Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207609
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312207609.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľa BL

Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 , zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o. , advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi T.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníkom Mgr.
Peter Zelenčík, tajomník Okresného súdu Brezno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675,
zast. JUDr. Viliam Glézl, advokát so sídlom Nemčianska 25, Banská Bystrica, o zaplatenie 132,41 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 132,41 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 132,41 Eur od 28.10.2009 do zaplatenia na účet navrhovateľa vedený v
Tatrabanke a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhompodanýmnatunajšomsúdedňa03.09.2012domáhalvočiodporcovizaplatenia
sumy 248,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 28.10.2009

do zaplatenia, ako aj priznania náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil v podstate tým, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu
o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne
odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného
programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými

podmienkami.

Odporca bol povinný v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi
navrhovateľa zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení.
Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody na strane právneho predchodcu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia povinnosti
odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom

navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za nedodržanie konkrétne určených
povinností, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. z dodatku k zmluve o pripojení a
všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené/á z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/
koncového zariadenia odporcovi).

Keby odporca splnil svoju povinnosť riadne a včas uhradiť cenu za poskytnuté služby, tak by
prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
proti záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové
zariadenie, príp. program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. 7909397021 vo výške 248,95 Eur, ktorú
odporca neuhradil.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX vo
výške 248,95 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi
navrhovateľom ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom. Uvedená zmluva

a prílohy k nej sú evidované v registri tunajšieho súdu pod sp. zn. Spr. 188/2012.

Navrhovateľ k návrhu priložil zmluvu o pripojení zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópiu občianskeho preukazu
odporcu, faktúru č. XXXXXXXXXX, všeobecné obchodné podmienky spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a.s. z 01.02.2009, plnomocenstvo pre svojho právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii a pridelení

daňového identifikačného čísla.

Na základe výzvy súdu navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50
Eur.

Navrhovateľ svojím podaním doručeným dňa 06.03.2013 vzal návrh v časti istiny vo výške 116,54
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,54 Eur od 28.10.2009 do
zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporcovi telekomunikačné zariadenie zn. Sony Ericsson W350i za cenu 1,- Sk (0,03 Eur) s DPH,
pričom štandardná cena tohto zariadenia v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení s dodatkom k nej

bola 3990,- Sk (132,41 Eur). Vzhľadom na tieto skutočnosti si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu
len do výšky štandardnej ceny mobilného telefónu, ktorý bol poskytnutý odporcovi za zľavnenú cenu.
Zároveňnavrhovateľpredložilinformácieohistóriikontraktovodporcu,ktorúposkytolprávnypredchodca
navrhovateľa. Nakoľko podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola navrhovateľovi postúpená len
zmluvná pokuta, predložil súdu aj prehľad faktúr, ktoré odporca právnemu predchodcovi neuhradil.

Navrhovateľ k podaniu doložil cenník mobilných telefónov za mesiac október 2008, zmluvu o pripojení
zo dňa XX.XX.XXXX spolu s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa XX.XX.XXXX.

Dňa 04.04.2013 bol súdu doručený návrh na vstup HLAS-u SPOTREBITEĽA, občianskeho združenia

so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675 ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu z
dôvodu ochrany spotrebiteľských práv odporcu v konaní pred súdom.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C/35/2013-36 zo dňa 08.04.2013 konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania o vyslovení nesúladu právneho predpisu, a to § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.

s Ústavou Slovenskej republiky, ktoré je vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 8830/2013.

Podaním doručeným dňa 03.05.2013 podal vedľajší účastník odvolanie proti uzneseniu č.k.
4C/35/2013-36 zo dňa 08.04.2013. V podanom odvolaní vedľajší účastník požiadal krajský súd, aby

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C/35/2013-52 zo dňa 14.10.2013 ustanovil Mgr. Petra Zelenčíka, súdneho
tajomníka Okresného súdu Brezno, za opatrovníka odporcovi, ktorého pobyt sa aj napriek vykonaným
pokusom súdu nepodarilo zistiť a súdu ostáva neznámy.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/1029/2013-55 zo dňa 28.11.2013 zrušil uznesenie
tunajšieho súdu č.k. 4C/35/2013-36 zo dňa 08.04.2013.Súd doručil oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania právnemu zástupcovi navrhovateľa
a odporcovi s tým, že odporcu vyzval, aby súdu v lehote 10 dní oznámil, či súhlasí so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, pričom bol upozornený, že ak v stanovenej lehote

súhlas nevyjadrí, súd nebude predpokladať, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí.
Výzva bola odporcovi doručená do vlastných rúk dňa 03.02.2014. Odporca na výzvu nereagoval.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C/35/2013-64 zo dňa 17.02.2014 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka
HLAS-u SPOTREBITEĽA, občianskeho združenie so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305

675, zast. JUDr. Viliam Glézl, advokát so sídlom Nemčianska 25, Banská Bystrica do konania na strane
odporcu.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.03.2014 podal vedľajší účastník odvolanie proti uzneseniu
č.k. 4C/35/2013-64 zo dňa 17.02.2014, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/504/2014-75 zo dňa 16.04.2014 zrušil uznesenie
tunajšieho súdu č.k. 4C/35/2013-64 zo dňa 17.02.2014.

Uznesením č.k. č.k. 4C/35/2013-80 zo dňa 08.07.2014 tunajší súd zastavil konanie v časti istiny vo

výške 116,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,54 Eur od 28.10.2009
do zaplatenia.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2014 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril
k návrhu na začatie konania. V podaní uviedol, že navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu vyvodil z

bodu 4 dodatku zmluvy o pripojení. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa
06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012
bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne sa
tak malo stať aj vo veci Okresného súdu Komárno vedenej pod sp.zn. 13C/125/2012, Okresného súdu
Rimavská Sobota vedenej pod sp.zn. 12C/33/2013 a tiež v mnohých ďalších konaniach.

Vedľajší účastník ďalej uviedol, že povinnosť v zmysle § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. zdržať sa
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak bola rozhodnutím súdu určená za neplatnú,
sa vzťahuje aj na právneho nástupcu dodávateľa, t.j. na navrhovateľa v predmetnom konaní. Taktiež
poukázal na skutočnosť, že povinnosť v zmysle § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. neznamená

len zákaz pre dodávateľa a jeho právneho nástupcu uvádzať ustanovenia obsahujúce neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmluvách uzatváraných po právoplatnom vyhlásení podmienky za neprijateľnú,
ale v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 575/2009 Z.z. (ktorým bolo ustanovenie § 53a ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. do nášho právneho poriadku zavedené), najmä zákaz ďalej neprijateľnú zmluvnú
podmienku aplikovať voči spotrebiteľovi formou jej uplatnenia na súde alebo z titulu jej existencie prijať

akékoľvek plnenie. Ak by teda dodávateľ alebo jeho právny nástupca (navrhovateľ) napriek vyššie
uvedeným skutočnostiam uplatnil plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, jeho nárok je
v priamom rozpore so zákonom a konajúci súd musí žalobu uplatňujúcu plnenie z takejto zmluvnej
podmienky zamietnuť, pričom už nie je potrebné, aby opätovne zdôvodňoval jej neprijateľnosť. Takáto
zmluvná podmienka je teda absolútne neplatná § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. a konajúci súd

ju v súlade so závermi rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-618/10 zo dňa 14.06.2010 nemôže nijako
moderovať.

Na základe vyššie uvedených skutočností je súd povinný bez ďalšieho nárok navrhovateľa na plnenie
vyplývajúce zo zmluvnej pokuty zamietnuť, a to bez osobitnej potreby ďalšieho odôvodňovania jej

neprijateľnosti.

Vedľajší účastník ďalej uviedol, že v prípade, ak konajúci súd napriek uvedenému má pochybnosti o tom,
čizmluvnápokutauplatňovanávnávrhuspôsobujehrubýnepomervprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ si od

odporcu uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, ktorá
zostáva nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať
situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov; zostáva mu iba jeden poplatok
a pre jeho nezaplatenie si uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade, keď sa dostanedo omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ
dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie
sa teda prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou

výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku
alebo konci doby viazanosti. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v
dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia
služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje), alebo naopak, ak spotrebiteľ neuhradí mesačný poplatok len

čiastočne. Dodávateľ (a ani jeho právny nástupca) teda nezohľadňujú hodnotu a ani mieru závažnosti
porušenia zmluvných povinností.

Vo svojom podaní ďalej uviedol, že formulácia uvedená v dodatku k zmluve o pripojení pod citovaným
bodom 4 (použitie slova najmä) signalizuje, že sa vzťahuje na neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov. Zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne,

sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejasnosť uvedenej zmluvnej
podmienky nevylučuje vyrubenie zmluvnej pokuty v najrôznejších situáciách bez ohľadu na to, aké
malo toto porušenie zmluvných povinností následky a či vôbec malo negatívne následky. Preto môže
dodávateľ túto zmluvnú pokutu vyrubiť tak v prípade, ak reálne od zmluvy odstúpil z dôvodu, že
spotrebiteľ si povinnosti z nej počas jej existencie vôbec neplnil, ako aj v prípade, ak sa spotrebiteľ

dostal do omeškania s jedinou paušálnou platbou, ktorú v následne v rámci nasledovnej platby uhradil
alebo tiež v prípade, ak dodávateľovi v lehote 7 dní neoznámil zmenu osobných údajov. Pokiaľ nie je
okruh porušení zmluvných povinností vo vzťahu k oprávneniu uplatniť si zmluvnú pokutu stanovený,
spotrebiteľ pri podpise zmluvy zároveň nedokáže zhodnotiť prípadné riziko vstupu do zmluvného
vzťahu s dodávateľom a na opačnej strane nič dodávateľovi nebráni zmluvnú pokutu uplatňovať i

šikanóznym spôsobom. Navyše ustanovenie o zmluvnej pokute v citovanom znení neobchádza ani
aspekt neurčitosti, čo robí toto dojednanie absolútne neplatné (§ 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.).

Nad rámec uvedeného vedľajší účastník doplnil, že absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o
zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj zo skutočnosti, že na vznik nároku na

zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné vypojenie SIM
karty zo strany podniku. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu je v tomto
prípade podmienený ďalšou právnou skutočnosťou. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len
ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj
veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej

povinnosti, ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Predmetné dojednanie o
zmluvnej pokute teda odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. a ako také
je neplatné podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb.(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/2575/2010
zo dňa 10.01.2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.28Cdo/2720/2011 zo dňa 19.10.2011).
Navyše, podľa názoru vedľajšieho účastníka nie je prípustné v spotrebiteľskej zmluve, aby o vzniku

práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie len jednej zmluvnej strany tak, ako je
to v posudzovanom prípade (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/379/2013).

K vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 04.03.2013 uviedol, že predmetom zmluvy o pripojení v znení jej
dodatku bola okrem iného aj kúpa mobilného telefónu odporcom za účastníkmi dohodnutú kúpnu cenu.

Z takto formulovaného predmetu zmluvy o pripojení nie je zrejmé zvýhodnenie odporcu. Podľa názoru
vedľajšiehoúčastníkasanejednáonavrhovateľomtvrdenézvýhodnenie(benefit)odporcu,keďúčastníci
zmluvy sa dohodli na cene predmetu (mobilného telefónu) bez ohľadu na pultovú cenu totožného
mobilného telefónu v iných zmluvných vzťahoch, čo zrejme súvisí aj s obchodnou taktikou právneho
predchodcu navrhovateľa, cieľom ktorej je získanie maximálneho množstva zákazníkov. Možno teda

zhrnúť, že účastníci zmluvy o pripojení v znení jej dodatku sa dohodli na kúpnej cene telefónu v sume
0,03 Eur. Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj predmetného telefónu, bola včlenená do dodatku
k zmluve o pripojení, nadobudla platnosť podpisom dodatku k zmluve o pripojení a bola zavŕšená
zaplatením kúpnej ceny a odovzdaním predmetného mobilného telefónu odporcovi. Od uvedenej kúpnej
zmluvy je potom potrebné odlišovať záväzok odporcu zotrvať v právnom vzťahu s dodávateľom po

dohodnutú dobu a v rámci tejto doby si plniť svoje zmluvné povinnosti. Po dobu viazanosti totiž odporca
nesplácal cenu mobilného telefónu, keď túto riadne zaplatil pri uzavretí dodatku k zmluve o pripojení
a odovzdaním mobilného telefónu sa stal jeho vlastníkom, ale platil za poskytnutie telekomunikačných
služieb právnym predchodcom navrhovateľa. Správnosť záveru o tom, že skutočná cena mobilnéhotelefónu bola cena dohodnutá účastníkmi zmluvy o pripojení dokladuje aj simulovaná situácia, keď v
prípade neodstrániteľnej vady odporcom zakúpeného mobilného telefónu by odporcovi vznikol nárok len
na vrátenie sumy 0,03 Eur za vadný telefón, teda sumy, ktorú plnil právnemu predchodcovi navrhovateľa

pri zakúpení mobilného telefónu, a nie na vrátenie tabuľkovej sumy stanovenej právnym predchodcom
navrhovateľa. Navyše, ak by právny predchodca navrhovateľa mobilný telefón za cenu 0,03 Eur
odporcovi neposkytol, nie je zrejmé, či by odporca s právnym predchodcom navrhovateľa do právneho
vzťahu vôbec vstúpil.

Záverom vedľajší účastník požiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal mu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 108,89 Eur.

Podaním doručeným súdu dňa 01.12.2014 sa navrhovateľ vyjadril k skutočnostiam, ktoré vedľajší
účastníkuviedolvosvojompodaní.Ktvrdeniamvedľajšiehoúčastníkaoneplatnostidojednaniazmluvnej
pokuty poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/31/2012-157 zo dňa 19.03.2013,

v ktorom sa konajúci súd nestotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 16Co/33/2012 zo dňa 16.04.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvy o pripojení zo dňa
XX.XX.XXXX spolu s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópie občianskeho

preukazu odporcu, faktúry č. XXXXXXXXXX, všeobecných obchodných podmienok spoločnosti T-
Mobile Slovensko, a.s. z 01.02.2009, plnomocenstva pre právneho zástupcu navrhovateľa, osvedčenia
o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, cenníku mobilných telefónov za mesiac október
2008, ako aj vyjadrení účastníkov konania.

Na základe takto vykonaných dôkazov zistil v podstate tento skutkový stav :

Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej podnik), IČO: 35 705 019 uzavrela s odporcom dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 a nasledujúcich zákona č. 610/2003 Z.z. na dobu
neurčitú v súlade s ustanovením článku 13 bod 1 všeobecných podmienok. Predmetom zmluvy bol

záväzok podniku poskytnúť odporcovi sim kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom
XXXXXXXXX s dátumom aktivácie dňa 02.10.2008, programom služieb 250 SMS viac a zúčtovacím
obdobím od 8. dňa mesiaca do 7. dňa nasledujúceho mesiaca. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné
obchodné podmienky dodávateľa a cenník služieb.

Dňa 02.10.2008 uzavrel podnik s odporcom dodatok k zmluve o pripojení k SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a telefónnemu číslu č. XXXXXXXXX na dobu určitú, a to na 24 mesiacov
odo dňa uzavretia zmluvy, ktorým sa zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb 55Viac za
protihodnotu stanovenú cenníkom spoločnosti mesačne po dobu 24 zúčtovacích období nasledujúcich
po dni účinnosti dodatku, mobilný telefón Sony Ericsson W350l pri dobe viazanosti 24 mesiacov. V rámci

dodatku bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá mala byť odporcovi uložená pri
naplnení podmienok podľa bodu 4 dodatku.

Podnik predloženou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 27.10.2009 vyfakturoval sumu 248,95 Eur
(zmluvná pokuta) za neuhradenie poplatkov za služby poskytované podnikom v celovej výške 244,07

Eur, ktoré ale nie sú predmetom tohto konania.

Notárskou zápisnicou N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.06.2010 osvedčujúcou priebeh
mimoriadneho valného zhromaždenia, sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35
763469sospoločnosťouT-MobileSlovensko,a.s.,Vajnorská100/A,83103Bratislava,IČO:35705019,

zapísanouvObchodnomregistriOkresnéhosúduBratislava,oddiel:Sa,vložkač.:1238/B,zrušenoubez
likvidácie. Zmluva o zlúčení bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice N 187/2010, Nz 21818/2010
zo dňa 17.06.2010, na základe ktorej prebrala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova
10, 825 13 Bratislava, ICO: 35 763 469 ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a
povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A,

831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX vo
výške 248,95 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzinavrhovateľom ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom. Uvedená zmluva
a prílohy k nej sú evidované v registri tunajšieho súdu pod sp.zn. Spr. 188/2012.

Odporcakudňupodanianávrhunasúdedlžnúsumuvplnejvýškenapriekvýzvenavrhovateľaneuhradil.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) zákona č. 40/1964 Zb., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545a zákona č. 40/1964 Zb., neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o
osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej podnik),
IČO: 35 705 019 uzavrela s odporcom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 a
nasledujúcich zákona č. 610/2003 Z.z. na dobu neurčitú v súlade s ustanovením článku 13 bod 1
všeobecných podmienok. Predmetom zmluvy bol záväzok podniku poskytnúť odporcovi sim kartu č.XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXX s dátumom aktivácie dňa 02.10.2008,
programom služieb 250 SMS viac a zúčtovacím obdobím od 8. dňa mesiaca do 7. dňa nasledujúceho
mesiaca. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky dodávateľa a cenník služieb.

Dňa 02.10.2008 uzavrel podnik s odporcom dodatok k zmluve o pripojení k SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a telefónnemu číslu č. XXXXXXXXX na dobu určitú, a to na 24 mesiacov
odo dňa uzavretia zmluvy, ktorým sa zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb 55Viac za
protihodnotu stanovenú cenníkom spoločnosti mesačne po dobu 24 zúčtovacích období nasledujúcich

po dni účinnosti dodatku, mobilný telefón Sony Ericsson W350l pri dobe viazanosti 24 mesiacov. V rámci
dodatku bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá mala byť odporcovi uložená pri
naplnení podmienok podľa bodu 4 dodatku.

Zmluvu o pripojení v znení dodatku zo dňa XX.XX.XXXX možno v súlade s ustanovením § 52 ods. 1,
2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. s ohľadom na povahu zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú,

na ktorú sa vzťahujú ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka.

Podnik predloženou faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 27.10.2009, vyfakturoval sumu 248,95 Eur
(zmluvná pokuta) za neuhradenie poplatkov za služby poskytované podnikom v celovej výške 244,07
Eur, ktoré ale nie sú predmetom tohto konania.

Ako to jednoznačne vyplýva z dokladov predložených k návrhu, odporca porušil svoje povinnosti
uvedené v bode 1 písm. b) a bodu 2 dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 02.10.2008 tým, že riadne a včas
neuhradil cenu za dohodnuté služby podniku vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX v celkovej výške 244,07 Eur, v dôsledku čoho vznikol podniku nárok na zmluvnú pokutu

vo výške 248,95 Eur tak, ako bola dojednaná v tabuľke č. 1 dodatku a ktorá bola vyúčtovaná odporcovi
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2009.

Notárskou zápisnicou N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.06.2010 osvedčujúcou priebeh
mimoriadneho valného zhromaždenia sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35

763469sospoločnosťouT-MobileSlovensko,a.s.,Vajnorská100/A,83103Bratislava,IČO:35705019,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sa, vložka č.: 1238/B, zrušenou
bez likvidácie. Zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa
17.06.2010 prebrala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a

pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO:
35 705 019.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške
248,95 Eur, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 06.12.2011 medzi navrhovateľom

ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom. Uvedená zmluva a prílohy k nej
sú evidované v registri tunajšieho súdu pod sp.zn. Spr. 188/2012.

Vpodanídoručenomnatunajšísúddňa06.03.2013navrhovateľvnadväznostinadôkladnéprepočítanie
všetkých uplatňovaných nárokov vzal späť návrh v časti istiny vo výške 116,54 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,54 Eur od 28.10.2009 do zaplatenia a žiadal konanie v
tejto časti zastaviť..

Predmetom konania ostalo rozhodnutie súdu o povinnosti odporu zaplatiť navrhovateľovi sumu 132,41
Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 132,41 Eur od 28.10.2009 do zaplatenia,

ako aj rozhodnutie o navrhovateľom uplatnenom nároku nahradiť mu trovy konania spočívajúce v
súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho
zastúpenia.

Odporca ku dňu podania návrhu na súde žalovanú sumu napriek výzve navrhovateľa neuhradil. Keďže

odporca navrhovateľovi faktúru č. XXXXXXXXXX, po jej krátení navrhovateľom vo výške 132,41 Eur,
neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 132,41 Eur tak, ako sa domáha
navrhovateľ.Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatňuje voči odporcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške
v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Nakoľko odporca neuhradil dlžnú čiastku vyúčtovanú
faktúrou č. XXXXXXXXXX v lehote splatnosti, dostal sa odporca s úhradou svojich záväzkov voči

navrhovateľovi do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v návrhu uplatňované
úroky z omeškania majú oporu v nariadení vlády SR č. 87/1995 Zb., ako aj v ustanovení § 517 ods. 1,
2 zákona č. 40/1964 Zb. Preto aj uvedený nárok navrhovateľovi priznal v plnom rozsahu.

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ

dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením
povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.

Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy.
Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď
záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť

tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená
akákoľvek zmluvná povinnosť.

Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40
ods. 1 Obč. zákonníka), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v

budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007. Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských
zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so
závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 01.01.2008 nielen
§ 301 Obchodného

zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v § 54 ods. 1
vetá prvá Občianskeho
zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy
uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa.

Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom
zmluvnejpokutyjedonútiťdlžníkapodhrozboumajetkovejsankciekriadnemusplneniuzáväzku.Pokuta
však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí

preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju
zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby

vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty.

Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba
rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre

rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade
nespotrebiteľskejzmluvybyjejdojednaniebolovsúladesdobrýmimravmi.Primeranosťzmluvnejpokuty
v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie.

Platnosť dohody o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách môže súd skúmať tak z
hľadiska splnenia podmienok uvedených v ust. § 544 a násl. Občianskeho zákonníka, ale aj z dôvodov upravenýchv § 39 Občianskeho
zákonníka, predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť
dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto

zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná

pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej -
reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať
za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy
(uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto

dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty
neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby
nedošlo k zániku zmluvy.

Zákonná úprava o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách má osobitnú úpravu postupu súdu

v prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v neprimerane vysokej výške (§ 545a Obč.
zákonníka). Toto ustanovenie vzhľadom k osobitnej úprave v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka nie je použiteľné v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ takouto sankciou je dohoda o
zmluvnejpokute,môžebyťtakétoustanoveniespotrebiteľskejzmluvyneplatnéakoneprijateľnázmluvná
podmienka. Keďže neplatnosť sa týka dohodnutej zmluvnej podmienky, nie je možné v prípade

záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute súčasne aplikovať moderačné právo súdu podľa
§ 545a Občianskeho
zákonníka.

Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle § 53

ods. 1 , , , 4 písm. k) Občianskeho zákonníka musí
existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže

neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo.

V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na
povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010.
Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný
text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré
charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy.

Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých
skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia
zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku

spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná
(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/31/2012 zo dňa 19.03.2013).V preskúmavanej veci bol odporcovi na základe Zmluvy o pripojení v znení dodatku k zmluve o pripojení
zo dňa XX.XX.XXXX poskytnutý mobilný telefón v predajnej cene 132,41- Eur, ako aj program služieb
55Viac, za ktorý sa zaviazal platiť cenu určenú cenníkom právneho predchodcu navrhovateľa. Odporca

teda na základe zmlúv uzavretých so právnym predchodcom navrhovateľa od neho prevzal hnuteľnú
vec v hodnote 132,41 Eur, teda v hodnote, ktorá nie je vo výraznom nepomere k dojednanej zmluvnej
pokute vo výške 248,95 Eur, tobôž ku krátenej zmluvnej pokute vo výške 132,41 Eur, berúc na ohľad
aj dohodnutý program služieb, platby za ktorý sú po dobu 24 mesiacov taktiež zmluvnou pokutou
kryté. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné považovať výšku zmluvnej pokuty za

neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku odporcu.

Z hľadiska posudzovanej primeranosti sankcie tvorenej dohodnutou zmluvnou pokutou je právne
relevantná taká výška, ktorá zahŕňa aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič ani
za zakúpené technologické zariadenie, ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý
nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53

ods. 4 písm. k), ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej
pokuty nie je možné neprihliadať k trhovej cene telefónu, a teda k majetkovému prospechu, ktorý získal
odporca tým, že kúpil toto zariadenie za akciovú cenu. Odporca mal možnosť si zakúpiť toto zariadenie u
právneho predchodcu navrhovateľa za ich predajnú cenu bez akejkoľvek viazanosti, avšak dal prednosť
uzavretiu zmluvy o pripojení spojenej s kúpnou zmluvou uvedeného zariadenia za akciovú cenu, ktorého

výška bola dôvodom vzniku zmluvného záväzku odporcu prijímať služby od žalobcu minimálne vo výške
dohodnutej v zmluve počas obdobie 24 mesiacov. Tým, že odporca nezaplatil fakturované ceny za
služby, porušil svoju zmluvnú povinnosť, čo podľa zmlúv o pripojení a ich dodatkov má za dôsledok vznik
povinnosti odporcu zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu.

Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/33/2012 zo dňa 16.4.2012, súd
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, dohodu o zmluvnej pokute, ktorá zaväzovala žalovaného
spotrebiteľa k jej zaplateniu „počas celej doby viazanosti“, a to aj v prípade, ak si spotrebiteľ plnil svoju

povinnosť odoberať služby poskytované dodávateľom a riadne platil ich úhradu až do doby „krátko
pred uplynutím doby viazanosti“, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady, mal povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty podľa uvedených rozhodnutí
nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. Podľa tohto názoru musí byť

platné dojednanie zmluvnej pokuty také, že toto musí byť primeranou sankciou zohľadňujúcou čiastočné
plnenie zo služby zo zmluvy o pripojení, ku ktorémukoľvek dátumu počas doby viazanosti, ku ktorému
spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť, čo podľa zmluvy je dôvodom pre vznik práva na zmluvnú pokutu.

Tento názor pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty neposudzuje skutočnú predajnú cenu

technického zariadenia, ktoré spotrebiteľ kúpil za symbolickú akciovú cenu naviazanú na dobu
viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej
výške, resp. stanovenej cenníkom dodávateľa. Obe tieto položky predstavujú minimálnu výšku ujmy,
ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy zabezpečil zmluvnou pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej
pokuty neprekračuje neprimerane súčet peňažného vyjadrenia oboch týchto položiek, podľa stavu

existujúceho ku dňu uzavretia uvedených zmlúv, nie je daný dôvod pre záver o neprimeranosti, a preto
neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.

Preto sa má primeranosť zmluvnej pokuty v sporoch s takýmto predmetom posudzovať porovnaním s
výškou potenciálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy, a nie podľa ujmy reálne existujúcej ku dňu

vzniku práva na zmluvnú pokutu.

Dojednanie výšky zmluvnej pokuty osobitne k jednotlivým dňom počas celej dohodnutej doby viazanosti
meniacej sa v závislosti od plynutia doby viazanosti, nie je podmienkou primeranosti zmluvnejpokuty v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a preto nie je možné ani čokoľvek obdobné od navrhovateľa
alebo jeho právneho predchodcu požadovať. Navyše takto dojednaná zmluvná pokuta by nemohla plniť

svoj účel donútiť zmluvnú stranu (v tomto prípade odporcu) k splneniu povinností, na ktorých plnenie
sa zaviazal v zmluve o pripojení.

K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však

nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a
nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na
skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu
štátu,nepraváretroaktivitasaakceptujeakoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočne
významných cieľov verejnej moci.

Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako

jeho platnosť (skôr, než začal existovať).

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do

budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo

pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp.zn. 4Cdo/98/2010).

V súlade so závermi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu, ako aj v súlade s právnymi princípmi,
na ktorých je založený právny poriadok Slovenskej republiky, je vylúčená pravá retroaktivita spočívajúca
v aplikácii súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyhlásená zmluvná podmienka za neprijateľnú aj na tie
zmluvnépodmienky,ktorésúobsahomzmlúv,ktoréboliuzavretévsúladesplatnýmiprávnymipredpismi
pred právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým súd vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

Teda ak v predmetnom prípade bola v rámci dodatku k zmluve o pripojení SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a telefónnemu číslu č. XXXXXXXXX zo dňa 02.10.2008 dojednaná
zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností vo výške 248,95 Eur, jej neskoršie vyrubenie
(faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2009) a uplatňovanie v súdnom konaní nemôže predstavovať

porušenie ustanovenia § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., keďže súdne rozhodnutie Okresného súdu
Bardejovč.k.4C/162/2011-28zodňa06.12.2011,naktorésavedľajšíúčastníkodvoláva,bolovyhlásené
a nadobudlo právoplatnosť viac než dva roky po dojednaní predmetnej zmluvnej pokuty v dodatku k
zmluve o pripojení.

Tunajší súd musí rovnako poukázať na absurdnú argumentáciu vedľajšieho účastníka dôvodovou
správou k zákonu č. 575/2009 Z.z. (ktorým bolo ustanovenie § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. do
nášho právneho poriadku zavedené), ktorá by mala umožniť aplikovať pravú retroaktivitu na predmetný
vzťah. Tu je potrebné konštatovať, že dôvodová správa nemá záväznú povahu a predstavuje len
jeden z prameňov poznania práva, resp. výkladový prostriedok, ktorý nám umožňuje pochopiť zámery

zákonodarcu pri tvorbe predmetnej právnej normy. Dôvodovú správu nie je možné v žiadnom prípade
použiť ako argument k takej aplikácii práva, ktorá by smerovala proti fundamentálnym princípom, na
ktorých je postavené súkromné právo, ako napr. zákaz priamej retroaktivity.Tunajší súd sa rovnako nestotožňuje so závermi uvedenými v rámci rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/379/2013, na ktoré vedľajší účastník vo svojom vyjadrení odkazuje.
Skutočnosť, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných

povinností, ale aj následné vypojenie SIM karty zo strany podniku, nestačí na vyslovenie záveru o
neplatnosti takto dojednanej zmluvnej pokuty. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spĺňa nároky, ktoré
sú na neho kladené ustanoveniami § 544 a § 545 zákona č. 40/1964 Zb., a preto súd nevidí dôvod
na vyslovenie neplatnosti zmluvnej pokuty z tohto dôvodu.

Dôvod uvádzaný vedľajším účastníkom, a to neurčitosť zmluvnej pokuty, by mohla byť dôvodom na
vyslovenie jej neplatnosti z dôvodu neurčitosti, ak by nebolo možné určiť dôvod, pre ktorý navrhovateľovi
vznikol nárok na zmluvnú pokutu, resp. ak by tento dôvod nebol preukázateľný. V danom prípade
je však jednoznačne identifikovateľný dôvod, pre ktorý došlo k uloženiu predmetnej zmluvnej pokuty.
Odporca aj napriek tomu, že sa na to zaviazal, porušil svoje povinnosti uvedené v bode 1 písm. b) a
bodu 2 dodatku zmluvy o pripojení zo 02.10.2008 tým, že riadne a včas neuhradil cenu za dohodnuté

službypodnikuvyúčtovanéfaktúramič.XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXXvcelkovejvýške
244,07 Eur, v dôsledku čoho vznikol podniku nárok na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur tak, ako
bola dojednaná v tabuľke č. 1 dodatku a ktorá bola vyúčtovaná odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.10.2009. Skutočnosť, že zmluvná pokuta mohla byť vyrubená aj v iných bližšie neuvedených
prípadoch, nemá vplyv na danú situáciu, keďže v predmetnom konaní je uplatňovaná zmluvná pokuta,

na ktorú vznikol nárok právnemu predchodcovi navrhovateľa v dôsledku porušenia konkrétnej, jasne
definovanej a priamo identifikovateľnej právnej povinnosti, na ktorej splnenie sa odporca v zmluve
zaviazal.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ si v rámci podania doručeného súdu dňa 06.03.2013 uplatnil nárok na náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 58,15 Eur.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa ohľadom náhrady trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho

zastúpenia vo výške 58,15 Eur a dospel k záveru, že nie je opodstatnený v plnom rozsahu.

Navrhovateľ si pri uplatnení režijného paušálu vo výške 7,63 Eur (1/100 výpočtového základu) v
zmysle § 16 ods. 3 adv. tarify za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa
07.12.2011 uplatnil režijný paušál v nesprávnej výške. Výpočtovým základom v zmysle 1 ods. 3 adv.

tarify je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúcehokalendárnehorokaPodľavyjadreniaŠtatistickéhoúraduSRbolapriemernámesačná
mzda zamestnanca hospodárstva SR v prvom polroku 2010 vo výške 741,- Eur. Navrhovateľ si teda v
danom prípade môže uplatniť, resp. má nárok na režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu,
čo v danom prípade predstavuje len sumu 7,41 Eur, a teda nie ním uvádzaných 7,63 Eur.

Odmena advokáta pozostáva z odmeny za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 07.12.2011, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 03.09.2012) obidva vo výške 16,60
Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov 7,41 Eur za prvý úkon a 7,63 za druhý úkon, a uplatnenou 20
%sadzbouDPH(základdane16,60*2+7,41+7,63=48,24Eur)vovýške9,65Eur,čospolupredstavuje

sumu 57,89 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a), c) § 16 ods. 3, a § 18
ods. 3 Advokátskej tarify.

V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, alebo pre
nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.

Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie
muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.)
celkovú otázku, z akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané
zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veciúspech. Vždy totiž platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2011, sp. zn. 6MCdo/19/2010).

Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t.
j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdu zobral svoj
návrh na začatie konania späť, napr. bez udania dôvodu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.
10. 2010, sp. zn. 2MObdo/4/2010).

Pretože navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť, pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z
procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie citované uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadne tejto časti
žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane

sporu.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku navrhovateľa
ku dňu podania návrhu dňa 03.09.2012. Navrhovateľ požadoval istinu 248,95 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur odo dňa 28.10.2009 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení
ku dňu podania návrhu (03.09.2012) predstavuje sumu 63,96 Eur.

Navrhovateľovi bol predmetným rozhodnutím priznaný voči odporcovi nárok spočívajúci v istine vo výške
132,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 132,41 Eur od 28.10.2009 do
zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 34,02 Eur.

Z uplatnenej celkovej sumy 312,91 Eur (do podania návrhu) bolo navrhovateľovi priznaných 166,43 Eur
(vyčíslené do podania návrhu). Navrhovateľov úspech tak predstavoval v percentuálnom vyčíslení 53,19
% a neúspech 46,81 %, navrhovateľ bol teda v predmetnej veci úspešnejším účastníkom konania. Po
odrátaní úspechu navrhovateľa v konaní od jeho neúspechu (53,19 % - 46,81 %), tento účastník má
právo na náhradu 6,38 % trov konania. S ohľadom na úspech navrhovateľa len v malej časti uplatneného

nároku, ako aj neúspech odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

S ohľadom na finančnú hodnotu povinností uložených odporcovi vo výroku predmetného rozhodnutia,
súd v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. predĺžil zákonom určenú lehotu splnenia uloženej povinnosti z 3 dní

na 30 dní, počas ktorých bude mať odporca dostatok času na to, aby si obstaral rozumným spôsobom
prostriedky na úhradu uložených povinností, príp. sa dohodol s navrhovateľom na vyporiadaní svojich
finančných záväzkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3

vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô

ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).