Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221051
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221051.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľa: X. J., Q..

XX.X.XXXX,R.,M.R.XX,zastúpenéhoJUDr.ZdeňkouVokálovou,advokátkousosídlomPrešov,Hlavná
61 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31690904, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Danielom Blyšťanom s.r.o., IČO: 47231785 so sídlom Užhorodská č. 21,
Košice, adresa pre doručovanie Rastislavova č. 68, Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 23. 10. 2013,

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina č. 41, vydaný dňa 19. 1. 2012 pod sp.zn.

3C 32/2012,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 pod sp.zn.
3C 32/2012 zo dňa 19. 1. 2012, do právoplatného rozhodnutia v tejto právnej veci,

o trovách konania r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2013 sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C 32/2012 zo dňa 19.1.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti

s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.6.2013 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 211,19 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 eur na účet žalobcu, v ktorom bolo konštatované, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej doložky uvedenej časti XV. všeobecných
poistných podmienok, v zmysle, ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský

súd. Žalobca namietal, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práva ako spotrebiteľa.
Poukázal nato, že platné dohodnutie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluve je len možné
individuálne, čo v danom prípade tomu tak nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť
poistnejzmluvy.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneplatnostirozhodcovskej
doložky má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a žiadal aj o odloženie
vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Odporca sa k žalobe vyjadril, opakovane uvádzal totožné argumenty, ale najmä poukázal na to, že
tvrdenia navrhovateľa o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Rozhodcovská doložka bola
medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou vspotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Odporca namietal, že navrhovateľom uplatnený návrh nie
je úplný z hľadiska ustanovenia § 79 O.s.p. najmä, pre nedostatok v podobe neúplného a ešte na
dôvažok nepravdivého opísania rozhodujúcich skutočností a neurčitý z hľadiska zákona č. 244/2002

Z.z. § 40 a najmä z hľadiska ustanovenia § 43 a najmä petit obsiahnutý v žalobnom návrhu, pretože
navodzuje stav právnej neistoty, ktorý súd bude vecne príslušným na rozhodnutie po prípadnom
zrušenierozhodcovskéhorozsudkuvoveci,ktorábolameritomsporuriešenýmpôvodnerozhodcovským
rozsudkom.Pritomsúdjevovýrokurozhodnutiaviazanýpetitomnavrhovateľa,vzhľadomnaprekluzívnu
lehotu danú v ustanovení § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. je neprípustné, aby zmena návrhu žaloby

v časti petitu bola pripustená súdom po uplynutí tejto lehoty. Odporca namietal, že žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a, ak bude všeobecný súd konať bez splnenia
poplatkovej povinnosti, a teda iba splnenia všetkých procesných podmienok dôjde tu k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo
1/2012 toto bolo vydané v exekučnej veci, kde neprebehlo riadne dokazovanie, čo žalovaný aj namietal
na Ústavnom súde Slovenskej republiky pre porušenie jeho základných práv a Ústavný súd Slovenskej

republiky prijal tieto sťažnosti odporcu na ďalšie konanie na základe uvedeného žiadal, aby súd
dôsledne zvážil či citovanie judikatúry zo strany navrhovateľa spĺňa povinnosť uloženú mu v súvislosti s
predpísaným obsahom žaloby, opísať pravdivo skutočnosti a navrhnúť dôkazy, ktoré opodstatňujú ním
tvrdený nárok, ktorý je predmetom konania. Odporca ďalej namietal zohľadnenie 19. odst. smernice
93/13/EHS v posudzovanom prípade, nakoľko je zrejmé, že na základe správneho prekladu smernice,

nie je zámerom smernice posudzovať, podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných
zmluvách, nakoľko tieto vkladajú do kalkulácie poistného, čo sa podľa vyjadrenia NBS, v prípade
využitia rozhodcovských konaní poisťovňami na základe rozhodcovských doložiek, nepochybne aj
deje. Takáto podmienka v dôsledku priameho účinku smernice z dôvodu nesprávnej implementácie
smernice do slovenského právneho poriadku a následne nesprávnej aplikácie smernice na poistné

zmluvy nepodlieha súdnemu prieskumu, alebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Pokiaľ
teda navrhovateľ opiera neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na to, že má byť neprijateľná
podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle uvedeného ustanovenia sa však za
neprijateľné podmienky považujú ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní z logického

výkladu tohto ustanovenia vyplýva len to, že rozhodcovská doložka je neplatným dojednaním, ktoré
je v súlade so zákonom, dokiaľ mu nie je v každom jednotlivom prípade preukázané, že ju možno
považovať aj za neprípustné dojednanie v zmysle uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Reťazením pochybení došlo v slovenskom právnom poriadku ku tendencií, v rozpore so všestranne
proklamovaným zámerom EÚ - uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky na riešenie

sporov zo spotrebiteľských zmlúv k úplne opačnej tendencii - priam križiackemu ťaženiu zo strany
niektorých spotrebiteľských združení, pričom následkom takéhoto počínania je, že všeobecné súdy sú
zaťažovanétisíckachnápadovbagateľnýmispormi.PritomtendenciaEÚvoblastirozvojamimosúdneho
riešenia spotrebiteľskej sporovej agendy je úplne opačná o čom svedčí smernica 2008/48/ES o
spotrebiteľských úveroch v čl. 24 s príznačným názvom „mimosúdne riešenie sporov“. Čo sa týka

individuálneho dojednania inak neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky odporca poukázal
aj na ustanovenie § 53 ods. 1, v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré
by inak predstavovali neprijateľné zmluvné podmienky, ak sú individuálne dojednané, navrhovateľ bol
preukázateľne informovaný o tom čo obnáša zákon 244/2002 Z.z. zo strany sprostredkovateľa poistenia
čo vyplýva zo záznamu o potrebách klienta, následne v navrhovateľom slobodne vymienenom časovom

odstupe, ktorý bol úplne v jeho dispozícii, nepochybne slobodne, vážne a určite súhlasil so znením
rozhodcovskej doložky.

Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 žiadal odporca prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písmena c) O.s.p. a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6Cdo

1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu vyslovil
v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k
dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS
402/2008 zo dňa 1.4.2009 "ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal
a dovolanie odmietol. Potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov" aj, keď v danom

prípade ide o nález týkajúci sa trestnej veci tieto sú aplikovateľné aj na postup Najvyššieho súdu pre
rozhodovanie vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2003 Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu ktorou namieta
porušenie základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca mal za to, že sa zjavne
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol,
aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania

o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn. II. ÚS
382/2013.

Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že odporca sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno
urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému
týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie
vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za

týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne H. F. a listinnými
dôkazmi a to návrhom, návrhom na uzatvorenie zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami,

poslednou časťou osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007, avízom na zaúčtovanie a prípadnú úhradu
finančného zostatku zo zrušenej poistnej zmluvy pre neplatenie, obsahom rozhodcovského spisu,
kópiami doručenky, vyjadreniami odporcu a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu,
pričom zistil tento skutkový stav veci:

Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 31.1.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 3.4.2009, v dôsledku neplatenia poistného. Zmluva zanikla s výsledkom
nedoplatku 54,24 eur.

Odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 211,19 euro a návrhom na splátkový kalendár zo

dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41, uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 211,19 euro s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaložených na
uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za
sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C 32/2012 zo dňa 19.1.2012
bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 211,19 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 euro, ktorý mu bol doručený dňa 21.6.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej

doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľky, aby
všetky spory s odporcom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné
zmluvné dojednania č. 1/2009 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce
vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že mal uzatvorené dve zmluvy poistné zmluvy, a na
predmetnú zmluvu platil poistné, ktoré po čase prestal uhrádzať. Ako dostal informácie od obchodnej

sprostredkovateľky mala byť výhodná, nakoľko po 20 rokoch mal dostať aj nejaké finančné prostriedky
späť. Zmluvu podpísal, podrobnejšie ju však nečítal. Pojem „rozhodcovská doložka“, „rozhodcovské
konanie“ mu bol neznámy. Informácie o takomto dojednaní mu poskytnuté neboli, sprostredkovateľka
sa informovala o jeho zdravotnom stave, nebol poučený, že by niektoré zmluvné podmienky mohol
odmietnuť.

Obchodná sprostredkovateľka poistenia, ktorá uzatvárala s navrhovateľom predmetnú poistnú zmluvu
bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, a uviedla, že absolvovala školenie pred výkonom činnosti pre
odporcuprisprostredkovanípoistenia,jehoobsahsivšaknepamätala.Spoluprácusožalobcomukončilapribližne pred troma rokmi a pracovala pre odporcu približne 6 rokov. Pojem „rozhodcovská doložka“
nepoznala, a nepamätala si, či ohľadom toho poskytovala klientom nejaké informácie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa citovaného paragrafu ods. 4, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra.

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený dňa 21.6.2013 a žaloba bola podaná 16.7.2013

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľom
ako spotrebiteľom.

Súdny dvor Európskej únie v prípade pod zn. C-464,39,4 z 20.1.2005 stanovil, že zmluvu je možné
považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za
účelomplneniasúkromnýchpotriebačinnosťou vrámcipovolaniačipodnikaniadomneléhospotrebiteľa

je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to

aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou ako
spotrebiteľkou a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená
od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku odporcu súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4 ods. 2
písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,

že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54

ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia
zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanejrozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou

podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Ústavný súd v Českej republike III. ÚS
562/2012, v náleze zo dňa 24. 10. 2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá
mala spotrebiteľský charakter nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ v
postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie
spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej
právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava
zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie)
osoby rozhodcu.

Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, (Č. listu spisu
69 ) sa uvádza „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom
špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený, podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými

na výkon rozhodcu zo strany poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo
rozhodcov má v moci jedine odporca.

Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá
v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné

postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá
je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania,
v danej právnej veci v prípade navrhovateľky.V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadreným právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky,
že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä
transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená,

pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom,
ktorého určí práve odporca takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov
konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom
dojednaniu nezaviazal.

Súdmalzato,žerozhodcovskádoložkanachádzajúcasavpoistnejzmluveuzatvorenejmedziodporcom
a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV.
nebola navrhovateľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - navrhovateľovi prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu

práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Naviac v konaní bolo preukázané, že
osoba uzatvárajúca poistnú zmluvu za odporcu nijakým spôsobom osobitne navrhovateľa neinformoval

práve o osobitných zmluvných dojednaniach č. 2/2008, ktoré jednoznačne vizuálne predstavujú len
pokračovanie všeobecných poistných podmienok a odlišnosť je akurát tým, že bol od navrhovateľa
požadovaný podpis 2 krát.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. II: ÚS 2164/2010

vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom
dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia

inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného odporcom tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- euro a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-

dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Čo sa týka doplnenej argumentácie odporcu poukázaním na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora

vo veci C-342/13, práve aj v tejto veci Súdny dvor, uviedol, že v prípade, že doložka je nekalá, je na súde,
aby dospel k príslušným záverom podľa vnútroštátneho práva, aby zabezpečil, že pre tohto spotrebiteľa
nebola uvedená doložka záväzná. V danej právnej veci súd dospel k takému záveru, že doložka je
nekalá z vyššie uvedených dôvodov, ktoré aj podrobne (avšak v medziach rozumnej miery) vysvetlil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v spore až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, tu súd poukazuje
na vyjadrení právny záver Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí č.k. 16 Co 191/2013 - 104 zo dňa
28.10.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.