Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/414/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné

námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/66/2012-43 zo dňa 13. mája 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej. Odporcovi náhradu

trov konania nepriznal. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
O nároku navrhovateľa rozhodol v zmysle ustanovení § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 5, § 19 ods. 1, 3 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, účinného do 31.12.2012.
Okresný súd konštatoval, že v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie

závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. V zmysle tohto ustanovenia je teda
povinnosť súdu konanie prerušiť, ak ide o otázku, ktorá nespadá do kompetencie súdu. V danom
prípade však okresný súd konštatoval, že v tejto veci o takýto prípad nejde O námietke zaujatosti v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol Krajský súd v Žiline, týmto
rozhodnutím je tunajší súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie konania, pretože o námietke
zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu.
Tiež konštatoval, že pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., v zmysle

tohto ustanovenia môže konanie súd prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o ustanovenie, kde
súd len môže konanie prerušiť podľa svojho uváženia. Poukázal na to, že o zaujatosti sudcov okresného
súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté a súd je týmto rozhodnutím viazaný, nie je dôvod na
prerušenie konania vzhľadom na to, že navrhovateľ podal sťažnosť na ústavný súd, k čomu okresný súd
dodal, že navrhovateľ ani neosvedčil skutočnosť, že sťažnosť na ústavný súd podal, keďže predložil len

rovnopis sťažnosti bez dokladu preukazujúceho jej podanie a zároveň súd považuje za potrebné ďalej
uviesť, že predložená sťažnosť navrhovateľa na ústavný súd sa ani netýka tejto konkrétnej veci, pretože
o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom v predmetnom konaní bolo rozhodnuté uznesenímKrajského súdu v Žiline č. konania 8NcC/40/2013-25 zo dňa 30.01.2013. Z týchto dôvodov okresný súd
návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody

s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní
nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku
vzniku škody na strane navrhovateľa na základe nesprávneho úradného postupu súdu.
V predmetnej exekučnej veci okresný súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod
sp.zn.5Er/712/2010,oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúciedňa19.07.2010spísanímzápisnice

pred súdnym exekútorom a súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 03.08.2010, doručené súdu dňa 23.09.2010. Ďalej okresný súd konštatoval, že exekučným
titulombolrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.sp.zn.SR
03645/10 zo dňa 13.05.2010. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia okresný súd rozhodol
uznesením č. k. 5Er/712/2010-9 zo dňa 29.11.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.08.2010, doručenú okresnému súdu dňa 23.09.2010,

zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.04.2011.
Uviedol, že nemožno spochybniť, že okresný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote
ustanovenej Exekučným poriadkom tak, ako na to poukazuje navrhovateľ. Touto lehotou však okresný
súd nebol viazaný. Argumentoval tým, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v
čase začatia exekúcie lehota 15-tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je
výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom
tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním

písomností, ktoré ani nemusia byť prílohou návrhu na vykonanie exekúcie a to napr. rozhodcovskej
zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky. V danom prípade okresný súd konštatoval, že v konkrétnej
exekučnej veci existovali oba dôvody, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (exekúcia bola navrhovaná na podklade
rozhodcovského rozhodnutia).

Na základe tejto skutočnosti okresný súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných
podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to
nesprávnyúradnýpostupokresnéhosúdu,apretovďalšomkonanísasúdnezaoberalskúmanímotázky,
či na strane navrhovateľa týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná
nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a

vznikomškody,prípadnenemajetkovejujmynastranenavrhovateľa,pretožežiadosťsúdnehoexekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok.
Pokiaľ by na strane navrhovateľa mala vzniknúť škoda podľa okresného súdu, prípadne nemajetková
ujma na základe konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, na jednej strane uviedol, že v právomoci

okresného súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie
konštatovať túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby a na druhej
strane uviedol, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy, resp. práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS
57/01). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne,sohľadomnakonkrétneokolnostivecisapostupštátnehoorgánunemusívyznačovaťtakými
významnýmiprieťahmi,ktorébybolomožnékvalifikovaťakozbytočnéprieťahyvzmyslečlánku48ods.2

Ústavy(I.ÚS63/00).Nečinnosťsúdu,hociajvtrvaníniekoľkomesiacov,eštenemusízakladaťporušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 42/01). V tejto súvislosti
okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky
niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov - rozhodcovských
rozsudkov, a tým de facto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na

exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že navrhovateľom
používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti
o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany navrhovateľa dochádza k šikanóznemu výkonu práva,
keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu vydávaťrozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný navrhovateľ a túto
situáciu zneužíva tým, že podáva návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup
súdov. Takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu, keďže navrhovateľ chce ťažiť zo

situácie, ktorú sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil.
Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo
navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu

zamietol.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi
ako účastníkovi v konaní úspešnému nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslil
a ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo

k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ riadne a
včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s
označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať
v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo na konanie pred súdom.

Poukázal na ust. § 15 O. s. p. Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Krajských súdov

v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím,
že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských
súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ
podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby

konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca.
Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom
rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.
2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí

žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo zakladá porušenie
práva navrhovateľa na súdnu ochranu. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu,
z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu

práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možností konať pred súdom. Navrhovateľ
ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Navrhovateľtvrdí,ževdanejvecinebolomožnérozhodnúťbeznariadeniapojednávania.Vsituácii,kedy
bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom

spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť navrhovateľovi
uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ako aj k právnym otázkam, čím súd porušil právo navrhovateľa
na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Ak odporca

nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ust. § 114
ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Skutkovým
základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez nariadenia
pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním. Súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľao majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému a z titulu
výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií, na poštové a telekomunikačné výdaje. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia
rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o
tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej
ujme. Navrhovateľ nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník. V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na

správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie.
Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník
nemôže niesť zodpovednosť. Navrhovateľ hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,
ktoréhovyhotoveniezabezpečil.Súdvšakdokazovanieneprípustneskrátillennadôkazyvykonávanéex
offo.Navrhovateľanepoučilpodľaust.§120ods.4O.s.p.aneoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutie

vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Navyše množstvo dôkazov
vzniklo po podaní žaloby. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil,
prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť aj nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne
udržateľný ospravedlňujúci dôvod. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy navrhovateľovi. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte

udržateľné. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého

stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s
vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim, neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania

realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené

včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania. Vyjadrenie odporcu v tejto veci súdu nebolo
doručené. Dôvody uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie
pojednávania. Tieto spočívali v námietke, že navrhovateľovi bolo doručené rozhodnutie krajského súdu
o vylúčení sudcov Okresného súdu Námestovo, s týmto rozhodnutím však nesúhlasí a tvrdí, že existujú
objektívne dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Námestovo.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho

právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval

nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k. 8NcC/40/2013-25
zo dňa 30. januára 2013, že sudkyňa Okresného súdu v Námestove JUDr. Monika Kurjaková nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,
že Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2014 zo dňa 08.01.2014 bola vec
pridelená sudcovi JUDr. Milanovi Antalovi, ktorý neoznámil skutočnosti podľa § 15 ods. 1 O. s. p., pre

ktoré by bolo potrebné rozhodnúť o jeho vylúčení z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.

Podstatná časť odvolania navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný
sudca. V súdenej veci však neboli zákonným sudcom oznámené skutočnosti v zmysle ust. § 15 ods. 1O. s. p., pre ktoré by bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Hoci navrhovateľ poukazuje na
svoje tvrdenia uvedené v návrhu týkajúce sa dôvodov, pre ktoré podľa jeho názoru príslušný okresný súd
nemôže vo veci konať, navrhovateľ explicitne vylúčil podanie námietky zaujatosti, keď na výzvu súdu

uviedol, že námietku zaujatosti nepodáva. Nebol teda daný dôvod na rozhodnutie nadriadeného súdu o
vylúčení či nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ

aj neexistuje žiadne rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci, odvolací súd môže posúdiť túto otázku samostatne. Krajský
súd však v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom okresného súdu, na
ktorom vykonáva zákonný sudca funkciu sudcu, nevidí dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania aj
rozhodovania veci.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo
zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť
názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone
rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha
subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči

súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže
byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak apriórne stáli vo svetle
spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom
zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká
osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je

pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,
len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).
Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého
súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je

predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.
1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný
a profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania
je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci
zákonný sudca nekonal a nerozhodoval v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu JUDr.
Milana Antala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné akceptovať návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Okresný
súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania dostatočne a presvedčivo odôvodnil,

s ktorými dôvodmi sa krajský súd stotožňuje. Riešenie otázky prípadnej zaujatosti sudcov patrí medzi
otázky, ktoré sú všeobecné súdy oprávnené riešiť a o tejto otázke právoplatne rozhodli.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Dokazovanie
bolovykonanévýlučneoboznámenímlistínnachádzajúcichsavspise,akoajoboznámenímexekučného

spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/712/2010, ktorého dôkazu sa dovolával samotný
navrhovateľ.

Nedôvodná je aj odvolacia námietka navrhovateľa o povinnosti súdu rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., keďže odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné

vyjadrenie k žalobnému návrhu. Vydať rozsudok pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O. s. p. je
možnosťou, nie povinnosťou okresného súdu. Takéto riešenie prichádza do úvahy iba v prípade, ak
navrhovateľom tvrdený skutkový stav, ktorý sa stáva skutkovým základom rozsudku, považuje súd za
nesporný. V danej veci to však konštatovať nemožno.
Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie úradného

postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia, čo malo zároveň spôsobiť vznik prieťahov
v konaní.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že žiadosť o vydanie poverenia došla súdu dňa 03.08.2010, okresný súd
na danú vec správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, keď toto
ustanovenie bolo doplnené tak, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) citovaného zákona (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených). Hoci v tomto ustanovení rozhodcovský rozsudok
za exekučný titul expressis verbis nebol ustanovený (k tomu došlo až novelou účinnou od 01.06.2011),
napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadkupovažovaťajpredúčinnosťounovelyExekučnéhoporiadkuuskutočnenejzákonomč.102/2011
Z. z. Súd vychádza z teleologického výkladu zákona. Vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41
ods. 2 písm. d) sa podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2

písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených sa rozumejú rozhodcovské rozsudky. Zmyslom a účelom predchádzajúcej novelizácie
Exekučného poriadku účinnej od 01.06.2010 (zákon č. 144/2010 Z. z.) bolo zaviesť širšiu kontrolu
materiálnej a formálnej vykonateľnosti tzv. mimosúdnych exekučných titulov, ku ktorým rozhodcovský
rozsudok patrí. V zmysle uvedeného výkladu sa 15-dňová lehota na vydanie poverenia na daný

prípad nevzťahovala z dôvodu, že exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok. Do
úvahy preto neprichádza vznik nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nedodržaní zákonom
stanovenej lehoty, pričom okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti dňa 23.09.2010.

V danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcom v nedodržaní zákonom

ustanovenej lehoty na vykonanie úkonu súdu alebo vydanie rozhodnutia, ako správne konštatoval
prvostupňový súd.

V predmetnej veci sa nemožno stotožniť so záverom okresného súdu, že okresný súd nemá právomoc
konštatovať prieťahy v konaní.

Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu o prieťahoch v konaní zo strany navrhovateľa, odvolací súd
došiel k záveru, že v predmetnej veci súd nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. účinné od 01.01.2013, majúc za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody, ak nebola
podaná sťažnosť na prieťahy aj pred účinnosťou predmetného ustanovenia. Vychádzal zo záveru, že

všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní. Takýto výklad považuje odvolací súd za ústavne
nekonformný a neprípustný. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné v stave od 01.01.2013
nemožno aplikovať na danú vec a splnenie podmienok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy treba
posudzovať podľa zákona účinného v čase, keď boli naplnené rozhodné právne skutočnosti pre vznik
nároku.

Zároveň však odvolací súd dodáva, že túto, hoc nesprávnu, argumentáciu okresného súdu navrhovateľ
nenapadol žiadnou odvolacou námietkou, a preto ani nie je predmetom odvolacieho prieskumu.
Samotné nesprávne aplikovanie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v stave účinnom od 01.01.2013
nespôsobilo vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť o vydanie poverenia v lehote cca do 2 mesiacov
od podania žiadosti, možno považovať za vydané v primeranej lehote. Vzhľadom na povinnosť
exekučného súdu preskúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale aj
vzhľadom na skutočnosť, že samotný navrhovateľ inicioval pred okresným súdom značne vysoký počet

exekučných konaní, rozhodnutie súdu v lehote nepresahujúcej dva mesiace od podania návrhu možno
považovať za rozhodnutie v primeranej lehote a prieťahy konštatovať nemožno.

Odvolací súd má za to, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal nesprávny úradný

postup ani nezákonné rozhodnutie. Treba tiež konštatovať, že vzhľadom na nesplnenie základnej
podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím, by bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok,
keďže súd musí návrh zamietnuť čo i len pri nesplnení jednej podmienky. Preto odvolací súd konštatuje,že pokiaľ by prvostupňový súd hodnotil nesplnenie ďalších dvoch podmienok, postupoval by tak nad
rámec svojej zákonnej povinnosti.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a

presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.