Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/222/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513209243
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513209243.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: NM Invest s.r.o.,

IČO: 36 862 487, Nám. SNP 11, Banská Bystrica, zast.: Ivanič & Partners s.r.o., IČO: 47 246 774,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dunajská 48, proti žalovaným: 1/ R. F., W.. X.X.XXXX,
Y. XXX, X/Katarína F., W.. XX.X.XXXX, Y. XXX, obaja na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Mgr.
Marcelou Uhriňákovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o zaplatenie 806,64
eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 10.6.2013 domáhal, aby boli žalovaní zaviazaní zaplatiť mu 806,64
eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 12.6.2009 až do zaplatenia a nahradili trovy konania.

Žalovaní sa zdržiavajú na neznámom mieste, preto im súd ustanovil opatrovníka, ktorý v písomnom
vyjadrení zo dňa 10.4.2013 vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1000 eur) a že o veci je možné

rozhodnúť na základe listinných podkladov, rozhodol o veci aj bez nariadenia pojednávania a rozsudok
verejne vyhlásil dňa 29.7.2014.

Skutkový stav:

Podľa tvrdení žalobcu dňa 25.10.2007 žalovaní uzavreli s právnym predchodcom žalobcu -
spoločnosťou COFIDIS a.s. Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ

požičal žalovaným sumu 30 000 Sk - 995,82 eura. Žalovaní sa podľa ustanovení zmluvy ako aj VOP
zaviazali splácať poskytnuté prostriedky v mesačných splátkach po 39,80 eura. Splátky boli splatné
do 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná v mesiaci, nasledujúcom po dni poskytnutia
prostriedkov. Žalovaní porušili svoj záväzok riadne a včas splácať poskytnuté prostriedky už 16.5.2008,
kedy nezaplatili splátku ani vo výške minimálne mesačnej splátky. Veriteľ nemal záujem odstúpiť od
zmluvy v zmysle čl.8.4 VOP ani záujem na okamžitom uplatňovaní sankcií voči dlžníkom, keďže mal
záujem udržať zdravý obchodný vzťah. Na upozornenia, realizované veriteľom formou SMSiek žalovaní

nereagovali a preto najskôr po uplynutí 7 mesiacov odo dňa prvej omeškanej splátky podľa bodu 8.4
VOP od zmluvy odstúpil, ktorá účinnosť odstúpenia nastala dňom 11.6.2009.Pôvodný veriteľ zavrel so žalobcom dňa 19.2.2009 rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom dlh
predstavoval sumu 806,64 eura, ktorej sa žalobca domáha spolu so zákonným úrokom z omeškania
od 12.6.2009 do zaplatenia.

Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca súdu predložil Návrh/Zmluvu o revolvingovom úvere
z 25.10.2007 spolu s VOP na druhej strane formulára zmluvy (čl.5,6), výpis o tom, že dňa 26.10.2007
poukázal na účet žalovaných sumu 30 000 Sk (čl. 7), odstúpenie od zmluvy zo dňa 1.6.2006 (čl. 8).

Zistené a pre vec významné skutočnosti:
1/ Súd z obsahu Návrhu/Zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXX zo dňa 25.10.2007 zistil, že
sa jedná o formulárovú zmluvu, uzavretú medzi dodávateľom - veriteľom COFIDIS a.s. a žalovaným
dlžníkom v 1. rade a spoludlžníkom - žalovanou v 2. rade, ako spotrebiteľmi. Tlačivo je horizontálne
rozdelené na niekoľko oddielov, z ktorých prvých 5 sa týkajú osobných údajov žalovaných, t.j. že bývajú
v Mokranciach č. 196 od 1.1.1998, je tam uvedené telefónne číslo na mobil, ďalej, že žalovaný 1/ je

výsluhový dôchodca no zároveň pracuje v SO MV Bratislava s príjmom 8929 Sk, že žalovaná 2/ ako
spoludlžník je starobný dôchodca s dôchodkom 7683 Sk.

V strednej časti, týkajúcej sa poistenia úveru je predtlačený text o spôsobe poistenia a výške poistného,
a hneď vedľa, vertikálnou čiarou oddelené „odmietnutie poistenia“ v rátane kolonky pre dátum a podpis

klienta. Ani jedna časť, týkajúca sa poistenia, však nie je podpísaná žalovanými.

Samotného predmetu zmluvy sa týka formulárovo vyhradené miesto v časti ÚVEROVÝ LIMIT, kde pod
sebou sú napísané výšky úverových limitov od 10 000 Sk do 60 000 Sk a u každej sumy hneď vedľa
výška minimálne splátky. V danom tlačive je krížikom označená suma 30 000 Sk čo znamená, že

minimálna mesačná splátka činí 1199 Sk (39,8 eura). Vedľa tabuľky s úverovými výškami je zároveň
text, ktorý sa súdu podarilo prečítať len za použitia lupy a zistil, že je to text: úroková sadzba platná ku
dňu podpisu tejto zmluvy je 2,14% mesačne pre všetky úverové limity. RPMN sa určuje podľa článku
5.4 VOP. Pre úverový limit nad 60 000 Sk je minimálna mesačná splátka 3,995% z úverového limitu.

Vedľataktotabuľkovozoradenýchúdajovsanachádzaďalšiaorámovanáčasť,vktorejsastranydohodli,
že suma 30 000 Sk bude poukázaná žalovaným na účet č. XXXXXXXXXX v Slovenskej sporiteľni a.s.

Spôsob platenia si žalovaní vybrali formou poštových poukážok.

2/ výpisom zo dňa 30.7.2009 (čl. 7) žalobca preukázal, že dňa 26.10.2007 poukázal na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 30 000 Sk.
3/ Dňa 1.6.2009 pôvodný veriteľ vyhotovil a (a zrejme i poslal) žalovaným list - „Odstúpenie od zmluvy a
poistenia“, v ktorom o.i. oznamuje žalovaným, že neplania riadne a včas svoju povinnosť splácať úver a
že ich aktuálny dlh činí 1079,82 eura. Podľa čl. 8.4 VOP od zmluvy veriteľ odstúpil a vyzval žalovaných,

aby okamžite do tej doby neuhradený úver ako aj všetky ostatné záväzky, ktoré sa daným odstúpením
stali splatné, zaplatili bezodkladne na uvedený účet v banke a označený variabilný symbol.

Opatrovník, ktorý bol žalovaným ustanovený v tomto konaní, vo svojom vyjadrení zo dňa 10.4.2013
namietol námietku premlčania a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že:

- úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá
je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho
zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, a ide
o typicky občianskoprávny vzťah, pričom úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie

občianskoprávne vzťahy.
- že je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa , že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo a poukázal na rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská
Bystrica vo veci 61 Cb 221/09

- že s účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského
práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s
novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitienevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah
vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
- že aj v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia

spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ sa spotrebiteľom (predtým § 23a zákona č. 634/1992 Z. z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu
neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (... „za spotrebiteľskú zmluvu sa
považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a...“).
- že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať
(od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky
vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v
zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia ( 5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12)

- že v bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s
nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy
spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník, a že niet dôvod nechrániť
dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť
dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie

práva na súde. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne
náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov
- že spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy a preto sa dá plne
pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení §

54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a
viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú
- že ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je v plnom súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským
štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady
93/13/EHS (čl.8smernice) a že postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno zhoršiť

použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie
- poukázal na plynutie dvojročnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení podľa § 107, keďže
žalobca (právny predchodca) od zmluvy odstúpil dňa 1.6.2009 s účinkami 11.6.2009, preto uplynutím
dvojročnej doby dňa 11.6.2011 ako aj všeobecnej trojročnej doby dňa 11.6.2012 je nárok nedôvodný,

nakoľko žaloba bola podaná dňa 10.6.2013 t.j. po uplynutí oboch týchto dôb.

Súd vyzval žalobcu dňa 12.5.2014, aby oznámil 1/ či žalovaní niečo na predmetnom úvere zaplatili a ak
áno tak kedy, koľko splátok a akej celkovej sume, 2/či im bol doručená platobná karta a 3/ na aký účet
mali splátky poukazovať a či tento účet bol zároveň úverovým účtom žalovaných s tým, aby o daných

skutočnostiach predložil dôkazy.

Podaním zo dňa 18.6.2014 žalobca reagoval tak, že oznámil, že žalovaní zaplatili celkom 487,62 eura
splátkami po 39,80 eura v mesiacoch od 11/2007 do 21.10.2008, že peniaze boli poukázané na účet
žalovaných v banke pričom platobná karta im poskytnutá nebola. Splátky boli poukazované na účet

právneho predchodcu žalobcu.

Čo sa týka námietky, vznesenej opatrovníkom žalovaného, k tomu zaujal názor, že premlčanie nie je
namieste. Poukázal na absolútny obchod, čo v tomto prípade znamená 4 ročnú premlčaciu dobu a v
tejto súvislosti na niekoľko súdnych rozhodnutí.

Zhrnutie skutkových okolností, rozhodných pre posúdenie nároku:

V prvom rade súd poukazuje na tvrdenie žalobcu, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
revolvingového úveru. Pojem „revolving“ svojím obsahom a významom znamená, že dlžník môže vo

svojej podstate pri pravidelnom splácaní po neobmedzenú dobu finančné prostriedky, ktoré mu veriteľ
poskytol, opakovane čerpať. Práve z tohto dôvodu nie je možné presne u tohto typu úverového vzťahu
určiť RPMN, pretože zmluvne nie je konečná doba vrátenia peňazí určiteľná vzhľadom na možnosť
ich opakovaného čerpania. Tento úver však, je možné týmto pojmom nazvať len vtedy, ak poskytnutýúverový rámec spolu s povinnosťou splácania peňazí zo strany dlžníka viazaný ne ten istý účet t.j. účet,
na ktorý sa úver spláca a zároveň z ktorého sa aj (hoci opakovane) aj použije. Za týmto účelom sa kvôli
dosiahnuteľnosti peňazí vydáva dlžníkovi platobná karta (t.j. je viazaná na konkrétny kartový úverový

účet spravovaný veriteľom), na ktorom sa zaznamenávajú všetky obraty na tomto účte vykonané.

V prejednávanej veci však, ako vyplýva zo samotnej zmluvy, bola požičaná suma vo výške 30 000
Sk poukázaná na účet žalovaných č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 26.10.2007. Žalobca uviedol, že
žalovaným nebola poskytnutá platobná karta ako aj to, že splátky poukazovali na osobitný účet právneho

predchodcu žalobcu. Za tohto stavu preto, ak im peniaze boli poukázané na ich osobný účet, len ťažko
potom mohli žalovaní opakovane využívať splátky, zaplatené na iný účet v prípade, ak im na tento iný
účet nebola poskytnutá platobná karta.

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu,
ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah síce podlieha režimu spotrebiteľských
úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa

podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy
úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi
zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3.
Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku

neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom
slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.

To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď
nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

Podľa §3 ods. 1 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu:
Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. 4)

Podľa ods. 2): spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 cit. Zákona ods. 1): Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení súd dospel k záveru, že v danej veci sa vôbec
nejedná o revolvingový, ale klasický úver, ohľadom ktorého neboli v úverovej zmluve obsiahnuté všetky,

zákonom č. 258/200 Z.z. požadované náležitosti a preto je bez úrokov a poplatkov.

Súd nemal pochybnosti o tom, že pôvodný veriteľ žalovaným peniaze poskytol, pretože poukázanie
sumy 30 000 Sk preukázal výpisom zo svojho účtu zo dňa 26.10.2007.

Právny záver:
Podľa § 48 Obč. zákonníka: (ďalej len OZ)(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 OZ: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ: Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 OZ veta prvá: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110

Podľa § 107 OZ: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Z vyššie cit. právnych ustanovení vyplýva záver, že bez ohľadu na to, či by bola zmluva platná a veriteľ
od nej platne odstúpil podľa § 48 OZ, alebo došlo k plneniu bez zmluvy, režim premlčania sa u oboch
týchto situácií posudzuje rovnako.

V tomto smere preto súd súhlasí s názorom opatrovníka žalovaných, že spotrebiteľ žiadnym spôsobom

neparticipuje na koncipovaní zmluvy a preto je plne pochopiteľná silná ochrana spotrebiteľov, ktorú
slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ ako v tom, že ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je v
plnom súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov
aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13/EHS (čl.8smernice) a že postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno zhoršiť použitím inštitútu práva podľa Obchodného

zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka napriek tomu, že Občiansky zákonník
upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút, ktorým je aj premlčanie, priaznivejšie. Z tohto uhla pohľadu
to posúdil aj procesný súd.

Ak sa odstúpenie od zmluvy stalo účinné dňa 11.6.2009, ktoré súd posúdil ako výzvu veriteľa na vrátenie

požičaných peňazí, s určenou lehotou plnenia „bezodkladne“, je možné usúdiť, že sa tak malo stať
okamžite. Pri posudzovaní konca lehoty, dokedy mali žalovaní plniť aj za stavu, že by ňou mal byť
31. december 2009 (ako lehota pre žalobcu priaznivejšia), dňom 1.1.2010 začala plynúť dvojročná
premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 31.12.2012. Dokonca, aj pri posúdení všeobecnej trojročnej lehotyby premlčacia doba uplynula dňa 31.12.2013 a keďže žaloba bola podaná dňa 10.6.2013, súd žalobu
pre premlčanie, na ktoré súd ex offo prihliada dňom 1.5.2014 aj bez návrhu, zamietol. Z týchto dôvodov
sa súd podrobnejšie nezaoberal otázkou neprijateľných zmluvných podmienok.

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v
2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,e)doterazzistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.