Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112237254
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112237254.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Šoltésovej

14, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14,
proti odporcovi: A. G., naposledy bytom D. XXX, t.č. ÚVTOS P. X. J., o zaplatenie 399,90 eura s
príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,95 eura s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 95,68 eura od 6.3.2010 do zaplatenia, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
26,92 eura od 6.4.2010 do zaplatenia, s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,69 eura od
6.5.2010 do zaplatenia, s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1,66 eura od 6.6.2010 do

zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 29.10.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 399,90 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi
ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom

ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi, ktorému boli právnym predchodcom navrhovateľa vystavené
faktúry na sumu 95,68 eura, 26,92 eura, 26,92 eura, 1,66 eura a 248,95 eura, ktoré nezaplatil.

Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 19.11.2012 platobný rozkaz sp.zn. 19 RO 496/2012, proti ktorému
podalodporcavzákonnejlehoteodpor,vktoromuviedol,žezmluvypodpísal,keďzistilkrádežmobilného
telefónu, kontaktoval príslušnú pobočku v Nitre, má výhrady k predloženým dokladom, nevolal do
Čiech, ani na internet, načo by volal každé dve minúty volaného účastníka, ktorý sa neozval, namietal

postúpenie pohľadávky. Podaním odporcu sa vydaný platobný rozkaz zrušil.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a
vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, zmluvou o pripojení s
dodatkom, faktúrami, podrobným mesačným výpisom faktúr, odovzdávacím protokolom, všeobecnými
podmienkami, platobným rozkazom, správami zo šetrenia pobytu odporcu, odporom, vyjadreniami
navrhovateľa, cenníkom, vyjadrením odporcu a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi spoločnosťou T Mobile Slovensko, a.s. a odporcom bola dňa 21.12.2009 uzatvorená Zmluva o
pripojení spolu s Dodatkom. Uvedené v konaní nebolo sporné, pretože sám odporca vo svojom vyjadrení
potvrdil, že zmluvu podpísal. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky.Na základe uzatvorenej zmluvy bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón Nokia 6303 a 1 kus SIM karty,
ktorejbolopridelenételefónnečíslo XXXXXXXX.Vtabuľkeč.1Dodatkuboladojednanázmluvnápokuta

vo výške 248,95 eura.

Odporcovi boli vystavené nasledovné faktúry: na sumu 95,68 eura, splatná dňa 5.3.2010 titulom
poskytnutých hlasových služieb za obdobie od 15.1.2010 - 14.2.2010, na sumu 26,92 eura, splatná
dňa 5.4.2010 titulom poskytnutých hlasových služieb za obdobie od 15.2.2010 - 14.3.2010, na sumu

26,69 eura, splatná dňa 5.5.2010 titulom poskytnutých hlasových a nehlasových služieb za obdobie od
15.3.2010 - 14.4.2010, na sumu 1,66 eura titulom poplatku za oneskorenie platby, splatná dňa 5.6.2010
a na sumu 248,95 eura titulom zmluvnej pokuty, splatná dňa 3.3.2011, ktoré odporca nezaplatil.

Pohľadávka voči odporcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011
postúpená na navrhovateľa.

Navrhovateľ sa k podanému návrhu vyjadril písomne, uviedol, že zmluvná pokuta bola dojednaná
v zmluve, zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi, poskytol
mu telekomunikačné zariadenie za zľavnenú cenu Nokia 6303 za zľavnenú cenu 1 euro, pričom
štandardná cena v čase uzavretia zmluvy bola 159 euro. Zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú,

preventívnu,výškazmluvnejpokutyzávisíodrizika,ktorémôževzniknúťvprípade,keďodporcanačerpá
benefity a nezaplatí žiadnu platbu. Odporca mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty. Právnemu
predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého
mobilného telefónu, celková výška poskytnutej zľavy bola 158 eura a minimálne v takejto výške má
nárok na zmluvnú pokutu.

Odporca sa písomne vyjadril k veci, okrem podaného odporu, tak, že navrhovateľ nepredložil ani jeden
dôkaz, že odporca sám osobne telefonoval na uvedené čísla, od 9.7.2012 je vo výkone trestu, nevie, kto
teraz na jeho ukradnutom telefóne telefonuje. Neboli predložené žiadne priame dôkazy voči jeho osobe.
Jeho práva zaručené Ústavou boli poškodené, žiadal odškodnenie.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnutie
telekomunikačných služieb a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o pripojení spolu s jej

Dodatkom. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Návrh navrhovateľa súd považoval sčasti za podaný dôvodne a s časti za nedôvodný.
Návrhu v časti zaplatenia sumy 150,95 eura súd vyhovel, pretože mal za to, že právny predchodca
navrhovateľa na základe uzatvorenej zmluvy poskytol službu, za čo bol odporca povinný zaplatiť

vystavené faktúry na sumu 95,68 eura, 26,92 eura, 26,69 eura a 1,66 eura, čo neurobil a preto ho
k tejto povinnosti zaviazal súd. Jedná sa o poskytnuté a nezaplatené služby za celkové obdobie od
15.1.2010 do 14.2.2011, čo je podrobnejšie rozpísané vo vyššie uvedenom skutkovom stave, ktorá
faktúra bola vystavená za aké obdobie. Ku každej faktúre bol priložený podrobný mesačný výpis pretelefónne číslo odporcu, to znamená, že z podrobných mesačných výpisov vyplýva, kedy a na aké
čísla boli uskutočnené volania zo SIM karty odporcu. Všetky hovory a akákoľvek činnosť uskutočnená
zo SIM karty odporcu je zaznamenaná systémom navrhovateľa, do ktorého nikto nevstupuje, nie je to

možné a nie je možné, aby bolo zaznamenané niečo, čo nebolo uskutočnené zo SIM karty odporcu.
Z potvrdenia ÚVTOS P. X. J. súd zistil, že odporca je vo výkone trestu od 9.7.2012, vystavené faktúry
sú za celkové obdobie od januára 2010 do februára 2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že v čase
využívania služieb poskytnutých právnym predchodcom navrhovateľa, odporca nebol vo výkone trestu
a či on osobne alebo niekto iný využíval fakturované služby, táto skutočnosť je na ťarchu odporcu, ktorý

je vlastníkom telefónu a SIM karty. Odporca nepreukázal, či mu skutočne bol odcudzený mobil, či mu
bola odcudzená aj SIM karta, neuviedol, kedy sa tieto skutočnosti mali udiať, či vo veci krádeže podal
trestné oznámenie, jeho vyjadrenie súd v tomto smere považoval za nedôveryhodné a nepreukázané.
Navrhovateľ si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých faktúr odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Počiatok omeškania je uplatnený
správne, je to deň nasledujúci po dni splatnosti faktúr, správna je požadovaná výška úroku z omeškania

s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania zvýšená
o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v tom čase 1 %. Vo zvyšnej časti uplatnenej
zmluvnej pokuty súd zamietol návrh ako nedôvodný. Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako
dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku
zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je

nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť

právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa
§ 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak
ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté

v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto,

že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho
strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali

mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou
za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom saefektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o
následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd ako

neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred
uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí.
Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu

zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie
ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť
spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom
zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §

545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej
pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože
vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/. Súd sa nestotožnil

s názorom navrhovateľa, že by sa malo jednať o škodu, pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody,
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody
a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodečného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj

R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie
veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa

navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi štandardnou cenou za poskytnutý program služieb
a zľavnenou cenou za poskytnutý program služieb. Za škodu však nemožno považovať to, že v rámci
ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva program služieb za nižšiu ako skutočnú cenu.
Rozdiel medzi skutočnou a zľavnenou cenou, tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo

strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak
nedošlo, pretože tento za poskytnutý program služieb obdržal dojednanú kúpnu cenu. K vyjadreniu
odporcu v tom zmysle, že žiada od navrhovateľa a jeho právneho zástupcu odškodnenie a nemajetkovú
ujmu súd poznamenáva, že uvedené nie je predmetom tohto konania, nespĺňa náležitosti riadneho

podania a preto sa súd týmto ani nezaoberal.

S poukazom na, vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.