Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114204994
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114204994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o mal. Y. F., O.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka E. V., O.. X.X.XXXX, V. L. X, M., a otec: Y. F., O..
XX.X.XXXX, V. P. P. XXXX/X, M. v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletého Y. F., O.. XX.X.XXXX zo sumy 1.000,- Sk na 70,- €
mesačne od 4.3.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 4.3.2014 do 31.12.2014 n e u r č u j e.

Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/372/04 zo dňa 4.10.2005.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 4.3.2014 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. Y.
F. zo sumy 1.000 Sk na 70 € mesačne od 4.3.2014 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane
maloletého dieťaťa.

Z vyjadrenia otca súd zistil, že je ochotný prispievať na výživu mal. Y. sumou 70 € mesačne.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 4.4.2014 navrhol zvýšiť výživné zo strany otca na mal. Y. podľa schopností, možností a
majetkových pomerov otca ako i potrieb maloletého dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
15C/372/2004, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode bol
mal. Y. zverený do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1.000
Sk mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2005.

Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná vo firme Fax N. a.s. s príjmom vo výške 9.500 Sk.
Spolu s dieťaťom žili v 1-izbovom rodinnom dome, poplatok za inkaso bol 1.500 Sk.Mal. Y. navštevoval materskú škôlku, za ktorú platila 800 Sk mesačne, maloletý nosil dioptrické okuliare
a okuzory, navštevoval tanečný krúžok, poplatok vo výške 40 Sk.

Otec v čase poslednej úpravy nebol zamestnaný v trvalom pracovnom pomere, pracoval len brigádnicky,
výška jeho príjmu bola 10.000 Kč, býval v podnájme, za ktorý platil 7.000 Kč, poplatky za plyn a elektrinu.

Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

V súčasnosti má mal. Y. 14 rokov, je žiakom 8. triedy základnej školy. Od poslednej úpravy vzrástli
náklady na jeho výchovu, výživu a suma, ktorou otec bol zaviazaný je nedostatočná. Mal. Y. navštevuje
krúžok bojového umenia, futbal a čo si tiež vyžaduje financie. Výbava pre tieto športy je veľmi drahá.
Maloletý nosí okuliare od svojich 5. rokov, ktoré je potrebné meniť približne každé dva roky. Výdavky na
mal. Y. sú nasledovné: 50 € nájomné, pričom nájomné pre celú rodinu je vo výške 200 €, strava v školskej
jedálni 22 €, domáca strava 70 €, internet TV 30 €, kredit na telefón 10 €, vreckové 20 €, ošatenie 20-30

€ mesačne, športový klub 15 €, každý druhý rok okuliare a lieky podľa zdravotného stavu.

Matka pracuje ako poradca vo finančnej inštitúcii s príjmom vo výške od 500-600 € mesačne. Dňa
3.8.2013 uzavrela manželstvo s X. V., ktorý je dlhodobo práceneschopný z dôvodu vážneho ochorenia.
Podal žiadosť o invalidný dôchodok. Matka zabezpečuje financie pre celú rodinu.

Matka uviedla, že s otcom dieťaťa sa dohodla na výživnom vo výške 70 € mesačne. Sumou 70 €
mesačne otec prispieva od januára 2014. Z uvedeného dôvodu preto dlžné výživné nevzniklo.

Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Č. E.. Vo svojej výpovedi otec uviedol, že s

matkou dieťaťa sa dohodli, platí jej na výživu sumou 70 €, čo je 2.000 Kč. Okrem toho maloletému kupuje
oblečenie, obuv. Otec uviedol, že je niekoľko agentúr, ktoré mu dávajú plat, ale nie je ich zamestnancom
a nie je ani podnikateľom. Túto činnosť je možné charakterizovať ako brigádu, pričom veľa cestuje po
Európe. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť aj k mal. X.. Matke maloletého dieťaťa prispieva sumou
2.000 Kč, jeho čistý mesačný príjem za rok 2013 bol asi vo výške 100.000 Kč. Ako umelec je na voľnej

nohe, niekedy má veľa práce v závislosti od sezóny, pracuje ako choreograf, tanečník a kaskadér. Inak
si privyrába aj brigádnicky. V prípade zmeny v jeho finančných pomerov je ochotný prispievať na výživu
dieťaťa aj vyššou sumou.

Otec predložil súdu rozsudok ČR, z ktorého vyplýva, že na výživu mal. X. F., O.. XX.X.XXXX prispieva

výživným vo výške 2.000 Kč od 1.2.2014.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 3/2014 do 11/2014 bol vo výške 773 € netto.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb

je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti

rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Y. zo sumy 1.000 Sk mesačne na 70 € mesačne od

7.3.2014 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal so zárobkových možností a schopností
oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích
povinností tak na strane matky, ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a
dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec môže prispievať na výživu dieťaťa
beh ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa dňom

7.3.2014, posledná úprava vo veci bola vykonaná ešte v roku 2010, t.j. v čase rozvodu manželstva
rodičov maloletého dieťaťa. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na maloleté dieťa, vzhľadom na
túto skutočnosť vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom,
ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné
ustanovenia, ktoré boli citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané

a reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len
základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným
kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti aj
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim

kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ustanovenie
§ 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich
prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ustanovenie § 75ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahuvyživovacejpovinnostiarozšírilvýchodiskánazisťovanietzv.potencionalitypríjmov.Súdjetoho
presvedčenia, že otec má v poslednom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb

v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,
aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,
že dieťa rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť
ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený

v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné
u každého rodiča ich dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť
zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu,
dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Zásadným je pravidlo podieľania

sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súdu prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará.

Súd v súlade s ustanovením § 70 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 70
€ mesačne od 7.3.2014 do budúcna je primerané berúc do úvahy, že odôvodnené potreby maloletého

dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.

Dlžné výživné na strane otca od počiatku vzniku jeho zvýšenej vyživovacej povinnosti t.j. od 7.3.2014
nevzniklo, nakoľko otec si vyživovaciu povinnosť v uvedenom rozsahu plní.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.