Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/238/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213308
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912213308.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu:

Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodalnasúddňa27.09.2012žaloby,ktorébolivedenépodspisovýmiznačkami12C/238/2012,
12C/240/2012, 12C/290/2012, 12C/296/2012 a 16C/237/2012. Vo všetkých týchto veciach sa domáhal

na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žaloby odôvodnil tým, že postupom
podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkom.
Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti
do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Súd však rozhodol o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Uznesením zo dňa 01. 08. 2014 č. 12C/238/2012-24 súd uvedené veci spojil na spoločné konanie ďalej
vedené pod spisovou značkou 12C/238/2012, keďže všetky sa týkajú tých istých účastníkov a právne
a skutkovo spolu súvisia.

Žalobu vo veci 12C/238/2012 (pred spojením) odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi Š. H.. Vec je
vedená u exekútora pod č. D. XXXXX/XXXX. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia až 17. 02. 2011, hoci konanie začalo 22. 07. 2010, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 210 dní). Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu mu postupom súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, a to 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40,- eur na udržiavanie a správu informačného
systému a 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené
s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde, spolu 125,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučnýsúd postupoval správne. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 eur počítajúc
alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného
súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia

v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú
sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žaloby vo veciach pôvodne vedených pod č. 12C/240/2012, 12C/290/2012, 12C/296/2012 a
16C/237/2012 odôvodnil tak isto ako vo veci 12C/238/2012 s nasledovnými rozdielmi:

Vo veci 12C/240/2012 ide o dlžníka M. L. a vec je vedená u exekútora pod č. D. XXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 30. 01. 2011, hoci konanie začalo 19. 05. 2010,
teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 256 dní).
Mimo rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou

uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy 472,06 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý
mesiac omeškania.

Vo veci 12C/290/2012 ide o dlžníka Z. I. a vec je vedená u exekútora pod č. D. XXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 19. 07. 2011, hoci konanie začalo 15. 07. 2010,

teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 369 dní).
Mimo rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy 680,44 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý
mesiac omeškania.

Vo veci 12C/296/2012 ide o dlžníka S. V. a vec je vedená u exekútora pod č. D. XXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 19. 07. 2011, hoci konanie začalo 12. 07. 2010,
teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 372 dní).
Mimo rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy 685,97 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý

mesiac omeškania.

Vo veci 16C/237/2012 ide o dlžníka D. S. a vec je vedená u exekútora pod č. D. XXXX/XXXX. Súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 17. 02. 2011, hoci konanie začalo 13. 07. 2010,
teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 219 dní).

Mimo rovnako uplatnenej náhrady majetkovej škody 125,- eur za náklady spojené s jeho činnosťou
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy 403,84 eur tiež počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý
mesiac omeškania.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd

pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie
konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody
však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v
neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa vo všetkých veciach (pred spojením) na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žaloby ako
neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď
chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu
nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne
uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu

škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostrednývýrazvovydanomrozhodnutí,nemôžebyťnesprávnymúradnýmpostupom.Tiežnemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutiaby musela byť konštatovať príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil
alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti. Žalobca nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným
prieťahom je ústavný súd. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal
jednakvznikajednakanivýškuškody.Priuplatnenínáhradynemajetkovejujmypoukázalnaskutočnosť,
že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch,
pričom žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie

základnýchzákonnýchpodmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z., preto
je právne neopodstatnená.

Svoju neúčasť na pojednávaní zástupca žalovaného ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami, spisu
2Er/2343/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota, úradného záznamu o obsahu spisu 3Er/1755/2010
Okresného súdu Rimavská Sobota, ako aj žiadosti, uznesenia o zamietnutí žiadosti, zastavení
odvolacie konania a zastavení exekúcie z uvedenej veci, ako aj oboznámením spisov 2Er/2213/2010,
2Er/2129/2010 a 2Er/2030/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo
veciach 2Er/2343/2010, 3Er/1755/2010, 2Er/2213/2010, 2Er/2129/2010 a 2Er/2030/2010 (nevydanie
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho

postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe žiada náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na
jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne
nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenej škode)
"štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je
zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Na to, aby bolo možné

žalobcovipriznaťnáhraduškodyanemajetkovúpodľa§17zákona,muselibybyťkumulatívnesplnenétri
základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny
úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a
predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len

za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili
a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Zo spisu 2Er/2343/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. D. XXXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/238/2012,

súd zistil, že dňa 22. 07. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 23. 09. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievovecižalobcuakooprávnenéhoprotipovinnémuŠ.H.prevymoženie
1.211,45 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si 18. 10.
2010 vyžiadal spis Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol doručený súdu 11. 11. 2010. Uznesením zo

dňa14.01.2011súdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazáklade
rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu
nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale
priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Po právoplatnosti uznesenia súd exekúciu
zastavil.

Zo spisu 3Er/1755/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. D. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/240/2012,
súd zistil, že dňa 19. 05. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 16. 07. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenianavykonanieexekúcievovecižalobcuakooprávnenéhoprotipovinnémuM.L.prevymoženie
439,92 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si 25. 08.
2010 vyžiadal spis Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol doručený súdu 27. 09. 2010. Uznesením
zo dňa 22. 09. 2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky v

predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Oprávnený (žalobca) podal proti uzneseniu odvolanie, ktoré potom vzal späť, odvolacie konanie bolo
zastavené a následne okresný súd exekúciu zastavil.

Zo spisu 2Er/2213/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. D. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/290/2012,
súd zistil, že dňa 15. 07. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 09. 09. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému Z. I. pre vymoženie

546,89 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si 18. 10.
2010 vyžiadal spis Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol doručený súdu 08. 11. 2010. Výzvami zo dňa
17.01.2011súdzisťoval,navýkonakéhopovolaniabolposkytnutýpovinnejúver. Pozaslaníoznámenia
oprávneným , čo bolo 20. 05. 2011, súd uznesením zo dňa 06. 06. 2011 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo

rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými
mravmi. Po právoplatnosti uznesenia súd exekúciu zastavil.Zo spisu 2Er/2129/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. D. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 12C/296/2012,
súd zistil, že dňa 12. 07. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie

exekúcie a na jej základe dňa 25. 08. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému S. V. pre vymoženie
345,-eursprísl.atonazákladerozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduvBratislave.Súdsi18.10.2010
vyžiadal spis Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol doručený súdu 08. 11. 2010. Výzvami zo dňa 14.
01. 2011 súd zisťoval, na výkon akého povolania bol poskytnutý povinnej úver. Po zaslaní oznámenia

oprávneným , čo bolo 15. 03. 2011, súd uznesením zo dňa 06. 06. 2011 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo
rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými
mravmi. Po právoplatnosti uznesenia súd exekúciu zastavil.

Zo spisu 2Er/2030/2010 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. D. XXXX/XX), na základe ktorého bola podaná žaloba 16C/237/2012,
súd zistil, že dňa 13. 07. 2010 bola u exekútora spísaná zápisnica o podaní návrhu na vykonanie
exekúcie a na jej základe dňa 13. 08. 2010 bola podaná na súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievovecižalobcuakooprávnenéhoprotipovinnémuD.S.prevymoženie

394,46 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Súd si 18. 10.
2010 vyžiadal spis Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol doručený súdu 08. 11. 2010. Uznesením zo
dňa 14. 01. 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
rozhodnutia rozhodcovského súdu zamietol, lebo rozhodcovský súd v predmetnom právnom vzťahu
nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale

priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Po právoplatnosti uznesenia súd exekúciu
zastavil.

Exekučným titulom vo všetkých veciach bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle ust. § 44
ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, jedná sa teda o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. v znení od 15. 12. 2009.

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení v rozhodnom období (teda v znení od 01. 06. 2010) "súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
(c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila a (d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

V predmetných exekučných veciach žiadosti o udelenie poverenia na základe exekučných titulov -
rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu, podané na súd v dňoch (1) 23. 09. 2010, (2) 16. 07. 2010, (3)
09. 09. 2010, (4) 25. 08. 2010 a (5) 13. 08. 2010 boli zamietnuté. Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie je (lehota

je len na vydanie poverenia a pod slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených je možné a potrebné zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi),
súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Keď však
súd v dňoch (1) 14. 01. 2011, (2) 22. 09. 2010, (3) 06. 06. 2011, (4) 06. 06. 2011 a (5) 14. 01. 2011 vo
všetkých veciach rozhodol, nedošlo podľa názoru súdu k zbytočným prieťahom, pokiaľ ide o rozhodnutie

o žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne
i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia
exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Preskúmanie všetkých náležitostí, posúdenie exekučnéhotitulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie vyžaduje istý čas.
Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho
úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom daná) resp. v primeranom

čase bez zbytočných prieťahov, žalobca tento nesprávny úradný postup nepreukázal.

Súd postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď skúmal predložené exekučné tituly, a to
rozhodcovské rozsudky podľa § 44 ods. 2 Ex. por. Na podporu tohto súd tu poukazuje napr. na
uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo1/2012,podľaktorého"skúmanímplatnostirozhodcovskej

doložky(dohodnutejvspotrebiteľskejveci,t.j.vovecivyplývajúcejzospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu

na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého
oprávneným je v rozpore so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie."

Pokiaľ žalobca v žalobách uvádza, kedy súd rozhodol o žiadostiach a k akému omeškaniu v dňoch došlo,
súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žaloby tvrdiac, že exekučný súd nevydal rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez zbytočných
prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas od podania

návrhov exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na súd (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o
vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany
exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti). Tiež nezodpovedajú skutočnosti tvrdenia žalobcu o
tom, kedy bolo o žiadostiach rozhodnuté, keď vo všetkých veciach uvádza neskorší dátum. Nejde teda v

žiadnom prípade o taký časový úsek tvrdených prieťahov exekučného súdu, ako to tvrdí žalobca, teda
tvrdenia v žalobách nezodpovedajú skutočnosti.

Súd vo veci rozhodoval aj s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že
je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. II.ÚS 245/2013-17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom
inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov
v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám

posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu
vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť
vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného
hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že
povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva

do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v
primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o
súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. II ÚS 64/97.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je

zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Na to, aby bolo možné
žalobcovipriznaťnáhraduškodyanemajetkovúpodľa§17zákona,muselibybyťkumulatívnesplnenétri
základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny
úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.Žalobca nepreukázal, že by v exekučných veciach, na základe ktorých žalobu podal, boli kumulatívne
splnené vyššie uvedené tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa uvedeného zákona.

Vznik majetkovej škody predstavujúcej požadované náhrady istiny s príslušenstvom ostal len v rovine
tvrdenia a to isté platí aj o tvrdenej nemajetkovej ujme, ktorú odôvodňuje žalobca len všeobecným
(nepreukázaným) tvrdením. Žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej)
oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti

orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda
nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola

dostatočnýmspôsobomidentifikovaná.Keďžalobabolazamietnutáakoneodôvodnená,nie jedôvodani
na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy

nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
vznikli.
Žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, by musel
v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v

bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej
moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať
ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.