Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513200253
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513200253.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci navrhovateľky: I. Z., R..

XX.XX.XXXX,D.K.XXX,XXXXXK.,zast.:JUDr.ZsoltomSuverom,advokátomAdvokátskejkancelárie,
Murgašova 3, 040 01 Košice, proti odporcovi: J. Z., R.. XX.X.XXXX, D. J. X, XXX XX K. R. D., v konaní
o určenie výživného pre dospelé dieťa takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 9.1.2013 do mesiaca máj 2013
sumou 200 eur mesačne, za obdobie od mesiaca jún 2013 do decembra 2013 sumou 120 eur mesačne
a za obdobie od mesiaca január 2014 do 31.8.2014 sumou 140 eur mesačne.

Dlžné výživné za obdobie od 9.1.2013 do 31.8.2014 v sume 890 eur súd povoľuje odporcovi splatiť
navrhovateľke v 80 eurových splátkach, splatných najneskôr do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania.

V prevyšujúcom rozsahu sa návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, podaný dňa 9.1.2013 domáhala na odporcovi, ktorý je jej otcom, určenia

výživného v sume 250 eur mesačne počnúc dňom 9.1.2013, vždy do 1. dňa toho - ktorého kalendárneho
mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky a dlžné výživné do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca s návrhom nesúhlasil a tvrdiac, o.i. aj to, že požiadavka navrhovateľky je v rozpore s dobrými
mravmi, žiadal návrh zamietnuť.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,listinnýmidôkazmi,obsahomviacerýchsúdnychspisov

a rozhodnutí, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Podanie tohto návrhu navrhovateľka zdôvodnila tým, že manželstvo jej rodičov - matky X. Z. a odporcu
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie XXC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, pričom
v čase podania návrhu toto konanie nebolo ohľadom výživného ukončené. Poukázala na skutočnosť,
že dňa 11.10.2012 dovŕšila 18. rok svojho veku a preto v konaní XXC/XX/XXXX už nie je možné určiť
pre ňu výživné po tomto dátume. V rámci konania XXC/XX/XXXX bolo vydané predbežné opatrenie

uznesením zo dňa 25.6.2012, ktorým bolo uložené odporcovi platiť pre jej mal. brata J. sumou 60 eur
a pre ňu osobne 80 eur mesačne. Toto uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu Košice
XCoP/XXX/XXXX U. XX.XX.XXXX.Ako dôvod, pre ktorý si samostatným návrhom uplatnila výživné voči odporcovi uviedla, že v aktuálnom
čase navštevuje 3. ročník Súkromnej strednej odbornej školy v Košiciach, odbor učiteľstvo pre materské
školy a vychovávateľstvo a v súvislosti s nástupom navrhovateľky do ďalšieho ročníka bolo potrebné

uhradiť zápisné 67 eur, poplatok ZRPŠ 33 eur, zakúpiť niektoré knihy a ďalšie učebné pomôcky, pričom
jej príprava na praktickú časť vyžadovala neustále dokupovanie náplne do tlačiarne (cartrige). V
súvislosti s dochádzkou do školy uhrádzala denné cestovné z Mokraniec do Košíc á 0,95 eura/1 cesta,
čo mesačne činili 38 eur plus ďalšie náklady na cestovné z dôvodu prestupovania v sume 10 eur.
Navyše trpí od detstva kožným ochorením (psoriáza), s čím súvisí nákup rôznych liekov a mastičiek,

nosí okuliare a pre zdravotné problémy je nevyhnutné nakupovať ortopedickú obuv. Matka jej denne
poskytuje vreckové v sume 3 eurá a samozrejme, užíva aj mobil, s čím súvisia ďalšie náklady.

Matka je zamestnaná v spoločnosti X. I. I. I..W..V.. s priemerným zárobkom 627,06 eura a odporca v
spoločnosti B..I..I. I..W..V.., pričom o výške jeho zárobku vedomosť nemá.

Na pojednávaní navrhovateľka ďalej doplnila, že určenia výživného sa domáha len za obdobie do
podania návrhu do 31.8.2014 vzhľadom na to, že po ukončení stredoškolského štúdia dňom 1.9.2014
sa riadne zamestnala. Čo sa týka výšky výživného, v tom smere zotrvala na pôvodnom návrhu.
Za daného stavu teda v predmetnom konaní súd zameral dokazovanie na posúdenie návrhu
navrhovateľky za obdobie od podania návrhu (9.1.2013) do 31.8.2014 t.j. do ukončenia prípravy na

budúce povolanie.
Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že v období, keď bola v 3. ročníku, musela, tak ako každý
rok, zaplatiť školné 67 eur a triedy fond 10 eur, ďalej knihy v súvislosti s prípravou na maturity a tiež v
3. ročníku bola na lyžiarskom zájazde, za ktorý uhradila 80 eur. Taktiež, počas celého 4 ročného štúdia
sa skladali po 50 eur ročne na stužkovú a v súvislosti so stužkovou vynaložila náklady 100 eur (obuv,

kaderníčka,šaty...).Okremtýchtoplatieb,samozrejme,hradilatiežpravidelnévýdavkyvpodobecestové
do a zo školy 30 eur, za telefón 10 eur mesačne a na lieky skrz svoj zdravotný stav cca 25- 30 eur
mesačne. Každý mesiac cca 30 -40 eur na ošatenie (tričká, rifle, mikiny) a to podľa aktuálnych potrieb.
Čosatýkastravy,doškolysinosilajedinedesiate,pretožeškolskújedáleňnenavštevovala.Vsúvislostis
bývaním a úhradou režijných nákladov s tým spojených navrhovateľka prezentovala, že o týchto veciach

nemá absolútne žiadne prehľad, pretože im nevenovala pozornosť a tak, ako predtým, ani v súčasnosti
na spoločnú réžiu tohto typu ničím neprispieva . Spolu s matkou a mladším bratom býva na druhom
poschodí rodinného domu starých rodičov. Je súčasný príjem je cca 440 eur mesačne čistého.
Ohľadom svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu listinné dôkazy a to z rôznych období, za rôzne
položky a v rôznych sumách. Predložila súdu tiež potvrdenie spoločnosti T. I. I. O..I.., z ktorého súd zistil,

že navrhovateľka titulom závislej činnosti zarobila v období mesiacov jún až december roku 2013 sumu
557,41 eura t. j. v priemere 80 eur na mesiaca a v období mesiacov január až august roku 2014 sumu
581,41 eura t.j. 60 eur na mesiac.
Z rôznych bločkov, ktoré navrhovateľka súdu predložila, súd starostlivo zvážil, čoho a v akej sume sa
týkal a kedy bol ten-ktorý náklad vynaložený. Súd skonštatoval, že navrhovateľka takmer v prevažnej

miere predložila súdu také bločky, ktoré sa týkali aj obdobia spred 9.1.2013 t.j. obdobia, ktoré súd v
tejto veci nehodnotí a navyše obdobia, ktoré bolo z hľadiska nutných výdavkov hodnotné v inom konaní.
Súd ako dôvodné a uznateľné posúdil náklady, ktoré vyplývajú z bločkov ako aj výpovede navrhovateľky
na súde a síce platby, ktoré bolo treba vynaložiť jednorazovo: školné 67 eur v r. 2014 (v r. 2013 bolo
hodnotené v inom konaní), triedny fond 10 eur za r. 2014, učebnice, podľa jej údajov v sume 20 eur,

„skladačku“ 50 eur na stužkovú v r. 2014 a 25 eur - jedna polovica za rok 2013 (ktorý ešte neskončil),
maturitné šaty, 100 eur, obuv 30 eur, lyžiarsky zájazd 80 eur, ZRPŠ 33 eur rok 2014, 58 eur za povinný
kurz v rámci školy, a 118,50 eura (3 x 39,50 eura kartridže do tlačiarne)..
Za dôvodné súd vyhodnotil aj platby, podliehajúce pravidelnému režimu a to v sume 10 eur za telefón,
30 eur cestovného do a zo školy, v priemere 12 eur na lieky a 35 eur na ošatenie.

Spočítaním všetkých týchto výdavkov bola zistená suma 698,50 eura, čo za hodnotené obdobie 20
mesiacov (január 2013 - 1.9.2014) činí v priemere 35 eur na mesiac.
V kontexte so samotným návrhom na začatie je nutné poznamenať aj to, že otázka výživného bola v deň
podania návrhu dňa 9.1.2013 ešte stále riešená v konaní XXC/XX/XXXX. V tomto konaní totiž prebiehalo
konanie o rozvod manželstva rodičov navrhovateľky, začatého na návrh odporu. Prvým rozsudkom zo

dňa 4.3.2009 boli obe vtedy mal deti Simona a Kamil zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi
bola určená vyživovacia povinnosť k nim. Čo do rozvodu sa rozsudok stal právoplatný dňa 25.4.2009, no
ohľadom úpravy rodičovských práva a povinností na čas po rozvode bol vrátený na nové prejednanie.V čase podania návrhu zo strany navrhovateľky dňa 9.1.20013 konanie v otázke určenia výživného
v konaní XXC/XX/XXXX nebola rozhodnutá, no navrhovateľka vychádzala z názoru, že jej návrh je
dôvodný, keďže v konaní XXC/XX/XXXX o výživnom pre jej osobu na čas po dovŕšení plnoletosti

rozhodovať nemožno. Vo veci XXC/XX/XXXX bol v poradí druhý rozsudok vyhlásený dňa 30.5.2013
tak, že výživné pre navrhovateľku bolo stanovené za obdobie od 25.4.2009 do 211.10.2012 t.j. do dňa jej
plnoletosti v sume 200 eur a pre mal. J. Z. sumou 150 eur mesačne. Hoci tento rozsudok bol napadnutý
odvolaním, proti časovému vymedzeniu povinnosti platiť výživné na čas po rozvode pre navrhovateľku
nikto, ani ona sama, odvolanie nepodal. Rozsudok súd prvého stupňa bol z 30.5.2013 bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu Košice XCoP/XXX/XXXX z 30.9.2013, a stal sa právoplatný 21.10.2013.
Týmto dňom teda definitívne odpadla prekážka na ďalší postup v konaní o návrhu navrhovateľky zo
dňa 9.1.2013.
Na tento návrh odporca reagoval tak, že alternatívne žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi no pripustil výšku výživného v maximálne sume 50 eur mesačne z dôvodu,
že vyššie výživné by bolo pre neho likvidačné. Poukázal na to, že uprednostňovanie detí z prvého

manželstva poškodzuje záujmy jeho terajšej rodiny t.j. manželky E. a ich spoločnej dcéry J.. Výživné,
ako bolo pre jeho deti I. (navrhovateľku) a syna J. určené, presahuje jeho schopnosti a reálne možnosti,
keď ho jeho bývalá rodina likvidačne zaťažila exekúciami.
V písomnom vyjadrení z15.8.2014 poukázal o.i. na viacero súvislostí z obdobia pred rozvodom v roku
2009 bez preukázania vecnej súvislosti. Vo vzťahu k navrhovateľke akcentoval, že dcére I. platil poistku,

ktorá je bola po dovŕšení plnoletosti vyplatená v decembri 2012 viac než 600 eur. Na pojednávaní v tejto
súvislosti poukázal na to, že hoci túto okolnosť perktraktoval už viackrát aj v iných konania, nikdy táto
skutočnosť nebola zohľadnená. Vo vzťahu k k dcére J. W., pochádzajúcej z jeho terajšieho manželstva
uviedol,žemásosúčasnoumanželkouneustálekonfliktyaosobnéspory,vyvolanékonanímjehobývalej
manželky čo napokon vyústilo v tom, že o výživnom bolo rozhodnuté aj vo vzťahu k mal. J. W. a aj

vo vzťahu k jeho terajšej manželke. Poukázal na to, že samotný argument, že o výživnom pre dcéru
i manželku bolo rozhodnuté na základe uzavretých dohôd, bol to on, ktorý inicioval súdne konania na
zníženie výživného. Odporca poukázal a súd po preverení jeho tvrdení zistil, že:
1/ rozsudkom tunajšieho súdu XXP/XX/XXXX zo 6.12.2012 boli upravené rodičovské práva a povinnosti
rodičov J. Z. a E. Z. k mal. J. W., nar. X.X.XX12 tak, že bola zverená do osobnej starostlivosti matky

a otec (tu odporca) bol zaviazaný prispievať na jej výživu 100 eur mesačne. Na základe podaného
odvolaniazostranymatkybolavrámciodvolaciehokonaniaschválenárodičovskádohoda,ktorúKrajský
súd v Košiciach rozsudkom zo dňa XCoP/XX/XXXX schválil. V zmysle tejto dohody vznikol odporcovi
záväzok platiť na výživu mal. J. W. výživné v sume 200 eur od 2.1.2013 do budúcna. Rozsudok sa stal
právoplatný dňa 11.7.2013. Ako ďalej súd zistil, odporca sa v pozícii navrhovateľa snažil samostatným

návrhom o zníženie výživného pre mal. J. W. a t v konaní XXP/XX/XXXX. Rozsudkom zo dňa 21.11.2014
bol návrh odporcu na zníženie tohto výživného zamietnutý. Rozhodnutie kvôli podanému odvolaniu nie
je právoplatné.
2/ o zníženie výživného podal odporca dňa 21.12.014 návrh aj voči mal. J., nar. XX.X.XXXX, ktorému
bola výška výživného určená rozvodovým rozsudkom XXC/XX/XXXX z 30.5.2013, právoplatným dňa

21.10.2013 a ktorým bola určená sumou 150 eur. Týmto návrhom sa snažil zníženie na sumu 30 eur,
pričom rozsudkom XP/XX/XXXX zo dňa 24.6.2014 bol aj tento návrh zamietnutý. Rozsudok nie je
právoplatný, nakoľko bolo podané odvolanie
3/ ako súd v rámci doplnenia dokazovania zistil, rozsudkom tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX zo dňa
10.12.2012 bol určené, že odporca je povinný prispievať na výživu svoje manželky E. Z. sumou 250

eura mesačne od 13.8.2012 a ohľadom dlžného výživného mu boli povolené primerané splátky. Tento
rozsudok sa stal právoplatný dňa 23.1.2013. V konaní XC/XX/XXXX sa začalo konať o návrhu odporcu
na zníženie výživného pre manželku, avšak v tejto veci ešte nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.
Za daného stavu súd z výsledkov oboznámených súdnych rozhodnutí ustálil, že ku dňu rozhodnutia
v tejto prejednávanej veci celková výška, ktorú titulom výživného má odporca platiť, činí (mimo

navrhovateľky) sumu 600 eur.
Odporca k veci prezentoval, že navrhovateľke v záujme predídenia trestného stíhania zaplatil v mesiaci
december 212 a v januári dvakrát po 30 eur. Poukázal, tiež na to, že okrem vyživovacích povinností v
zmysle citovaných rozsudkov a navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi I.. Ide o vnuka
jeho manželky, ktorého si osvojil z dôvodu, že s manželkou E. nemohli mať po určitú dobu spoločné

dieťa, čo sa napokon ale podarilo, keď sa im na rodila mal. J. W.. Vypovedal, že matkou mal. I. uzavreli
dohodu o striedavej starostlivosti no v súčasnosti je matka aj s dieťaťom v Anglicku, kde navštevuje
základnú školu. Ohľadom neho ale súdnou cestou nebolo výživné voči nemu upravované. Vypovedal
tiež, že si po rozvode manželstva z peňazí, ktoré utŕžil predajom spoločného domu s bývalou manželkou,kúpil starší rodinný domček, ktorý bol povodňami v roku 2010 výrazne poškodený. Poškodením sa
stal čiastočne neobývateľným a kvôli potrebe opravy strechy si musel zobrať úver z PSS, ktorý platí
mesačne v sume 132,50 eur. Obývateľný je na úrovni základného vybavenia, pretože je obývateľná iba

1 izba. Vzhľadom na technický stav však musí kúriť elektricky, čo výrazne ovplyvní potrebu zvýšenia
zálohových platieb na elektrinu kvôli nedoplatkom. Súčasné preddavky má v sume 12 eur elektrinu a
po osamostatnení sa od manželky mu prišla vyúčtovacia faktúra na sumu 61 eur a je predpoklad, že v
budúcnosti to bude oveľa viac. Okrem toho, že si sám perie a i varí, za televíziu s internetom platí 24
eur mesačne, 10 eur úrazového pripoistenia, 6,47 eur životnú poistku. Ročne platí 38,61 eur za daň z

nehnuteľnosti (3,21 eura mesačne), 62,19 eura odvoz smetia ročne (5,18 mesačne) . Medzi pravidelné
výdavky patrí i suma cca 15 eur na hygienu, ako osoba so ZŤP 15 - 20 eur mesačne na lieky a na stravu
zhruba180eur. Ďalejuviedol,žemuúradnebolopovolenéchodiťdozamestnaniaosobnýmmotorovým
vozidlo, na ktoré poberá od štátu kompenzačný príspevok na PHM . ide však o vozidlo 15 rokov staré
a jeho priemerná spotreba je 9-10 listrov na 100 km, takže aj vzhľadom na vzdialenosť zamestnania
od jeho bydliska potrebuje na PHM cca 00 eur mesačne, no on žiada zohľadniť 150 eur. Reálne mu

titulom prebiehajúcich viacerých exekúcií chodí na účet výplata len v nepostihnuteľnej výške a to 216,90
eura a za účelom, aby mohol pravidelne dodržať splátky ohľadom pravidelných úhrad, musí zo svojho
dôchodku dotovať účet sumou 100 eur mesačne.
Vyššie odporcom odprezentované výdavky tak činia 405,86 eura bez nákladov na dopravu do a z práce.
Súd ohľadom možností oboch rodičov navrhovateľky prispieť na jej výživu mal v konaní za preukázané,

že
- matka navrhovateľky mala na základe potvrdení jej zamestnávateľa priemerný mesačný zárobok v
roku 2013 v sume 620 eur a v roku 2014 v sume 669 eur, pričom okrem ešte mal. J. a navrhovateľky
iné vyživovacie povinnosti nemá
- ako vyplýva z predložených správ o zárobku odporcu, odporca ako otec navrhovateľky mal v r. 2013

čistý priemerný mesačný zárobok 1083,85. Z obdobie 1-4/2014 mal čistý priemer 1051,75 eura a za
obdobie 5-8/2014 v sume 1377,14 eura (tento údaj súd získal zo správ v spise XXP XX/XXXX), takže
priemer za celé hodnotené obdobie mal. 1.170,91 eura. Čistý príjem pritom súd bral do úvahy iba
rozdiel medzi hrubou mzdou a odrátanými povinnými odvodmi a dane
- ako je zrejmé z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 1.8.2014 (čl. 161), manželka odporcu E. Z. poberá

rodičovský príspevok v sume 203,20 eura mesačne.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že okrem mzdy odporca dostáva invalidný dôchodok v sume 317 eur
(táto skutočnosť vyplýva aj listiny na čl. 62) a kompenzačný príspevok na motorové vozidlo 33 eur, spolu
teda 1520,91 eura mesačne.

V prejednávanej veci bolo uznesením XXC/X/XXXX - XX U. A. XX.X.XXXX nariadené predbežné
opatrenie, ktorým uložil, aby odporca navrhovateľke platil výživné v sume 80 eur mesačne. Ako bolo zo
správy súdneho exekútora zo dňa 20.1.2015 zistené, titulom tohto rozhodnutia bolo odporcovi exekučne
zrazená suma 1140 eur a po zarátaní sumy, ktorú odporca zaplatil mimo exekúciu vo výške 200 eur, za
obdobie od 9.1.2013 do 31.8.2014 jej zaplatil 1340 eur.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine: plnenie vyžvovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť
Podľa § 62 ods. 2 cit. Zákona: obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov
Podľa § 62 ods. 4 cit. Zákona: pri určení rozsahu vyživovacej povinností súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 cit. Zákona: výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinné

rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vychádzajúc z vyššie cit. Zákonných ustanovení súd pri úvahe o výške výživného, akým by sa odporca
mal podieľať na výžive navrhovateľky bral do úvahy skutočnosť, že:
1/ navrhovateľka podala návrh dňa 9.1.2013 t.j. v čase, keď ešte nebola právoplatne uzavretá otázka
výživného v rámci konania XXC/XX/XXXX a sama vychádzala z názoru, že v danom konaní už vzhľadom

na to, že dosiahla plnoletosť nebude možné rozhodovať aj ohľadom obdobia po dovŕšení jej 18. Roku
veku. V tejto súvislosti súd má za to, že pokiaľ sa následne v rozsudku XXC/XX/XXXX ustálil výška
výživného pre jej osobu 200 eur, tak vzhľadom na obdobie, ktoré od jej plnoletosti do dňa podania
návrhu uplynulo (9.1.2013) a skutočnosť, že samotnú výšku výživného v tomto rozsudku nenapadla,podľa názoru súdu nemohlo za takúto krátku dobu dôjsť k takej zmene pomerov na strane účastníkov,
najmä navrhovateľky, že by to odôvodňovalo zvýšenie výživného na 250 eur. Ak by totiž súd vo veci
XXC/XX/XXXXneohraničildobutrvaniavyživovacejpovinnosti18.rokomvekunavrhovateľky,tátovýška

výživného by (podľa všetkého) bez zmeny dobehla aj v čase po právoplatnosti rozsudku vo veci samej
2/ okolnosti, na ktoré navrhovateľka v návrhu poukázala, sa vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré boli
hodnotené aj v rozsudku XXC/XX/XXXX, nijako zvlášť nezmenili, keďže aj v tomto konaní prezentovala
takmer identické dôkazy ako v konaní XXC/XX/XXXX
3/argumentácia, že ak môže mať 200 eur výživného mal. J. W.E. Z., tak u navrhovateľky je ňou

požadovaná suma 250 eur nanajvýš opodstatnená si súd dovolí poznamenať, že síce: áno, štúdium a
s tým spojené výdavky ako aj náklady na osobnú spotrebu dieťaťa sú výdavky, ktoré rozpočet rodiny
zaťažujú dosť výrazným spôsobom, avšak: na rozdiel od malého dieťaťa u plnoletej osoby je fyzický
vývoj a s tým súvisiace potreby častejšej obmeny či už šatníka či obuvi vylúčený a teda sa minimalizuje
potreba tohto charakteru výdavkov a naopak, náklady na malé dieťa, ktoré rastie z mesiaca na mesiac,
sú pri existencii súčasnej cenovej úrovne vecí pre neho potrebných dokonca aj vyššie než pre plnoleté

dieťa, nehovoriac o nákladoch na plienky, špeciálnu drogériu či lieky. Dnešná doba dáva malé a veľké
deti takmer na roveň.
4/ v kontexte s bodom 3/ súd uvádza tiež to, že za trvania manželstva byť životná úroveň manželov
zásadne rovnaká. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželka odporcu poberá
rodičovský príspevok 203 eur, spolu s výživným pre manželku 250 eur je suma 453 eur primeraná k

zostatku, ktorý odporcovi po odrátaní svojich osobných výdavkov cca 500 eur a výživného v celkovej
sume 748 (v rátane výživného pre navrhovateľku v priemere 148 eur mesačne za celé hodnotené
obdobie) zostane vo výške 221 eur, ktoré musí použiť na pravidelné platby iné druhu než n výživné
5/ súd navyše dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že odporca, ktorý je plný invalidný dôchodca, sa práci
nebráni a že napriek obmedzeniam skrz jeho zdravotný stav sa snaží nežiť iba z invalidného dôchodku,

ale vlastnou prácou sa postarať o to, aby nielen jeho vlastný, ale aj život jeho blízkych dostal aspoň
trochu inú inú kvalitu

S poukazom na tieto základné okolnosti súd nevidel dôvod, pre ktoré by sa výška výživného mala pre
navrhovateľku zvýšiť dňom 9.1.2013 zo sumy 200 na sumu 250 eur. Pri úvahe o výške výživného súd

vzal na zreteľ nielen vyššie uvedené zárobkové pomery oboch jej rodičov, ale aj tú skutočnosť, že kým
matka navrhovateľky má okrem nej iba jednu vyživovaciu povinnosť k mal. J. Z., no odporca - jej otec
má okrem navrhovateľky ďalšie tri, teda celkom 4 vyživovacie povinnosti a to okrem navrhovateľky
tiež k mal. J., mal. J. W. a manželke E. Z.. Zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľka ako zamestnanec
spoločnosti T. I. O..I.. zarobila v období od 06/2013 - 12/2013 v priemere 80 eur mesačne a od 01/2014

do08/2014vpriemere60eurmesačne,čímsivlastnouprácouzabezpečilačiastočnéhradenienákladov
spojených s jej výživou a potrebami, preto súd urči povinnosť výživného diferencovane a to: za obdobie
od podania návrhu dňa 9.1.2013 do mesiaca máj 2013 v sume 200 eur mesačne, za obdobie od júna
2013dodecembra2013vsume120eur(2002mínus80eur)azaobdobieodjanuára2014do31.8.2014
v sume 140 eur mesačne (200 mínus 60). Z takto určených súm mal odporca zaplatiť navrhovateľke

celkovú sumu 2960 eur (5 x 200 eur plus 7 x 120 eur plus 8 x 140 eur). Za celé obdobie, ako bolo v konaní
preukázané, odporca dobrovoľne plnil sumou 200 eur a exekučne bolo zrazených 1.140 eur (spolu 1340
eur). V konaní však bolo prezentované aj to, že navrhovateľke bola v decembri 2012 vyplatená poistka
600 eur, čo navrhovateľka nepoprela z čoho vyplýva, že minimálna aj touto sumou mala vykrytú časť
nákladov pre svoju potrebu. Ak od sumy 2960 eur odrátame 1340 eur a 600 eur, za obdobie od 9.1.2013

do 31.8.2014 vznikol dlh odporcu v sume 1020 eur.
Túto sumu súd povolil splatiť navrhovateľke v 80 eurových splátkach počnú mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že v prevyšujúcom rozsahu súd návrh
navrhovateľky zamietol.
O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následoknesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.