Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/38/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9512100145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Hrubala

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2014:9512100145.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, samosudcom JUDr. Jánom Hrubalom, v

trestnejveciobžalovanéhoIng.K.S.,stíhanéhopreprečinnepriamejkorupciepodľa§336ods.1Tr.zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Ing. K. S., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom Bratislava, A. XXXXX/XJ,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
Bratislava, sp. zn. VII/1 Gv 179/10-62 zo dňa 27. septembra 2012 pre skutok obžalobou kvalifikovaný
ako prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak,

ž e

Ing. K. S.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Ing. K. Z. od jednotlivých záujemcov, ktorí si podali na
Sociálnu implementačnú agentúru so sídlom Špitálska ul. č. 6, Bratislava žiadosť o nenávratný finančný
príspevok z fondov EÚ v rámci Operačného programu „Zamestnanosť a sociálna inklúzia, opatrenie
1.2 Podpora tvorby a udržanie pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov,
podnikov a podpory podnikania", žiadali pre seba a ďalšie presne nestotožnené osoby za to, že vybavia

u osôb oprávnených rozhodovať o schvaľovaní žiadostí, schválenie ich žiadostí o nenávratný finančný
príspevok na Sociálnej implementačnej agentúre úplatok v sume 20 % zo schváleného nenávratného
finančného príspevku, pričom požadovaný úplatok bude v účtovníctve jednotlivých žiadateľov vykrytý
uzatvorením fiktívnej zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb uzatvorenou medzi spoločnosťou
Active Progress, s.r.o. a jednotlivými žiadateľmi, pričom tento úplatok pri osobných stretnutiach zvýšili na
30 % zo schváleného finančného príspevku a zároveň zmenili spoločnosť, s ktorou mala byť uzatvorená
takáto zmluva na spoločnosť Sympatik, s.r.o. Bratislava a týmto spôsobom v dobe od 28.10.2010

do 06.09.2011 pri viacerých osobných rozhovoroch uskutočnených najmä v meste Lučenec, Nitra a
Bratislava, ako aj pri viacerých telefonických rozhovoroch žiadali úplatok od D. D., konajúceho za
spoločnosť TOMOS, s.r.o. Lučenec, X.. K. F., konajúceho za spoločnosť Biele vody, s.r.o., Biele Vody,
živnostníka W. I., trvale bytom Lučenec, M. R. Štefánika 17, X.. R. Z., konajúcu za spoločnosť Gappa,
s.r.o. Zvolen, X.. W. C., konajúceho za spoločnosť ESOFT, s.r.o. Detva a živnostníka F. P., trvale
bytom Lučenec, Adyho 26 a v priebehu uvedeného obdobia v súlade s požiadavkou došlo medzi
jednotlivými žiadateľmi a spoločnosťou Sympatik s.r.o. Bratislava k uzatvoreniu „zmluvy o spolupráci

a poradenstve", ktorá bola podpísaná s fiktívnym dátumom 14.09.2010, pričom suma žiadanýchnenávratných finančných príspevkov u týchto podnikateľských subjektov bola v celkovom objeme
minimálne 1.098.000,- Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave (ďalej
aj „prokurátor" alebo „prokurátor ÚŠP GP SR") podal na tunajší súd obžalobu na obvinených Ing. K. S.
a Ing. W. Q., v ktorej obvineného v I. rade vinil zo spáchania prečinu nepriamej korupcie podľa § 336
ods. 1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a Ing. W. Q.

zo spáchania prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou
účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Skutku sa obvinení mali dopustiť na tom
skutkovom základe, že

Ing. K. S.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Ing. K. Z. od jednotlivých záujemcov, ktorí si podali na
Sociálnu implementačnú agentúru so sídlom Špitálska ul. č. 6, Bratislava žiadosť o nenávratný finančný
príspevok z fondov EÚ v rámci Operačného programu „Zamestnanosť a sociálna inklúzia, opatrenie
1.2 Podpora tvorby a udržanie pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov,

podnikov a podpory podnikania", žiadali pre seba a ďalšie presne nestotožnené osoby za to, že vybavia
u osôb oprávnených rozhodovať o schvaľovaní žiadostí, schválenie ich žiadostí o nenávratný finančný
príspevok na Sociálnej implementačnej agentúre úplatok v sume 20 % zo schváleného nenávratného
finančného príspevku, pričom požadovaný úplatok bude v účtovníctve jednotlivých žiadateľov vykrytý
uzatvorením fiktívnej zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb uzatvorenou medzi spoločnosťou

Active Progress, s.r.o. a jednotlivými žiadateľmi, pričom tento úplatok pri osobných stretnutiach zvýšili na
30 % zo schváleného finančného príspevku a zároveň zmenili spoločnosť, s ktorou mala byť uzatvorená
takáto zmluva na spoločnosť Sympatik, s.r.o. Bratislava a týmto spôsobom v dobe od 28.10.2010
do 06.09.2011 pri viacerých osobných rozhovoroch uskutočnených najmä v meste Lučenec, Nitra a
Bratislava, ako aj pri viacerých telefonických rozhovoroch žiadali úplatok od D. D., konajúceho za

spoločnosť TOMOS, s.r.o. Lučenec, Ing. K. F., konajúceho za spoločnosť Biele vody, s.r.o., Biele Vody,
živnostníka W. I., trvale bytom Lučenec, M. R. C. 17, Ing. R. Z., konajúcej za spoločnosť Gappa,
s.r.o. Zvolen, Ing. W. C., konajúceho za spoločnosť ESOFT, s.r.o. Detva a živnostníka F. P., trvale
bytom Lučenec, Adyho 26 a v priebehu uvedeného obdobia v súlade s požiadavkou došlo medzi
jednotlivými žiadateľmi a spoločnosťou Sympatik s.r.o. Bratislava k uzatvoreniu „zmluvy o spolupráci

a poradenstve", ktorá bola podpísaná s fiktívnym dátumom 14.09.2010, pričom suma žiadaných
nenávratných finančných príspevkov u týchto podnikateľských subjektov bola v celkovom objeme
minimálne 1.098.000,- Eur,

a Ing. W. Q.

podohodesK.Z.aIng.K.S.pomoholobommenovanýmskontaktovaťžiadateľovoNenávratnýfinančný
príspevok z fondov EÚ v rámci Operačného programu Sociálnej implementačnej agentúry, Špitálska
6, Bratislava „Zamestnanosť a sociálna inklúzia, opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udržanie pracovných
miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania" a to tak, že

z pozície Riaditeľa Centra projektov Akadémie vzdelávania dal pokyn svojej podriadenej Mgr. S. K.,
rozoslať na jednotlivé pobočky Akadémie vzdelávania ním poskytnutý zoznam žiadateľov s ponukou
spolupráce a vybavenia schválenia ich žiadostí o nenávratný finančný príspevok za úplatok v sume
20 % z výšky priznaného nenávratného finančného príspevku, pričom požadovaný úplatok bude v
účtovníctve jednotlivých žiadateľov vykrytý uzatvorením fiktívnej zmluvy o poskytovaní konzultačných

služieb uzatvorenou medzi spoločnosťou Active Progress s.r.o. a jednotlivými žiadateľmi, ktorej vzor
zabezpečil a následne zabezpečil osobné stretnutia žiadateľov s K. Z. a Ing. K. S., ktorí v dobe od
28.10.2010 pri viacerých osobných rozhovoroch uskutočnených najmä v mestách Nitra a Bratislava, ako
aj pri viacerých telefonických rozhovoroch žiadali najmä od D. D., konajúceho za spoločnosť T. s.r.o.
Lučenec,Ing.K.F.,konajúcehozaspoločnosťBielevodys.r.o.,BieleVody,živnostníkaW.I.,trvalebytom

Lučenec, M. R. C. 17, Ing. R. Z. konajúcej za spoločnosť Gappa s.r.o. Zvolen, Ing. W. C., konajúceho zaspoločnosť ESOFT s.r.o., Detva a živnostníka F. P., trvalo bytom Lučenec, O. 26, úplatok, ktorý zvýšili na
30 % z výšky priznaného nenávratného finančného príspevku a tiež aj zmenili spoločnosť, s ktorou mala
byť uzatvorená fiktívna zmluva na spoločnosť Sympatik s.r.o., za ktorý prisľúbili vybavenie schválenia

žiadostí týchto podnikateľských subjektov.

Na základe obžaloby teda Ing. K. S. spoločným konaním priamo pre seba a pre inú osobu mal žiadať
úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 a obvinený
Ing. W. Q. mal úmyselne poskytnúť inému pomoc na spáchanie trestného činu, aby iná osoba priamo

pre seba a pre inú osobu žiadala úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci
uvedenej v § 329.

V súvislosti s touto vecou bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská
Bystrica dňa 06.07.2012 uznaný za vinného K. Z., ktorý v zmysle tohto rozsudku spáchal prečin
nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného

zákona v podstate na tom istom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe na Ing. K. S.. Za
to mu bol uložený peňažný trest vo výške 8.000,- Euro spolu s náhradným trestom odňatia slobody,
pričom tento rozsudok je výsledkom konania o dohode o vine a treste medzi prokurátorom ÚŠP GP SR
a obvineným K. Z..

Pokiaľ ide o aj v tejto veci vypočutého Mgr. T. W. (jeho vec takisto súvisí s obdobnou trestnou činnosťou,
ktorá sčasti súvisí so subjektmi vystupujúcimi aj v tejto veci), tento bol neprávoplatne rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 26.02.2014 sp. zn. PZ-1T/30/2012-839 uznaný vinným
a podľa tohto rozsudku sa mal dopustiť prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Tr. zák. Proti tomuto
rozsudku bolo obžalovaným dané odvolanie, odvolací súd do dňa vyhlásenia tohto rozsudku vo veci

nerozhodol.

V predmetnej veci týkajúcej sa obvinených S. a Q. samosudca Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica dňa 12. októbra 2012 vydal trestný rozkaz, v rámci ktorého obidvoch
obvinených uznal za vinných zo spáchania žalovaných prečinov a uložil im podmienečné tresty odňatia

slobody v trvaní štrnásť mesiacov so skúšobnou dobou dva roky a peňažné tresty vo výmere 8.000,-
Eur spolu s náhradnými trestami odňatia slobody vo výmere jeden rok.

Spolu s týmto trestným rozkazom bola obidvom obvineným doručená aj obžaloba, pričom pre prípad
podania odporu proti trestnému rozkazu bolo obvineným zaslané aj upozornenie a výzva podľa § 240

ods. 3, 4, 5 Trestného poriadku.

Obvinený W. Q. proti trestnému rozkazu nepodal odpor a tak sa vo vzťahu k jeho osobe predmetné
rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným dňa 03.11.2012. Obvinený K. S. dňa 29.10.2012 vo veci
podal odpor. Tento bol tunajšiemu súdu doručený dňa 02.11.2012. Odpor nebol nijak bližšie zdôvodnený,

obhajca obvineného žiadal, aby vo veci bolo súdom vytýčené hlavné pojednávanie, pričom na žiadosť
o oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov v rámci hlavného pojednávania obvinený ani jeho obhajca
nijak nereagovali.

V rámci vzniku takejto situácie samosudca dňa 04.12.2012 vo veci nariadil hlavné pojednávanie,

pričom je možné konštatovať, že akceptoval všetky návrhy prokurátora na vykonanie dokazovania a
nad rámec jeho návrhu vypočul aj svedka K. Z.. Obvinený Ing. W. Q. v tejto veci po správoplatnení
trestného rozkazu vo vzťahu k jeho osobe vystupoval ako svedok (v prípravnom konaní jedenkrát ako
svedok bol aj vo vzťahu k obžalovanému kontradiktórne vypočutý), súdu sa však napriek viacnásobnej
snahe jeho účasť na hlavnom pojednávaní nepodarilo zabezpečiť. V súvislosti s ďalším priebehom

konania možno konštatovať, že v konečnom dôsledku súd akceptoval všetky návrhy na doplnenie
dokazovania aj zo strany obhajoby. Súd teda vypočul obžalovaného, svedkov F., D., K., D., N., Z.,
podľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadkuprečítalvýpovederelevantnýchsvedkovzprípravného
konania, oboznámil sa so všetkými listinnými dôkazmi v spise, vykonal dôkaz prehratím zabezpečených
zvukových záznamov, sčasti prečítal prepisy týchto záznamov vrátane prečítania správy o tom, akým

spôsobom a kým bol záznam vyhotovený, pričom už na úvod tohto rozsudku je potrebné uviesť
nasledovné.Po vykonaní hlavného pojednávania dňa 07.03.2013 súd vo veci rozhodol a to tak, že uznal
obžalovaného Ing. K. S. vinným z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona
spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, peňažný trest
vo výške 8.000,- € s náhradným trestom odňatia slobody 1 rok a trest zákazu činnosti spočívajúci v
zákaze poskytovať akékoľvek služby v súvislosti s realizáciou projektov financovaných z prostriedkov
Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v trvaní 5 rokov.

Na podklade odvolania obžalovaného Najvyšší súd SR v Bratislave ako súd odvolací uznesením sp. zn.
1 To 4/2013 zo dňa 26.03.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie prejednanie a
rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol nasledovné:

Skutočnosť, že osoba bola pôvodne spoluobvinená a toto procesné postavenie zaniklo napr. v dôsledku
právoplatného trestného rozkazu alebo zastavenia trestného stíhania, prípadne vylúčením veci zo

spoločného konania, nebráni tomu, aby sa táto osoba vo veci proti bývalému spoluobvinenému vypočula
ako svedok, pričom zápisnicu o výpovedi, ktorú osoba, ktorá sa vypočúva ako svedok, urobila v
procesnom postavení spoluobvineného, možno prečítať za podmienok § 263 ods. 3 Tr. por.
Ak sa však svedok, ktorý bol pôvodne spoluobvineným, materiálne zúčastnil na trestnom čine
obvineného, proti ktorému vypovedá resp. má vypovedať, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa §

130 ods. 2 Tr. por. - a to aj vtedy, keď sa trestné stíhanie proti nemu už právoplatne skončilo. Ak svedok
toto právo použije, jeho skoršiu výpoveď nemožno so zreteľom na dikciu § 263 ods. 3 písm. d) Tr. por.
prečítať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tz 5/2006).
Tým, že súd prvého stupňa postupoval podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por., pričom svoj postup
odôvodnil takou skutočnosťou, podľa ktorej bol dňa 22.11.2011 obvinený Ing. W. Q. vypočutý ako

svedok, neprimeraným spôsobom obišiel súdnu prax, ktorá vychádza z ustanovení Trestného poriadku o
naplnení zákonných predpokladov pre čítanie svedeckých výpovedí. V súčasnosti teraz už právoplatne
odsúdený Ing. W. Q. bol nesporne materiálne zúčastnený na trestnom čine obžalovaného Ing. K. S. a
preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa umožniť mu využitie jeho práva podľa § 130 ods. 2 Tr. por.
a pokiaľ by toto svoje právo využil, jeho skoršia výpoveď už nemohla byť na hlavnom pojednávaní v

trestnej veci obžalovaného Ing. K. S. prečítaná.

Z tohto právne záväzného záveru odvolacieho súdu pre prvostupňový súd vyplývala predovšetkým
povinnosť vyvinúť maximálne úsilie pre zabezpečenie účasti tohto svedka, čo prvostupňový súd učinil a
W. Q. v postavení svedka aj podrobne vypočul, nakoľko tento svoje právo vo veci odmietnuť vypovedať

nevyužil. V konečnom dôsledku možno konštatovať, že výpoveď tohto svedka vo viacerých smeroch
korešpondovala s výpoveďou obžalovaného a priebeh udalostí vysvetľoval podobne ako on.

Najvyšší súd SR ďalej konštatuje, že ... osoby Mgr. S. K. a Mgr. S. D. boli materiálne zúčastnené
na trestnom čine, pre ktorý je vedené trestné konanie proti obžalovanému Ing. K. S.. Podľa názoru

odvolacieho súdu bez splnenia podmienok stanovených v § 21 ods. 1 Tr. por. a v rozpore s ustanovením
§ 18 ods. 1 Tr. por. bola trestná vec obvinených Mgr. S. K. a Mgr. S. D. uznesením vyšetrovateľa PZ z
11.06.2012 vylúčená zo spoločného konania v trestnej veci obvinených Ing. K. S. a Ing. W. Q.. Za daného
právneho stavu sa na možnosti výsluchu Mgr. S. K., Mgr. S. D., ale aj už právoplatne odsúdeného K. Z.
vzťahovali rovnaké skutočnosti, ako v prípade už odsúdeného Ing. W. Q..

Vo všeobecnosti platí, že svedok musí byť poučený aj o práve odoprieť výpoveď a k tomuto poučeniu
sa musí výslovne vyjadriť a pokiaľ má toto právo, musí výslovne vyhlásiť, či toto právo použije alebo
nepoužije. Obsah jeho vyjadrenia musí byť uvedený v zápisnici o výsluchu. V prejednávanej veci boli
svedkovia Mgr. S. K. a Mgr. S. D. poučení okrem iného aj podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ale v
prítomnosti ďalších svedkov.., pričom pred samotným výsluchom už poučení neboli a ich vyjadrenia

sa obmedzili na konštatovanie, že poučeniu porozumeli a vypovedať budú. Zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní vyplýva, že svedkovia Mgr. S. K. a Mgr. S. D. výslovne nevyhlásili, či svoje právo odoprieť
výpoveď použijú alebo nepoužijú. Svedok K. Z. bol síce poučený samostatne okrem iného aj podľa
§ 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ale zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že aj v jeho prípade
absentuje v zápisnici výslovné vyhlásenie, či svoje právo odoprieť výpoveď použije alebo nepoužije.

Takéto vyjadrenia svedkov K. Z., Mgr. S. D. a Mgr. S. K. neobsahuje ani protokol o vyhotovení prepisu
zvukového záznamu z pojednávania do obyčajného písma.Podľa názoru odvolacieho súdu potom treba konštatovať, že dôkazy, ktorými sú výpovede svedkov Mgr.
S. K., Mgr. S. D. a K. Z. na hlavnom pojednávaní, neboli v priebehu hlavného pojednávania vykonané
zákonným spôsobom a preto nemôžu byť podkladom pre náležité zistenie skutkového stavu.

V konečnom dôsledku aj túto námietku odvolacieho súdu prvostupňový súd v tejto veci akceptoval
a i keď nie je úplne v súlade s doterajšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR - napríklad s názorom
jedného z rozvrhom práce určených dovolacích senátov Najvyššieho súdu (vo veci 2TdoV 6/2013 senát
konštatoval, že „Trestný poriadok neupravuje presné znenie vyjadrenia podľa § 130 Trestného poriadku,

z povahy právnej úpravy vyplýva, že musí byť urobené tak, aby nevznikali pochybnosti o vôli svedka
využiť resp. nevyužiť toto právo... svedka nemožno nútiť, aby k tomu použil priamo formuláciu uvedenú
v zákone"), predmetné výsluchy (v podstate nezistiac nič nové) v rámci nového konania zopakoval.

Naznačené procesné pochybenia súdu prvého stupňa sú, uvádza ďalej Najvyšší súd SR, samy osebe,
dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd však zároveň dodáva, že

doteraz vykonanými dôkazmi sa nepodarilo bez najmenších pochybností ustáliť osobu, prostredníctvom
ktorej mal obžalovaný Ing. K. S. reálne ovplyvniť priebeh vyhodnotenia žiadosti o nenávratný finančný
príspevok z fondov Európskej únie, v prospech subjektov špecifikovaných v skutkových vetách obžaloby
a rozsudku. Túto skutočnosť pripúšťa i prokurátor v odôvodnení obžaloby. V okolnostiach prípadu
táto dôkazná núdza neumožňuje bezpečný záver o tom, či za existujúcich skutkových okolností žiadal

páchateľ úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329
Tr. zák., ako sa tvrdí v napadnutom rozsudku, alebo takýto páchateľ iba predstieral, že bude svojim
vplyvom pôsobiť na výkon právomoci takejto osoby, prípadne na činnosť osoby, ktorá obstaráva veci
všeobecného záujmu, ale pre vybavenie veci nepodnikol nič a ani to nemal v úmysle.
Bez preukázania schémy vzájomných vzťahov, v okolnostiach prípadu do veci zainteresovaných osôb,

smerujúcich až k osobám, v kompetencii ktorých bolo posúdiť žiadosti a rozhodnúť o poskytnutí
finančných príspevkov, nie je možné potom ustáliť správnu právnu kvalifikáciu skutku v prípade, ak by
bolo spáchanie skutku obžalovanému Ing. K. S. preukázané.

Je pravdepodobné, že v prípade preukázania skutkového stavu, ako ho prezentoval prokurátor,

by takouto osobou bol Mgr. T. W. (viď najmä súvislosti spočívajúce v obdobne koncipovanej
skutkovej vete u tohto v inej veci obžalovaného a súvislosti vyplývajúce najmä zo zabezpečených
nahrávok v rámci nasadenia informačno-technických prostriedkov, z ktorých vyplýva nesporný kontakt
obžalovaného v tejto veci s T. W.). Predovšetkým z tohto dôvodu prvostupňový súd T. W. ako svedka
predvolal. Výsledkom vykonania tohto dôkazu nebolo rozptýlenie naozaj vysokej pravdepodobnosti v

predchádzajúcich vetách uvedeného scenára, nebolo však možné konštatovať (aj vzhľadom na nižšie
ešte ďalej rozvádzané názory odvolacieho súdu a celkovú koncepciu jeho rozhodnutia, zdôrazňujúcu
nevyhnutnosť aplikácie zásady „in dubio pro reo"), že toto je jediný možný výklad dokazovanej
skutočnosti. Na tomto fakte nič nemôže zmeniť ani výsledok odvolacieho konania voči T. W. - niet totiž
sporu, že súvis jeho veci s touto vecou je naozaj nepriamy a dokazuje nanajvýš to, že T. W. sa voči

vyššie uvádzanej agentúre správal korupčne.

Najvyšší súd SR ďalej vo svojom uznesení uvádza ... súd musí zachovať nestrannosť a nesmie
iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady
rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods.

10 Tr. por.). Nie je prípustné, aby strany konania prenášali svoje povinnosti na súd a očakávali, že súd
vyrieši svojim dokazovaním základné predpoklady rozhodujúce pre posúdenie trestnej zodpovednosti
obvineného.
Časť skutku rozsudku, podľa ktorého suma žiadaných nenávratných finančných príspevkov u
podnikateľských subjektov bola v celkovom objeme minimálne 1.098.000,- €, je nepreskúmateľná,

pretože z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce tento
skutkový záver.

K tomuto prvostupňový súd uvádza, že v odôvodnení svojho prvého rozhodnutia vo veci spôsob
výpočtu tejto sumy vysvetlil a uviedol, že ... „V závere skutkovej vety uvedený číselný údaj je potom

súčtom hodnoty jednotlivých projektov tu uvedených podnikateľských subjektov, resp. súčtom súm,
ktoré tieto subjekty žiadali ako nenávratný finančný príspevok". Vzhľadom k spôsobu ukončenia veci
týmto rozhodnutím však táto výčitka odvolacieho súdu stráca svoju relevanciu, keďže v prípadoch
oslobodzujúcich rozsudkov súd preberá skutkové vety do svojho výroku bez úpravy. Z obdobnýchdôvodov stráca relevanciu aj ustálenie súvislostí týkajúcich sa určenia miesta, kde malo dôjsť ku
sledovanejkomunikáciimedzidopriebehudejazasahujúcimiosobami,ktoréustálenie(určeniepresných
miest) odvolací súd takisto vytkol.

Najvyšší súd mal výhrady aj voči činnosti agentov v tejto veci a uviedol, že ... odvolací súd po analýze
výpovedí svedkov - agentov D. D., Ing. K. F., W. I., Ing. R. Z. dospel k záveru, že súd prvého stupňa
sa bude musieť k hodnoteniu činnosti svedkov - agentov a hlavne polície vrátiť a podrobne vyhodnotiť
činnosti každého zo svedkov - agentov pri dôslednej analýze označených svedeckých výpovedí, pretože

skutočne existuje vážne podozrenie, že činnosť agentov, riadených políciou, v okolnostiach prípadu,
prekračovala rámec použitia agenta a jeho úkonov upravený v § 117 Tr. por., o to viac, že v predmetnej
veci nešlo o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa.

V tejto súvislosti, keďže bol naznačený len akýsi všeobecný smer „vrátiť sa" k činnosti agentov v
smere ich vyhodnotenia ako „prekročenia rámca činnosti agentov", sa súd rozhodol vypočuť policajta

(vyšetrovateľa vo veci Ing. N. J.), ktorý bol v najbližšom kontakte s agentami. I keď v prípade výpovede
takejto osoby nejde o dôkazný prostriedok a z neho vyplývajúci dôkaz v pravom slova zmysle, takouto
osobou reprodukované súvislosti môžu napomôcť k posúdeniu zákonnosti nasadenia a priebehu
použitia takejto kriminalistickej metódy.
Výpoveď tohto svedka síce neindikovala žiadne nezákonnosti v rámci činnosti agentov v zmysle ich

proaktívneho inštruovania, aj prvostupňový súd však niektoré svoje závery v súvislosti s činnosťou
agentov v zmysle právne záväzného názoru odvolacieho súdu prehodnotil. Zákon totiž v ustanovení §
117 ods. 2 Tr. por. hovorí, že konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné
protiprávnostikonanianaodhaľovaní,zisťovaníalebousvedčovaníktoréhosazúčastňuje.Agentnesmie
iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, pričom to neplatí iba ak ide o korupciu verejného

činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal
trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný (je možné pochybovať o ústavnosti
posledne uvedenej vety, posúdenie tejto skutočnosti však nebolo predmetom tohto konania).

V súvislosti s touto vecou je dôležité zamerať pozornosť na úmernosť protiprávnosti konania na

odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa agent zúčastňuje aj vo vzťahu k logike reakcií
agenta. Agent totiž nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, pričom za takého
iniciatívne navádzanie sa nemusí považovať len priamy návod na páchanie trestnej činnosti, ale aj
vytvorenie situácie, ktorá trestnú činnosť umožní, resp. navodí situáciu, v rámci ktorej potenciálny
páchateľ trestnej činnosti „má umožnené" konať spôsobom, ktorý ho nenúti eliminovať tie zložky svojho

správania sa, ktoré nie sú v súlade s reálne zamýšľanou vôľou.

Vtomtoprípadejepotrebnécelúvecposudzovaťztohoaspektu,žeobžalovanýsabráništandardnosťou
svojho postupu, ktorá v prípade predmetných projektov spočíva v tom, že potenciálnym zákazníkom
ohľadne budúceho vzdelávania predkladá aj svoje „štandardne pripravené" zmluvy, v rámci ktorých

ponúka aj službu spočívajúcu v spracovaní projektov. Pokiaľ niekto projekt už spracovaný má, čo je
aj prípad v tejto veci konajúcich agentov, je logické, aby túto skutočnosť namietal a žiadal v tomto
smere vykonať úpravu zmluvy. Pokiaľ to agenti D. a F. nežiadali, nejde síce o navádzanie na trestnú
činnosť, možno však konštatovať, že takto nelogické konanie agentov v tomto prípade nie je úmerné
miere protiprávnosti konania podozrivej osoby. Inak povedané, zákonodarca agentovi zakazuje nielenže

provokovať, ale zároveň počíta s tým, že agent musí reagovať „úmerne", čo znamená aj logickú a
adekvátnu reakciu na vzniknutú situáciu.

V ďalšej časti tohto rozhodnutia bude uvedené, prečo súd v rámci svojho prvého konania považoval
podpísanézmluvyza„zakrytieúplatku",avšakvrámcinovéhokonaniapozrušeníveciNajvyššímsúdom

Slovenskej republiky dospel k záveru, že takéto „zakrytie úplatku" umožnila aj činnosť agentov, ktorí
nereagovali logicky na vzniknutú situáciu a v podstate sami sa podieľali na vytvorení situácie, ktorá
umožnila spáchať skutok, ktorý najmä z hľadiska formálneho je možné považovať za trestný čin.

Z pohľadu trestného práva „správna" činnosť agentov teda mala kopírovať logickú reakciu človeka,

ktorého nútia podpísať zmluvu, v rámci ktorej má platiť za niečo, čo službu poskytujúca zmluvná
strana neposkytuje - v tomto prípade má platiť za spracovanie projektu, v prípade, kedy projekt je už
spracovaný. Tu len na margo veci je potrebné uviesť, že sčasti v tomto smere možno považovať obranu
obžalovaného za konzistentnú, pretože tento na viacerých miestach dokumentovanej komunikácieuvádza, že poskytnuté služby sú komplexné a zahŕňajú viacero činností súvisiacich s implementáciou
projektu, teda nie len činnosti priamo súvisiace s lobbingom, ktorý v rámci komunikácie je spomínaný
tiež. Najmarkantnejšie je túto časť obhajoby vidieť na prepise dokumentovanej komunikácie zo dňa

23.06.2011 - č. l. 1085, kde obžalovaný S. priamo hovorí, že „ ... ak nám to zadáte, že ideme robiť pre
vás, tak my s tým musíme od začiatku robiť, aj publicita ... všetky tie kravinky okolo toho ...". V konečnom
dôsledku táto situácia znamená, že prvostupňový súd prehodnotil svoj pôvodný záver a reakciu agentov
v rámci novonariadeného konania v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu nepovažoval za „úmernú
protiprávnosti konania obžalovaného". Činnosť agentov v podstate priamo umožnila obžalovanému,

napriek aj ním zistenej situácii o existencii projektov, neopraviť štandardizované typy zmlúv a nechať
ich v znení ako ich mal pripravené, čo jeho situáciu v konečnom dôsledku z hľadiska investovanej
námahy do úpravy zmlúv uľahčovalo. Tento stav mal za následok i to, že vzhľadom k nelogickým
reakciám agentov nebolo možné posúdiť, ako by obžalovaný reagoval v prípade, ak by svedkovia agenti
aj na hlavnom pojednávaní nimi prezentované výhrady voči podpisovaným zmluvám voči obžalovanému
uplatnili. V každom prípade, ak by reagovali logicky, vytýkajúc obsah zmlúv zahŕňajúci aj spracovanie

už existujúcich projektov (čo preukázateľne neurobili, nakoľko svoje prípadné podpisy nemienili vážne),
a obžalovaný by aj za tejto situácie zdôrazňoval, že textom zmluvy sa zakrýva lobbing ako jediný pravý
zmysel podpisu zmlúv, situácia žalobcu by bola jednoduchšia a dôkazné bremeno by podľa všetkého
uniesol skôr.

Prvostupňovýsúdvtomtorozhodnutípovažujezapotrebnécitovaťajniektoréďalšiepasážerozhodnutia
odvolacieho súdu - a to najmä z toho dôvodu, že pomerne jednoznačne dávajú návod, ako sa odvolací
súd k ponímaniu celkovej dôkaznej situácie postavil. Uvádza, že ...princíp prezumpcie neviny v trestnom
konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie konkrétne dôkazné bremeno; ak existujú akékoľvek rozumné
pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obvineného, resp. obžalovaného, ale naopak, treba

vyložiť v ich prospech, Pravidlá trestného konania sú preto primárne zamerané na zistenie a potvrdenie
toho, či je to skutočne obvinený (obžalovaný), ktorý je vinný zo zakázaného konania. Z princípu
prezumpcie neviny vyplýva pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie je v dôkaznom konaní
dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t. j. ak sú prítomné dôvodné
pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho

dôkazu, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe
nie je totiž spôsobilý vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok.

Vzhľadom k uvedenému, prvostupňový súd v zmysle právne záväzného názoru súdu odvolacieho
opätovne vytýčil termín hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vytýčené na dni 22. -

23.10.2014.

Na hlavnom pojednávaní súd zreferoval stav konania vrátane obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu,
opätovne vypočul k veci obžalovaného, opätovne predvolal a po poučení v zmysle pokynu odvolacieho
súdu vypočul svedkov Mgr. S. K., Mgr. S. D., K. Z., predvolal a vypočul svedka Ing. W. Q., tiež po

poučení podľa pokynu odvolacieho súdu. Na hlavné pojednávanie boli tiež predvolaní a vypočutí v
procesnom postavení svedka pplk. Ing. N. J., vyšetrovateľ PPZ, Národnej kriminálnej agentúry, národnej
protikorupčnej jednotky expozitúra Stred, ktorý vykonával vyšetrovanie stíhaného skutku a Mgr. T. W..
Tiež bol oboznámený aktuálny odpis z registra trestov obžalovaného.

Obžalovaný K. S. právo opätovne sa k veci vyjadriť formou výpovede nevyužili, využil svoje právo a
nevypovedal. Uviedol len, že zotrváva na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol v doterajšom priebehu
konania. Súd preto na tomto mieste zopakuje výpoveď obžalovaného učinenú na predošlom hlavnom
pojednávaní:

Obžalovaný K. S. uviedol, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal, zmluvy boli reálne a ak bola
navýšená odmena, tak to urobil svedok Z.. V prípade jednotlivých zmlúv išlo o štandardné zmluvy, ktoré
on má pre takéto prípady pripravené, pričom „oni ich bohužiaľ podpísali, aj keď neboli pravdivé, lebo
projekty už mali napísané". To, že projekty sa v podstate netýkali implementácie, ale najmä schválenia
týchto projektov, resp. pomoci pri ich napísaní, vysvetľoval tým, že v prípade ním poskytnutých zmlúv

išlo o štandardné zmluvy, klienti ich mohli napadnúť, resp. vytknúť ich obsah, prepísať ich a podobne.
O projektoch, ktoré sú predmetom tohto trestného stíhania, sa dozvedel od jeho priateľa K. Z., s ktorým
neformálne spolupracoval. O firme Active Progress v živote nepočul, tvrdil, že Z. predmetnú zmluvu
s uvedením jeho firmy Sympatik, s.r.o. posielal mailom, má ju vo svojom počítači. Po oboznámení soskutočnosťou, že v rámci zaistených počítačov takáto zmluva netvorila obsah súborov v nich uložených,
uviedol, že mal ešte jeden počítač, ktorý polícia, hoci mohla, nezaistila. Na Sociálnej implementačnej
agentúre (rozpočtová organizácia napojená na rozpočet Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny)

nikoho nepozná, nepozná ani nikoho, kto by mohol zabezpečiť úspešné schválenie projektov. Pokiaľ
ide o e-mail, v rámci ktorého z jeho adresy bola posielaná zmluva, v ktorej ako poskytovateľ služby
bol uvedený Active Progress, s.r.o., nevie, ako sa táto zmluva dostala do jeho mailu, on takúto zmluvu
nikomu neposielal a pokiaľ je v predmetnom e-maily ako posielajúca osoba podpísaná osoba menom
K. S., mohol toto urobiť K. Z., ktorý mal prístup do jeho súkromnej e-mailovej schránky.

Osobu menom T. W. pozná, išlo o osobu, s ktorou on predtým spolupracoval a vzhľadom k jeho
kontaktom sa vedel dostať k informáciám, ktoré súviseli s jednotlivými fázami schvaľovania projektov.
Pripustil, že s touto osobou aj v rámci telefonických hovorov pred podnikateľmi, ktorých sa projekty
týkali, mohol hovoriť. Potvrdil, že s týmito osobami sa stretol jedenkrát, nahovoril ho na to K. Z.. On sa
s budúcimi klientmi inak nemá dôvod stretávať, pokiaľ nemajú schválené jednotlivé projekty. Zotrval na
tom, že predmetné zmluvy sa mali týkať implementácie a nie napísania projektu. Vedel o tom, že projekty

sú už napísané. Pokiaľ bol dotazovaný na to, prečo predmetné zmluvy neprispôsobil situácii (projekty už
boli napísané, o implementácii projektov v zmluvách nie je ani slovo), neustále opakoval, že z jeho strany
išlo o štandardné zmluvy, ktorých obsah mohla zmeniť druhá zmluvná strana. V súvislosti s odmenou za
predmetné služby uvádzal, že on si vždy nechával vyplácať 20 % z nenávratného finančného príspevku,
ak došlo k zvýšeniu tohto percenta, on s tým nemá nič spoločné. Pokiaľ ide o zasahovanie do procesu

schvaľovaniaprojektov,podľajehonázorusatonedáaonsaototoaninepokúšal.Vrámcikomentovania
jednotlivých odpočutých rozhovorov sa nevedel vyjadriť, či osoba hovoriaca o lobbingu je on, podľa
jeho názoru nič z odpočutých rozhovorov a z komunikácie s podnikateľmi nenasvedčuje tomu, že by on
tvrdil, že do procesu schvaľovania projektov vie zasiahnuť, jeho služby mali spočívať len v pomoci pri
implementácii jednotlivých projektov.

Z osôb, ktoré zastupovali podnikateľské subjekty, ktorých sa jednotlivé zmluvy týkali, boli na hlavnom
pojednávaní vypočutí svedkovia D. D. a K. F., pričom v rámci prípravného konania boli vypočuté aj ďalšie
takéto osoby, ktorých výpovede za súhlasu strán v konaní boli prečítané a možno konštatovať, že obsah
týchto výpovedí bol zhodný s tým, čo uvádzali svedkovia F. a D.. Táto časť dokazovania bola vykonaná v

rámcikonaniapredzrušenímveciodvolacímsúdomakeďže(sčiastočnouvýnimkoutoho,čojeuvedené
vyššie) procesná relevancia týchto výpovedí napadnutá nebola, súd tieto dôkazy neopakoval.

Z Akadémie vzdelávania boli opätovne na základe pokynu odvolacieho súdu po príslušnom poučení
vypočutí svedkovia Mgr. S. K. a Mgr. S. D., v tom čase zamestnanci tejto inštitúcie.

Mgr. S. K. po poučení o. i. aj v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por. výslovne vyhlásila, že poučeniu
porozumela, svoje právo odoprieť vo veci vypovedať nevyužíva, vypovedať bude, neexistujú žiadne
dôvody, kvôli ktorým by mohla odoprieť vo veci vypovedať. V zásade vypovedala zhodne pri všetkých
výsluchoch.

Jej výsluch bol takisto zameraný predovšetkým k tomu, aby vysvetlila, akým spôsobom predmetné
zmluvy chápala a aby vysvetlila obsah rozhovorov v rámci stretnutí, ktoré boli dokumentované agentmi,
ako aj obsah niektorých jej vyjadrení zabezpečených v rámci odpočúvania telekomunikačnej prevádzky.
Aj táto svedkyňa potvrdila, že „vytvárali sme, teda ja som vytvárala pre niektoré firmy projekty a niektoré
tie projekty mali byť, aby boli úspešné, tak mali byť lobované a tam sa spomínali dve mená a to bol

pán Z. a pán S. ...". Aj na jasne formulované otázky prokurátora svedkyňa uvádzala, že „sa malo
zabezpečiť formou lobovania alebo vybavenia nejakým spôsobom, aby tie projekty boli úspešné". Týmto
mala na mysli projekty, ktoré si na Sociálnu implementačnú agentúru okrem iného podali aj s políciou
spolupracujúce osoby, pričom o tejto forme lobbingu sa mal vyjadriť jej vtedajší kolega, pán Q.. Podľa
jej názoru sa to malo nejak vybavovať cez Sociálnu implementačnú agentúru, pričom z jej výpovede

bolo zrejmé, že týmito vybavujúcimi osobami mali byť pán Z. a S.. Podľa jej vedomostí tieto osoby sa
mali poznať s W. Q., pričom svedkyňa opísala aj vývoj v súvislosti so zasielaním jednotlivých zmlúv a
navyšovaním percent ako odmeny v súlade s tým, čo uvádzali svedkovia D. a F. a v súlade s tým, ako
je predmetná komunikácia dokumentovaná aj vo forme zaistených e-mailov.
Veľmi ju prekvapilo, že tie percentá sa navyšovali a v zásade svedkyňa jednoznačne potvrdila, že išlo o

odmenu predovšetkým v súvislosti s príslušným lobovaním, ktorú mali obdržať podnikateľské subjekty
uvedenénajednotlivýchzmluvách.Pokiaľideovývojohľadnesubjektov,ktorémalipredmetnézmluvyso
žiadateľmispísať,vypovedalarovnakoakoostatnísvedkovia,zároveňvšaksvedkyňauviedlaito,že5%
z tejto sumy malo ísť pre Akadémiu vzdelávania, ktorá by mala v budúcnosti zabezpečovať z jednotlivýchprojektov vyplývajúce školenia. Svedkyňa tak nespochybnila, že minimálne táto časť provízie mala byť
určená pre Akadémiu vzdelávania.

Obdobne vo veci vypovedal aj svedok S. D., v tom čase riaditeľ lučeneckej pobočky Akadémie
vzdelávania - takisto v rámci všetkých svojich výsluchov. Aj tento svedok hovoril o tom, že v zmluvných
vzťahoch vystupovali organizácie alebo agentúry, ktoré „mali na starosti zabezpečenie priechodnosti
alebo schválenia tých finančných prostriedkov". Toto všetko sa malo zabezpečiť prostredníctvom
nejakej zmluvy, ktorú mali podpísať zástupcovia podnikateľských subjektov s príslušnými agentúrami.

Príslušnú komunikáciu k tomuto odovzdal orgánom činným v trestnom konaní, pričom on sa stretnutí
s podnikateľmi nezúčastňoval.
Podľa jeho vyjadrenia podnikatelia mali zo schválenej čiastky zaplatiť 20 % sprostredkovateľskej
organizácii. On nevedel o tom, že by z tohto niečo mala mať Akadémia vzdelávania. Predmetnú
finančnú čiastku považoval za zaplatenie „lobbingu", ktorý chápal tak, že „podnikateľ z tej čiastky dá k
dispozícii finančné prostriedky organizácii, agentúre, ktorá svojimi kontaktmi vybaví, aby ten ich projekt

bol schválený". Ani tento svedok nehovoril nič o implementácii projektov. Ako už bolo uvedené, časť
e-mailovej komunikácie bola zabezpečovaná prostredníctvom jeho osoby, predmetné e-maily spolu s
prílohami, ktoré už boli opísané vyššie, odovzdal polícii.

Svedok Mgr. T. W. (v predošlom konaní bola jeho výpoveď prečítaná za súhlasu strán) v prípravnom

konaní uviedol, že osoby obvinených nepozná, myslí si len, že pána S. stretol, pretože figuroval ako
dodávateľ v nejakom projekte, ktorý zastupovala firma Alexis. Pozná tiež osobu Mgr. C. J., bývalého
generálneho riaditeľa SIA, poznajú sa už dlhé roky a sú kamaráti. Po prehratí zabezpečených prepisov
odpočutej telekomunikačnej prevádzky uviedol, že si viackrát telefonoval s pánom S., resp. s C. J., avšak
na presný obsah rozhovorov si už nespomínal. Akúkoľvek zaangažovanosť vo veci poprel.

Na hlavnom pojednávaní po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom tento svedok v podstate vypovedal
tak isto ako v prípravnom konaní. Obsah rozhovorov s S. (svoj hlas nespochybňoval) s odstupom času
už nevedel vysvetliť, vie len, že súvisel s dodávaním vzdelávacích projektov.

Svedok Ing. W. Q. po príslušnom poučení podľa pokynu odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní

uviedol,ževpredmetnejveciakoAkadémiavzdelávaniabolioslovenípánomS.ajehokolegomohľadom
sprostredkovania klientov pre jeho firmu, kde mali zabezpečiť vzdelávanie, ak by ich projekty prešli cez
nadriadený orgán. Toto vzdelávanie mala vykonávať aj Akadémia vzdelávania.
Následne mu zrejme „S. kolegom" pánom Z. bol doručený zoznam firiem, pravdepodobne e-mailom
alebo osobne, pričom on tento zoznam firiem ďalej postúpil pobočkám Akadémie vzdelávania.

Z výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v takomto kroku nevidel nič
protizákonné, v súlade s verziou obžalovaného S. tvrdil, že v prípade zoznamu o podporu sa
uchádzajúcich podnikateľských subjektov išlo o verejne dostupný materiál a takto zvykli postupovať aj v
iných prípadoch, keď mali ako Akadémia vzdelávania vytypované firmy, s ktorými sa dalo spolupracovať.
Možno konštatovať, že svedok potvrdzoval verziu obžalovaného, ktorý sa snažil prezentovať svoju

aktivitu ako aktivitu podnikateľského subjektu, ktorý sa zaujíma o potenciálnych klientov a snaží sa
takýchto potenciálnych klientov oslovovať s ponukou na budúcu spoluprácu. Táto spolupráca aj podľa
tohto svedka mala nastať po tom, čo jednotlivé projekty budú implementačnou agentúrou vybrané ako
úspešné.
Svedok sa vyjadroval aj k prípadnému zabezpečeniu lobistickej činnosti zo strany pána S., nevedel sa

však vyjadriť k tomu, akými cestami a či vôbec mala byť zabezpečená úspešnosť projektov. Pokiaľ ide
o chápanie lobistickej činnosti, svedok uviedol, že „nie vždy je všetko tak, ako má byť", avšak zotrval
na svojom tvrdení, že v podstate nič nelegálne na aktivitách, ktoré spolu s K. Z. a obžalovaným S.
robili, nevidel. Išlo jednoducho o oslovenie budúcich potenciálnych klientov, s ktorými by obžalovaný s
jeho kolegom K. Z. mohol v budúcnosti spolupracovať. Na tejto spolupráci mohla profitovať i Akadémia

vzdelávania.
Pokiaľ ide o jeho postoj k vlastnému trestnému stíhaniu postavenému na obdobných základoch ako
trestné stíhanie K. S., vzhľadom k prezentovanému postoju na hlavnom pojednávaní spočívajúcom
v tom, že nešlo o nič protizákonné, svedok uvádzal, že keď prebiehalo jeho trestné stíhanie, on sa
nijakým spôsobom nebránil, v tom čase mal vážne psychické problémy. Na takomto svojom postoji

zotrval aj v rámci konfrontácií so svedkami D. a K., aj pri tomto úkone tvrdil, že z akadémie zvykli dávať
zoznamyľudí,ktorímalizáujemoprojektyatonajmäfirmám,ktorépodnikalivoblastivzdelávaniaprojekt
si podávajúcich firiem. Zoznam teda dával z dôvodu umožnenia kontaktov s potenciálnymi klientmi
podnikateľských subjektov, ktoré sa venujú vzdelávaniu.Svedok K. Z. na hlavnom pojednávaní v pozícii svedka odmietol vo veci vypovedať a tak bola prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania. Možno konštatovať, že táto výpoveď korešpondovala s obsahom

obhajoby obžalovaného S. a aj tento svedok tvrdil, že v prípade zmlúv išlo o reálne plánovanú
podnikateľskú činnosť súvisiacu so vzdelávaním, pričom za navyšovanie provízie bol zodpovedný on.

Svedok pplk. X.. N. J., vyšetrovateľ PPZ, NKA, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred
vypovedal k spôsobu jeho spolupráce s agentmi. Jeho výpoveď priamo nezákonné navádzanie agentov

neindikovala, avšak, ako už bolo uvedené, výhrady k činnosti agentov je možné mať, na čo súd poukázal
vyššie.

Z predošlého vo veci vyhotoveného rozsudku je možné zopakovať výpovede svedkov, ktorých spôsob
výsluchu odvolací súd nevytkol (súdu prvého stupňa vytkol vyhodnotenie činnosti svedkov - agentov D.
D., Ing. K. F., W. I. a Ing. R. Z., avšak nenariadil súdu prvého stupňa opätovné vykonanie tohto dôkazu).

Svedok K. F. predmetné zmluvy jednoznačne definoval ako „provízne zmluvy" a chápal ich tak, že ich
zmyslom má byť akési legalizovanie z ich strany poskytnutého úplatku, čo sa im už zo začiatku nepáčilo
a preto sa viacerí podnikatelia rozhodli podať trestné oznámenie a spolupracovali s políciou. Ako s
prvou osobou z Akadémie vzdelávania mal kontakt s S. D., ktorý mu dal jasne najavo, že sa „musíte

dohodnúť s akadémiou, ďalšími ľuďmi, ktorí to zariadia ...", tým jednoznačne mal na mysli schválenie
a nie implementáciu projektu. Cez ďalšiu pracovníčku Akadémie vzdelávania S. K. mu boli doručené
provízne zmluvy, pričom neskôr sa stretali jednak s ňou, ako aj s K. Z. a v jednom alebo dvoch prípadoch
aj s K. S.. Vo všetkých fázach svojho výsluchu zmluvy popisoval ako spôsob poskytnutia provízie,
čo považovali za „nefér riešenie". Provízia nakoniec mala tvoriť 30 %, pričom táto suma sa postupne

zvyšovala z úvodnej sumy 15-tich %. Doslova uviedol, že táto pomoc zo strany poskytovateľa služby do
predmetných zmlúv mala byť „zabalená".
Svedokjednoznačnepotvrdil,žedátumynazmluváchboliantidatované,toznamená,ževčase,ktorýbol
na zmluvách uvedený ako dátum ich podpisu, predmetné projekty už boli vypracované a tak nebol dôvod
podpisovať zmluvu smerujúcu k pomoci ohľadne spracovania týchto projektov. Zmluvy mu boli takto

prezentované a on nemal záujem ich preformulovávať, keďže o ďalšie služby nemal záujem (naviac,
okrem iného vedel, že vzhľadom k spolupráci s políciou sa z týchto zmlúv nebude plniť, nech by zneli
akokoľvek, a do dokumentovaného deja v súlade s požiadavkami na činnosť agenta zrejme nechcel
nijak zasahovať a v podstate predstieral, že mu text zmluvy neprekáža). Potvrdil tiež okolnosti inými
učinenej zmeny zmluvy v súvislosti so zmenou poskytovateľa služieb a pokiaľ sa vyjadroval, že „páni

ju zmenili", mal na mysli Z. a S.. Oni tvrdili, že poznajú nejakú vysokopostavenú osobu na Sociálnej
implementačnej agentúre.

V obdobnom duchu vypovedal aj svedok D. D.. Ten doslova uviedol, že provízie mali byť za lobbing,
pričomtentolobbingmalizabezpečiťZ.sS.,ktorýpodľaichvyjadreniapoznalinejakúosobunaSociálnej

implementačnej agentúre. Lobbing podľa neho spočíval v tom, že sa zabezpečilo, aby projekty boli
schválené, pričom v tejto súvislosti zaznelo meno T., s ktorým obžalovaný S. počas ich stretnutia aj
telefonoval. Zmenu v subjekte, s ktorým mala byť podpísaná zmluva, oznámil K. Z., pričom navýšenie
percent zdôvodnil tým, že „tí, čo rozhodujú, sú čoraz hladnejší". V konečnom dôsledku si však nebol
istý, či toto uviedol svedok Z. alebo obžalovaný S..

Nespomínal si, či osobám, s ktorými komunikoval, tlmočil svoje výhrady voči zmluve. Ani neuvažoval
s tým, že by sa na základe tejto zmluvy plnilo, keďže projekty už mali napísané, pričom pokiaľ ide o
implementáciu,podľajehovyjadreniatútobysizabezpečovalsám.PodľajehonázoruZ.aS.jednoducho
fungovali „spolu v tomto obchode".

Ani jeden z týchto svedkov teda preukázateľne obsah zmlúv nenamietali, nežiadali o ich zmenu a
nepoukazovali na to, že reálne neodrážajú plánované výkony zmluvných strán.

Výpovede ostatných svedkov sa predmetnej veci dotýkajú len naozaj okrajovo, pričom na hlavnom
pojednávaní bola vypočutá ešte svedkyňa E. N., ktorá potvrdila skutočnosti týkajúce sa podozrenia v

súvislosti s ovplyvňovaním súťaže projektov. Jej výpoveď sa týkala už viackrát spomenutej osoby T.
W., (ktorá je inak stíhaná samostatne v inej trestnej veci, ako bolo uvedené vyššie), pričom svedkyňa
uviedla, že táto osoba sa ju snažila ovplyvniť pri hodnotení projektov a opísala spôsob, akým k tomuto
malo dôjsť. T. W. jej mal priniesť zoznam, na ktorom boli podčiarknuté niektoré podnikateľské subjektya mal jej uviesť, že ak tieto budú v súťaži úspešné, bude mať odmeny, čím myslel odmeny v rámci
odmeňovania práce jej zamestnávateľom, pre ktorého v tom čase pracovala (ide o zamestnankyňu
Sociálnej implementačnej agentúry - SIA v Bratislave).

Výpovede ostatných svedkov na hlavnom pojednávaní za súhlasu strán boli prečítané, pričom je ich
možné zhrnúť nasledovne (súd opätovne zopakuje obsah výpovedí týchto svedkov tak, ako uviedol v
predošlom rozsudku).

Svedkovia - agenti W. I., Ing. W. C., F. P. a Ing. R. Z. zhodne vypovedali, že si podali žiadosti v rámci
výzvy Sociálnej implementačnej agentúry na priznanie finančných prostriedkov v rámci tzv. eurofondov.
Niekedy v jesenných mesiacoch roku 2010 ich kontaktoval K. F. s tým, že dostal zoznam asi 7 firiem,
ktoré mali podpísať zmluvu o sprostredkovaní a na jej základe po vyplatení „odmeny" 30 % im malo byť
zabezpečené schválenie podaných žiadostí. Pán F. im povedal, že on osobne to oznámil na polícii, mieni
s políciou spolupracovať na dokazovaní a opýtal sa, či oni sami by prípadne chceli na veci s políciou

spolupracovať. S takouto možnosťou súhlasili, neskôr za asistencie polície podpísali zmluvu a ďalej vo
veci nič nekonali. O výsledku celej veci sa dozvedeli až z tlačovej konferencie ministerstva. Pokiaľ ide o
samotné projekty, tieto boli v stanovenom limite 200.000,- Eur a projekty si vypracovali buď sami alebo
v spolupráci s firmou SOPOX, ktorú zastupuje pán C. N..

Svedok C. N. tvrdil, že on a Ing. I. vypracoval v rámci výzvy SIA rozličné projekty pre rôznych žiadateľov,
medzi ktorých patrili aj pán D., F., I. a P.. Projekty vypracovávali na základe riadnych zmlúv a boli aj
uhradené. Po nejakej dobe sa od F. dozvedel, že boli oslovení nejakou firmou s tým, že musia zaplatiť,
inak im projekty neprejdú. F. aj D. ho požiadali, aby s nimi išiel na stretnutie s nejakým pánom v Lučenci,
kde aj išiel a tu sa od toho muža dozvedel, že bol oslovený s tým, že projekty môžu prejsť, len ak bude

vyplatené 20 alebo 30 %. Stretnutie trvalo asi pol hodinu, on osobne sa už žiadnych stretnutí nezúčastnil
a od F. s D. sa dozvedel, že vec oznámili na polícii, ktorá to už ďalej bude šetriť.

Svedok PhDr. O. D. v prípravnom konaní uviedol, že pán Q. bol jeho vedúci v zamestnaní na akadémii
vzdelávania, odkiaľ pozná aj pána Z., ktorý za pánom Q. chodieval a bol mu predstavený ako človek,

ktorý môže pomôcť vylobovať projekty na SIA. Z toho istého dôvodu pozná aj pána S., oni boli s Z. taká
dvojica. V tejto súvislosti pozná aj spoločnosť SYMPATIK, s.r.o., malo by ísť o firmu pána S., pre ktorú
v minulosti zabezpečil lektora z oblasti logistiky.

SvedkyňaO.S.vypovedala,žepracujeakoriaditeľkapobočkynaAkadémiivzdelávaniavoVeľkomKrtíši

a z obvinených pozná pána Q. ako vtedajšieho nadriadeného. Ku skutku samotnému uviedla, že v rámci
dotknutej výzvy SIA prišla do kontaktu s firmou Atlas, s.r.o. Veľký Krtíš, ktorá si podala projekt v rámci
uvedenej výzvy. Z ústredia akadémie pritom dostala pokyn pravdepodobne od pána Q. alebo pani K.,
aby vlastníka uvedenej spoločnosti, pána H., kontaktovala s tým, že jeho projekt bude úspešný v prípade
lobbingu, teda vybavenia toho, aby bol projekt úspešný. Jej úlohou bolo povedať, že v prípade, ak im

projekt bude schválený, musia za lobbing dať 30 % z projektu, formu však mali dohodnúť na ústredí.
Všetko toto mal riešiť obvinený Q.. Po prehratí odpočutej telefonickej prevádzky uviedla, že informáciu
o zmenených percentách sa pravdepodobne dozvedela od K. alebo Q., presne to už uviesť nevie, ale
na začiatku to bolo 20 % a neskôr sa to zmenilo na 30 %.

Svedkyňa X.. K. H. potvrdila formálny proces podávania žiadostí v rámci jednotlivých výziev a postup
pracovníkov SIA pri procese výziev a hodnotení projektov. Uviedla tiež, že pracuje v SIA v kancelárii
spoločne s E. N., obvinených nepozná, pozná však Mgr. T. W. ešte z času, kedy pracovali spoločne vo
Fonde sociálneho rozvoja a aj v súčasnosti sa sporadicky stretávajú v rámci práce. Potvrdila tiež, že v
rámci dotknutej výzvy bola tiež hodnotiteľkou, ju osobne však nikto neovplyvňoval.

Svedkyňa K. N. rovnako vypovedala k procesu podávania projektov a ich následného hodnotenia s tým,
že ona osobne tiež hodnotila niekoľko projektov. Ju osobne nikto neovplyvňoval, ani nedostala žiaden
lístok. Osoby obvinených nepozná.

Svedok O. J. uviedol, že pracuje v SIA na pozícii projektový manažér a jednou z jeho činností je aj
hodnotenie projektov. V rámci tohto hodnotenia ho niekedy v apríli alebo máji roku 2011 oslovil T. W. s
tým, že pravdepodobne bol za generálnym riaditeľom a zistil si, kto aké projekty hodnotí. Asi dva alebo
trikrát bol za ním a pozval ho na kávu s tým, že mu pri káve povedal, že má nejaké košické projekty,s ktorými by potreboval pomôcť. Jeho pomoc mala spočívať v tom, že tie projekty ohodnotí vyšším
bodovým ohodnotením a tým projekt získa šancu dostať žiadaný príspevok. Svedok mu na to povedal,
že takýto balík projektov nemá, asi si ho s niekým pomýlil, na čo on zareagoval, že si to ešte preverí a

prípadne sa stretnú, už sa však neozval.

Svedok C. J. uviedol, že v roku 2010 nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa SIA a čo sa týka
samotného skutku vo vzťahu k obvineným S. a spol., tak tieto mená mu nič nehovoria, nevie uviesť
žiadne konkrétne skutočnosti. V priebehu hodnotenia sa však dopočul o tom, že za žiadateľmi boli

nejakí ľudia, ktorí sľubovali schválenie projektov, pričom sa odvolávali na vedenie SIA. Spolu s riaditeľom
odborov preto zvažovali ďalší postup a nakoniec sa rozhodli informovať nadriadených - pani N. a R.. Na
otázku, či v súvislosti s uvedenou výzvou nejakým spôsobom komunikoval s Mgr. W., uviedol, že s ním
komunikoval, ale išlo len o záležitosti všeobecného charakteru, kde Mgr. W. vykonával externé riadenie.
Je možné, že sa ho aj pýtal na to, v akom štádiu je celý proces, ale to sú bežné otázky, ktoré denne
dával viacerým žiadateľom. Či mu dal nejaké podklady, na to si nepamätal. Na otázku obhajcu, či bolo

možné ovplyvniť výber toho ktorého projektu, uviedol, že by sa to možno dalo cez nejakého odborného
hodnotiteľa, ale to je len špekulácia, určite sa to nedalo urobiť cez vedenie akadémie.

Svedkyňa U. N. uviedla, že z obvinených nepozná nikoho, pozná len T. W., ktorého spoznala ako
pracovníka ministerstva. Ona sama sa o možnom podplácaní dozvedela niekedy v období Veľkej noci

roku 2011, kedy na SIA mali kolovať nejaké lístočky, na ktorých malo byť uvedené, ktorý projekt má byť
podporený alebo nie. Vtedy sa aj prvýkrát stretla s pani N. a následne sa kontaktovali s políciou. Neskôr
sa od C. J. dopočula, že sa mali šíriť reči o tom, že bude dávať odmeny interným hodnotiteľom v prípade,
ak sa schvália konkrétne projekty.

Svedkyňa Ing. S. D. vypovedal, že pracuje na Akadémii vzdelávania v Spišskej Novej Vsi ako riaditeľka
pobočky. V rámci svojej práce okrem iného sleduje aj rôzne výzvy a v tejto súvislosti ju oslovil podnikateľ
K. D., ktorému po vzájomnej dohode vypracovala projekt, následne ho odoslali a čakali na vyhodnotenie,
pričom dodatočne bol pán D. vyrozumený o tom, že projekt bol pre administratívnu chybu vyradený
z hodnotenia. Uviedla tiež, že v súvislosti s projektom bola oslovená z Centra projektov Akadémie

vzdelávania pani K. a pánom Q. s tým, že existuje nejaká firma alebo agentúra, ktorá zabezpečí, aby
bol projekt úspešný. Malo sa to diať za nejakú protislužbu, ale nevie presne, za akú sumu. Mala však
byť uzatvorená nejaká zmluva o poradenstve, zmluvu však nikdy nevidela.

Svedok K. D. uviedol, že žiadneho z obvinených nepozná. Je pravdou, že v rámci vyhlásenej výzvy si

jeho spoločnosť Pro Group, s.r.o. Spišská Nová Ves podala žiadosť o priznanie finančných prostriedkov,
pričom projekt vypracovávala pani D. z Akadémie vzdelávania. Ona mu v podstate odporučila nejakú
agentúru, ktorá by mala vedieť napísať projekt, následne dostal e-mailom zmluvu, keďže k nej nemal
pripomienky, tak ju podpísal a vrátil naspäť. Dlho sa nič nedialo, preto opätovne kontaktoval pani D.,
rozhodli sa, že projekt napíšu sami, čo aj urobili, ale tento pre administratívnu chybu neprešiel. Po

predložení zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťami SYMPATIK, s.r.o. a Pro Group, s.r.o. uviedol, že
pravdepodobne ide o tú zmluvu, ktorá spomínal. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že predmetná zmluva
bola nájdená počas výkonu prehliadky u obv. Ing. S..

Svedkyňa K. D. uviedla, že je konateľkou spoločnosti Active Progress, s.r.o., o veci však nevie nič,

obvinených nepozná a časť agendy za ňu vybavuje jej syn. Svedok PhDr. N. D. vypovedal, že v
spoločnosti Active Progress, s.r.o. pracuje a zastupuje ju v prípade, ak ide o klientov v súvislosti s
eurofondami. Jeho úlohou je vyhľadávanie klientov a následné poskytovanie služieb v procese prípravy
projektov, ich implementácie a prípravy verejných obstarávaní. Po predložení vzoru zmluvy, ktorá bola
vydaná svedkom D. D., uviedol, že takúto zmluvu má uzatvorenú len so spoločnosťou CEP, s.r.o., vzor

zmluvy však nikomu neposkytoval a mená obvinených sú mu neznáme.

Z obžalovaným predložených výpisov z obchodného registra bolo zistené, že firma Active Progress,
s.r.o. na rozdiel od firmy Sympatik, s.r.o, v predmete podnikania nemá uvedenú žiadnu školiacu činnosť.

Obdobne, ako v rámci prvého vyneseného rozsudku vo veci, aj tu - napriek tomu, že došlo k inému
vyhodnoteniu situácie, je možné zhrnúť fakty nasledovne:Podstata tohto prípadu spočíva predovšetkým v posúdení zmlúv o spolupráci medzi jednotlivými
žiadateľmi o finančný príspevok od Sociálnej implementačnej agentúry s podnikateľskými subjektmi
Active Progress, s.r.o. a Sympatik, s.r.o. (v prípade firmy Active Progress, s.r.o. išlo o zmluvu, ktorá bola

nazvaná Zmluva o poskytovaní konzultačných služieb, ktorou súčasťou bol tzv. Akceptačný protokol a
v prípade firmy Sympatik, s.r.o. išlo o zmluvu, ktorá bola nazvaná Zmluva o spolupráci a poradenstve).
Písomné i elektronicky zachytené znenia týchto dvojstranných právnych úkonov mal súd vo viacerých
variantoch a od viacerých subjektov k dispozícii, pričom obsah týchto dokumentov vo všetkých ich
variantoch sporný nebol. Podstatným teda bolo posúdenie toho, či išlo o reálne mienené zmluvy, teda

zmluvy, s plnením ktorých obidva zmluvné subjekty počítali alebo išlo o zmluvy, ktorých plnenie či už
z jednej, druhej alebo obidvoch strán nebolo myslené vážne a išlo o zmluvy s fiktívnym predmetom
plnenia, pričom takýmito zmluvami by sa zakrývala ich podstata - poskytnutie provízie za pomoc pri
schvaľovacom procese ohľadne jednotlivých projektov.

Je možné všeobecne predoslať, že ak by išlo o reálne zmluvy, resp. o zmluvy, ktorých plnenie bolo

myslené vážne a nemali by nič spoločné so zabezpečovaním úspešnosti projektov, u žiadneho z
účastníkov týchto zmlúv by nebolo možné dospieť k záveru o ich trestnoprávnej zodpovednosti a to ani
v prípade, že by bolo preukázané antidatovanie týchto dokumentov. Pokiaľ by však tieto zmluvy mali
slúžiť na zabezpečenie provízie súvisiacej so zabezpečovaním procesu, ktorý by smeroval k schváleniu
projektu, v zmysle Občianskeho zákonníka by išlo o absolútne neplatné právne úkony (nimi deklarovaný

predmet plnenia nebol myslený vážne a vzhľadom k zistenému stavu veci zmluvy boli v rozpore s
dobrými mravmi a obchádzali zákon - viď ustanovenia 4. hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka, najmä
§§ 37, 39 tohto zákona) a, samozrejme v takomto prípade bolo na mieste posúdiť, či dohodnutá provízia
nespĺňala definičné znaky úplatku tak, ako ho definuje § 131 ods. 3 Trestného zákona.

Pri posúdení a zodpovedaní týchto otázok súd vychádzal predovšetkým z obsahu zabezpečených
listinných dôkazov vo veci - najmä z jednotlivých znení zabezpečených zmlúv a obsahu e-mailovej
komunikácie, ako aj z prezentovaných postojov k chápaniu týchto zmlúv jednotlivými aktérmi. Z
dôvodu prehľadnosti súd považuje za vhodné dokumentovať chronológiu vývoja udalostí predovšetkým
sumarizovaním listinných dôkazov tak, ako v priebehu trestného stíhania boli zabezpečované.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na základe príslušných príkazov sudcov pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu boli vo veci použité rôzne informačno-technické prostriedky, vrátane
prostriedkov vyhotovujúcich zvukové záznamy, ktoré zabezpečovali vo veci ustanovení agenti - civilné
osoby, na použitie ktorých boli takisto vydané príslušné príkazy. Tieto príkazy žiadnou zo strán v konaní

neboli napadnuté a už na tomto mieste rozsudku je potrebné uviesť, že súd spôsob získania obsahu
odposluchov telefonických hovorov a spôsob nasadenia agentov považoval za zákonný - napriek tomu,
že v konečnom dôsledku činnosť agentov z hľadiska jej obsahu spochybnená bola. Neboli síce zistené
žiadneokolnosti,ktorébyakýmkoľvekspôsobomdôvodilipodozrenie,žeagentikonalivoveciiniciatívne,
nad rámec požiadaviek a navádzali sledované osoby k trestnej činnosti, ich činnosť, ako už bolo

uvedené, však nebola logickou reakciou na vzniknutú situáciu a ako taká prispela k rozšíreniu možnosti
posudzovať konanie obžalovaného ako trestný čin.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy, ktoré situáciu dokumentujú, je potrebné uviesť, ako už bolo naznačené,
že žiaden z do spisu zabezpečených listinných dôkazov nebol nijakým spôsobom stranami v konaní

napadnutý, ich obsah nie je sporný, sporná bola len ich interpretácia, čím sa súd v ďalších častiach
rozsudku ešte bude zaoberať. Z dôkazov, ktoré boli počas konania zabezpečované a ktoré, okrem iného,
po výsluchoch vydali aj jednotliví svedkovia, je možné konštatovať nasledovný vývoj udalostí.

Dňa 28. októbra 2010 posiela S. D., vtedy riaditeľ právnickej osoby s názvom Akadémie vzdelávania (ide

o občianske združenie založené podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), pobočka Lučenec, e-
mail kolegyni S. K., v rámci ktorého zasiela „zoznam firiem". Tento bol „navrhnutý na základe osobného
stretnutia s podnikateľmi", pričom v e-maily je uvedené, že „prioritou sú pre mňa firmy v poradí tak,
ako sú očíslované". Sčasti ide o totožné firmy, aké sú uvedené na zozname, ktorý bol v rámci domovej
prehliadky zaistený u obžalovaného K. S.. Medzi firmami sú viaceré podnikateľské subjekty, ktorých

predstavitelia boli vypočutí aj v rámci tohto konania, resp. v rámci neho po iniciatívnom podaní trestných
oznámení vystupovali ako agenti.Dňa 3. novembra 2010 osoba, ktorá sa podpísala ako K. S., posiela e-mail, v ktorom je uvedené
„preposielam zmluvu, hlavička bude vymenená za inú firmu. To je len vzor ako to bude vyzerať. O
číslach sme hovorili včera s pánom Q.". E-mail je posielaný z adresy [email protected] PhDr.

O. D., pracovníkovi Akadémie vzdelávania, ktorý ho ešte v ten istý deň preposiela riaditeľovi pobočky
Akadémie vzdelávania v Lučenci, S. D., od ktorého obsah týchto e-mailových správ bol zabezpečený.
Predmetný e-mail má dve prílohy a to listiny nazvané „Akceptačný protokol" a „Zmluva o poskytovaní
konzultačných služieb". V rámci týchto z tohto e-mailu otvorených dokumentov ako poskytovateľ služieb
má vystupovať firma Active Progress, s.r.o., so sídlom Palackého 12, Bratislava, zastúpená konateľkou

spoločnosti K. D., pričom v kolónke objednávateľ je vynechané miesto. V rámci týchto dokumentov
sa poskytovateľ zaväzuje, že „poskytne pre objednávateľa konzultačné a poradenské služby vedúce k
úspešnému schváleniu projektu podľa článku 2 tejto zmluvy". Ako už bolo uvedené, u kolóniek, ktoré sa
týkajú objednávateľa a názvu projektu, je vynechané miesto, a toto sa týka tak už spomenutej zmluvy,
ako aj Akceptačného protokolu, v rámci ktorého objednávateľ potvrdzuje akceptáciu predmetu zmluvy
v zmysle jej článku 2 bodu 1. Z obsahu týchto dokumentov je evidentné, že predmetom zmluvy je

poskytnutiekonzultačnýchaporadenskýchslužiebvedúcichkúspešnémuschváleniuprojektu...,pričom
v rámci týchto dokumentov sa nič nehovorí o samotnej implementácii projektu. V článku 3 nazvanom
Dohoda o odmene a spôsobe platby je uvedené, že táto odmena činí 15 % z výšky nenávratného
finančného príspevku schváleného v prospech žiadateľa.

V súvislosti s týmto e-mailom je potrebné uviesť, že K. S. popiera zaslanie takéhoto e-mailu a uviedol,
že na jeho súkromný e-mail mali prístup viaceré osoby vrátane K. Z., čo tento svedok nespochybňoval,
i keď si na okolnosti vzniku tohto e-mailu nevedel spomenúť. Pokiaľ ide o podpis „K. S.", tento mal v
rámci nastavenia odosielania e-mailov prednastavený, čo dokazovaním nebolo možné ani potvrdiť ani
vyvrátiť, pričom aj takúto okolnosť je potrebné vyhodnotiť v prospech osoby postavenej pred súd.

Ešte v ten istý deň tieto zmluvy ako i e-mailovú správu preposiela S. D. D. D. na adresu [email protected]
a K. F. na adresu [email protected] s tým, že v e-maily uvádza, že „v čl. 2
(zrejme má ísť o čl. 3 a ide o chybu v písaní) bod 1 sa jedná o číslo 20, prosím o Vaše vyjadrenia
dnes do 15.00 hod. ...". Dňa 24. novembra 2010 K. Z. z adresy [email protected] posielal na e-

mailovú adresu [email protected] ako prílohu dokument nazvaný „Zmluva o spolupráci". V tomto
prípade ide o zmluvu nazvanú Zmluva o spolupráci a poradenstve, ktorá má byť uzatvorená medzi
poskytovateľom, podnikateľským subjektom Sympatik, s.r.o. a klientom, ktorého údaje v tejto verzii
zmluvy nie sú vyplnené. V zmysle článku 1 bod 1 tejto zmluvy, jej predmetom je záväzok poskytovateľa
spolupracovať s klientom a poskytovať mu konzultačné služby a plnenia smerujúce k získaniu grantu

a vypracovaniu žiadosti o nenávratný finančný príspevok k projektu s pracovným názvom „Tvorba
nových pracovných miest a vzdelávanie zamestnancov", v rámci operačného programu Zamestnanosť
a sociálna inklúzia. Možno konštatovať, že ani táto zmluva sa netýka implementácie projektu, v zmysle
jej článku 3 bod 1 „za vypracovanie žiadosti podľa článku 2 ods. 1 tejto zmluvy (v podstate jediná
činnosť, na ktorú je zmluva uzatvorená) má poskytovateľ nárok na odmenu vo výške 30 % z výšky

grantu schváleného koordinátorom". Je potrebné uviesť, že text tohto dokumentu je v podstate totožný
s textom jednotlivých zmlúv, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke u obžalovaného ako časť stopy
č. 4, ktoré zmluvy sa týkajú nasledovných podnikateľských subjektov - PRIMA INVEST, spol. s r.o.,
GEMOR FASHION, s.r.o., Stava IP, spol. s r.o. Košice, P. F., Biele Vody, s.r.o., GAPPA, s.r.o., TOMOS,
s.r.o., ESOFT, s.r.o., SMOIMPEX, s.r.o., Q. I. L+S Záložňa, PRO GRUP, s.r.o. Je potrebné uviesť, že

tieto zmluvy sú už klientmi aj podpísané, pričom údaj o percente odmien sa pohybuje od 20 do 30 %.

Všetky tieto zmluvy a to vo všetkých verziách (nachádzajú sa v spise na viacerých miestach) sú
podpísané, resp. datované dňom 14.09.2010.

S. D. vydal ešte vytlačený e-mail zo dňa 10. decembra 2010, v rámci ktorého D. D. oznamuje, že projekt
pána I. nebol prijatý, pričom projekty u vymenovaných podnikateľských subjektov majú nedostatky v tom
smere, že tam chýbajú rôzne prílohy.

Predmetné listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 157-170, pričom od č. l. 961 sú žurnalizované v

podstate tie isté dokumenty, ktoré sú e-mailami ako prílohy ďalej preposielané jednotlivým, do veci
zainteresovanýmpodnikateľskýmsubjektom.Možnokonštatovať,žestáleideotieistédokumentystým,
že vo verziách v záverečných fázach tohto prípadu sú už ako klienti vypísané jednotlivé podnikateľskésubjekty a ide o verzie, kde za tieto subjekty konajúce osoby predmetné zmluvy aj podpísali. Spôsob
kolobehu sčasti dokumentuje aj obsah jednotlivých odpočúvaných telefonátov.

Pokiaľ ide o hodnotenie obsahu týchto listín, možno zjednodušene povedať, že obžalovaný a sčasti i
svedok Z. tieto listiny považovali za reálne zmluvy, teda za dvojstranné právne úkony, ktorých plnenie
malobyťmyslenévážne,avovecivypočutísvedkovia-zástupcoviapodnikateľskýchsubjektov,sktorými
tieto zmluvy boli uzatvárané, ich popisovali ako zmluvy, ktoré mali zakryť províziu za to, že predmetné
projekty budú schválené. Možno konštatovať, že takýmto spôsobom tieto zmluvy popisovali aj vo veci

vypočutí pracovníci Akadémie vzdelávania, avšak s tým, že časť provízie mala neskôr byť použitá aj na
preplatenie ich vstupu do jednotlivých projektov formou školiacich aktivít.

Ako už bolo uvedené, viaceré dôkazné prostriedky vykonané v tejto veci nasvedčujú tomu, že jediným
motívom vyššie prezentovanej chronológie udalostí zo strany obžalovaného bolo dosiahnutie provízie za
lobistickú činnosť, ktorú plánoval vykonať najpravdepodobnejšie s T. W. voči implementačnej agentúre

uvedenej v skutkovej vete tohto rozsudku, ktorá mala na starosti hodnotenie projektov, v rámci ktorých
sa obžalovaný S. spolu s K. Z. i W. Q. angažovali. Nasvedčuje tomu nielen chronológia a koncepcia
vyššie uvedených písomností, ale aj niektoré časti legálne a legitímne odpočutej komunikácie na veci
sa zúčastnivších osôb.

Prvostupňový súd však nemôže ignorovať znenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý jeho výklad dôkaznej situácie prezentovaný v rámci prvého rozsudku vo veci spochybnil a
jednoznačne uviedol, že viaceré dôkazy, ktoré prvostupňový súd v rámci prvého rozsudku spomína, je
potrebné zopakovať, vysporiadať sa so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a dôkazy je
možné interpretovať spôsobom, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší (vznikli pochybnosti o správnosti

niektorých skutkových zistení). V konečnom dôsledku tak prvostupňový súd v súlade s názorom
odvolacieho súdu dospel k záveru, že interpretácia predmetných zmlúv ako zmlúv, ktorých účelom mal
byť lobing pri presadzovaní týchto projektov, nie je jedinou možno interpretáciou posudzovanej situácie.

V trestnom práve naozaj platí zásada , že hoc ako dôvodné podozrenie, pokiaľ sa nepotvrdí vykonaným

dokazovaním neumožňujúcim iný výklad priebehu udalostí než výklad v neprospech obžalovaného,
nepostačuje na to, aby súd vo veci vyniesol odsudzujúci rozsudok. V tomto prípade, i keď viaceré slovné
spojenia použité v rámci odpočutej komunikácie sa najmä obžalovanému S. vysvetľovali naozaj veľmi
ťažko, je možné pripustiť i situáciu, že z hľadiska osôb vnímajúcich jeho konanie, najmä agentov F. a D.,
došlo k istému druhu nedorozumenia, ktoré v konečnom dôsledku vyústilo do situácie pre obžalovaného

nepriaznivej.

Ako už bolo uvedené, k neumožneniu dokladovania situácie bez toho, aby bolo možné vznášať
objektívne zdôvodnené námietky voči uznaniu viny obžalovaného, prispelo i konanie agentov, ktorí bez
ďalšieho prijali obžalovaným S. a K. Z. predkladané zmluvy, v rámci ktorých bolo zahrnuté i spracovanie

projektu a nijakým spôsobom nenamietali, že oni projekty spracované už majú. Takáto činnosť svedkov
agentov v konečnom dôsledku neumožnila objektívne zhodnotenie situácie umožňujúce uznanie viny a
to aj z dôvodu, že obžalovaný zrejme naozaj predkladal štandardne právnickou kanceláriou pripravené
zmluvy, ktoré v obdobných situáciách používa. Je logické, že ak druhá zmluvná strana obsah zmluvy
nenamieta a akceptuje aj niečo, čo nie je v súlade s objektívnou realitou (tvrdeniami uvedenými v

zmluve), v zásade zmluvu predkladajúca strana nemá dôvod „privyrábať si robotu" a meniť príslušné
časti zmluvy.

K objektívnosti dokumentovania situácie by naozaj prispelo, keby svedkovia D. a F. spolu s ostatnými
osobami predkladajúcimi projekty reálne namietli nesúlad zmluvy s objektívnou realitou a počkali by

na reakciu obžalovaného, prípadne ďalších osôb v rámci takejto situácie. Nie je vylúčené, je dokonca
pravdepodobné, že by zo strany obžalovaného, prípadne K. Z. v takomto prípade došlo k vysvetleniu
zamýšľaného obsahu zmluvy výslovne a je možné, že by tento obsah (či už zakrytie úplatku alebo iný
zámer) priznali a opísali aj expresis verbis a priamo, avšak k takejto situácii nedošlo.

Je potrebné ešte zdôrazniť i to, že obžalovanému S. výrazne napomohla aj výpoveď vo veci vypočutého
svedka W. Q., ktorý na hlavnom pojednávaní v podstate potvrdil jeho verziu priebehu udalostí. Urobil
to spôsobom, ktorý nebolo možné objektívne napadnúť a aj v prípade tejto výpovede platí, že nie jesíce vylúčená jej účelovosť a snaha obžalovanému pomôcť, avšak na to, aby toto súd bez akýchkoľvek
pochybností konštatoval, nemá dostatok dôkazného inštrumentária.

Preto bolo rozhodnuté vo veci tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovaný bol spod
obžaloby prokurátora ÚŠP GP SR oslobodený. Nebolo totiž dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný spôsobom, ako to v skutkovej vete obžaloby koncipoval prokurátor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje
v lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.