Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/276/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514207350
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7514207350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., , so sídlom Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: E. L., nar. X.X.XXXX, bytom
H., P. Č. S. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS"
so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokát,
Advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, v konaní o zaplatenie XXX,XX eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 20,63 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75% od 5.2.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 151,63 eura spolu s 8,75%
úrokom z omeškania od 5.2.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pohľadávka pozostávala zo
sumy 50,63 eura titulom dlžoby na službách a sumy 131,- eura náhrady škody.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor, a že je možné rozhodnúť o veci aj na základe predložených
listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania
a rozsudok verejne vyhlásil dňa 8.9.2014. Oznam bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a zverejnený tiež
na domovskej stránke MS SR.

Žalobca v žalobe tvrdil a listinami preukázal, že:

Dňa 10.3.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení č.A5548582, na základe ktorej bol žalovaný
pripojený k elektronickej sieti. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 10.3.2011 bol žalovanému dodaný
telefón zn. Huawei B260 Flybox 3G Router za cenu 19,- eurá, pričom pultová cena bola 150,- eura.
Touto zmluvou v znení jej dodatku sa žalovaný zaviazal v bode 2.3 písm. (súd uvádza skrátene)
a) že zotrvá v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez

prerušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom
ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti
b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM kartyc) sa nedopustí žiadneho takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neuskutoční také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo
zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa

zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve alebo na základe ktorých by Podnik bol oprávnený dočasne
obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb
d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych
programov v bode 2.2. písmena b/ uvedených kategórií služieb, že nedôjde k prerušeniu záväzku
účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto článku.

Podľa čl. 2.4: v prípade telefónnych čísel, ktoré v rámci prenostiteľnosti čísla prenesené k Podniku od
iného operátora sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia platnosti Dodatku až do
prvej aktivácie SIM karty s preneseným číslom, čiže po dobu, po ktorú SIM karta nebude ešte v dôsledku
nedokončeného prenosu čísla aktívna; doba viazanosti tak začne plynúť až aktiváciou SIM karty po
ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však účastník povinný plniť si povinnosti podľa čl. 2.3. a/

a c/ po celú dobu pred začatím viazanosti aj po celú dobu viazanosti.

Podľa čl. 2.5. V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4
tohto Dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny služieb, nedodržanie záväzku určeného v
bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím

doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúce k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný
zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 131,- eura.

Žalovaný titulom poskytnutých služieb nezaplatil fa č. 5178651773 splatnú 7.10.2012 na sumu 5,99

eura, fa č. 5175139727 splatnú 6.9.2012 na sumu 2,33 eura (upomienka + poistenie faktúr), fa č.
5171667068 splatnú 6.8.2012 na sumu 2,33 eura (upomienka + poistenie faktúr), fa č. 5171665846
splatnú 6.8.2012 v sume 20,99 eura, fa č. 5175139505 splatnú 6.9.2012 v sume 20,99 eura. Spolu v
sume 52,63 eura.

Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 21.1.2013 oznámil žalovanému sumu 50,63 eura titulom
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v lehote do 4.2.2013. Žalovaný na
pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky v sume 30,- eura.

Súd ohľadom služieb právne uzatvára:

Podľa § 78 ods. (9) zákona čl. 351/2011 účinného od 1.11.2011, ktorým bol zrušený zákon č. 610/200:
Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona.
Podľa § 42 zákona 610/2003 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu1. jej zneužívania, a to až do
odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,

2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej
služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.

(2) Účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,

d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak
o to účastník požiada,e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v
súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch
mesiacov po obnovení poskytovania služby,

f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

(3) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na
jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby
nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých
odchádzajúcich volaniach,
c) poskytnúť na žiadosť účastníka, ak je to technicky možné, službu identifikácie zlomyseľného,
obťažujúceho a výhražného volania (ďalej len "zlomyseľné volanie"),
d) pri uzatvorení zmluvy o pripojení získavať a overovať údaje všetkých účastníkov, ak sa s poskytnutím

služby pridelilo telefónne číslo vrátane účastníkov používajúcich predplatené služby podniku a viesť
evidenciu týchto údajov v rozsahu § 55 ods. 1 písm. b),
e) oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve
odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najmenej jeden mesiac vopred.

(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

(5) Podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm.
a), b), d) a f), ak je účastník v omeškaní so záväzkami z iných zmluvných vzťahov s podnikom.

Podľa § 43 cit. zákona
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Žalovaný vyúčtovanú cenu služieb a poplatkov za úkony s tým spojené v sume 50,63 eura nezaplatil
a na výzvu žalobcu „pokus o pokonávku“ zo dňa 21.1.2013 s lehotou plnenia do 5.2.2013 čiastočne
uhradil sumu 30,- eura. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s cit. úpravou zákona
610/2003 Z.z. uznal nárok na zaplatenie sumy 20,63 eura titulom poskytnutých služieb za dôvodný.

Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase
5.2.2013 bola základná sadzba ECB 0,75% takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 8,75% ročne.

Z vyššie konštatovaných skutočností je zrejmé, že žaloba bola čo do ceny za poskytnuté služby v sume

20,63 eura dôvodná a v tomto rozsahu súd žalobe vrátane úroku z omeškania vyhovel.

V prejednávanej veci ďalej predmetom konania bola “náhrada škody“ vo výške 131,- eura vzhľadom
na to, že predajná cena jedného telefónu bola v sume 150,- eura a žalovaný zaplatil kúpnu cenu19,- eura čím rozdiel je 131,- eura. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody
vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné

posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pre vznik

zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov a pri
neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca
v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré
sa dalo očakávať pri pravidelnom behu vecí.

Vdanomprípadesinavrhovateľuplatňovalodžalovanéhoškoduspočívajúcuvrozdielemedzipredajnou
(zľavnenou cenou) a jeho akciovou cenou. Protiprávnu udalosť navrhovateľ videl v tom, že predal
žalovanému zľavnené zariadenia a ten nedodržal svoje zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu
v dohodnutej dobe viazanosti a neplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby a nedodržanie tohto
záväzku privodilo navrhovateľovi minimálne vyššie uvedenú škodu. V zmysle čl. 3 bod 3.7. dodatku

účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode
1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu
a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v

článku 2 bode 2.2., 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu,
ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Súd ma zato, že v zmysle vyššie citovaného čl. 3
bod 3.7 dodatku nevyplýva povinnosť žalovaného ako spotrebiteľa v prípade nedodržania zmluvných
podmienok doplatiť zľavnenú cenu telefónu do trhovej ceny. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v

konaní nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych povinnosti žalovaného malo za následok
vznik škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného mobilného telefónu z pôvodnej ceny na nákupnú
cenu, pretože cena za mobilný telefón zmluvne dohodnutá medzi účastník na sumu 19,- eura, ktorú
žalovaný zaplatil. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti náhrady škody v sume 131,- eura ako
nepreukázaný a teda nedôvodný, zamietol.

Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 13,61% neúspešný 86,39%. Podľa § 142 ods. 2 OSP preto
súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V predmetnom konaní bol vedľajší účastník zastúpený právny zástupcom, ktoré trovy súd nepriznal.

Súd vychádza zo zásady účelnosti, vo vzťahu k čomu zaujal stanovisko aj NS SR, keď vo veci sp. zn. 4
M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto

potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako
nespochybňujeprávovedľajšiehoúčastníkanazastúpenieadvokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonania
horešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátomnastranejednejaprávonanáhradunákladov

konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú
nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať
všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom
v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenianemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu
pomoc.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, súd posúdil z hľadiska ich účelnosti. Je pravda,
že úspech žalobcu bol v rozsahu 13,61% a neúspech v rozsahu 86,39% a ten predstavuje úspech
žalovaného, avšak vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že je treba rozlišovať vzťah medzi
žalobcom a žalovaným a vzťah vedľajšieho účastníka k žalovanému ako aj k jeho právu nechať sa
zastúpiť v konaní advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému - tak fyzickej, ako aj

právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť
účastníkom, aby v konaní pre nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu
pomocjeajprávona úhraduúčelnevynaložených trovkonaniaavtejtosúvislostimájavedľajšíúčastník
možnosť zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta avšak s tým, že sa mu neprizná náhrada týchto trov,
pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, pretože neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným

postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/3 z 9.9.2004) a nie je tým porušené jeho základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní.

Navyše, vedľajší účastník podaním zo dňa 5.8.2014 vstúpil do konania iba ohľadom časti žalovaného
nároku a to ohľadom náhrady škody, čo ale procesne nie je možné. Vstúpiť možno len do konania ako

celku a to všetkými procesnými dôsledkami, ktoré sú sním spojené, vrátane rozhodovania o náhrade
trov konania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy konania zo základu „náhrady škody“ v sume
131,- eur a vyčíslil ich celkovou sumou 49,28 eur.

Prejednávaná vec má charakter spotrebiteľského vzťahu a súd, a to aj bez návrhu, je ex offo povinný
skúmať tak neprijateľnosť zmluvných dojednaní, ako aj platnosť či neplatnosť právnych úkonov z ich
formálneho či obsahového hľadiska podľa zákona, pričom VÚ vo svojom vyjadrení zo dňa 5.8.2014
nepoukazoval na nič iné, než súd v odôvodnení svojho rozsudku. Navyše, aj podania vedľajších

účastníkov vykazujú znaky konania tak, ako aj u žalobcu a síce, že aj jeho vyjadrenia sú v týchto veciach
identické, menia sa iba čísla konania, mená, dlžné sumy atď. a nemení sa ani judikatúra súdov, na ktorú
v týchto podaniach poukazuje. Aj činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka je už rutinná a ako
taká vo vzťahu k cieľu samotného konania neúčelná a nie nevyhnutná.

Ak teda sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom a využil tak svoje ústavné právo, náklady
s tým spojené musí znášať sám.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Možno podať odvolanie proti výroku o trovách konania do 15 dní odo dňa doručenia
na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3
OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.