Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232677
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113232677.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu S. N., T..

XX.XX.XXXX, U. H. C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom,
advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanej Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 27 Bratislava IČO: 00 151 653, právne zastúpenej
advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36
865 036, o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.01.2010 v časti výkonu dobrovoľnej
dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 530,76 eura (trovy právneho
zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalovanej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 8.11.2013 sa domáhal, aby súd určil, že zmluvná podmienka
vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovanej v bode 15 Zabezpečenie záväzkov ods. 15.9.1.
písm. c), na základe ktorej ak klient nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať
výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, predajom zálohu na
dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.01.2010 bola medzi žalovanou ako záložným veriteľom
a žalobcom ako záložcom 2 a G. N. P. ako záložcom 1, uzavretá Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „Zmluva zo dňa 14.01.2010"). Predmetom tejto Zmluvy zo dňa
14.01.2010 bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v
prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2010 (ďalej len „Úverová zmluva zo dňa 14.01.2010"),

nazákladektorejžalovanáakoveriteľposkytlažalobcoviaG.N.P.akodlžníkomúvervovýške140.000,-
eur.

Podľa čl. I časti II bodu 1 Zmluvy zo dňa 14.01.2010 boli zálohom nasledovné nehnuteľnosti: a)
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve G. N. P. ako záložcu 1 a žalobcu ako záložcu 2 zapísané
na liste vlastníctva č. 14004, k.ú. Prešov (záloh 1), a to: pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh
pozemku: Záhrady, o výmere 90 m2, k.ú. C.B.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku:

Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 111 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX, druh
pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/
X, druh pozemku: Záhrady, o výmere 51 m2, k.ú. C.; stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX,postavená na pozemku KN - C parcelné číslo XXXX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 116 m2, k.ú. C.;
b) nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako záložcu 2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,

Y..Ú.. C. (záloh 2), a to: byt č. 3, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX,
orientačné číslo vchodu XX, na ulici C. v C. ktorý je postavený na pozemku KN - C parcelné číslo
XXXX/XXX, Y..Ú.. C.; spoluvlastnícky podiel v rozsahu 39/5088 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, orientačné číslo vchodu XX, na ulici C. v C., ktorý je
postavený na pozemku KN - C parcelné č. XXXX/XXX, Y..Ú.. C.. Záložné právo v prospech žalovanej

bolo katastrom nehnuteľností registrované pod č.k. D. XXX/XXXX.

Notárskou zápisnicou č.k. T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2010 uzavrel žalobca spolu so
G. N. P. dohodu o bezodplatnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
na základe ktorej sa okrem iného G. N. P. stala výlučnou vlastníckou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXXX, k.ú. C., a teda rodinného domu so súpisným číslom XXXX, k.ú. C., pozemku KN - C parcelné

číslo XXXX/X, Y..Ú.. C., pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/X, Y..Ú.. C., pozemku KN - C parcelné
číslo XXXX, Y..Ú.. C. a pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/X, k.ú. C., a teda zálohu 1 v zmysle Zmluvy
zo dňa 14.01.2010, pričom ťarcha zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. C. v časti C pod D. XXX/XXXX zostala
touto dohodou nedotknutá.

Úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi a G. N. P. ako dlžníkom na základe Úverovej zmluvy zo
dňa 14.01.2010 bol spočiatku riadne a včas splácaný. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k.
20C/225/2010-14 zo dňa 11.01.2011 zaniklo manželstvo žalobcu a G. N. P. rozvodom, pričom sa ústne
obaja dohodli, že splácanie úveru z Úverovej zmluvy zo dňa 14.01.2010 prevezme G. N. P., kým
žalobca prevezme splácanie iných úverov. Dňa 02.05.2011 vydala žalovaná potvrdenie o vzdaní sa časti

záložného práva k časti zálohu zapísaného pod č.k. D. XXX/XXXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C. (záloh 1), pričom záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C. (záloh 2) zostalo zachované v rozsahu a za podmienok dohodnutých
v Zmluve zo dňa 14.01.2010.

Listom zo dňa 24.03.2013 označeným ako „Posledné upozornenie (3. upomienka)" žalovaná vyzvala
žalobcu na úhradu dlhu, ktorý k 24.03.2013 predstavoval sumu vo výške 2.050,88 eura. Zároveň bol
žalobca upozornený v prípade, ak predmetný záväzok neuhradí, na možnosť žalovanej požadovať
okamžité splatenie celej pohľadávky, ako aj na možnosť prístupu k jej vymáhaniu, napr. súdnou cestou,
exekúciou alebo poverením spoločností špecializujúcich sa na vymáhanie pohľadávok a ak je úver

zabezpečený nehnuteľnosťou, žalovaná je oprávnená pristúpiť aj k dražbe tejto nehnuteľnosti.

Podľa čl. IV Zmluvy zo dňa 14.01.2010, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ
oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja
zálohu, a to spôsobom dohodnutým voVšeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP").

Podľa bodu 15 (Zabezpečenie záväzkov) ods. 15.9.1 VOP žalovanej, ak klient nebude riadne a včas
splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku
z výťažku z predaja zálohu, a to buď: a) priamym predajom tretej osobe, alebo; b) vyhlásením
verejnej obchodnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo; c) predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa

osobitného zákona, alebo; d) predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Žalobca poukázal na to, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení zakotvených v Zmluve zo dňa
14.01.2010 a vo VOP žalovanej, ktoré sú súčasťou Zmluvy zo dňa 14.01.2010, možno výkon záložného
právauskutočniťmimosúdne,tedabezschváleniasúdunapohľadávku,ktorejčasťpredstavujeplneniez

neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokaplnenievrozporeskogentnýmiustanoveniamizákona.Žalovaná
ako podnikateľ môže určiť výšku dlhu bez preskúmania dlhu súdom. Súd preskúma ex offo zmluvné
podmienky, či nie sú neprijateľné, čo by bez súčinnosti súdu nebolo možné. Pokiaľ by súd takúto zmluvu
nepreskúmal, nič nebráni tomu, aby sa výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou vymáhalo aj
plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok, nakoľko o výške pohľadávky nerozhodne súd,

ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku nevykoná súdny exekútor, ale podnikateľ.

Zmluva zo dňa 14.01.2010 obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne, a minimálne v
tejto časti považuje žalobca zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Slovenský právnyporiadok umožňuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu. Teda nie súd, ale podnikatelia podľa
slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihne majetok spotrebiteľov, najmä majetok spojený
s bývaním.

Žalobca má za to, že takáto právna úprava je v rozpore s princípmi práva Európskej únie. Rakúska aj
nemecká právna úprava zakotvuje pre takýto vážny zásah súhlas sudcu, v českom súdnictve sudca
odobruje výkon záložného práva tzv. „zástavní žalobou". Podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy je
možné vykonať dobrovoľné dražby, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým

najmä o zisk, pričom len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Najnovšie
sa začína poukazovať na neproporcionálne prvky slovenskej právnej úpravy výkonu záložného práva
aj v judikatúre súdov, napr. na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, v časti Komisia na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade o výške pohľadávky teda nerozhodne súd,
ale žalovaná ako veriteľ v postavení podnikateľa a nútené postihnutie majetku nevykoná súdny exekútor,
ale opätovne podnikateľ. Žalovaná v pozícii veriteľa sa zjavne snaží postihnúť majetok žalobcu nad

rámec skutočnej výšky dlhu. Z obsahu Úverovej zmluvy zo dňa 14.01.2010 je zrejmé, že ide o typizovanú
spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, samotná
zmluva je spísaná na formulári, pričom jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, Úverové
podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením. Tieto dokumenty žalobca nemohol nijako

ovplyvniť, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu na daný právny
vzťah je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

ŽalobcapoukázalajnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovez22.novembra2011č.k.6Co108/2011,v

ktorom krajský súd k otázkam aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že každé ustanovenie
zákona je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov
osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda z pohľadu účelu a
zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu ČR
II.ÚS 2164/10). Krajský súd dodal, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate

vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné
právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie
súdnej moci. Súd ďalej uviedol, že postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami -podnikateľmi
sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje
slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na

tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Krajský súd vyslovil presvedčenie,
že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad
akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo a ani
nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil"
rýchlo a lacnejšie. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať a napĺňať nielen

aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu
úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto
ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy
dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi. V tomto zmysle vyslovil krajský súd názor,
že absentuje akákoľvek už vyššie naznačená (preventívna) súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti

a najmä primeranosti výkonu záložného práva (porov. napríklad inštitút tzv. zástavní žaloby v Českej
republike), ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej
republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech
záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť
aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený

výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho
uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita.

Súčasná platná úprava umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ sám určí výšku dlhu. V krátkej
lehote (30 dní) po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi nič nebráni, aby predal záloh

dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné podmienky a nekontroluje to
žiadny nezávislý súd, ktorý by aj bez návrhu ex offo zabránil uspokojeniu pohľadávky z neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Následne po avizovaní výkonu záložného práva by
vznikol stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb najmä vydražiteľa.Pritom môže ísť o neplatnú dražbu. Veriteľovi pritom nič nebráni v tom, aby vykonal záložné právo podľa
osobitného predpisu, ktorým je Občiansky súdny poriadok a následne Exekučný poriadok v zmysle §
15lj ods.l Občianskeho zákonníka. Proti súdnemu spôsobu výkonu záložného práva žalobca nenamieta,

pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa.

Žalovaná k žalobe uviedla, že v konaní absentuje naliehavý právny záujem z dôvodu toho, že určovacou
žalobou podanou na základe uvedeného ustanovenia § 80 písm. c) OSP „možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.“ Určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP je teda možné na súde žiadať len určenie
existencie, resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu, pričom rozhodnutím v takejto žalobe môže
buď potvrdenie existencie, resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu alebo zamietnutie žaloby
Záložné právo a jeho
výkon je zákonom upravený inštitút a predmetom určovacej žaloby nemôže byt určenie neplatnosti
platnej právnej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že určovacia žaloba podaná žalobcom nerieši legitímne

očakávanú žalobcu o zachovaní / obnovení právneho vzťahu, a teda neodstraňuje stav právnej neistoty
účastníkov právneho vzťahu, pretože v danom prípade aj pozitívnym rozhodnutím o žalobnom návrhu
nie je možné uvažovať o preventívnom charaktere podanej žaloby, či predídení žaloby na plnenie.

Žalovaná dňa 30.1.2014 doplnila svoje vyjadrenie, kde uviedla, že Generálny advokát vo svojom návrhu

vo veci C-482/12, C. I., J. I. proti Getfin s.r.o., Financreal s.r.o. uviedol: „Keď že v smernici 93/13 nie je
v súvislosti so záložnými právami uvedené nič, nemožno povedať, že by upravovala výkon záložných
práv vrátane záložných práv voči spotrebiteľom. Stanovenie takých pravidiel preto spadá do právomoci
členskýchštátov,pričomsúvšakpovinnédodržiavaťzásadyekvivalencieaefektivity.Chcemeštedodať,
že nič v návrhu na začatie prejudiciálneho konania ani v spise vnútroštátneho súdu zaslanom Súdnemu

dvoru nenasvedčuje, že by sa slovenské procesné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na spotrebiteľov podľa
smernice 93/13, líšili od pravidiel upravujúcich porovnateľné situácie len podľa vnútroštátneho práva.
Preto sa zdá, že je otázny len effet utile smernice 93/13. Je však nepopierateľné, že § 21 zákona
o dobrovoľných dražbách poskytuje spotrebiteľom opravný prostriedok proti dražbe. Je pravda, že
tento opravný prostriedok vyžaduje, aby spotrebiteľ konal. Ako som však uviedol v bodoch 78 a 79

vyššie, nemyslím si, že by to samo osebe neprimerane obmedzovalo účinnú ochranu spotrebiteľov.
Pri neexistencii harmonizácie v tejto oblasti prináleží členským štátom, aby stanovili úroveň ochrany
v konaní o výkone rozhodnutí, ktorú považujú pre spotrebiteľa za dostatočnú, pod podmienkou, že
spotrebitelia nebudú zbavení ochrany sledovanej smernicou 93/13. V prípade mimoriadne zraniteľných
osôb, existuje predpoklad, že členské štáty sú naďalej zodpovedné za zlučiteľnosť takýchto pravidiel

so základnými právami. Celkovo je podľa mňa so smernicou 93/13 zlučiteľné, ak členský štát od
spotrebiteľov vyžaduje, že musia aktívne konať s cieľom prerušiť alebo zastaviť výkon zmluvy údajne
obsahujúcej nekalú podmienku. Keďže som ozrejmil túto zásadnú vec, zameriam sa na osobitné znaky
sporného konania. Keďže zo skutkových okolností v tomto prípade vyplýva, že je to podľa slovenského
práva možné, navrhujem Súdnemu dvoru v prípade, ak sa rozhodne odpovedať na položenú otázku,

aby - za predpokladu, že vnútroštátny súd má právomoc prijať opatrenia uvedené v predchádzajúcom
bode, čo prináleží overiť len jemu - rozhodol, že smernica 93/13 nebráni takému konaniu, ako je sporné
konanie.“

Z uvedeného vyplýva, že právnu úpravu §151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími

ustanoveniami právnej úpravy nemožno generálne označiť ako takú, ktorá je v rozpore s princípom
práva Európskej únie, Konštatovanie žalobcu, že táto právna úprava je v rozpore s princípom práva
Európskej únie preto neobstojí. Európsky súdny dvor vo veci C-453/10, ktorej predmetom bol návrh na
začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Okresného súdu Prešov
(Slovensko) z 31. augusta 2010 a doručený Súdnemu dvoru 16. septembra 2010, ktorý súvisí skonaním,

N. C., D. C.Č. vo vzťahu k nekalým obchodným podmienkam uviedol, že: „Obchodnú praktiku, o akú
ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov
v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice

Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je
spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je vo veci samej. Konštatovanie nekalostitakej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4
ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov
na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti

uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.“

Z uvedeného rozhodnutia okrem iného vyplýva povinnosť všeobecného súdu skúmať vždy konkrétne
okolnosti prípadu či v danom prípade ide o nekalú obchodnú podmienku a či táto podmienka je spôsobilá
zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Rovnakú povinnosť však obsahuje aj vnútroštátna právna úprava Slovenskej republiky § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka - „Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí.“ K súladu alebo nesúladu platnej právnej úpravy výkonu záložného práva s Ústavou SR
je potrebné konštatovať, že o súlade právnych predpisov s Ústavou SR rozhoduje Ústavný súd SR.

Základom ochrany ústavnosti je domnienka súladu všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou.
Prezumpcia ústavnosti vyplýva z čl. 152 Ústavy SR. Pokiaľ preto ak Ústavný súd SR doteraz nerozhodol
o tom, že právna úprava záložného práva je v rozpore s Ústavou SR, treba považovať dotknuté právne
predpisy za súladné s Ústavou SR.

Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zákonom dovolený a ustanovený. Žalovaná poukazuje
na to, že pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou postupuje v súlade s ust. § 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva
sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, t.j. zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) alebo domáhať sa uspokojenia
predajom zálohu podľa osobitných zákonov, napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z., ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. “

Občiansky zákonník upravuje ďalší postup a povinnosť záložného veriteľa pre prípad, ak výťažok z
predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a to v § 151m odsek 10 - „Ak výťažok z predaja
zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného
odkladuhodnotuvýťažkuzpredaja,ktoráprevyšujezabezpečenúpohľadávkupoodpočítanínevyhnutne

a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.“ Žalovaná odmieta, aby
podmienka záložnej zmluvy uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovanej v bode 15
Zabezpečenie záväzkov ods. 15.9.1 písm. c), na základe ktorej ak Klient nebude riadne a včas splácať
Pohľadávku, je Banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju Pohľadávku z výťažku
z predaja zálohu, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, bola neprijateľná a

preto neplatná z dôvodu, že slovenská legislatíva ustanovuje možnosť výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby.

Podaním zo dňa 23.11.2014 žalovaná doplnila svoje vyjadrenie, kde uviedla, že žaloba má všeobecný,
abstraktný charakter bez akéhokoľvek vzťahu ku konkrétnemu výkonu záložného práva a žalobná

argumentácia je vystavaná výlučne na zovšeobecnených obavách a nepodložených domnienkach.
Cieľ sledovaný žalobou je v rozpore s požiadavkami právnej istoty, ochrany legálne nadobudnutých
práv a legitímnych očakávaní, ktoré sú súčasťou konceptu materiálneho právneho štátu, ako je
garantovaný Ústavou Slovenskej republiky. Rovnako sa ním popierajú vedúce zásady súkromného
práva, najmä autonómia vôle a pacta sunt servanta. Cieľ sledovaný žalobou popiera základné funkcie

záložného práva, predovšetkým uhradzovaciu funkciu. Niet žiadneho dôvodu pre uprednostnenie
nútenej (exekučnej) dražby majetku pred dobrovoľnou, ktorá sa uskutočňuje na podklade súhlasu
žalobcu, ktorý je vyjadrený uzavretím záložnej zmluvy, ako je potvrdené aj rozhodovacou praxou
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Aktuálne platná a účinná právna úprava týkajúca sa jeho
výkonu (o.i. formou dobrovoľnej dražby) neodporuje právu Európskej únie, uvedené tvrdenie bolo

preukázané zodpovedajúcimi rozhodnutiami a stanoviskami hlavných orgánov komunitárnych súdnej
moci.Uvedenáprávnaúpravajepredovšetkýmplnevsúladesrozhodujúcimipožiadavkamiekvivalencie
a efektivity. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje spotrebiteľom riadnu a účinnú ochranu ich práv
(najmä prostredníctvom inštitútov predbežného opatrenia a určenia neplatnosti dražby). Zmluvná úpravazáložného práva medzi bankou - žalovaným a žalobcom je navyše iba prevzatím existujúcej zákonnej
úpravy - táto okolnosť ju vylučuje z pôsobnosti Smernice 93/13/EHS (článok 1 odsek 2 Smernice 93/13/
EHS);

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.01.2010 vyplýva, že medzi žalovanou ako záložným

veriteľom a žalobcom ako záložcom 2 a G. N. P. ako záložcom 1, bola uzavretá Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam. Predmetom tejto Zmluvy zo dňa 14.01.2010 bola dohoda
zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v prospech záložného veriteľa
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2010, na základe ktorej žalovaná ako veriteľ poskytla žalobcovi a G. N. P.
ako dlžníkom úver vo výške 140.000,- eur.

Predmetom zálohu boli:
a) nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve G. N. P. ako záložcu 1 a žalobcu ako záložcu 2 zapísané
na liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C.), a to: pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku:
Záhrady, o výmere 90 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: Zastavané

plochy a nádvoria, o výmere 111 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX, druh pozemku:
Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh
pozemku: Záhrady, o výmere 51 m2, k.ú. C.; stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavená
na pozemku KN - C parcelné číslo XXXX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116
m2, k.ú. C.;

b) nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako záložcu 2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,
k.ú. C., a to: byt č. 3, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, orientačné
číslovchoduXX,T.O.C.D.C.ktorýjepostavenýnapozemkuKN-CparcelnéčísloXXXX/XXX,Y..Ú..C.;
spoluvlastnícky podiel v rozsahu 39/5088 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu súpisné č. XXXX, orientačné číslo vchodu XX, T. O. C. D. C., ktorý je postavený na pozemku KN

- C parcelné č. XXXX/XXX, Y..Ú.. C.. Záložné právo v prospech žalovanej bolo katastrom nehnuteľností
registrované pod č.k. V XXX/XXXX.

Dňa02.05.2011vydalažalovanápotvrdenieovzdanísačastizáložnéhoprávakčastizálohuzapísaného
pod č.k. D. XXX/XXXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C. (záloh

1), pričom záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C. (záloh
2) zostalo zachované v rozsahu a za podmienok dohodnutých v Zmluve zo dňa 14.01.2010.

Listom zo dňa 24.03.2013 označeným ako „Posledné upozornenie (3. upomienka)" žalovaná vyzvala
žalobcu na úhradu dlhu, ktorý k 24.03.2013 predstavoval sumu vo výške 2.050,88 eura. Zároveň bol

žalobca upozornený v prípade, ak predmetný záväzok neuhradí, na možnosť žalovanej požadovať
okamžité splatenie celej pohľadávky, ako aj na možnosť prístupu k jej vymáhaniu, napr. súdnou cestou,
exekúciou alebo poverením spoločností špecializujúcich sa na vymáhanie pohľadávok a ak je úver
zabezpečený nehnuteľnosťou, žalovaná je oprávnená pristúpiť aj k dražbe tejto nehnuteľnosti.

Podľa čl. IV Zmluvy zo dňa 14.01.2010, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ
oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja
zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP").
Podľa bodu 15 (Zabezpečenie záväzkov) ods. 15.9.1 VOP žalovanej, ak klient nebude riadne a včas
splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku

z výťažku z predaja zálohu, a to buď: a) priamym predajom tretej osobe, alebo; b) vyhlásením
verejnej obchodnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo; c) predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa
osobitného zákona, alebo; d) predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia ospotrebiteľskýchzmluvách.UvedenáprávnaúpravamázákladvsmerniciRadyč.93/13/EHSz 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 1 veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka , ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku , ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo

prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky

Podľa § 151j Občianskeho zákonníka Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa

záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f)
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo zabezpečuje

záväzokzospotrebiteľskejzmluvy,môžesazáložnýveriteľvrámcivýkonuzáložnéhoprávauspokojiťlen
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa článku 1 ods. 2 smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné štatutárne alebo regulačné
ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovoroch, ktorých sú členské štáty alebo
spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
zabezpečovala zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.1.2010, ktorá bola
spotrebiteľskou zmluvou. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky

veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť
svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Z uvedeného
teda vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s námietkou žalovanej ohľadne nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení neprijateľne zmluvnej podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý
právny záujem žalobcovi ako spotrebiteľovi na určení neprijateľných zmluvných podmienok, a to bez
toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať,
pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013.

Súd následne skúmal, či napadnutá zmluvná podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach
žalovanej v bode 15 Zabezpečenie záväzkov ods. 15.9.1. písm. c), na základe ktorej ak klient nebude
riadne a včas splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju

pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného
zákona, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. K tomu súd uvádza, že žalobcom napadaná
podmienka je priamo zakotvené v kogentných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, resp. zákona č.
527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.NovelouObčianskehozákonníkač.106/2014Z.z.zákonodarca
jednoznačne určil spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ako prípustný pre uspokojenie

pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto takáto podmienka nemôže byť neprijateľná.

Pokiaľ žalobca svoju žalobu odôvodňoval rozporom právnej úpravy s právom Európskej únie, k tomu
súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v rozsudkom zo dňa 10. septembra
2014, vo veci C 34/13, I. Y./SMART Capital, a. s.: Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im
neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky,
pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,

ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Z uvedeného teda
vyplýva,žeSúdnydvorEÚkonštatoval,žeprávnaúprava,ktoráumožňujevymôcťpohľadávkuzvýťažku
predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona nie je v rozpore s právom EÚ.

Pokiaľ ide o výsluch navrhovaného svedka, tak nakoľko v danom prípade sa jedná o výlučne právne

posúdenie veci, súd výsluch svedka nevykonal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov

konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia,
vyjadrenie, účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 28.11.2014 pri neurčitej hodnote veci po 61,87 eura
+ 3x rež. paušál po 8,04 eura + náhrada za stratu času za 10 začatých polhodín vo výške 134,- eur
+ 20% DPH+ cestovné motorovým vozidlom Honda Accord na trase Martin - Prešov a späť vo výške
118,26 eura, podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, d/ § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3, ods.4,

§ 17 ods.1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov.Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

V Prešove dňa 28. novembra 2014