Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207858
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112207858.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci žalobcu

C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, H. H., v konaní právne zastúpeného Petrom Fischerom,
advokátom, advokátska kancelária so sídlom Partizánska cesta 77, Banská Bystrica, IČO: 35 997 770,
proti žalovanému v 1. rade Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2,
Bratislava, v 2. rade Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o
zaplatenie 774,28 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 774,27 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania od
18. 09. 2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 23. 03. 2012 sa navrhovateľom domáhal, aby súd zaviazal odporcov na
zaplatenie 774,28 Eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ sa v konaní vyjadril, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, Úrad
justičnej a kriminálnej polície PZ oddelenie skráteného vyšetrovania - východ, ČVS: ORP 156/2-OSV-
BB-2008 z 23. 09. 2008 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin výtržnictva a za prečin ublíženia na
zdraví. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca dňa 27. 10. 2008 sťažnosť, ktorá bola
rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici č. 2 PV 155/08-18 zo dňa 05. 11.

2009 zamietnutá. Uznesením Okresného súdu BB sp. zn. 2T 25/09 zo dňa 20. 03. 2009 bolo trestné
stíhanie zastavené. Uznesením Krajského súdu BB sp. zn. 3To 89/2009 bolo sťažnosť prokurátora
proti zastaveniu zamietnutá. Nakoľko žalobca využil právo na obhajobu v trestnom konaní, zaplatil
svojmu obhajcovi na základe faktúry zo dňa 09. 06. 2009 sumu 774,27 Eur a z uvedeného nezákonného
rozhodnutia mala podľa tvrdenia navrhovateľa vzniknúť ujma 774,28 Eur. Nárok na náhradu škody
navrhovateľ uplatnil dňa 30. 09. 2009, ktorá bola z Ministerstva spravodlivosti SR postúpená Generálnej
prokuratúre SR, ktorá žiadosť odmietla ako nedôvodnú.

Odporca 1/ sa v konaní vyjadril, že nebola splnená podmienka- predbežné prerokovanie nároku.
Žalobca podal žiadosť na nepríslušný orgán Ministerstvo spravodlivosti SR. Titulom prerokovania
nebolo nezákonné rozhodnutie, ale nezákone vedené trestné stíhanie. Prokurátor neuviedol, že došlok porušeniu zákona, čím podmienka na predbežné prerokovanie nie je splnená. Ak sú dve skupiny
dôkazov a nie je zrejmé, ku ktorej sa má prokurátor prikloniť, prokurátor musí podať obžalobu. Prokurátor
nemá kompetencie ako súd a nemôže rozhodnúť ako súd v pochybnostiach v prospech obvineného.

Odporca 2/ sa vyjadril, že nie je orgánom oprávneným konať v mene štátu. Za zákonne vedené trestné
konanie dozoruje prokurátor, a preto vyšetrovateľ nemal inú možnosť na postup v danej veci. V danom
prípade nedošlo k zrušeniu ani zmene rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom, ktorým je
prokuratúra. Odporca 2/ namietal vo veci res iudicata s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu Banská

Bystrica sp. zn. 17Co/282/2011-132, ktorým bol už v totožnej veci potvrdený rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 17C/77/2010.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/50/2012-134, v ktorom zaviazal spoločne a nerozdielne oboch
odporcov. Odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a určil súdu, aby upresnil svoj nárok voči jednému
subjektu, ktorý má zastupovať Slovenskú republiku.

Súd sa opätovne oboznámil s vyjadreniami účastníkov, uznesením OR PZ BB ÚJ a KP PZ zo dňa 23.
09. 2008, sťažnosťou zo dňa 27. 10. 2008, uznesením zo dňa 05. 11. 2008, zo dňa 20. 03. 2009 a
22. 04. 2009, faktúrou č. 9000014 z 29. 06. 2009 a dokladom o uhradení, spolu s ďalšími dôkazmi

pripojenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ
oddelenie skráteného vyšetrovania - východ, ČVS: ORP 156/2-OSV-BB-2008 z 23. 09. 2008 bolo voči
navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ a za prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ.

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca dňa 27. 10. 2008 sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím
prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici č. 2 PV 155/08-18 zo dňa 05. 11. 2009 zamietnutá.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T 25/09 zo dňa 20. 03. 2009 bolo trestné stíhanie
zastavené.

Uznesením Krajského súdu BB sp. zn. 3To 89/2009 bolo sťažnosť prokurátora proti zastaveniu
zamietnutá.

Nakoľko žalobca využil právo na obhajobu v trestnom konaní, zaplatil svojmu obhajcovi na základe
faktúry zo dňa 09. 06. 2009 sumu 774,27 Eur. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil na
Ministerstve spravodlivosti SR dňa 30. 09. 2009, ktoré postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre SR,
ktorá prípisom oznámila navrhovateľovi, že žiadosť ako nedôvodnú odmieta.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/ bod 1 písm. b/ a písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci
náhrady škody, ktorá bola orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak, Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
alebo poverený orgán Policajného zboru a Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán

podľa osobitného predpisu v občianskom súdom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. l/ zákona č. 514/2003 Z. z., orgán príslušný podľa písmen a) až j),
u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na

viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z. z., ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na
orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladnepostúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku
zostávajú zachované.

Podľaustanovenia§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa

nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

Tunajší súd v danom prípade má za to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (R 35/1991) ten voči komu
bolo trestné konanie zastavené, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 194/2010 ako aj (R 70/1994)
štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 17Co/282/2011 je primárnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím samotná existencia rozhodnutia, ktoré malo byť z tohto zodpovednostného nároku.
Sekundárnou podmienkou je nezákonnosť tohto rozhodnutia. Zákon nevyžaduje, aby príslušný orgán
vždy výslovne konštatoval, že rozhodnutie je nezákonné. Súdna prax za ústavne konformný považuje
výklad, podľa ktorého sa posudzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí

trestného stíhania, vznesení obvinenia, zastavení trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo
aj napriek skutočnosti, že v konečnom dôsledku sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným. Vymenované rozhodnutia v trestnom konaní potom majú rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Cdo/183/2009). Z uvedeného je zrejmé, že na úspešné uplatňovanie nároku na náhradu škody sa

nevyžaduje formálne zrušenie rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia v prípade
ak sa trestné konanie neskončilo právoplatným odsúdením. Vo vzťahu k prejednávanej veci má súd
za to, že právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania sa trestné konanie voči žalobcovi skončilo. To
znamená, že zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Tým vyšla
najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Na základe vyššie

opísaných skutočností vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody, kde sa zahŕňa i náhrada trov konania.
Keďže žalobca nemal právnické vzdelanie, logicky využil svoje právo a zvolil si obhajcu. Obhajoba bola
v konečnom dôsledku úspešná a znamená to, že už začiatok trestného konania vedeného voči nemu a
to prípravná časť trestného konania, ktorá začína vznesením obvinenia bola realizovaná v rozpore so
zákonom. V tomto konkrétnom prípade nebol dôvod na vznesenie obvinenia, t.j. neexistovala materiálna

podmienka trestného činu, ktorého sa mal dopustiť, ale sa nedopustil, t.j. neexistovalo také konanie,
ktoré by nasvedčovalo tomu, že by spáchal akýkoľvek trestný čin.Povráteníveciodvolacímsúdomspornýmvkonaníostalo,ktorýsubjektjenositeľom povinnostinahradiť
vzniknutú škodu. Z ustanovenia § 3 z. č. 514/2003 je zrejmé, že subjektom zodpovednosti je štát. Ako
vyplýva zo zistených skutočností všetky nezákonné rozhodnutia v priebehu konania boli zrušené práve

súdom uznesením o zastavení konania.

Čo sa týka ustanovenia § 15 a nasl. z. č. 514/2003 Z. z. súd zistil, že žiadosť žalobcu bola podaná na
MS SR dňa 30. 09. 2009. Následne ju MS SR prerokovalo a po usúdení o svojej nepríslušnosti rozhodlo
o postúpení na ďalšie prerokovanie GP a MV SR. Nakoľko z. č. 514/2003 nevykladá pojem „predbežné

prerokovanie“ nároku na náhradu škodu, je teda podľa úvahy súdu dostatočným podanie žiadosti na
predbežné prerokovanie žiadosti. V danom prípade je táto podmienka splnená, nakoľko žiadosť bola
podaná v zákonnej lehote na nepríslušné Ministerstvo spravodlivosti, ktoré žiadosť postúpilo podľa §
4 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z. z..

Ćo sa týka nárokov žalobcu voči žalovanému 1/ a 2/ mal súd v konaní preukázané, že škoda vznikla

už začatím prípravného konania, vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Voči žalobcovi tak bolo
vydané rozhodnutie, ktoré nadriadený orgán - Okresný prokurátor nezmenil, a teda predmetnú vec
nepostúpil inému orgánu, či nezastavil trestné stíhanie, ale podal obžalobu, kde pred súdom bolo
konanie zastavené. Súd má potom za to, že pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
prokurátor vykonáva dozornú funkciu a v zmysle obžalovacej zásady je ako jediný oprávnený podať

obžalobu. V dôsledku tejto kompetencie preberá prokurátor zodpovednosť za to, či podaním obžaloby
posunie trestné konanie do štádia súdneho konania a či dôkazy zabezpečené vyšetrovateľom sú
dostatočné na preukázanie viny. Súd má za to, že v právomoci dozorného orgánu, prokurátora, bolo
zmeniťtakétorozhodnutievyšetrovateľa.Naopak,okresnýprokurátorpodalobžalobu,rozhodnutie ktoré
malo príčinnú súvislosť s vynaloženými trovami žalobcu na obhajobu. V súlade s ustálenou praxou

súd opakovane zdôrazňuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím. Je tak nesporné, že v trestnom konaní
či v súvislosti s rozhodnutím vyšetrovateľa (uznesenie o vznesení obvinenia), ktorého dozoruje a za
jeho konanie zodpovedá prokurátor, je povinným subjektom na náhradu škody Slevenská republika
zastúpená v konaní Generálnou prokurátorou, a preto súd žalobu voči odporcovi 2/ zamietol.

Súd mal tak preukázané faktúrou č. 9000014 zo dňa 29. 06. 2009, že navrhovateľovi bola vyúčtovaná
suma 774,27 Eur, ktorá podľa priloženého dokladu o zaplatení bola reálne vyplatená. Nakoľko
faktúrovaná suma bola 774,27 Eur a navrhovateľom žalovaná suma bola 774,28 Eur, súd v prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti navrhovateľovi vznikla škoda spočívajúca

v zaplatených trovách obhajoby trestného konania a škoda bola spôsobená Slovenskou republikou a v
príčinnej súvislosti s konaním SR. Orgánom konajúcim v mene štátu je potom s ohľadom na uvedené
skutočnosti v danom v prípade Generálna prokuratúra.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Nakoľko čas plnenia nebol dohodnutý ani určený v rozhodnutí a žalovaný 1/ do dňa podania žaloby
žalobcov nárok neuspokojil, žalovaný 1/ sa tak dňom 18. 09. 2009 (deň nasledujúci po zaplatení
predmetnej faktúry) dostal do omeškania, a preto súd v súlade s §517 OZ, § 563 OZ a § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške ako požadoval 9% ročne
zo sumy 774,27 Eur od 18. 09. 2009 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.