Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/256/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113230656
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113230656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcov: 1) Q.. V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom 023 54 Turzovka -

Stred 487/43, 2) Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom 010 04 Brezany 1, 3) V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom 015
01 Malá Čierna 88, proti žalovanej: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom 013 11 Lietavská Svinná - Babkov
188, zastúpenej JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom v Žiline, M.R. Štefánika 71, v konaní o
určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia v rade 1/, 2/ a 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu JUDr.

Martina Olosa náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 249,70
Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 5.9.2013 sa žalobcovia v r. 1/, 2/ a 3/ voči žalovanej domáhali určenia neplatnosti
závetu a listiny o vydedení poručiteľky Q. T., nar. XX.XX.XXXX, spísaných formou notárskej zápisnice
notárky JUDr. Ľubice Jonekovej pod č. N 79/2010, Nz 12613/2010. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že
možnosť vydedenia potomka podľa § 469a ods. 1 O.z. sa nemôže vzťahovať na žalobcov v r. 1/ - 3/, lebo
vydedenie sa vždy týka priameho potomka, bez ohľadu na to, či sa dožije alebo nedožije smrti poručiteľa.
Počas života poručiteľky nedošlo k vydedeniu priameho potomka poručiteľky. Zároveň žalobcovia 1/ -

3/ sú neopomenuteľnými dedičmi poručiteľky podľa § 479 resp. 473 O.z.

Žalovaná sa k veci samej vyjadrila podaním právneho zástupcu zo dňa 15.11.2013 tak, že žalobu
navrhuje zamietnuť. Listina o vydedení bola notárom správne formálne koncipovaná. Bolo nemožné
vydediť mŕtveho syna, nakoľko v čase vydedenia už nežil a nemal tak právnu subjektivitu. V danom
prípade tak bolo možné vydediť iba ďalších potomkov - deti syna poručiteľky, t.j. vnukov poručiteľky.

Predmetnou listinou vydanou štátnym orgánom podľa § 134 O.s.p., ak nie je dokázaný opak, sa
osvedčuje i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Dôvody vydedenia boli reálne
dané a žalovaná navrhuje výsluch svedkov W. T., A. T. a V. M..

Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2014 sa sporové strany pridržiavali svojich písomných podaní.
Osobitne žalobkyňa v r. 1/ zároveň ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu v r. 1/ a 2/ poukázala na to,

že vo svojej právnej argumentácii vychádza z komentára k Občianskemu zákonníku JUDr. Feketeho.
Osobitne právny zástupca žalovanej právne argumentoval, že je dôležité dôsledne rozlíšiť pojmy deti a
potomok, pričom v ust. § 469a ods. 1 O.z. zákonodarca použil pojem potomok a nie dieťa. Preto poručiteľ
môže vydediť potomka, a v tomto prípade potomkovia sú až po pravnukov.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Formou notárskej zápisnice notárky JUDr. Ľubice Jonekovej pod č. N 79/2010, Nz 12613/2010,
poručiteľka Q. T., nar. XX.XX.XXXX, zriadila závet a listinu o vydedení, podľa obsahu ktorej vydedila
všetky deti jej druhého syna Q. T., ktorý ju predumrel - žalobcov v r. 1/ - 3/, ako aj ich prípadných

potomkov podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) O.z. z dôvodu, že jej v rozpore s dobrými mravmi po dobu
viac ako 15 rokov (odkedy zomrel jej syn a ich otec) neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a starobe a
taktiež o ňu neprejavili žiaden záujem a nenavštevujú ju, ani nijako inak nekontaktujú. Pokúšala sa s nimi
kontaktovať, aj odkázala, aby prišli k nej, ale neprišli, hoci nebývajú ďaleko od nej. Všetci traja sú plnoletí
a samostatní. Poručiteľka zároveň celý jej majetok, t.j. všetky jej hnuteľné a nehnuteľné veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktorých vlastníčkou bude ku dňu svojej smrti, odkázala svojej vnučke - žalovanej.

V okolnostiach sporu súd zistil, že žalobcovia v r. 1/ - 3/ boli na podanie tunajšej žaloby odkázaní
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 18D/72/2013-57 zo dňa 6.8.2013 vo veci prejednania dedičstva
po poručiteľke Jozefe Riboňovej.

Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej
OSP) Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 461 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ)
1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa

nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 469a OZ
1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby

uvedené v § 473 ods. 2.
3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 473 OZ
1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia
ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 479 OZ Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.Súd zamietol žalobu, lebo právne vyhodnotil, že predmetným závetom a listinou o vydedení, bolo

možné vydediť žalobcov v r. 1/ - 3/ aj ako nepriamych potomkov poručiteľky Jozefy Riboňovej. V
predmetnej súvislosti žalobcovia majú naliehavý právny záujem podľa cit. ust. § 80 písm. c) OSP iba
v systematickom zmysle slova. Dôvodom zamietnutia žaloby tak bolo meritórne právne hodnotenie
týkajúce sa konkrétneho právneho inštitútu vydedenia.

V zmysle doslovnej interpretácie zákona sa súd stotožňuje s výkladom cit. ust. § 469a ods. 1 O.z.,
podľa ktorého vzhľadom na použitý právny pojem „potomok“ je možné vydediť aj nepriameho potomka,
teda nielen priamo dieťa poručiteľa. Čo sa týka právnej argumentácie žalobcov v r. 1/ - 3/ s odkazom
na komentár Občianskeho zákonníka, tak tento žalobkyňa v r. 1/ na pojednávaní doslova oboznámila
v znení: „Účinky vydedenia sa priamo nedotýkajú potomkov vydedeného. Neplatí tu teda zásada, že

účinky vydedenia sa týkajú povinného podielu ďalších potomkov vydedeného. V listine o vydedení
však poručiteľ môže okruh vydedených osôb rozšíriť z priamych potomkov na ďalšie osoby uvedené
v ustanovení § 473 ods. 2 (vnuci, pravnuci a prapravnuci poručiteľa). Tieto osoby však nemôžu byť
vydedené bez toho, aby bol súčasne vydedený ich priamy predchodca (rodič). Na ne sa totiž môžu len
rozšíriťdôsledkyvydedeniapotomkaporučiteľabezohľadunato,čisaajonidopustiliskutkovuvedených

v ustanovení § 469 a/ ods. 1 O.z. Vydedenie sa teda v prvom rade vždy týka priameho potomka
poručiteľa (syna alebo dcéry), a to bez ohľadu na to, či sa dožije alebo nedožije smrti poručiteľa. Ide o
neopomenuteľného dediča podľa § 479 O.z.“. Lenže aj bez ohľadu na formálny argument v tom zmysle,
že sa nejedná o text právneho predpisu, je vhodné uviesť, že tento komentár sa vo svojej téme zaoberá
rozšírením účinkov vydedenia, teda vychádza z nevysloveného predpokladu, že právny úkon vydedenia

smeruje voči inej osobe, teda voči predkovi dedičov, postavením ktorých sa tento komentár zaoberá.
Preto zvolená téma tohto komentára podľa názoru súdu nevylučuje, aby súd právne vyhodnotil možnosť
vztiahnuť účinky vydedenia aj na iné osoby, než je priamy potomok poručiteľa, keď to zodpovedá prejavu
vôle poručiteľa priamo voči nim.

Právny názor o rozšírení účinkov vydedenia oboznámený bezprostredne vyššie je prakticky možné
uplatniť iba za predpokladu, že žije priamy potomok poručiteľa, resp. ten potomok poručiteľa, ktorý by
generačne predchádzal toho poručiteľa, ktorý by bol právne postihnutý rozšírením účinkov vydedenia.
Súd sa pritom stotožňuje s právnou argumentáciou právne zastúpenej žalovanej, že v konkrétnom

prípade teda nebolo možné vydediť syna poručiteľky a zároveň otca žalobcov v r. 1/ - 3/, Jozefa Ryboňa,
ktorý poručiteľku predumrel. Za týchto okolností otec žalobcov v r. 1/ - 3/ nebol subjektom právnych
vzťahov v čase spísania predmetného závetu a listiny o vydedení poručiteľkou, pričom vo výške svojho
dedičského podielu boli týmito subjektami právnych vzťahov práve žalobcovia v r. 1/ - 3/. Nevyslovený
predpoklad spojený s právnym názorom prednášaným žalobcami v r. 1/ - 3/, že na nich ako na

nepriamych potomkov poručiteľky by sa mohlo vzťahovať výhradne rozšírenie účinkov vydedenia, preto
nebol v konkrétnom prípade naplnený, keďže za daného skutkového stavu ani len hypoteticky nebolo
možné vydediť otca žalobcov v r. 1/ - 3/, nad rámec čoho by prichádzalo do úvahy rozšírenie okruhu
vydedených osôb doplnením prejavu vôle poručiteľa, ktorý by smeroval voči dedičovi v predchádzajúcej
generácii. Súd k tomu dodáva, že nepovažuje za spravodlivú interpretáciu oboznámených právnych

predpisov takú, aby na jej základe bolo vylúčené uplatniť vydedenie voči žalobcom v r. 1/ - 3/
ako nepriamym potomkom poručiteľky v situácii, keď ich otec ako priamy potomok poručiteľky túto
poručiteľku predumrel. Inak povedané, rozsah osôb, ktoré je možné vydediť vôľovým úkonom poručiteľa,
prakticky zodpovedá rozsahu neopomenuteľných dedičov, ktorí sa sami stali nositeľmi dedičského práva
na základe úmrtia ich predka v predchádzajúcej generácii. V tomto zmysle podľa názoru súdu právny

inštitút vydedenia podľa cit. ust. § 469a OZ priamo vyvažuje právny inštitút neopomenuteľného dediča
podľa cit. ust. § 479 OZ, ktorý sa potenciálne týka dedičov vo viacerých generáciách.

Žalobcovia v r. 1/ - 3/ ani len netvrdili, že by neboli skutkovo dané dôvody vydedenia podľa obsahu

predmetnej listiny závetu a listiny o vydedení. V tom, že by prípadne takéto skutkové dôvody neboli
dané, by súd videl dôkazné bremeno žalobcov. Pritom tvrdenie v občianskom súdnom konaní vo
vzťahu k uplatneniu alebo bráneniu práva, je teoretickou etapou, po ktorej by nasledovala teoretická
etapa dôkazu. Za tejto situácie, ako súd avizoval sporovým stranám prípisom už pri predvolanína pojednávanie, vzhľadom na právne argumentačný obsah žaloby, súd na pojednávaní z dôvodu
hospodárnosti zamietol návrh žalovanej na výsluch svedkov navrhnutých bez jej dôkazného bremena.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná bola v konaní úplne úspešná,
preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnej výške odôvodnenú náhradou trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej „vyhlášky“) jednotlivo vo výške 61,15 Eur v r. 2013, resp. 61,84 Eur v r. 2014. Súd priznal
odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby v r. 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k
žalobe 15.11.2013 a za 1 úkon - účasť na pojednávaní 15.10.2014, odmena spolu 184,14 Eur.
K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za 2

úkony v r. 2013 jednotlivo vo výške 7,95 Eur, resp. v r. 2014 ... 8,04 Eur, paušál spolu 23,94 Eur.
K medzisúčtu (208,08) súd priznal právnemu zástupcovi aj 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhl. vo výške
(x 0,2) 41,62 Eur.
Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu 249,70 Eur, náhrada iných trov konania (súdny
poplatok) 0,- Eur.

Na rozdiel od vyčíslenia náhrady trov z 15.10.2014 sa súd nestotožňuje so základom odmeny advokáta
z tzv. kumulatívneho predmetu konania, ktorý bol odôvodnený spojením dvoch vecí podľa § 13 ods. 3
vyhl., lebo povaha tohto sporu týkajúceho sa jednej listiny závetu a listiny o vydedení čo i len hypoteticky
vylučovala rozdelenie týchto predmetov súdneho konania, keďže išlo o jeden prejav vôle poručiteľa.
Žalobcovia sú povinní podľa § 149 ods. 1 O.s.p. nahradiť žalovanej trovy konania na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Martina Olosa, ktorý v aktuálnom vyčíslení z 15.10.2014 uvádza účet v Tatra banka,
a.s., č. 2623865376/1100.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, tak aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).