Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112010541
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112010541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Pulmana a prísediacich

P.. G. P. a N. E. na hlavnom pojednávaní dňa 25. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A.. M. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom C. C., H. XXXX/X, advokátka

j e v i n n á, ž e

v dobe od 28.6.2006 do 31.7.2009 ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P., IČO: XX XXX
XXX, ustanovená do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28 K/17/2005 zo dňa
18.4.2005,vrozporesustanoveniamizákonač.328/1991Zb.okonkurzeavyrovnanívzneníneskorších
predpisov, najmä § 8 ods. 2 citovaného zákona, ale aj v rozpore s jeho účelom bez súhlasu konkurzného
súdu a veriteľského výboru neoprávnene investovala v trinástich uzavretých zmenkových obchodoch
kúpou a predajom zmeniek vystavených spoločnosťou L., akciová spoločnosť, S., finančné prostriedky

získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie
veriteľov úpadcu a tieto previedla na účet spoločnosti L. D., (ďalej len L.) vedený v S.j C., a.s. C.slo účtu:
XXX XX XXX/XXXX z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v V. C. a.s., pobočka C. C., ktorými síce
dosiahla zisk v celkovej výške 122 762,17 EUR,
ale na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 15.04.2009 SKP následne odkúpila opätovne
novú zmenku vystaviteľa L. za sumu 1 327 756,75 EUR s dátumom splatnosti 31.7.2009 v úrokovej
sadzbe 3,5% p. a. a predpokladaným výnosom 13 812,36 EUR, finančné prostriedky opäť z vyššie
uvedeného účtu poukázala na účet L. dňa 16.04.2009, v dobe splatnosti tejto zmenky na základe

konfirmácie o uzavretom obchode medzi predávajúcim A.. M. N. - SKP a kupujúcim L. zo dňa 31.07.2009
došlo k spätnému odkupu zmenky vystaviteľa L. za sumu 1 341 569,11 EUR s tým, že na účet úpadcu
kupujúci (.) zaslal len výnos t.j. sumu 13 812,36 EUR aj to až dňa 26.08.2009 s tým, že zostávajúca časť
teda suma 1 327 756,75 EUR bude použitá „bez pohybu kapitálu“ na úhradu novej zmenky,
a zároveň toho istého dňa obžalovaná na základe ďalšej konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa
31.07.2009 odkúpila novú zmenku vystaviteľa L. za sumu 1 327 756,75 EUR s dátumom splatnosti
12.10.2009 v úrokovej sadzbe 3,5% p. a. a predpokladaným výnosom 9 423,38 EUR, pričom na úhradu

zmenky bola použitá suma z predošlého zmenkového obchodu (bez pohybu kapitálu) nachádzajúca sa
stále na účte L., avšak v dobe splatnosti tejto zmenky znejúcej na zmenečnú sumu 1 337 180,13 EUR
už nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany L., finančné prostriedky neboli vrátené na účet úpadcu,
z dôvodu údajnej insolventnosti spoločnosti L., ktorým konaním spôsobila úpadcovi P., a.s. „v konkurze“
škodu vo výške 1 327 756,75 EUR.

t e d az nedbanlivosti inému spôsobila značnú škodu tým, že porušila všeobecne záväzným právnym
predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu spravovať cudzí
majetok,

č í m s p á c h a l a

prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 238 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti vykonávať

funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa P., a.s., C. XXX/X, F. Z., IČO: XX XXX XXX s nárokom na
náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavných pojednávaniach bolo preukázané, že obžalovaná A.. M. N. v dobe od
28.6.2006 do 31.7.2009 ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P., a.s., C. XXX/X, F. Z., IČO: XX
XXX XXX, ustanovená do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28 K/17/2005
zo dňa 18.4.2005, v rozpore s ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov, najmä § 8 ods. 2 citovaného zákona, ale aj v rozpore s jeho účelom bez súhlasu

konkurzného súdu a veriteľského výboru neoprávnene investovala v trinástich uzavretých zmenkových
obchodoch kúpou a predajom zmeniek vystavených spoločnosťou L., akciová spoločnosť, S. 1, XXX
XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX., finančné prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti
správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu a tieto previedla na účet spoločnosti
L., akciová spoločnosť, S. 1, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, (ďalej len L. D.) vedený v S. C., a.s. C.slo

účtu: XXX XX XXX./XXXX z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v V. C. K. a.s., pobočka C. C.,
ktorými síce dosiahla zisk v celkovej výške 122 762,17 EUR, ale na základe konfirmácie o uzavretom
obchode zo dňa 15.04.2009 SKP následne odkúpila opätovne novú zmenku vystaviteľa L. za sumu
1 327 756,75 EUR s dátumom splatnosti 31.7.2009 v úrokovej sadzbe 3,5% p. a. a predpokladaným
výnosom 13 812,36 EUR, finančné prostriedky opäť z vyššie uvedeného účtu poukázala na účet L.

dňa 16.04.2009, v dobe splatnosti tejto zmenky na základe konfirmácie o uzavretom obchode medzi
predávajúcim A.. M. N. - SKP a kupujúcim L. zo dňa 31.07.2009 došlo k spätnému odkupu zmenky
vystaviteľa L. za sumu 1 341 569,11 EUR s tým, že na účet úpadcu kupujúci (L.) zaslal len výnos t.j.
sumu 13 812,36 EUR aj to až dňa 26.08.2009 s tým, že zostávajúca časť teda suma 1 327 756,75 EUR
bude použitá „bez pohybu kapitálu“ na úhradu novej zmenky a zároveň toho istého dňa obžalovaná na

základe ďalšej konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 31.07.2009 odkúpila novú zmenku vystaviteľa
L. za sumu 1 327 756,75 EUR s dátumom splatnosti 12.10.2009 v úrokovej sadzbe 3,5% p. a. a
predpokladaným výnosom 9 423,38 EUR, pričom na úhradu zmenky bola použitá suma z predošlého
zmenkového obchodu (bez pohybu kapitálu) nachádzajúca sa stále na účte L., avšak v dobe splatnosti
tejto zmenky znejúcej na zmenečnú sumu 1 337 180,13 EUR už nedošlo k jej spätnému odkúpeniu

zo strany L., finančné prostriedky neboli vrátené na účet úpadcu, z dôvodu údajnej insolventnosti
spoločnosti L., ktorým konaním spôsobila úpadcovi P., a.s. „v konkurze“ škodu vo výške 1 327 756,75
EUR.

Tento skutkový stav bol ustálený na základe výpovedí svedkov a listinných dôkazov.Súd vo veci už v minulosti rozhodol rozsudkom, ktorým uznal obžalovaný vinnou z pokračujúceho
obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods.
3 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného

zákona, ale tento rozsudok bol na podklade odvolania obžalovanej odvolacím súdom zrušený a vo veci
bolo nariadené nové hlavné pojednávanie.

Vzhľadom na to, že odvolací súd pri zrušení rozsudku nariadil vo veci doplniť dokazovanie s poukazom
na ním naznačený smer, mal by prvostupňový súd doplniť dokazovanie tak, ako mu to nadriadený súd

prikázal, ktorým usmernením a prípadnými právnymi závermi je viazaný.

V tomto smere však bolo rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné, pretože okrem naznačenia,
že okresný súd by sa mal vysporiadať najmä s otázkou zavinenia, či ide o konanie úmyselné, alebo
nedbanlivostné, keď odvolací súd poukázal na odlišovanie úmyslu od ľahostajného správania sa
páchateľa k prípadnému následku, nenariadil jasne, ktoré dôkazy prikazuje okresnému súdu vykonať.

Za takéto nariadenie nie je možné považovať konštatovanie, že okresný súd bezdôvodne odmietol
v pôvodnom konaní návrhy obžaloby na doplnenie dokazovania, pretože sa nezakladá na pravde.
Obžaloba totiž žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemala a preto ich okresný súd ani odmietnuť
nemohol.

Ak v tomto smere ide o pisársku chybu a odvolací súd mal na mysli odmietnutie návrhov na doplnenie
dokazovania obhajoby, nie je namieste jeho konštatovanie o bezdôvodnom odmietnutí, nakoľko okresný
súd toto odmietnutie odôvodnil tak počas hlavného pojednávania, ako aj v písomnom vyhotovení
rozsudku, na ktorom odôvodnení zotrváva a bude uvedené nižšie.

Preneurčitosťuzneseniaodvolaciehosúduokresnýsúdpozrušenírozsudkupriurčenítermínuhlavného
pojednávania 14. 7. 2014 vyzval strany v konaní - obžalovanú, obhajcu, prokurátora a poškodeného na
uvedenie dôkazov , pričom strany v konaní zostali nečinné, resp. prokurátor návrhy na doplnenie nemal
a obhajoba súdu adresovala námietku zaujatosti všetkých sudcov zaradených na trestných oddeleniach
okresných súdov v obvode Krajského súdu Banská Bystrica s návrhom na odňatie a prikázanie veci,

ktorému návrhu NS SR nevyhovel.

Až na hlavnom pojednávaní 25. 11. 2014 obhajoba navrhla opätovný výsluch svedka Z.. U. X. a na
základe jeho výsledkov prípadné zopakovanie výsluchov svedkov P.. F. U. a G. A. a súčasne predložila
čestné prehlásenie Z.. U. X. k objemu obchodov vykonávaných L. D. a.s. po tom, ako nesplnila

spoločnosť svoj záväzok voči obžalovanej a neodkúpila od nej splatnú zmenku.

Takéto konanie obhajoby súd hodnotil ako konanie obštrukčné, vedené iba s cieľom predĺžiť samotné
konanie, navyše nerešpektujúce výzvy súdu adresované obhajobe s cieľom zabezpečiť rýchle a
hospodárne konanie.

Je právom súdu, ak sú strany v konaní nečinné na jeho výzvu na uvedenie dôkazov pri určení termínu
hlavného pojednávania, dodatočne navrhnuté vykonanie dôkazov odmietnuť, čo aj súd urobil.

V tomto smere súd poukazuje aj na kontradiktórnosť konania a ak obhajoba chcela tieto dôkazy vykonať,

mohla sama účasť svedkov na hlavnom pojednávaní zabezpečiť (§ 2 ods. 11 Tr. por.).

Navyše súd v intenciách ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku je povinný zisťovať skutkový
stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a čestné prehlásenie správcu konkurznej
podstaty L. a.s. o vykonávaní obchodov spoločnosťou a vyplácaní iných veriteľov ako bola osoba

obžalovanej nespochybňuje a zohľadňuje v tomto rozhodnutí. Súd odmieta viesť dokazovanie vo vzťahu
k prípadnému protiprávnemu konaniu iných osôb, ktoré sa mohli voči obžalovanej dopustiť jednak
podvodného konania, prípadne uprednostnili iného veriteľa, pretože tu platí zásada obžalobnosti a
dokazovanie týchto skutočností by už bolo v konaní o obžalobe podanej na A.. M. N. dokazovaním nie
skutkového stavu veci, ale skutočného stavu. Navyše naznačené podvodné konanie, prípadne vydanie

prísľubov obžalovanej od štatutárnych orgánov L. a.s., na ktoré nemali či už oprávnenie, alebo tieto
prísľuby nesplnili, súd hodnotí v prospech obžalovanej a konštatuje, že k takémuto konaniu z ich strany
došlo a aj preto má za to, že tieto dôkazy nie je nutné opakovať.Z uvedeného vyplýva, že súd potom opätovne ustálil skutkový stav veci na základe dokazovania
vykonaného v pôvodnom konaní a toto doplnil iba o prečítanie predloženého prehlásenia správcu
konkurznej podstaty L. a.s. a na základe vlastného rozhodnutia v súlade s ustanovením § 2 ods. 11 Tr.

por. aj prečítaním uznesení NS SR, ktorými bol iný správca konkurznej podstaty v inej veci odvolaný za
to,žefinančnéprostriedkyzískanéspeňaženímmajetkuúpadcuvložilobdobnouformouakoobžalovaná
do L. a.s.

Súd hlavné pojednávania konal na základe žiadostí obžalovanej v jej neprítomnosti v zmysle

ustanovenia § 252 ods. 5 Tr. poriadku.

Na základe toho sa prečítaním oboznámil s obsahom jej výpovede z prípravného konania, pričom zistil,
že obžalovaná nevyužila svoje právo a nevypovedala. Stanovisko obžalovanej k spáchanému skutku
bolo možné vyvodiť iba z vyjadrenia jej obhajcu k prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní keď
namietol, že nie sú naplnené základné znaky žalovaného trestného činu pre absenciu úmyselného

zavinenia s tým, že v čase spáchania skutku platný zákon o konkurze a vyrovnaní nestanovoval
konkrétnu povinnosť ako sa má nakladať s finančnými prostriedkami získanými v konkurze, ako aj
prednesu obhajkyne v záverečnej reči, v ktorej namietla, že obžalovaná bola pred súd postavená za
uvedený skutok, ktorý obžaloba kvalifikovala ako spáchanie pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.

a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona v tom smere,
že nebolo preukázané úmyselné konanie obžalovanej, najmä jej chcenie spôsobiť vzniknutý následok.
Ďalej namietla vo vzťahu k prípadnej kvalifikácii konania obžalovanej ako nedbanlivostného činu, že tu
chýba príčinná súvislosť medzi konaním obžalovanej a spôsobeným následkom, ktorý evidentne inak
spôsobili iné osoby zo spoločnosti L. a.s. svojím protiprávnym konaním, keď nerešpektovali splatnosť

predložených zmeniek a pritom ďalej obchodovali s cennými papiermi, iným veriteľom vyplatili finančné
prostriedky a domáhala sa oslobodenia obžalovanej spod obžaloby s konštatovaním, že skutok nie je
trestným činom.

Svedok P.. Z. S., ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp 18/12 zo 06.02.2012

podľa § 48 ods. 3 Tr. por. ustanovený za opatrovníka poškodenej spoločnosti P., a.s. uplatnil nárok na
náhradu škody voči obžalovanej vo výške rozdielu zmenečnej sumy 1.337.180,13 EUR (40.283.889,-Sk)
avymoženejsumynazákladevykonanýchexekúciívočiL.a.s.339.139,15EURt.j.vovýške998.040,98
EUR. K samotnému priebehu konkurzného konania sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa A.. G. T. uviedla, že jej bola ako sudkyni krajského súdu pridelená vec konkurzu P., a.s.
F. Z.. Konkurz na túto spoločnosť bol vyhlásený uznesením Krajského súdu Banská Bystrica pod sp.
zn. 28K /17/2005-29 zo dňa 18.04.2005. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená A.. M. N.,
advokátka so sídlom v C. C., pričom toto rozhodnutie vydával A.. B. Z., ktorému bola vtedy táto vec
ako sudcovi pridelená. Niekedy v roku 2007 sa agenda A.. B. Z. rozdeľovala, z ktorého dôvodu táto

konkurzná vec pripadla jej. Po prevzatí spisu vykonávala bežné úkony, ako v každom konkurze a pokiaľ
sipamätá,takajA..N.bežnýmspôsobomreagovalanajejvýzvy.Vkonkurzesaničneobvyklénestaloaž
dodobyasivroku2010,kedysprávcovkonkurznejpodstatyzvolalnaporadubývalýpredsedaKrajského
súdu Banská Bystrica A.. A. C. a oboznámil ich s tým, že má informácie, že viacerí správcovia vložili
peniaze do nebankovej inštitúcie CI - presný názov nevie povedať. Zo záverov tejto porady vyplynulo,

že sudcovia majú zistiť stav finančných prostriedkov na účtoch úpadcov, čo následne za seba urobila, o
čom svedčia výzvy na podanie správ, ktoré sú v spise so zistením, že aj v tomto konkrétnom konkurze
chýbajú na účte úpadcu P. peniaze. Následne bola zvolaná schôdza konkurzných veriteľov a tam A..
N. oznámila aj veriteľom, že finančné prostriedky vložila do CI a že sa z nejakých dôvodov, ktoré už
nevie upresniť tieto nevrátili a bude ich vymáhať súdnou cestou, ktoré informácie od A.. N. boli spísané

a zachytené v zápisnici zo schôdze. Po týchto zisteniach sa ale nerozhodla A.. N. odvolať, alebo zbaviť
funkcie z dôvodu, že jedine ona má motiváciu získať peniaze späť. V súčasnej dobe je stav konkurzu
taký, že je schválená konečná správa. V prípade, že by tento stav nenastal, v tom, že chýbajú peňažné
prostriedky mohla by vydať rozvrhové uznesenie a vyplácať veriteľov, ale vzhľadom k tomu, že nevie
aká suma sa bude rozdeľovať, teda či ešte prídu nejaké peniaze z CI alebo nie rozvrhové uznesenie

doposiaľ nebolo vydané. Nevedela a správkyňa ju neinformovala o tom, že mieni investovať finančné
prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu do nebankového subjektu.Svedok P.. T. A., L.. v čase spáchania skutku predseda predstavenstva L. a.s. uviedol, že najskôr vznikla
spol. L. o. c. p., a.s., ktorá sa neskôr transformovala na L., a.s. Následne spol. L., a.s. založila nového
obchodníkascennýmipapiermiopäťsnázvomL.P..L.D.vykonávalčinnosťpodľavýpisuzObchodného

registra, najmä však investičnú. Jednalo sa o klasickú akciovú spoločnosť, bez akéhokoľvek povolenia
alebo licencie Národnej banky Slovenska, špecifikum predsa bolo v tom, že získané zdroje L. spracovala
spol. L. P. o. c. p., a.s., ktorá mala licencie NBS a podliehala jej kontrole. Štatutári a zástupcovia L. P.
riadili finančný tok aj materskej spoločnosti t. j. L.. Finančný tok bol centralizovaný a tento obsluhovali
pracovníci L. P.. Ďalej sa vyjadril k samotným správcom konkurzných podstát a to v štyroch prípadoch,

medzi ktorými bola A.. M. N., A.. N. H., A.. S. H. a A.. C.. Osobne sa poznal s A.. N. H., vo vzťahu k
nemu popísal ich stretnutia, v priebehu ktorých A.. H. informoval, že je možné zhodnocovať finančné
prostriedky v ich spoločnosti aj právnickým osobám a na tento postup A.. H. pristúpil. Má za to, že
tento potom informoval aj ďalších správcov konkurzných podstát, ktorí prejavili záujem o takýto druh
investovania. Medzi nimi bola aj A.. N.. Pokiaľ sa týka investovania zo strany obžalovanej, na rozdiel od
iných správcov si dala podmienku, že prostriedky ktoré ona investuje do L. a.s. budú použité na nákup

štátnych dlhopisov. V dobrej viere podpísal v tomto význame aj čestné prehlásenie pre obžalovanú.
Vychádzal z toho, že toto čestné prehlásenie podpísal aj P.. U., ktorý mal v spoločnosti na starosti práve
otázky financií a že teda bude táto podmienka obžalovanej splnená. Podľa jeho názoru mali v tom čase
nakúpené štátne dlhopisy v objeme, ktorý presahoval investície A.. N.. Ďalšou podmienkou obžalovanej
v dobe, keď už asi tušila, že ich spoločnosť začína mať problémy. bolo aj to, že chcela záložné právo

na určitý nehnuteľný majetok, ktorý je v rámci skupiny L., t. j. mohlo to byť aj na majetok dcérskych
spoločností, preto sa v jej prospech robili záložné zmluvy ako aj notárska zápisnica o uznaní dlhu,
ktorá mala slúžiť ako exekučný titul. Obžalovaná investovala do zmenkových obchodov len finančné
prostriedky z podstaty úpadcu P. a.s., nikdy neinvestovala finančné prostriedky ako fyzická osoba vo
svojom mene. L. ponúkala v rámci uzavretých zmenkových obchodov úrokové sadzby vo výške okolo

3-4 % v závislosti od úrokov v banke, tieto sa menili v podstate každým rokom, niekedy aj v priebehu
roka, ale vždy boli o pol alebo jedno percento vyššie ako úrokové sadzby v banke. Spoločnosť L. a.s.
nakladala s investovanými peniazmi tak, že tieto boli investované štatutármi spoločnosti L. P., o. c.
p., a.s., ktorí rozhodovali, či budú prostriedky použité na obchodovanie so štátnymi dlhopismi, alebo
investované do realitných projektov. O tomto sa rozhodovalo na porade vedenia finančnej skupiny

vedenej raz za týždeň, kde prvým bodom bolo cash flow a súčasťou tohto riadenia bolo určenie priorít
použitia finančných prostriedkov v rámci celej skupiny, za čo bolo zodpovedný P.. U., P.. H. a do smrti
aj P.. D., pričom zostavovanie plánu cash flow nebolo riešené priamo na porade, ale na samostatnom
zasadnutí týchto osôb po skončení porady. Problémy spoločnosti nastali na jar 2009 keď sa vplyvom
krízy prejavilo meškanie niektorých ich investičných projektov v dôsledku čoho sa snažili s S. C. a.s.

dohodnúť reštrukturalizáciu ich úverov, na čo mali aj prísľuby zodpovedných osôb z banky. Asi v
septembri 2009 spoločnosť L. nesplatila časť jednej splátku úveru, ktorá celá splátka bola vo výške 7000
euro. Následne S. banka a.s. vyhlásila predčasnú splatnosť všetkých úverov spoločnosti vo výške 70
mil. Sk a preto L. a.s. nemal jednak dostatok finančnej hotovosti na splatenie úverov a ani prostriedky
na spätné preplatenie cenných papierov, ktoré emitovala a odpredala správcom konkurzných podstát.

Správcovia konkurzných podstát nepredložili zmenky na preplatenie, prebiehali medzi nimi rokovania,
ale jediné čo bolo urobené, bola exekúcia zo strany A.. N.. Záverom uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu,
či spol. L. mala prostriedky na to, aby boli zmenky od správcov odkúpené späť, od P.. U. mal informácie,
že nie, ale v rámci prípravného konania ho P.. U. informoval, že vyšetrovateľkou mu mali byť ukázané
nejaké listiny, z ktorých malo vyplývať, že finančné prostriedky na odkúpenie zmenky mali.

Svedok P.. F. U. od roku 1997 člen predstavenstva L., a.s. a predseda predstavenstva L. P. o.c.p.
a.s. uviedol, že obžalovanú pozná po mene, stretol sa s ňou niekoľko krát a to v tejto obchodnej
súvislosti. Párkrát sa zúčastnila aj firemných akcií. Vedel, že sa jedná o správkyňu konkurznej
podstaty, bola klientkou (ako aj ďalší správcovia konkurzných podstát) P.. A., pretože vo firme

mali rozdelené portfólio klientov. Môže teda povedať, že prvotné kontakty s obžalovanou vykonal
P.. A.. Do L. a.s. sa mohlo investovať dvoma spôsobmi a to, že klienti si mohli nakúpiť dlhopisy
vydané spol. L., alebo mohli investovať formou zmenkových obchodov, pri ktorých zmenkových
obchodoch ich spoločnosť poskytovala výhodnejší úrok ako v komerčných bankách, čo bol teda dôvod,
prečo niektorí investori investovali do L. a.s.. Následne investované finančné prostriedky klientmi ich

spoločnosť ďalej investovala do ich dcérskych spoločností na rôzne projekty s cieľom zhodnotenia
týchto klientskych finančných zdrojov tak, aby dokázali splatiť stanovený úrok spolu s istinou. Úrok sa
pohyboval principiálne vždy vyššie ako v komerčných bankách. Súčasne sa dohodla doba splatnosti
pri zmenkových obchodoch a vydala sa vlastná zmenka vystaviteľa L. a.s., ktorá sa proti finančnýmprostriedkom odovzdala kupujúcemu. Ako on vie transakcie prebiehali bezhotovostným platobným
stykom. V dobe splatnosti zmenky prišiel klient, dohadovali sa s ním podmienky v tom zmysle, že sa
mohla zmenka splatiť a to ako istina aj úroky, alebo sa vyplatili úroky a istina sa prolongovala na ďalšie

obdobie s tým, že vystaviteľ L. vystavil novú zmenku s novými podmienkami, čo záviselo od vôle klienta.
Podotkol, že on sa k zmenkovým prípadným obchodom s A.. N. nevie vyjadriť, nakoľko tieto dohadoval
P.. A.. Je pravdou, že je podpísaný na konfirmáciách o uzavretých obchodoch, a to len z toho dôvodu,
že za spoločnosť v zmysle stanov museli vystupovať vždy dvaja štatutári. V roku 2009 stretol s A.. N.
za prítomnosti p. A. a jej právnika A.. K.. Dôvodom návštevy bolo dohodnúť s ňou nové podmienky,

nakoľkosablížilasplatnosťzmenky.Tátomalauzavretézmenkovéobchodyistenénotárskouzápisnicou
s exekučným titulom a tiež nejaké založené obchodné podiely E. G. a iné zabezpečovacie prostriedky.
Pretože v tom období vďaka negatívnej medializácii L. a jeho osoby, pociťovali tlaky klientov, ktorí
požadovali vrátenie svojich finančných prostriedkov, čo vlastne viedlo koncom roka 2009 ich platobnej
neschopnosti splatiť všetky splatné záväzky, snažili sa na tomto stretnutí s A.. N. ju presvedčiť, aby
s nimi prolongovala uzavretý obchod s tým, že jej vyplatia úroky, avšak istina bude splatná neskôr,

avšak sa nedohodli a ona trvala na splatení istiny. Následne podala návrh na exekúciu. K čestnému
prehláseniu zo dňa 31.07.2009 uviedol, že je to jeho čestné prehlásenie, toto podpísal, pamätá si, že mu
to priniesol P.. A. s tým, že A.. N. si toto čestné prehlásenie vyžaduje ako podmienky uzavretia ďalšieho
obchodu, ku ktorému došlo dňa 31.07.2009. Týmto prehlásením ubezpečili A.. N., že ňou investované
finančné prostriedky ako správkyne konkurznej podstaty budú použité na nákup štátnych dlhopisov,

ktoré realizoval v ich spoločnosti P.. H., generálne splnomocnený na túto činnosť a tento obchodoval
s dlhopismi a zarábal na nich. Štátne dlhopisy sa nakupovali a tieto boli realizované určite vo väčšom
objeme, ako bola istina A.. N. a finančné prostriedky získané od nej boli použité aj na nákup štátnych
dlhopisov.

Obidvaja predchádzajúci svedkovia zároveň uviedli, že spoločnosť L. a.s. bola poistená zo
zodpovednosti za škodu, ktorú by spôsobili kroky jej vedenia na sumu 250 mil. Sk. Poistné plnenie si
uplatnili voči ich spoločnosti K. P. a.s., pričom poisťovňa odmietla plniť a o tom, či plniť má prebieha
súdny spor.

Svedok P.. S. H., člen predstavenstva L. P. o. c. p. a.s. a jej obchodný riaditeľ v dobe od mája 2006
do konca roka 2009 uviedol, že bol maklérom na burze cenných papierov v Bratislave. Ich spoločnosť
vykonávala obchody na burze, na kapitálovom trhu a finančnom trhu na základe licencie obchodníka s
cennými papiermi, čo znamená, že každý obchod, ktorý bol uzavretý prostredníctvom ich spoločnosti
musel byť riadne zazmluvnený a spĺňať všetky náležitosti, ktoré musel dodržiavať na základe udelenej

licencie, pričom táto činnosť bola vykonávaná pod dohľadom NB Slovenska. Keďže L. P. sídli v tej istej
budove ako L., niekoľko krát sa stretol s A.. N., avšak nebola ich klientkou, preto sa s ňou nebavil o
obchodných prípadoch, ktoré s ňou viedol P.. A.. Až keď sa v médiách táto kauza prevalila, vtedy jej
meno registroval v súvislosti so spol. P., ako i to, že je správkyňou konkurznej podstaty. L. P. o.c.p. a.s.
nakupoval aj štátne dlhopisy, ale nie v takom objeme, že by boli schopní splatiť záväzok na zmenke

v prospech obžalovanej, čo vyplýva z nižšieho výnosu na štátnom dlhopise. Ďalej uviedol na margo
čestnéhoprehláseniaP..A.aP..U.,žesubjektA(obžalovaná)nemôžejemuakoobchodníkoviscennými
papiermi, resp. L. P. dať pokyn prostredníctvom subjektu B (L. a.s.) na nákup cenných papierov. To
by musel dať priamo pokyn subjekt A (obžalovaná) ako klient obchodníka s cennými papiermi , alebo
subjekt B ( L. a.s.) ak by prehlásil, že ide o jeho vlastné finančné prostriedky, čo sa v tomto prípade

nestalo. Potvrdil, že obžalovaná za peniaze kúpila zmenku L. (cenný papier) a nemôže preto následne
ovplyvniť to, ako s finančnými prostriedkami L. ďalej nakladá.

Na základe návrhu obhajoby bola ako svedkyňa vypočutá C. K., členka dozornej rady L. P. o.c.p. a.s. a
na dohodu pracujúca aj v prospech L. a.s., ktorá uviedla, že bola v spoločnosti L. a.s. administratívny

pracovník. Na základe pokynov nadriadených pána A. a U. pripravovala podklady na podpis, mysliac
tým zmenky a ďalšie tak, ako jej títo prikázali. Pripravovala vystavenie zmeniek vo všetkých prípadoch,
nielen v prípade A.. N., ale aj iných správcov konkurzných podstát A.. H., Z.. S. H. a pána C.. Na základe
pokynov nadriadených v zmenkách uvádzala splatnosť ako aj výšku úrokovej sadzby. S obžalovanou sa
stretla, keď táto tieto zmenky podpisovala, ako aj pri ich prolongácii. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie P..

A. a P.. U., ktoré jej bolo obhajcom na hlavnom pojednávaní predložené a v ktorom sa títo zaviazali, že
prostriedky získané predajom zmeny obžalovanej použijú na nákup štátnych dlhopisov uviedla, že toto
vyhlásenie vidí prvý krát, pričom si myslí, že pán A. musel vedieť, nakoľko sa pohybuje vo finančných
kruhoch, že takéto čestné vyhlásenie by nemal dať, pretože ho nemôže splniť, pretože takýto obchod nieje možné vykonať na základe zákona o cenných papieroch. Obchodníkovi s cennými papiermi môže dať
pokyn na zrealizovanie obchodu iba priamo klient nie cez sprostredkovateľská spoločnosť ak prehlási,
že ide o jeho vlastné finančné prostriedky. L. a.s. teda tak mohol urobiť iba ak by vyhlásil obchodníkovi

z cennými papiermi, že ide o jeho vlastné finančné prostriedky a nič nebránilo obžalovanej nekupovať
zmenku, ale priamo sa obrátiť na obchodníka s cennými papiermi a dať mu pokyn na nákup štátnych
dlhopisov. Svedkyňa sa vzhľadom na svoje pracovné zaradenie v obidvoch spoločnostiach vedela
vyjadriť aj k tomu, že prostriedky, ktoré L. a.s. získal od vkladateľov, vrátane obžalovanej na to, aby
ich zhodnotil, používal zväčša na developerské projekty, tiež investoval do automobilového priemyslu

a nehnuteľností. To, že L. a.s. má finančné problémy sama pocítila v auguste a septembri 2009, keď
začali meškať mzdy. Dovtedy nevedela o žiadnych problémoch.

Ďalej na návrh obhajoby bol vypočutý ako svedok správca konkurznej podstaty úpadcu L. a.s., Z..
U. X., ktorý uviedol, že bývalým ÚBOK Bratislava bolo zhabané účtovníctvo spoločnosti L. a.s. nevie
zodpovedať, či táto spoločnosť po 31.7.2009 nakúpila vo svojom mene štátne dlhopisy a v akom objeme.

Spoločnosť bola poistená na zodpovednosť za škodu spôsobenú členmi orgánov spoločnosti v čase od
1.11.2008 - 31.10.2009 s výškou poistného plnenia 250 miliónov Sk. Vzhľadom k tomu, že nedisponuje
účtovníctvom nevedel sa úplne vyjadriť k tomu akou sumou disponovala spoločnosť L. a.s. ku dňom
31.7.2009 a 12.10.2009. Zistil, že v ČSOB a.s. bolo na spoločnosť evidovaných celkom 8 účtov a on
má prehľad o pohyboch na jednom z nich, kde môže konštatovať, že z neho vyplýva, že spoločnosť do

septembra 2009 aktívne obchodovala, s predpokladom, že išlo o jednodňové obchody, pretože napr.
3.8.2009 bolo pripísaných na účet 400 000 eur, 11.9.2009 - 1 900 000 eur a 23.9.2009 - 570 000
eur, pričom v ten deň ako boli pripísané, tak v ten deň aj z účtu odišli. Kam odišli sa vyjadriť nevedel.
Spoločnosť mala evidované ešte účty v S. banke a podľa vyjadrenie bývalého predsedu predstavenstva
práve na týchto účtoch boli evidované obchodné prípady.

Už vyššie konštatovaným prehlásením z 19. 11. 2014 predloženým obhajobou na hlavnom pojednávaní
25. 11. 2014 boli údaje svedka doplnené o jeho konštatovanie- citujem: „v súčasnosti disponujem
informáciami o tom, že minimálne v čase od mesiaca október 2009 boli z účtov L. a.s. v konkurze boli
poukazované sumy tretím osobám vo výške 4.925.000 euro. Oprávnenosť úhrad v tomto rozsahu je

pochybná, pričom v tejto súvislosti som podal najmenej 8 žalôb na Okresný súd Bratislava I. proti týmto
osobám. Ak boli tieto sumy v tomto čase zaplatené nepochybne tento subjekt disponoval majetkom
minimálne v tomto rozsahu. Okrem uvedených platieb boli menom L. a.s. dňa 4. 12. 2009 realizované
obchody úpadcom pri nákupe cenných papierov - dlhopisov SR v množstve 55 miliónov kusov za sumu
5.625.950.000 euro.“

V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov sa obhajoba v pôvodnom konaní domáhala doplnenia
dokazovania obstaraním účtovníctva L. a.s. k zisteniu, či táto spoločnosť bola v čase uplatnenia zmenky
obžalovanou solventná, resp. či skutočne nemohla spätne zmenku odkúpiť.

Súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože dokazovanie tejto otázky považoval za nadbytočné v rozpore s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Skutočnosť, že k spätnému odkúpeniu zmenky nedošlo je pritom nesporná a otázka, či sa
tak stalo dôvodne zo strany štatutárnych orgánov L. a.s. nie je pre rozhodnutie súdu podstatnou otázkou

potrebnouprerozhodnutievoveciobžalovanej.Dokazovanietejtootázkybysmerovalokzavineniuiných
osôb, zrejme za inú trestnú činnosť a nemá žiadny vplyv na právne posúdenie konania obžalovanej, u
ktorej si súd musel v prvom rade ozrejmiť otázku, či jej nákupy a predaje zmeniek L. a.s. za finančné
prostriedkyúpadcuP.,a.s.,C.XXX/X,F.Z.napĺňajúznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,alebotuide
o obchodnoprávny vzťah. Dokazovanie vyššie uvedenej otázky by už bolo dokazovaním nie skutkového

stavu veci, ale skutočného stavu a preto v tomto smere návrhu obhajoby nevyhovel.

Okrem výsluchu obvinenej, svedka, poškodeného a svedkov v tejto trestnej veci bol zaistený celý rad
listinných dôkazov, z ktorých vyplýva priebeh zmenkových obchodov medzi obžalovanou a L. a.s., s
ktorými sa súd oboznámil ich prečítaním na hlavnom pojednávaní. Z výpisov z účtu úpadcu, zmeniek,

konfirmácií o uzatvorených obchodoch, čestného prehlásenia, obsahu konkurzného spisu Krajského
súduBanskáBystricasp.zn.28K/17/2005 voveciúpadcuP.,a.s.,C.XXX/X,F.Z.,správyBurzycenných
papierov, výpisu účtu L. a.s. a uznesenia Generálnej prokuratúry SR vyplynuli nasledovné skutočnosti:Ku dňu 15.04.2009 boli na účet úpadcu P., a.s vrátené všetky finančné prostriedky z predošlých
uzavretých zmenkových obchodov od 28.06.2006 do 15.04.2009, pri ktorých opakovane obžalovaná
kupovala zmenky L. a.s. za finančné prostriedky úpadcu v objeme 20 mil. Sk. aj s výnosom z týchto

obchodov.

Obžalovaná dňa 15.04.2009 podpísala konfirmáciu a opätovne odkúpila zmenku L. a fyzicky dňa
16.04.2009 z čísla účtu XXXXXXXXXX/XXXX uhradila bezhotovostným prevodom na účet L. sumu
1.327.755,75 EUR t.j. 40 mil. Sk.

Dňa 31.07.2009 obžalovaná odpredala predošlú zmenku späť L. za zmenkovú cenu 1.341.569,11 EUR
t.j. 40 416 111 Sk, avšak L. jej v rámci spätného odstupu túto zabezpečenú sumu neuhradil. Na účet
úpadcu P., a.s, L. zaslal iba dohodnutý výnos 13.812,36 EUR a sumu 40 mil. Sk nie s tým, že táto
suma bude použitá na úhradu novej zmenky L., ktorú obžalovaná opäť odkúpila dňa 31.07.2009 od L.
s dátumom splatnosti 12.10.2009, ku ktorému dátumu a vlastne doteraz táto zmenka spoločnosťou L.

a.s. nebola preplatená.

K tomuto dátumu 31. 7. 2009 okrem záložných práv k nehnuteľnostiam, prípadne majetkovým právam
predseda predstavenstva L. a.s. P.. T. A. L.. a a člen predstavenstva P.. F. U. každý vo svojom mene
vystavili obžalovanej čestné prehlásenia, že ňou poskytnuté finančné prostriedky na kúpu zmenky budú

v celom objeme použité na nákup štátnych dlhopisov, ktoré prísľuby ani jeden z nich nesplnil, resp. si
boli vedomí ich nepravdivosti z dôvodov, ktoré vyplynuli z už vyššie spomenutých výpovedí svedkov P..
S. H. a C. K..

L.a.s.ajpotomtodátume,najmenejdonovembra2009vykonávalobchodnúčinnosť,zrejmekrátkodobé

obchody s vyššími sumami peňazí, pričom boli na jeho účet opakovane pripisované finančné prostriedky
a následne z účtu odišli aj s príslušnými výnosmi.

V roku 2009 bolo na Burze cenných papierov umiestnených, resp. sa obchodovalo s viacerými štátnych
dlhopisov, s ktorými sa obchodovalo, pričom ich výnosnosť sa pohybovala od 1,202 % do 8,50 % ročne.

Obžalovaná v období od 19.06.2006 do 27.04.2010 súd ani veriteľov neinformovala, že investovala
prostriedky úpadcu P., a.s, na nákup zmeniek L. a.s., pretože ani v jednej správe a ani na jednom
zasadnutí veriteľského výboru s výnimkou času po porade bývalého predsedu krajského súdu so
sudcami, ktorú spomína A.. T. vo svojej výpovedi neuviedla v časti nákladov opakované výdavky sumy

20 mil. Sk a v posledných dvoch zmenkových obchodoch sumy 40 mil. Sk. Iba v štyroch prípadoch na
výzvy súdu, aby oznámila stav speňažovania podstaty v časti o finančných prostriedkoch bez bližšej
špecifikácie uviedla výnosy zo zmenkových obchodov, bez ich bližšej špecifikácie s už konštatovanou
absenciou uviesť náklady 20 mil. Sk, kde súd v rámci dohľadu na existenciu zmenkových obchodov
žiadnym spôsobom nereagoval.

O investovaní 40 mil. Sk z majetku úpadcu na nákup zmenky informovala konkurznú sudkyňu po prvý
krát 27.04.2010 teda už v dobe, keď bola predmetná zmenka po splatnosti 6 mesiacov a to na naliehanie
konkurznej sudkyne.

Vo svetle neinformovania či už veriteľov, alebo súdu o tom, akým spôsobom opakovane použila
obžalovaná sumy 20 mil. Sk, resp. 40 mil. Sk z majetku podstaty úpadcu v jej neprospech svedčí inak
jej bežný postup, uložený jej aj zákonom o konkurze a vyrovnaní keď z obsahu konkurzného spisu
vyplývajú opakované schôdze veriteľského výboru, ktoré sa zaoberali speňažovaním majetku úpadcu,
prípadne spôsobom, ako bude vykonaný, prípadne postupmi v rámci prebiehajúcich súdnych sporov, na

ktorých schôdzach veriteľov ako správkyňa riadne informovala o jej krokoch pri speňažovaní majetku
aj pri omnoho menšom rozsahu ako boli ňou použité prostriedky vo výške 20 mil. resp. 40 miliónov
Sk a žiadnym spôsobom ich neinformovala o nákupe predmetných zmeniek v celkom 15 zmenkových
obchodoch,čobypodľanázorusúduurobila,akbyjejjedinýmcieľombolozvýšiťsumuurčenúvpodstate
na uspokojenie veriteľov, pretože sa jej takto inak v prvých 13 obchodoch podarilo zvýšiť podstatu o

122 762,17 euro.

Týmito krokmi došlo k situácii, že vo veci úpadcu P., a.s., C. XXX/X, F. Z., IČO: XX XXX XXX bol
speňažený majetok úpadcu a po zohľadnení nákladov suma určená na rozdelenie pre veriteľov mala byťvo výške 419 176,53 EUR, avšak fyzicky sa na účte úpadcu XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 04.04.2012
nachádzala iba suma 149 728,64 EUR.

Vo vzťahu ku zmenke z 31.7.2009 v hodnote 1 327 756,75 EUR je ešte potrebné doplniť, že keď táto
nebola v čase splatnosti 12. 10. 2009 a ani neskôr vyplatená emitentom L. a.s., obžalovaná využitím
záložných a iných práv, ktoré sa ku zmenke viazali vymohla v exekučných konaniach voči L. a.s. celkom
sumu 339.139,15 EUR.

Tak ako to vyplýva z výpovedí svedkov, obžalovaná nebola jedinou správkyňou konkurznej podstaty,
ktorá vykonávala zmenkové obchody s L.g a.s., ale takto konali aj iné osoby. Vo vzťahu k jednej z týchto
osôb sa súd oboznámil so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR, ktorá zrušila vznesenie obvinenia
jeho osobe za obdobné konanie a trestný čin, ako je kladené za vinu obžalovanej s odôvodnením, že vo
veciabsentujepreukázaniesubjektívnejstránkytrestnéhočinu,najmäúmysluosobysprávcukonkurznej
podstaty spôsobiť svojím konaním úpadcovi škodu.

Všetky vyššie uvedené dôkazy vo svojom súhrne potvrdili konštatované skutočnosti vo výroku rozsudku
o tom, že obžalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty použila z majetku úpadcu opakovane bez
súhlasu súdu resp. veriteľov na vykonanie zmenkových obchodov sumy 20 mil. resp. 40 mil. Sk,
pričom pri poslednom zmenkovom obchode nedošlo k spätnému odkúpeniu zmenky jej emitentom, čím

spoločnosti P., a.s., C. XXX/X, F. Z., IČO: XX XXX XXX vznikla škoda vo výške 998.040,98 EUR.

Tieto skutkové okolnosti neboli spochybňované žiadnou zo strán v konaní, iba ak náznakmi obhajoby,
že je možné, že vo vzťahu k obžalovanej, prípadne iným subjektom mohlo ísť zo strany zástupcov L.
a.s. o podvodné konanie v tom, že predloženú zmenku mohli vyplatiť v čase jej splatnosti, ale neurobili

tak, ktoré konštatovania v podstate vykonané dôkazy potvrdili, ale zároveň je potrebné dodať, že táto
skutočnosť nie je pre rozhodnutie súdu o konaní obžalovanej otázkou podstatnou pre rozhodnutie,
pretože nemá vplyv na právne posúdenie konania obžalovanej a nemá ani žiadny vplyv na rozhodovanie
o jej treste.

Obžaloba konanie obžalovanej po právnej stránke kvalifikovala ako spáchanie pokračujúceho obzvlášť
závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods. 3 písm.
b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Tentoobzvlášťzávažnýzločinpáchateľspáchatým,žeporušívšeobecnezáväznýmprávnympredpisom

ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a čin spácha závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas a spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu.

Pod pojmom páchanie trestného činu po dlhší čas sa rozumie pokračovanie v trestnej činnosti po dobu
viacerých mesiacov. Súdna prax akceptuje časové obdobie spravidla 6 mesiacov. Čím je však intenzita

útokunižšia,týmdlhšiečasovéobdobiesavyžadujeanaopak.Zohľadniteľnýmisúvšaknapríkladajfáza
prípravy na úspešné spáchanie trestnej činnosti alebo jej charakter, čo uvedené obdobie môže predĺžiť.

V zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely Trestného zákona rozumie ujma na majetku alebo
reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej

súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa rozumie
aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

V zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej sumu 133.000,-
EUR.

Pre trestnosť takéhoto činu zákon vyžaduje jednak preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa (§
15 písm. a/, b/ Tr. zák.) vo vzťahu k naplneniu zákonných znakov základnej skutkovej podstaty a ďalej
preukázanie konania páchateľa, a to aj vo forme nedbanlivosti (§ 16 písm. a/, b/ Tr. zák.) vo vzťahu k inej
skutočnosti ako k okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby, v tomto prípade k spôsobeniu

škody veľkého rozsahu.

Podmienka preukázania úmyselného zavinenia páchateľa, či vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a/
Tr. zák.) alebo vo forme úmyslu eventuálneho (§ 15 písm. b/ Tr. zák.) vo vzťahu k základnej skutkovejpodstate trestného činu, teda bezpodmienečne podmieňuje výsledné právne posúdenie celého konania
páchateľa.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Pri priamom úmysle páchateľ poruší alebo ohrozí chránený záujem, či už spáchanie trestného činu bolo
priamo cieľom páchateľovho konania alebo prostriedkom.

Priamy úmysel (dolus directus) [písm. a)] vyjadruje vyšší stupeň zavinenia. Zložka vôľová je tu vyjadrená
slovom „chcel“. Zložka vedomostná nie je výslovne uvedená, je však samozrejmé, že tie skutočnosti,

ktoré páchateľ chcel, si zároveň predstavoval aspoň ako možné. Páchateľ vedel, že následok spôsobí,
jeho vznik sledoval, želal si ho, teda ho chcel spôsobiť.

Nepriamy úmysel (dolus indirectus) [písm. b)] je založený na vedomostnej zložke, ktorá je vyjadrená
slovami „vedel, že...“a na konštrukcii uzrozumenia, ktoré je variantom vôle, odlišnou od chcenia.

Spôsobenie trestnoprávneho následku nie je priamym cieľom páchateľa, ktorý svojím konaním sleduje
iný cieľ. Avšak zároveň je uzrozumený s tým, že realizácia tohto cieľa môže viesť k spôsobeniu tohto
následku.

Konanie správcu konkurznej podstaty nákupy a predaj zmeniek z prostriedkov, ktoré pochádzali zo

speňaženia majetku úpadcu a inej činnosti správcu je typickým konaním založeným na vedomostnej
zložke „vedela, že...“ v rozpore s ustanoveniami zákona čís. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
odovzdáva tieto finančné prostriedky do dispozície inému.

Tak, ako to už bolo naznačené vyššie, okrem vedomostnej časti musí byť splnená aj vôľová podmienka

konania,čiužchcela,alebominimálnebolauzrozumená,žemôžunastaťokolnosti-spätnéneodkúpenie
zmeniek ich emitentom, resp. iné skutočnosti v dôsledku ktorých nemusia byť finančné prostriedky
vrátené včas, alebo vôbec do podstaty.

Tento záver o existencii minimálne uzrozumenia obžalovanej, že nedôjde k spätnému odkúpeniu

zmenky spoločnosťou L. a.s. v čase keď ju v mene úpadcu kúpila sa dokazovaním nepreukázal.
Obžalovaná nemala žiadny vplyv na ekonomický chod emitenta a súd tu poukazuje najmä na existenciu
predchádzajúcich celkom 13 zmenkových obchodov, ktoré obžalovaná v mene úpadcu s rovnakým
emitentom zmeniek vykonala v minulosti, ktoré obchody boli všetky úspešne uzavreté vrátením tak istiny
ako aj dohodnutej úrokovej sadzby. Táto skutočnosť nenasvedčuje možnému záveru o uzrozumení

obžalovanej, že sa prostriedky úpadcu do podstaty nevrátia a preto nie je možné konštatovať, že boli
naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Pri ustálení právnej kvalifikácie konania obžalovanej pri posudzovaní zavinenia súd potom konštatuje
preukázanie existencie zavinenia nedbanlivostného.

Pri vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zákona je tiež daná vedomosť páchateľa o možnom
následku, absentuje však zložka vôľová, zložka chcenia. Na preukázanie tohto typu zavinenia postačuje
neprimeranosť dôvodov, pre ktoré sa páchateľ spolieha, že k následku nedôjde.

Keď obžalovaná bez oprávnenia vložila peňažné prostriedky do rizikovosťou omnoho viac ohrozenej
spoločnosti ako by bola banka, musela si byť vedomá aj omnoho väčšieho rizika ich znehodnotenia.
Práve to, že sa snažila zabezpečiť finančné prostriedky pri kúpe zmenky inými prostriedkami - záložným
právom na časť majetku emitenta a čestným prehlásením členov predstavenstva o spôsobe ako bude
s vloženými prostriedkami naložené nasvedčuje tomu, že vedela, že ide o takýto rizikový obchod, inak

by tieto kroky nepodnikla.

Súčasne obžalovaná vôbec tým, že takýto obchod urobila uvedomujúc si jeho rizikovosť prejavila
ľahostajný postoj k následku, ktorý hrozil a nakoniec aj nastal, že emitent zmenku v čase jej splatnostineodkúpil, naopak dal prednosť vykonaniu iných obchodov, z čoho súd vyvodil, že obžalovaná sa bez
primeraných dôvodov spoliehala, že k takémuto následku nedôjde. Uvedený záver súd opiera aj o
to, že ako právnicky vzdelaná osoba obžalovaná mohla bez problémov zistiť, že prehlásenie členov

predstavenstva ako s prostriedkami naložia je bezcenné, lebo nemôžu ovplyvniť postup obchodníka
s cennými papiermi a pokiaľ ide o záložné právo, nebolo znaleckými posudkami objektivizované, že
toto záložné právo postihovalo dostatočnú časť majetku emitenta zmenky, aby bolo zaistené úplné
vymoženie prípadného dlhu, ak k odkúpeniu zmenky nedôjde, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo vo
vykonaných exekúciách, ktoré vymohli iba časť pohľadávky vo výške 339.139,15 euro.

Záverom k hodnoteniu zavinenia obžalovanej súd dopĺňa, že je viazaný právnym záverom vysloveným
nadriadeným súdom - Krajským súdom v Nitre, ktorý záver o nedbanlivostnej forme konania obžalovanej
naznačil v zrušujúcom uznesení a okresnému súdu prikázal vo veci ďalej konať a rozhodnúť.

Obžalovaná A.. M. N. svojim konaním z vyššie uvedených dôvodov naplnila zákonné znaky prečinu

porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona, pretože z
nedbanlivosti inému spôsobila značnú škodu tým, že porušila všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť a povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu spravovať cudzí majetok.

To, že zo strany obžalovanej išlo o neoprávnené investovanie a postup v rozpore s vtedy platným

zákonom čís. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vyplýva z ustanovení § ods. 1, 2 ods. 2 a 8 ods. 2
cit. zákona ako aj z toho, že na takýto postup nemala súhlas veriteľov, či súdu. Podľa cit. ustanovení
zákona o konkurze a vyrovnaní účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka,
ktorý je v úpadku a cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.
Správca konkurznej podstaty je pritom povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou

a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou a úlohou správcu konkurznej podstaty je speňažiť majetok
úpadcu a z tohto speňaženia uspokojiť čo aj pomerne veriteľov dlžníka. Pritom by mal postupovať
s odbornou starostlivosťou. S výnimkou prevádzkovania podniku podľa § 14b cit. zákona a účinkami

vyhlásenia konkurzu v zmysle § 14 nie je správca oprávnený na vytváranie nových obchodnoprávnych
vzťahov s finančnými prostriedkami získanými speňažením majetku úpadcu, za ktoré je nutné v
tomto prípade považovať vykonávanie zmenkových obchodov. Navyše by mal v rámci nakladania so
získanými financiami postupovať s odbornou starostlivosťou. Za konanie s odbornou starostlivosťou
určite nie je možné považovať kúpu zmeniek emitenta, ktorý nespadá pod ochranu vkladov. Správca

konkurznej podstaty by mal starostlivo obhospodarovať získané finančné prostriedky a nie s nimi
riskovať. Vo všeobecnosti je praxou, že správcovia konkurzných podstát, ako aj osobitní správcovia
konkurzných podstát majú výťažok zo speňaženia konkurznej podstaty uložený či už na bežných, alebo
terminovanýchúčtochvbankáchkdesútietofinančnéprostriedkychránenéFondomnaochranuvkladov

Je pravdou, že zákon o konkurze a vyrovnaní taxatívne neupravuje nakladanie so speňaženými
prostriedkami a úpravu ponecháva na súdnej praxi, pričom ani konkurzný súd v rámci svojho dohľadu
nemá povinnosť opatreniami usmerňovať správcu, aby získané peniaze uložil na konkrétny účet (a ani
takéto opatrenia nevydáva), pretože je zaužívanou praxou ukladať prostriedky na účtoch v bankách,
ktoré sú chránené pred náhlou insolventnosťou bánk, prostredníctvom bankového dohľadu Národnej

banky Slovenska v zmysle zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľad nad finančným trhom
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako i prostredníctvom fondu
ochrany vkladov v zmysle zák. č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ale v tomto smere súd opakuje, že obžalovaná už majetok speňažila a nebola oprávnená na

vytváranie nových obchodných vzťahov, ktorými zaväzovala úpadcu.

Navyše „špekulatívne investovanie“ v podobe vkladov finančných prostriedkov konkurznej podstaty do
rôznych investičných spoločnosti fondov je v rámci konkurzného konania absolútne neprijateľné, pretože
predstavuje veľmi vysoké riziko straty vkladov a v konečnom dôsledku môže zmariť niekoľkoročné úsilie

správcu ako i konkurzného súdu naplniť zmysle konkurzu a takto získať do konkurznej podstaty čo
najviac finančných prostriedkov a následne z nich uspokojiť pohľadávky veriteľov, čím je aj v rozpore so
samotným účelom zákona o konkurze a vyrovnaní. Správca konkurznej podstaty takýmto neuváženým
nakladaním so zverenými prostriedkami ohrozí a podstatne zmarí uspokojenie veriteľov úpadcu tým, žezníži majetok úpadcu, a tým hrubo poruší povinnosť postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou
starostlivosťou. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Obo 98/2010 zo dňa 3.8.2010).

Správca je pri výkone svojej funkcie okrem už spomenutých zákonných ustanovení viazaný aj
fiduciárnymi povinnosťami (povinnosť lojality a povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou v rámci
bežného úsudku, ktorý je s ohľadom na jeho status možné požadovať), ktoré sú obdobou povinností
plynúcich z ustanovení vzťahujúcich sa na mandátnu zmluvu (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka).
Súčasťou jeho fiduciárnych povinností je prirodzene aj povinnosť postupovať pri výkone funkcie s

odbornou starostlivosťou, čo znamená, že je možné od neho spravodlivo požadovať, aby v rámci svojich
odborných znalostí a schopností zvažoval riziká, ktoré sú s výkonom funkcie spojené a vynaložil vyššiu
než bežnú mieru predvídavosti za tým účelom, aby im predišiel.

„Špekulatívne investovanie“ v podobe vkladov finančných prostriedkov konkurznej podstaty do rôznych
investičných spoločností, fondov, poskytovanie úverov a pod. je v rámci konkurzného konania

neprijateľné, pretože predstavuje veľmi vysoké riziko straty vkladov a v konečnom dôsledku môže
zmariť niekoľkoročné úsilie správcu, ako i konkurzného súdu naplniť zmysel konkurzu, a to získať
do konkurznej podstaty čo najviac finančných prostriedkov a následne z nich uspokojiť pohľadávky
veriteľov. Za neuvážené nakladanie s finančnými prostriedkami je nutné považovať aj také konanie, že
finančné prostriedky sa investujú bez zistenia všetkých významných a podstatných skutočností, bez

zváženia rizík, ktoré z investovania plynú a investor nezvažuje dôsledky. Z praxe sú známe prípady,
kedy správcovia konkurzných podstát najčastejšie zhodnocovali finančné prostriedky získané počas
konkurzu do termínovaných vkladov, ale aj do dlhopisov národnej banky prípadne vládnych dlhopisov,
v každom prípade však do menej rizikových foriem investovania, ako je tomu v prípade obžalovanej,
ktorá navyše vôbec nevysvetlila, prečo zvolila tento spôsob investovania prostredníctvom L. a.s., keď

napr. podľa vyjadrení svedkov ale aj zákonných ustanovení mohla v mene úpadcu priamo na Burze
cenných papierov nakúpiť štátne dlhopisy, pri ktorom nákupe by bolo zrejme obtiažne konštatovať, že
by išlo konanie, na ktoré je namieste použiť prostriedky trestného práva. Je nutné poukázať aj na to, že
je všeobecne známou skutočnosťou, že pri tak vysokých sumách investovania sú banky ústretovejšie,
pokiaľ ide o dojednanie individuálnej úrokovej sadzby a dojednanie výhodnejších podmienok pre

vkladateľa, ako je to u bežných klientov banky.

Záverom súd už iba dopĺňa, že ním konštatovaná neoprávnenosť postupu obžalovanej ako znaku
skutkovej podstaty uvedeného trestného činu, resp. že ide o konanie v rozpore s povinnosťami správcu
uvedenými v citovanom ustanovení § 8 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva aj z rozhodnutí

NS SR pri rozhodovaní o odvolaní správcov konkurznej podstaty v obchodnoprávnom kolégiu, keď v
uznesení 4Obo 86/2011 z 25. 10. 2011 konštatuje, že postup správcu, ktorý vložil finančné prostriedky
patriace do konkurznej podstaty do subjektu, u ktorého nebola zabezpečená ich návratnosť, pričom takto
spôsobil aj prieťahy v konkurznom konaní možno považovať za dôvod na zbavenie funkcie a v uznesení
1Obo 58/2011 z 27. 11. 2012 konštatuje, že tu správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a

zodpovedne...

Za spáchanie prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného
zákona je ustanovený trest odňatia slobody až na dva roky.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona, teda prihliadal na
spôsob spáchania činu a jeho následok, ktorým je úbytok majetkových hodnôt úpadcu. Tiež prihliadal
na zavinenie a pohnútku obžalovanej, ktorej cieľom zrejme bolo naopak rozšíriť majetok úpadcu, ale
konala tak v rozpore so zákonmi aj dobrým úsudkom, ktorý je možné od nej očakávať a preto ide o ktorá
neprípustný spôsobom nakladania so zverenými finančnými prostriedkami. V prospech obžalovanej

hodnotil súd poľahčujúce okolnosti, najmä jej doterajší riadny život (§ 36 písm. j/), keď nebola súdne
trestaná ani postihnutá za priestupok a jej spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorá sa
prejavila v jej dvojitej úlohe, v tom, že ako obvinená správkyňa konkurznej podstaty úpadcu poskytla
potrebnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní (§ 36 písm. n). Priťažujúcu okolnosť súd nezistil
žiadnu.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi bolo povinnosťou súdu
znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo znamenalo, že súd mohol
obžalovanej ukladať trest odňatia slobody až na 16 mesiacov.Účelom ukladaného trestu v prípade obžalovanej by pritom nemala byť individuálna prevencia práve
preto, že je u nej podľa názoru súdu nejde o žiadnu kriminálne závadnú osobu, ale naopak osobu, u

ktorej je možné aj po výkone trestu dôvodne očakávať, že sa už trestnej činnosti nedopustí.

Uložený trest by mal v prvom rade teda plniť tzv. generálnu prevenciu vo vzťahu k iným osobám, aby si
uvedomili, že za spáchanie trestného činu nasleduje uloženie trestu.

Súd pri úvahách o výmere trestu nemohol opomenúť výšku spôsobenej škody, ktorá niekoľkonásobne
prevyšuje podmienku trestnej zodpovednosti a práve s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody za
primeraný považoval trest na samej hornej hranici upravenej trestnej sadzby.

Na strane druhej súd prihliadal na doterajší riadny život obžalovanej a dospel k záveru, že účel trestu
môže byť splnený aj vtedy, ak nebude bezprostredne spojený s jeho výkonom a preto výkon uloženého

trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 5 rokov.

Pretože obžalovaná trestný čin spáchala v súvislosti s činnosťou správcu konkurznej podstaty závažným
porušením jeho povinností a spôsobením tak škody veľkého rozsahu bolo namieste uložiť jej aj trest
zákazu takejto činnosti, pričom súd za primeraný považoval trest zákazu činnosti na 10 (desať) rokov,

teda na samej hornej hranici trestnej sadzby.

Poškodená spoločnosť P., a.s., C. XXX/X, F. Z., IČO: XX XXX XXX prostredníctvom svojho zástupcu
riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. Aj keď súd konštatuje zo strany obžalovanej spôsobenie
škody v určitej výške, ktorá predstavuje hodnotu jej investovania do nákupu zmenky z prostriedkov

úpadcu, na druhej strane z obsahu dokazovania vyplýva, že exekučnými konaniami vo vzťahu k L. a.s.
sa jej podarilo časť škody nahradiť a nie je zrejmé v akom štádiu sa náhrada škody v súčasnej dobe
nachádza, keď síce bola schválená konečná správa o konkurze, ale nebol vypracovaný plán rozdelenia
výťažku a súd nemá informácie tak, ako ich nemá ani opatrovník poškodeného, či ešte boli do majetku
úpadcu zaslané nejaké finančné prostriedky po podaní obžaloby zo strany exekútorky, preto nemal

súd dostatok podkladov na vyslovenie výroku o konkrétnej výške škody, ktorá úpadcovi vznikla, za
ktorú samozrejme zo zákona zodpovedá obžalovaná, pričom dokazovanie tejto otázky by neprimerane
predĺžilo trestné konanie, ktorého hlavnou úlohou nie je rozhodovanie o škode, ale o treste a preto potom
poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.