Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217425
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612217425.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,Bratislava,Grösslingova4,IČO:36864421,protižalovanej:Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde žaloby, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP) alebo

Uznesením č. 6C/119/2012-8 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh
žalobcupodsp.zn.6C/119/2012,6C/129/2012,6C/171/2012,6C/206/2012,6C/211/2012,6C/214/2012,
6C/226/2012, 6C/232/2012, 6C/251/2012, 6C/282/2012, 6C/290/2012, 6C/301/2012 a 6C/322/201212
s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 6C/119/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu
konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej, postavil sa do pozície orgánu vykonávajúcehokomplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom
okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení

rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalované ho tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí
rozhodcovskýchsúdovniejemožnévyužiťdodatočnepotom,čotakýtoprostriedokužnemožnouplatniť.
Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie

dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a
dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane
druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu
práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je
založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú

škodu si žalobca v týchto žalobách uplatnil spravidla vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný

postupsúdujetakejintenzity,ktorámázanásledokzmarenievymožiteľnostimajetkovéhoprávažalobcu.
V tomto prípade išlo o žaloby 6C/119/2012, 6C/171/2012, 6C/226/2012, 6C/232/2012, a 6C/251/2012.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie

o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- Eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Išlo o

žaloby 6C/206/2012, 6C/282/2012, 6C/290/2012, 6C/201/2012 a 6C/322/2012.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti

súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie

exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- Eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobami označenými žalobcom ako NP boli
6C/129/2012, 6C/211/2012 a 6C/214/2012.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku

nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené

dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Uviedol síce časť dôkazov, najmä však poukazuje na exekučný

spis a teda v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov
v konaní, poukázal na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách
týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu
"žiadostí o informáciu o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval

k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a
teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne

uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota

15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 18.6.2013. Účastníci konania sa na pojednávanie

nedostavili, súd mal u oboch účastníkov doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na
pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil.
Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného
pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci.
Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho

ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/42/2012-15 zo dňa
22.10.2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté
predmetným rozhodnutím Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je
záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na uvedené, súd pojednávanie
odročil a o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol uznesením č. 6C/119/2012-65 zo dňa

18.6.2013, a to tak že ho zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/245/2013-86 zo dňa 30.12.2013 rozhodnutie súdu 1.
stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil. Následne súd vytýčil termín pojednávania
na 23.4.2014, ktorý bol zrušený, pretože žaloba podal dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach 6Co/245/2013-84 zo dňa 30.12.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

6Cdo/145/2014-104 zo dňa 29.10.2014 dovolanie odmietol. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený po
zmene zákonného sudcu po odchode JUDr. Anny Slovinskej na Krajský súd do Košíc a po rozhodnutí
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12NcC/44/2014-113 zo dňa 3.12.2014, o nevylúčení novej zákonnej
sudkynezprejednávaniaveci,nadeň11.2.2015,kdepodanímzodňa6.2.2015 žalobca opätovnežiadalo zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu
v prejednávanej veci, pričom požiadal i o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach uvedeného vyššie,

ako aj do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť
Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie
práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Zároveň v
podaní zo dňa 8.2.2015 žalobca žiadal o odročenie pojednávania nakoľko sa nemohli pripraviť na
pojednávanie pretože im v predvolaní nebola oznámená ich značka identifikujúca žalobný návrh. Súd

nepovažoval ani jeden so žalobcom uvedených dôvodov za dôležitý dôvod odročenia pojednávania
poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovanej a s listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného a
exekučnými titulmi boli vo všetkých prípadoch rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu.

Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej
bolo vo všetkých prípadoch zistené, s výnimkou spisu 16Er/777/2010 (6C/211/2012) a 16Er/615/10
(6C/214/2012), že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/464/2010 zo dňa 13.10.2010 (pripojeného k sp. zn.
6C/119/2012) , bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde
podaná dňa 16.8.2010 na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O.
Z. pre vymoženie 676,- Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01565/10 zo dňa 29.3.2010. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej
lehote odvolanie oprávnený, toto však vzal následne podaním zo dňa 19.1.2011, preto Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 1.7.2011 odvolacie konanie zastavil a následne uznesením zo dňa
14.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011 bolo súdom 1. stupňa exekučné konanie
zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/370/10 (pripojeného k sp. zn. 6C/129/2012) súd zistil, že dňa
20.5.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. B. pre vymoženie 790,- Eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00752/10 zo dňa

23.3.2010.Žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolavuvedenejveci
doručená tunajšiemu súdu dňa 16.7.2010. Následne dňa 26.7.2010 bol právny zástupca oprávneného
vyzvaný na predloženie originálu zmenky, pričom tento na výzvu nereagoval. Dňa 23.9.2010 bolo vo
veci vydané poverenie.

Z elektronického spisu tunajšieho súdu 16Er/599/2010 (pripojeného k sp. zn. 6C/206/2012) súd zistil,
že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Š. C. pre vymoženie 429,78 Eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02383/10 zo dňa
22.4.2010.Žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolavuvedenejveci

doručená tunajšiemu súdu dňa 7.10.2010. Keďže podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
bola i zmenka vyzval súd oprávneného dňa 14.10.2010 o jej predloženie. Oprávnený nereagoval preto
bola uznesením 16Er/599/2010-12 zo dňa 13.12.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá.. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo dňa 3.2.2011 zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/777/10 (pripojeného k sp. zn. 6C/211/2012) súd zistil, že dňa
28.10.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. M., IČO : XXXXXXXX pre vymoženie 1831,53
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 06814/10 zo dňa 25.8.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010 a následne dňa 4.1.2011 bolo
vo veci vydané poverenie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/6150/10 (pripojeného k sp. zn. 6C/2014/2012) súd zistil, že
dňa 3.8.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. O. , IČO : XXXXXXXX pre vymoženie
504,- Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu sp. zn. SR 04239/10 zo dňa 2.6.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 13.10.2010. Keďže podkladom
pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola zmenka, dňa 14.10.2010 bol právny zástupca vyzvaný na
jej predloženie. Po doručení zmenky dňa 22.11.2010, bolo následne dňa 13.12.2010 vo veci vydané
poverenie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/357/11 (pripojeného k sp. zn. 6C/226/2012) súd zistil, že dňa
27.4.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. C. pre vymoženie 470,- Eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14543/10 zo dňa
11.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci

doručená tunajšiemu súdu dňa 9.6.2011. Uznesením 16Er/357/2011-10 zo dňa 9.8.2011 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo
dňa 4.10.2011 zastavené.

Zo spisu tunajšieho súdu 16Er/614/2010 (pripojeného k sp. zn. 6C/232/2012) súd zistil, že pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému M. C. pre vymoženie 258,- Eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 13.10.2010. Výzvou zo dňa 14.10.2010 žiadal súd
oprávneného o predloženie zmenky, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Po

jej predložení dňa 22.11.2010 uznesením 16Er/614/10-12 zo dňa 10.12.2010 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo dňa
3.2.2011 zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/162/11 (pripojeného k sp. zn. 6C/251/2012) súd zistil, že dňa

8.3.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Z. I. pre vymoženie 387,- Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12145/10
zo dňa 17.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v
uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 25.3.2011. Uznesením 16Er/162/2011-10 zo dňa 7.4.2011

bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo následne
uznesením zo dňa 9.8.2011 zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/522/11 (pripojeného k sp. zn. 6C/282/2012 žalovaného ako
NZP a žalovaného aj v konaní sp. zn. 6C/171/2012 ako ISTINA RS) súd zistil, že dňa 24.5.2011 pred

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie
exekúcieoprávnenéhoprotipovinnémuM.Š.prevymoženie600,-Eurspríslušenstvomatonapodklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23343/09 zo dňa 25.1.2010.
Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná dňa 3.8.2011 Z uznesenia tunajšieho súdu
sp. zn. 16Er/522/2011 zo dňa 3.10.2011 , bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 4.1.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.1.2012 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 16Er/590/11 (pripojeného k sp. zn. 6C/290/2012) súd zistil, že
dňa 21.7.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh

na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. A. pre vymoženie 366,47 Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08877/08
zo dňa 1.10.2008. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná dňa 9.9.2011. Keďže
podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola úverová zmluva, súd výzvou zo dňa 13.9.2011žiadal oprávneného o jej predloženie. Po jej predložení súd uznesením sp. zn. 16Er/590/2011-12 zo
dňa 10.11.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesením zo dňa 8.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2012 bolo exekučné konanie

zastavené.

Z elektronického spisu tunajšieho súdu 16Er/47/2010 (pripojeného k sp. zn. 6C/301/2012) súd zistil,
že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. W. pre vymoženie 1181,18 Eur s príslušenstvom a

to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19200/09 zo dňa
23.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 19.2.2010. Keďže podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola úverová zmluva vyzval súd oprávneného dňa 24.2.2010 o jej predloženie spolu s
úverovými podmienkami. Oprávnený nereagoval, preto bol na ich predloženie dňa 8.4.2010 a
16.7.2010 urgovaný. Uznesením 16Er/47/2010-17 zo dňa 28.9.2010 bola žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
odvolací súd ho však uznesením zo dňa 30.12.2010 potvrdil.

Z elektronického spisu tunajšieho súdu 16Er/588/2010 (pripojeného k sp. zn. 6C/322/2012) súd zistil,
že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na

vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. A. pre vymoženie 1468,94 Eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15408/09 zo dňa
19.10.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 30.9.2010. Keďže podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola zmenka vyzval súd oprávneného dňa 13.10.2010 o jej predloženie. Uznesením

16Er/588/2010-14 zo dňa 13.12.2010 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá
a následne uznesením zo dňa 3.2.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Podaním zo dňa 6.2.2015 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,

ako v podaní zo dňa 14.6.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o
tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako
nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie
základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý

súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného
Krajského súdu v Košiciach. Okrem návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti na
Ústavný súd SR proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal žalobca ďalší návrh na prerušenie
konania. V tomto návrhu na prerušenie konania uviedol, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp.zn.

7C/6/2010 vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva EÚ, ktorého sa mal podľa žalobného
návrhu dopustiť okresný súd v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu
spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade SR,

zastúpená MS SR, v 2. rade Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598
za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS Bratislava. V tomto konaní
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhlapoložiťžalovanáv1.rade SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSR.Táto

navrhla položiť otázku, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho
práva predtým ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia a vzhľadom na skutkový stav veci môže v
tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon
rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. V

prípade ak áno, či je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,
ktoré opisuje žalobkyňa vzhľadom na daný skutkový stav najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a
nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu. Ak ide o
dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorúmá zodpovedať členský štát a či možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou,
ktorá je bezdôvodným obohatením a či má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok
nápravy prednosť pred náhradou škody. Žalobca tvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych

otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde v Prešove sp.zn. 7C/6/2010 má zásadný význam pre
posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Žalobca navrhol prerušiť
konanie podľa § 109 ods.1 písm. b/ a §109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/42/2012-15 a

následne 12NcC/44/2014-113 je viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným
preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná
žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo
veci samej. Súd poukazuje na skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania,

pretože žalobcovi bolo známe, že dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11
odmietol okrem iných sťažnosti žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5NcC/42/2012 pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených
dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorý bol podaný 6.2.2015 opätovne zamietol ako
návrh nedôvodný. O ďalšom návrhu na prerušenie konania, ktorý žalobca podal v zmysle § 109 ods. 2

písm. c/ O.s.p. súd taktiež rozhodol tak, že tento návrh na prerušenie konania zamietol. Prejudiciálne
otázky, ktoré Okresný súd v Prešove v konaní sp.zn. 7C/6/2010 predložil Súdnemu dvoru EÚ, majú
vplyv na rozhodnutie vo veci sp.zn. 7C/6/2010 vzhľadom na skutočnosť, že tento súd sa má zaoberať aj
činnosťouresp.nečinnosťoužalobkynevtomtokonaníaskutkovýmstavom,akývtomtokonanípopisuje
žalobkyňa. Okrem toho v týchto spojených veciach pod sp.zn. 6C/119/2012 sa nerieši iba správnosť

postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, ale i iný postup exekučného súdu, ktorý žalobca
považuje za postup v rozpore s exekučným poriadkom a na takéto otázky rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ nezodpovie. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že Okresný súd v Prešove
iba podľa informácie žalobcu (nebolo predložené žiadne uznesenie) o prerušení konania rozhodol

uznesením zo dňa 7.10.2013, pričom na tunajšom súde sa vedie množstvo žalobných návrhov žalobcu
POHOTOVOSŤ s.r.o., o ktorých už prvostupňový súd v merite veci rozhodol a ani v jednej veci nepodal
žalobca návrh na prerušenie konania z tohto dôvodu. Súd i tento návrh na prerušenie konania považuje
za návrh nedôvodný, a preto i tento procesný návrh žalobcu zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §

15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že

žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu

ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 6C/119/2012, 6C/171/2012, 6C/226/2012, 6C/232/2012,
a 6C/251/2012,(ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod

sp. zn. 6C/206/2012, 6C/282/2012, 6C/290/2012, 6C/201/2012 a 6C/322/2012 (NZP) v nerozhodnutí
o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie resp. jeho zamietnutí v zákonnej 15-
dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho
právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode,

ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných
spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010
a 2011, kedy aj boli rozhodnutia doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy
boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci
plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/129/2012, 6C/211/2012 a

6C/214/2012, žalobcanamietalnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivovydanípoverenia navykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. V týchto konaniach a to konkrétne u spisu boli poverenia
doručované v roku 2010 a 2011 a tak premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia
poverenému súdnemu exekútorovi, pretože prostredníctvom neho sa mohol oprávnený tieto skutočnosti
dozvedieť. Nárok žalobcu v tomto prípade rovnako premlčaný nie je.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie

príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,

ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok

za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 6C/119/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých

žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej
15-dňovej lehote určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa §

44 ods. 2 Exekučného poriadku (NP)

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 6C/119/2012, 6C/171/2012, 6C/226/2012, 6C/232/2012,
a 6C/251/2012, žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri

rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval
exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci
a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných
podmienok.Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

celom rozsahu zamietnuté. V uvedených veciach boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského
súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným
súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na
základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný

a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012,
či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu

poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku

a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné

konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v týchto prípadoch boli
prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený týchto exekučných
konaniach využil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov iba raz.

Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané v konaní sp. zn. 16Er/464/2010 (6C/119/2012)kde
odvolací súd odvolacie konanie z dôvodu späťvzatia odvolania zastavil..

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej

ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. . 6C/206/2012, 6C/282/2012, 6C/290/2012,
6C/201/2012 a 6C/322/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam
bolo preukázané, že vo všetkých týchto prípadoch bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. V týchto exekučných konaniach, kde žalobca namietal neskoré
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, však súdom po podaní žiadosti o udelenie

poverenia boli žiadané správy resp. podklady (úverová zmluva a všeobecné podmienky poskytnutia
úveru), ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre
posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho
exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na

vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo v
týchto prípadoch. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnýmizmluvnými podmienkami žalobcu a zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo
o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale
aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Navyše iba v konaní
16/Er/47/2010(6C/301/2012)boložalobcomprotirozhodnutiuozamietnutížiadostioudeleniepoverenia
odvolanie, a toto bolo odvolacím súdom potvrdené.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave

konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde dňa
30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011.

Na uvedené súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom

rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca

a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy
SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľsatýkakonanívedenýchpôvodnepodsp.zn.6C/129/2012,6C/211/2012a6C/214/2012,žalobca
v týchto veciach namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámených exekučných spisov mal
súd preukázané, že v konaní sp. zn. 16Er/777/2010 (6C/211/2012), bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu doručená dňa 22.12.2010 a už dňa

4.1.2011 teda v zákonnej lehote bolo vo veci vydané poverenie. V konaní 16Er/370/2010 (6C/129/2012)
a v konaní 16Er/615/10 (6C/214/2012), bolo potrebné keďže exekučným titulom bol rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu musel súd dôkladne preskúmať podklady potrebné pre rozhodnutie a to zmenku,
na predloženie ktorej bol oprávnený vyzvaný. V exekučnom konaní 16Er/370/2010 oprávnený na výzvu
nereagoval, ani po márnom uplynutí lehoty na predloženie zmenky, napriek tomu súd následne vydal vo

veci poverenie.Vkonaní16Er/615/10bolazmenkasúdudoručená.Ihneďpojejdoručeníapreštudovaní
bolo vo veci vydané poverenie.

V súvislosti s týmito konaniami, súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu musí zaoberať aj zmluvami o úvere a všeobecnými
zmluvnými podmienkami žalobcu. U konania 16Er/370/2010 sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu i
zvyšných dvoch o zmluvy s podnikateľskými subjektami. V prvom prípade teda súd neposudzoval vec
len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,

podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS. Vo všetkých týchto troch exekučných konaniach bolo postupované plynulo,
bez zbytočných prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti na predloženie požadovaných dokladov
plnil oprávnený.Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C 112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou

univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom, odkazovať.
Z predloženého znaleckého posudku bolo zistené, že žalobcom bola ako zadávateľom znaleckému

ústavu zadaná úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä
v súvislosti s poručovaním zákonných lehôt, nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných
konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného

systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne:
Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 30,76 Eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 31,68 Eur.
Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol
predložený listinný dôkaz citovaný znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady

škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú
si žalobca v konaní uplatnil.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v

celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 11.2.2015 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie
len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov

konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.