Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/310/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216644
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712216644.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o plnenie náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanými žalobami žalobca žiadal priznať náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tým, že

vo všetkých konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie škoda mala vzniknúť nečinnosťou
Okresného súdu Zvolen v exekučných veciach s tým, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s tým, že tunajší súd o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti nerozhodol. Exekučným titulom vo všetkých veciach bolo
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia
takejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať

bolo rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu rozhodnutia rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Žalobca ďalej tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup hodnotil ako v rozpore so zákonom konkrétne § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Ďalej sa odvolával na ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že
existoval tu právne relevantný exekučný titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny
prvok, ktorý vyvoláva právne účinky, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a
na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského

súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Táto tvorí neodstrániteľnú vadu konania, ku
ktorej je povinný ex offo súd prihliadať. V nečinnosť súdu považoval žalobca za neospravedlniteľnú,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k
odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.Vzhľadom k tomu si uplatňoval majetkovú škodu, ktorú vyčíslil a zároveň náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorá predstavovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy 20% z uplatňovanej istiny
príslušenstvom v každej inej veci.

Uznesením zo dňa 22.2.2013 okresný súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred tunajším
súdom pod sp. zn. 15C 310/2012, 15C 311/2012, 15C 312/2012, 15C 313/2012, 15C 314/2012, 15C
315/2012, 15C 316/2012, 15C 317/2012, 15C 318/2012, 15C 319/2012, 15C 320/2012, 15C 321/2012,
15C 322/2012, 15C 323/2012, 15C 324/2012 a 15C 325/2012 s tým, že konanie sa ďalej bude viesť pod

spoločnou sp. zn. 15C 310/2012. Uznesenie o spojení veci nadobudlo právoplatnosť dňom 5.3.2013.
Na pojednávaní dňa 2.9.2014 vylúčil súd na samostatné konanie tri pôvodne vedené spisy, v ktorých
absentovali exekučné spisy, od ktorých si odvíja žalobca právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
a to 15C 317/2012, 15C 318/2012 a 15C 321/2012.

Žalovaný zaslal k žalobe písomné vyjadrenie dňa 12.7.2013, ktorým v celom rozsahu považoval žalobu

za nedôvodnú a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v
platnom znení. V prvom rade poukazoval na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na tunajšom
súde vo všetkých veciach v rámci spojeného konania vzhľadom k tomu, že si neuplatnil žalobca
nárok na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukazoval na to, že nie sú splnené podmienky
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Pri procesných námietkach poukazoval na to, že
žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale odkazuje vo všeobecnosti na exekučný spis čím prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Uplatňuje si tu

nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov na strane jednej a na druhej strane aj
z dôvodu nerozhodnutia súdu v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prieťahov v konaní v prvom rade
zdôraznil žalovaný, že žalobca neuvádza kroky, ktoré by podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Neuviedol ani po vyžiadaní súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,

resp. ústavnej sťažnosti. V druhom rade žalovaný mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu túto právomoc má predseda súdu alebo Ústavný
súd. Ďalej sa vyjadroval žalovaný aj k nesprávnemu úradnému postupu namietaného zo strany žalobcu.
Prax poukázala dávnejšie na to, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo

rozhodcovský rozsudok. Povinnosťou vnútroštátneho súdu je z úradnej moci preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v
rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval

aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v
konanípodľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vplatnomznenípriposudzovanínesprávnehoúradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané buď
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k paušálnej sume uviedli

ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšky, pričom vyčíslenie škody zo strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické
bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup považovali zaúčelový, kde požadoval žalobca len paušálne sumy za spomínané činnosti. Okrem toho žiadal priznať aj
nemajetkovú ujmu s tým, že opätovne žalovaný poukazoval na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 vyššie
citovaného zákona. Aj v tejto časti považovali nárok za nedôvodný s tým, že žalobca nepreukázal vznik

nemajetkovej ujmy. Zdôraznil, že v tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v
ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti
žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.
Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť

žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,
ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Z týchto dôvodov bol toho názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k

nesprávnemu úradnému postupu. Z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú a navrhoval ju v
celom rozsahu zamietnuť.

Tak ako bolo vyššie konštatované súd si spojil viacero vecí na spoločné konanie. S uvedenými spismi sa
riadne v rámci konania oboznámil. V konaní vedenom pod sp. zn. 15C 310/2012 si uplatňoval žalobca

náhradu škody a nemajetkovej ujmy z exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom pod č. EX
7931/11 voči povinnému I. S., nar. XX.X.XXXX. Z exekučného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn.
27Er 702/2011 bolo zistené, že žiadosť - návrh na udelenie poverenia bola doručená tunajšiemu súdu
5.8.2011. Uznesením zo dňa 8.8.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.7.2011 zamietol. Exekučným titulom na začatie

exekúciebolorozhodnutierozhodcovskéhosúduzodňa29.4.2011sp.zn.SR02726/11,ktorýnadobudol
právoplatnosť 16.5.2011.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 311/2012 sa domáha žalobca náhrady škody a
nemajetkovej ujmy na základe exekúcie č. exekučného spisu EX 11814/11 voči povinnému Q. S.,

nar. XX.XX.XXXX. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 26Er 465/2011 bolo zistené, že návrh -
žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bola doručená tunajšiemu
súdu 22.8.2011. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie je zo dňa
31.8.2011. Exekučným titulom bolo rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 1925/11 zo
dňa 7.4.2011.

Z pôvodne vedeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C 312/2012 bolo zistené, že si žalobca
uplatňoval náhradu škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 5271/11
voči povinnému Q. Q., nar. X.XX.XXXX. Súd si pripojil a oboznámil sa s exekučným spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 21Er 417/2011, z ktorého bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu 2.5.2011. Tunajší súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie je zo dňa 20.6.2011. Exekučným titulom bolo rozhodnutie
stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13817/10 zo dňa 25.1.2011.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 313/2012 bolo zistené, že si
žalobca uplatňoval náhradu škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod exekučným
č. EX 1748/11 voči povinnej U. S., nar. XX.X.XXXX. Súd si pripojil a oboznámil sa s exekučným spisom
sp. zn. 25Er 180/2011, z ktorého bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia bola tunajšiemu súdu
súdnym exekútorom doručená 24.2.2011. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie je zo dňa 14.3.2011. Exekučným titulom bolo rozhodnutie
stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10540/10 zo dňa 9.11.2010.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 314/2012 vyplýva, že sa žalobca
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 6462/11 voči

povinnej Q. P., nar. X.X.XXXX. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 26Er 227/2011 vyplýva, že návrh
na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému bol doručený 3.6.2011. Okresný
súd Zvolen rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol uznesením zo dňa 13.6.2011.Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 315/2012 vyplýva, že sa žalobca domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy v exekučnej veci vedenej pod exekučnou značkou EX 2844/11 voči povinnej
Q. S., nar. XX.X.XXXX. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 24Er 194/2011 vyplýva, že žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu 28.2.2011. Okresný súd
Zvolen vo veci rozhodol uznesením 28.2.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 11327/10 zo dňa 29.11.2010.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 15C 316/2012 sa domáhal žalobca náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 11517/2010
voči povinnej P. S., nar. XX.XX.XXXX. Súd si pripojil a oboznámil sa s exekučným spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 24Er 828/2010, z ktorého bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie došla tunajšiemu súdu 14.10.2010. Uznesením Okresný súd Zvolen rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie dňa 27.10.2010. Exekučným

titulom tu bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 4268/10 zo dňa 2.6.2010.

Zo spisu pôvodne vedeného pred tunajším súdom sp. zn. 15C 319/2012 bolo zistené, že sa žalobca
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 14008/2010 voči povinnému Q. Q., nar. XX.X.XXXX. Súd si pripojil a oboznámil sa s exekučným

spisom tunajšieho súdu sp. zn. 25Er 975/2010, z ktorého bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora na
tunajší súd bola doručená 26.11.2010. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 7.7.2010 sp. zn. SR 05533/10. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol 20.3.2012 tak, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 320/2012 vyplýva, že si žalobca uplatňoval nárok na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo veci vedenej u súdneho exekútora pod č. EX 18351/2010
voči povinnému V. S., nar. X.X.XXXX. Po pripojení a oboznámení sa s exekučným spisom sp. zn.
24Er 70/2011 bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla 21.1.2011.
Rozhodnuté o žiadosti bolo uznesením zo dňa 22.2.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 8.10.2010 sp. zn. SR 9039/10.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 322/2012 vyplýva, že sa žalobca domáhal náhrady škody
a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 15574/2010 voči povinnej Q. W.,

nar. XX.X.XXXX. Súd si pripojil a oboznámil sa s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 28Er
992/2010, z ktorého bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
9.12.2010. O žiadosti bolo rozhodnuté uznesením dňa 14.12.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 3.6.2009 sp. zn. SR 3318/09.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C 323/2012 bolo zistené, že sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 11188/11 voči
povinnému U. F., nar. XX.X.XXXX. Po pripojení a oboznámení sa s exekučným spisom bolo zistené, že
exekúcia sa pred tunajším súdom vedie pod sp. zn. 27Er 737/2011. Žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená dňa 15.8.2011. Rozhodnuté o žiadosti bolo 18.8.2011 tak, že žiadosť
súdneho exekútora bola zamietnutá. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3112/11 zo dňa 12.5.2011.

Zo spisu Okresného súdu Zvolen pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 324/2012 vyplynulo, že si

žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod
sp. zn. EX 1603/11 voči povinnej Q. Z., nar. XX.X.XXXX. Exekučné konanie sa vedie pod sp.
zn. 28Er 52/2011. Návrh ako žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu z exekútorského úradu 16.2.2011. Rozhodnuté o žiadosti bolo 17.2.2011 tak, že žiadosť
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie bol zamietnutá. Exekučným titulom tu bol rozsudok stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 22.11.2010 sp. zn. SR 10928/10.

Z pôvodne vedeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C 325/2012 bolo zistené, že sa žalobca
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 10478/10 vočipovinnej Q. F., nar. X.XX.XXXX. Spis sa vedie pred tunajším súdom pod sp. zn. 26Er 923/2010, kde
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcia bola doručená súdu 9.9.2010. O žiadosti o udelenie
poverenia bolo rozhodnuté tak, že súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zamietol

uznesením zo dňa 13.5.2011. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu s tým,
že po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tunajší súd žiadal správy tak
od súdneho exekútora, ako aj od rozhodcovského súdu dňa 25.10.2010. Odpoveď bola doručená
22.3.2011.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Dňa 28.8.2014 zaslal súdu žiadosť o zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, ako aj žiadosť o
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Tunajší súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením zo dňa

2.9.2014konanieonávrhužalobcu,ktorýmsadomáhalprerušeniakonaniazastavil.Bližšiezdôvodnenie
postupu súdu je uvedené v uznesení, ktorým bolo konanie o žiadosti žalobcu na prerušenie konania
rozhodnuté. Následne žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel s poukazom na ustanovenie §
101 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 119 Občianskeho súdneho poriadku oznámil žalobcovi,
že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, vec prejedná a vo veci rozhodne. Žalobca bol na

pojednávanie riadne a včas predvolaný prostredníctvom pošty, bola mu poskytnutá zákonná lehota na
prípravu pojednávania. Nesúhlas žalobcu s rozhodnutím súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania v zmysle ustanovenia § 119 Občianskeho súdneho poriadku, preto súd konštatoval, že sú
splnené zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil neúčasť na pojednávaní , súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti a to najmä z dôvodu hospodárnosti a z dôvodu kolízie s inými
pojednávaniami.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými exekučnými spismi priamo na pojednávaní

dňa 2.9.2014 v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Toto oboznámenie sa s
exekučnými spismi priamo vyplývalo zo žalobného návrhu žalobcu, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať
samotný žalobca s tým, že súd vychádzal z toho, že žalobca bol účastníkom exekučného konania a
teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne

známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručované.
Iné dokazovanie tunajší súd nevykonal.

Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon

upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavným súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody

žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.

Žalobca vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn. 15C
310/2012 sa domáhal plnenia náhrady škody, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak ako
bola bližšie vyšpecifikovaná v samostatných nárokoch uplatňovaných v pôvodnom konaní. Ťažisko

argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-
dňovej lehoty. Žalobca v návrhu uvádza, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel
platných v dobe od 1.2.2002 do 31.5.2010 exekučný poriadok nerobil rozdiel medzi exekučnými
titulmi, preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či
exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodnutierozhodcovskéhosúdualeboexekučnýmtitulombolanapr.notárskazápisnica.Vexekučným
konaniach vedených podľa procesných pravidiel účinných od 1.6.2010 do 31.5.2011 sa robil rozdiel
medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená
iba vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených, avšak žalobca disponoval exekučnými titulmi vo forme rozhodcovských rozsudkov,
na ktoré sa výnimka podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o lehote na rozhodnutie nevzťahovala.
Len v období od 1.6.2011 už 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie neplatila v prípade ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej zákon o rozhodcovskom konaní) nadobudol
účinnosť 1.7.2002. V § 35 zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje, že doručený rozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.8.2005 za exekučné tituly v § 41 ods. 1 a
2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmiery, platobné výmery, výkazy nedoplatkov
a dohody, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na základe
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba,

povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťousúhlasila.Ajkeďrozhodcovskýrozsudokustanovenie§41ods.2Exekučnéhoporiadku
v znení účinnom od 1.2.2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval od 1.7.2002 bolo možné viesť
exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“,
keďže zákon 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní priznával rozhodcovskému súdu s účinnosťou
od 1.7.2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku súdu. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010

bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ak titulom bol rozhodcovský rozsudok v lehote 15-tich dní od doručenia tejto
žiadosti, pretože až účinnosťou od 1.6.2010 bola v § 44 ods. 2 EP zakotvená výnimka, že lehota
15-tich dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2, písm. c/ a d/. Exekučný poriadok s účinnosťou od 1.9.2005 v § 41 ods. 2, písm. c/ za

exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d/ vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z. účinná od 1.6.2011 podľa dôvodovej správy k tomuto
zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2, písm. d/ iba odstraňuje rozporný výklad §

41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií
sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z tohto vyplýva záver, že rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom od 1.7.2002. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a mienil vydať
poverenie rozhodnúť do 15-tich dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej pokiaľ chcel

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť už nebol viazaný
lehotou 15-tich dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere, že lehote
15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri

napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II ÚS 520/2012
zo dňa 10.7.2013, sp. zn. II ÚS 248/2013 zo dňa 25.4.2013 alebo sp. zn. II ÚS 112/2013 zo dňa
13.2.2013).

Ako vyplynulo z pripojených exekučných spisov jednoznačne vyplýva, že vo väčšine exekučných konaní

je o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté v zákonnej
15-dňovej lehote. Je však potrebné skonštatovať, že 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o
udelenie poverenia je zo strany súdu považovaná za krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na

súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súlad s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči
osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,
nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje

svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (§ 36 ods. 3 EP). V § 44 ods. 2 EP je zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na
vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi
skúmať, či sú naplnené formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé,

že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu,
neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu
predloženého rozhodcovského rozsudku a bol oprávnený exekučný súd vyžiadať si od účastníkov
konania alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré súpodľa posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Tak bolo aj
v prípade dvoch exekučných konaní kedy nebolo vydané poverenie v 15-dňovej lehote. Navyše sa
jednalo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak ako to už vyššie bolo konštatované

po 1.6.2010, kde súd robil úkony smerujúce k objasneniu rozpornosti listín predložených účastníkmi
konania. Vzhľadom k tomu súd konštatoval, že o žiadostiach súdneho exekútora nebolo rozhodované so
zbytočnými prieťahmi a ani v jednom exekučnom spise nie je možné konanie exekučného súdu hodnotiť
ako konanie s prieťahmi a nesprávny úradný postup preukázaný zo strany exekučného súdu nebol.
Ak teda nebol preukázaný prvý základný predpoklad vzniku škody a to žalobcom tvrdený nesprávny

úradný postup nebolo potrebné skúmať ďalej existenciu ďalších predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle žalobného návrhu žalobcu. Žalobca v konaní
nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu a v súlade so
zásadou hospodárnosti sa súd preto ďalej nezaoberal priznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy.
Navyše ohľadne žalobcu tvrdeného prieťahu sa neviedlo tak ako je na to poukazované v ustanovení § 9

ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci disciplinárne, či iné konanie, neriešila
sa sťažnosť na prieťahy v konaní a nerozhodoval ani Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva.
Súd z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

V závere žaloby žalobca žiadal najprv o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom v súlade s

ustanovením § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že neboli splnené dôvody pre postup v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie
medzitýmnymrozsudkomozodpovednostižalovanéhozaškodu,ktorámalavzniknúťžalobcovi,nakoľko
súd po prehodnotení a oboznámení sa so žalobami a exekučnými spismi dospel k záveru, že nie sú dané
dôvody pre vznik zodpovednosti štátu za škodu s poukazom už na vyššie konštatované. Pre úplnosť

je potrebné dodať, že bolo rozhodnuté rozsudkom a preto nie je potrebné rozhodovať zvlášť o návrhu
žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku.

O trovách konania súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania

nebola priznaná, nakoľko nepožadoval náhradu žiadnych trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).