Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7C/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212537
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912212537.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25; v zastúpení Fridrichom
Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde zo dňa 27. 09. 2012 domáhal uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu sumu 125 € z titulu majetkovej škody a sumu 495 € z titulu nemajetkovej
ujmy, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako aj náhrady trov konania. V
žalobe poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný nárok mu vznikol na základe nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.
1Er/389/2011 proti povinnému: P. Č. (Ex1718/2011), pretože tento súd rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07. 09. 2011, t. j. až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
(omeškanie viac ako 9 mesiacov)

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody, predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Výška hmotnej škody je stanovená na

základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že škodu by bolo možné vyčísliť len s
nepomernými ťažkosťami.
Žalobca si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže márnym uplynutím času došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu
konania pre stratu konania s povinným, neexistencia vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení
s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery

v právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít, zánik už vytvorených
podnikateľskýchaktivít,hospodárskustratu,spôsobilaneistotuplánovanýchďalšíchrozhodnutí.Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípovprávneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR.
Žalobca podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné

prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však pozitívne nereagovala.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť. Žalovaná namietala zmätočnosť žalobných
návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v

znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu,nepreukázanienesprávnehoúradnéhopostupu,nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplnenie
podmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazochakoajneexistenciupríčinnejsúvislosti,priznania
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania prípadného nároku na
náhradu škody žalobcu.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Žalovaná požiadala o ospravedlnenie
neúčasti, z dôvodu zachovania hospodárnosti konania. Žalobca a jeho právny zástupca napriek
nezrušeniu súdneho pojednávania sa na súdne pojednávanie nedostavili, pričom právny zástupca
žalobcu doručil súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia

zásady nestrannosti súdu a sudcu.
Súd vo veci rozhodol prihliadnuc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný
skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho
pojednávania, pričom o odročení súdneho pojednávania alebo zrušení termínu súdneho pojednávania
vždy rozhoduje súd, nie účastník konania. Podanie návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania

neospravedlňuje neúčasť účastníka súdneho pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 16NcC/322/2012 zo dňa 11. 10. 2012; vyjadrením žalovanej; celým obsahom spisu ako aj
pripojeného spisu č. k. 1Er/389/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

Návrh na vykonanie exekúcie bol v Exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave
spísaný do zápisnice dňa 26. 01. 2011, kde účastníkmi exekučného konania boli oprávnený:
POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinná P. Č., F.. XX. XX. XXXX, T. H. XX, S. D., pričom predmetom exekúcie
bola pohľadávka oprávneného, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Žiadosť exekútora na udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 24. 02. 2011. Tunajší
(exekučný) súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre JUDr. Krutého dňa 07. 09. 2011.

Po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok dňa 07. 09. 2011 poveril

súd súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu
exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods.2 druhá veta

Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd na základe týchto procesných skutočností skúmal procesné podmienky exekučného
konania, t. j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate
totožné s podmienkami sporového konania. Ak v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia súd nekonštatuje rozpor so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa názoru exekučného súdu 15-dňová lehota uvedená v citovanom ustanovení § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, určená na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora na vydanie
poverenia,jelehotouzákonnouaprocesnou.Vyjadrujeideálnupredstavuzákonodarcuodobepotrebnejna to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. S poukazom na tento aspekt má teda táto lehota poriadkový
charakter, nakoľko Exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie (uvedené platí aj
pre lehotu stanovenú v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Navyše túto lehotu považuje súd za

extrémne krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok
a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (s poukazom na to, že
výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho
súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ). Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že

súdy rozhodujúce o žiadostiach exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaných na
podklade rozhodcovských rozsudkov nemali v štádiu, keď im bola doručená žiadosť súdneho exekútora
oudeleniepoverenianavykonanieexekúcieanidostatočnýčasovýpriestornapreskúmanieexekučných
titulov, z hľadiska ich formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ak chceli vyhovieť zákonnej požiadavke
rozhodnúť o tejto žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia.

Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu,
význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia formálnych a materiálnych
predpokladov vedenia exekučného konania, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok, žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepovereniaanávrhnavykonanieexekúcie.Nakoľkovčaserozhodovaniao
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepovereniasúdnekonštatovalrozporsozákonom,vydalpoverenie

na vykonanie exekúcie.

Žalobca spolu s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na prerušenie konania
z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR vo veci 16NcC/322/2012 Krajského súdu v Banskej

Bystrici, pretože podľa názoru žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že nevylúčil
sudcov okresného súdu z konania, a tým boli porušené jeho práva na zákonného sudcu a právo na
nestranný súd. Keďže bola podaná sťažnosť na ústavný súd, kde sa má vyriešiť otázka zákonného
sudcu, kde okrem iného žalobca navrhuje zrušenie vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu a
vrátenie veci na ďalšie konanie a keďže táto otázka môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané

dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) a ods. 2 písm. c) OSP.

V zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. V zmysle tohto ustanovenia je teda povinnosť súdu konanie prerušiť,
ak ide o otázku, ktorá nespadá do kompetencie súdu. O daný prípad však v tejto veci nejde, keďže o

námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici, týmto rozhodnutím je tunajší súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie
konania, pretože o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich
procesný postup súdu.

Pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP, v zmysle tohto ustanovenia
môže konanie súd prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o ustanovenie, kde súd len
môže konanie prerušiť podľa svojho uváženia. Ako bolo vyššie uvedené, o zaujatosti sudcov tunajšieho
súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté a súd je týmto rozhodnutím viazaný, nie je dôvod na

prerušenie konania vzhľadom na to, že žalobca podal sťažnosť na ústavný súd, k čomu súd uvádza,
že žalobca ani neosvedčil skutočnosť, že sťažnosť na ústavný súd podal, keďže predložil len rovnopis
sťažnosti bez dokladu preukazujúceho jej podanie a zároveň súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že
predložená sťažnosť žalobcu na ústavný súd sa ani netýka tejto konkrétnej veci, pretože o námietke
zaujatosti vznesenej žalobcom v predmetnom konaní bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. konania 16/NcC/322/2012. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2012): Ku

dňu podania návrhu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobenáorgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátuMinisterstvospravodlivostiSR,ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku s príslušným orgánom.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch

sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučný poriadok) platného v čase začatia exekúcie, v znení do 31. 05.
2011: Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 ObZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si uplatnil u žalobkyne nárok na náhradu škody a
nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. O tejto

žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je nesporné, že lehota 6-ich mesiacov od jej podania už uplynula a
preto sa žalobca domáha uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu.

Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na

základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-
dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane žalobcu na základe
nesprávneho úradného postupu súdu.

Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia do vydania poverenia nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by v predmetnom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.; a

tým ani splnenie zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody, preto súd žalobu zamietol.

V danom prípade súd prihliadol na to, že v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie boli na tunajší exekučný súd zo strany žalobcu postupne podávané hromadné
podania v zmysle Exekučného poriadku v exekučných veciach, a to v počtoch výrazne negatívne

ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených
lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu.

Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných
podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a
to nesprávny úradný postup okresného súdu, a preto v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním

otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná
nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.

Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo
žalobcu na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

S poukazom na uvedené, výkon práva žalobcu bol aj v rozpore s dobrými mravmi predstavujúc účelovo

vykonštruovaný nárok, obsahujúci nepravdivé tvrdenia. Nemožno prehliadnuť ani množstvo žalôb
rovnakého typu podaných žalobcom na súdoch v SR, bez preukázania legitímneho cieľa a hodnotového
výkladu práva.

Z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti žalovanej za vznik škody nebol daný

žiaden dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie a zaoberať sa námietkami vo vzťahu k ďalším
atribútom zodpovednostného vzťahu, vrátane námietky premlčania. Nebol taktiež dôvod na vydanie
medzitýmneho rozsudku, ktorý má svoje opodstatnenie len v prípade preukázaného základu nároku. V
čase vyhlásenia rozsudku už došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty v súvislosti s predbežným
prerokovaním nároku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z
dôvodu, že žalovaná náhradu trov konania nevyčíslila do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku,
v zmysle § 151 ods. 1 OSP, a z obsahu spisu nevyplývala, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.