Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/124/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010297

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612010297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 20. októbra 2014 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. R. O. R. C. W. Á. Š. , nar. X. X. XXXX E. J. J., trvale bytom A. Q. Č.. XXXX/XX, A., M. J. J.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
v presne nezistenom čase od začiatku marca 2012 do 14.30 hod. dňa 18. 3. 2012, v byte svojej manželky
C. R. (teraz T.), nar. X. X. XXXX, L. J. A. Č.. XXX/XX, B. C.Š., odcudzil z ozdobnej kovovej škatuľky, ktorá
bola voľne položená na poličke v izbe nad posteľou, finančnú hotovosť vo výške 1000,- eur, ktoré C. R.
(teraz T.) nadobudla ešte pred manželstvom uzavretým dňa 22. 10. 2011, čím spôsobil svojej manželke
(bývalej) C. R.Á. (teraz T.) škodu odcudzením vo výške 1000,- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na D. R. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, popieral spáchanie skutku,
kladeného mu za vinu. Na hlavnom pojednávaní vypovedal rovnako ako v prípravnom konaní, s
výnimkou rozporov týkajúcich sa najmä jeho vedomosti, kde si poškodená ukladala peniaze, a tom, či

si od svojej manželky požičiaval peniaze.

Manželku zavádzal, že pracuje vo Zvolene, ale nebola to pravda, občas mal len nejakú brigádu. Neskôr
sa jej priznal, že nemá žiadnu trvalú prácu. Vedel, že manželka má nejaké peniaze odložené v ozdobnej
škatuľke na poličke, lebo ju videl brať ich odtiaľ. Tiež je pravda, že bol v izbe pár minút sám, ale žiadne

peniaze neodcudzil. Dňa 17. 3. 2012 ju bol pozrieť, a je pravda, že sa ponáhľal, lebo mal ísť na brigádu
do OD Kaufland, ale nakoniec nešiel, lebo sa to zrušilo. Vždy sa od nej ponáhľal, a to nielen 17. 3. 2012,
ako to popisuje ona.

V byte s ňou býva jej chorá sestra a často ju navštevuje jej matka. Keď sa dozvedel, že podala

oznámenie, prosil ju, aby to stiahla, dokonca jej vrátil peniaze v sume 1.000,- eur, aj keď ich neodcudzil.
Urobil to hlavne z toho dôvodu, že bol v podmienke, lebo svoju otcovi napísal výhražný list. Trestné
oznámenie nestiahla, aj keď mu to sľúbila.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že asi dva týždne po svadbe mu povedala manželka, že

sa chce rozviesť, on však chcel vzťah zachrániť.

Na rozdiel od prípravného konania, na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že si nikdy peniaze od
manželky nepožičiaval. Keď potreboval, peniaze mal od otca. Napr., keď išli spolu na obed, manželka
sama zaplatila, alebo ju niekedy požiadal o peniaze na benzín. Vravel jej, že sa mu rysuje nejaká práca

vo Zvolene, ale potom sa to nepodarilo. Nikdy ju neklamal a nezavádzal ju. Vedel, že si ukladala peniaze
do nejakej škatuľky, ale tá nebola určite kovová, a dávala si tam len drobné.

Manželka mu spomínala, že má odložené peniaze, ale malo to byť v banke, a on ani nevie koľko.
Nevedel o tom, že by si niekde v dome odkladala peniaze. Bývala v byte v C., on bol párkrát za ňou, ale

nespával tam. V byte bol aj 17. marca 2012. Kupoval vtedy plienky pre syna, a asi to mal poznačené v
počítači. Po tomto dátume ju už nenavštevoval, nedovolila mu to. Ona má v byte svoju sestru a jej mama
tam za ňou chodievala dosť často. Asi dva dni po natáčaní relácie Modré z neba, prostredníctvom ktorej
chcel urovnať ich vzťahy, mu povedala, že jej zmizli peniaze zo škatuľky. Povedala mu, aby jej ich vrátil,
inak to bude riešiť na polícii. Nič jej nevracal, lebo peniaze nezobral. Oznámila mu, že keď jej peniaze

vráti, stiahne trestné oznámenie. Kvôli inému trestnému stíhaniu, za vydieranie voči svojmu otcovi, jeho
otec jej 1000,- eur poslal. On s tým súhlasil a poradil mu to aj jej otec. Nechce nikoho obviniť, priamo
podozrenie nemá, ale jej mama má so vzatím peňazí niečo spoločné. Bola proti ich vzťahu. Na polícii
povedal, že nevedel o škatuľke a že peniaze nezobral on. Navrhoval, aby zobrali zo škatuľky odtlačky
prstov.

Podľa neho vypovedal rovnako na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní.

Počas ich vzťahu, ešte pred manželstvom, trávili väčšinu času v Banskej Bystrici. Jej matka nesúhlasila
s ich vzťahom, vyháňala ju z bytu. V A. prerábali byt v rodinnom dome otca, ktorý to financoval.

Poškodená C. T., predtým R. na hlavnom pojednávaní vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní
s výnimkou časti o dátume, kedy zistila, že jej chýbajú peniaze. Uviedla, že ešte pred svadbou si
obžalovanývymýšľalrôzneveci,akoodnejdostaťpeniaze.Raztvrdil,žedostalpokutu,inokedy,žetreba
niekomu pomôcť. Vytvoril si na internete viacero fiktívnych profilov a pri komunikácii s ňou odkazoval

sám na seba, že treba mu pomôcť, pričom to stále bol len on. Tvrdil jej, že normálne pracuje, ale nebolato pravda. Peniaze, ktoré mu dávala, míňal aj na ňu, kúpil jej nejaké darčeky a podobne. Tiež jej vravel,
že zoženie pre ňu lieky, aby mohla otehotnieť, avšak žiadne nezohnal, ale tvrdil jej, že jej ich dal tajne.
Po svadbe jej povedal, že už má na ňu papier, tak jej už klamať nemusí. Peniaze, ktoré jej vzal z

ozdobnej plechovej škatuľky, ktorú mala položenú na poličke nad posteľou, jej zobral. Išlo o 2 bankovky
po 500,- eur a možno ešte nejakých 50,- eur, ale tým si nie je istá. V deň, keď jej zobral peniaze (v
prípravnom konaní uvádzala, že odcudzenie zistila dňa 26. 3. 2011) bol na návšteve, pozrieť syna, ale
mal naponáhlo. Táto návšteva bola jeho poslednou návštevou u nich v byte. Podozrivo sa správal, keď
sa vrátili z prechádzky, zrazu sa ponáhľal a tvrdil, že chce zarábať, že sa o nich chce postarať a že ide

do nočnej brigády v Kauflande, aby zarobil peniaze, hoci predtým tvrdil, že robotu nemá. Chcel, aby
jeho otcovi povedala, že u nich zostáva na noc. Na hlavnom pojednávaní uviedla , že si na dátum, kedy
zistila, že jej zmizli peniaze, presne nepamätá, bolo to asi týždeň po tom, ako bol u nej.
Volala mu, že vec ide oznámiť. Povedal jej, aby to nerobila, že peniaze vráti. Vedel, kde si ukladala
peniaze, lebo, keď od nej pýtal peniaze na pokutu, vedel, že ich má v ozdobnej škatuľke na poličke.
Peniaze si vybrala z účtu práve na to, aby mu ako partnerovi pomohla. V izbe, kde boli peniaze, sa

zdržiaval obžalovaný aj sám, napr. keď bol so synom a ona pripravovala pre malého mlieko.

So synom bývala v byte jej matky, ktorá im chodila vypomáhať, a bývala tam aj jej sestra. V miestnosti,
kde boli uložené peniaze, mali možnosť byť, okrem nej, jej matka, sestra a otec, keď prišiel na návštevu.
Žiadne iné návštevy, ani za sestrou, ku nim nechodili. Bezprostredne po tom, ako sa dozvedela, že jej

zmizli peniaze, volala svojej matke, taktiež to povedala sestre, ktorá videla, že sa niečo udialo. Išla to
oznámiť a obžalovanému volala. Myslí, že jej poslal aj sms: „len tam nechoď“, niečo s tým, že to napraví.
Peniaze jej vrátil jeho otec, ktorý sa snažil, aby stiahla oznámenie. Ona im nesľubovala, že to urobí, keď
jej vrátia peniaze. Jeho otec sa bál, aby nešiel do väzenia, pretože bol v podmienke kvôli vydieraniu
voči nemu. Keď obžalovanému telefonovala, že ide podať oznámenie, povedal jej, že sa bojí, aby nešiel

do väzenia. Ona vtedy nevedela, čo majú s otcom. O predvolaní na konanie v tej veci ju obžalovaný
informoval zaslaním predvolania formou MMS buď pred jeho poslednou návštevou u nej, alebo po nej.

Ona študuje od roku 2009. Rok mala pauzu. S obžalovaným sa zoznámili na VŠ. Keď spolu chodili,
chodievala ku nim na víkend. Keď ju vozil do Liptovského Mikuláša, na naftu mu často dávala peniaze

ona.Nákladynajejštúdium znášalaona,alebosastriedalijejrodičia. Keďzačalaštudovať,malaúspory
okolo 2000,- eur, získané zo zimnej brigády v Rakúsku asi v rokoch 2008, 2009. Keď sa s obžalovaným
rozhodli, že budú spolu žiť, začal sa prerábať vrch domu u jeho rodičov, na náklady jeho otca, rovnako
financoval aj prevádzku domácnosti počas jej pobytu tam.

Svedkyňa Ľ. T., matka poškodenej, vo svojej výpovedi uviedla, že 26. alebo 27. marca jej volala jej dcéra
C., ktorá bola v šoku a pýtala sa jej, či nevie, kde má peniaze. Boli to úspory, ktoré si zarobila na brigáde
v Rakúsku. Išlo o sumu 1000,- eur, ktoré jej mali slúžiť na preklenutie obdobia po rozvode. Dcéra jej
povedala, že obžalovaný vedel, kde peniaze má, a nikto iný ich nemohol zobrať, druhá dcéra nevedela,
kdemápeniazeuložené.Onasamasadcéresnažífinančnepomáhať,akosadá.Podcérinomoznámení

telefonovala obžalovanému a chcela vedieť, prečo jej peniaze vzal. Všetko poprel, ale ona mu povedala,
že nikto iný to nemohol byť, nakoľko do bytu ani nikto nechodil. Peniaze jej vrátil v celej sume 1000,- eur.

Od dcéry sa asi týždeň po ich svadbe dozvedela, že obžalovaný si od nej ešte pred manželstvom
požičiaval peniaze a odôvodňoval to tým, že ich musí požičiavať svojim kamarátom, týchto si však

vymyslel a vytvoril na nich profily na sociálnych sieťach, avšak za každou osobou sa skrýval on. Štúdiá
dcére financovala ona, a rovnako jej prispela i na svadbu, a taktiež jej poskytovala auto a platila jej
benzín pri ceste do Banskej Bystrice, kde študovala.

O celej veci informovala otca obžalovaného, ktorý najskôr nechcel pripustiť, že by sa jeho syn takého

konania dopustil, ale neskôr peniaze zaplatil a žiadal dcéru, aj ju, aby bolo trestné oznámenie stiahnuté.
Dcéra sa rozhodla, že trestné oznámenie nestiahne, chcela ho asi vytrestať za všetko, čo jej spôsobil.

Svedok D. R. st., otec obžalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že považuje celú vec za
vykonštruovanú, svoju bývalú nevestu považuje za podvodníčku a zlatokopku. Syn nikdy nekradol a

nikdy nepodvádzal. Jeho bývalá manželka ho chce silou-mocou strčiť do basy, stále na neho vynáša
nejaké veci, podáva oznámenia. Syn bol v tej dobe v podmienke, odsúdený bol za to, že mu poslal
vydieračsky list, v ktorom chcel od neho 2.500,- eur. Podľa neho ho na napísanie tohto listu nahovorilabývalá manželka. Nemá vedomosť, že by si požičiaval peniaze od bývalej nevesty. V tom období nemal
žiadne zamestnanie, chodil do školy, a on ich prakticky živil oboch.

Z dôvodu ochorenia svedkyne B. T., sestry poškodenej, ktorej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nedovoľuje zúčastniť sa konania pred súdom, bola na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením
§ 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania.
Táto svedkyňa potvrdila, že býva v byte spoločne so svojou sestrou, poškodenou, a v tom istom byte
prespáva aj ich matka, keď ich príde navštíviť. Pokiaľ ide o krádež sumy 1000,- eur, ona bola doma so

sestrou, pričom sestra stále niečo hľadala a bola nesvoja. Povedala jej, že jej zmizli peniaze, ktoré mala
uložené v škatuľke, a začala plakať. Ona o jej peniazoch nevedela, a taktiež nevedela, kde si peniaze
odkladala. Nikto cudzí ku nim nechodieva, a jediný, kto bol u nej v izbe, bol jej manžel D. R.. Sestra
potom telefonovala ich matke a povedala jej, čo sa stalo. Ona by svojej sestre peniaze určite neukradla.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica 4T/31/2012 mal súd preukázané, že

obžalovaný D. R. bol rozsudkom uvedeného súdu zo dňa 2. 4. 2012 uznaný za vinného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2 písm. b/, s poukazom na § 139 písm. c/, pre skutok, že v ranných
hodinách dňa 5. 11. 2011 v Banskej Bystrici napísal svojmu otcovi D. R. list, v ktorom od neho požadoval
do 18.00 hod. sumu 2.200,- eur, a v prípade nesplnenia jeho požiadavky jeho syn zostane kripeľ,
a jeho nevesta tiež, ak bude kontaktovať políciu, alebo sa ináč pokúsi zistiť jeho totožnosť, tak to

oľutuje, ak niekto v jeho okolí zistí, že sa niečo deje, tak to oľutuje, čím u D. R. vzbudil obavu o život
a zdravie svojho syna. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, výkon ktorého
bol odložený na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov, pri súčasnom uložení probačného dohľadu.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 2. 4. 2012. Na základe amnestie prezidenta SR zo dňa 2. 1. 2013
bolo uznesením Okresného súdu Banská Bystrica dňa 16. 4. 2013 rozhodnuté o účasti odsúdeného na

amnestii s účinkom, že sa v danej veci na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

Obžalovaný jednoznačne popieral spáchanie skutku, a k jeho argumentom sa pripojil i jeho otec D. R. st.

Argumentácia obžalovaného spočívala v jeho tvrdení, že jeho bývalá manželka sa snažila z ich vzťahu
profitovať, z jej strany išlo o vypočítavosť a v uvedenej veci podala na neho trestné oznámenie hneď
po tom, ako sa dozvedela o jeho trestnom stíhaní v Banskej Bystrici, teda o jeho podmienke vedela.
On nebol odkázaný na jej peniaze. Nikdy sa jej nevyhrážal, ani na ňu neútočil, napriek tomu dala na
neho oznámenie o priestupku.

Súd považuje argumentáciu obžalovaného za účelovú, vedenú v snahe odvrátiť svoju trestnú
zodpovednosť. V jeho výpovedi sa vyskytovali viaceré protirečivé vyjadrenia, kým vo výpovedi
poškodenej boli od počiatku trestného konania presvedčivé a nemenné vyjadrenia a postoje
poukazujúce na dlhotrvajúce sklony obžalovaného k podvodnému a ziskuchtivému správaniu s

variáciami rôzneho druhu, smerujúcemu k vylákaniu výhod a peňazí nielen od nej, ale aj od vlastného
otca. Podľa jej vyjadrenia, boli to práve klamstvá a úskoky obžalovaného, ktoré viedli ku rozpadu ich
vzťahu. V konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by boli dôkazom toho, že poškodená mala
záujem bezdôvodne kriminalizovať osobu obžalovaného.

Presvedčivosť tvrdení poškodenej je podporená nepriamo i výpoveďami jej matky a sestry, ktorým
sa bezprostredne po zistení krádeže v emocionálnom rozrušení zdôverila, že prišla o úspory. Ak by
poškodená vykonštruovala a zinscenovala krádež peňazí obžalovaným, nemala by dôvod na druhej
strane priznať, že jej obžalovaný prostredníctvom svojho otca vrátil odcudzené peniaze. Taktiež nebola
zistená žiadna motivácia u blízkych osôb poškodenej, ktorá by mohla viesť k podozreniu, že by

sa krádežou zmocnili peňazí vlastnej príbuznej, zvlášť, keď samotná matka, na ktorú obžalovaný
poukazoval, osobne, aj s otcom poškodenej túto podporovali.

Obžalovaný vo svojich protirečivých vyjadreniach na jednej strane tvrdil, že peniaze si od poškodenej
nikdy nepožičiaval, na druhej strane priznal, že bol do určitej miery od jej finančnej podpory závislý.

Rovnako si odporoval vo svojich tvrdeniach, keď na jednej strane tvrdil, že nevedel o tom, kde mala
peniaze uschované, avšak v ďalšej časti výpovede tvrdil, že o škatuľke s peniazmi vedel. Taktiež
na jednej strane tvrdil, že nikdy jej neklamal, na druhej strane priznal, že o svojej práci jej nehovoril
pravdu. Rovnako priznal, že finančne ho podporoval jeho otec, a taktiež priznal, že výhražným listomvydieral vlastného otca, aby získal od neho peniaze. Nepresvedčivo pri tom tvrdil, že ho k takémuto
konaniu nepriamo prinútila jeho manželka, avšak nijako to bližšie logicky nezdôvodnil a ani v priebehu
konania zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by mala poškodená na tomto trestnom čine obžalovaného

nejaký osobný podiel priamej či nepriamej viny. Naopak, ak obžalovaný tvrdil, že poškodená ho finančne
podporovala, a rovnako aj jeho otec, tak, potom sa protiprávneho konania dopustil na základe vlastného
rozhodnutia.

Súdu neprináleží hodnotiť predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného, a ani to nie je jeho cieľom.

Ak na ňu poukazuje, je to s úmyslom upriamiť pozornosť na tie negatívne charakterové vlastnosti
obžalovaného, ktoré využil aj v prejednávanom prípade, pričom „rukopis“ obžalovaného s identickými
prvkami nečestnosti a rafinovanosti aplikoval aj pri bývalej manželke a krádeži jej peňazí, ktorú má súd
na základe vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázanú.

Tým, že obžalovaný si prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a spôsobil tak malú škodu, naplnil

všetky pojmové znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, pričom konania sa dopustil
v priamom úmysle.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu bral súd do úvahy sledovaný účel trestu, ktorý plní predovšetkým
funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej a generálnej prevencie, berúc do úvahy spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu
okolnosť. Na jednej strane nemohol prihliadať na predchádzajúce odsúdenie ako na priťažujúcu
okolnosť, keďže na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, na druhej strane súd nezistil
žiadny dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona,

že by viedol pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti riadny život.

Z hľadiska sledovaného účelu trestu súd považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,
výkon ktorého odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, za primeraný cieľu individuálnej a generálnej
prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.