Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010601
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113010601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a prísediacich Anny

Kobzinkovej a JUDr. Martina Smolku na hlavnom pojednávaní dňa 13.10.2014 takto

r o z h o d o l :

1.) U. Z., nar. XX.XX.XXXX v J. nad I., bytom E.- J., J. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby Ilava

2.) O. L., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K. - O., K. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby Ilava

3.) T.. V. I., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K. - E. XX,

sú v i n n í, že

1/ potom čo v priebehu mesiacov február 2012 až september 2012 obvinený U. Z. pri vedomosti
ostatných obvinených oslovil zamestnanca spoločnosti BONUL, s.r.o., Nitra, pobočka Trenčín
zabezpečujúcej transport peňazí M. A. so žiadosťou o poskytnutie informácií o trase, čase, množstve

a ochrane prepravovaných peňazí, za účelom spolupráce vo vzťahu k prepadu takéhoto motorového
vozidla s tým, aby sa v danom motorovom vozidle prepravovala finančná hotovosť vo výške najmenej
500.000,- Eur, pričom počas tohto obdobia obvinení Ing. V. I. a O. L. zabezpečovali veci potrebné k
prepadnutiu pancierového motorového vozidla ako zbrane, strelivo, motorové vozidlo, mobilné telefóny
za účelom komunikácie, rušičku mobilného signálu a signálu GPS, mapy okolia miesta spáchania skutku
ako i ďalšie veci potrebné k vykonaniu prepadu, obvinený U. Z. ďalej zabezpečil pre potreby vykonania
skutku falošné značky s evidenčnými číslami na motorové vozidlá a rodinný dom č. XXX, ktorý sa
nachádzal v obci J. O., ktorý mal slúžiť ako úkryt obvinených pred a po spáchaní skutku, ďalej zo

strany obvinených bola vykonaná obhliadka miesta plánovaného prepadu a únikových trás, po čom
dňa19. septembra 2012 v ranných hodinách obvinení U. Z., O. L. a T.. V. I. na základe predchádzajúcej
dohody dostali od M. A., ktorý v tom čase spolupracoval s Policajným zborom Slovenskej republiky a
ktorý sa nachádzal v pancierovom vozidle, SMS správu, že v motorovom vozidle je dostatočná finančná
hotovosť najmenej vo výške 1.000.000. Eur, nasadli do osobného motorového vozidla zn. Land Rover,
opatreného falošným evidenčným číslom NR-XXX DV, s ktorým sa odviezli k mestu Stará Turá k budove
technických služieb v smere na Nové Mesto nad Váhom, kde už len čakali s naštartovaným motorom na

príchod pancierového vozidla tak, že obvinení U. Z. a O. L. s kuklami na hlave ležali v korbe motorového
vozidla, pričom každý z nich držal v rukách samopal so zasunutým zásobníkom plným nábojov, pričom
poistky týchto zbraní boli odistené a tým boli zbrane pripravené k okamžitej streľbe, pričom obaja
obvinení boli naviac ozbrojení pištoľou, ďalej obvinený T.. V. I. sedel s kuklou na hlave za volantom
motorového vozidla, pričom bol ozbrojený pištoľou a na sedadle spolujazdca mal uložený samopal so
zasunutým zásobníkom plným nábojov, avšak k prepadu pancierového motorového vozidla nedošlo,
nakoľko obvinení boli o 08.45 hod. zadržaní príslušníkmi Policajného zboru.2/ obvinení U. Z., O. L. a T.. V. I. si v presne nezistenom čase, približne od februára 2012, nezisteným
spôsobom bez oprávnenia zadovážili a prechovávali na nezistenom mieste a v meste Stará Turá zbrane
a strelivo, a to: 1 ks útočnej pušky (samopal) československej výroby, Sa vz. 58, výrobné číslo XXXXX r,

kal. 7,62x39 s 2 ks zásobníkov, 1 ks útočnej pušky (samopal) československej výroby, Sa vz. 58, výrobné
čísloXXXXXm,kal.7,62x39Cv(nábojka)s2kszásobníkov,zktorýchvdôsledkuprerobeniabolomožné
strieľať jednotlivo aj dávkami, 1 ks útočnej pušky (samopal) systému Kalašnikov, juhoslovanskej výroby,
zn. CZ M 64 A, výrobného číslo A-XXXXX, kal. 7,62x39 s 2 ks zásobníkov, ktorá bola schopná strieľať
jednotlivo aj dávkami, 1 ks samonabíjacej pištole ruskej výroby zn. Makarov s odstráneným výrobným

číslom, kal. 9 mm BrowningCourt, ktorá bola streľbyschopná, 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby
zn. CZ mod. 85 B, výrobného číslo D 6154, kal. 9 mm Luger, ktorá v dôsledku prerobenia bola
streľbyschopná, 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby zn. CZ mod. 85 B, bez výrobného čísla, kal.
9 mm Luger, ktorá bola streľbyschopná, pričom vo všetkých prípadoch ide o zakázané zbrane v zmysle
zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len zákona o zbraniach a strelive), vo vzťahu k týmto zbraniam si obvinení bez príslušného povolenia

zabezpečili 471 ks nábojov kal. 7,62x39 použiteľných do vyššie uvedených samopalov, 185 ks nábojov
kal. 9 mm Luger použiteľných do pištolí vz. CZ, 24 ks nábojov kal. 9 mm BrowningCourt, použiteľných
do horeuvedenej pištole zn. Makarov, avšak išlo o strelivo, ktorého nadobúdanie a držba podlieha
povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, pričom predmetné zbrane a strelivo
obvinení prechovávali až do dňa 19.9.2012, kedy v meste Stará Turá pri budove technických služieb

došlo k zaisteniu obvinených a prehliadke motorového vozidla zn. Land Rover s falošným evidenčným
číslom NR - XXX DV a jeho tesnej blízkosti, kde boli citované zbrane a strelivo zaistené.

3/ obvinený U. Z. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zabezpečil a
prechovával na nezistenom mieste a v obci J. O. pred rodinným domom č. XXX v osobnom motorovom

vozidle zn. Fiat Bravo ev. č. TN XXX AF, 300 ks nábojov kal. 7,62x39 a 3 ks nábojov kal. 6,35
Browning, teda strelivo, ktorého nadobúdanie a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona
o zbraniach a strelive, a to až do dňa 19.9.2012, kedy ho vydal príslušníkom PZ počas prehliadky
citovaného motorového vozidla.

4/ obvinený O. L. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zabezpečil
a prechovával na nezistenom mieste a v meste Bratislava, šasť Petržalka na ul. K. XXXX/XX v byte
č. 1, ktorý patril družke obvineného O. L. A. O., 2 ks nábojov kal. 22 Long Rifle a 1ks náboja kal. 40
Smith & Wesson, teda strelivo, ktorého nadobúdanie a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle
zákona o zbraniach a strelive, a to až do dňa 19.9.2012, kedy toto strelivo bolo zaistené počas domovej

prehliadky v uvedenom byte.

5/obvinenýIng.V.I.si bez oprávnenia v presnenezistenom časeanezistenýmspôsobomzadovážil
a prechovával v K. na M. ulici XX/A, XX ks nábojov kal 7,62x25, teda strelivo, ktorého nadobúdanie
a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, a 1 ks zameriavača

ruskej výroby zn. Baigiš 5P bez označenia výrobným číslom, skonštruovaného na princípe noktovízora,
pričom išlo o zakázaný doplnok zbrane v zmysle zákona o zbraniach a strelive, toto strelivo a zakázaný
doplnok zbrane prechovával a to až do dňa 19.9.2012, kedy došlo k zaisteniu týchto predmetov počas
domovej prehliadky v tomto dome.

6/ obvinený O. L. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zadovážil a
prechovával na nezistenom mieste a meste A. E., 30 ks nábojov kal. 9 mm Luger, strelivo, ktorého
nadobúdanie a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, a to až
do dňa 19.9.2012, kedy predmetné strelivo bolo zaistené u tohto obvineného počas vykonávania jeho
osobnej prehliadky.

7/ obvinený Ing. V. I. si bez oprávnenia v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom zadovážil
a prechovával na nezistenom mieste a meste A. E., 15 ks nábojov kal. 9 mm Luger, strelivo, ktorého
nadobúdanie a držba podlieha povoľovaciemu konaniu v zmysle zákona o zbraniach a strelive, a to až
do dňa 19.9.2012, kedy predmetné strelivo bolo zaistené u tohto obvineného počas vykonávania jeho

osobnej prehliadky,Obžalovaní 1) U. Z., 2) O. L. a 3) V. I. v bode 1/
- sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k použitiu proti inému hrozby bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobiť škodu veľkého rozsahu závažnejším spôsobom

konania, a to so zbraňou a ako organizovaná skupina, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

Obžalovaní 1) U. Z. v bodoch 2/ a 3/ , obžalovaný 2) O. L. v bodoch 2/, 4/ a 6/ a obžalovaný 3) Ing.
V. I. v bodoch 2/, 5/ a 7/
- si bez povolenia sebe zadovážili, držali a prechovávali strelivo, strelné zbrane a hromadne účinné

zbrane, pričom tak konali z osobitného motívu v úmysle uľahčiť iný trestný čin,

č í m s p á c h a l i

Obžalovaní 1) U. Z., 2) O. L. a 3) V. I. v bode 1/
- obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek 4 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. i) Trestného zákona, spáchaného v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona,

Obžalovaní 1) U. Z. v bodoch 2/, a 3/, obžalovaný 2) O. L. v bodoch 2/, 4/ a 6/ obžaloby a obžalovaný
3) Ing. V. I. v bodoch 2/, 5/ a 7/

- pokračovací zločin neodvoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek
1, odsek 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona, pokračovací
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2, odsek 4 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a pokračovací zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm.

b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Obžalovaný 1) U. Z.

Podľa § 188 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. c) Tr. zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest

prepadnutie veci, a to :

- 2 kukly čiernej farby zn. Oxford
- 2 kusy falošných značiek na motorové vozidlo s evidenčnými číslami NR XXX DV
- 1 kus mobilný telefón zn. Nokia 3100, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX

- 1 kus SIM karta T-Mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXE

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
2 (dva) roky v rozsahu § 77 odske1 písm. a) Trestného zákona, a to povinnosť oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

Obžalovaný 2) O. L.

Podľa § 188 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 v spojení s § 36 písm. j) Tr. zákona a §
41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov
nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. c) Tr. zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest
prepadnutie veci, a to :

- 1 ks mobilný telefón zn. Nokia 100, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX s batériou

- 1 ks karta T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXE
- 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA N95, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX
- 1ks karta T-mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXB
- 1 ks čierna balistická vesta zn. Petris model P10
- 1 ks nepriestrelná vesta bielej farby
- 1ks nepriestrelná vesta farby camo

- 1 ks kovové putá
- 2 ks nábojov kal. 22 Long Rifle
- 1 ks náboja kal. 40 Smith Wesson

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní

2 (dva) roky v rozsahu § 77 odske1 písm. a) Trestného zákona, a to povinnosť oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

Obžalovaný 3) Ing. V. I.

Podľa § 188 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 v spojení s § 36 písm. j) a písm. n) Tr.
zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona za použitia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. c) Tr. zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest
prepadnutie veci, a to :

- 1 ks útočnej pušky (samopal) československej výroby, Sa vz. 58, výrobné číslo XXXXX r, kal.
7,62x39 s 2 ks zásobníkov
- 1 ks útočnej pušky (samopal) československej výroby, Sa vz. 58, výrobné číslo XXXXX m,
kal. 7,62x39 Cv (nábojka) s 2 ks zásobníkov,

- 1 ks útočnej pušky (samopal) systému Kalašnikov, juhoslovanskej výroby, zn. CZ M 64 A,
výrobného číslo A-XXXXX, kal. 7,62x39 s 2 ks zásobníkov,
- 1 ks samonabíjacej pištole ruskej výroby zn. Makarov s odstráneným výrobným číslom, kal.
9 mm BrowningCourt,
- 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby zn. CZ mod. 85 B, výrobného číslo D XXXX, kal. 9

mm Luger,
- 1 ks samonabíjacej pištole českej výroby zn. CZ mod. 85 B, bez výrobného čísla, kal. 9 mm
Luger
- 771 ks nábojov kal. 7,62x39
- 230 ks nábojov kal. 9 mm Luger

- 24 ks nábojov kal. 9 mm BrowningCourt
- 40 ks nábojov kal. 7,62x25
- 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA C2, IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX/X
-1 kus SIM karta Orange č. XXXXXXXXXXXXB
- osobné motorové vozidlo LAND ROVER, VIN A tmavomodrej

farbyPodľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
2 (dva) roky v rozsahu § 77 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, a to povinnosť oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T 34/2013 zo dňa 24.6.2013 boli obžalovaní uznaní
za vinných zo spáchania spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona dokonaného trváceho zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zákona a § 140 písm. c) Tr. zákona, dokonaného trváceho zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zákona

s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zákona a § 140 písm. c) Tr. zákona a dokonaného trváceho zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zákona a § 140 písm. c) Tr. zákona v jednočinnom súbehu
s obzvlášť závažným zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. a), písm. i) Tr. zákona spáchaného v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1

Tr. zákona.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 75/2013 zo dňa 4.9.2013 bol prvostupňový rozsudok
zrušený a vec bola Okresnému súdu Trenčín vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že
odvolací súd nariadil doplniť dokazovanie a súčasne zaujal záväzný právny názor vo vzťahu k niektorým

dielčim právnym otázkam.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, vrátane doplneného dokazovania, súd zistil skutkový
stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný U. Z. poprel spáchanie žalovaného skutku. Na svoju obranu uviedol, že svedka A. pozná
asi 10 rokov, keď spoločne pomáhali zabezpečovať spoločenské a kultúrne akcie. U svedka A. sa jedná
o narkomana s finančnými problémami ( na rozdiel od svedka on mal dobrú finančnú situáciu a riadne
splácal hypotéku vo výške 330 € ), pre ktoré mu navrhol vo februári 2012 krádež u nich vo firme.
Svedok ho neustále kontaktoval a naliehal na neho, aby to urobili. Spomínal mu, že má dobrú partiu,

že je to pripravené a že je dohodnutý s kolegom z práce, s puškárom, že on robí veliteľa vozidla a
vysvetľoval mu okolnosti prepravy vozidla. Malo ísť o fingovanú lúpež, v podstate krádež, kde úlohou
svedka malo byť poskytovanie informácii a poskytnutie pomoci v podobe napr. nestlačenia výstražného
tlačítka, zastavenia vozidla, otvorenia vozidla a vyhodenia peňazí, usmernenia posádky pancierového
vozidla, aby ani jeden z nich nepoužil zbraň. V prípade použitia zbraní boli pripravení od toho odstúpiť.

Pôvodnýplánzneltak,žeposádkepancierovéhovozidlaukážuzbraňstým,abyichnasledovaliasvedok
A. dá pokyn, aby ich nasledovali. Pri stretnutiach so svedkom tomuto odovzdal rušičku GSM signálu od
obžalovaného I. za účelom jej použitia svedkom v pancierovom vozidle.

S návrhom svedka A. oboznámil spoluobžalovaného L., s ktorým sa pozná asi 5 až 6 rokov, začiatkom

marca 2012, pričom ani jeden to nebral vážne. Obžalovaného I. spoznal cez obžalovaného L.. Dňa
19.9.2012 sa stretol s ostatnými obžalovanými za účelom opravy plota na rodinnom dome. U oboch
obžalovaných nevidel zbrane. Bral to tak, že sa to urobí s replikami zbraní, preto ani nevie ako sa
dostali originály zbraní na miesto činu. S nikým sa nerozprával o zabezpečení strelných zbraní. Do
Zemianského Podhradia prišiel na Fiate a na miesto činu, na ktorom pre zadržaním nebol, išli na

terénnom vozidle Land Rover, o ktorom nevedel kto ho zabezpečil. Na uvedené vozidlo zabezpečil špz-
tky a chalupu. Už cestou na miesto činu sa bavili, že neurobia krádež. Auto riadil obžalovaný I., on
spoločne s L. sedeli vzadu. Vo vozidle bola cestovná taška, nepriestrelné vesty a na hlave mal zrolovanú
kuklu. Pripustil, že vo vozidle mohli byť aj zbrane.

V deň zadržania 19.9.2012 v ranných hodinách mu prišla na mobil SMS-ka od svedka A., že je dobrý
kód, ktorý na jeho otázku či idú na to mu odpovedal, že áno. Na mieste činu, na ktorom po príchode
zotrvali len pár minút, sa zhodli, že vzhľadom na vysokú frekvenciu dopravy upúšťajú do skutku. Preto
obžalovaný I. naštartoval vozidla s úmyslom z miesta odísť, načo do nich narazilo nákladné vozidlo. Aj
napriek presvedčeniu nevykonať skutok, pokračovali v ňom zo zvedavosti. Obžalovaný i napriek tomu,že nebol napevno rozhodnutý vykonať skutok už pri opustená rodinného domu, nevedel vysvetliť načo
mu bola nepriestrelná vesta. Nie je držiteľom zbrojného preukazu.

Obžalovaný O. L. sa nepriznal k spáchaniu žalovaného skutku. Bránil sa, že malo ísť len o fingovanú
lúpež, nakoľko na základe uistení zo strany svedka A. mala posádka pancierového vozidla s nimi
spolupracovať.

Na skutok ho oslovil obžalovaný Z., ktorý mu oznámil, že ho oslovil sbs-kár so zámerom prepadnúť

pancierové vozidlo pre finančné problémy. V máji 2012 mu bolo oznámené, že sbs-kár na obžalovaného
Z. tlačí, aby to urobili s čím im pomôže. V podstate malo isť o fingovanú lúpež, pri ktorej mali byť
použité zbrane len z dôvodu hodnovernosti konania. S obžalovaným I. obhliadli miesto činu, robili si
trasy, zabezpečili veci do domu a obžalovaný I. zabezpečil zbrane a strelivo. Miesto činu, ktoré pred
tým prezreli, vybrali z dôvodu nižšej frekvencie dopravy. Deň pred skutkom zbrane, 3 samopaly a 3
pištole, čistili všetci traja. Vozidlo Land Rover zabezpečil spoločne obžalovaným I.. Na vozidlo sa dali

fólieapoužitépneumatiky.ObžalovanýI.tiežzabezpečilrušičkuGPSsignáluprepoužitievpancierovom
vozidle, ktorú na uvedený účel odovzdal obžalovaný Z. svedkovi A.. Nájdené nádoby s benzínom vo
vozidle slúžili pre prípad nedostatku benzínu. On zabezpečil z internetu nepriestrelné vesty, opäť z
dôvodu hodnovernosti. Rodinný dom zabezpečil obžalovaný Z..

Bolo dohodnuté, že pri veľkej premávke od plánu upustia, čo sa aj stalo. Podmienkou bolo, že v
pancierovom vozidle musí byť väčší obnos peňazí. Po skutku plánovali peniaze preložiť do iného auta,
rozdeliť sa a rozísť sa a opäť sa stretnúť v rodinnom dome. Vozidlo na miesto činu šoféroval obžalovaný
I.. On bol spoločne s obžalovaným Z. vzadu, kde boli sklopené sedačky. Na hlavách mali kukly s
výnimkou obžalovaného I., ktorý mal šatku. Pri sebe mal pištoľ a 2 zásobníky po 15 nábojov a v taške

samopaly so strelivom, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu.. Pri odchode z miesta činu z dôvodu
zvýšenej frekvencie do nich vrazilo policajné vozidlo.

Obžalovaný Ing. V. I. uviedol, že bol na skutok oslovený obžalovaným L., podľa ktorého majú
podchyteného sbs-kára, ktorý im pomôže. Stalo sa tak asi 2 mesiace pred skutkom. S obžalovaným L.

sa poznal od detstva, obžalovaného Z. a svedka A. pred tým nepoznal. Už skôr mal úmysel kúpiť auto,
ktoré na návrh obžalovaného L. chcel ako prvé použiť pri akcii. Zaistené strelivo a zbrane zabezpečil on.
Zbrane kúpil už skôr v minulosti. Aj ostatné strelivo u neho doma ako aj zaistené pri osobnej prehliadke
a v autách Land Rover a Fiat bolo jeho. Množstvo zaisteného streliva zodpovedá realite. Zbrane boli
streľby schopné, ale nie veľmi spoľahlivé. Zbrane doniesol do rodinného domu v Zemianskom Podhradí

asi 10 dní pred ich zadržaním. Ostatní obžalovaní prišli do styku s nimi v deň zaistenia. Všetci vedeli,
že ide o ostré zbrane zabezpečené len z dôvodu vyvolania dôveryhodného dojmu. Zaistené strelivo
pasovalo presne do nim zabezpečených zbraní. Pokiaľ ide o strelivo nájdené doma u obžalovaného L.,
išlo o pár nábojov, ktoré mu daroval. V čase skutku nebol držiteľom zbrojného preukazu.

Dňa 19.9.2012 za nimi na rodinný dom prišiel Z.. Po doručení SMS-ky sadli do auta Land Rover a išli
na ohliadku miesta činu, kde hneď zistili, že sa to nedá vykonať pre silnú premávku. Na mieste zotrvali
asi 5 minút. Pri odchode do nich narazila tatrovka. Vozidlo riadil on, ostatní boli vzadu v aute. Každý
mal pištoľ. On mal na vedľajšom sedadle odložený samopal, ostatní obžalovaní ich mali na zadnom
sedadle. Pancierové vozidlo mali v úmysle zastaviť tak, že ho mali predbehnúť a signalizovať mu, aby

zastavilo. Mali naplánované viaceré únikové trasy. Okrem zbraní, streliva a auta zabezpečil rušičku GPS
signálu. Obžalovaný Z. zabezpečil značky na auto Land Rover a rodinný dom, do ktorého sa mali po
skutku vrátiť a prečkať všetky udalosti po ňom tým, že budú opravovať plot okolo domu. Zaistený benzín
vo vozidle mal slúžiť ako rezerva pre vozidlo, ktoré veľmi žralo. Po upozornení zo strany prokurátora
na výpoveď obžalovaného zo dňa 19.9.2012 na č. l. 128, že ním chceli zapáliť auto, obžalovaný rozpor

nedokázal vysvetliť. Z nej tiež bolo zistené, že obžalovaný mal vedomosť o minimálnej sume, ktorá sa
mala prepravovať v pancierovom vozidle, pre ktorú sa oplatí vykonať skutok, a to od 500.000 € a viac.

Do príprav išiel z dôvodu, že to bude divadlo, nakoľko mal svedok A. s nimi spolupracovať a mal mať na
starosti posádku pancierového vozidla. Úlohy mali podelené tak, že on bude šofér a ostatní dvaja mali

stiahnuť vozidlo z cesty spôsobom, ktorý závisel od okolností prípadu. Nepriestrelné vesty mali vyvolať
profesionálny dojem.Pre rozpory s výpoveďou obžalovaného s jeho výpoveďou pri vzatí do väzby pred sudcom pre prípravné
konanie prokurátor prečítal predmetnú výpoveď zo dňa 21.9.2012 z č. l. 38 až 41, podľa ktorej sa
obžalovaný priznal k stíhanému skutku, od ktorého by odstúpili len v prípade ohrozenia života a zdravia.

Po spáchaní skutku pomocou vozidla Land Rover, ktoré kúpil on a ktoré potom chceli zapáliť, sa mienili
vrátiť do rodinného domu, kde by prečkali bezpečnostné opatrenia. Dôvodom jeho konania bolo vyriešiť
jeho finančné problémy. Na skutok ho nahovoril obžalovaný L..

Obžalovaný po oboznámení sa s výpoveďou z prípravného konania na objasnenie rozporov uviedol, že

lúpež bola pre neho to isté ako krádež a tiež dobre nerozumel obvineniu.

Poškodený M. M., riaditeľ pobočky spoločnosti BONUL, s.r.o. v Trenčíne, uviedol, že náplňou práce
ich pobočky je preprava cenín a peňazí. V polovičke marca 2012 ho kontaktoval ich zamestnanec,
svedok A., že ho oslovila jedna osoba s menom Z. s vážne mieneným návrhom na prepad vozidla,
o čom informoval konateľa spoločnosti a následne i políciu. O trasách prepravy rozhoduje on. Výšku

prepravovanej sumy a trasu prepravy nevedel nikto niekoľko dní dopredu. O výške prepravovanej
hotovosti presne nevedia, dá sa to ale odhadnúť len v širokom rozpätí od do. Pohybuje sa v rozpätí od
100.000 € do 1,3 milióna €. Pri prepravách sú okrem osobných áut používané pancierové vozidlá, ktoré
odolajú streľbe z pištolí a podľa všetkého aj samopalov. Posádku a počet jej členov určoval on podľa
hodnoty prevážaného tovaru. Každý člen posádky mal jednu krátku guľovú zbraň, resp. aj samopal.

Kto bude veliteľom vozidla určoval on alebo po dohode s členmi posádky. Povinnosťou veliteľa bolo
rozhodovať o všetkom počas prepravy a pri mimoriadnej udalosti s vozidlom čo najskôr opustiť miesto
spôsobom, ktorý určuje vodič. Svedok A. robil najčastejšie vodiča. V čase odchodu z firmy pancierové
vozidlo nie je naložené. Dňa 19.9.2012 v ranných hodinách ich pancierové vozidlo z pobočky v Trenčíne
na žiadosť polície odišlo do UniCredit banky do Myjavy, odkiaľ mali vykonať plánovaný odvoz peňazí. Na

prepravu mal byť na žiadosť polície použitý svedok A.. Ďalší priebeh už však riadila polícia. Svedok ďalej
potvrdil, že miesto činu sa nachádza na ich obvyklých trasách prepravy pre banky. Nárok na náhradu
škody si neuplatnil.

V rámci dopočutia pred súdom ( č.l. 2909 ) svedok doplnil, že dňa 19.9. boli aktívne tri posádky na rozvoz

cenín. V to ráno sa v zmysle pokynov jeho nadriadených riadil príkazmi polície a svedok A. bol vyslaný
na dohodnutú prepravu. Po ukončení pracovného pomeru bola so svedkom A. uzatvorená dohoda o
vykonaní práce, ktorá spočívala v rozvoze bez pancierového vozidla.

Na žiadosť obhajcu JUDr. Uja boli počas vypočúvania svedka prehraté z policajnej akcie Gargamel 1

záznamy hovorov č. 12601, 11716, 9315, 11716, 9978, 10241, a 11961. Z nich okrem iného vyplynulo,
že svedok A. bol inštruovaný, aby po ukončení prác sa nebol zaregistrovať na úrade práce, ďalej fakt,
že k 1.9.2012 preprava v Trenčíne končí a zostáva len fyzická kontrola - strážna služba a z tohto dôvodu
svedok A. už dňa 3.9.2012 odovzdal kľúče, kódy a ostatné veci z práce, pričom nasledujúci deň mu volal
príslušník polície menom Peťo, aby sa vrátil do práce, kde mu predĺžia podľa potreby pracovný pomer.

K uvedeným skutočnostiam svedok uviedol, že svedok A. bol do práce na základe dohody o vykonaní
práce prijatý po dohode ich centrály a polície, pričom po 31.8.2012 sa jednalo o jediného zamestnanca
spoločnosti BONUL v Trenčíne, kde sa už nevykonávali bankové prepravy, lebo už nemal k dispozícii
pancierové vozidlo, mohli sa však dokončovať niektoré prepravy cenín a peňazí, ktoré do určitej sumy

mohol realizovať aj svedok A.. Udalosti z rána 19.9.2012 boli plne v réžii centrály v Nitre a polície.

Svedok M. A., bývalý zamestnanec spoločnosti BONUL, s.r.o., vypovedal, že obžalovaný Z. ho oslovil s
návrhom na prepad pancierového vozidla s tým, že bude aj on z toho profitovať vo výške 20 % z lupu.
S obžalovaným sa rozprával o plánovaní prepadu. Jeho úlohou malo byť, aby posádka nekládla odpor

a spolupracovala, čo ako veliteľ vozidla mohol zabezpečiť. Pritom kládol dôraz na bezpečnosť posádky
vozidla. Jeho úlohou pri prepade malo byť okrem iného aj vyhodenie peňazí z vozidla. Podmienkou
prepadu bolo, aby išlo o prevoz minimálne 500.000 €. Preto mal sledovať kedy sa bude realizovať
takýto prevoz. Množstvo prevážanej hotovosti sa dalo odhadnúť podľa klienta, ktorý mal vždy určený
určitý kód, podľa ktorého sa dal stanoviť orientačne rozsah. O konkrétnom kóde mohol vedieť až ráno

pred prepravou. Komunikoval výhradne s obžalovaným Z.. C. prebiehali od februára alebo marca 2012
s prestávkou v lete, pravdepodobne z finančných dôvodov. Iniciátorom všetkého bol obžalovaný Z.,
kedy mu obžalovaný volal a dohadoval stretnutia. Obžalovaný Z. nekonkretizoval s kým sa má na tom
podieľať, spomínal použitie samopalov, pištolí, prípadne aj RPG-čka. Samotná príprava trvala dlho zdôvodov na strane obžalovaných. Že sa do toho pôjde inicioval obžalovaný Z.. Deň pred 19.9.2012,
kedy mu obžalovaný Z. odovzdal rušičku signálu, bolo dohodnuté, že si cez SMS-ky oznámia, že sú
pripravení a že sa bude prepravovať dostatočná suma, o čom mohol vedieť v ráno konkrétneho dňa.

Podľa dohody ráno dňa 19.9.2012 poslal dohodnutú SMS-ku, že idú na cestu, na čo mu prišla SMS-
kou kladná odpoveď a v druhej SMS-ke už písal, že je dobrý kód, t.j. dosť peňazí. Udalosti tohto rána
podľa svedka už plne riadila polícia.

Políciu o plánovanom prepade informoval, lebo to bola jeho povinnosť a z obavy, že sa mu môže niečo

stať. Prvý krát prišiel do styku s políciou až niekoľko dní po stretnutí s Z.. Polícia nerobila na neho
nátlak ani ho neprehovárala, aby on prehováral alebo tlačil na obžalovaného, aby do toho išiel. Jeho
úlohou bolo iba reagovať na iniciatívu obžalovaného Z.. Polícia ho nenútila, aby pokračoval v spolupráci
s obžalovanými. Po nadviazaní kontaktu s políciou ho polícia riadila ako sa má správať. Za spoluprácu
neobdržal žiadnu odmenu. Stretnutia s obžalovaným Z. neinicioval a už nevie či posielal obžalovanému
SMS-ky, resp. či išlo o obojstrannú komunikáciu, vždy ale čakal na reakciu obžalovaného Z.. S

obžalovaným komunikoval minimálne z dvoch čísiel. Ak mu aj volal, vyplynulo to z ich predchádzajúcich
rozhovorov. Aj keď uvádzal, že na Hrašnom bol prvý krát 14.3.2012, po upozornení zo strany obhajoby
na jeho vyjadrenia v nahrávkach, že miesto vyberal už dlhšie, uviedol, že miesto videl mnohokrát
počas preprav tovaru a tiež, že bol na ňom s políciou. Dodal, že dátum prepadu vyplynul zo stretnutí s
obžalovaným Z.. V čase spolupráce s políciou sa uvažovalo v ich firme o jej reštrukturalizácii a o jeho

preložení do Nitry alebo iného miesta. Dňa 18.9.2012 sa stretol s políciou a dňa 19.9.92012 poslané
SMS-ky poslal na podnet polície. Asi do 2 hodín od poslanie SMS správ by prechádzali s pancierovým
vozidlom okolo miesta zadržania, ktoré bolo pri bežnej trase používanej ich firmou.

Z rozhovoru s obžalovaným Z. nadobudol dojem, že sú rozhodnutí napevno, len musia doriešiť technické

záležitosti a drobnosti. Nepamätá si, či bola zo strany obžalovaného Z. prezentovaná okolnosť vedúca
k odstúpeniu od plánovanej akcie.

Pri jeho ďalšom výsluchu dňa 2.9.2014 ( č. l. 2909 ), ktorý sa uskutočnil potom ako bola prvostupňovému
súdu vec vrátená na nové prerokovanie a rozhodnutie, svedok uvádzal, že nemal na výber inú možnosť

ako spoluprácu s políciu, pokiaľ chceli zabrániť plánovanému následku.

Na žiadosť Obhajcu JUDr. Uja bola svedkovi prehratá nahrávka č. 12776 jeho rozhovoru zaznamenaná
na CD2, ktoré predtým predložil súdu obhajca JUDr. Uj. Obsahom nahrávky bol rozhovor s jeho
kamarátkou, z ktorého vyplynulo, že jeho spolupráca s políciou bola na platforme ja chcem a nie musím a

nebola motivovaná peniazmi, pričom do určitej miery bola podmienená tvrdeným ohrozením jeho života
a zdravia. Od nikoho nepočul ani slovo ďakujem a navyše ho vyhodili z práce, lebo od septembra 2012
je preprava v Trenčíne pre firmu nadbytočná s tým, že mu ponúkli strážnu službu za 382 € mesačne,
keď predtým zarábal 700 € mesačne. Na spoluprácu ho prehováral aj riaditeľ UBOK-u a 8 mesiacov
prežil ako v domácom väzení.

V reakcii na vypočutú nahrávku svedok poznamenal, že išlo len o jeho úvahy o možnom zabití, o
ktorom sa zmienila aj polícia v rámci ich spolupráce, pričom telefonát sa uskutočnil v čase jeho zlého
psychického stavu.

Z predloženého CD 2 boli ďalej oboznámené nahrávky telefonátov č. 12420, 10938, 11716, 12 331,
12375, 12011 a 12432, na ktorých boli zaznamenané pokyny a usmernenia polície pre svedka, vrátane
oznamu polície, že bude naďalej pracovať vo firme, o čom vie aj M.. Súčasťou oboznámenia bol aj
rozhovor s jeho otcom a matkou o niekoľkomesačnej spolupráci s políciou.

O spolupráci svedka s políciou, ktorá ho inštruovala čo má robiť, povedať a ako sa má správať svedčia
aj záznamy hovorov č. 4914, 1043, 1107, 1117, 1147, 1831, 622, 647, 648, 653, ktoré tvoria obsah CD2
predloženého obhajcom JUDr. Ujom na tom istom hlavnom pojednávaní.

Svedok spoluprácu s políciou označil za dobrovoľnú, aj keď to na neho pôsobilo zle. Za spoluprácu

nebol nijak odmenený a pokračoval v nej v snahe zabrániť niečomu zlému. O plánovanom ukončení
pracovného pomeru sa dozvedel ešte v auguste 2012.Svedok M. Z. nevedel nič uviesť k veci. Podľa neho obžalovaný Z. bol na tom finančne dobre a preto
nepotreboval toto robiť.

Podľa svedkyne Q. J., družky obžalovaného Z., je obžalovaný starostlivý otec a druh, ktorý sa postaral
o rodinu, a to aj finančne. Svedok A. obžalovanému Z. neustále telefonoval alebo posielal SMS-ky, asi
každý druhý deň. Z komunikácie so svedkom bol obžalovaný nervózny. Jej matka mal v Zemianskom
Podhradí chalupu, ktorú spoločne s obžalovaným navštevovala. Ráno dňa 19.9.2012 bola v tom, že
obžalovaný ide do práce. Používali vozidlo požičané buď od mamy alebo od známeho ( modrý

Fiat ).

Bývala priateľka svedka A., svedkyňa Q. R. ( č. l. 2983 ) vypovedala o stretnutí so svedkom A., na
ktorom jej porozprával príbeh o lúpeži, kde plnil úlohy návnady pod úplnou taktovkou polície v domnení
očakávanej odmeny. Spoluprácu s políciou ťažko psychicky niesol, čo bol dôvod jeho snahy o jej
ukončenie. Polícia ho však prehovárala v jej pokračovaní, aby mohla dopadnúť páchateľov pri čine,

keď aj sama určila dátum prepravy pancierového vozidla. Uvedené stretnutie sa odohralo po skončení
akcie Gargamel, po ukončení nahrávania. Z rozhovoru nadobudla presvedčenie, že svedok A. bol na
spoluprácu donútený. K osobe svedka A. uviedla, že jej doteraz dlhuje peniaze a že bol užívateľom a
dílerom drog.

Svedok Ing. M. K. ( č. l. 2683 ), príslušník policajného zboru, ktorý mal na starosti vyšetrovanie
prejednávanej trestnej kauzy, po poučení, že sa bude môcť vyjadrovať jedine len k procesu
zabezpečovania dôkazov, potvrdil, že na výzvu súdu doručil aj zostávajúce záznamy telekomunikačnej
prevádzky a tým pádom boli súdu predložené všetky zabezpečené dôkazy, vrátane komplet celej
komunikácie, a vylúčil akúkoľvek manipuláciu s nimi. Súčasne so záznamami telekomunikačnej

prevádzky a záznamami zo sledovania osoby predložil aj ich prepisy v rozsahu zistených skutočností
významných pre trestné konanie tak, ako ukladá ustanovenie § 115 Tr. poriadku. Ďalej ozrejmil, že v
súlades registratúrnymporiadkomčíselnévyjadrenieprílohyvyjadrujepočetpríloh,resp.početprepisov
záznamov hovorov na celkovom počte listov všetkých príloh. Vysvetlil, že v rámci akcie Gargamel 13
neboli zaznamenané žiadne hovory, pričom išlo o mobilné číslo používané osobou, ktorá sa podieľala

na príprave skutku len v počiatočnej fáze, kedy potom od prípravy upustila.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor kriminalistickej identifikácie ( č. l. 237 až 263 ) súd zistil,
že vo výrokovej časti popísané zbrane sú zakázané zbrane, pričom u zbrani pištoľ ruskej výroby zn.
Makarov bolo odstránené výrobné číslo. Čo sa týka streliva zaisteného v množstve, ktoré vyplýva z

výrokovej časti,, to môže nadobúdať len držiteľ zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného
sprievodného listu na trvalý vývoz. Náboje kal. 9 mm Browning sú použiteľné do pištole ruskej výroby
zn. Makarov, náboje kal. 9 mm Luger sú použiteľné do samonabíjacích pištolí českej výroby zn. CZ Mod
85 B, kal. 9 mm a náboje kal. 7,62 x 39 sú použiteľné do ostatných zaistených zbraní ( samopalov ).
Zásobníky do zbraní nepodliehajú povoľovaciemu konaniu a nie sú komponentom zbrane, rovnako ako

ani zameriavač zbrane na princípe noktovízora zn. Baigiš 5P.

Ďalším znaleckým posudkom KEÚ PZ, odbor kriminalistickej identifikácie ( č. l. 264 až 271 )
nebola zistená zhoda s daktyloskopickými otlačkami prstov obžalovaných.

Podľa znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor kriminalistickej identifikácie ( č. l. 275 až 280 ) bola
rušička signálu čiernej farby spôsobilá rušiť signál mobilných operátorov Orange a Telekom. Z obsahu
posudku tiež vyplynulo, že z tohto dôvodu je jej použitie zakázané.

V znaleckom posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ( č. l. 281

až 286 ) bola konštatovaná zhoda DNA vzorky obžalovaného Vincenta s DNA izolovanej zo stopy č. 2
- kukly, zhoda DNA vzorky obžalovaného L. s DNA izolovanej zo stopy č. 12 - kukly, zhoda DNA vzorky
obžalovaného Ing. I. s DNA izolovanej zo stopy č. 3 - povrch pažby, kohútika spúšte zbrane. Uvedené
stopy boli zaistené pri obhliadke motorového vozidla Land Rover. Na stope č. 20 - spacák zeleno čiernej
farby zaistený pri domovej prehliadke bola nájdená DNA totožná s DNA vzorkou od obžalovaného Ing. I..

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz
( č. l. 287 až 294 ) vyplynulo, že na pravej a ľavej rukavici čierno-šedej farby od obžalovaného Z. ( stopa
č. 40 ) bola zistená prítomnosť povýstrelových splodín, pravej a ľavej rukavici čierno-modrej farby odobžalovaného Ing. I. ( stopa č. 42 ) bola zistená prítomnosť povýstrelových splodín a pravej a ľavej
rukavici čiernej farby od obžalovaného L. ( stopa č. 49 ) bola zistená prítomnosť povýstrelových splodín.
V dvoch plastových kanistroch o objeme 10 litrov bol zistený benzín v množstve 7,5 l a 8,5 l.

Zo znaleckého posudku č. 65/2012 vypracovaného dňa 15.12.2012 Ing. M. M., súdnym znalcom z
odboru elektrotechnika ( č. l. 300 až 400 ), súd zistil, že mu boli na skúmanie preložené mobilné telefóny,
a to MT NOKIA 3100 s vloženou SIM kartou Slovak Telekom vydaný obžalovaným Z., MT NOKIA C2
s vloženou SIM kartou Slovak Telekom vydaný obžalovaným Ing. I., MT NOKIA 100 s vloženou SIM

kartou Slovak Telekom vydaný obžalovaným Lízalom, MT NOKIA N 95-2 a NOKIA 100, oba s vloženou
SIM kartou Slovak Telekom zaistené počas domovej prehliadky v rodinnom dome v obci Zemianské
Podhradie a MT NOKIA nezistený model s vloženou SIM kartou O2 vydaný obžalovaným L.

Z pamäti mobilného telefónu NOKIA 3100 vydaného obžalovaným Z. súdny znalec v zozname
odoslaných SMS správ zistil 3 správy odoslané na číslo XXXX XXX XXX dňa 19.9.2012 v čase od

7:29:22 do 8:38:30 so znením : Ideme na to ? Kolko ? Ok sme dohodnuty a OK sme nachystany a 3
SMS správy prijaté z mobilného čísla XXXX XXX XXX dňa 19.9.2012 v čase od 7:29:09 do 8:34:43 s
obsahom : Dnes je dobrý kod !, Ano ! Je to cez jede a Sme nalozeni ! Odchadzame . Súdny znalec tiež
obnovil zmazané prijaté SMS správy zo dňa 30.7.2012 ( č. l. 311 spisu ) z mobilného čísla XXXX XXX
XXX, ktoré sa týkali obstarania škorpíkov a nábojov.

Z dodatočnej výpovede vyššie uvedeného súdneho znalca ďalej vyplynulo, že mobilné telefóny mu boli
dodané zapečatené a vypnuté. Zisťoval aj vymazané dáta a obnovoval ich. Obnoviť sa ale nedali dáta
z pamäte telefónu.

Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu - Stará Turá, príjazdová cesta zo smeru Nové Mesto nad Váhom,
pri budove Technických služieb Stará Turá, priľahlé parkovisko, zo dňa 19.9.2012 ( č. l. 467 až 497 )
bolo na mieste činu zaistené okrem iného vozidlo Land Rove, vo výroku uvedené zbrane, čierne kukly,
kovové putá, zásobníky na náboje a náboje.

Pri obhliadke osobného motorového vozidla Land Rover, VIN A EČ : NR 610DU, tmavomodrej farby
dňa 19.9.2012 ( č. l. 500 až 517 ) boli zaistené náboje a zbrane v zápisnici bližšie popísané a plastové
barely oba o objeme 10 L.

Pri obdobnej obhliadke motorového vozidla Fiat Bravo , EČ TN XXX AF dňa 19.9.2012 ( č. l. 527 až

528 ) bolo zaistených 300 ks nábojov do samopalu vz. 58 a 3 ks nábojov kal. 6,35.

V rámci vykonania domovej prehliadky v rodinnom dome v Zemianskom Podhradí súp. Č. XXX na
parcele č. XXX dňa 19.9.2012 ( č. l. 548 až 550 ) boli okrem pracovných nástrojov a náradia vhodného
na opravu plotu zaistené pracovné rukavice a 2 kusy spacákov.

Rovnakého dňa 19.9.2012 bola vykonaná domová prehliadka v byte č. 1 na 10. podlaží bytového domu
na K. ulici č. XXXX popisného čísla XX v K. - O.( č. l. 584 až ), počas ktorej zaistili 3 kusy nábojov a
mobilný telefón NOKIA s vloženou SIM kartou O2.

V rodinnom dome na adrese K., M. XX/A a priľahlej dvojgaráži bola dňa 19.9.2012 vykonaná domová
prehliadka ( č. l. 612 až 613 ), kedy bolo zaistených 40 kusov nábojov 7,62 Pi a kufrík s puškohľadom
na nočné videnie.

Podľa zápisnice o vydaní veci zo dňa 19.9.2012 ( č. l. 639 ) svedok A. vydal polícii kovovú rušičku čiernej

farby s troma anténami.

Spoločnosť SKANSKA SK, a.s. listinami na č. l. 645 až 646 potvrdil, že na základe zmluvy o prenájme
č. XXXXXXXX zo dňa 18.9.2012 , ktorú uzatvoril so spoločnosťou Manecont, s.r.o. v zastúpení
obžalovaným Ing. I., prenajal elektrocentrálu so zváracím agregátom GESAN GS210 s príslušenstvom

a vŕtacie kladivo HILTI TE2.

PríkazmiOkresnéhosúduTrenčín zodňa3.3.2012a31.8.2012(č.l.693až700)bolopovolenévykonať
záznamy zo stretnutí svedka M. A. a obžalovaného U. Z., ktoré sú prepísané na č. l. 703 až 756 spisu.Pracovný pomer svedka M. A. k zamestnávateľovi, spoločnosti BONUL, s.r.o. zanikol dohodou o
skončení pracovného pomeru zo dňa 18.8.2012 ku dňu 31.8.2012 ( č. l. 2911 ).

Následne dňa 3.9.2012 svedok M. A. uzavrel so spoločnosťou BONUL, s.r.o. dohodu o vykonaní práce
( č. l. 2912 až 2913 ) na výkon pracovných činností ako preprava finančnej hotovosti a cenín na čas
od 4.9.2012 do 30.9.2012.

Z prepisov zvukových nahrávok zo stretnutí svedka M. A. a obžalovaného U. Z. zo dňa 4.3.2012,
14.3.2012, 18.3.2012, 21.3.2012, 1.4.2012, 7.5.2012, 9.5.2012, 17.8.2012, 10.9.2012, 17.9.2012,
18.9.2012, ( č. l. 703 až 756 ) súd zistil, že obžalovaný Z. požadoval od svedka A. informácie ohľadom
podmienok, spôsobu a miesta prepravy peňazí s tým, aby pri preprave bolo minimálne XXX.XXX €,
z čoho mu dajú 20%, či majú použiť samopaly alebo RPG-čka a že to má v úmysle urobiť s ďalšími
chlapcami z Bratislavy. Od svedka žiadal, aby zabezpečil, že členovia posádky vozidla nebudú klásť

odpor a aby celá akcia vyzerala naoko. Obžalovaný žiadal od svedka aj informácie o možnom vhodnom
mieste realizácie prepadu a vyzval ho, aby si zabezpečil iný telefón na komunikáciu s ním. Motívom
konania obžalovaného bola jeho zlá finančná situácia.

Obžalovaný žiadal od svedka informácie o preprave aspoň deň dopredu. Oznámil, že vybavil ubytovanie

v jednej chalupe pri Novom Meste, v Zemianskom Podhradí. Rozoberali možnosť vykonať akciu na
konkrétnom mieste. Svedok mu oznámil, že robí veliteľa vozidla, ktoré bude mať tak pod kontrolou a o
ostatné, vrátane toho, že nikto z posádky nevystrelí, sa postará. Zdôrazňoval požiadavku, aby sa nikomu
nič vo vozidle nestalo. Obžalovaný prízvukoval, že ani oni nevystrelia ak nevystrelí nikto z posádky. Na
akciu sú pripravení traja. Jeden z nich bude kontrolovať posádku vozidla a druhý vyzdvihne peniaze

zozadu čakajúc na otvorenie dverí svedkom. Spomenul, že podobná akcia sa mal robiť v Dubnici v
Poštovej banke, od ktorej upustili.

Obžalovaný sa tiež informoval v čom sú peniaze uložené a ako je ich úschova zabezpečená. Oznámil,
že zohnal na akciu špz-ku, ktorú svedkovi oznámi vrátane typu vozidla.

Pri ďalšom stretnutí obžalovaný oznámil zdržanie akcie z dôvodu, že nemajú zabezpečené vhodné
vozidlo. Sú ale napevno rozhodnutí to urobiť. Svedok A. sa vyjadril, že najlepšie je to urobiť okolo obeda.
Oznámil obžalovanému, že najlepšie sú odvody z Myjavy, čo bude vedieť aj tri dni dopredu.

Ako možné auto použiteľné na akciu obžalovaný Z. oznámil bavorák sedmičku, ktoré si svedok bude
môcť ponechať, potom čo ho uhasia.

Následne obžalovaný pripustil, že na akciu, ktorej sa zúčastnia štyria, a ktorá je pripravená, môže byť
použitá audina. Pri akcii plánovali hodiť pred vozidlo dymovnicu a použiť samopaly. Z dôvodu dorobenia

drobností a zabezpečenia únikových trás sa vec odkladá asi o jeden mesiac, aj s poukazom na hrozbu
vysokého trestu za organizovanú lúpež.

V rámci stretnutia obžalovaný oznámil svedkovi, že bude použité vozidlo Land Rover s fóliami, ktoré
sa po akcii zapáli a na ktorom pri akcii otvoria zadné dvere s tým, že ukážu samopaly alebo RPG-čko

alebo rozstrieľajú motor. Preto aj zisťoval stupeň pancierovania vozidla a prestrielnosť skiel samopalmi a
typ používaných pancierových vozidiel. Tiež opísal pravdepodobný spôsob vykonania skutku a spôsob
ako budú svedkovi, ktorý uisťoval obžalovaného, že už bude stále veliteľ vozidla, odovzdané po akcii
peniaze.

Pri posledných stretnutiach obžalovaný so svedkom dolaďovali miesto spáchania skutku, čas a
spôsob vzájomnej kominikácie cez SMS správy, miesto a čas návratu vozidla s peniazmi, ktorému po
predbehnutí ukážu papier s textom, aby ich nasledovali, a tiež samopaly. Obžalovaný odovzdal svedkovi
rušičku GPS signálov. Ako jediný dôvod, pre ktorý by vec odložili, by bola hustá premávka v okolí
pancierového vozidla.

K námietke obhajoby na doplnenie obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutí svedka M. A. s
pracovníkmi polície bolo vyšetrovacími orgánmi predložené vyjadrenie zo dňa 19.2.2014 ( č. l. 2603 až
2604 ), podľa ktorého sa prvé stretnutie uskutočnilo dňa 1.3.2012 v Trenčíne na základe oznámeniaskutočnostínasvedčujúcichprípravetrestnéhočinusvedkajehonadriadenýmvzamestnaníakdruhému
stretnutiu za prítomnosti aj zástupcu riaditeľa UBOK, odbor Západ došlo dňa 4.3.2012, na ktorom svedok
vyjadril obavy o svoj život z dôvodu realizovanej prípravy trestného činu v snahe zakryť stopy vedúce

k páchateľom a tiež mu boli vysvetlené podmienky spolupráce. Vzhľadom k tomu nebol dôvod na
vyhotovovanie záznamov z týchto stretnutí. V ďalšej časti bolo poukázané vzhľadom na zákonnú úpravu
na nemožnosť zabezpečiť požadované výpisy prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov a SMS a fakt,
že zo zákroku zo dňa 19.9.2012 nebol vyhotovený žiaden záznam, ako aj oznámenie, že k podnetu na
začatie trestného stíhania nebol doručený žiadny záznam, ktorý nebolo ani treba k nemu vyhotovovať.

V rámci vyšetrovania prejednávanej veci boli zrealizované odposluchy telekomunikačnej prevádzky,
ktorých pôvodný prehľad je uvedený na č. l. 683 až 689. Jedná sa o odposluchy mobilného čísla 0940
XXX XXX používaného M. A. ( Gargamel 1 ), XXXX XXX XXX používaného U. Z. ( Gargamel 2 ), XXXX
XXX XXX používaného M. A. ( Gargamel 5 ), XXXX XXX XXX používaného O. L. ( Gargamel 6 ), XXXX
XXX XXX používaného Q. W. ( Gargamel 7 ), XXXX XXX XXX používaného U. Z. ( Gargamel 10 ), XXXX

XXX XXX používaného Ing. V. I. ( Gargamel 14 ) a XXXX XXX XXX používaného U. Z. ( Gargamel 16 ).

Príkazmi Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.3.2012 a 31.8.2012 ( č. l. 783 až 788 ) bolo nariadené
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného čísla XXXX XXX XXX používaného
svedkom A., akcia označená ako Gargamel 1. Nahrávky boli v celom rozsahu oboznámené prehratím

na hlavnom pojednávaní (prepisy na č. l. 791 až 804).

V jej rámci bola okrem iného nahraná komunikácia týkajúca sa nejasností ohľadom ciest navrhnutých
svedkom.

Príkazmi Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.3.2012 a 31.8.2012 ( č. l. 807 až 812 ) bolo nariadené
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného čísla XXXX XXX XXX používaného
obžalovaným Z., akcia označená ako Gargamel 2. Nahrávky boli v celom rozsahu oboznámené
prehratím na hlavnom pojednávaní ( prepisy na č. l. 815 až 894 ).

Z prepisov nahrávky súd hlavne zistil, že obžalovaný Z. sa chválil rozbehnutou akciou za 100.000
€. A. A. volal obžalovaného na obhliadku miesta pri Hrašnom. Obžalovaný oslovil osobu ženského
pohlavia o zabezpečenie aliby, lebo niečo rozbehol a ak to vyjde, bude to dobre. V rámci odposluchov
zaznela komunikácia so svedkom W. a obžalovaným L.. Bola tiež zaznamenaná komunikácia ohľadom
zbraní,samopal7,60adevinastlmičom,vrátanepotrebyzabezpečeniatabúľ,ŠPZ-etiek.Akciapôvodne

plánovaná na marec 212 musela byť odložená, lebo nebolo zabezpečené vozidlo pre nedostatok peňazí.
Svedok A. oznámil obžalovanému, že mu hrozí preloženie do Nitry. Podľa rozhovoru obžalovaných Z. a
L. títo trpeli nedostatkom financií. Obžalovaný Z. vybavoval prenájom chalupy za tisíc euro, keď to vyjde.
Obžalovaný Z. spoločne s obžalovaným L. plánovali obhliadku terénu a obžalovaný Z. mal zabezpečiť
dva spacáky.

Príkazmi Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.3.2012 a 10.9.2012 ( č. l. 897 až 903 ) bolo nariadené
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného čísla XXXX XXX XXX používaného
obžalovaným L., akcia označená ako Gargamel 6. Nahrávky boli v celom rozsahu oboznámené
prehratím na hlavnom pojednávaní (prepisy na č. l. 906 až 946).

V jej rámci bola okrem iného nahraná komunikácia obžalovaných L. a Ing. I. ohľadom zabezpečenia
vozidla, rušičky GPS signálu, zbraní, viest a ohliadky miesta plánovanej akcie, zabezpečenia máp tohto
miesta, spresnenia miesta prepadu a množstva prevážanej hotovosti.

Príkazmi Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.8.2012 ( č. l. 975 až 976 ) bolo nariadené odpočúvanie a
záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného čísla XXXX XXX XXX používaného obžalovaným Ing.
I., akcia označená ako Gargamel 14. Nahrávky boli v celom rozsahu oboznámené prehratím na hlavnom
pojednávaní (prepisy na č. l. 979 až 1005).

Z nej súd zistil komunikáciu obžalovaného týkajúcu sa rušičky GPS signálu, nalepenia fólii a obutia
terénnych gúm na vozidlo Land Rover, diagnostiky vozidla Land Rover ročník 2000, rozhovorov s
obžalovaným L. o vyskúšaní vozidla, o telefonátoch s obžalovaným Z. ohľadom informácii od svedka A.Príkazmi Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.9.2012 ( č. l. 1008 až 1010 ) bolo nariadené odpočúvanie
a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného čísla XXXX XXX XXX používaného obžalovaným Z.,
akcia označená ako Gargamel 16. Nahrávky boli v celom rozsahu oboznámené prehratím na hlavnom

pojednávaní (prepisy na č. l. 1013 až 1022).

Odposluchmi bola zaznamenaná komunikácia so svedkom A.. Podľa nej mali obžalovaní čakať na
SMS správu od svedka, podľa ktorého sa preprava bude vykonávať z Myjavy. Dňa 19.9.2012 bola tiež
zaznamenaná SMS komunikácia medzi obžalovaným Z. a svedkom A. tohto znenia : Dnes je dobrý kod!

Ideme na to? Kolko? Ano! Je to cez jeden OK sme dohodnuty Sme nalozeni! Odchadzame OK sme
nachystany .

V rámci doplneného dokazovania boli súdu predložené záznamy telekomunikačnej prevádzky nahraté
v rámci policajnej akcie označenej ako Gargamel 1 až 12 a 14 až 16, ktorých prehľad je uvedený na
č. l. 35 zväzku súdneho spisu označený ako DOPLNENIE SPISU-PRÍLOHA. Zo sprievodného listu

na č.l. 1 a 2 predmetného zväzku vyplýva, že na priložených DVD a CD nosičoch je zaznamenaná
úplná odpočúvaná telekomunikačná prevádzka, vrátane tej, ktorá nemá súvis s vyšetrovanou vecou.
Súčasťou zväzku sú aj prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky v rozsahu zistených skutočností
významných pre trestné konanie, ktoré podľa vyjadrenia vyšetrovateľa PZ neboli nijako manipulované
a účelovo vybrané. Súčasne sa vyjadril a vysvetlil spôsob číselného označovania príloh - prepisov

záznamov telekomunikačnej prevádzky. Absenciu záznamov v rámci akcie Gargamel 13 zdôvodnili
nezaznamenaním žiadneho hovoru počas nej, nakoľko Matúš Z. aktívne používal ďalšie 4 čísla.

Po obdŕžaní uvedených záznamov telekomunikačnej prevádzky, vrátane prepisov, súd vyhotovil
kompletné kópie doručeného zväzku, plus DVD a CD nosičov, ktoré doručil obhajcom všetkých

obžalovaných ( č. l. 1668 ). Tí zhodne s prokurátorom Krajskej prokuratúry na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 28.4.2014 ( č. l. 2681 až 2684 ) sa výslovne odmietli oboznámiť s doplnenými záznamami
telekomunikačnej prevádzky s výnimkou obhajcu JUDr. Uja, ktorý požiadal o prehratie záznamov č.
12776, 12746 + 12747 a 12755, na ktorých bola zaznamená telefonická komunikácia svedka A. s jeho
kamarátkou a jeho otcom, pričom posledná nahrávka bola bez obsahu. Z prvého rozhovoru vyplynulo,

že jeho spolupráca s políciou bola na platforme ja chcem a nie musím a nebola motivovaná peniazmi,
pričom do určitej miery bola podmienená tvrdeným ohrozením jeho života a zdravia. Od nikoho nepočul
ani slovo ďakujem a navyše ho vyhodili z práce, lebo od septembra 2012 je preprava v Trenčíne pre
firmu nadbytočná s tým, že mu ponúkli strážnu službu za 382 € mesačne, keď predtým zarábal 700 €
mesačne. Na spoluprácu ho prehováral aj riaditeľ UBOK-u a 8 mesiacov prežil ako v domácom väzení.

Pri rozhovore s otcom spomenul niekoľkomesačnú spoluprácu s políciou, keď pôvodne nemal na výber.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2014 ( č. l. 2982 až 2985 ) bol na návrh obhajcu
JUDr. Uja oboznámený obsah ním predloženého CD nosiča s označením 9.10.2014 s písmenom G a
obsah obžalovaným Z. predloženého CD nosiča s označením G1. Na oboch nosičoch je zaznamenaná

komunikácia svedka A. s operatívnym zamestnancom polície, ktorý inštruuje a dáva svedkovi pokyny
čo a ako má konať, resp. čo nemá robiť, kde sa má s kým stretnúť a podobne, vrátane prípadu,
keď polícia zaplatila svedkovi finančný kredit na mobilnom čísle používanom svedkom. Súčasťou
zaznamenanejkomunikáciesúajtelefonátysvedkaA.polícii,vktorýchichinformujeoniektorýchnových
skutočnostiach.

Ako listinný dôkaz bolo v konaní pred súdom oboznámené písomné prehlásenie svedka A. o zachovaní
mlčanlivosti o jeho spolupráci s políciou zo dňa 2.3.20112 ( č. l. 1380 ).

Podľa správy PPZ, ÚOU zo dňa 5.2.2013 ( č. l. 28 ) došlo dňa 19.9.2012 o 8,45 hod. k zadržaniu

obžalovaných na Husitskej ceste v Starej Turej, ktorí sedeli v osobnom motorovom vozidle Range Rover
s EČ NR XXX DV, obžalovaný Ing. I. ako šofér v nepriestrelnej veste s rukavicami na rukách a so
samopalom na podlahe spolujazdca, obžalovaní Z. a L. v nepriestrelných vestách so stočenými kuklami
na hlavách a rukavicami na rukách, sedeli alebo ležali v batožinovom priestore vozidla a boli natočení
dozadu s pripravenými zbraňami. Obžalovaní boli ozbrojení dlhými ako aj krátkymi zbraňami s nábojom

v nábojovej komore. Počas približovania polície sa snažilo vozidlo z miesta odisť.

Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaní spáchali žalované skutky
tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo vzťahu k zločinu nedovoleného ozbrojovaniaa obchodovania so zbraňami obžalovaní Z. a L. čo do skutkov pod bodom 3,4 a 6 urobili vyhlásenie
o vine, ktoré súd prijal, nakoľko na podklade ostatných zabezpečených dôkazných prostriedkov nemal
o ich vine pochybnosti, a obžalovaný Ing. I. sa k spáchaniu menovaného trestného činu, ktorý sa

mu kládol za vinu pod bodmi 4 a 7, doznal v priebehu hlavného pojednávania. V ostatnej časti bola
obrana obžalovaných týkajúca sa spáchania obzvlášť závažného zločinu lúpeže v štádiu pokusu plne
vyvrátená na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkaznými prostriedkami. Obžalovaných priamo a bez
akýchkoľvek pochybností usvedčujú výpovede svedka A. a poškodeného M. M., zabezpečené nahrávky
a prepisy vykonaných telefonických rozhovorov, nahrávky a prepisy zo stretnutí obžalovaného Z. a

svedka A., výsledky znaleckých skúmaní na prítomnosť povýstrelovýchh splodín vrátane DNA stôp
na veciach zabezpečených obžalovanými v rámci prípravy lúpeže, a rady listinných dôkazov ako sú
zápisnice o ohliadke miesta činu, zápisnice o prehliadke iných priestorov - vozidiel zn. Land Rover,
Mitsubishi Pajero Sport, Fiat Bravo, zápisníc o domových prehliadkach v obydlí obžalovaných, zápisnice
o zadržaní obžalovaných, vrátane listín týkajúcich sa polohy obžalovaných pri zadržaní v motorovom
vozidle. Pri rozhodovaní o vine súd bral do úvahy aj výpoveď obžalovaného Ing. I., ktorá bola učinená

pred sudcom pre prípravné konanie pri vzatí do väzby a kde sa priznal k spáchaniu žalovaných
skutkov. Z vykonaných dôkazných prostriedkov jednotlivo ako aj v súhrne tak jednoznačne vyplynulo, že
všetci obžalovaní sa vedome, cielene, plánovane a organizovane formou deľby úloh niekoľko mesiacov
zúčastnili príprav plánovaného prepadu pancierového vozidla spoločnosti BONUL, s.r.o. spôsobom ako
je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, a to na podklade informácii od svedka A., ktorého na tento

účel ako prvý kontaktoval a bol s nim v spojení obžalovaný Z. ktorý sa následne spojil s obžalovaným L..
Až dodatočne k obom obžalovaným pristúpil obžalovaný Ing. I.. Uvedené tak svedčí, že najväčší podiel
na žalovanom skutku má obžalovaný Z., ktorý zabezpečoval komunikáciu so svedkom A. pri vedomosti
ostatných obžalovaných o nej.

Obzvlášť významným dôkazom v prejednávanom prípade bola výpoveď svedka M. A., ktorý prípravu
lúpeže oznámil polícii niekoľko dní potom, čo bol kontaktovaný obžalovaným Z.. V priebehu
nasledujúcich udalostí menovaný svedok podpísal s políciou dohodu o spolupráci na prípade, čím sa
dostaldoprocesnéhopostaveniaspolupracujúcehosvedka.Vďakatomusapodarilorealizovaťnahrávky
rozhovorov počas jeho stretnutí s obžalovaným Z., cez ktorého následne vyšetrovacie orgány cestou

odposluchov telefonickej komunikácie získali informácie o účasti ďalších osôb na plánovanej lúpeži,
vrátane dôležitých okolností samotnej prípravy.

Vo vzťahu k svedkovi obhajoba namietala, že to bol práve svedok A., ktorý naviedol obžalovaných
na spáchanie žalovaného skutku, resp. ich nepravdivými informáciami nútil pokračovať v príprave

plánovanej „fingovanej“ lúpeže vytvorením tzv. fikciu prepravy. V tomto smere je však potrebné
uviesť, že z vykonaných dôkazov nevyplynula iniciatíva svedka vo vzťahu k obžalovanému Z.. Ba
práve naopak, zvukové záznamy zo stretnutí svedčia o fakte, že to bol práve obžalovaný Z., ktorý
sa iniciatívne zaujímal a zisťoval všetky okolnosti prepravy peňazí a na to nadväzujúce ostatné
okolnosti majúce význam pre úspešné plánovanie prepadu, vrátane druhu použitých zbraní, spôsobu

ich použitia, pancierovania vozidla, spôsobu zabezpečenia prepravy peňazí a minimálnej požadovanej
sumy prepravovanej hotovosti.

Možno ale pripustiť, že sa vyskytli momenty, kedy konanie polície prostredníctvom svedka A. hraničilo s
tzv. policajnou provokáciou. Medzi takéto prípady patrili okamihy, keď svedok na podnet polície navrhol

miesto vykonania prepadu, resp. uisťoval obžalovaného, že ako veliteľ vozidla zabezpečí spoluprácu
posádky vozidla, pričom z dodatočných výpovedí svedkov A. a M. a záznamov telefonických hovorov
medzisvedkomA.apolícioubolopreukázané,žespoločnosťBONUL,s.r.o.ukončilavTrenčínebankovú
prepravu za pomoci pancierových vozidiel k 31.8.2012, ku ktorému dátumu so svedkom A. ukončila
pracovný pomer s tým, že následne na podnet polície menovaná spoločnosť uzavrela so svedkom A.

dohodu o vykonaní prác na výkon pracovných činností ako preprava finančnej hotovosti a cenín na čas
od 4.9.2012 do 30.9.2012, čo obhajoba napadla ako vytváranie fikcie prepravy.

Popísané konanie svedka A. alebo polície však súd nepovažuje za provokáciu zo strany polície, s ktorou
svedok aktívne spolupracoval. Ako už bolo vyššie spomenuté, nebolo preukázané, že svedok A. bol

iniciátorom pripravovanej lúpeže, t.j. že by vyvolal u obžalovaných vôľu spáchať trestný čin. Aj následnú
iniciatívu svedka tak možno vyhodnotiť už len ako činnosť smerujúcu k zadokumentovaniu protiprávnej
činnosti,keďzostranysvedkadochádzalovpodstatelenknapĺňaniupožiadaviekobžalovaných,ktoríuž
pred tým nadobudli presvedčenie úmysel spáchať plánovaný trestný čin a ktorý pretavili do konkrétnychreálnych krokov bezprostredne smerujúcich k jeho spáchaniu. Tiež nemožno konštatovať, že by sa
konaním polície prostredníctvom svedka A. vytvárali neobvyklé, neprimerané podmienky na spáchanie
žalovaného skutku, resp. že by sa jeho konaním prekročili hranice vytvárania obvyklých podmienok. Ich

primeranosť a reálnosť vyplynula tak z výpovede samotného svedkov A. a poškodeného M., ako aj z
ostatných vo veci vykonaných dôkazných prostriedkov, ktoré svedčia o vážnosti úmyslu obžalovaných
pripraviť lúpež, túto vykonať a následne zrealizovať vopred zabezpečené opatrenia na zahľadenie
stôp a na vyhnutie sa prípadnému vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči nim. O vážnosti ich
úmyslu svedčí aj zvuková nahrávka zo stretnutia svedka A. a obžalovaného Z., podľa ktorej podobná

akcia sa mal vykonať v Dubnici v Poštovej banke, od ktorej upustili a ktorá dokazuje, že bolo len
otázkou času kedy a kde, resp. v akom zložení alebo pomocou koho sa zrealizuje lúpež. Z výpovede
poškodeného M. mal súd preukázané a nasvedčujú tomu aj ostatné okolnosti prípadu, že na jeho
objasňovaní sa podieľa a v tomto smere aktívne pomáhala spoločnosť BONUL, s.r.o., a to aj potom, čo
ukončila svoju činnosť v Trenčíne. Jej podiel spočíval v uzatvorení dohody o vykonaní práce so svedkom
A. a v poskytnutí pancierového vozidla, čo vzhľadom na závažnosť pripravovanej lúpeže a stupeň

presvedčenia a rozhodnutia páchateľov spáchať lúpež súd vyhodnotil ako primerané a stále obvyklé
opatrenie smerujúce k monitorovaniu činnosti obžalovaných. V konečnom dôsledku nič nebránilo polícii,
aby použila pancierové vozidlo spoločnosti BONUL, s.r.o. z jej iného oblastného strediska, resp. aj
inej spoločnosti, na predstieranie prevozu peňazí po trase oznámenej svedkom A. obžalovaným, čim
by len reagovali na požiadavky obžalovaných v záujme zabránenia, resp. minimalizovania možných

negatívnych dôsledkov pripravovanej lúpeže, o ktorú sa obžalovaní pokúsili.

K námietkam obhajoby týkajúcich sa svedka A. patrilo aj spochybňovanie jeho postavenia ako svedka,
resp. že vzhľadom na jeho účasť na objasňovaní skutku nemal procesné postavenie agenta. K tomu
je potrebné uviesť, že čo sa týka postavenia svedka A. ako spolupracujúceho svedka, súd nemá voči

tomu žiadne výhrady. Podľa aktuálne účinného znenia Tr. poriadku, nakoľko nešlo o trestný čin korupcie,
mohol v pozícii agenta vystupovať jedine príslušník polície, ktorým ako je zrejmé svedok A. nebol.
Súčasne žiadne ustanovenie Trestného poriadku nevylučuje, aby svedok v rámci aktívnej spolupráce s
políciou nosil na svojom tele technické zariadenia umožňujúce zaznamenať prebiehajúcu konverzáciu
a tak pomáhal objasňovať trestnú činnosť, ktorú sa rozhodol spáchať už predtým niekto iný. Použitie

inštitútu spolupracujúceho svedka tak plne spadá do rámca spomínanej policajnej reakcie.

Prehratím niektorých záznamov telekomunikačnej prevádzky, ktoré sa týkali komunikácie svedka A. s
jehorodičmialebosnemenovanoukamarátkou,saobhajobasnažilapreukázaťnátlakpolícievyvíjanýna
svedka A. za účelom dosiahnutia jeho spolupráce pri objasňovaní prejednávaného prípadu. V rovnakom

duchu vypovedala aj bývala priateľka svedka A., svedkyňa Q. R.. Treba však zdôrazniť, že ani z
jedného dôkazného prostriedku nevyplynulo, že by sa malo jednať o nedobrovoľnú spoluprácu, resp.
spoluprácu vynútenú políciou. Ba práve naopak, svedok A. sa v telefonátoch jednoznačne zmieňuje,
že spolupracoval na „platforme ja chcem a nie musím“ a že spolupráca nebola motivovaná peniazmi.
Pripustil však negatívny dopad dlhšie trvajúcej spolupráce na jeho psychický stav. V tomto smere ani

výpoveď svedkyne Q. R. nepriniesla žiadne nové fakty. Na základe uvedeného môže súd konštatovať,
že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť a dobrovoľnosť svedectiev svedka A.,
ktoré boli v zhode s ostatnými vykonanými dôkaznými prostrediami svedčiacimi o vine obžalovaných. Z
týchto dôvodov preto súd nemal dôvody pochybovať o ich pravdivosti.

Dokazovaním bolo ďalej preukázané, že príprava lúpeže bola organizovaná, keď všetci traja obžalovaní
mali rozdelené úlohy pri zabezpečovaní prostriedkov a nástrojov za účelom dosiahnutia, resp. zvýšenia
úspešnosti prípravy, vrátane rozdelenia úloh pri samotnom prepade tak, ako je uvedené vyššie. Aj
vďaka výpovediam obžalovaných, hlavne ale obžalovaného Ing. I. a čiastočne aj obžalovaného L.,
bolo zistené, že obžalovaný Z. zabezpečil ubytovanie pre obžalovaných v rodinnom dome matky jeho

družky v Zemianskom Podhradí. V dome boli obžalovaní L. a Ing. I. ubytovaní už deň pred zadržaním,
pričom tam mali už pripravené veci potrebné či už na spáchanie lúpeže ( napr. zbrane a strelivo ),
ale aj na následné zakrytie svojej protiprávnej činnosti formou vykonávania opravy plota rodinného
domu pomocou zabezpečeného náradia. Ďalším príspevkom obžalovaného Z. v rámci prípravy lúpeže
bolo obstaranie falošných evidenčných čísiel na vozidlo Land Rover. Vo vzťahu k obžalovanému L.

bolo zistené, že tento zabezpečil minimálne nepriestrelné vesty a ním vydané kovové putá. Z priznania
obžalovaného Ing. I. vyplynulo, že obstaral všetko zaistené strelivo ako aj zbrane.V nadväznosti na priznanie obžalovaného Ing. I. bolo preukázané, že všetci obžalovaní prišli do styku
so zaistenými zbraňami, minimálne ale mali vedomosť, že na spáchanie prepadu bude nevyhnutné
použiť zbrane alebo hrozbu ich použitia, ktoré obžalovaný Ing. I. zabezpečil s ich vedomým. Uvedené

v neposlednom rade potvrdzujú odposluchy hovorov ako aj nahrávky zo stretnutí obžalovaného Z. a
svedka A., ako aj závery znaleckého skúmania o prítomnosti povýstrelových splodín na rukaviciach
zaistených u obžalovaných. Predmetné dôkazy tak v súhrne vyvracajú obranu obžalovaného Z., ktorý
podľa vlastného vyjadrenia mal byť v domnení, že použijú falošné zbrane. Ak by tomu tak malo aj byť,
treba si uvedomiť, že v zmysle ustálenej judikatúry a znenia Tr. zákona sa za zbraň považuje aj jej

napodobenina, čím by sa v tomto prípade nezoslabila trestnoprávna zodpovednosť obžalovaných.

Oboznámené záznamy telekomunikačnej prevádzky, vrátane zvukových záznamov zo sledovania osôb
podstatnou mierou tiež prispeli k preukázaniu, že všetci obžalovaní mali vedomosť a boli uzrozumení,
že podmienkou realizácie prepadu je, aby sa prevážala hotovosť minimálne vo výške 500.000 €.

Opätovné námietky obhajoby čo do neúplnosti predloženého dôkazného materiálu, presnejšie
záznamov telekomunikačnej prevádzky a zvukových záznamov zo sledovania osôb, ktoré sa týkali
stretnutí obžalovaného Z. so svedkom A., a ich prepisov neobstoja, nakoľko v súlade s pokynom
odvolacieho súdu boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní predložené súdu záznamy
telekomunikačnej prevádzky nahraté v rámci policajnej akcie označenej ako Gargamel 1 až 12 a 14

až 16 a zaznamenané na DVD a CD nosičoch vrátane prepisov predmetných záznamov v rozsahu
zistených skutočností významných pre trestné konanie, z ktorých záznamy zabezpečené v rámci akcie
Gargamel 1, 2, 5, 6, 7, 10, 14 a 15 boli už na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené v celom
ich znení. Kópie všetkých nahrávok a predložených prepisov ( t.j. už oboznámených ako aj nanovo
doplnených ) boli následne súdom doručené obhajcom obžalovaných, ktorí spoločne s prokurátorom

na hlavnom pojednávaní netrvali na ich oboznámení. Z uvedeného je zrejmé, že súd vytvoril všetky
podmienky, aby umožnil obhajobe ako druhej procesnej strane oboznámiť sa aj s ostatným zvyškom
dôkazných prostriedkov rešpektujúc jej právo na obhajobu v súlade so zásadou rovností zbraní, nakoľko
za objasnenie skutkového stavu veci a skutkové zistenia v kontradiktórnom procese nesú zodpovednosť
procesné strany, a nie súd, ktorý vykonáva úlohu nestranného arbitra nad zákonnosťou spôsobu

obstarania a vykonávania dôkazov.

Úplnosť všetkého zabezpečeného a súdu predloženého dôkazného materiálu potvrdil vyšetrovateľ
K. nielen v sprievodnom liste, ale aj priamo na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že predložením
aj zostávajúcich záznamov telekomunikačnej prevádzky má súd k dispozícii všetky zabezpečené

dôkazne prostriedky a zároveň vylúčil akúkoľvek manipuláciu s nimi. Zdôraznil, že sa jedná o všetky
dôkazné prostriedky, ktoré mu boli odovzdané z osobitného policajného odboru zameraného na
realizáciu informačno-technických prostriedkov. Absenciu záznamov telekomunikačnej prevádzky a ich
prepisov v rámci akcie Gargamel 13 podľa súdu vierohodne odôvodnil nezaznamenaním žiadnych
hovorov. Preto súd nemal dôvod pochybovať, že v rámci doplneného dokazovania už boli súdu

predlžené všetky dôkazné prostriedky zabezpečené vyšetrovacími orgánmi. K tvrdeniam obhajoby o
manipuláciispredloženýmidôkaznýmiprostriedkamizostranypolíciesúdpoznamenáva,ževykonaným
dokazovaním nebola uvedená námietka preukázaná. Obhajobe pritom nič nebránilo, aby dôkazné
prostriedky, voči ktorým mala pochybností, predložila na príslušné preskúmanie, ktoré by potvrdilo
alebo vyvrátilo prípadné falšovanie, pozmeňovanie alebo inú nedovolenú manipuláciu s nimi. Preto aj s

poukazomnavýpoveďvovecičinnéhovyšetrovateľasúdvyhodnotilvznesenúnámietkuakonedôvodnú.

Vo vzťahu k námietke čo do neúplnosti prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky, súd poukazuje
na ustanovenie § 115 ods. 6 Tr. poriadku, podľa ktorého znenia „ak sa má záznam telekomunikačnej
prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný

prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu
zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne,
ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania.“ Z uvedenej citácie je zrejmé, že
na zachovanie zákonnosti dôkazného prostriedku - záznamu telekomunikačnej prevádzky postačuje
predloženie prepisov len v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. V súlade

so znením § 119 Tr. poriadku sa za také považujú skutočnosti dôležité na posúdenie veci samej,
teda tie, ktoré sú podstatné na vyslovenie výroku o vine, treste, škode a prípadne iných výrok
rozhodnutia vo veci samej. Písomným vyjadrením tvoriacim súčasť zväzku súdneho spisu označený
ako DOPLNENIE SPISU-PRÍLOHA zároveň uviedol na správnu mieru spôsob značenia príloh, resp.prepisov záznamov, ktorým odmietol, že by neboli predložené úplne záznamy telekomunikačnej
činnosti. Preto má súd za to, a to aj s poukazom na postup obhajoby, ktorá odmietla na hlavnom
pojednávaní oboznamovanie doplnených záznamov telekomunikačnej prevádzky vrátane ich prepisov

s odôvodnením, že sa nejedná o skutočnosti podstatné pre trestné konanie, že predloženie prepisov
záznamov len vo vzťahu k podstatným okolnostiam prípadu nemôže ísť na ujmu úplnosti a zákonnosti
na hlavnom pojednávaní vykonaných informačno-technických prostriedkov, v prvom rade odpočúvania
a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Tr. por., ktorého zákonná úprava v Tr. poriadku sa
primerane vzťahuje aj na obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam podľa § 114 Tr. por. a

záznam o sledovaní osôb a vecí podľa § 113 Tr. por.

Preúplnosťargumentácietýkajúcejsaodôvodneniazákonnostizabezpečenýchdôkaznýchprostriedkov
sa súd musel vysporiadať aj s požiadavku obhajoby na zbavenie svedka, vyšetrovateľa K., povinnosti
mlčanlivosti, s ktorou sa však súd nestotožnil. Spomínaný svedok, ktorý sa z titulu svojej funkcie podieľal
na vyšetrovaní prejednávaného prípadu, sa vo svojej výpovedi nevyjadroval k veci samej, t.j. ku

skutkovým okolnostiam prípadu, ani nehodnotil dôkazy, ale svoju výpoveď po poučení zo strany súdu
zameral len na proces a spôsob zabezpečenia dôkazných prostriedkov. Z týchto dôvodov preto súd
vykonal jeho výsluch bez potreby zbavenia povinnosti mlčanlivosti.

Za neakceptovateľnú považoval súd obranu obžalovaných požadujúcich, aby vyšetrovacie orgány

predložili záznam, ktorý mal byť súčasťou podnetu na začatie trestného stíhania. Ako už vyplýva z
povahy tohto úkony, ide o dôkazný prostriedok vykonaný pred začatím trestného stíhania, čo z neho robí
nespôsobilý podklad pre rozhodnutie súdu. Súd zaujal negatívne stanovisko aj k návrhom obžalovaných
zabezpečiť záznamy zo stretnutí svedka A. s políciou. Nielen preto, že ako vyplynulo z vyjadrenia polície
zo dňa 19.2.2014 prvé stretnutie zo dňa 1.3.2012 sa uskutočnilo ešte pred začatím trestného konania,

ale podľa názoru súdu požadované záznamy nemajú výpovednú hodnotu k veci samej. Preto sa súd
stotožnil s názorom vyšetrovacích orgánov o nedôvodnosti ich vyhotovenia.

Obhajoba v priebehu konania namietala utajovanie podľa nej skutočností dôležitých pre trestné konanie,
konkrétne informácii o pohybe pancierového vozidla a svedka A. dňa 19.9.2012, a to od ranných hodín.

V tomto bode má súd za potrebu uviesť nasledovné poznámky. V zásade je neprípustné a je v príkrom
rozpore s právom obžalovaných na obhajobu a spravodlivé súdne konanie, aby vyšetrovacie orgány
v kontradiktórnom konaní zatajovali im už známe skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodovanie
o veci, t.j. o vine a treste, resp. podľa okolností prípadu aj o nároku na náhradu škody, inými slovami
skutočností dôležité pre trestné konanie ( napr. § 119 Tr. poriadku ). S poukazom však na vývojové

štádium trestnej činnosti obžalovaných, ktorej sa podľa obžaloby mali dopustiť v štádiu pokusu, je
podľa názoru súdu nepodstatné objasnenie dotknutých skutočností. V zmysle obžaloby obžalovaní ešte
nezačali ani napĺňať znaky konania žalovanej lúpeže, pretože zatiaľ len urobili všetko pre jej prípravu
( tzv. nedokonaný pokus trestného činu ). Ich konanie v postate spočívalo len v úmyselnom vytváraní
podmienoknaspáchanielúpežeanásledneužbezprostrednesmerovalokjejspáchaniu.Ztohopohľadu

je tak úplne irelevantné, kde sa v čase zadržania obžalovaných pancierové vozidlo so svedkom A.
nachádzalo. S poukazom na uvedené preto namietaným postupom vyšetrovacích orgánov, nedošlo k
porušeniu práv obžalovaných.

Obhajoba obžalovaných sa vo významnej miere opierala o tvrdenie, že ešte pred zásahom polície

upustili od protiprávneho konania, čím zanikla trestnosť skutku. Dôvodom upustenia mala byť hustá
premávka na ceste, na ktorej malo dôjsť k prepadu. Súd musí sčasti prisvedčiť ich argumentom, ktoré
vyplynuli aj zo zabezpečených dôkazných prostriedkov. Obžalovaní, ako bolo preukázané, si boli v rámci
príprav vedomí tohto možného problému. Na druhej strane ako ale vyplynulo zo záznamov zo stretnutí
obžalovaného Z. so svedkom A., v skutočnosti bola uvedená okolnosť len dôvodom na odloženie

plánovaného prepadu, s čím nie sú spojené následky zániku trestnosti. Pochybnosti vyvoláva aj opis
ich oblečenia, ktoré mali na sebe v čase zadržania a stav pripravenosti ich zbraní v čase zásahu
polície. V neposlednom rade o nehodnovernosti tejto ich obrany svedčí výpoveď obžalovaného Ing. I. pri
rozhodovaní o vzatí do väzby pred sudcom pre prípravné konanie, kde sa priznal k žalovanému skutku,
od ktorého chceli upustiť výslovne len z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia. Predmetné zistenie je

tak v príkrom rozpore s neskôr proklamovaným dôvodom upustenia od konania.Nastúpeniubeztrestnostiobžalovanýchtiežbránifakt,žedozásahupolícieneodstránilinebezpečenstvo
ohrozujúce chránené záujmy, ktoré vzniklo z nimi podniknutej prípravy, resp. pokusu. Vzhľadom k
uvedenému sa súd nemohol stotožniť s prezentovanou obranou obžalovaných.

Pokiaľ ide o zákonnosť súdnych rozhodnutí, a to príkazov na zaznamenávanie telekomunikačnej
prevádzkyobžalovanýchasvedkaA.,vrátanepríkazovnavyhotoveniezvukovýchzáznamovzostretnutí
obžalovaného Z. a svedka A. a príkazov na domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, je
potrebné zo strany súdu uviesť, že nie je možné uvedené opatrenia súdu, resp. vyšetrovacích orgánov

považovať za nezákonné. Obsahovo všetky opatrenia spĺňajú podmienku preskúmateľnosti dôvodnosti
ich vydania ako prostriedku zásahu do súkromia dotknutých osôb, inými slovami či tu boli dostatočné
dôvodynatakýtozásah,čizásahvykonalnatooprávnenýorgánačibolzásahnevyhnutný. Spoukazom
na závažnosť prejedávaného prípadu a že príkazy vydal príslušný súd alebo vyšetrovací orgán možno
ustálil, že boli súčasne splnené všetky tri kritéria. Z tohto dôvodu možno preto jednoznačne vylúčiť ich
protizákonnosť, čím predstavujú zákonný podklad na zásah do súkromia obžalovaných.

Vykonanými dokazovaním bolo preukázané oslovenie svedka A. obžalovaným Z., ktorý mu prezentoval
svoj vážne mienený úmysel s jeho pomocou pripraviť a vykonať lúpež - prepad pancierového vozidla
spoločnosti Bonul, s.r.o., ktorej zamestnancom bol oslovený svedok. Potom, čo sa o uvedených
skutočnostiach dozvedela polícia, tá v súlade s § 199 ods. 1 a 2 Tr. poriadku začala vo veci trestné

stíhanie vydaním uznesenia zo dňa 2.3.2012 pre skutok, ktorého podstata spočívala v úmyselnom
vytváraní podmienok na spáchanie trestného činu, ktorý bol v tomto štádiu kvalifikovaný ako príprava
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 13 Tr. zákona. S uvedeným postupom sa
možno plne stotožniť, nakoľko sa tým vytvára procesný podklad na zabezpečenie dôkazov, pomocou
ktorých sa zisťuje účasť konkrétnych osôb na stíhanom skutku vrátane spôsobu ich konania a ďalších

skutočností odôvodňujúcich, že konkrétna osoba spáchala trestný čin ( § 206 ods. 1 Tr. poriadku ).
Po zabezpečení dôkazov v naznačenom smere vyšetrovacie orgány správne dňa 18.9.2012 vzniesli
obvinenie pre skutok právne posudzovaný ako obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. v štádiu
prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom, ktoré doručili obžalovaným

po ich zadržaní dňa 19.9.2012 s upozornením na zmenenú právnu kvalifikáciu skutku ako obzvlášť
závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Z obsahu oboch uznesení
je zrejmé, že je zachovaná totožnosť skutku, ktorá je určovaná účasťou obžalovaných na udalosti z
pohľadu podstatných skutkových okolností či už čo do aspoň časti konania alebo aspoň časti následku,

a to aj vo vzťahu k neskôr podanej obžalobe. Predmetný procesný postup vyšetrovacích orgánov preto
umožňoval zohľadniť aj okolnosti zo dňa 19.9.2012, kedy im bolo doručené uznesenie o vznesení
obvinenia spoločne s upozornením na zmenu právnej kvalifikácie, ktorý moment bol jedine procesne
spôsobilý zavŕšiť ich posudzované konanie ako jeden skutok, ktorý do dňa 18.9.2012 v dôsledku
ukončenia vytvárania podmienok na jeho spáchanie napĺňal znaky prípravy na trestný čin ( § 13 Tr.

zákona ) a dňom 19.9.2012, kedy po vykonaní všetkých možných príprav tzv. číhali na mieste ich
zadržania na pancierové vozidlo ( t.j. išlo už o konanie bezprostredne smerujúce k dokonaniu trestného
činu ) prešlo už do štádia pokusu trestného činu ( § 14 TR. zákona ), presnejšie neukončeného pokusu,
pretože obžalovaní na prípravu trestného činu vykonali už všetko potrebné a pristúpili už ku konaniu,
ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu bez toho, aby sa vykonalo celé konanie

potrebné na dokonanie trestného činu.

Rozdielnosť konania, ktorým sa napĺňa objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294, resp. § 295 Tr. zákona v
podobeneoprávnenéhoobstaraniaanáslednéhodržaniazbranealebostrelivaoprotikonaniu,ktorýmsa

napĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 Tr. zákona v podobe násilia alebo
jeho hrozby vykonaného v úmysle zmocniť sa cudzej veci, vylučuje posudzovať konanie obžalovaných
ako jeden skutok vykazujúci znaky viacerých trestných činov, t.j. ako jednočinný súbeh. Vzhľadom
k tomu možno preukázané a z časti aj priznané nedovolené nakladanie so zbraňami a strelivom u
obžalovaného Z., ktoré sa mu kladie za vinu v bodoch 2 a 3 kvalifikovať ako samostatným skutkom

spáchaný pokračovací trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
294 ( strelné zbrane a strelivo ) a § 295 ( hromadne účinné zbrane ) Tr. zákona, ktorého sa dopustil
dvoma pokračovacími čiastkovými útokmi uvedenými pod bodom 2 a 3 skutkovej vety. V prvom
prípade bol obžalovaný po zásahu polície na mieste činu v Starej Turej zadržaný spolu s ostatnýmispoluobžalovanými pri neoprávnenej držbe zbraní a streliva, ktoré boli priamo určené na spáchanie
trestného činu lúpeže. Pri druhom čiastkovom útoku bolo vo vozidle zn. Fiat užívanom obžalovaným
zaistené strelivo o počte 303 kusov. Obdobne možno posúdiť konanie obžalovaného L., ktorý sa

priznal k spáchania čiastkových útokov pod bodmi 4 a 6 skutkovej vety a zo spáchania čiastkového
útoku pod bodom 2 bol usvedčený vykonanými dôkazmi. Všetky tri čiastkové útoky so zohľadnením
okolností prípadu predstavujú v súhrne samostatný skutok posudzovaný ako pokračovací trestný čin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 a § 295 Tr. zákona. Obžalovaný
I. sa priznal k nedovolenej držbe zbraní a streliva, ktoré v celom rozsahu zaistenia zabezpečil on a

poskytolnaspáchanietrestnéhočinulúpeže(bod2).Natotočiastkovékonanienadväzujeneoprávnená
držba streliva zaisteného počas domovej prehliadky v mieste jeho bydliska ( bod 5 ) a ďalšieho streliva
objaveného u neho počas osobnej prehliadky ( bod 7 ). Všetky tri čiastkové útoky vo vzťahu k osobe
obžalovaného I. predstavujú pokračovací trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 a § 295 Tr. zákona spáchaný samostatným skutkom.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav súd tak, že obžalovaní po
predchádzajúcej dohode, spôsobom a za použitia neoprávnene zaobstaraných zbraní a streliva
uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku ako organizovaná skupina pripravovali a pokúsili sa
vykonať lúpež pancierového vozidla, ktoré podľa ich predstáv a požiadaviek malo prevážať minimálne
500.000 €. Uvedený skutok spáchali spoločným konaním, keď v rámci deľby ich úloh mali v úmysle s

použitím zbraní alebo s použitím hrozby ich použitia zmocniť sa cudzej veci, čím by spôsobili majetkovú
škodu veľkého rozsahu.

Bezprostredným motívom konania obžalovaných podľa súdu bola zištnosť - úmysel získať majetkový
prospech za účelom zlepšenia si životnej úrovne.

Konanie obžalovaných bolo vedené priamym úmyslom, nakoľko chcene a vedome porušili záujem na
ochrane majetku iného a slobody rozhodovania, vrátane záujmu štátu na regulovaní nakladania so
zbraňami a strelivom.

Vzhľadom na spôsob vykonania žalovaných skutkov a ich následkov, motív konania obžalovaných,
význam chránených záujmov a výšky hroziacej škody súd vyhodnotil stupeň závažnosti konania
obžalovaných ako vyšší než nepatrný.

U všetkých troch obžalovaných je preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody neoprávnená držba

zbraní a streliva posudzovaná ako samostatný skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák., pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a
pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm.

a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zákona, ktorý je odlišný od konania, ktoré
bezprostredne smerovalo k použitiu hrozby násilia formou použitia zbraní v úmysle zmocniť sa cudzej
veci a ktoré naplnilo znaky obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. spáchaným v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Tr. zák.

Ohľadom právnej kvalifikácie konania obžalovaných sa súd nestotožnil s obranou obžalovaných, že
sa malo jednať len o fingovanú lúpež, ale len o krádež, resp. podvod s poukazom na uistenia svedka
A. o minimálne jeho spolupráci. Z vyššie popísaného odôvodnenia jasne vyplynulo, že obžalovaní sa
mali zmocniť cudzej peňažnej hotovosti s použitím zbraní alebo hrozbou ich použitia ako prostriedku

na prekonaniu prípadného odporu. Sami si pritom boli vedomí uvedeného faktu, o čom svedčí prepis
zvukovej nahrávky zo stretnutia svedka A. a obžalovaného Z. na č. l. 738 spisu, kde bola výslovná
zmienka o organizovanej lúpeži a s ňou spojenou hrozbou trestu až do 25 rokov.

S poukazom na dosiahnutý stupeň zistenia skutkového stavu súd považoval doposiaľ vykonané

dokazovanie za postačujúce na jednoznačné usvedčenie páchateľov žalovaného skutku. Preto ďalšie
dôkazné návrhy obhajoby týkajúce sa predvolania a vypočutia nových svedkov alebo dopočutia už
vypočutých svedkov, a to rodičov svedka A., operatívnych zamestnancov polície, svedka K., svedkyne
R., svedkyne M., svedka M., svedka A., svedka K., svedkyne J., svedka - riaditeľa UNICREDIT Bankv Myjave, prípadne ich konfrontácie so svedkom A., návrhy na skúmanie duševného stavu svedka
A., vyžiadanie výpisov hovorov a SMS z označených mobilných telefónnych čísiel alebo nariadenie
znaleckého skúmania dôkazných prostriedkov za účelom overenia manipulácie s nimi súd vyhodnotil

ako nadbytočné alebo neúčelné nakoľko dospel k záveru, že buď sa jednalo o návrhy dôkazných
prostriedkov, ktoré mali slúžiť na objasnenie skutočností, ktoré boli už objasnené pomocou iných
dôkazných prostriedkov, resp. o opakované návrhy, ktoré boli už pred tým odmietnuté, alebo o návrhy už
technicky nevykonateľné, ako napr. výpisy hovorov alebo SMS, ktoré vzhľadom na uplynutie zákonnej
doby ich archivácie mobilným operátom, resp. pozastavenú účinnosť príslušných zákonných ustanovení

rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky už súd nemohol žiadať. K posledne menovaným
návrhom týkajúcich sa § 116 Tr. poriadku súd poznamenáva, že v duchu princípu, že v kontradiktórnom
konaní dôkazy predkladajú procesné strany a súd ich len hodnotí a vykonáva funkciu arbitra nad
zákonnosťouspôsobuichzaobstaraniaavykonávania,boloprávomobhajobysizabezpečiťpožadované
dôkazné prostriedky prostredníctvom obžalovaných ako zákazníkov mobilných operátorov.

Obžalovaný Z. bol doteraz 7x priestupkovo riešený pre priestupky na úseku dopravy a proti občianskemu
spolunažívaniu. Podľa odpisu registra trestov bol 3x trestne stíhaný, pričom vo všetkých prípadoch sa
na neho hľadí akoby nebol trestaný. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Obžalovaný L. bol doteraz 3x priestupkovo riešený pre priestupky na úseku dopravy. Podľa odpisu

registra trestov 3x súdne trestaný, pričom sa na neho vo všetkých prípadoch hľadí akoby nebol trestaný.
Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Obžalovaný Ing. I. bol doteraz 4x priestupkovo riešený pre priestupky na úseku dopravy. Podľa odpisu
registra trestov 1x súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí akoby nebol trestaný. Z miesta bydliska

nie je bližšie hodnotený.

Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol na účel trestu, na spôsob páchania činu a jeho následky, formu
zavinenia, ako aj na pomery páchateľov, možnosti ich nápravy, ako aj na priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti.

Pri úvahách o uložení trestu súd vychádzal zo zákonnej sadzby vo výmere od 15 rokov do 25
rokov alebo doživotie, ktoré ale v posudzovanom prípade neprichádzalo do úvahy. Spáchania dvoch
žalovaných trestných činov spôsobom viacčinného súbehu podmienilo ukladanie úhrnného trestu s
použitím asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona v znení nálezu Ústavného súdu SR z

28.11.2012 sp. zn. PL. US 106/2011. Nakoľko úhrnný trest je vyjadrením mnohosti trestnej činnosti a
môže sa ukladať len pri odsúdení za dva a viac trestných činov, súd pri obžalovaných nemohol brať
do úvahy ako priťažujúcu okolnosť spáchania viacerých trestných činov, v opačnom prípade by došlo k
dvojnásobnemu započítaniu tej istej okolnosti pri ukladaní trestu. Pritom ani u jedného z nich súd nezistil
prevahu priťažujúcich okolností. Za daných kritérií bola aj upravená trestná sadzba stále v rozpätí od 15

do 25 rokov, čo zodpovedá zneniu § 41 ods. 2 Tr. zákona.

Obžalovanému Z. vzhľadom na skutkové zistenia súd prisúdil najväčší podiel na spáchaní žalovaných
trestných činov. Pri jeho osobe súd vzhľadom na zahladenie predchádzajúcich odsúdení nezistil
prítomnosť priťažujúcich ani poľahčujúcich okolností. Jeho predchádzajúci spôsob života ho však staval

do pozície najnebezpečnejšieho z obžalovaných. Preto s prihliadnutím na už aj tak dosť vysokú
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov
nepodmienečne majúc za to, že sa tým naplní účel trestu z pohľadu tak generálnej ako aj individuálnej
prevencie, a na jeho výkon bol zaradený do maximálneho stupňa stráženia za spáchanie obzvlášť
závažného zločinu. Súčasne mu uložil trest prepadnutia veci určených na spáchanie žalovaného skutku

a primeraný ochranný dohľad tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

U obžalovaného Lízalu bol zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ( viedol riadny spôsob
života ) pri absencii priťažujúcich okolností. Ako obžalovanému s druhým najväčším podielom na
spáchaní žalovaných skutkov ( v porovnaní s obžalovaným Z. ), ktorý z pohľadu hodnotenia jeho osoby

sa tiež javí ako osoba so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, preto mu súd uložil úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 15 rokov nepodmienečne, ktorý podľa názoru súdu spĺňa všetky požiadavky kladené
na zákonný a primeraný trest. Na jeho výkon bol obžalovaný zaradený do maximálneho stupňa stráženiaza spáchanie obzvlášť závažného zločinu, vrátane trestu prepadnutia veci určených na spáchanie
žalovaných skutkov a ochranný dohľad tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Čo sa týka obžalovaného Ing. I., i u neho súd zistil prevahu ale už viacerých poľahčujúcich okolností
( viedol riadny spôsob života a napomáhal objasňovať trestnú činnosť ) bez priťažujúcich okolností. Súdu
sa tiež javil ako najmenej konfliktná a narušená osoba spomedzi obžalovaných, ktorý svojou výpoveďou
ešte z prípravného konania značnou mierou prispel k objasneniu prípadu, na spáchaní ktorého sa z
pohľadu jeho organizovania podieľal podľa súdu najmenšou mierou. A nakoľko žalované skutky dospeli

len do štádia nedokončeného pokusu, je súd pri zohľadnení všetkých vymenovaných okolností toho
názoru, že použitie zákonnej trestnej sadzby by bolo v jeho prípade neprimerane prísne. Preto súd
pristúpil k mimoriadnemu opatreniu a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu zákonnej trestnej sadzby vo výmere 13 rokov nepodmienečne, ktorý považuje za primeraný a
postačujúci na splnenie účelu, ktorý sa trestom sleduje. Z dôvodu odsúdenia za obzvlášť závažný zločin
bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia. U veci určených na spáchanie žalovaných skutkov súd vyslovil trest ich prepadnutia.
Súčasne obligatórne uložil obžalovanému ochranný dohľad tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. Uvedené tresty a opatrenie v ich súhrne súd považuje za zákonné a primerané z pohľadu
naplnenia ich účelu.

O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval z dôvodu, že poškodená spoločnosť si nárok na náhradu
škody neuplatnila.
Obžalovaní 1) U. Z., 2) O. L. a 3) V. I. v bode 1/
- sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k použitiu proti inému hrozby bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobiť škodu veľkého rozsahu závažnejším spôsobom

konania, a to so zbraňou a ako organizovaná skupina, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

Obžalovaní 1) U. Z. v bodoch 2/ a 3/ , obžalovaný 2) O. L. v bodoch 2/, 4/ a 6/ a obžalovaný 3) Ing.
V. I. v bodoch 2/, 5/ a 7/
- si bez povolenia sebe zadovážili, držali a prechovávali strelivo, strelné zbrane a hromadne účinné

zbrane, pričom tak konali z osobitného motívu v úmysle uľahčiť iný trestný čin,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde
Trenčín do 15 dní odo dňa jeho oznámenia.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.