie,
znovu doručoval alebo ho iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z hľadiska zachovania práv je
relevantné len to, že navrhovateľ v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia
predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil.
Dodatočne odporkyňa namietla, že výzvu na platenie zaslal vystaviteľovi právny zástupca navrhovateľa

bez toho, aby pripojil splnomocnenie, ktoré ho na tento úkon oprávňovalo. Je preto podľa nej
spochybnené, či zmenku na platenie predkladal majiteľ, ako to vyžaduje zmenkový zákon. Na túto
námietku už nebolo v zmysle ustanovenia prvej vety § 175 ods. 4 OSP možné prihliadať.
Za rozhodujúce považovala odporkyňa kauzálne námietky, vyplývajúce z jej vlastného vzťahu k prvému
indosatárovi BBF capital, a.s., s ktorým 26.9.2006 uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok. Namietala,

že absentuje kauza zmenky, lebo ona podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok
nezodpovedá,takžespoločnosťBBFCapital,a.s.bydnesnemohlaspravodlivožiadaťplneniezrovnakej
zmenky, a ak u BBF Capital, a.s. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky
platiť aj pre nárok uplatnený navrhovateľom.
Podľa č. I. § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo ku skorším majiteľom, ibaže majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok ona kauzálnu
pohľadávku postúpila, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že
sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku

nadobudol, konal vedome na jej škodu.
Tento záver považovala odporkyňa za preukázaný aj vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami
navrhovateľa a svedka JUDr. A. H.. Vychádzala z presvedčenia, že vzhľadom na personálne prepojenie
BBF capital a.s. a LICITOR factoring, s.r.o. v osobe JUDr. A. H., by boli účel a zlomyseľnosť
prevodu zmenky príliš priehľadné, preto bolo potrebné formálne zmeniť majiteľa zmenky. Navrhovateľa

považovala len za zdanlivo nezávislého od predchádzajúcich kauzálnych vzťahov, za nastrčeného
prostredníka, a tento špekulatívny obchod podľa nej sledoval výlučne len obohatenie sa týchto
spoločností na jej úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od úverových
dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek voči nej
záujem, hoci majiteľom zmeniek je už navrhovateľ, vyplýva aj z toho, že sa JUDr. H. stretol s jej

zástupcami ohľadne prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považovala aj výšku odplaty
za postúpenie, keďže LICITOR factoring, s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval navrhovateľovi so
stratou,napriektomuJUDr.H.akosvedok tvrdil,žeponukabolaprenichzaujímavá,čopodľaodporkynepodporujedomnienku,žemedziobomispoločnosťamiexistujúajďalšievedľajšiedojednania,ktorérobia
pre LICITOR factoring obchod skutočne zaujímavým.
Skutočnosť, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek vedel, že ona za vymoženie kauzálnych

pohľadávok nezodpovedá, vyplýva podľa odporkyne už z návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu, v ktorom navrhovateľ opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že navrhovateľ bol oboznámený
s obsahom zmluvy o postúpení, ktorú ona uzavrela s BBF capital, a.s., svedči bod 5.6. zmluvy
o postúpení pohľadávok , ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. dňa
18.12.2008 a v ktorom navrhovateľ prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, stavom a

pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje“.
Rovnako táto skutočnosť vyplynula aj z výpovedí navrhovateľa a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že
navrhovateľ si dal urobiť pred kúpou pohľadávok a zmeniek právny audit, ktorým overoval platnosť
predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Hlavným predmetom podnikania navrhovateľa aj spoločnosti
LICITOR factoring, s.r.o. je vymáhanie pohľadávok, nepochybne si teda pred nadobudnutím zmeniek
a úverových pohľadávok dôkladne overili celé ich právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú ona uzavrela

s BBF capital, a.s.
Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si navrhovateľ vymienil, že ak so zmenkami na
súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať vrátenie
celej zaplatenej odplaty, odporkyňa vyvodila, že hlavným predmetom obchodu boli pre navrhovateľa
len zmenky, úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnievala sa, že navrhovateľ

nemal dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak
by mienil zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, z čoho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky
použiť iba voči nej. Tým, že navrhovateľ sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých
sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považovala odporkyňa
za preukázané, že za uplatnením zmenky navrhovateľ nevidí formálny garančný účinok indosamentu,

ale kauzu spočívajúcu v jej zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o
ktorej od počiatku vedel, že voči nej neexistuje. Dôkazom o tom, že navrhovateľ od počiatku mienil
zmenky uplatniť iba voči nej, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob,
ktorým sa navrhovateľ snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o
dátume splatnosti nedozvedel (v skutočnosti navrhovateľ výzvu dlžníkovi zaslal 15.7.2013 a o tom, že si

vystaviteľ výzvu na pošte neprevzal, sa navrhovateľ dozvedel až po prezentácii zmenky, dňa 6.8.2013,
kedy mu pošta neprevzatú zásielku vrátila).
Odporkyňa týmito skutočnosťami považovala za preukázané, že navrhovateľ v čase nadobúdania
zmeniek vedel, že ona za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa nej už stačí na záver
o vedomom konaní na jej škodu. Tými istými skutočnosťami zároveň považovala za preukázaný aj

úmysel navrhovateľa nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nej.
Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového
majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu
nadobudnutia zmenky vie, aké sú kauzálne súvislosti zmenky a akú konkrétnu obranu dlžník pri
splatnosti uplatní. Len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti

predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na
škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí pri nadobúdaní zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka, t.j. že v
dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda dlžníka ohrozuje
a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že jej uplatnením voči dlžníkovi mu spôsobí škodu. Súhlasiť
treba s odporkyňou, že nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel škodu dlžníkovi spôsobiť, ale postačí,

že vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený.
V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou
pohľadávkouoboznámil,poznaljejpovahu, stavapôvod,včítanezabezpečenia,ktorésanapohľadávku
vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008).

Navrhovateľ uviedol, že presné podmienky, za akých odporkyňa pohľadávky predávala, nepoznal alebo
si myslí, že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia
odporkyne diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva,
sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že navrhovateľ
pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani odporkyňa za vymožiteľnosť

kauzálnych pohľadávok nezodpovedá.
Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu
odporkyne nebolo v konaní preukázané.Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľ
v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu odporkyne a že práve s týmto

úmyslom ich nadobudol.
Navrhovateľ (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodnou veriteľkou
bola odporkyňa, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s
ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobil. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre
indosované a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008

zahrnutý bod 4.2. Zmenky len skontroloval, či boli na naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu
postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať odporkyňa, predpokladal,
že ani postupník v tom čase o zodpovednosti odporkyne nevedel. Úverové pohľadávky hneď po
kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v
rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a
jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo

exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že odporkyňa
na zmenkách nevylúčila zodpovednosť za zaplatenie a stala sa zmenkovou dlžníčkou. Ak by o tejto
skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov
pohľadávok odporkyne, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by
mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval

proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii,
v súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči odporkyni, ktorá je zo všetkých indosantov najbonitnejší
dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto
nebol potrebný.
Z výpovede JUDr. H., ani z výpovede navrhovateľa nevyplynulo, že by si v čase indosovania

zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že odporkyňa príslušnou doložkou na zmenke nevylúčila
svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytla zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca
nepovažoval odporkyňu za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ju o postúpení
písomne neupovedomil (resp. odporkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by jej oznámenie zaslal), hoci
podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nie

len dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie.
Účasť JUDr. A. H. na rokovaní so zástupcami odporkyne o zaplatení zmeniek súd nepovažuje za dôkaz
o prepojení obchodných spoločností, ktorých je štatutárnym zástupcom, s navrhovateľom. Z výpovede
svedka vyplynulo, že spoločnosť BBF Capital, a.s., resp. LICITOR factoring, s.r.o. skúpili viacero balíkov
pohľadávok, ktorých pôvodnou veriteľkou bola odporkyňa, zabezpečených zmenkami, navrhovateľ od

nich odkúpil len jeden balík (cca 300 pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť
štatutárneho zástupcu obchodných spoločností, ktoré vlastnili zmenky indosované odporkyňou, na
rokovaniach s odporkyňou o mimosúdnom riešení ich zaplatenia, je preto logická napriek tomu, že ani
jedna z obchodných spoločností zatiaľ zmenky proti odporkyni neuplatnila. JUDr. H. výslovne uviedol,
že nikdy s odporkyňou za navrhovateľa nerokoval.

Predaj pohľadávok navrhovateľovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne
znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok
potvrdil, že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce
štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím
na túto skutočnosť, a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľských

úveroch, takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená,
nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj odporkyňa
postupovala pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich
postúpenia.
Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre navrhovateľa boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky,
ktoré od počiatku zamýšľal použiť jedine voči odporkyni.
Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal navrhovateľ nárok na zľavu vo výške
odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia
postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných

všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a
povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú.Navrhovateľ ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy
zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami
a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.

V zmluve o postúpení, ktorú odporkyňa 26.9.2006 uzavrela s BBF Capital, a.s., sa obdobné ustanovenie,
podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl.
VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Svedok JUDr.
H. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im odporkyňa postúpila bez zmeniek, jej vracali a o vrátení sa
robiliprotokoly.Odporkyňatototvrdenienerozporovala.Niejepretovylúčené,žeobsahbodu4.2.zmluvy

o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov s odporkyňou.
Je pravdou, že navrhovateľ nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok
od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel navrhovateľa
od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti odporkyni. Navrhovateľ dostatočne vysvetlil, prečo takýto
postup zvolil. Treba však uviesť, že ani v prípade, ak by navrhovateľ hneď po nadobudnutí uplatnil
zmenky voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj

od odporkyne (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona).
Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle čl. I. §
17 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka.
Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale
vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú.

Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ
alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie
odporkyne pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa
s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil,
nemožno vyvodzovať žiadne závery.

Navrhovateľ tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky
odporkyňa svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčila, a keďže ani z ostatných vykonaných
dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu
odporkyne. Nedbanlivosť navrhovateľa, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že
pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že odporkyňa je nepriamou

zmenkovou dlžníčkou, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné.
Z rovnakých dôvodov, ktorými odporkyňa odôvodnila vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní
zmenky na jej škodu, považovala za preukázané, že sa navrhovateľ pri uplatňovaní zmenky dopúšťa
šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky uplatňuje v skutočnosti
kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí tiež riziko, že navrhovateľ paralelne získa

rovnaké plnenie od úverového dlžníka a od nej, hoci de iure z rôznych právnych úkonov. Takýto stav
nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Navrhovateľ podľa nej len zneužíva
abstraktný charakter zmenky, jej chybu, že pri indosovaní nevylúčila garančný účinok indosamentu,
ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa navrhovateľ špekulatívne na jej úkor obohatí,
keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých vyplýva, že nikdy nemala niesť zodpovednosť

za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Mala za to, že navrhovateľ sa nekalým spôsobom od
počiatku rozhodol zmenky voči nej zneužiť, spôsobiť jej škodu a sebe privodiť neodôvodnený prospech.
Celý spor označila za výsledok špekulatívneho biznisu navrhovateľa a predchádzajúcich majiteľov
zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od úverových dlžníkov transformujú
na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od nej, bez toho, aby museli vynaložiť väčšiu námahu . S

poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 1735/07, v ktorom sa konštatuje, že
prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, znamená
porušenie základných práv, mala za to, že ani v tomto prípade by súd nemal právne normy vykladať
len prísne formálne.
K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym,

má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné
posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši.
Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník
ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov,
najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis

uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník.
Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine
v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje.Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou
zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv.
zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou

nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje mu zmenkový zákon ochranu tým,
že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z mimozmenkových
vzťahov.
Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna
norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok,

súd nepriznaná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu,
ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné.
Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými odporkyňa odôvodnila
námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona právne
významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní. Prípadné
zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku zaplatiť žiaden vplyv.

Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné jeho
ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového
dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal navrhovateľovi právo zo
zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup
nasledujúci po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu

odporkyne, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z čl. I. § 17
zmenkového zákona.
Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013 vyslovil názor, že
aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, ale v
tam riešenom prípade bol zmenkový dlžník spotrebiteľ ako „slabšia“ strana, od ktorej sa nedá očakávať

hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli
v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú
dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ.
V tomto súdnom konaní sú obaja účastníci podnikatelia, odporkyňu nie je možné považovať za slabšiu
stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny.

Zmenkový záväzok je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov
uvedených v námietkach odporkyňa nemala povinnosť zmenku zaplatiť, ponechal súd zmenkový
platobný rozkaz v platnosti.
O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi vznikli trovy len právnym zastúpením. Advokát

poskytol 6 úkonov právnej služby: písomné vyjadrenie z 18.3.2014 k námietkam, písomné podanie
z 13.2.2015, týkajúce sa veci samej a účasť na pojednávaniach 24.6.2014, 18.11.2014, 2.2.2015 a
17.2.2015. Z tarifnej hodnoty veci 6.272,84 eur patrí podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
základná sadzba tarifnej odmeny za každý z úkonov vo výške 210,81 eur. Paušálna náhrada výdavkov
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) prislúcha po 8,04 eur za 3 úkony z roku 2014 a po 8,39 eur za tri úkony z roku

2015. Súčet odmeny a náhrad, spolu 1.314,15 eur, sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 262,83
eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Náhradu trov 1.576,98 eur zaplatí odporkyňa v zmysle
§ 149 ods. 1 OSP navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu, ktorý na tento účel označil účet č. Z.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Navrhovateľ trovy vyčíslil aj za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a za spísanie návrhu. Náhrada

týchto trov mu už bola priznaná v zmenkovom platobnom rozkaze, ktorý súd ponechal v platnosti aj vo
výroku o trovách konania, nebolo preto možné o ich náhrade znovu rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch

vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..