Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/115/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511203449
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2511203449.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne Prvá

stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ V. G.,
X.. XX.X.XXXX, L. X. H. XXXX/XXX, Z., X/ E. F., X.. XX.X.XXXX, L. J.Á. XX, P., X/ H. G., X.. XX.X.XXXX,
L. X. H. XXXX/XXX, Z., o zaplatenie 11.682,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 11.682,68 eur s riadnym úrokom vo výške 6,49% ročne zo
sumy11.679,20od1.3.2011dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy11.679,20
eur od 1.3.2011 do zaplatenia a náhradu iných trov konania v sume 719,- eur, formou mesačných
splátok vo výške 150,- eur, ktoré sú žalovaní 1/ a 3/ povinní platiť žalobkyni vždy do 28. dňa v mesiaci

s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.3.2011 sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ až 3/ domáhala

zaplatenia sumy 11.988,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 11,49% ročne zo sumy 11.679,20 eur
od 1.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o
stavebnom sporení bola 14.2.2006 uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v
zmyslejejdodatkuč.1z8.6.2007,ažalovaným1/,2/žalobkyňaposkytlaúvervovýške14.937,26eur.Po
pridelení cieľovej sumy sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať úver v mesačných splátkach vo výške 130,72
eur. Žalovaná 3/ prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní
1/ a 2/. Keďže žalovaní 1/ a 2/ nesplácali svoj dlh riadne a včas napriek upozorneniam, žalobkyňa od

zmluvy odstúpila listom z 10.11.2010. Zostatok pohľadávky k 28.2.2011 je 11.988,02 eur.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že dlh uplatnený v návrhu uznáva a chce ho zaplatiť,
zároveň požiadal o splátky vzhľadom na jeho finančnú situáciu.

Žalovaní 2/ a 3/ sa písomne k návrhu nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov (najmä návrh, zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom zo 14.2.2006, dodatok č. 1 k zmluve zo 7.6.2007, všeobecné podmienky pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby, odstúpenie od zmluvy vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ zo dňa 10.11.2010
s kópiou poštovej zásielky, oznámenie žalobkyne žalovanej 3/ o odstúpení od zmluvy s poštovouzásielkou, ktorá bola neprevzatá v odbernej lehote, výpis z obchodného registra žalobkyne, vyjadrenie
žalovaného 1/ doručené súdu 19.8.2013 (č. l. 35), podanie žalobkyne z 11.10.2013, oznámenie
o započítaní pohľadávky, výpis z účtu, podanie žalobkyne z 29.10.2013, vyjadrenie žalovaného 2/

doručené súdu 28.11.2013, vyjadrenie žalobkyne k výške splátky zo dňa 28.3.2014, podanie žalovanej
3/ zo dňa 27.06.2014, ako i ostatným obsahom spisu), výsluchom účastníkov konania na pojednávaní
(s výnimkou žalobkyne, ktorá svoje právo zúčastniť sa pojednávania nevyužila). Súd hodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe

vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 14.2.2006 žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere. V zmysle čl. I bod 1 zmluvy predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č.
2760072102 vo výške 450.000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,
na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných

podmienok ako aj všeobecných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení sa stavebný úver pod
č. 2760072401 vo výške 270.000,- Sk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej
sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V zmysle zmluvy
výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,49 % p.a. (čl. II zmluvy). Odstúpením od zmluvy
nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky (čl. VII

bod 6 zmluvy). Žalovaná 3/ prehlásila, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku,
ak ju neuspokojí dlžník. Zároveň vyhlásila, že podpisuje zmluvu až po podpísaní zmluvy dlžníkom a
spoludlžníkom (ak je spoludlžník účastníkom zmluvy). Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vyplýva,
že žalobkyňa poskytla žalovanému 1/ „úver vo výške 14.804,49 eur“. Ďalej z neho vyplýva, že 20.2.2006
bolo žalovanému 1/ vyplatené 11.949,81 eur. Dňa 8.6.2007 bol podpísaný dodatok č. 1 k zmluvu o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Z bodu 1 dodatku vyplýva, že vzájomnou dohodou
účastníkov zmluvy sa dopĺňa ako spoludlžník žalovaný 2/. Žalovaný 2/ vyhlásil, že pristupuje k dlhu, ktorý
vznikol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako ďalší dlžník, spoludlžník.
Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ nesplácali svoj dlh riadne a včas, žalobkyňa od zmluvy odstúpila listom z
10.11.2010 vo vzťahu k žalovanému 1/, 2/ a vyzvala ho, aby do 7 dní od doručenia uhradil žalobkyni

11.784,09 eur (zaslané na adresu v zmysle čl. XXI bod 5 všeobecných podmienok - adresa trvalého
pobytu oznámená stavebným sporiteľom, resp. posledná známa adresa; č. VII bod 7 zmluvy). Žalovanej
3/ bolo listom z rovnakého dňa oznámené, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a upovedomil ju, že ak
dlžníci neuhradia dlh v plnej výške, pristúpi žalobkyňa k jej vymáhaniu aj vo vzťahu k nej ako ručiteľke.
Zásielka od žalovaného 1/ sa žalobkyni vrátila 7.12.2010, od žalovaného 2/ 6.12.2010 a od žalovanej

3/ 6.12.2010 (všetky ako neprevzaté v odbernej lehote). V zmysle č. VII bod 7 zmluvy sa považujú za
doručené dňom vrátenia veriteľovi. Do omeškania sa teda žalovaný 1/ dostal 15.12.2010.

Uznesením z 19.6.2014 č. k. 5 C 115/2011-84 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške
305,34 eur a v časti prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.679,20 eur od

01.03.2011 do zaplatenia (§ 96 O.s.p.). Zároveň pripustil zmenu návrhu v znení: ,, žalovaní 1., 2. a
3. sú povinní zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 11.682,68 eur s riadnym úrokom vo výške 6,49%
ročne zo sumy 11.679,20 od 01.03.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 11.679,20 eur od 01.03.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania s tým, že plnením jedného
žalovaného zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných“.

Z výsluchu žalovaného 1/ súd zistil, že tento ani v priebehu konania nespochybnil výšku vyčíslenej sumy.
Uviedol, že úver bral vo februári roku 2006, čakal s priateľkou dieťa. Pri tomto úvere musel mať 10 %
z cieľovej sumy. Vyplatené mu bolo 80 alebo 70 %. Úver splácal do roku 2010 alebo 2011. Sem tam
sa omeškal so splátkou, nie však s celou, iba s častou. Neskôr chcel čerpať zvyšok, no potreboval

ďalšieho ručiteľa, a preto oslovil žalovaného 2/ (otca bývalej priateľky). Doma si následne všimol, že
žalovaný 2/ vystupuje nie ako ručiteľ, ale ako spoludlžník. Neskôr sa žalovaný 1/ dostal do finančnej
tiesne a úver nemohol ďalej splácať. Čo sa týka jeho majetkových pomerov uviedol, že je konateľom
spoločnosti, ktorej hlavnou činnosťou bola autodoprava, túto už nevykonáva. Teraz je činnosť zameraná
na rekonštrukciu nehnuteľností. Za posledný rok si privyrábal v Rakúsku. Jeho príjem je nepravidelný.

Spoločníkom je v tejto spoločnosti aj žalovaná 3/. Spoločnosť bola minulý rok v strate. Mesačný príjem
sa pohybuje od 700,- eur do 1.000,- eur. Pokiaľ ide o výdavky, výživné zatiaľ nemá súdom stanovené,
platí dobrovoľne a to od 50,- eur do 200,- eur (dieťa má 8 rokov). Splácal aj leasing. Výdavky predstavujúsumu 500,- až 600,- eur mesačne. Sumu 150,- eur chce riadne mesačne platiť a vie, že túto bude mať
k dispozícii každý mesiac a nechce sa so splátkou dostať do omeškania.

Z výsluchu žalovanej 3/ súd zistil, že táto taktiež v priebehu konania nespochybnila výšku vyčíslenej
sumy a ani svoj ručiteľský záväzok voči žalobkyni. Uviedla, že išla ručiť svojmu synovi. Obaja, teda
žalovaní 2/ a 3/ išli do stavebnej sporiteľne ako ručitelia. Jej príjem je 450,- eur - dôchodok. Pracuje však
v nemocnici, kde si privyrába, jej príjem je v čistom 700,- eur, táto výplata ide celá na úvery (Cetelem,
Home Credit).

Žalovaný 2/ pred súdom uviedol, že prišiel do pobočky v Hlohovci a podpísal dodatok s tým, že si myslel,
že vystupuje v pozícii ručiteľa. Nikdy by nepodpísal dodatok, keby vedel, že sa dostane do pozície
spoludlžníka. Samotná zmluva o úvere mu nebola ani predložená.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“),

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej
domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od

ručiteľalenvprípade,žedlžníknesplnilsvojsplatnýzáväzokvprimeranejdobepotom,čohonatoveriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi

práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné
na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní

spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danej veci je nesporné, že nejde o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 2 aplikáciu na daný prípad
vylučuje), ale na druhej strane nemožno poprieť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zákona č.

634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o žalovaného 1/ vzhľadom na vykonané dokazovanie súd návrhu vo vzťahu k žalovanému
1/ v plnom rozsahu vyhovel. Dňa 14.2.2006 žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere na základe ktorej boli žalovanému 1/ poskytnuté finančné prostriedky,

ktoré sa zaviazal platiť v pravidelných mesačných splátkach. Nakoľko žalovaní 1/ nesplácal svoj dlh
riadne a včas, žalobkyňa od zmluvy odstúpila listom z 10.11.2010 a vyzvala ho, aby do 7 dní od
doručenia uhradil žalobkyni 11.784,09 eur. Žalovaný 1/ počas konania uznal pred súdom návrh čo do
dôvodu a výšky a uviedol, že ho chce zaplatiť. Žiadnym spôsobom nespochybnil výšku žalovanej istiny
s príslušenstvom a preto súd považoval vyčíslenie za nesporné. Žalobkyňa dôvodne požaduje aj úrok

6,49 % a to na základe vyššie uvedených ustanovení zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ sa dostal splnením
svojho záväzku do omeškania, preto žalobkyni vzniklo právo požadovať aj úrok z omeškania. Žalobkyňa
požaduje úrok z omeškania vo výške 5%, tento je nižší ako bol v čase omeškania (15.12.2010)
zákonný úrok podľa občianskeho práva (9 % ročne), súd preto priznal žalobkyni aj úrok z omeškania
vo výške 5%. Zároveň však súd určil, že peňažné plnenie, na zaplatenie ktorého v prospech žalobkyne

zaviazal žalovaného 1/, je žalovaný 1/ oprávnený splatiť pravidelnými mesačnými splátkami, tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Splátku, ktorú žalobkyňa požadovala (400,- eur), súd vyhodnotil ako
neprimeranú s prihliadnutím sa majetkové pomery žalovaného 1/ ako aj to, že pôvodná splátka úveru
bola v zmluve dohodnutá v sume 130,72 eur. Splátku v sume 400,- eur súd považuje pre žalovaného
1/ za likvidačnú.

Žalovaná 3/ prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní 1/
a 2/. Súd ako už uviedol považoval vyčíslenie za nesporné a žalobe vyhovel aj vo vzťahu k žalovanej
3/ ako ručiteľke (§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka). Žalovaný 1/ totiž úver žalobkyni nesplácal a
na výzvu žalobkyne ho neuhradil v primeranej dobe od výzvy, preto žalobkyňa má právo domáhať sa

splnenia záväzku aj od ručiteľa, t. j. od žalovanej 3/, ktorá v priebehu konania nikdy nespochybnila svoj
ručiteľský záväzok.

Pristúpenie k záväzku zo dňa 8.6.2007, ako dodatok č. 1 k zmluve súd vyhodnotil ako absolútne
neplatné, a to z dôvodu, že je neurčité.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka predpokladom vzniku
zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda
musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh
veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou

nevyžaduje.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne

následky (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010).

Z pristúpenia k záväzku žiadnym spôsobom nevyplýva v akej presnej výške je záväzok ku ktorému mal
žalovaný 2/ podľa dohody pristúpiť. Občiansky zákonník v ust. § 533 upravuje kogentne prípady zmenyv osobe veriteľa alebo dlžníka, v rámci pristúpenia k záväzku, pričom gramatickým výkladom uvedeného
zákonného ustanovenia možno dospieť k záveru, že tretia osoba môže platne a účinne pristúpiť k už
existujúcemu záväzku, pričom k dohode o pristúpení k takémuto záväzku musí byť podľa súdu záväzok

jasný a presne špecifikovaný, okrem iného aj čo do jeho výšky, teda musí byť určitý. V danom prípade
tieto náležitosti absentujú. Pohľadávka je popísaná len všeobecne. Zo spôsobu vymedzenia záväzku nie
je možné ani vypočítať konkrétnu sumu záväzku. S poukazom na § 37 Občianského zákonníka má súd
za to, že z dôvodu neurčitosti záväzok žalovaného 2/ voči žalobkyni plniť nevznikol. V danom prípade išlo
o absolútnu neplatnosť a preto súd na ňu aj bez námietky prihliadal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd

sa už námietkou žalovaného 2/ ohľadom omylu nezaoberal (kde by išlo o prípadnú relatívnu neplatnosť).

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

V prípade, ak sa v odôvodnení rozhodnutia súd nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).
´
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že
- žalobkyni vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ vzniklo právo na náhradu trov konania (v spojení aj s § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p.). Súd preto priznal žalobkyni náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený

súdny poplatok za návrh v sume 719,- eur (iné trovy konania);
-žalovanému2/vznikloprávonanáhradutrovkonaniavočižalobkyni.Súdvšakúspešnémužalovanému
2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.