Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200472
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra Košice,
Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice, za účasti P. F.,
bytom Q. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 11/2013/03004 zo dňa
10.06.203, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská
Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 11.04.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 17.04.2014 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach č.
11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves ako príslušný správny
orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácii podľa § 2 ods. 1 písm. c/

zákona NR SR č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných
komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 101 zákona NR SR č. 725/2004 Z. z. o
podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z.
z., za použitia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodol v
súlade s § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. tak, že uložil P. F. ako prevádzkovateľovi vozidla
zn. Jawa 350, evidenčné číslo SN 406 AE, VIN 401206, kategórie vozidla L3e, pokutu vo výške 166 eur.

V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v súlade s ustanovením § 101
písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. vykonal sledovanie, či prevádzkovatelia vozidiel podrobujú vozidlá v
ustanovených lehotách technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1 a emisnej kontrole pravidelnej
podľa § 68 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. a tieto údaje porovnával s databázou evidovaných vozidiel.

Konštatoval, že Obvodný úrad dopravy v automatizovanom informačnom systéme technickej kontroly

(AIS TK) zistil dňa 28.02.2013, že uvedené vozidlo nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú. Uviedol,
že zo zisteného stavu jednoznačne vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla porušil ustanovenia § 21 ods. 1
písm. b/ bod 1. zákona č. 725/2004 Z. z., kde mu je ako prevádzkovateľovi vozidla stanovená povinnosť vustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo technickej kontrole
pravidelnej.

Poukázal na § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v ktorom sa stanovuje, že v lehote od jedného
roka do štyroch rokov podlieha technickej kontrole pravidelnej motorové vozidlo, ktoré je evidované v
Slovenskej republike a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24
ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.. Konštatoval, že lehoty technických
kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanovil všeobecne záväzný predpis vydaný na

vykonanie tohto zákona, ktorým je vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 578/2006
Z.z.Táv§47ods.1písm.b/prekategóriuvozidielL3e,doktorejjeuvedenémotorovévozidlozaradené,
stanovuje: „Technickej kontrole pravidelnej podlieha vozidlo kategórie L3e v lehote štyroch rokov po
jeho prvom prihlásení do evidencie a potom periodicky v dvojročných lehotách“. Konštatoval, že toto
ustanovenie prevádzkovateľ vozidla porušil tým, že vozidlo nepodrobil technickej kontrole pravidelnej
tak, ako je to stanovené vyhláškou v dvojročnej lehote.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že z tohto dôvodu ako príslušný
orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií podľa § 2 ods. 1 písm. c/
zákona č. 534/2003 Z. z., začal podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. voči prevádzkovateľovi
uvedeného vozidla dňa 27.02.2013 správne konanie vo veci uloženia pokuty vo výške 166 eur podľa §

107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z..

V závere odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že v oznámení o začatí
správneho konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán vyzval prevádzkovateľa
vozidla, aby do siedmich dní od prevzatia oznámenia o začatí konania predložil správnemu orgánu

svoje vyjadrenie alebo námietky za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu vo veci
pred vydaním rozhodnutia. Konštatoval, že prevádzkovateľ vozidla zásielku v odbernej lehote prevzal,
ale nepredložil žiaden doklad o tom, že zákonom stanovené lehoty na vykonanie technickej kontroly
pravidelnej dodržal.

Prevádzkovateľ vozidla P. F. podal dňa 02.04.2013 odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 vo veci
uloženia pokuty vo výške 166 eur, a to z dôvodu premlčania lehoty na udelenie pokuty za porušenie
povinnosti v zmysle ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z..

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, odvolanie prevádzkovateľa vozidla, ktorým je P. F. zamietol a
odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania pred správnym orgánom

prvého stupňa a uviedol, že odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a predložené
spisové materiály v celom rozsahu a na základe spoľahlivo zisteného stavu veci dospel k nasledujúcim
záverom.

V rámci odvolacieho konania žalovaný najprv preveril skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a držby

osvedčenia o evidencii predmetného vozidla v evidencii vozidiel. Konštatoval, že z údajov v evidencii
vozidiel je jednoznačné zrejmé, že prevádzkovateľ vozidla je evidovaný ako vlastník predmetného
vozidla a ako držiteľ, z čoho následne vyplýva, že v osvedčení o evidencii časti II („osvedčenie o
evidencii“) série a čísla PA 162 285, vydaného dňa 23.08.2010, je prevádzkovateľ vozidla zapísaný ako
vlastník (položka C.2.1 v osvedčení o evidencii) a zároveň aj ako držiteľ osvedčenia (položka C.1.1 v

osvedčení o evidencii).

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že predmetné vozidlo kategórie L3e
- dvojkolesový motocykel nad 50 ccm a nad 45 km/h, bolo prvýkrát evidované 01.01.1990 (dátum
prvej evidencie). Potom podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., z 12. októbra 2006, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. v platnom znení (ďalej len „ vyhláška
č. 578/2006 Z. z.“), technickej kontrole pravidelnej podlieha predmetné vozidlo, ktoré je evidované v
Slovenskej republike, v lehote štyroch rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie, a potom periodickyv dvojročných lehotách, ak nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne (§ 24
ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z.) alebo natrvalo (§ 24 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z.).

Konštatoval, že v tomto prípade uvedené ustanovenie zákona pozitívne vymedzuje, ktoré vozidlo
a v akých lehotách podlieha technickej kontrole pravidelnej. Pokiaľ sa týka predmetného vozidla
evidovaného v Slovenskej republike, ktorému od dátumu jeho prvej evidencie už uplynuli štyri roky,
podlieha technickej kontrole pravidelnej periodicky v dvojročných lehotách. Ďalej uviedol, že uvedené
ustanovenie zákona vymedzuje, kedy vozidlo technickej kontrole pravidelnej nepodlieha (platí aj pre

predmetné vozidlo), pričom jednotlivé vymedzenie aj špecifikoval.

Zhrnutím uvedených skutočností žalovaný uviedol, že vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike
a nie je vyradené z premávky na pozemných komunikáciách dočasne alebo natrvalo, sa považuje za
vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách a podlieha technickej kontrole pravidelnej, ak je pre
danú kategóriu vozidla lehota na vykonanie technickej kontroly pravidelnej ustanovená. Pritom nie je

rozhodujúce, či prevádzkovateľ vozidlo prevádzkuje v premávke na pozemnej komunikácii alebo mimo
pozemnej komunikácie. Konštatoval, že predmetné vozidlo sa k 28.02.2013 považovalo za vozidlo v
premávke na pozemných komunikáciách evidované v Slovenskej republike. Poukázal na to, že podľa
ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b/, odst. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. bolo povinnosťou prevádzkovateľa
vozidla v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť predmetné vozidlo

technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom v § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č.
578/2006 Z. z..

Žalovaný ďalej konštatoval, že predmetné vozidlo k 28.02.2013 neplnilo podmienky ustanovené v
§ 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. na prevádzku vozidla v premávke na pozemných

komunikáciách.

Poukázal na to, že predmetné konanie vo veci uloženia pokuty podľa ustanovenia § 107 ods. 2 písm. c/
zákona č. 725/2004 Z. z., prebiehalo na základe skutkového stavu k 28.02.2013 a výsledkom konania
je porušenie povinností prevádzkovateľa vozidla ustanovených v § 21 zákona č. 725/2004 Z. z..

K námietke premlčania lehoty na udelenie pokuty za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 107 ods.
18 zákona č. 725/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že predmetnému vozidlu uplynulo od dátumu jeho prvej
evidencie (01.01.1990) viac ako štyri roky. Potom bolo povinnosťou prevádzkovateľa vozidla tak, ako
je to uvedené v bode 4 tohto odôvodnenia, podrobiť predmetné vozidlo technickej kontrole pravidelnej

periodicky v dvojročných lehotách. Podľa dátumu evidencie predmetného vozidla, posledná lehota na
vykonanie technickej kontroly pravidelnej uplynula dňom 01.01.2012 (k objektívnej lehote).

Ďalej poukázal na ustanovenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., podľa ktorého konanie o uloženie
pokuty podľa odsekov 1 až 13, teda aj podľa ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, možno začať do

šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení
povinnosti (subjektívna lehota); najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo
(objektívna lehota).

Keďže od dátumu zistenia porušenia povinnosti do dátumu začatia správneho konania neuplynulo šesť

mesiacov, žalovaný uviedol, že subjektívna lehota na uloženie pokuty je zachovaná a taktiež, keďže od
poslednej známej skutočnosti o porušení povinnosti neuplynulo viac ako päť rokov, aj objektívna lehota
na uloženie pokuty je zachovaná.

Žalobca podal dňa 05.11.2013 proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) protest
prokurátora a navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím, ktoré bude v súlade
so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v lehote uvedenej v ustanovení §
26 ods. 2 zákona o prokuratúre. Zároveň uviedol, že ak nemieni protestu vyhovieť, alebo mu vyhovie iba

čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť ho na rozhodnutie svojmu bezprostredne
nadriadenému orgánu (§ 26 ods. 3 zákona o prokuratúre).V odôvodnení protestu prokurátora žalobca konštatoval, že na základe podnetu P. F., bytom Q. XXX,
preskúmal jeho rozhodnutie č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie P.
F. proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves

č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013 o uložení pokuty. Uviedol, že z obsahu jeho rozhodnutia, ako aj na
vec sa vzťahujúceho spisu zistil, že P. F. bola už uvedeným rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves uložená pokuta vo výške 166 eur v zmysle § 107
ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.
z.“), pretože motocykel zn. Jawa 350, typ 632, ev. č. SN 406 AE, ktorého je vlastníkom, bez vyzvania

a na vlastné náklady nepodrobil v lehote stanovenej v § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. pravidelnej
technickej kontrole.

Poukázalnato,žeprotitomutorozhodnutiuP.F.podalvčasodvolanie,ktoréodôvodniltak,žemotocykel,
ktorý bol nepojazdný, nadobudol kúpou v auguste 2010 a hodlal ho podrobiť technickej kontrole až
po jeho oprave. Ďalším dôvodom odvolania bolo vznesenie námietky premlčania začatia konania v

zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. a taktiež argumentoval tým, že posledná lehota na
vykonanie kontroly uplynula 01.12.2012 a od uvedeného dňa začína plynúť šesť mesačná lehota na
začatie správneho konania. Pretože správny orgán začal konanie až 28.02.2013, začatiu konania a
uloženiu sankcie bránilo ustanovenie § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z..

V odôvodnení protestu prokurátora žalobca ďalej uviedol, že odvolanie žalovaný zamietol s poukazom
na nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa podrobiť vozidlo pravidelnej technickej prehliadke, pričom
bolo konštatované, že neboli zistené žiadne podmienky uvedené v zákone, za splnenia ktorých
by prevádzkovateľ túto povinnosť nemal. K námietke premlčania bolo uvedené, že o nevykonanej
technickej kontrole sa správny orgán dozvedel dňa 28.02.2013 vlastným zisťovaním v automatizovanom

informačnom systéme technických kontrol vozidiel a porovnaním s databázou evidovaných vozidiel.
Žalobca poukázal na to, že uvedený deň považoval žalovaný za počiatok plynutia subjektívnej lehoty
na začatie konania podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., a keďže správny orgán rozhodol dňa
18.03.2013, lehota na vydanie rozhodnutia bola zachovaná. Tento výklad zákona nepovažoval žalobca
za súladný so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok.

Žalobca v odôvodnení protestu prokurátora ďalej citoval ustanovenie § 50 ods. 1, § 51 ods. 3, § 112 ods.
13, § 107 ods. 2 písm. e/, § 107 ods. 18, § 101 písm. k/, § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., § 47
ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach
zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 46, § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Konštatoval, že zo spisu vyplynulo, že predmetný motocykel bol prvý raz prihlásený do evidencie
01.01.1990.Najbližšejtechnickejkontrolemalbyťpodrobenýnajneskoršie01.01.1994anáslednekaždé

dva roky, najneskoršie k 01. januáru príslušného roka. Naposledy mala byť vykonaná technická kontrola
01.01.2012, pričom zo spisu nevyplynulo, či vôbec bola v minulosti technická kontrola vykonaná.

Žalobca poukázal na to, že v prejednávanej veci je potrebné rozlišovať medzi okamihom začatia
správneho konania a povinnosťou začatia správneho konania.

Konštatoval, že v prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe
zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z.. Uviedol, že
správny orgán má povinnosť začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené
v hmotnoprávnych predpisoch. Poukázal na ustanovenie § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. a

uviedol, že v konkrétnom prípade došlo k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa motocykla P. F. podrobiť
motocykel technickej kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala plynúť lehota na
vyvodenie jeho zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti a v tento deň boli splnené procesné aj
hmotnoprávne podmienky na začatie správneho konania. Pripomenul, že v Slovenskej republike je v
zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z.. zavedený automatizovaný

informačný systém technických kontrol a automatizovaný informačný systém emisných kontrol, z ktorých
sa prenášajú aktuálne údaje o technickej a emisnej kontrole do informačného systému evidencie vozidiel
(IS EVO) a zaznamenajú sa v karte evidovaného vozidla.Žalobca v proteste prokurátora ďalej uviedol, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok
plynutiapremlčacejlehotynazačatiekonania.Premlčaciadobavtakomprípadeplynieododňa,vktorom
by bolo možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania

údajov automatizovaného informačného systému technických kontrola a databázy evidovaných vozidiel.
Keďže tieto údaje sú priebežne automatizovaným informačným systémom aktualizované, správny orgán
ich má objektívne k dispozícii v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla.
Nasledujúcim dňom vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Uviedol, že je
potrebné si uvedomiť, že počiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania

úkonov zamestnanca správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny
orgán z úradnej povinnosti. Pretože v prejednávanej veci s poukazom na uvedené dôvody údaje o
nevykonanejtechnickejkontrolebolisprávnemuorgánuznáme01.01.2012,lehotanazačatiesprávneho
konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01. júla 2012, a preto ak bolo správne
konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, je toto
rozhodnutie v rozpore so zákonom.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“)rozhodnutím č. k.: 29245/2013/C222-SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013, nevyhovelo
protestu prokurátora.

V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že po preskúmaní protestu prokurátora a celého
spisového materiálu nevyhovelo protestu prokurátora z nasledovných dôvodov:

1. Podrobiť vozidlo v ustanovených lehotách a na vlastné náklady technickej kontrole pravidelnej
podľa § 21 ods. 1 písm. b/ prvého bodu zákona č. 725/2004 Z. z. patrí medzi základné povinnosti

prevádzkovateľa vozidla. Pokiaľ je vozidlo nepojazdné z rôznych dôvodov, prevádzkovateľ vozidla si
môžepožiadaťodočasnévyradenievozidlazpremávky(§324azákonač.725/2004Z.z.),pričompočas
tohto dočasného vyradenia vozidlo nepodlieha technickej kontrole pravidelnej (§ 50 ods. 1 zákona č.
725/2004 Z. z.). Úmysel uvedený v podanom odvolaní, že prevádzkovateľ vozidla hodlal vozidlo podrobiť
technickej kontrole pravidelnej až po oprave vozidla, sa nezakladá na pravde, pretože prevádzkovateľ

prostredníctvomorgánuPolicajnéhozborudňa15.07.2013sámdobrovoľnepožiadalovyradenievozidla
z evidencie podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov,čoznamená,ževozidloužnebudemožnéprevádzkovaťvcestnej
premávke, keďže podľa § 120 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. vyradením vozidla z evidencie, vozidlo
stratilo schválenie na prevádzku v cestnej premávke.

2. Prevádzkovateľom vozidla sa P. F. stal dňa 23.08.2010 a vozidlo už ani v tom čase nemalo platnú
technickú kontrolu pravidelnú. Prevádzkovateľ vozidla si už pri kúpe vozidla bol vedomý skutočnosti, že
kupuje vozidlo, ktoré nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú.
3. Automatizovaný informačný systém technických kontrol (ďalej len „AISTK“) je osobitný informačný
systém vozidiel spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, poverenou

technickou službou technickej kontroly, v ktorom sú iba údaje o vozidlách, ktoré sa podrobili technickej
kontrole. V AISTK nie sú údaje o vozidlách, ktoré sú prihlásené do evidencie, a ktoré prevádzkovateľ
vozidla nepodrobil technickej kontrole pravidelnej. Z AISTK si správny orgán vie získať iba údaje o
vozidlách, ktoré sa podrobili technickej kontrole a nie údaje o vozidlách, ktoré sa nepodrobili technickej
kontrole.

V odôvodnení rozhodnutia ministerstvo ďalej uviedlo, že informačný systém evidovaných vozidiel (ďalej
len „ISEVO“) je osobitný informačný systém spravovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, v
ktorom sú údaje o všetkých evidovaných vozidlách v Slovenskej republike. Správny orgán vie v ISEVO
vyhľadať iba konkrétne vozidlo na základe vopred zadaných parametrov.

Ministerstvo ďalej poukázalo na to, že obidva informačné systémy (AISTK a ISEVO) sú dynamické
informačné systémy, v ktorých sa údaje dynamicky menia v závislosti od toho, ako sú vozidlá
podrobované technickej kontrole alebo ako sú vykonávané zmeny v evidencii vozidiel až po vyradenie
vozidla z evidencie. Preto majú okresné úrady podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z. sledovať, či

prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným
a tieto údaje porovnávať s databázou evidovaných vozidiel. Teda, či všetky evidované vozidlá, ktoré
podliehajú tejto povinnosti, si aj túto povinnosť splnili.Ministerstvo ďalej uviedlo, že správny orgán sa z oboch informačných systémov automaticky nedozvie v
reálnomčase,ktorévozidlánemajúplatnútechnickúkontrolupravidelnúazároveň,ktorýprevádzkovateľ
vozidla sa dopustil porušenia základných povinností prevádzkovateľa vozidla. Správny orgán sa o

porušení povinnosti dozvie až priamym porovnaním obidvoch informačných systémov (AISTK a ISEVO).

Ministerstvo nezastáva názor, že by malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č.
725/2004 Z. z., pretože toto ustanovenie taxatívne stanovuje správnemu orgánu, že konanie o uložení
pokuty možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru

dozvedel o porušení povinnosti. Zákon neukladá začať konanie o uložení pokuty okamihom, ktorý je
objektívne daný pre možnosť porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch.

V závere rozhodnutia ministerstvo uviedlo, že správny orgán sa o porušení povinnosti nedozvie
automaticky okamihom možnosti porovnania údajov v jednotlivých informačných systémoch, tak ako
je uvádzané v proteste prokurátora, ale až okamihom porovnania údajov v jednotlivých informačných

systémoch.

Na základe uvedeného sa ministerstvo nestotožnilo s právnym názorom prokurátora uvedeným v
proteste.

Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)
rozhodnutím ministra č. 29/2014 zo dňa 06.03.2014 potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku
rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Štátny
dopravný úrad (ďalej len „ministerstvo“), č. k. 29245/2013/C222-SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013
(ďalej len „rozhodnutie“), ktorým ministerstvo ako príslušný správny orgán podľa § 99 písm. q/ zákona

č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 58 ods. 1
správneho poriadku, rozhodujúc o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Košice č. Kd/220/13-10
zo dňa 05.11.2013 podaného proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, podľa § 46 a § 69 ods. 2 správneho

poriadku, nevyhovelo protestu prokurátora a rozklad P. F., trvale bytom Slovinky 536, 053 40 Slovinky
(ďalej len „účastník konania“) zo dňa 05.01.2014, ktorý bol doručený ministerstvu dňa 10.01.2014,
zaevidovaný pod č. 1398 a predložený ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa
04.02.2014, zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia minister uviedol, že osobitná komisia preskúmala napadnuté rozhodnutie
ministerstva v celom rozsahu, podaný rozklad proti nemu, ako aj predložený spisový materiál v tejto veci
podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku a navrhla ministrovi rozhodnutie potvrdiť a rozklad zamietnuť.

Citoval ustanovenie § 107 ods. 2 písm. c/, ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. a uviedol, že konanie o

uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno začať v šesťmesačnej subjektívnej lehote odo dňa, v
ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však
v päťročnej objektívnej lehote odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Poukázal na to, že zákonodarca v § 107 stanovil osobitne subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorých je

možné začať konanie o uloženie pokuty, pričom začiatok plynutia týchto lehôt je spájaný s inou právnou
skutočnosťou. Kým v prípade subjektívnej lehoty je touto skutočnosťou okamih, kedy sa príslušný orgán
štátneho odborného dozoru dozvie o porušení povinností, v prípade objektívnej lehoty je to okamih, keď
k porušeniu povinnosti došlo.

K začatiu plynutia subjektívnej lehoty poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžo/69/2008 zo dňa 17.03.2009, v ktorom konštatoval: „Z rozhodovacej činnosti súdov
možno všeobecne vyvodiť, že začiatok plynutia subjektívnej lehoty sa odvíja od momentu, kedy
príslušný subjekt (orgán) disponuje informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní deliktu
konkrétnym páchateľom, resp. vykazujúcou aspoň primeranú mieru určitosti a vierohodnosti, ktorá

zaručuje, že začatie konania nebude založené na nejasných, neoverených alebo zjavne nevierohodných
podkladoch“.Poukázal na to, že okresný úrad vykonáva činnosť podľa § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z.,
pričom môže získavať informácie z informačných systémov (všeobecne), ale aj zo skutočností, ktoré sú
správnemu orgánu známe z jeho úradnej činnosti, a na základe ktorých je jeho povinnosť konať, ak zistí

porušenie povinností prevádzkovateľov vozidiel ustanovených zákonom č. 725/2004 Z. z..

Konštatoval, že keď mal správny orgán informáciu o nespôsobilosti predmetného vozidla vrátane
niektorého z jeho základných identifikačných údajov, až potom mohol vykonať zistenie v informačnom
systéme technických kontrol a následnej evidencii vozidiel tak, aby získal údaje o predmetnom vozidle,

jeho nespôsobilosti a údaje o prevádzkovateľovi predmetného vozidla, ktoré sú podmienkou na začatie
konania v predmetnej veci.

Poukázal na to, že správny orgán sa z oboch prístupných informačných systémov (AISTK a ISEVO)
automaticky nedozvie v reálnom čase, ktoré vozidlá nemajú platnú technickú kontrolu pravidelnú a
zároveň, ktorý prevádzkovateľ vozidla sa dopustil porušenia základných povinností prevádzkovateľa

vozidla. Správny orgán sa o porušení povinnosti dozvie až priamym porovnaním obidvoch informačných
systémov (AISTK a ISEVO), t.j. až momentom priameho porovnania informačných systémov disponuje
správny orgán informáciou s určitým a vierohodným obsahom o spáchaní deliktu konkrétnym
páchateľom.

Konštatoval, že Obvodný úrad dopravy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Spišskej Novej Vsi
vykonal sledovanie, či prevádzkovatelia vozidiel podrobujú vozidlá v ustanovených lehotách technickej
kontrole pravidelnej a zistil, že vozidlo účastníka konania nemá platnú technickú kontrolu pravidelnú.
Až týmto momentom začala Obvodnému úradu dopravy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v
SpišskejNovejVsiplynúťsubjektívnalehotanazačatiekonaniaouloženípokutyzaporušeniepovinnosti

stanovenej v § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z..

V závere odôvodnenia rozhodnutia minister uviedol, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Spišskej Novej Vsi začal konanie o uloženie pokuty v šesťmesačnej subjektívnej lehote.
Nakoľko bolo porušenie povinnosti podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z. preukázané,

bolo potrebné rozhodnúť o uložení pokuty vo výške 166 eur.

Nestotožnil sa ani s námietkou účastníka konania, keď podľa jeho tvrdenia ministerstvo v rozhodnutí
konštatovalo, že po dočasnom vyradení vozidla z cestnej premávky vozidlo už nebude možné
prevádzkovať v cestnej premávke.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie
konanie.

Žalobu odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., § 250b ods. 5 O.s.p..

V podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie Spišská Nová Ves č. 16/2013/00353 zo dňa 18.03.2013, odvolacie námietky účastníka
konania proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na rozhodnutie žalovaného. Uviedol, že rozhodnutia považuje

za rozporné so zákonom a v rozpore so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok.

Citoval ustanovenie § 50 ods. 1, § 51 ods. 3, § 112 ods. 3, § 107 ods. 2 písm. e/, § 107 ods. 18, § 101
písm. k, § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z., § 46, § 59 ods. 2 zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Konštatoval, že z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom vyplynulo, že predmetný motocykel
bol prvý raz prihlásený do evidencie 01.01.1990. Najbližšej technickej kontrole mal byť podrobený
najneskoršie 01.01.1994 a následne každé dva roky najneskoršie k 01. januáru príslušného roka.

Posledný termín vykonania technickej kontroly pripadol na 01.01.2012.

Vyslovil názor, že je potrebné rozlišovať medzi okamihom začatia správneho konania a povinnosťou
začatia správneho konania.Konštatoval, že v prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe
zásady oficiality, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004. Správny orgán má

povinnosť začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v hmotnoprávnych
predpisoch.Podľa§101písm.k/zákonač.725/2004Z.z.jesprávnyorgánpovinnýdbaťnadodržiavanie
právnych predpisov prevádzkovateľmi vozidiel a v prípade porušenia má zo zákona povinnosť začať
správne konanie a vyvodiť zo zisteného porušenia právneho predpisu dôsledky.

V konkrétnom prípade mal prevádzkovateľ motocykla P. F. povinnosť podrobiť motocykel technickej
kontrole najneskoršie do 01.01.2012. V nasledujúci deň začala plynúť lehota na vyvodenie jeho
zodpovednosti za nesplnenie tejto povinnosti a v tento deň boli splnené procesné aj hmotnoprávne
podmienky na začatie správneho konania. Považoval za potrebné uviesť, že v Slovenskej republike je
v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z. zavedený automatizovaný
informačný systém technických kontrol a automatizovaný informačný systém emisných kontrol, z ktorých

sa prenášajú aktuálne údaje o technickej a emisnej kontrole do informačného systému evidencie vozidiel
(IS EVO) a zaznamenajú sa v karte evidovaného vozidla.

Konštatoval, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej lehoty
na začatie konania. Premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo možné

začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov
automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel. Keďže
tieto údaje sú priebežne automatizovaným informačným systémom aktualizované, správny orgán ich
má k dispozícii v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla. Nasledujúcim
dňom vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Je potrebné si uvedomiť, že

počiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov zamestnancom
správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z úradnej povinnosti.
Pretože v prejednávanej veci s poukazom na uvedené dôvody, údaje o nevykonanej technickej kontroly
boli správnemu orgánu známe už 01.01.2012, šesťmesačná lehota na začatie správneho konania
v zmysle § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. uplynula 01. júla 2012a preto ak bolo správne

konanie začaté a rozhodnutie o uložení sankcie za správny delikt vydané po uplynutí tejto lehoty, je toto
rozhodnutie v rozpore so zákonom.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013 podľa § 22 ods. 1 písm.

c/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov podal protest prokurátora a
navrhol, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom
a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Konštatoval, že Okresný úrad Košice protestu
nevyhovelapredložilhonarozhodnutienadriadenémusprávnemuorgánuvyššiehostupňa,Ministerstvu
dopravy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. k. : 29245/20138C222-

SCDPK/77200 zo dňa 19.12.2013 protestu nevyhovelo. Proti predmetnému rozhodnutiu podal rozklad
účastník konania P. F., o ktorom dňa 06.03.2014 rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 29/2014 tak, že rozhodnutie potvrdil.

V závere podanej žaloby žalobca citoval ustanovenie § 35 ods. 1 písm. b/, § 250 ods. 6, ods. 4, § 250b

ods. 5 O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.06.2014 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj s odôvodneniami rozhodnutí Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a ministra dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky.

Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných
podmienok v zmysle § 250f ods. 1, 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa
s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinností fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa
rozumie aj jeho nečinnosť.

Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle § 244 O.s.p. sú rozhodnutia a

postupy orgánov verejnej správny. Týmito orgánmi sa rozumejú

a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy,
c) orgány záujmovej samosprávy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, predovšetkým orgány rôznych
profesijných komôr (napr. Slovenská komora exekútorov, Slovenská komora audítorov a pod.),

d) ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

prevádzkovateľ vozidla, ktoré je v premávke na pozemných komunikáciách, je povinný

a) udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných
výrobcom,
b) v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť

1. vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona,
2. motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 578/2006 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých
ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, technickej
kontrole pravidelnej podlieha vozidla kategórie L3e, L4e, L5e, L6e, L7e, MI, N1, 01 a 02 v lehote štyroch
rokov po jeho prvom prihlásení do evidencie a potom v periodických dvojročných lehotách.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v lehote od jedného roka do štyroch rokov podlieha
technickej kontrole pravidelnej vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike,5) a nie je vyradené z
premávky na pozemných komunikáciách dočasne podľa § 24 ods. 2 alebo natrvalo podľa § 24 ods. 3
a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu alebo iného zmluvného štátu podľa § 16a, ktoré nemá

platný doklad o vykonaní technickej kontroly, pred jeho prihlásením do evidencie vozidiel v Slovenskej
republike 5) a jednotlivo dovezené motorové vozidlo z tretieho štátu podľa § 16b pred jeho prihlásením
do evidencie vozidiel v Slovenskej republike5) a opätovne schvaľované vozidlo podľa § 16d.. Lehoty
technických kontrol pravidelných pre jednotlivé kategórie vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis vydaný na vykonanie tohto zákona.

Podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z. z., pokutu 166 eur uloží okresný úrad tomu, kto
nepodrobil vozidlo v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa
uloží za každé vozidlo.

Podľa § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z., konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 13 možno
začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o
porušení povinnosti; najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa § 101 písm. k zákona č. 725/2004 Z. z., okresný úrad sleduje, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje

vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným podľa § 50 ods. 1 a emisným
kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s databázou evidovaných vozidiel.V danej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Košiciach č. 11/2013/03004 zo dňa 10.06.2013, ktorým bolo odvolanie
účastníka konania (prevádzkovateľa vozidla) P. F., proti rozhodnutiu Obvodného úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie Spišská Nová Ves, zamietnuté a odvolaním napadnuté rozhodnutie
potvrdené.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného od 01.10.2013, pôsobnosť Obvodného úradu pre cestnú dopravu a

pozemné komunikácie Košice, ktorý rozhodol vo veci v poslednom stupni, prešla na Okresný úrad
Košice, teda v danom prípade na žalovaného.

V prejednávanej veci žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za
rozporné so zákonom a v rozpore so zásadami, ktorými sa spravuje náš právny poriadok. Konkrétne
namieta porušenie ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. vo vzťahu k plynutiu subjektívnej

premlčacej lehoty. Tvrdí, že podľa zásady oficiality je potrebné odvodiť aj začiatok plynutia premlčacej
lehoty na začatie konania, pričom premlčacia doba v takom prípade plynie odo dňa, v ktorom by bolo
možné začať správne konanie. Tento okamih je objektívne daný okamihom možnosti porovnania údajov
automatizovaného informačného systému technických kontrol a databázy evidovaných vozidiel. Keďže
tieto údaje sú priebežne automatizované informačným systémom aktualizované, správny orgán ich má

k dispozícií v deň, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla a nasledujúcim
dňom podľa názoru žalobcu vzniká správnemu orgánu aj povinnosť začať správne konanie. Žalobca
namietal, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nemôže byť závislý na okamihu vykonania úkonov
zamestnancom správneho orgánu, ale na okamihu, kedy mohol a mal začať konanie správny orgán z
úradnej povinnosti, teda 01.01.2012.

Podľa názoru žalobcu mal teda žalovaný údaje o nevykonaní technickej kontroly k dispozícií už
01.01.2012, a preto šesťmesačná lehota na začatie správneho konania v zmysle § 107 ods. 18 zákona
č. 725/2004 Z. z. uplynula 01.07.2012.

V prejednávanej veci žalovaný zastáva názor, že sa o porušení zákona dozvedel dňa 28.02.2013,
nakoľko až vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné vozidlo v automatizovanom informačnom
systémetechnickýchkontrolvozidielsdatabázouevidovanýchvozidiel,atedašesťmesačnásubjektívna
lehota je zachovaná. Taktiež uviedol, že k dátumu 01.01.2012 je potrebné podriadiť objektívnu lehotu,
nakoľko ide o posledný deň lehoty na vykonanie technickej kontroly, uplynutím ktorého dochádza k

porušeniu povinnosti.

K uvedeným žalobným námietkam, ako aj dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí súd uvádza
nasledovné:

Podľa §107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. možno rozlišovať objektívnu a subjektívnu lehotu, na
začatie konania o uložení pokuty.

Objektívna lehota - konanie o uloženie pokuty možno začať najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k
porušeniu povinnosti došlo.

Subjektívna lehota - konanie o uloženie pokuty možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa
príslušný orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti.

Z ustanovenia § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z., vyplýva, že okresný úrad sleduje, či

prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým kontrolám pravidelným
podľa § 50 ods. 1 a emisným kontrolám pravidelným podľa § 68 ods. 1, a tieto údaje porovnáva s
databázou evidovaných vozidiel.

V prejednávanej veci začal správny orgán konanie z vlastnej iniciatívy, t.j. na základe zásady oficiality,

ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 101 písm. k zákona č. 725/2004 Z. z.

Podľa názoru súdu, aj keď z ustanovenia § 107 ods. 18 zákona č. 725/2004 Z. z. vyplýva, že konanie
o uloženie pokuty podľa ods. 1 až 13 možno začať do šesť mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušnýorgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti (subjektívna lehota), termín dozvedel
sa nemôže byť ponechaný len na svojvôli príslušného orgánu štátneho odborného dozoru, pretože
povinnosť sledovať, či prevádzkovateľ vozidla podrobuje vozidlo v ustanovených lehotách technickým

kontrolám mu vyplýva z ustanovenia § 101 písm. k/ zákona č. 725/2004 Z. z.

Podľa názoru súdu teda neobstojí tvrdenie žalovaného, že sa o porušení zákona dozvedel až dňa
28.02.2013, nakoľko vtedy vlastným zisťovaním porovnával predmetné vozidlo v automatizovanom
informačnom systéme technických kontrol vozidiel s databázou evidovaných vozidiel, pretože takéto

porovnaniemoholObvodnýúradprecestnúdopravuapozemnékomunikácieSpišskáNováVesvykonať
aj po termíne 01.01.2012, v šesťmesačnej lehote, nakoľko dňa 01. 01. 2012 mal účastník konania
(prevádzkovateľ motocykla) P. F. povinnosť podrobiť motocykel technickej kontrole. Z uvedeného možno
vyvodiť, že nasledujúcim dňom po 1. 1. 2012 začala plynúť správnemu orgánu lehota na začatie
správneho konania, keďže boli splnené procesné a hmotnoprávne podmienky na začatie správneho
konania.

Pokiaľ ide názor žalovaného týkajúci sa plynutia premlčacej subjektívnej lehoty, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, a ktorá nesmie uplynúť do piatich rokov odo dňa, keď
k porušeniu povinnosti došlo, k tomu súd uvádza, že pri takejto úvahe by orgán štátneho odborného
dozoru sa mohol dozvedieť o porušení povinnosti, ktorú by zistil z vlastnej iniciatívy aj po štyroch

rokoch od porušenia tejto povinnosti, teda pred uplynutím objektívnej päťročnej lehoty, čo však nemôže
zodpovedať zmyslu právneho inštitútu premlčania a preto aj zisťovanie porušenia povinnosti orgánom
štátneho odborného dozoru u prevádzkovateľov vozidiel nemôže byť na svojvôli tohto orgánu.

K tomu je potrebné uviesť, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam,

ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Inštitút premlčania má súčasne nútiť
oprávnený subjekt k tomu, aby pod hrozbou premlčania uplatnil svoje právo v zákonných lehotách.

Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty
právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy

sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením
to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non
dormientibus prosunt).

Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j
ods. 7 O.s.p.).

Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu vzniklo v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p, právo na náhradu trov
konania. Pretože si náhradu trov konania neuplatnil, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.