Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Straková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221232
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221232.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: V. Q., I.. X. X.
XXXX, G. Z. Y., Š.L. XX/XX proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach,
ul. Nemcovej 22, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Občianske združenie „Právne
služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, zastúpené JUDr. Darinou

Solárovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/337/2012 zo dňa 19. 1. 2012, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach,
sp. zn. 3 C 337/2012 zo dňa 19. 1. 2012.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i s u d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu trovy konania, ktoré
predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 209,67 EUR a tieto uhradiť JUDr. Darine Solárovej,
advokátke v Košiciach, Škultétyho 3 na účet vedený v Poštovej banke, a. s., č. ú.: XXXXXXXX/XXXX
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 18. 7. 2013 doručil návrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný
Arbitrážnym súdom v Košiciach sp. zn. 3C/337/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorým bol zaviazaný do 5

dní od doručenia zaplatiť žalovanému 147,96 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,- EUR alebo
v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovský rozsudok
prevzal dňa 28. 6. 2013. Žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom konaní uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu sa zakladá na rozhodcovskej doložke v časti „osobitné dojednanie č. 01/2007 k
poistnej zmluve, v zmysle ktorých určil na prejednanie všetkých sporov z poistnej zmluvy Rozhodcovský
súd. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, k takému jednaniu so žalovaným nedošlo.
Ide výlučne o využitie štandardnej formulárovej zmluvy a sám žalovaný opakovane uvádza, že časť XV.

VPPjesúčasťoupoistenia. Zpoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXXzodňa 30.12.2007vyplýva,žeide
o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola zrušená listom žalovaného zo dňa 29. 7. 2008, ktorým oznámil, že
došlo k zániku poistenia ku dňu 31. 3. 2008 z dôvodu neuhradeného poistného. Súčasťou zániku zmluvy
bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého vyplynulo, že žalovaný evidoval nedoplatok
912,- Sk (30,27 EUR). Žalovaný si návrhom na začatie pred rozhodcovským súdom uplatnil nárok na
sumu 147,96 EUR, titulom osobitnej pohľadávky, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených

na uzavretie poistenia.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcovi dal dostatočný priestor, aby si vybral, či uzavrie
osobitné dojednania o rozhodcovskej doložke alebo nie. Prijatie žalobca deklaroval svojim podpisom,
čím došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, čoho právnym následkom je, že nemôže

byť rozhodcovská doložka neprijateľná, a preto neplatná podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne N. O., poistnou zmluvou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30. 12. 2007, oznámením o zániku poistenia zo dňa 29. 7. 2008, návrhom
na začatie konania pred Arbitrážnym súdom v Košiciach zo dňa 2. 1. 2012, upovedomením o začatí

konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom 3C/337/2012 zo dňa 19. 1. 2012,
kópiou doručenky o prevzatí rozhodcovského rozsudku zo dňa 21. 6. 2013 a ďalšími listinami a zistil
tento s k u t - k o v ý s t a v :

Dňa 3. 1. 2008 žalovaný potvrdil návrh na uzavretie poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX, ktorý podpísal žalobca so sprostredkovateľkou poistenia p. N. O. dňa 30. 12. 2007 so

začiatkom poistenia 30. 12. 2007, dojednaného na 15 rokov a zároveň žalobca zaplatil prvé poistné
vo výške 456,- Sk. Žalovaný listom zo dňa 29. 7. 2008 zrušil poistnú zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca
dňa 30. 12. 2007 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného. Zároveň uviedol konečný stav finančného
plnenia ku dňu zániku poistenia, a to nedoplatok 912,- Sk. Dňa 4. 1. 2012 ako to vyplýva z kópie
spisu 3C/337/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach, žalovaný doručil žalobu o zaplatenie 147,96 EUR

na Arbitrážnom súde v Košiciach s odôvodnením, že tento nárok je v režime podľa VPP v časti XVII.
ods. 7a a podľa časti XV., podľa ktorých sa vzájomné spory prejednávajú podľa zák.
č. 244/2002 Z. z. a rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časti XV. VPP bola samostatne
dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú umiestnené ako samostatný a
technický oddeliteľný text na poslednej strane poistných podmienok, pričom v tomto konaní žalobca mal

možnosť osobitné dojednania nepodpísať bez toho, aby to malo vplyv na ostatný obsah jeho poistného
vzťahu, nebol nijako donucovaný akceptovať aj rozhodcovskú doložku a bolo mu umožnené odmietnuť,
resp. ovplyvniť dojednanie o jurisdikcii rozhodcovského súdu. Z doručenky odosielateľa AS v Košiciach
vyplýva, že žalobcovi dňa 21. 6. 2013 boli doručené žalobný návrh, upovedomenie o začatí konania
pred rozhodcovským súdom s dátumom 9. 1. 2012 a rozhodcovský rozsudok s dátumom vydania 19.

1. 2012. Žalobca dňa 18. 7. 2013 doručil návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku AS Košice sp.
zn. 3C/337/2012.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c, j zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe,

môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 citovaného zákona ods. 1, 2, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania

požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského
konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po
prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku podal žalobu o jeho zrušenie, pričom je aj splnená podmienka dôvodu na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c), keď
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j)

keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Žalobca pri výsluchu uviedol síce, že dňa 30. 12. 2007 podpísal poistnú zmluvu, ale hneď po 1. týždni
vyhľadal N. O., ktorá ju s ním uzatvorila s tým, že chce zmluvu zrušiť, lebo mu nebudú stačiť peniazena platenie poistného. Poisťovacia agentka reagovala na to tak, že zmluvu nedá do počítača na
spracovanie, že bude vymazaná a keď sa neskôr stretli, ubezpečila ho, že sa tak stalo.

Žalovanému poistné neplatil, ani nebol vyzývaný na takéto úhrady žalovaným, neprišla mu žiadna
upomienka. Až keď mu bol doručený platobný rozkaz, dozvedel sa z neho, že zmluva má existovať.
Odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodal, ale podal súdnu žalobu. Pri uzatváraní poistnej zmluvy
o rozhodcovskej doložke nebola žiadna reč, nevie čo to je, nepamätá si, či uzatváral nejaké osobitné
zmluvné dojednania, ani čo bolo jeho obsahom. Nevie, čo je rozhodcovský súd.

Svedkyňa N. O. vypovedala, že pracovala ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného a túto
činnosť ukončila koncom roka 2008. Žalobcovi uviedla informáciu o produkte, vysvetlila dobu platenia,
možnosti zániku zmluvy. O rozhodcovskej doložke sa nebavili, o nej nevedela nič, ani k tomu nemali
žiadne školenia. Na školeniach im zdôrazňovali, že všetky časti zmluvy musia byť podpísané, preto
dávala podpisovať aj časť osobitné zmluvné dojednania, ak by to klient odmietol podpísať, tak by to

musela riešiť s nadriadenými, práve preto, že boli poučované, že na zmluve musia byť všetky podpisy.
Takto uzavrela asi 40 - 50 zmlúv a až keď sa jej začali ozývať klienti, ktorí dostali rozhodcovské rozsudky
ažiadalivysvetliť,aképoplatkymajúplatiťaženemalivedomosťotom,sasamazačalazaujímať,čojeto
rozhodcovskýsúd.Taktiežajonamalauzatvorenúpoistnúzmluvusožalovanýmatiežajjejboldoručený
rozhodcovský rozsudok. Počas školení nebol jej predložený rozhodcovský poriadok Arbitrážneho súdu

v Košiciach, ani nebol vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, informáciu o nich
získala až potom, keď jej boli doručené rozhodcovské rozsudky. Všetky poistné zmluvy prečítala, ale nie
všetkému rozumela a neobjasnili im to ani školitelia.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 4 r), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa.

Predmetnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn.
3C/337/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 18. 6. 2013 s poukazom
na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 30. 12. 2007
a listom zo dňa 29. 7. 2008 bola zrušená, keď mu žalovaný oznámil, že došlo k zániku poistenia ku dňu30. 3. 2008. Zároveň zaslal vyúčtovanie poistného, keď evidoval nedoplatok 912,- Sk na poistnom. Z
obsahu poistnej zmluvy, ktorú podpísal žalobca dňa 30. 12. 2007 č. XXXXXXXXXX v časti XV. VPP
je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom tohto dojednania je, že všetky vzájomné

spory a nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa
zák. č. 244/2002 Z. z. podľa štatútu rozhodcovského súdu a jeho rokovacieho poriadku. Na konci
VPP je ako osobitné dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka
pod bodom 2, podľa ktorej poistník aj poisťovňa spoločne vyjadrujú a každý zároveň svojim podpisom
samostatne vyjadruje svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že

sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV časti týchto VPP a toto chápu ako rozhodcovskú doložku. Na základe tohto
dojednania AS v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/337/2012, prijal svoju právomoc a
príslušnosť vo veci konať a vyslovil záver, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, lebo ide
o typ sporu, ktorý je možné v rozhodcovskom konaní prejednať, ak bola v danej veci medzi účastníkmi
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Vychádzal z čl. XV. predložených VPP, v ktorom poisťovňa

určila na prejednanie všetkých sporov AS Košice a ďalej z osobitného dojednania, z ktorého
vyplýva, že rozhodcovská doložka je podpísaná poistníkom s tým, že tento ju nebol povinný v rámci
poistnej zmluvy ako celku podpísať, ale mal možnosť túto zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to
ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, teda mal faktickú možnosť upraviť v časti XV. poistných podmienok
ju úplne vylúčiť a nebol podmieneným podpisom pod celý text poistných podmienok nútený k tomu,

aby akceptoval aj konanie pred rozhodcovským súdom len preto, že je súčasťou širšieho zmluvného
textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom konaní nesúhlasil. Takto mu bola daná
možnosť vylúčiť zmluvné dojednanie o rozhodcovskom súde, čo podľa názoru rozhodcovského súdu
činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu § 52 a násl. OZ. Rozhodcovská doložka neobsahuje
ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p., ktoré by mali

značne znevýhodňovať poistníka a tým spôsobiť vo vzájomnom vzťahu nerovnováhu v jeho neprospech.
Rozhodcovský súd mal za to, že je preukázané, že účastníci uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku a
preto AS Košice je orgán príslušný vo veci konať a rozhodnúť.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza zo

vzorového okruhu klauzúl, ktoré sa majú transponovať a členské štáty si mohli vybrať do akej miery
prevezmú odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa členským štátom umožnilo prekročiť tento rámec,
teda upraviť okruh neprijateľných podmienok širšie ako odporúča smernica (čl. 8).

Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok na základe

indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ), čo znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa aj tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, teda nad rámec z oznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice resp. v OZ.

Za neprijateľnú podmienku sa považuje taká podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej

zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a táto nerovnováha musí byť daná
v neprospech spotrebiteľa.

Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda
núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva

spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách diktuje
svojuvôľuaspotrebiteľsatakdostávamimomechanizmusspotrebiteľskejprávnejochrany.Ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) OZ rieši takúto podmienku tak, že ju považuje za neprijateľnú. Nie je možné
akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo takáto rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.

Ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok vyplýva zo Smernice v prípade spotrebiteľa pri
typovýchzmluvách.Otypovúzmluvu,vrátanerozhodcovskejdoložkyideajvdanejveci.Poistnúzmluvu,
ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným súd posudzuje ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú
medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Takáto typová

zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne osobitným typom arbitráže, ktorý
nie je upravený právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať hmotné právo. Už vo
vzorovom okruhu nekalých klauzúl podľa Smernice EHS 93/13 sú uvedené niektoré zmluvné podmienky,
ktoré majú vysokú potenciu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospechspotrebiteľa a je tu aj spomínaná arbitráž. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo VPP, ktorá takto bola prebratá a ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu,

aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia exekútora a o takú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej mal
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, alebo podať na všeobecnom súde návrh, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a to platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovejpovahy.Možnosťzmenyobsahuštandardnýchpodmienokzostranyspotrebiteľajeiluzórna

a je zrejmé, že ide len o rovnosť formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné len vonkajším
zásahom, t.j. súdnou kontrolou (rozsudky Súdneho dvora Montaza Claro C/168/05, Oceáno Gruppo
Editoriál SAC/240/98, C244/98). Medzinárodná zmluva, vrátane zmluvy o fungovaní EÚ má po jej
ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 Ústavy). Akty EÚ a rešpektovanie
judikatúry súdneho dvora sú pre členské štáty principiálnou otázkou. Ciele tejto ochrany sa musia stať

súčasťou rozhodovania všeobecných súdov. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vykonáva
v režime pravidiel verejného poriadku, ktorých dodržiavanie štát musí bezpodmienečne vyžadovať
(uznesenie Súdneho dvora EÚ Pohotovosť proti Korčovská čl. 50).

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice „podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval
zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú
zmluvu,aniobsahrozhodcovskejzmluvy,vrátanerokovaciehoporiadkurozhodcovskéhosúdu.Možnosť
ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej

rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred
naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy
dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať
alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno
ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal. Toto

vyplynulo aj z vykonaného dokazovania výsluchom poisťovacej agentky p. N. O., ktorá potvrdila, že
sama ako agentka nebola zaškolená v tom smere, čo je rozhodcovský súd, individuálne dojednanie
zmluvnej podmienky a rozhodcovská doložka a preto ani svojich klientov v tomto smere nemohla poučiť,
keďže nemala o tom poznatky.

Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem
vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka
nezaväzovala spotrebiteľa. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom
sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac,
úplne by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ

nemôže nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale
určite nie vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani
nepoznal obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky
zákonník zakotvuje hranice posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej,
pričom dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie

zaťažuje žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ).Žalobca i vypočutá svedkyňa zhodne vypovedali, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej
doložky, mohol ju len prijať ako celok alebo odmietnuť, lebo obsah tejto doložky bol dodávateľom vopred
pripravený, na jeho obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval, nebol ani náležitým spôsobom

s odbornou starostlivosťou vysvetlený význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude
viesť rozhodcovské konanie a neboli mu objasnené a nebolo mu dané ani poučenie, či má možnosť
výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ, ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces, mal by nepochybne
tieto pravidlá poznať. Žalovaný tieto skutočnosti o individuálnom dojednávaní zmluvnej podmienky,
teda rozhodcovskej doložky nepodložil žiadnym spôsobom, naopak jeho tvrdenie bolo priamo vylúčené

svedeckou výpoveďou p. Vrabľovej, ktorá zabezpečovala uzatváranie poistných zmlúv a priamo uviedla,
že ani ona nepoznala tieto pravidlá, nebola o nich školená, preto s nimi ani nemohla
poučiť a podať potrebné informácie svojim klientom, medzi ktorými bola aj žalobca. Rozhodcovskú
doložku, ktorá je predkladaná spotrebiteľovi vo forme štandardného formulára vo VPP ako aj na
samostatnom liste, bez toho, aby spotrebiteľ poznal tieto pravidlá arbitráže, jej význam, rozdiel medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom, nemožno považovať za individuálne dojednanú. Aj judikatúra

Súdneho dvora poukazuje na skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej
podmienky (Mostaza Claro bod 25-27 C 168/05, Oceáno Grupo Editoriál, Asturtom a iné).

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má
poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi

sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný AS v Košiciach v
spotrebiteľskej veci sp. zn. 3C/337/2012 je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená
neplatne. Rozhodcovská doložka je neplatná, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Z obsahu poistnej
zmluvy vyplýva, že bola rozhodcovská doložka dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza,
že jej súčasťou sú VPP a teda je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP a na tom nič nemení,
že v ten istý deň podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj formulárovú
časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku vedenú v poistných podmienkach. Z

vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel tejto žalobe v plnom rozsahu a zrušil predmetný rozhodcovský
rozsudok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady procesnej úspešnosti v konaní.
Procesne úspešný bol žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú náklady

za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a,b,c vyhl. č. 655/2004 Z. z., a to:
prevzatie, príprava vrátane prvej porady s klientom 61,85 EUR, účasť na pojednávaní dňa 15. 1. 2014 a
24. 9. 2014 2 x 61,85 EUR plus 3 x režijný paušál 8,04 EUR, spolu 209,67 EUR, ktoré žalovaný uhradí
priamo na účet právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka na strane žalobcu JUDr. Darine Solárovej,
advokátke, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, č. ú. XXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.