Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230849
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113230849.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu H.. B. P., O. A. X, XXX XX

V., občan SR, právne zastúpeného JUDr. Danielou Ruskovou, advokátkou, so sídlom AK Masarykova
10, 080 01 Prešov, proti žalovanej B. U., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX W. XXX, občianka SR, právne
zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie 8.240,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podaným na tunajšom súde dňa 22.10.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na

zaplatenie sumy 8.240,- eur s príslušenstvom. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že požičal svojmu
kamarátovi W. U., bytom XXX XX W. XXX, od roku 1996 postupne sumu vo výške 8.240,00 eur, ktorých
prevzatie pôžičiek od žalobcu písomne uznal v Prehlásení o dlžobe zo dňa 02.04.2012 a zaviazal sa
pôžičku žalobcovi vrátiť. Dňa 15.06.2012 W. U. náhle zomrel. Dedičkou po zosnulom W. U. je žalovaná,
matka zosnulého W. U., B. U., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX W. XXX. Žalobcovi je známe, že žalovaná
nadobudla po zosnulom spoluvlastnícky podiel k parcelám S. D. XX/X orná pôda o výmere 727 m2, S.
D. XX/X záhrady o výmere 366 m2, S. D. XX/X záhrady o výmere 311 m2, S. D. XX/X zastavané plochy

a nádvoria o výmere 267m2 a rodinnému domu so súp. číslom XXX, postavenom na parcele S. D. XX/
X, to všetko zapísané na LV Č.. XXX Okresného úradu V., katastrálny odbor pre katastrálne územie W..
Ďalší nadobudnutý majetok po zosnulom žalobcovi nie je známy. Žalobca výzvou na zaplatenie zo dňa
10.07.2013 vyzval žalovanú, ako dedičku poručiteľa W. U., na zaplatenie jeho dlhu v sume 8.240,00 eur.
Žalovaná v odpovedi na výzvu odmietla dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť a odvolala sa na skutočnosť, že
svoju zodpovednosť za dlhy poručiteľ W. U. už splnila zaplatením dlhov poručiteľa voči iným veriteľom.
Túto skutočnosť však žiadnym spôsobom žalobcovi nepreukázala, a preto sa žalobca domnieva, že

zodpovednosť žalovanej za dlh poručiteľa vymáhaný touto žalobou trvá.
Žalovaná žalobu navrhla zamietnuť z dôvodu toho, že so synom žila v spoločnej domácnosti, a on sa jej
o žiadnej pôžičke nikdy nezmienil ani ju za celú dobu nikdy nespomenul. Takisto podľa ústneho šetrenia
u jeho bývalých priateľov, nikto z nich o žiadnej takejto pôžičke nevedel, a ani im sa nikdy o nej nezmienil.
Predložený doklad zo dňa 1.5.1996 považuje za neplatný. Nebolo preukázané žiadnym spôsobom, že
žalobca nebohému tieto peniaze skutočne požičal (doklad z banky, svedok...). Vo svojom vyjadrení
vzniesla námietku premlčania. Prehlásenie o dlžobe zo dňa 2.4.2012 neuznáva a zároveň spochybňuje

pravosť podpisu a tiež prikladám lekárske potvrdenie o tom, že syn bol liečený na psychiatrii a v dobe
ako predkladá žalobca, už nebol spôsobilý na takýto právny úkon § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná ďalej uviedla, že čistá hodnota dedičstva podľa Uznesenia Okresného súdu 35D770/2012-24
zo dňa 20.11.2012 bola 5.298,85 eura. Náklady spojené s pohrebom predstavujú čiastku 2.500,- eur,notárske poplatky 160.60 eura. Ďalším dlhom je preukázateľne poskytnutá pôžička od vlastnej sestry vo
výške 4.942.41 eura, zo dňa 26.3.2011. Z tejto pôžičky stihol zaplatiť 13x l05,- eur, čo je v celkovej sume
1.365,- eur. Dlh z tejto pôžičky sa znížil na 3577,41 eura. Tento jeho skutočný dlh uznala a pravidelne

ho spláca každý mesiac zo svojho dôchodku sumou 50,- eur svojej dcére. Čiastka 2.500,- eur, 160,60
eura a 3577,41 eura, spolu predstavuje sumu 6.238.01 eura, čo po odrátaní čistej hodnoty dedičstva
prestavuje stratu v sume 939,16 eura. Nakoniec uviedla, že podľa uznesenia Okresného súdu bola
okrem vyčíslenie čistej hodnoty dedičstva, vyčíslená aj čistá hodnota dlhov vo výške 4.246,30 eura. Tieto
musela zaplatiť banke.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom, žalobcu, svedka a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z prehlásenia o dlžobe vyplýva, že nebohý W. U. dlhuje žalobcovi sumu 8.240,- eur, ktorú si od neho
požičal alebo nezaplatil po častiach od roku 1996.

Z uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 20.11.2012, sp. zn. 35D/770/2012 vyplýva, že W. U. zomrel
dňa 15.6.2012 bez zanechania závetu. Po nebohom dedila ako jediná dedička žalovaná. Všeobecná
hodnota dedičstva bola vo výške 9.545,15 eura, výška dlhov 4.246,30 eura a čistá hodnota dedičstva
vo výške 5.298,85 eura.

Podľa zmluvy o pôžičke B. S. požičala neb. W. U. sumu 4.942,41 eura, ktorú sa zaviazal splácať v 42
mesačných splátkach po 105,- eur. Tento sa zaviazal splácať dlh, ktorý pozostával zo skôr požičaných
450,- eur + 3.932,40 eura zaplatených SLSP a 560,- eur úrok za obdobie 42 mesiacov.

Žalobcaprisvojomvýsluchunapojednávanídňa3.3.2014uviedol,žesanejednalojednorázovupôžičku,

ale boli to čiastkové plnenia, pričom Stanislav Adzima si od neho požičiaval ako súkromná osoba ja
ako podnikateľ. Priebežne tieto pôžičky splácal, pričom vo februári spravili rekapituláciu a zhodli sa, že
celková čiastka bola vo výške 8.240,- eur. Všetky zmluvy boli dohodnuté ústne a nebola dohodnutá doba
vrátenia. zo spisu 8C/226/2010 vyplýva, že mu požičal sumu 50.000,- Sk.

Na pojednávaní dňa 23.5.2014 žalobca uviedol, že prvý spôsob, akým sa k nemu dostali súbory „dlhy
B. a „W. U. - prehlásenie“ bol poštou cez e-mail a druhý cez USB kľúč. Vtedy na jeho pokyn nakopíroval
celý obsah jeho USB kľúča a vybral z toho pre neho relevantný doklad. Tak sa mu aj dostal aj záznam
o jeho dlžobách. Daný záznam sa dostal aj na CD nosič. Ostal neporušený a nezmenený. Daný súbor
nesie elektronický podpis W. U.. Nesie elektronickú pečať v zmysle zákona. Ďalej uviedol, že pracovníci

firmy PVS môžu preukázať, že niektoré faktúry za W. U. hradil. Požičiaval mu peniaze tým spôsobom,
že zaňho hradil faktúry. Súdu predložil faktúru, na ktorej je jeho podpis, z čoho podľa neho vyplýva, že
túto faktúra platil.

Z prípisu X. I. vyplýva, že v účtovných dokladoch sa nenachádzajú doklady vystavené na meno B. Ď..

Všetky záväzky z jeho podnikania boli vysporiadané.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z
dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložnépráva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pojmovými

znakmizmluvysú:a)prenechanievecinavoľnénakladanie,tedaajnaspotrebovanie,b)druhovourčené
veci, c) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, d) určenie času vrátenia.

Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti / povinnosť tvrdenia/,
opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval / § 79 ods.1 , §

101 ods.1 O.s.p./. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a
vo vyjadreniach žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Dôkazným bremenom (§ 120 ods. 1 O.s.p.) sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci

samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola
preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti
tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre

seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver
o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne
vykonal všetky dôkazy, ktoré účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený
dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú
skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť,

alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

V konaní o vrátení pôžičky leží na žalobcovi dôkazné bremeno o tom, že plnenie žalovanej, resp.
právnemu predchodcovi poskytol, i o tom, že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke
uzavretej s právnym predchodcom žalovanej. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností,

ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis, ktorý je
na sporný vzťah aplikovaný. Vzhľadom k tomu, že k pôžičke dochádza na základe zmluvy, bolo na
žalobcovi dôkazné bremeno o tom, že žalovanej, resp. právnemu predchodcovi žalovanej finančnéčiastky skutočne poskytol, ale i o tom, že poskytnutá čiastka bola plnením v ich právnom vzťahu
založeným zmluvou o pôžičke.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že právnemu predchodcovi žalovanej požičal postupne pôžičky,
ktoré ku dňu 2.4.2012 predstavovali sumu 8.240,- eur. Uvedenú skutočnosť mal za preukázanú
prehlásením o dlžobe. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí 32 Odo 376/2003 uviedol,
že v prípade ak dlžník uzná viac dlhov, musí nepochybne určiť, ktoré jednotlivé dlhy uznáva a sľubuje
zaplatiť. Iba v takom prípade je splnená podmienka určitosti. Nakoľko jednotlivé dlhy nie sú v prehlásení

špecifikované bolo na žalobcovi, aby preukázal, že právnemu predchodcovi žalovanej finančné čiastky
skutočne poskytol.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne ním tvrdených skutočností. Pri neexistencii písomného dojednania zmlúv o pôžičkách bolo na
žalobcovi,abypreukázal,žedošlokuzavretiuajústnychzmlúv,aajkreálnemuodovzdaniupeňazí,ktoré

podľa tvrdení žalobcu boli predmetom pôžičiek. Podľa názoru súdu táto skutočnosť nebola žalobcom
preukázaná ani predloženými výpismi z emailovej komunikácie a ani priloženými súbormi na CD nosiči.
Čo sa týka výpisov z emailovej komunikácie medzi žalobcom a W. U., tak v danom prípade nebolo
preukázané, že email [email protected] patril nebohému W. U..
Jedna sa o emailovú adresu na verejne prístupnej webovej stránke. Email s takýmto menom si mohla

zriadiť ktorákoľvek osoba a teda sa nemuselo jednať o práve W. U.. Aj v prípade, ak by sa jednalo o
emailovúadresu,ktorápatrilaW.U.,taknebolopreukázané,žeemailbolodoslanýpráveW.U..Tedasúd
má za to, že predložený prepis emailovej komunikácie nepreukazuje pôžičky žalobcu. Rovnaké možno
konštatovať aj súboroch nachádzajúcich sa na CD, ktorý predložil žalobca. Zo súborov nevyplýva, aby
tieto súbory boli vytvorené na počítači patriacemu W. U., resp., aby boli práve ním vytvorené. V konaní

uvedené tvrdenia neboli žalobcom preukázané. Čo sa týka skutočnosti tvrdených žalobcom, že W. U.
bol pri svojej podnikateľskej činnosti v dlhu a teda si musel od niekoho požičať a ten niekto musel byť
on, tak táto skutočnosť rovnako nepreukazuje, že žalobca poskytol právnemu predchodcovi žalovanej
pôžičky. W. U., ako vyplýva zo zmluvy o pôžičke medzi ním a B. S., si v tom čase požičal od inej osoby
ako žalobca a skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť, aby si požičal od niekoho iného, pôžičky od

žalobcu nepreukazujú. Rovnako žalobcom navrhnutý svedok nepreukázal v akej výške a kedy boli W.
U. požičané peniaze. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na nezrovnalosť vo výpovediach
žalobcu, keď na pojednávaní dňa 3.3.2014 uviedol, že W. U. si od neho požičiaval ako súkromná osoba
aj ako podnikateľ, pričom po predložení účtovných dokladov na pojednávaní už uviedol, že mu požičiaval
ako súkromná osoba (č.l. 155). Taktiež pri splatnosti pôžičiek žalobca uviedol, že termín splatnosti nebol

určený, pričom ako vyplýva z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Prešov - sever zo dňa 14.4.2011,
ČVS: R.-XXXX/SE-V.-XXXX, W. U. mal vrátiť pôžičku vo výške 50.000,- Sk do konca apríla 2009.

Súd mal v konaní preukázanú iba pôžičku iba vo výške 50.000,- Sk a to výpisom z účtu na č.l. 34
spisu 8C/226/2010, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného uznesenia, termín splatnosti bol určený

na koniec apríla 2009. Súd prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesla
žalovaná.Žalobcapodalžalobudňa22.10.2013,tedapouplynutívšeobecnejtrojročnejpremlčacejdoby.
Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu
aj v tejto časti zamietnuť.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po

právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Žalovaná mala vo veci plný úspech; za použitia zhora cit. zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňajeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).