Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612212865
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612212865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov:

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: Československá obchodná
banka a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 35 854 140, zastúpená advokátom: Mgr. Miroslav
Rybánsky, AK so sídlom Grösslingova 10, Bratislava, proti odporcom: 1/ N. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou súdu: Z. S.,
zamestnankyňou Okresného súdu Skalica, 2/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, o zaplatenie sumy
5.015,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica, zo dňa
27. novembra 2013, č. k. 5C/33/2013-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti voči odporcovi 2/ a v
závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľovi
sumu 400,04 eur spolu s úrokom vo výške 25 % ročne od 28.10.2012 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a odporcom 1/, 2/ náhradu
trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001
Z.z., § 269 ods. 2, § 708 ods. 1, 2, § 710, § 497, § 502 ods. 1, § 506, § 365 ods. 1, 4 Obchodného
zákonníka, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne len sčasti. V
konaní mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ bola dňa 8.10.2003 platne
uzavretá písomná Zmluva o ČSOB osobnom konte Plus. V zmysle Zmluvy o ČSOB osobnom konte

Plus poskytol navrhovateľ odporkyni 1/ peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na
bežnom účte. Odporkyňa 1/ nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky a ku dňu 27.10.2012 bol na
bežnom účte odporkyne 1/ nepovolený debetný zostatok vo výške 400,04 eur. V dôsledku nedodržania
platobnej disciplíny tak navrhovateľ voči odporkyni 1/ eviduje pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o
ČSOB osobnom konte Plus spolu vo výške 400,04 eur, ktorá pozostáva z neuhradených mesačných
poplatkovzavedeniebežnéhoúčtu,debetnéhoúroku,ktorýjepripísanýkaždétrimesiaceapoplatkovza
upomienky a výzvy na úhradu debetného zostatku. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa 1/ v konaní žiadnym

spôsobom nepreukázala, že by navrhovateľovi žalovanú sumu zaplatila, súd zaviazal odporkyňu 1/
zaplatiť navrhovateľovi sumu 400,04 eur v celosti. Navrhovateľ oprávnene žiadal priznať aj úrok z úveru
vo výške 25 % v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd ďalej z vykonaného dokazovania
a zisteného stavu veci, s poukazom na námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou odporkyne 1/,vyvodil v časti týkajúcej sa pohľadávky, ktorá vznikla z titulu úverovej zmluvy, ten právny záver, že zvyšok
nároku navrhovateľa uplatnený v tomto konaní je premlčaný. Medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a
2/ bola platne uzatvorená dňa 8.10.2003 písomná Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 130030,

na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom 1/ a 2/ úver do výšky úverového limitu 50.000,- SK
(1.659,70 eur). V úverovej zmluve sa dohodli, že odporcovia 1/ a 2/ budú úver splácať pravidelnými
anuitnými mesačnými splátkami vo výške 57,86 eur (1.743,08 Sk), pričom posledná anuitná splátka
bude predstavovať 57,85 eur (1.742,92 Sk). Prvá splátka úveru bola splatná dňa 8.11.2003 a posledná
splátka dňa 8.10.2006. Odporcovia 1/ a 2/ nesplácali úver podľa dohodnutých podmienok, a preto si

navrhovateľ dňa 8.3.2005 uplatnil právo na splatenie celého čerpaného úveru. Opatrovníčka odporkyne
1/ vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa uplatneného v tomto konaní. Občiansky zákonník
stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije
všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia
doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže
byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento

okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o
svojom práve). Opatrovníčka odporkyne 1/ sa práva premlčania dovolala, a to svojim podaním zo dňa
27.11.2013. Súd mal preukázané, že navrhovateľ si dňa 8.3.2005 uplatnil právo na splatenie celého
čerpaného úveru, to znamená, že predmetný úver sa stal splatným dňa 8.3.2005 a premlčacia doba
týkajúca sa dlhu v sume 4.615,20 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 15,40 % ročne zo sumy 1.272,58

eur od 15.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.272,58 eur
od 15.11.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.507,33 eur
od 15.11.2012 do zaplatenia začala plynúť dňom nasledujúcim po dni splatnosti tohto dlhu, teda dňom
9.3.2005 a uplynula dňom 9.3.2008. Keďže premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka je tri roky, právo navrhovateľa vymáhať zhora uvedenú sumu od odporcov 1/ a 2/, ktorá sa

stala splatnou ešte pred podaním návrhu v predmetnej veci na súd, je premlčané, nakoľko návrh bol
podaný na súde až dňa 13.12.2012 a opatrovníčka odporkyne 1/ v konaní namietla premlčanie práva. I
keď právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu odporcami 1/ a 2/ premlčaním nezaniklo, súd mu toto právo
s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky odporkyne 1/ nemôže v súdnom
konaní priznať. Na základe uvedených skutočností súd zvyšok návrhu navrhovateľa zamietol. O náhrade

trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/ a 2/, ktorí boli v konaní
úspešní, by patrila náhrada trov konania, súd však náhradu trov konania odporcom 1/ a 2/ nepriznal,
nakoľko si odporcovia 1/ a 2/ trovy konania neuplatnili.
Protirozsudkusúduprvéhostupňapodalnavrhovateľvzákonnejlehoteodvolanieatovčastizamietnutia
návrhu vo vzťahu k odporcovi 2/ a žiadal, aby odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého

stupňa zmenil toto rozhodnutie tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.615,20 eur spolu
s úrokom z úveru vo výške 15,40 eur ročne zo sumy 1.272,58 eur od 15.11.2012 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.272,58 eur od 15.11.2012 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.507,33 eur od 15.11.2012 do zaplatenia a zároveň
zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v

sume 601,- eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 559,30 eur a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa je voči odporcovi 2/ dôvodný v celom
rozsahu, nakoľko opatrovníčka v konaní bola ustanovená len odporkyni 1/ a len táto dňa 27.11.2013
vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku navrhovateľa. Právne postavenie odporcu 1/,2/
má charakter samostatného procesného spoločenstva na základe ust. § 91 ods. 1 O.s.p. a teda každý z

navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci ak je ich niekoľko, koná sám za seba. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhovateľ je toho názoru, že na úkony opatrovníčky, ktorá bola ustanovená odporkyni 1/
nemožnovžiadnomprihliadaťakonaúkonyodporcu2/.Jetohonázoru,žeOkresnýsúdSenicapochybil,
keď zamietol predmetný návrh v časti pohľadávky, ktorá vznikla z úverovej zmluvy aj voči odporcovi
2/. V nadväznosti na tieto okolnosti má za to, že uplatnený nárok navrhovateľa bol dôvodný a Okresný

súd Senica mal zaviazať odporcu 2/ na zaplatenie sumy vo výške 4.615,20 eur s príslušenstvom, keď z
dokazovania prvostupňového súdu nevyplynulo, že námietku premlčania vzniesol aj odporca 2/.

Odporcovia 1/, 2/ odvolací návrh nepodali, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslali.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 OSP,preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v zamietajúcej
časti návrhu nie je dôvodné, pretože rozsudok je v tejto napadnutej časti a v časti trov konania vecne

správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/33/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 4.615,20 eur spolu s
úrokom z úveru vo výške 15,40 % ročne zo sumy 1.272,58 eur od 15.11.2012 do zaplatenia, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.272,58 eur od 15.11.2012 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.507,33 eur od 15.11.2012 do zaplatenia a nárok
navrhovateľa ktorým sa domáha od odporcu 1/ zaplatenia sumy 400,04 eur spolu s úrokom vo výške
25% ročne od 28.10.2012 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bol návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi 2/ o zaplatenie sumy 4.615,20 eur spolu s úrokom z
úveru vo výške 15,40 % ročne zo sumy 1.272,58 eur od 15.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.272,58 eur od 15.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 1.507,33 eur od 15.11.2012 do zaplatenia zamietnutý a v závislom výroku
o trovách konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového
stavu,avšakvovecidostatočneneaplikovalsprávneprávnepredpisyazákonnéustanovenia,vdôsledku
čoho dospel síce k správnym záverom o nedôvodnosti uplatneného nároku o zaplatenie sumy 4.615,20

eur s prísl. voči odporcovi 2/, avšak na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právne posúdenie veci je činnosťou súdu spočívajúcou v podriadení zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, ktorá vedie k záverom o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie
je nesprávne v prípade, ak súd na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú

mal správne použiť alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil alebo pokiaľ zo
zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery, alebo pokiaľ právnu normu aplikoval pri absencii
zisteného skutkového stavu.
Súd prvého stupňa vecne správne zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ v časti sumy 4.615,20
eur s prísl., avšak odvolací súd dospel k tomuto záveru na základe iného právneho posúdenia ako

súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie návrhu v tejto časti z dôvodu vznesenej
námietky premlčania zo strany odporcu 1/, ktorá má za následok aj premlčanie nároku voči odporcovi 2/.
Vzhľadom na vznesenú odvolaciu námietku navrhovateľa, sa odvolací súd tak musel vysporiadať
s právnym názorom navrhovateľa, že v prejednávanej veci ja na strane odporcov samostatné
spoločenstvo v zmysle ust. § 91 ods. 1 O.s.p. a preto sa procesný úkon odporcu 1/ a to vznesenie

námietky premlčania realizovaný jeho ustanovenou opatrovníčkou nemôže brať aj za úkon odporcu 2/
a teda, že by sa mali právne následky tohto úkonu vzťahovať aj na odporcu 2/.

Podľa ust. § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý
z nich sám za seba.

Podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom 1/ dňa 08.10.2003 zmluvu o bežnom
účte, na základe ktorej odporcovi 1/ zriadil a vedie bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 08.10.2003
bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcami 1/,2/ ako solidárnymi dlžníkmi uzavretá zmluva o
ČSOB o osobnom spotrebiteľskom úvere č. 130030, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom

úver vo výške 1.659,70 eur a to prevodom na bežný účet odporcu 1/ v zmysle čl. I Úverovej zmluvy
zo dňa 08.10.2003 s dohodnutým úrokom vo výške 15,40 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli, že
odporcovia 1/,2/ budú úver splácať pravidelnými a nultými mesačnými splátkami vo výške 57,86 eur
prostredníctvom bežného účtu odporcu 1/ vždy k 8.dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Prvá splátkaúveru bola splatná dňa 08.11.2013 a posledná ku dňu 08.10.2006. Odporcovia 1/,2/ navrhovateľom
poskytnutý úver riadne a včas nesplácali a preto ich navrhovateľ vyzval k úhrade svoji záväzkov a
zároveň ich upozornil, že ak v prípade svoje záväzky nevyrovnajú pristúpi navrhovateľ k vyhláseniu

k predčasnej splatnosti celého úveru. Nakoľko odporcovia dlžnú čiastku navrhovateľovi neuhradili
oznámením zaslaným odporcovi 1/,2/ vyhlásil úver za splatný dňom 08.03.2005 (č.l. 21). Celková
pohľadávkanavrhovateľavočiodporcovizúverupredstavujekudňu14.11.2012sumuvovýške4.615,20
eur,ktorápozostávaznezaplatenejistinyúveruvovýške1.272,58eur,riadnehoúrokuvovýške1.507,33
eur a úroku z omeškania vo výške 1.835,29 eur.

Procesné spoločenstvo účastníkov je upravené v ustanovení § 91 O.s.p.. Ak je navrhovateľov alebo
odporcov v jednej veci niekoľko, koná v konaní každý z nich sám za seba (§ 91 ods. 1 O.s.p.), Ide
o tzv. samostatné spoločenstvo. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich aj
pre ostatných (§ 91 ods. 2, veta prvá, O.s.p.); takéto spoločenstvo je nerozlučné. Pre posúdenie, či sa

jedná o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodná povaha predmetu konania vyplývajúca
z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet
konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. Súdna prax aj právne
teórie vychádzajú z toho, že osoby zaviazané k solidárnemu plneniu sú spoločníkmi samostatnými
(porov. Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 17. 2. 2000, sp. zn. 20 Cdo 2599/98, uverejnené v časopise

Soudní judikatúra č. 8 , roč. 2000 pod č. 90, Bureš J., Drápal L., Krčmář Z. a kol .: Občiansky súdny
poriadok. Komentár I. diel, 7. vydanie, Praha, CH Beck, 2006, str. 398). V samostatnom spoločenstvo
koná každý účastník sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté,
lehota na podanie odvolania plynie doručením rozsudku každému z účastníkov zvlášť (nerozlučný
spoločník naopak môže podať odvolanie včas, ak tak urobí v čase, kedy aspoň jednému z nich odvolacia

lehota plynie), jej márnym uplynutím nadobúda vo vzťahu k tomuto účastníkovi rozsudok právoplatnosť
a len čo uplynie lehota na plnenie, stáva sa aj vykonateľným. Podobne platí, že ak sa vzťahuje dôvod
zastavenia výkonu rozhodnutia na jedného zo samostatných spoločníkov, nemá to vplyv na výkon
rozhodnutia vedený proti ostatným. Pre úplnosť sa dodáva, že v prípade peňažného plnenia sa nejedná
o plnenie nedeliteľné.

Na základe vyššie uvedeného tak dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, ak dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide na strane odporcov o nerozlučné
spoločenstvo, ktoré má za následok to, že pre účastníkov konania ktorí vystupujú na jednej strane, platia
úkony jedného z nich aj pre ostatných. Aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa

17. 2. 2000, sp. zn. 20 Cdo 2599/98 má odvolací súd za to, že v danom prípade ide o samostatné
spoločenstvo, kde koná každý účastník sám za seba a preto vznesenie námietky premlčania zo strany
odporcu 1/ prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky nemožno vzťahovať aj na odporcu 2/ a má sa tak
za to, že odporca 2/ túto námietku premlčania v konaní nevzniesol.

Odvolací súd však dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom zamietajúcom
výroku vecne správne, nakoľko v prejednávanej veci nie je možne ponechať bez povšimnutia potrebu
preskúmať zmluvný vzťah, z ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej istiny voči
odporcovi 2/ aj z hľadiska spotrebiteľského práva.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Dňa 08.10.2003 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcami 1/,2/ ako solidárnymi dlžníkmi
uzavretá zmluva o ČSOB o osobnom spotrebiteľskom úvere č. 130030, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcom úver vo výške 1.659,70 eur a to prevodom na bežný účet odporcu 1/ v zmysle

čl. I Úverovej zmluvy zo dňa 08.10.2003 s dohodnutým úrokom vo výške 15,40 % ročne. Zmluvné
strany sa dohodli, že odporcovia 1/,2/ budú úver splácať pravidelnými a nultými mesačnými splátkami
vo výške 57,86 eur prostredníctvom bežného účtu odporcu 1/ vždy k 8.dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 08.11.2013 a posledná ku dňu 08.10.2006. Odporcovia
1/,2/ navrhovateľom poskytnutý úver riadne a včas nesplácali a preto ich navrhovateľ vyzval k úhrade

svoji záväzkov a zároveň ich upozornil, že ak v prípade svoje záväzky nevyrovnajú pristúpi navrhovateľ
k vyhláseniu k predčasnej splatnosti celého úveru. Nakoľko odporcovia dlžnú čiastku navrhovateľovi
neuhradili oznámením zaslaným odporcovi 1/,2/ vyhlásil úver za splatný dňom 08.03.2005 (č.l. 21).

V predmetnej veci záväzok odporcu 2/ vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa ust. §

497 Obch. z., ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. z. absolútnym obchodom, ktorý sa bez
ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Napriek povahe
výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že odporca 2/ ako
jedna zo strán tejto zmluvy nebola podnikateľom a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola
navrhovateľom vopred pripravená je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. O.z. a preto je

potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákon
na ochranu spotrebiteľa.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ust. § 23a

účinné v období od 01.01.2000 do 24.11.2004 teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zakotvilo tzv.
typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1.

podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s
požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie
rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 2 ods.
1 písm. a) cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby

pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
Predávajúcim podnikateľom podľa písm. b) je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.
Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;

osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za

„spotrebiteľskú“musíbyťsplnenápodmienka,žeideozmluvuktorásauzatvárazarovnakýchzmluvných
podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je
upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods. 1 OZ, a preto je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda

aj bez toho, aby sa odporca 2/ premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava
v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia

námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním
uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,

že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Keďže k zosplatneniu úveru zo strany navrhovateľa došlo ku dňu 8.3.2005 navrhovateľ sa mal na súde
najneskôr v lehote do 9.3.2008 domáhať zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom, keď prvykrát tak
mohol urobiť dňa 9.3.2005. Nakoľko zo strany navrhovateľa bol nárok na zaplatenie žalovanej istiny
uplatnený na súde až dňa 13.12.2012, stalo sa tak oneskorene.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu
s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu
premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok voči odporcovi 2/priznať, a preto
správne súd prvého stupňa návrh v napadnutej zamietajúcej časti voči odporcovi 2/ ako nedôvodný

zamietol. Za premlčané považoval správne súd prvého stupňa aj uplatnené úroky z omeškania, keďže
tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok
sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti návrh

navrhovateľa voči odporcovi 2/ zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti potvrdil, keď tento správne
rozhodol aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež mu nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.