Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/188/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913203937
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913203937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti odporcom 1/ P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX Q., a 2/ H. A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO:
42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie

ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2 330,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/113/2013 - 76 zo dňa 27. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ a
ktorým odporcovi 2/ nepriznal náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni 1/, vo
výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške

366,35 Eur, a vo výroku, ktorým odporkyni 1/ nepriznal právo na náhradu trov konania z r u š u j e a
v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa (prvý výrok), ktorým sa domáhal, aby
súd odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2.330,31 Eur spolu s príslušenstvom. O trovách
konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcov trovy konania vo výške 366,35 Eur s príslušenstvom v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia (druhý výrok) a odporcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalovaná suma pozostáva z neuhradenej
istiny úveru vo výške 2.128,73 Eur a úroku z omeškania vo výške 201,58 Eur. Dôvodom podania
návrhu bola tá skutočnosť, že odporkyňa 1/ nezaplatila pôvodnému veriteľovi - právnemu predchodcovi
navrhovateľaT.T.,a.s.žalovanúsumu,pričomtátopovinnosťjejvzniklanazákladeZmluvyosplátkovom
úvere zo dňa 02. 07. 2007. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011 súd zistil, že

pôvodný veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa. Odporcovia 1/ a 2/ sa k návrhu na
začatie konania nevyjadrili. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcov, vzniesol
námietku premlčania, poukázal na objektívnu neurčiteľnosť žalovanej sumy a spochybnil platnosť
uznania vykonaného odporcom 2/. S ohľadom na uvedené potom vedľajší účastník žiadal návrhzamietnuť. Prvostupňový súd vyhodnotil uvedenú Zmluvu o splátkovom úvere, uzavretú medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou 1/ podľa § 497 Obchodného zákonníka, v zmysle zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)

ako zmluvu spotrebiteľskú. Poukázal na ustanovenie § 879j OZ, podľa ktorého sa
na premlčanie a dĺžku premlčacej doby v právnych vzťahoch vzniknutých do 01. 01. 2008 použije
OZ. Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že premlčacia doba je podľa § 101 OZ trojročná.
Poukázal na to, že predčasná platnosť žalovaného nároku nastala 1220 dní predo dňom 24. 03. 20011,
a teda navrhovateľ podal návrh na súd (28. 03. 2013) až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby. Listinu

predloženú navrhovateľom, označenú ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo
dňa 12. 06. 2012, považoval prvostupňový súd za irelevantnú, pretože nie je možné vyvolať právne
následky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sumy 2.330,31 Eur ku dňu 12. 06. 2012, keďže mimoriadna
(predčasná) splatnosť úverovej istiny v sume 2.330,31 Eur nastala ešte pred dňom 24. 03. 2011. Pokiaľ
ide o pristúpenie k záväzku odporcom 2/, ktoré je obsiahnuté v Dohode o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 13. 12. 2011, k tejto prvostupňový súd uviedol, že odporca 2/ je síce v

záhlaví - v bode 1. označený ako „Osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 ...“, avšak v ďalšom texte
predmetnejlistinyabsentujúobsahové náležitostidohodymedzinavrhovateľom aodporcom
2/ o pristúpení k záväzku podľa § 533 OZ s tým, že chýba prejav vôle odporcu 2/ splniť za odporkyňu
1/ jej peňažný záväzok v prospech navrhovateľa. V článku 2 uvedenej dohody sa nachádza uznanie
zo strany odporcu 2/, ktorý je právne irelevantným úkonom, pretože ho uskutočnila osoba, ktorá v čase

uznania nemala právne postavenie dlžníka ani osoby pristupujúcej k záväzku. Takýto úkon potom podľa
názoru prvostupňového súdu nemá a ani nemôže mať za následok vznik právnych účinkov podľa §110
OZ (prerušenie doterajšej premlčacej doby s následným začatím plynutia novej 10-ročnej premlčacej
doby). Prvostupňový súd preto konštatoval, že k pristúpeniu odporcu 2/ k záväzku uvedenému v bode
2.1 nedošlo platným spôsobom a súčasne z jeho strany nedošlo ani k účinnému uznaniu tohto záväzku.

Vzhľadom na uvedené potom považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú, a preto návrh
v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a vedľajšiemu účastníkovi priznal ako úspešnému
účastníkovi v plnom rozsahu náhradu trov konania. Keďže odporcovia boli v konaní úspešní, avšak v
konaní si náhradu trov neuplatnili a ku dňu vyhlásenia rozsudku im zo súdneho spisu ani žiadne trovy

nevyplývali, prvostupňový súd rozhodol, že im nepriznáva právo na náhradu trov konania.
Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote
odvolanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového
stavu. Poukázal na to, že právny predchodca navrhovateľa - postupca neukončil záväzkovo -
právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a odporcom 1/, pretože nebola vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola právnym predchodcom navrhovateľa vypovedaná a
taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Navrhovateľ nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť
- ukončenie zmluvy zo strany postupcu pohľadávky preukázali. Prvostupňový súd vychádzal podľa
jeho názoru z nepreukázaných skutočností, pričom dátum omeškania s úhradou splátky nie je možné
považovať za relevantný údaj vo vzťahu k ukončeniu zmluvy. Výkladom ustanovení VOP možno dospieť

k záveru, že postupca a následne postúpením pohľadávky navrhovateľ, boli oprávnení, nie však povinní,
predčasne ukončiť záväzkovo - právny vzťah. Navrhovateľ nevidí dôvod, prečo súd nerešpektoval a
neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany navrhovateľa ako postupníka pohľadávky.
Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok od 20. 07. 2007 do 20. 06. 2012. Je
tedanesporné,žestranysadohodlinaplnenívsplátkach. Pokiaľtedasúdnemalpreukázanépredčasné

ukončenie zmluvy (hoci navrhovateľ nevidí dôvod, prečo súd neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti navrhovateľom), mal nárok navrhovateľa posudzovať s poukazom na ustanovenie §103 OZ
a navrhovateľovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z omeškania z každej splátky
v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Navrhovateľ
nesúhlasí so zamietnutím návrhu voči odporcovi 2/; tento podpísal Dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorého pristúpil a uznal záväzok odporcu 1/ voči
navrhovateľovi, vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 02. 07. 2007
so T. T., a. s., vo výške 2.128,73 Eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť
svoj záväzok. Predmetná dohoda podľa názoru navrhovateľa spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku

pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil vedomosť
o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110
ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujúaj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Podpísaním dohody došlo podľa jeho názoru k
začatiu plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý
predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby

a začiatok plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Súd neprihliadol na
jednoznačný dôkaz, že odporca sa dohodol s veriteľom na splátkach, zároveň uznal svoj záväzok voči
navrhovateľovi. Takéto vyhodnotenie listinných dôkazov považuje za bezbrehú a ničím neodôvodnenú
ochranu odporcu ako spotrebiteľa a porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, ktoré vedie k tomu,
že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, tento nakoniec nebudú musieť vrátiť. Zároveň vyjadril v odvolaní

nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom
poukázal na to, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky samotné združenie má v radoch
členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona
č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Poukázal ďalej na

neúčelnosť trov konania vedľajšieho účastníka a na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov
týkajúcej sa tejto problematiky. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu alebo aby rozhodnutie zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu
považuje v celom rozsahu za správne. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I.ÚS 402/2013 z 19. 06. 2013, ktorým bolo vyslovené, že aplikácia OZ na spotrebiteľský
úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného
záveru. Poukázal ďalej na potrebu porovnania výhodnosti Občianskeho a Obchodného zákonníka pre

finančného spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva
a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Uvedený stav má logicky za
následok, že pokiaľ nie sú určité otázky upravené zákonom č. 258/2001 Z. z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia OZ, vrátane všeobecných ustanovení o premlčaní podľa prvej časti ôsmej hlavy
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 OZ je potrebné vzhľadom

naichsystematické zaradeniedoOZaplikovaťvšeobecnéustanoveniaoobčianskoprávnych vzťahoch.
Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 OZ veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou
nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii OZ ako celku. Každá zmluva o spotrebiteľskom
úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi
ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom. Dohoda o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred navrhovateľ pripravil pre žalovaného
spotrebiteľa ako dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom
možnosť ovplyvniť jeho obsah. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to predĺženie premlčacej
doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu
spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky

obsiahnuté vo formulári „Dohody“ absolútne neplatné. Navrhovateľ vo formulárových „Dohodách“ teda
necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom
rozsahu platný právny titul, t.j. suma dlhu je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným titulom.
Navrhovateľ sa v rámci predmetu podnikania dlhodobo zaoberá inkasovaním pohľadávok a takáto
činnosť, čo je určite súdu známe, zahŕňa aj celé spektrum mimosúdnych úkonov, ktorých cieľom je, aby

sa dosiahla úhrada pohľadávky bez súdneho konania resp. aby sa získala čo najlepšia východisková
pozícia pre súdne konanie. Priemerný spotrebiteľ je nielen právne neznalý a neinformovaný, ale je
súčasne mimoriadne manipulovateľný v situácii pokiaľ sa dostane pod psychický tlak a sú u neho
vyvolané emócie strachu a obáv, čo školená osoba pracujúca pre inkasnú spoločnosť dokáže v rámci
štandardizovanej procedúry bez ťažkostí dosiahnuť vhodným vystupovaním pri použití

správnych formulácií v určitom poradí. Poukázal ďalej na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných
súdov a na dôvodnosť priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Na základe uvedeného
potom žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a uplatnil si aj náhradu trov
odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací podľa §10 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. z časti potvrdil ako vecne správny, z časti ho podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa
§ 221 ods. 2 O. s. p. vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ je nepochybne vzťahom spotrebiteľským.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27. 03. 2013 domáhal, aby súd uložil
odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 2.330,31 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 9%

zo sumy 2.128,73 Eur od 04. 07. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Záväzkovo-právny
vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa (T. T., a.s., T. R. X, P.) a odporkyňou 1/ bol založený
Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 07. 2007, uzavretou podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka, na základe ktorej mal byť odporkyni 1/ poskytnutý úver vo výške 32.000,-Sk,
pričom odporkyňa 1/ sa zaviazala uvedenú sumu splácať po 880,-Sk v 60-tich mesačných splátkach.

Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 07. 2007 a konečná splatnosť úveru na 20. 06. 2012.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporkyňa 1/ neplnila splátky v stanovených termínoch, čím porušila
povinnosti zo zmluvy a postupca (právny predchodca navrhovateľa) preto odstúpil od zmluvy a vyzval
odporkyňu 1/ na úhradu dlžnej sumy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
24. 03. 2011 sa veriteľom pohľadávky voči odporkyni 1/ stal navrhovateľ.
Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platné a účinné ku dňu uzavretia zmluvy definovalo

spotrebiteľskézmluvytak,ženimisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Napriek uvedenému vymedzeniu ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný
vzťah, a to v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, ako aj v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom). Záver prvostupňového súdu
o tom, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, je teda správny.
Správne sú aj závery prvostupňového súdu o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 13. 12. 2011. Uvedená dohoda bola podpísaná odporcom 2/ ako osobou

pristupujúcou k záväzku. Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. V uvedenej dohode je v bode 1.3 uvedený odporca 2/ ako „Osoba
pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Zák. 40/1964 Zb.“. Absentuje tu však dohoda odporcu 2/ s
veriteľom - navrhovateľom, že za dlžníka (odporkyňu 1/) splní jej peňažný záväzok a taktiež vymedzenie

záväzku, ku ktorému pristupuje. Dlžník (odporkyňa 1/) je v dohode v bode 1. 2 identifikovaná len ako
P. A., bez ďalších bližších údajov ako je dátum narodenia a adresa bydliska. Záväzok je identifikovaný
len v bode 2. v rámci uznania záväzku.
Uvedené pristúpenie k záväzku je teda v zmysle § 37 ods. 1 OZ (právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný) a v zmysle § 39 OZ (neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom) neplatné.
Keďže odporca 2/ nepristúpil platne k záväzku odporkyne 1/, nemohol tento záväzok ani platne uznať (v
čase uznania totiž nebol jeho dlžníkom). Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v časti, v
ktorej zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ z uvedených dôvodov, ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ však ide o vysporiadanie sa s námietkou premlčania, v tejto časti považuje odvolací súd závery

prvostupňového súdu za predčasné. Prvostupňový súd vychádzal z „Prílohy č. 1
k Zmluve o postúpení pohľadávok č. G. zo dňa 24. 03. 2011 - aktíva“, kde je okrem ďalších údajov
o pohľadávke navrhovateľa voči odporkyni 1/ uvedené „Počet dní omeškania 1220“. Túto skutočnosť
vyhodnotil prvostupňový súd tak, že ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 24. 03. 2011, bola
odporkyňa1/vomeškaní sozaplatenímcelejpohľadávkyuplatňovanejnavrhovateľom1220

dní, a teda k mimoriadnemu predčasnému zosplatneniu úveru došlo 1220 dní pred dňom 24. 03. 2011.
Keďže k podaniu návrhu na súd došlo až dňa 27. 03. 2013 (prvostupňový súd nesprávne uviedol 28.
03. 2007), je nepochybné, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok až po uplynutí trojročnej premlčacej doby
(§101 OZ), a preto námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom prvostupňový súd vyhovel.
V súvislosti s uvedenými závermi odvolací súd poukazuje na Všeobecné obchodné podmienky k zmluve

o splátkovom úvere, kde v bode 7.6.1 je uvedené, že „Banka je oprávnená :a) vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o úvere a Klient je povinný
splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede Banky nastáva okamžite bezvýpovednej lehoty, dňom jej doručenia Klientovi, Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok
Klienta splatiť Pohľadávku Banky vrátane jej príslušenstva . Odstúpením od zmluvy o úvere nezanikajú
ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi Bankou a Klientom, resp. treťou osobou.....“ V

tomto bode sú zároveň vymedzené prípady porušenia zmluvných povinností Klientom (patrí sem aj
omeškanie Klienta so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, omeškanie
so splatením Poplatkov spojených s úverom....), na ktoré potom nadväzujú uvedené oprávnenia Banky.
Odvolací súd je s ohľadom na uvedené toho názoru, že záver o predčasnej splatnosti úveru nie je
možné prijať na základe údaja uvedeného v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok v znení „Počet

dní omeškania 1220“. Z tohto údaja nie je zrejmé, čoho sa omeškanie týka a navyše podľa Všeobecných
obchodných podmienok k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru je potrebné oznámenie mimoriadnej
splatnosti zostranyBanky,čovposudzovanomprípadenebolopreukázané.Zuvedenýchdôvodov
potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa
voči odporkyni 1/ zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa preto
prvostupňový súd musí zamerať na zistenie, či právnym predchodcom navrhovateľa došlo k vyhláseniu

mimoriadnejsplatnostiúveruaažvprípadenepochybnéhopreukázaniatejtoskutočnostisarelevantným
spôsobom vysporiadať so vznesenou námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu aj v časti tretieho výroku o trovách konania,
konkrétne o trovách konania odporkyne 1/, a to v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého ak odvolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov

súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (vo vzťahu k odporkyni 1/ došlo k zrušeniu rozsudku
prvostupňového súdu). V časti tretieho výroku o náhrade trov prvostupňového konania odporcu 2/
odvolací súd rozsudok ako správny potvrdil, aj keď správna mala byť formulácia, že „Odporcom
1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.“ a nie, že „Odporcom 1/ a 2/ sa právo na náhradu trov
konania nepriznáva“. Uvedený nedostatok však nemá žiadne relevantné dôsledky, a preto odvolací

súd nepristupoval k zmene tejto časti rozhodnutia. Navyše účastníci konania tento nedostatok ani
nenamietali. Nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka je závislý od úspechu hlavného
účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupuje. V predmetnom prípade vedľajší
účastník vystupoval na strane odporcov. Keďže došlo k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového súdu v
časti týkajúcej sa odporkyne 1/, odvolací súd zrušil rozsudok aj vo výroku o náhrade

trov konania vedľajšieho účastníka, pretože tento bude zrejme vystupovať na strane odporkyne 1/ aj v
ďalšom konaní pred prvostupňovým súdom a o náhrade jeho trov bude taktiež rozhodnuté
v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p.
O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne 1/ a vedľajšieho účastníka odvolací súd v zmysle už
uvedeného § 224 ods. 3 O. s. p. nerozhodoval. Pokiaľ ide o odporcu 2/, tento bol v odvolacom konaní

úspešný, a preto mu v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov
konania. Odporca v rade 2/ si avšak náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.