Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/222/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201016
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2009 vo výške 190 789,30 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 190 789,30
euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská

Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to:

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 2. augusta 2009, základ dane 26 670,50 euro, DPH vo
výške 5067,40 euro, celková suma 31 737,90 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 2. augusta 2009, základ dane 22 263,61 euro, DPH vo
výške 4230,10 euro, celková suma 26 493,71 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 2. augusta 2009, základ dane 34 138,39 eura, DPH vo
výške 6486,30 euro, celková suma 40 624,69 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 3. augusta 2009, základ dane 9569,06 euro, DPH vo výške 1818,10
eura, celková suma 11 387,16 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 4. augusta 2009, základ dane 9557,61 euro, DPH vo výške 1815,90
euro, celková suma 11 373,51 euro,- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 5. augusta 2009, základ dane 8832,33 euro, DPH vo výške 1678,10
eura, celková suma 10 510,43 euro,

- Faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 5. augusta 2009, základ dane 25 800,14 euro, DPH vo
výške 4902 euro, celková suma 30 702,14 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 6. augusta 2009, základ dane 34 864,96 eura, DPH vo
výške 6624,30 eura, celková suma 41 489,26 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 7. augusta 2009, základ dane 9893,36 euro, DPH vo výške 1879,70
euro, celková suma 11 773,06 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 9. augusta 2009, základ dane 28 051,07 euro, DPH vo
výške 5331,60 euro, celková suma 33 392,67 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 9. augusta 2009, základ dane 29 182,50 euro, DPH vo výške
5544,70 eura, celková suma 34 727,20 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 9. augusta 2009, základ dane 36 498,38 euro, DPH vo

výške 6934,70 euro, celková suma 43 433,08 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 10. augusta 2009, základ dane 9292,37 eura, DPH vo
výške 1765,60 eura, celková suma 11 057,97 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 11. augusta 2009, základ dane 9473,31 euro, DPH vo
výške 1799,90 euro, celková suma 11 273,21 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 12. augusta 2009, základ dane 9090,01 euro, DPH vo
výške 1727,10 eura, celková suma 10 817,11 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 12. augusta 2009, základ dane 28 555,43 euro, DPH vo
výške 5425,50 euro, celková suma 33 980,93 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXXX zo dňa 13. augusta 2009, základ dane 34 384,52 eura, DPH vo

výške 6533,10 eura, celková suma 40 917,62 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 14. augusta 2009, základ dane 9169,31 euro, DPH vo
výške 1742,20 eura, celková suma 10 911,51 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXXX zo dňa 16. augusta 2009, základ dane 34 238,01 eura, DPH vo
výške 6505,20 eura, celková suma 40 000 ton s 43,21 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16. augusta 2009, základ dane 36 628,19 eura, DPH vo
výške 6959,40 eura, celková suma 43 587,59 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16. augusta 2009, základ dane 26 509,06 eura, DPH vo
výške 5036,70 euro, celková suma 31 545,76 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16. augusta 2009, základ dane 33 126,13 eura, DPH vo

výške 6294 euro, celková suma 39 420,13 eura,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 17. augusta 2009, základ dane 8853,72 eura, DPH vo
výške 1682,20 eura, celková suma 10 535,92 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 18. augusta 2009, základ dane 9819,64 euro, DPH vo
výške 1865,70 eura, celková suma 11 685,34 euro,- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 19. augusta 2009, základ dane 9596,82 eura, DPH vo
výške 1823,40 eura, celková suma 11 420,22 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20. augusta 2009, základ dane 8979,61 euro, DPH vo
výške 1706,10 euro, celková suma 10 685,71 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20. augusta 2009, základ dane 34 169,09 eura, DPH vo
výške 6492,10 eura, celková suma 40 660,19 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 21. augusta 2009, základ dane 9235,14 euro, DPH vo
výške 1754,70 euro, celková suma 10 989,84 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 23. augusta 2009, základ dane 34 343,61 euro, DPH vo
výške 6525,30 euro, celková suma 40 868,91 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 23. augusta 2009, základ dane 22 124,31 eura, DPH vo
výške 4203,60 euro, celková suma 26 327,91 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 23. augusta 2009, základ dane 36 415,67 eura, DPH vo

výške 6919 euro, celková suma 43 334,67 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 23. augusta 2009, základ dane 33 630,50 euro, DPH vo
výške 6389,80 euro, celková suma 40 020,30 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 24. augusta 2009, základ dane 7952,50 eura, DPH vo
výške 1511 euro, celková suma 9463,50 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 25. augusta 2009, základ dane 10 514,16 euro, DPH vo
výške 1997,70 euro, celková suma 12 511,86 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 26. augusta 2009, základ dane 8932,05 euro, DPH vo
výške 1697,10 eura, celková suma 10 629,15 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 26. augusta 2009, základ dane 33 846,36 euro, DPH vo

výške 6430,80 euro, celková suma 40 277,16 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 27. augusta 2009, základ dane 9281,78 eura, DPH vo
výške 1763,50 euro, celková suma 11 045,28 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 27. augusta 2009, základ dane 34 551,34 eura, DPH vo
výške 6564,80 eura, celková suma 41 116,14 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 28. augusta 2009, základ dane 9610,40 eura, DPH vo
výške 1826 euro, celková suma 11 436,40 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30. augusta 2009, základ dane 33 319,84 euro, DPH vo
výške 6330,80 eura, celková suma 39 650,64 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30. augusta 2009, základ dane 36 356,96 euro, DPH vo

výške 6907,80 euro, celková suma 43 264,76 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30. augusta 2009, základ dane 63 191,12 eura, DPH vo
výške 12 006,30 euro, celková suma 75 197,42 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30. augusta 2009, základ dane 34 329,35 euro, DPH vo
výške 6522,60 eura, celková suma 40 851,95 euro,- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30. augusta 2009, základ dane 9302,07 euro, DPH vo
výške 1767,40 eura, celková suma 11 069,47 euro.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o., pričom tovar
uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť Ostwerke, s.r.o. žalobcovi reálne nedodala. Vyššie
uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod

kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese
Školská 768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská
cesta 14, Banská Bystrica. Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o.,
Kukučínova 504/6, Trenčín. V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna
2010 H. J., od 28. júna 2010 do 29. júla 2010 O. P., E. republika a od 29. júla 2010 A. Y.. Polícia šetrením
realizovanýchobchodovsbravčovýmmäsomzistila,žetentotovar(bravčovémäso)nadobudlislovenskí

predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované ako
platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu
činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, osoby v
pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na občanov E.. Zodpovedné
osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi.

V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie na Slovensko pochybnosti
nie sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z Česka. Na základe
faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si
uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto
deklarovanými dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Miestnym zisťovaním na adrese sídla
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo preverené, že spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej v
obchodnomregistri,aaninažiadnejzbudovnachádzajúcichsanaZvolenskejceste14,BanskáBystrica
nemá označené sídlo. Na žiadosť správcu dane o zapožičanie účtovných dokladov (ktorá žiadosť bola
doručená splnomocnenému zástupcovi spoločnosti S. S. dňa 13.11.2012) spoločnosť Ostwerke, s.r.o.

a ani jej splnomocnený zástupca nereagovali, požadované doklady správcovi dane nepredložili, a to
ani na opakovanú žiadosť. Príslušný správca dane (Daňový úrad Bánovce nad Bebravou) určoval u
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. daň podľa pomôcok na Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
január - marec 2009, september 2009 a február 2010 a taktiež i na Dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepredložila doklady pri výkone

daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k Dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia
január - apríl 2011 spoločnosť Ostwerke, s.r.o. uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla daňová
povinnosť ani nárok na odpočítanie dane. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti tak
ako ukladá § 3 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov a

iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca
dane predvolával opakovane na výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. S. S.,
ktoré zásielky si menovaný prevzal dňa 4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však
nedostavil. Správca dane predvolával opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. H. J., ktoré zásielky sa vrátili správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 19. marca

2013 sa splnomocnený zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. S. S. telefonicky skontaktoval so správcom
dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je
dlhodobo odcestovaný v zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane
návrat a zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. S. S. v telefonickom rozhovore
ďalej správcovi dane oznámil, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti

Ostwerke, s.r.o. zomrel. S. S. sa už viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia §
20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru
a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. H. J. bol dňa 14. marca 2013 predvedený na Daňový
úrad Trenčín, kde pred správcom dane H. J. uviedol, že má k dispozícii protokol o odovzdaní dokladov
novému konateľovi spoločnosti Ostwerke, s.r.o. a predloží ho správcovi dane do 22. marca 2013, čo

však H. J. neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. H. J. pred správcom dane potvrdil,
že žalobcovi ako odberateľovi vystavil faktúry, avšak len za zdaňovacie obdobie január 2009, a to
konkrétne faktúru číslo XXXXX zo dňa 1. januára 2009 v sume 10 230,12 euro, faktúru číslo XXXXX
zo dňa 4. januára 2009 v sume 9969,33 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009 v sume14 484,98 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 26. januára 2009 v sume 9130,52 euro, faktúru číslo
XXXXXXX zo dňa 27. januára 2009 v sume 9459,81 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 28. januára
2009 v sume 10 288,98 euro a faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára 2009 v sume 4012,37 euro

(pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neunikla zrejmá nesprávnosť v písaní, keď správne mali byť
v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené faktúry nie za obdobie január 2009, ale za obdobie
august 2009, ktoré obdobie je predmetom v súdenej veci, teda ako vyplýva zo zápisnice správcu
dane o ústnom pojednávaní zo dňa 14.03.2013, č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX po správnosti mali byť
uvedené f.č. XXXXXXXX z 17.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 18.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 19.08.2009, f.č.

XXXXXXXX z 20.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 20.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 21.08.2009, f.č. XXXXXXXX
z 23.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 23.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 23.08.2009, f.č. XXXXXXXX z
23.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 24.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 25.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 26.08.2009,
f.č. XXXXXXXX z 26.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 27.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 27.08.2009, f.č.
XXXXXXXX z 28.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 30.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 30.08.2009, f.č. XXXXXXXX
z 30.08.2009, f.č. XXXXXXXX z 30.08.2009; ide o časť faktúr presne špecifikovaných v úvode tohto

rozsudku). Vyššie uvedené faktúry H. J. žalobcovi osobne vystavil a tieto aj podpísal, o ostatných
odberateľských faktúrach nič nevedel, nikoho nepoveril, aby ďalšie faktúry niekto iný vystavoval. Zmluvy
na dodávky tovaru - mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom uzatváral H. J. s konateľom
žalobcu, s pánom G.. Faktúry za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli doručené žalobcovi
poštou, k ukončeniu spolupráce so žalobcom, ktorá bola ukončená v septembri 2010, sa H. J.

nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach bolo mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala
od dodávateľov z M. republiky. Dodávateľmi boli Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec na
Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení H. J. dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch od
českého dodávateľa, prepravcov však osobne nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky,
nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani kde sa presne vykladalo, dokonca nevedel, kto objednal

prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval, a ani kde skončila preprava tovaru. H. J. nevedel, ako
prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto tovar - mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o.
odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal. H. J. však tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke,
ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neznášala náklady na
prepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet, H. J. osobne robil úhrady dodávateľských faktúr.

Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo
výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne
ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami počas konania,
čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v
rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedolnaústnompojednávaníkonkrétnenávrhy,akobymalžalobcaakoplatiteľodstrániťnedostatky

v procese daňovej kontroly.

Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane inštitút
predvedenia vo vzťahu k svedkovi S. S., hoci vo vzťahu k svedkovi H. J. tak učinil. Správca dane tak
svoj záver opiera hlavne o výpoveď H. J., bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o..

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, H. J. ako bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. vo svojej výpovedi
uviedol, že sa nepamätá, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a kto tovar za
žalobcu preberal. Avšak vo svojej výpovedi H. J. uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch,
že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Vzhľadom na čas, ktorý ubehol medzi predmetnými

udalosťami a výpoveďou svedka nie je ničím nezvyčajným, že si svedok nevie vybaviť detaily, ako napr.,
kde sa tovar nakladal a kde sa tovar vykladal, meno vodiča, značku auta a pod.. Žalobca pokladá za
dôležité to, čo si svedok pamätal a čomu správca dane pripísal len malú dôležitosť a síce, že tovar
nakladaný, vozený a vykladaný bol. Z výpovede predmetného svedka H. J. je jednoznačné, že tovarexistoval a teda, že plnenie prebehlo riadne a nielen fiktívne. Žalobca tvrdí, že správca dane nesprávne
vyhodnotil dôkaz menovaného svedka H. J..

Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie
veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov
obchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako

samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického
dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu
o neexistencii plnenia.

Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,
že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane
nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiežžalobcavsprávnejžalobezdôraznil,žepreúčelyuplatneniaDPHniejepodstatnáskutočnosť,od
koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa až k poslednému
odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový obchod, nakoľko
tovar, s ktorým sa obchodovalo aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu právo disponovať s
tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti

obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného
je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,
uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v
tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil
žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia

nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku.
Dňa 13. mája 2013 správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v
rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december
2009, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca využil svoje právo

a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu dane. Dňa 11. júna 2013
bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask a Výzva č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom žalobca
salistomzodňa24.06.2013vyjadrilkzisteniamuvedenýmvprotokoleapripomienkyžalobcukprotokolu
boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní

č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy
ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol
so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania
prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný

priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nevyužil vo vzťahu k svedkovi S. S. inštitút predvedenia, že
2. správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3. právne posúdenie vecimusí urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňového hľadiska je hospodárska
kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie ekonomického dôvodu
daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
správca dane je ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný postupovať
v medziach zákona. Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu
prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený
rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi.

Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá
skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte
iné podklady pre rozhodnutie. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno
preukázať svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V rámci
dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho
právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti.

Finančné orgány preverili viacerých účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení si správca
dane urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, §
45, § 46, § 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď viedol
dokazovanie a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady

uvedené v § 3 daňového poriadku, postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy
štátu a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných
osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku), pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a inými osobami, ktoré boli poučené o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2
daňového poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a v neposlednom rade vykonal úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu ako napríklad zaslané dožiadanie alebo predvolania a vypočutia svedkov (§ 3
ods. 1 v poriadku). Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom a povinnosťou daňových subjektov
a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Zákonný postup správcu dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy zistené v daňových konaniach, nie
je možné vyhodnotiť ako postup v neprospech daňového subjektu. Vo vzťahu k predvedeniu S. S.,
žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane neúspešne predvolával menovaného S. S.
- splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o., tento sa dňa 19. marca 2013 telefonicky
skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový

úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí. S. S. uviedol, že koncom mája telefonicky
potvrdí návrat a zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. S. S. zamestnancovi správcu
dane v telefonickom rozhovore oznámil, že doklady nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel.
S. S. sa do dňa spracovanie protokolu neskontaktoval so správcom dane. Správca dane nepostupoval v
rozpore so zákonom, keď nepožiadal políciu o predvedenie svedka, pokiaľ sa S. S. zdržuje v zahraničí.

Správca dane vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu, pričom zistil, že spoločnosť
Ostwerke, s.r.o. deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými výrobkami, v skutočnosti však
tovar v deklarovanom množstve nenakupovala ani nepredávala, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. ku
kontrole nepredložila žiadne doklady a kontrola bola vykonaná na základe pomôcok. Správca dane pri
uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku)
a zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa
na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010 žalovaný uviedol, že v prípade citovaného rozsudku ide
o diametrálne odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade s názorom vysloveným v citovanom

rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. vystavovala faktúry bez skutočného
dodania tovarov so záverom uplatnenie odpočítania DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na
predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže byť odpočítanie dane z
faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal
rozhodnutie prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane
vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenierozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.

K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie
v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od
priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje
dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.

zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady
podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných

dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca
je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných
partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne

preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti
dodávateľ nepodáva daňové priznanie a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre
poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre
overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací
orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval

odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené
v odvolaní a predložené dôkazy. Ak žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný
ich predložiť už počas daňovej kontroly, následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a
najneskôr v odvolacom konaní. Ani jedno z CMR žalobcom najneskôr v odvolacom konaní predložené
nebolo. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu

správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom
rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút
odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. V daňovom konaní platí nielen
zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada

prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada
vyhľadávacia.

K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového
obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca

v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome
nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj keď
vyhlásil, že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne
uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky sú
nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo

disponovať s tovarom ako vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto
vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné
posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí
z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine

dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje
lenzapojenieobidvochúčastníkovdotransakcií,bezďalšíchdôkazovnepreukazujereálneuskutočnenie
zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ pohyblivá dodávka tovaru skutočne
ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti.Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podľa zistení správcu dane je problémový, resp. nekontaktný subjekt,
svedkovia, ktorí boli predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti H. J., splnomocnený zástupca spoločnosti
S. S.) nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili, manipulovali s ním a

následne ho dodávali odberateľom. Podľa výpovede S. S. on doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie
práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť,
že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi
dane, že došlo k obchodným transakciám. V prípade žalobcu sa nepreukázalo, že daň bola reálne do

štátneho rozpočtu odvedená. Keď spoločnosť Ostwerke, s.r.o. daň do štátneho rozpočtu neodviedla a
v tejto spoločnosti daň je nevymožiteľná, tak uplatnením odpočítania dane žalobcom došlo k narušeniu
princípu neutrality dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená,
čím bol narušený princíp neutrality dane. Žalovaný postupoval objektívne, keď do štátneho rozpočtu
neodvedenú daň nepriznal žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v
bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v
Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 24.01.2014
uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.

rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne
nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa
27.05.2014, č.k. 13S/222/2013-70, ktorý prevzal jeho advokát dňa 02.06.2014.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,
§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa

§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej
lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez

pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j

ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra 2013,
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013,
ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie august 2009 vo výške 190 789,30 euro, keď správca dane s poukazom na ust.
§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 190
789,30 euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14,

Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to faktúr
podrobne popísaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového
konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétnevo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťamizistenýmivrámcivýkonudaňovejkontroly(naktorézistenianakoniecžalobcaajreagoval

podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil žalobcovi Protokol
z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (na ktoré zistenia
žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa 11. júla 2013
prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci

výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi oznámených skutočností jednoznačne
vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia,
a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu
prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové
rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť, že žalobca priebežne podával námietky voči
všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené). Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu

dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je
povinnosť daňového subjektu (v súdenej veci žalobcu) preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Odsek 1 písm. b)
citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a to tak, že daňový subjekt preukazuje len
tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna interpretácia citovaného ustanovenia musí

byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje - okrem skutočností, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/
cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, alebo, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm.a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca

s poukazom na znenie ust. § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca
dane bol povinný uviesť - označiť daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy -
doklady, ktoré má daňový subjekt (žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o
reálnosti zdaniteľného plnenia, takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu -
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo miestnym zisťovaním preukázané, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. sa
na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na
Zvolenskej ceste č. 14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený zástupca spoločnosti

Ostwerke, s.r.o. S. S., ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. H. J. na žiadosť správcu dane o
zapožičanie dokladov spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady správcovi dane nepredložili.
S. S., hoci ho správca dane opakovane predvolával na výsluch, sa k správcovi dane neustanovil, do
telefónu sa správcovi dane vyjadril, že doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a konateľ spoločnosti
Ostwerke,s.r.o.zomrel.H.J.muselbyťpredsprávcudanepredvedenýorgánmipolície,nakoľkozásielka

s predvolaním sa opakovane vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Pred správcom
dane nevedel H. J. (ktorý bol v rozhodnom období august 2009 konateľom spoločnosti Ostwerke, s.r.o.)
uviesť žiadne podrobnosti zdaniteľných plnení, 1. nevedel uviesť kto vybavoval prepravu mäsa, 2.
nevedel, kde sa tovar vykladal, hoci tvrdil, že bol prítomný pri nakládke a vykládke, 3. nevedel, ako
prebiehala manipulácia s mäsom, kto mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo

strany žalobcu mäso preberal, 4. nevedel s kým uzatváral za spoločnosť Ostwerke, s.r.o. zmluvy, na
nikoho si nepamätal, hoci tvrdil, že osobne uzatváral zmluvy k dodávke mäsa, 5. nevedel kto prepravu
objednal, kto ju realizoval, ani kde skončila preprava tovaru. Správcovi dane neboli predložené doklady
spoločnosti Ostwerke, s.r.o., táto spoločnosť je problematickou spoločnosťou, ktorá sa na adrese sídla
nenachádza, so správcom dane nekomunikuje, preto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno

ustáliť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neodviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúr,
ktoré vystavila v období mesiaca august 2009 žalobcovi, a ktoré sú predmetom tohto konania. V úplnej
zhode s týmto záverom je i výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o., ktorý sa absolútne
nevedel vyjadriť k podrobnostiam zdaniteľného plnenia. Z týchto skutočností je podľa názoru Krajského
súdu v Trenčíne jediný logický záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na sporných

faktúrach medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom nedošlo. K predloženým CMR Krajský súd
len v stručnosti uvádza, že v súdenej veci sú predmetom dodávky mäsa od spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. v období mesiaca august 2009. Pre Krajský súd v Trenčíne je nepochopiteľné, prečo sa žalobca
odvoláva na CMR, kde dátum dodania tovaru pre spoločnosť Ostwerke, s.r.o. je 26.02.2009, resp. saodvoláva na CMR, kde subjektom dodania tovaru je spoločnosť PARADISSE. Námietka žalobcu, že
vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav nie je dôvodná. Na tento záver súdu priamo nadväzuje
námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval ekonomický dôvod daňovej transakcie. Krajský súd v

Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom nedôjde k
reálnemu zdaniteľnému plneniu (tak ako je tomu práve v súdenej veci), a napriek tomu dodávateľ vystaví
odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej
výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik (neodvedená DPH na výstupe zo
strany dodávateľa pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik). Charakteristickým

typom takýchto fiktívnych obchodov, sú práve nelegálne reťazové obchody, o ktorý prípad ide aj v
súdenej veci. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nevyužil voči svedkovi S. S. inštitút predvedenia Krajský súd v
Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôvodnil,
prečo správca dane nepristúpil k predvedeniu S. S. (správca dane nepožiadal políciu o predvedenie

menovaného svedka, pokiaľ sa zdržiaval v zahraničí). Z administratívneho spisu je zrejmé, že S. S.
sa dňa 19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla
2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí,
pričom prisľúbil správcovi dane, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne so
zamestnancom správcu dane termín. S. S. sa však už správcovi dane viac neozval. Krajský súd

v Trenčíne je toho názoru, že skutočnosť, že sa svedok zdržiava v zahraničí je takou okolnosťou,
ktorá bráni jeho predvedeniu. Pokiaľ správca dane z tohto dôvodu nepožiadal o predvedenie S. S.,
nepostupoval správca dane v rozpore so zákonom.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že

nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia
a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku
dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane
musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu
dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa

správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné

odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať
jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a

jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa
zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.